{"guid": "c2cfab00-a45d-429a-b22d-f424441dc025:c465b9ef-ee73-4e1c-8a71-815ec7be6214", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:1020200841.1", "spisova_znacka": "6Svk/17/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Svk/17/2022 z 25. 10. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 25. októbra 2022, sp. zn. 6Svk/17/2022, ECLI:SK:NSSSR:2022:1020200841.1", "identifikacne_cislo": "1020200841", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2022-10-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-8.odsek-1", "nazov": "§ 8 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-8", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c465b9ef-ee73-4e1c-8a71-815ec7be6214", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:1020200841.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:1020200841.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:1020200841.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n6Svk/17/2022\n1020200841\n25. 10. 2022\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSSR:2022:1020200841.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy\nTakáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Jany\nMartinčekovej, v právnej veci žalobcu: X.. X. Q., V.., bytom G. XX, O., právne zastúpeného spoločnosťou\nAdvokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 51, Bratislava, IČO: 47\n234 318, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska\n71, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9RM/2020-142-I zo\ndňa 11. mája 2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.\n2S/145/2020-63 zo dňa 15. decembra 2021, v spojení s opravným uznesením č.k. 2S/145/2020-87 zo\ndňa 23. februára 2022, t a k t o\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č. k. 2S/145/2020-63 zo dňa 15. decembra 2021\npodľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP\") zamietol žalobu,\nktorou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 9RM/2020-142-I zo\ndňa 11. mája 2020, ktorým tento zamietol odvolanie žalobcu a súčasne potvrdil rozhodnutie Krajského\nsúdu v Bratislave č. 1SprI/58/2020 zo dňa 08. apríla 2020 o odmietnutí poskytnúť informácie. Žalovaný\nrozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcom požadované informácie predstavujú utajované skutočnosti,\nčoho priamym následkom je ich nesprístupnenie v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.\no slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode\ninformácií).\n2. Žiadosťou zo dňa 01. apríla 2020 žalobca žiadal o sprístupnenie informácií, a to:\n1. Eviduje Krajský súd v Bratislave žiadosť orgánu štátu na použitie informačno-technických prostriedkov\npodľa zákona č. 166/2003 Z. z. na zásah do môjho súkromia?\n2. Boli alebo neboli krajským súdom, ako vecne príslušným súdom v zmysle § 4a zákona č. 166/2003\nZ. z., udelené súhlasy na použitie informačno-technických prostriedkov voči mojej osobe?\n3. V prípade, pokiaľ nebol udelený súhlas, žiada o vyrozumenie, čo bolo dôvodom pre vydanie\nnegatívneho rozhodnutia?\nV prípade, pokiaľ boli vydané súhlasy žiadal:\n\n4. Sprístupniť žiadosť orgánu štátu o použitie informačno-technických prostriedkov vyhotovenú v zmysle\n§ 4 ods. 3 zákona č. 166/2003 Z. z.\n5. O sprístupnenie informácie, či bol vyhotovený zvukový, obrazový alebo zvukovoobrazový záznam\nbezodkladne zničený?\n6. Sprístupniť písomnú zápisnicu o zničení záznamu alebo iného výsledku vyhotovenú\npodľa § 7\nods. 5 zákona č. 166/2003 Z. z.\"\n3. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov správne zistili\nskutkový stav a vec správne právne posúdili v súlade so zákonom o slobode informácií, zákonom č.\n215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n„zákon č. 215/2004 Z.z.\"), zákonom č. 166/2003 Z.z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím\ninformačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane\npred odpočúvaním), nariadením vlády Slovenskej republiky č. 216/2004 Z.z., ktorým sa ustanovujú\noblasti utajovaných skutočností (ďalej len „nariadenie vlády č. 216/2004 Z.z.\"), vyhláškou Národného\nbezpečnostného úradu č. 48/2019 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o administratívnej bezpečnosti\nutajovaných skutočností (ďalej len „vyhláška č. 48/2019 Z.z.\"), ako aj Smernicou Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 8/2004, ktorou sa vydáva zoznam utajovaných skutočností v\npôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „smernica MS SR č. 8/2004\") a\nsvoje rozhodnutia riadne a podrobne odôvodnili podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií v spojení\ns § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).\n4. Konštatoval, že medzi účastníkmi bola spornou otázka viazanosti obsahom žiadosti o sprístupnenie\ninformácií a okruhom žiadaných informácií pre povinné osoby a následne otázka utajovania\npožadovaných informácií.\n5. Správny súd považoval za potrebné najskôr ustáliť, že konanie o sprístupnenie informácií sa začína\nna návrh žiadateľa (§ 14 zákona o slobode informácií). Zakotvením charakteru návrhového konania\nzákonodarca vyjadril úmysel, že rozsah konania o sprístupnenie informácií určuje práve žiadateľ presnou\nšpecifikáciou požadovaných informácií.\n6. Podľa názoru správneho súdu žiadateľ (žalobca) v žiadosti zo dňa 01. apríla 2020 zreteľne a\njednoznačne opísal okruh informácií, ktoré žiadal sprístupniť podľa zákona o slobode informácií. Mal\nza to, že z uvedeného dôvodu neexistoval priestor na doplnenie žiadosti postupom podľa § 14 ods. 3\nzákona o slobode informácií. Rovnako nepokladal za dôvodný argument žalobcu, že žalovaný alebo\nprvostupňový správny orgán mali prekvalifikovať jeho žiadosť o sprístupnenie súhlasu na použitie\ninformačno-technických prostriedkov podľa zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z.z.\"), pretože to nepatrí do ich kompetencie (s\nodkazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) a sprístupňovali by tak kvalitatívne inú informáciu,\nnež akú žalobca žiadal v žiadosti zo dňa 01. apríla 2020, konali by tak nad rámec návrhu na začatie\nkonania.\n7. Vyslovil, že na základe žalobcom požadovaných informácií žalovaný aj prvostupňový správny orgán\nkonali a vo veci rozhodli aplikujúc príslušné právne predpisy, ktoré sa na ním požadované informácie\nvzťahujú. Z napadnutých rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že oba správne orgány primárne vychádzali\nzo všeobecnej skutočnosti o sprístupnení informácií. Žalovaný aj prvostupňový správny orgán správne\nvyhodnotili žalobcom požadované informácie ako utajované skutočnosti, pričom priamym následkom je\npotom nesprístupnenie požadovaných informácií podľa § 8 ods. 1 zákona o slobode informácií.\n8. Taktiež uviedol, že správne orgány sa v súlade s § 8 ods. 1 zákona o slobode informácií aj\nčl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vysporiadali aj s formálnou a materiálnou podmienkou\nutajenia požadovaných informácií. Formálna podmienka utajenia je vyjadrená označením informácie\nza utajovanú všeobecne záväznými právnymi predpismi (bližšie špecifikovanými v bode 3). Je tiež\nsplnená aj materiálna podmienka utajenia, ktorú žalovaný podrobne odôvodnil v napadnutom rozhodnutí\ntak, že: „K materiálnej podmienke utajenia prvostupňový správny orgán uviedol len to, že existencia\npotreby chrániť utajované skutočnosti zakladá záujem na nevyzradení skutočnosti, či voči konkrétnej\nosobe bol použitý informačno-technických prostriedok, pričom odkázal na to, že pôvodcovia utajovaných\nskutočností (zrejme orgány, ktoré Krajskému súdu v Bratislave doručili žiadosti o vydanie súhlasu\nna použitie informačno-technických prostriedkov) nezrušili stupne utajenia. Žalovaný k materiálnej\n\npodmienke utajenia doplnil, že materiálnym dôvodom pre utajenie žiadostí a vydanie súhlasu s použitím\ninformačno-technických prostriedkov, je záujem na odhaľovaní najzávažnejšej trestnej činnosti, resp.\nzáujem na napĺňaní úloh oprávnených orgánov, ktoré môžu požiadať o vydanie súhlasu s použitím\ninformačno-technických prostriedkov. Materiálny dôvod utajenia je potrebné vidieť v tom, že ak osoba,\nktorá je tajne sledovaná, má o tejto skutočnosti vedomosť, prispôsobí svoje správanie tejto vedomosti,\nčím bude zmarený účel tajného sledovania. Táto úvaha je základom materiálnych dôvodov utajenia\ninformácií týkajúcich sa použitia informačno-technických prostriedkov. Ak by skupine osôb, vo vzťahu\nku ktorým nebolo vydané rozhodnutie o použití informačno-technických prostriedkov, bolo v režime\nzákona č. 211/2000 Z. z., resp. v akomkoľvek inom režime, oznámené, že voči nim takéto rozhodnutie\nnebolo vydané, neexistoval by spôsob, ako by boli vybavené totožné požiadavky skupiny osôb, vo\nvzťahu ku ktorým rozhodnutie o použití informačno-technických prostriedkov vydané bolo, aby sa tieto\nnedozvedeli o tom, že sú tajne sledované a neprispôsobili svoje konanie tejto vedomosti a nezmaril by\nsa tým účel tajného sledovania. (...) Bez ohľadu na existenciu materiálnej podmienky utajenia, v režime\nzákona č. 211/2000 Z.z. nie je možné širokej verejnosti sprístupňovať informácie o tom, či vo vzťahu\nku konkrétnej osobe bola podaná žiadosť o súhlas na použitie informačno-technických prostriedkov,\nkeďže táto informácia sa dotýka osobnosti a súkromia fyzickej osoby, resp. je spôsobilá zasiahnuť do jej\nobčianskej cti, ľudskej dôstojnosti a dobrého mena. Informácie, ktoré sa týkajú osobnosti a súkromia, sú\nzo sprístupňovania podľa § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. úplne vylúčené (s výnimkou prípadov, ak\npovinná osoba disponuje predchádzajúcim písomným súhlasom alebo ak to ustanovuje osobitný zákon).\nZ právnej úpravy zákona č. 166/2003 Z. z. vyplýva, že zničenie vyhotoveného zvukového, obrazového\nalebo zvukovo-obrazového záznamu vykonáva orgán štátu, ktorý záznam vyhotovil a tento vyhotovuje\ni písomnú zápisnicu podľa § 7 ods. 5 zákona č. 166/2003 Z.z. Nie je teda ani pravdepodobné, že\nby Krajský súd v Bratislave vo všeobecnosti mohol disponovať informáciami požadovanými v bodoch\n5 a 6 žiadosti; je ale potrebné uviesť, že závery Krajského súdu v Bratislave boli relevantné i pre\ntieto informácie.\" Preto podľa názoru správneho súdu odôvodnenie materiálnej podmienky utajenia\nzodpovedá zásadám logického uvažovania, nepresahuje rámec právneho predpisu a správny súd ho\npovažoval aj za ústavne konformný.\n9. Prisvedčil tvrdeniu žalovaného, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní o súhlase na použitie\ninformačno-technických prostriedkov spracúva primárne utajované skutočnosti, ktoré sú obsiahnuté v\npríslušnej žiadosti oprávneného orgánu, ktorý je ich pôvodcom. Inými slovami, prvostupňový správny\norgán nie je pôvodcom utajovaných informácií, a teda má výrazne obmedzené možnosti sprístupnenia\ninformácií, posúdenia trvania utajovania príslušných informácií, čo sa stalo aj v predmetnej právnej veci.\nMal teda za to, že správne orgány oboch stupňov v súlade s § 8 ods. 1 zákona o slobode informácií,\nzákonom č. 215/2004 Z.z., zákonom o ochrane pred odpočúvaním, ako aj podzákonnými právnymi\npredpismi citovanými vyššie vec správne právne posúdili.\n10. Pokiaľ žalobca namietal, že správne orgány oboch stupňov mali jeho žiadosť zo dňa 01. apríla\n2020 o sprístupnenie informácií posúdiť podľa § 82a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z.z., bolo potrebné sa\nprimárne zamerať na obsah žiadosti žalobcu, a či žiadal sprístupniť informáciu uvedenú v citovanom\nustanovení. Podľa názoru správneho súdu z obsahu žiadosti žalobcu zo dňa 01. apríla 2020 nevyplýva,\nže by žiadal sprístupniť súhlas na použitie informačno-technických prostriedkov podľa zákona o\nochrane pred odpočúvaním. Žalobca totiž žiadal sprístupniť žiadosť príslušného orgánu na použitie\ninformačno-technických prostriedkov podľa tohto zákona, podľa toho, či bol alebo nebol udelený\nsúhlas na použitie informačno-technických prostriedkov voči nemu, žiadal sprístupniť informácie, či bol\nvyhotovený zvukový, obrazový alebo zvukovo-obrazový záznam zničený a písomnú zápisnicu o zničení\nzáznamu. Zdôraznil, že nie je úlohou povinnej osoby alebo žalovaného, aby upravovali obsah žiadosti o\nsprístupnenie informácií a sprístupňovali tak kvalitatívne iné informácie, ktoré žiadateľ nežiada. Navyše\ndodal, že žiadosť osoby, ktorej sa súhlas na použitie informačno-technických prostriedkov týka, podľa\n§ 82a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z. z. je možné vybaviť len sprístupnením súhlasu, ak bol vydaný,\na ak tým nebude ohrozené alebo zmarené plnenie úloh štátu; vo všetkých ostatných prípadoch bude\nžiadosť odmietnutá (napríklad v prípade, ak súhlas bol vydaný, ale jeho sprístupnením bude ohrozené\nalebo zmarené plnenie úloh štátu a v prípade, alebo ak súhlas nebol vydaný). Na to, aby bolo možné\npostupovať podľa § 82a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z.z. a skúmať existenciu podmienok sprístupnenia\nsúhlasu by žalobca musel sprístupnenie tohto súhlasu aj žiadať, čo sa nestalo. Žalobca v žiadosti\nlen rozdelil požadované informácie podľa toho, či bol alebo nebol súhlas vydaný (použil teda deliace\nkritérium na sprístupnenie informácií založené na vydaní alebo nevydaní súhlasu) a s týmto sa správne\norgány oboch stupňov podrobne v rozhodnutiach vysporiadali.\n\n11. Napokon dal do pozornosti, že žalobca tiež poukazoval na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské\npráva (ďalej len „ESĽP\"), z ktorých má vyplývať jeho právo na sprístupnenie požadovaných informácií.\nSprávny súd poukázal na uznesenie Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 372\nzo dňa 05. júna 2018 k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 757/2004 Z.z. a ktorým bolo\nzavedené ustanovenie § 82a ods. 5, z ktorého vyplýva, že výnimka z nesprístupňovania súhlasov súdu\nnemá platiť absolútne. Preto sa navrhuje, aby dotknutej osobe (napríklad osobe, voči ktorej sa použili\ninformačno-technické prostriedky) sprístupnil súhlas súdu v jej veci za predpokladu, že tým nedôjde k\nohrozeniu alebo zmareniu plnenia úloh štátu. Podľa názoru správneho súdu tým Slovenská republika\nsplnila požiadavku ESĽP vyjadrenú v jeho rozhodnutiach vo veciach Klass a ďalší v. Nemecko, a vo\nvyjadrení X.. O., na ktoré poukázal žalobca.\n12. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému\nprávo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, nakoľko nezistil dôvody na to, aby bolo možné\nspravodlivo požadovať od žalobcu náhradu účelne vynaložených trov.\nII.\n13. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n14. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), ako aj, že\nrozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).\n15. V podanej kasačnej sťažnosti namietal, že právo žalobcu na spravodlivý súdny proces bolo porušené\ntým, že správny súd sa nedostatočne vysporiadal s argumentáciou žalobcu prezentovanou v súdnom\nkonaní, ako aj formalistickým posudzovaním podania žalobcu zo dňa 01. apríla 2020 označeným ako\nžiadosť o poskytnutie informácií. Uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa zákonné\npožiadavky podľa § 139 ods. 2, 3 SSP, a taktiež ani požiadavky ústavné v zmysle čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods.\n1 Ústavy Slovenskej republiky, a napokon ani požiadavky medzinárodné podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho\ndohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor\") na riadne a presvedčivé\nodôvodnenie rozsudku.\n16. Zároveň namietal, že žalobca v napadnutom rozsudku nedostal odpoveď na to, ako sa krajský súd\nvysporiadal s kolíziou jeho práv garantovaných čl. 8 ods. 1 Dohovoru, čl. 7 Charty základných práv\nEurópskej únie a čl. 19 ods. 2 a čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky na jednej strane a záujmom\nštátu na ochrane jeho bezpečnosti, verejného poriadku, ochrane verejného zdravia a mravnosti.\nZdôraznil, že krajský súd, ani správne orgány nevysvetlili, ako by mohli informácie sprístupnené\nžalobcovi spôsobiť ujmu Slovenskej republike.\n17. Ďalej namietal, že v odôvodnení rozsudku absentuje vecná argumentácia týkajúca sa dôvodov,\npre ktoré považoval krajský súd podanú žalobu za nedôvodnú, ako aj vysvetlenie, akými úvahami sa\nspravoval pri rozhodnutí vo veci samej, a ako sa vysporiadal s judikatúrou a názormi právnej vedy,\nkonkrétne právnymi závermi rozsudku ESĽP zo dňa 12. januára 2016, č. 37138/14 vo veci Szabó a\nVissy c/a Maďarsko, rozhodnutia zo dňa 06. septembra 1978, č. 5029/71 vo veci Klass a ďalší c/a\nNemecko alebo vyjadrením X.. Q. O., spoluzástupkyne Slovenskej republiky pred ESĽP, a napokon\nprečo považoval krajský súd právne názory žalobcu za nesprávne. Ohľadom uvedeného poukázal na\nnález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III ÚS 332/09 zo dňa 26. januára 2010, ako aj nález\nsp. zn. II. ÚS 6/03 zo dňa 13. marca 2003.\n18. Tvrdil, že krajský súd posúdil žiadosť žalobcu len formalisticky, keď sa zameral len na jednotlivé\nbody žiadosti bez toho, aby skúmal, čo žalobca podaním sledoval a nehľadal spôsob ako žalobcovi\ninformácie sprístupniť.\n19. Vada nesprávneho právneho posúdenia podľa žalobcu spočívala v tom, že žalobcovi ako dotknutej\nosobe bol znemožnený prístup k informáciám, týkajúcim sa výlučne jeho súkromia a bola mu odopretá\n\naspoň minimálna informácia dozvedieť sa, či proti nemu použili orgány verejnej moci informačnotechnické prostriedky.\n20. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie. Eventuálne žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší\nrozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec žalovanému vráti\nna ďalšie konanie. Zároveň žiadal žalobcovi priznať náhradu trov konania.\nIII.\n21. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním zo dňa 01. apríla 2022. Ku kasačnej\nnámietke žalobcu, smerujúcej proti porušeniu práva na spravodlivý proces, a to konkrétne tým, že\nkrajský súd sa nedostatočne vysporiadal s argumentáciou žalobcu vznesenou v súdnom konaní, uviedol,\nže za porušenie práva na spravodlivý proces nie je možné považovať to, že účastník nedostane v\nrozhodnutí odpoveď na každú parciálnu otázku, položenú v rámci určitej témy, ak je spoľahlivo a\nzrozumiteľne zodpovedaná podstata takejto námietky. Ďalej uviedol, že za nedostatočné vysporiadanie\nsa s argumentáciou žalobcu nie je možné považovať stav, kedy súd nedospeje k rovnakému názoru\nako žalobca, ale sa stotožní s argumentáciou predloženou žalovaným. Dodal, že v tomto prípade\nsúd posúdenie otázky splnenia materiálnej podmienky utajenia riadne a jednoznačne zdôvodnil v\nodôvodnení napadnutého rozhodnutia a uviedol dôvody, prečo sa stotožnil s tým, že táto bola splnená.\n22. K tvrdenému porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že krajský súd posúdil žiadosť žalobcu\no sprístupnenie informácií len formalisticky, uviedol, že by predstavovalo neprípustné porušenie práva\nžalobcu na sprístupnenie informácií, ak by v rozpore s jeho žiadosťou, kde riadne a jednoznačne označil\ninformácie, ktorých sprístupnenia sa domáha, povinná osoba alebo následne súd bez použitia zákonom\no slobode informácií predpokladaného mechanizmu kvalitatívne zmenil označenie informácií, ktorých\nsa domáha tak, že by svojvoľne bez akéhokoľvek gramatického, lexikálneho, sémantického, logického,\nči iného základu jednoducho konštatoval, že napriek tomu, že žiadateľ v žiadnom zo 6 bodov svojej\nžiadosti neuvádza, že žiada o sprístupnenie súhlasu na použitie informačno-technických prostriedkov\npodľa zákona o ochrane pred odpočúvaním, dospel k záveru, že práve tento je predmetom žiadosti.\nDoplnil, že takéto posúdenie žiadosti by predstavovalo neprípustnú svojvôľu nemajúcu oporu v zákone\na práve takéto posúdenie žiadosti správnym súdom by mohlo predstavovať porušenie práva žalobcu na\nspravodlivý súdny proces.\n23. K namietanej vade nesprávneho právneho posúdenia veci uviedol, že takéto odôvodnenie kasačnej\nsťažnosti neobstojí, nakoľko nespĺňa požiadavky § 440 ods. 2 SSP, keďže žalobca nekonkretizuje právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a neuvádza, v čom spočíva táto nesprávnosť.\n24. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu podľa § 461 SSP\nako nedôvodnú zamietol.\nIV.\n25. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 07. apríla 2022 na vedomie.\nV.\n26. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd\") ako súd kasačný (§\n11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v\nkasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1, 2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po\njej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.\n27. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o kasačnej sťažnosti žalobcu podanej\nproti rozsudku správneho súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania\nzákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy č. 9RM/2020-142-I zo dňa 11.\nmája 2020, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie o odmietnutí poskytnúť informácie\nč. 1SprI/58/2020 zo dňa 08. apríla 2020.\n\n28. Rozsah a podmienky prístupu k informáciám upravuje zákon o slobode informácií, podľa ktorého\nmá každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie\nsa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia\npožaduje (§ 3 ods. 1, 3 cit. zákona). Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie\nsú štátne orgány, obce, ako aj tie právnické a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať\no právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to\niba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti (§ 2 ods. 1 cit. zákona). Všetky zákonom ustanovené\nobmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie\nvrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie\nodmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia (§ 12 cit. zákona).\n29. Najvyšší správny súd uvádza, že zákon o slobode informácií nedefinuje pojem informácia. Nepriamo\nje aplikovateľná definícia s § 2 písm. b/ zákona č. 215/2004 Z. z. Informáciou je\n1. obsah písomnosti, nákresu, výkresu, mapy, fotografie, grafu alebo iného záznamu,\n2. obsah ústneho vyjadrenia,\n3. obsah elektrického alebo elektromagnetického, elektronického alebo iného fyzikálneho transportného\nmédia.\nČiže utajovanou skutočnosťou je informácia alebo vec určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú\nvzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením,\nneoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo odcudzením a ktorá môže vznikať len v\noblastiach, ktoré ustanoví vláda Slovenskej republiky svojím nariadením. Najvyšší správny súd je\nnázoru, že pri sprístupňovaní informácií je vždy potrebné vyhodnotiť, či neexistuje aj implicitné\nobmedzenie prístupu k informáciám, vyplývajúce z iných právnych predpisov, na ktoré zákon o\nslobode informácií výslovne neodkazuje. Manipulácia s utajovanou písomnosťou je tvorba, príjem,\nevidencia, preprava, prenášanie, ukladanie, rozmnožovanie, vyraďovanie, uschovávanie a akékoľvek\niné nakladanie s utajovanou písomnosťou (ďalej aj „manipulácia\"), ktorá sa zaznamenáva v\nadministratívnej pomôcke (§ 2 ods. 1 vyhlášky Národného bezpečnostného úradu č. 453/2007 Z. z. o\nadministratívnej bezpečnosti).\n30. Zákon o slobode informácií je založený na princípe generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou,\nčo znamená, že povinné osoby sprístupňujú všetky informácie, okrem tých, u ktorých to zákon zakazuje.\nZákaz však nemusí byť explicitne stanovený priamo zákonom o slobode informácií, ale môže vyplývať i z\niných právnych predpisov verejného práva. Úlohou správneho súdnictva je preskúmavanie zákonnosti,\nt.j. aplikácia výkladu v systéme právneho poriadku. Z tohto dôvodu bola súdne deklarovaná koncepcia\nimplicitného obmedzenia prístupu k informáciám, ktoré obmedzenie vyplýva aj z iných právnych\npredpisov, o ktorom žiadateľ poznajúci iba text zákona o slobode informácií nemusí vedieť. Orgány\nštátnej správy a správne súdy však tieto implicitné znaky musia poznať, pretože od nich sa už vyžaduje\nprávne myslenie v systéme práva. Keď je určité konanie neverejné, bolo by odporujúce zásadám\nlogického uvažovania, aby údaje z tohto konania mohli byť sprístupňované cez zákon o slobode\ninformácií za predpokladu, že takýto postup je v súlade so zákonom.\n31. Pri posúdení sprístupnenia informácií povinnou osobou nie je možné zákon o slobode informácií\naplikovať ako izolovaný právny predpis, ale je potrebné aj vyhodnotiť, či sa sprístupnením informácií\nneohrozí iný záujem štátu. Takýto implicitný zákaz nesprístupnenia informácie musí byť povinnou osobou\ndostatočne a zrozumiteľne odôvodnený. Vyzradením informácií o použití informačno-technických\nprostriedkov by mohlo dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti a záujmov štátu. Legitímny dôvod obmedzenia\nprístupu k informáciám je ochrana dôležitých záujmov štátu, a preto povinné osoby pri sprístupňovaní\ninformácií musia zvážiť dôvod neposkytnutia informácií, ktorý spočíva v záujme štátu na tom, aby\nposkytnutá informácia neohrozila objasnenie skutočností dôležitých pre trestné konanie, a aby ani\nnebola porušená prezumpcia neviny. Povinné osoby v individuálnych prípadoch musia v rámci správnej\núvahy zvážiť, či by poskytnutím informácií mohol byť zmarený účel trestného konania a či by nebolo\nohrozené objasnenie skutočností dôležitých pre trestné konanie.\n32. Vzhľadom na uvedené najvyšší správny súd považuje za potrebné prisvedčiť správnosti postupu\nsprávnych orgánov, ktoré dospeli k záveru, spočívajúcemu v nesprístupnení informácie žiadateľovi\nz dôvodu ochrany utajovaných skutočností v zmysle § 8 ods. 1 zákona o slobode informácií, keď\nsprávne vyhodnotili, že žalobcom požadované informácie sú utajovanými skutočnosťami, vychádzajúc\nz príslušných právnych predpisov, a to § 2 ods. 2 zákona o ochrane pred odpočúvaním, § 2 písm. a/ a\n\npísm. e/, § 3 ods. 1 písm. c/ a písm. d/, § 7 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z.z., § 1 písm. j/ nariadenia vlády\nč. 216/2004 Z.z., § 3 ods. 1, § 5 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 48/2019 Z.z. a smernicou MS SR č. 8/2004.\nRovnako tak sa vysporiadali s formálnou a materiálnou podmienkou utajenia požadovaných informácií.\nVo vzťahu k formálnej podmienke utajenia správne poukázali na skutočnosť, že táto je naplnená\noznačením informácie za utajovanú vyššie uvedenými všeobecne záväznými právnymi predpismi.\nTaktiež aj s materiálnou podmienkou utajenia sa zaoberali dostačujúcim spôsobom, pričom uvedené\nzávery sú podrobne citované v bode 8. Napokon je potrebné dodať, že v súlade so zákonom vyhodnotili\naj aplikáciu § 82a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z.z., prvá veta, časť za bodkočiarkou, z ktorého ustanovenia\nvyplýva, že súhlas na použitie informačno-technických prostriedkov sa sprístupní osobe, ktorej sa tento\nsúhlas týka, ak tým nebude ohrozené alebo zmarené plnenie úloh štátu, pričom však správne zdôraznili\nnajmä tú skutočnosť, že zo znenia žiadosti o poskytnutie informácie zo dňa 01. apríla 2020 nie je možné\nvyvodiť, že by žalobca o sprístupnenie súhlasu na použitie informačno-technických prostriedkov podľa\nzákona o ochrane pred odpočúvaním žiadal.\n33. V danej súvislosti teda prípadným sprístupnením informácií tak, ako ich na základe žiadosti žiadal\nžalobca, či boli voči nemu použité informačno-technické prostriedky, resp. či boli krajským súdom\nudelené súhlasy na použitie informačno-technických prostriedkov voči žalobcovi, by nastala potenciálna\nhrozba nedodržania ustanovení zákona č. 215/2004 Z.z., v zmysle ktorého sú informácie, ktorých sa\npredmetnou žiadosťou žalobca domáhal, utajovanou skutočnosťou, na oboznámenie sa s ktorou podľa\ncitovaného zákona, nebol oprávnený.\n34. Ohľadom namietaného porušenia práva žalobcu na spravodlivý súdny proces tým, že správny súd\nsa nedostatočne vysporiadal s argumentáciou žalobcu, kasačný súd uvádza, že túto námietku nemohol\npokladať za dôvodnú. Vo vzťahu k uvedenému ďalej dáva do pozornosti, že právo na spravodlivý proces\nzahŕňa právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť konania a\nrozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé prejednanie veci, do\nktorého okrem iného patrí aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu\nmusí byť odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel k svojmu\nrozhodnutiu. Aj keď nie je nevyhnutné, aby sa súd vysporiadal s úplne všetkými argumentmi účastníkov,\nvyjadrenie, ktoré bolo akceptované a malo rozhodujúci vplyv na výsledok sporu, musí byť zdôvodnené\njasne a nepochybne.\n35. Ustanovenie § 139 SSP je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu, v zmysle článku 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí obsahovať dôvody, na\nzáklade ktorých je založené. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku\n46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.\nVšeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na\ntie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.\nRozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na\nvšetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3.\njúla 2003, sp. zn. IV. ÚS 115/03). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj ESĽP, ktorý v\ntejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd\npovinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované\nso zreteľom na konkrétny prípad.\" ESĽP ale súčasne tiež pripomína, že právo na spravodlivý súdny\nproces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní.\nStačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia\npovažovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok ESĽP vo veci Ruiz Torija proti Španielsku z 9.\ndecembra 1994, č. sťažnosť 18390/91 a rozsudok ESĽP vo veci Hiro Balani proti Španielsku z 9.\ndecembra 1994, sťažnosť č. 18064/91).\n36. Kasačný súd má za to, že správny súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal, vysporiadal\nsa s podstatnými námietkami žalobcu a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj\nodôvodnil. Osobitne zdôrazňuje, že nedôvodnou je námietka žalobcu, že správny súd sa opomenul\n\nvysporiadať s konkrétnymi právnymi závermi rozsudku ESĽP zo dňa 12. januára 2016, č. 37138/14 vo\nveci Szabó a Vissy c/a Maďarsko, rozhodnutia zo dňa 06. septembra 1978, č. 5029/71 vo veci Klass\na ďalší c/a Nemecko alebo vyjadrením X.. Q. O., spoluzástupkyne Slovenskej republiky pred ESĽP,\nnakoľko uvedenému krajský súd venoval pozornosť v bode 41, pričom kasačný súd konštatuje, že takto\nučinil vyčerpávajúcim spôsobom.\n37. Ku namietanej vade nesprávneho právneho posúdenia veci kasačný súd uvádza, že táto nebola v\nkasačnej sťažnosti žalobcu vymedzená v súlade s § 440 ods. 2 SSP. Navyše kasačný súd zdôrazňuje,\nže v aplikačnom postupe krajského súdu pri rozhodovaní o merite sporu nedostatky právneho posúdenia\nv merite veci nezistil.\n38. Najvyšší správny súd po vyhodnotení dôvodov, vznesených v kasačnej sťažnosti žalobcu vo vzťahu\nk napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho spisu nezistil dôvod na to,\naby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so\nsprávnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie\nvýroku napadnutého rozsudku. Kasačný súd považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským\nsúdom za správne a súladné so zákonom a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje.\n39. V súlade s citovanými ustanoveniami a vyššie uvedenými úvahami si najvyšší správny súd osvojil\nzáver, že napadnutý rozsudok krajského súdu bol vydaný v súlade so zákonom, nebol dôvod na jeho\nzrušenie alebo zmenu a kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol v zmysle § 461 SSP.\n40. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi, ktorý nemal\nv konaní o kasačnej sťažnosti úspech, nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal (§ 467 ods.\n1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a contrario SSP). Žalovanému kasačný súd nárok na náhradu trov\nkasačného konania nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti na jeho strane (§ 467 ods.\n1 SSP v spojení s § 168 SSP veta druhá).\n41. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá\nSSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/145/2020", "guid": "1d83514e-7477-41bc-a220-a5f4ac2f6017:1e5125ef-6f2b-42c3-9e0b-f6c7677ae926", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}