{"guid": "ee452833-2d9f-46e9-92a4-30259d0c41d8:00915030-125a-47e1-9cba-3794463c0ea1", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:1020200058.1", "spisova_znacka": "1Sžfk/21/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/21/2021 z 31. 3. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 31. marca 2022, sp. zn. 1Sžfk/21/2021, ECLI:SK:NSSSR:2022:1020200058.1", "identifikacne_cislo": "1020200058", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2022-03-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/528", "nazov": "zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/528", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/528-2008"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/528/#paragraf-27a", "nazov": "§ 27a zákona č. 528/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/528/#paragraf-27a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/528-2008/paragraf-27a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2008/528#paragraf-27a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/00915030-125a-47e1-9cba-3794463c0ea1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:1020200058.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:1020200058.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:1020200058.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n1Sžfk/21/2021\n1020200058\n31. 03. 2022\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSSR:2022:1020200058.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany\nHatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny\nCangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobcu: Trenčianske vodárne a kanalizácie, a. s., Kožušnícka\n4, 911 05 Trenčín, IČO: 36 302 724, zastúpený advokátskou kanceláriou inLEGAL s.r.o., Kamenárska\n17A, 821 04 Bratislava, IČO: 52645991, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej\nrepubliky, Námestie Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného vydaného ministrom životného prostredia Slovenskej republiky č. 8153/2019-9.2 (11/2019 rozkl.) z 20.12.2019, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k.\n1S/10/2020-110 z 24.9.2020, takto\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.\nŽalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, sekcia environmentálnych programov\na projektov ako riadiaci orgán v zmysle § 7 zákona č. 528/2008 Z.z. <aspi://\nmodule='ASPI'&link='528/2008%20Z.z.%25237'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o pomoci a podpore\nposkytovanej z fondov Európskeho spoločenstva (ďalej len „zákon č. 528/2008 Z.z.“) vo veci uloženia\npovinnosti prijímateľovi vrátiť jeden a pol násobok sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie poskytnutého\npríspevku alebo jeho časti, najviac však do výšky 100 % poskytnutého príspevku alebo jeho časti na\npredmet zákazky rozhodnutím číslo konania: 2694/2019-7. číslo záznamu: 22419/2019 z 26.4.2019\nuložilo žalobcovi povinnosť podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z.z. za porušenie pravidiel a postupov\nverejného obstarávania na predmet zákazky „Intenzifikácia ČOV, odkanalizovanie a zásobovanie\npitnou vodou v Trenčianskom regióne“ vyhlásenú vo Vestníku verejného obstarávania č. 115/2001\npod zn. 04416-MSP z 14.6.2011 a v úradnom vestníku Európskej únie pod č. 2011/S 112-184523\nz 11.6.2011, ktoré bolo uvedené Úradom pre verejné obstarávanie v Protokole o výsledku kontroly\ndodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 7667-7000/2014-OK/9 z 30.9.2016, a ktoré malo alebo\nmohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, vrátiť finančné prostriedky vo výške 3 189\n999,17 eur poskytnutých na Projekt „Intenzifikácia ČOV, odkanalizovanie a zásobovanie pitnou vodou v\nTrenčianskom regióne“ na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 134/1.2\nMP/2010 z 29.11.2012 z Operačného programu Životné prostredie Prioritná os 1. Integrovaná ochrana a\nracionálne využívanie vôd, Opatrenie 1.2 Odvádzanie a čistenie komunálnych odpadových vôd v zmysle\nzáväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únií (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“).\n\n2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím\nministra životného prostredia č.: 8153/2019-9.2 (11/2019 - rozkl.) z 20.12.2019 (ďalej len „rozhodnutie\nžalovaného“) tak, že zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia. Vykonaná zmena spočívala v tom,\nže zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré bolo uvedené Úradom pre\nverejné obstarávanie v Protokole o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č.\n7667-7000/2014-OK/9 z 30.9.2016, mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. V zmenenom\nvýroku teda už nebolo obsiahnuté konštatovanie o tom, že dané porušenie pravidiel a postupov\nverejného obstarávania malo vplyv na výsledok verejného obstarávania. Z dôvodmi rozkladu žalobcu\nsa pritom žalovaný nestotožnil.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n3. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len\n„krajský súd“) dňa 15.1.2020 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového\nrozhodnutia. Žalobu odôvodnil tým, že k porušeniu pravidiel a postupov verejného obstarávania\nz jeho strany nedošlo a nedošlo ani k poškodeniu niektorého zo záujemcov, preto neexistuje\nnárok na uloženie povinnosti vrátiť jeden a pol násobok sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie časti\npríspevku podľa § 27a ods. 5 zák. č. 528/2008 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='528/2008%20Z.z.\n%252327a'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Podľa žalobcu žalobou napadnuté rozhodnutia vychádzali z\nnesprávneho právneho posúdenia veci, boli nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok\ndôvodov a zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie\nveci. Žalobca súčasne navrhol priznať jeho žalobe odkladný účinok.\n4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v písomnom vyjadrení z 9.3.2020, v ktorom zhrnul skutkový stav a s\ndôvodmi žalobcu uvedenými v žalobe nesúhlasil. Žalobu navrhol zamietnuť, nakoľko zastával názor,\nže prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie žalovaného vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového\nstavu veci a obsahovali všetky predpísané zákonné náležitosti, pričom im predchádzajúci postup v\nsprávnom konaní bol v súlade so zákonom č. 528/2008 Z.z. ako aj ďalšími právnymi predpismi.\n5. Žalobca v replike z 19.8.2020 v reakcii na vyjadrenie žalovaného zotrval na dôvodoch uvedených v\nžalobe.\n6. Krajský súd uznesením č.k. 1S/10/2020-76 z 9.4.2020 priznal žalobe odkladný účinok a uznesením\nč.k. 1S/10/2020-78 z 29.4.2020 prerušil konanie až do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o\nkasačnej sťažnosti podanej proti uzneseniu krajského súdu č.k. 1S/113/2018-81 z 7.2.2019 z dôvodu,\nže v konaní pred kasačným súdom o kasačnej sťažnosti podanej proti uzneseniu krajského súdu č.k.\n1S/113/2018-81 z 7.2.2019 sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie v preskúmavanej\nveci. V oboch veciach sp.zn. 1S/10/2020 a sp.zn. 1S/113/2018 totiž orgán verejnej správy uložil\núčastníkovi konania povinnosť vrátiť finančné prostriedky podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z.z.\nPodľa § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z.z. pritom rozhodnutia vydané v konaní podľa tejto (druhej)\nčasti zákona nie sú preskúmateľné správnym súdom, pričom do druhej časti daného zákona spadajú\nustanovenia § 6 až § 33, a teda aj dotknuté ustanovenie § 27a.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky následne uznesením sp.zn. 3Sžfk/43/2019 z 20.5.2020\nzrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/113/2018-81 z 7.2.2019 s odôvodnením,\nže správne súdy sú povinné aplikovať ústavne konformný výklad na základe článku 152 ods.\n4 Ústavy <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523%25C8l.152'&ucin-k-dni='30.12.9999'>\nSlovenskej republiky, v dôsledku ktorého sa ustanovenie § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z.z. <aspi://\nmodule='ASPI'&link='528/2008%20Z.z.%252314'&ucin-k-dni='30.12.9999'> vykladá reštriktívne tak, že\nvylúčenie správneho súdneho prieskumu sa obmedzuje na konanie o žiadostiach podľa § 14 <aspi://\nmodule='ASPI'&link='528/2008%20Z.z.%252314'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zákona č. 528/2008 Z.z. V\nodôvodnení ďalej uviedol, že „17. Rozhodnutie, ktorým sa ustanovuje povinnosť vrátenia finančných\nprostriedkov podľa § 27a ods. 3 písm. a/, b/ zákona č. 528/2008 Z. z., o pomoci a podpore poskytovanej\nz fondov Európskeho spoločenstva je spôsobilé zasiahnuť do základného práva sťažovateľa na\nvlastníctvo, preto podlieha súdnemu prieskumu zákonnosti v zmysle čl. 46 ods. 2 druhá veta Ústavy SR\nna základe ústavne konformného výkladu.“\n\n8. Krajský súd uznesením č.k. 1S/10/2020-89 z 15.7.2020 rozhodol, že súd v konaní pokračuje\na následne rozsudkom č.k. 1S/10/2020-110 z 24.9.2020 rozhodnutie žalovaného a prvostupňové\nrozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania.\n9. Krajský súd svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je:\n- s odkazom na znenie uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžfk/43/2019 z\n20.5.2020 spôsobilým predmetom prieskumu v rámci správneho súdnictva v zmysle generálnej klauzuly\nobsiahnutej v druhej vete čl. 46 ods. 2 ústavy a ústavne konformného výkladu § 14 ods. 18 zákona č.\n528/2008 Z.z.,\n- nepreskúmateľné, pretože ustanovenie § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z.z., na podklade ktorého bolo\nvydané, má sankčný charakter a preto vo výroku rozhodnutia prvostupňového orgánu malo byť presne\nšpecifikované, za aké konkrétne konanie bol žalobca postihnutý, čo možno zaručiť len konkretizáciou\núdajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne\nuvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným,\n- zmätočné a nepreskúmateľné aj vo vzťahu k jeho odôvodneniu, pretože žalovaný v ňom odkázal\nna iné porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, než na to, ktoré mohlo mať vplyv\nna výsledok verejného obstarávania podľa Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o\nverejnom obstarávaní č. 7667-7000/2014-OK/9 z 30.9.2016. Podľa daného protokolu Úrad pre verejné\nobstarávanie ako prvé porušenie uviedol: „konanie v rozpore s § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní,\na to konkrétne s princípom nediskriminácie, keď kontrolovaný v oznámení o vyhlásení verejného\nobstarávania stanovil o 39 dní kratšiu lehotu na vyžiadanie si súťažných podkladov oproti lehote na\npredkladanie ponúk, pričom uvedené porušenie zákona o verejnom obstarávaní mohlo mať vplyv na\nvýsledok verejného obstarávania“, avšak odôvodnení rozhodnutia žalovaného je odkaz na nasledovné\nporušenie „kontrolovaný tým, že v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania stanovil o 39 dní kratšiu\nlehotu na prijímanie žiadostí o súťažné podklady oproti lehote na predkladanie ponúk, postupoval v\nrozpore s § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní“.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n10. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť, v ktorej\nnavrhol zrušenie rozsudku krajského súdu a vrátenie mu veci na ďalšie konanie. Kasačnú sťažnosť\nsťažovateľ podal z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, pretože krajský súd v konaní alebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.\nNesprávne právne posúdenie videl sťažovateľ predovšetkým v tom, že:\n- ustanovenie § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z.z. nemá povahu správneho deliktu, pretože nie je\ntakto v zákone výslovne označené, pričom táto povinnosť vyplýva zo zásady zákonnosti nullum crimen,\nnulla poena sine lege, s tým, že krajský súd nesprávne vyhodnotil v tomto smere aj tzv. Engel kritériá,\nnásledne preto výroky vo veci vydaných rozhodnutí nemuseli obsahovať presný opis spáchaného skutku\na možno ich považovať za zákonne a náležite sformulované,\n- odôvodnenie rozhodnutia žalovaného korešponduje s jeho výrokom, pričom krajským súdom\nnamietaný nesúlad nie je namieste, pretože sa jedná len o inými slovami vyjadrené rovnaké porušenie\npravidiel a postupov verejného obstarávania.\n11. Žalobca sa vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s napadnutým rozsudkom krajského\nsúdu, na základe čoho navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Žalobca zdôraznil, že v zmysle § 194\nSprávneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) sa pod správnym trestaním rozumie nielen rozhodovanie\norgánov verejnej správy o priestupku a správnom delikte ale aj rozhodovanie o sankcii za iné podobné\nprotiprávne konanie.\nIV.\nPrávny názor kasačného súdu\n12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť od 1.8.2021 (§ 101e ods.\n1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel\nz Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky od 1.8.2021 vo\nvšetkých veciach, v ktorých je od 1.8.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\n\nrepubliky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená\nNajvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp. zn. 1Sžfk/21/2021. Od 1.8.2021 je na\nkonanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom\npridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol\nv zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.\n13. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§\n438 ods. 2 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523438'&ucin-k-dni='30.12.9999'>)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP <aspi://\nmodule='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523439'&ucin-k-dni='30.12.9999'> preskúmal prípustnosť\nkasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť\npodal sťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.\n%2523443'&ucin-k-dni='30.12.9999'>), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s\nkonaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom pri svojom rozhodovaní bol vedený nasledujúcimi\nprávnymi úvahami.\n14. Fundamentálnym sťažnostným bodom v danom prípade bolo namietanie sankčného charakteru\nrozhodovania podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z.z.\n15. Podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z.z. „správny orgán na základe podnetu podľa odseku 3 alebo\nodseku 4 rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie podľa odseku\n1 alebo odseku 4, najviac však do výšky 100% poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúcich\nsa na predmet zákazky.“\n16. Rozhodovanie podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z.z. je právnym následkom zistenia o porušení\npravidiel a postupov verejného obstarávania zo strany prijímateľa príspevku, ktoré malo alebo mohlo mať\nvplyv na výsledok verejného obstarávania (§ 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z.z.). Tomuto rozhodovaniu\npredchádza výzva - žiadosť o vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúceho sa na\npredmet zákazky zo strany riadiaceho orgánu adresovaná prijímateľovi príspevku (§ 27a ods. 1 a 4\nzákona č. 528/2008 Z.z.). Konštatovanie o porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania vyplýva\nna tento účel buď z rozhodnutia o uložení pokuty alebo z protokolu o vykonanej kontrole.\n17. Pokiaľ prijímateľ príspevku výzve - žiadosti o vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti\ndobrovoľne nevyhovie a daný príspevok alebo jeho časť nevráti, nastupuje rozhodovanie podľa § 27a\nods. 5 zákona č. 528/2008 Z.z., v rámci ktorého správny orgán zaviaže prijímateľa príspevku už na\nvrátenie jeden a pol násobku sumy uvedenej vo výzve - žiadosti o vrátenie príspevku alebo jeho časti\nmaximálne však sumy zodpovedajúcej celému poskytnutému príspevku. Na konanie a rozhodovanie\npodľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z.z. sa pritom vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok) s tým, že vecne príslušným je riadiaci orgán alebo sprostredkovateľský orgán (§ 27a\nods. 7 zákona č. 528/2008 Z.z.).\n18. To znamená, že rozhodovanie podľa § 27a ods. 5 zákona je jednak právnym následkom porušenia\npravidiel a postupov verejného obstarávania ako i právnym následkom dobrovoľného nevrátenia\nposkytnutého príspevku, resp. jeho časti. Tento právny následok spočíva v uložení povinnosti vrátiť\nposkytnutý príspevok alebo jeho časť a to vo forme rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré je následne\nspôsobilým exekučným titulom. Poskytnutý príspevok, o ktorý sa tu jedná, má pritom nenávratný\ncharakter a i keď je účelovo viazaný, vyplatením sa stáva vlastníctvom prijímateľa. Vrátenie príspevku\nalebo jeho časti nemá teda súkromnoprávny charakter ani pokiaľ ide o obsah povinnosti ani formu\njej uloženia. Právny následok týkajúci sa osoby, ktorá porušila zákonnú povinnosť, zasahujúci do\njej subjektívnych práv a vznikajúci po formálnej stránke vrchnostenským spôsobom na podklade\nrozhodnutia orgánu verejnej správy možno preto označiť za sankciu v zmysle správneho trestania. I keď\nsprávne trestanie nie je v právnom poriadku Slovenskej republike jednotne kodifikované, je potrebné\npoukázať v tomto smere na znenie § 194 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého sa pod ním rozumie nielen\nrozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku a správnom delikte ale aj o sankcii za iné podobné\nprotiprávne konanie.\n\n19. V nadväznosti na to možno poukázať na dôvodovú správu k § 194 SSP, podľa ktorej „pod iným\nprotiprávnym konaním sa myslí iné nedovolené konanie, podobné priestupku alebo správnemu deliktu,\nza ktoré sa podľa zákona ukladá sankcia.“\n20. Totožný je aj doktrinálny pohľad obsiahnutý v právnej spisbe (viď Baricová, J., Fečík, M., Števček,\nM., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 968, 971 s.),\nktorá uvádza „zákon pri členení správnych deliktov v podstate vychádza z ich formálneho pomenovania\nv právnom poriadku. Toto členenie nie je pritom obsiahnuté len v § 194 ods. 1 legálne vymedzujúcom\nsprávne trestanie, ale i v § 71 ods. 1, kde je upravená legálna definícia iného správneho deliktu.\nZákonodarca správne delikty (v širšom zmysle) v § 194 ods. 1 delí na a) priestupky, b) správne delikty (v\nužšom zmysle), pod ktorými sa rozumejú kárne, disciplinárne a iné delikty (§ 71 ods. 1), c) iné podobné\nprotiprávne konania...\nO iné podobné protiprávne konania ide pri tých správnych deliktoch, ktoré nie sú normatívne označené\nako priestupky alebo iné správne delikty, resp. nemajú kárny či disciplinárny charakter (napr. porušenie\ncenovej disciplíny podľa § 18 CenZ). Predpokladom zaradenia iného podobného protiprávneho konania\nmedzi správne delikty je skutočnosť, že ide o sankcionované konanie. To znamená, že takúto povahu\nnebudú mať tie porušenia zákona, za ktoré nie je orgán verejnej správy oprávnený uložiť zodpovednej\nosobe nejakú sankciu (napr. pokutu podľa § 38 ZDFT). Charakter sankcie má pritom v tomto zmysle\naj uloženie povinnosti určitým spôsobom konať [napr. uloženie opatrenia na odstránenie a nápravu\nzistených nedostatkov v zmysle § 144 ods. 1 písm. a) ZCP]. Takéto vymedzenie iného podobného\nprotiprávneho konania má potom podpornú povahu k priestupkom a správnym deliktom (v užšom\nzmysle) a jeho účelom je zabezpečiť, aby osobitná právna úprava správnej žaloby týkajúcej sa\nsprávneho trestania dopadala na celú množinu správnych deliktov (v širšom zmysle). V procesnej rovine\nsa na rozhodovanie o sankcionovaní iných protiprávnych konaní subsidiárne použije Správny poriadok\nv zmysle jeho § 1 ods. 1, ak osobitný zákon neustanovuje inak (napr. § 38 ods. 3 ZDFT). Rovnako\nako pri správnych deliktoch (v užšom zmysle) sa aj pri vyvodzovaní sankčnej zodpovednosti za iné\npodobné protiprávne konania budú v administratívnom konaní aplikovať zásady vyplývajúce z čl. 6 ods.\n1 Dohovoru.“\n21. Na základe uvedeného možno preto skonštatovať, že uloženie povinnosti príjemcovi vrátiť\nposkytnutý príspevok na podklade rozhodnutia podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z.z., má povahu\nsankcie za predchádzajúce proti právne konanie spočívajúce v porušení pravidiel a postupov verejného\nobstarávania a prípadne aj sankcie za dobrovoľné nevrátenie príspevku na základe výzvy - žiadosti o\nvrátenie príspevku, ak došlo k navýšeniu sumy uvedenej v predmetnej výzve na jeden a pol násobok.\nO takúto duálnu sankciu pritom ide aj v prejednávanej veci, keďže v prvostupňovom rozhodnutí a\nrozhodnutí žalovaného došlo k navýšeniu sumy o jeden a pol násobok oproti predchádzajúcej výzve žiadosti o vrátenie príspevku a to z 2 126 666,11 eur na 3 189 999,17 eur.\n22. Záver o sankčnej povahe rozhodnutia podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z.z. výslovne vyplýva\naj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžfk/43/2019 z 20.5.2020, podľa ktorého\n„13. Ustanovenie § 14 zákona č. 528/2008 Z. z. má názov „konanie o žiadosti“. Zo systematického\nvýkladu jednotlivých odsekov ustanovenia § 14 zákona č. 528/2008 Z. z. vyplýva, že ustanovenie §\n14 ods. 18 sa systematicky vzťahuje ku konaniu o žiadosti o poskytnutie prostriedkov. Podľa názoru\nkasačného súdu toto ustanovenie nemožno vztiahnuť k sankčným rozhodnutiam podľa § 27a ods. 3\npísm. a/, b/ v spojení s § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z., ktoré sa týkajú vracania už poskytnutých\nfinančných prostriedkov.\n14. Z hľadiska materiálneho ponímania práva, rozhodnutia v konaní o žiadosti nepodliehajú súdnemu\nprieskumu zákonnosti, pretože na poskytnutie finančných prostriedkov nie je právny nárok. V prípade\nnúteného vrátenia však ide o sankciu. Naviac prostriedky sa stali už vlastníctvom subjektu, ktorému boli\nposkytnuté a ich odňatie v zmysle ústavne konformného výkladu by malo podliehať súdnemu prieskumu\nzákonnosti, keďže dochádza k zásahu do základného práva.“\n23. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň označil rozhodovanie podľa § 27a ods. 5 zákona č.\n528/2008 Z.z. za ukladanie sankcie aj v ďalších rozhodnutiach (napr. uznesenia sp.zn. 5Sžfk/74/2020 z\n25.1.2021, sp.zn. 3Sžfk/51/2017 z 11.9.2018, sp.zn. 3Sžfk/7/2017 z 8.8.2018).\n24. S odkazom na uvedené je preto námietka sťažovateľa o tom, že správnym deliktom môže byť\nlen konanie výslovne takto normatívne označené, nesprávna. Neobstojí ani sťažovateľov odkaz na\n\ntzv. Engel kritéria. Rozhodujúcim a v danom prípade sťažovateľom aj úplne zamlčaným kritériom je\ntretie kritérium posudzujúce povahu a stupeň prísnosti sankcie hroziacej dotknutej osobe. Sankcia\nspočívajúca v danom prípade v povinnosti vrátiť sumu 3 189 999,17 eur totiž zásadným spôsobom\ndopadá na majetkové pomery žalobcu a podľa jeho vyjadrenia v žalobe tento nie je spôsobilý ju z\nvlastných zdrojov uhradiť, pričom jej zaplatenie z cudzích zdrojov by v dôsledku následného splácania\nv podstatnej miere ohrozilo kvalitu zabezpečovania príslušnej verejnej služby v regióne.\n25. Ak teda má rozhodnutie podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z.z. povahu rozhodovania o sankcií,\nje nesporné, že vo výroku tohto rozhodnutia musí byť vymedzený aj skutok, za ktorý sa sankcia ukladá.\nOpis skutku je pritom potrebné vymedziť jasne, zrozumiteľne a nezameniteľne. Z ustálenej judikatúry\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky pritom jednoznačne vyplýva, že ak výrok sankčného rozhodnutia\ntakýto výrok neobsahuje, je dané rozhodnutie nepreskúmateľné a teda i nezákonné (napr. rozsudok\nsp.zn. 8Sžk/2/2019 z 20.8.2020).\n26. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ďalšiu konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, podľa ktorej spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu nie sú ani\nprotokol z kontroly (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/15/2018 z 25.4.2018,\nR 53/2018) ani výzva - žiadosť o vrátenie príspevku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 1Sžf/87/2015 z 14.2.2017, R 57/2018). To znamená, že prijímateľ príspevku sa môže prvýkrát v\nrámci správneho súdnictva domáhať ochrany svojich subjektívnych práv, v danom prípade vlastníctva\nvo vzťahu k uloženiu povinnosti vrátiť poskytnutý príspevok alebo jeho časť až vo vzťahu k rozhodnutiu\nvydanému podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z.z. Pokiaľ by pritom v tomto rozhodnutí nebol\nnáležite vymedzený skutok, ktorým malo podľa správneho orgánu dôjsť k porušeniu pravidiel a postupov\nverejného obstarávania zo strany prijímateľa príspevku, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok\nverejného obstarávania, vo svojej podstate by sa prijímateľ nemohol relevantne brániť a to najmä vo\nvzťahu k skutkovým ale i právnym zisteniam, ktoré viedli správny orgán k záveru o splnení podmienok\npre vydanie rozhodnutia podľa § 27a zákona č. 528/2008 Z.z.\n27. Kasačný súd sa preto v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom krajského súdu, že rozhodnutie\nžalovaného je v nadväznosti na prvostupňové rozhodnutie nepreskúmateľné z dôvodu absencie\nnáležitého vymedzenia skutku vo výroku rozhodnutia.\n28. Už len táto skutočnosť sama o sebe je dôvodom pre záver o nedôvodnosti kasačnej sťažnosti.\nVo všeobecnosti totiž platí, že rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré obsahuje nepreskúmateľný\nvýrok, nemožno ani náležite odôvodniť. Keďže odôvodnenie rozhodnutia musí korešpondovať s výrokom\nrozhodnutia, tak pri nepreskúmateľnom výroku táto nadväznosť logicky nemôže byť prítomná. Na\nzáklade uvedeného sa už kasačný súd v dôvodu nadbytočnosti bližšie nezaoberal druhým sťažnostným\nbodom týkajúcim sa súladu výroku a odôvodnenia rozhodnutia žalovaného.\n29. Po preskúmaní dôvodu kasačnej sťažnosti a s nim spojených sťažnostných bodov došiel preto\nkasačný súd k záveru o ich nedôvodnosti. Zo strany kasačného súdu nebolo teda zistené, že by krajský\nsúd v konaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.\n30. Z uvedených dôvodov preto kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP <aspi://\nmodule='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523461'&ucin-k-dni='30.12.9999'> ako nedôvodnú zamietol.\n31. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd v zmysle § 467 ods. 1 v spojení s § 167\nods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi voči sťažovateľovi priznal právo na náhradu trov kasačného\nkonania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady bude rozhodnuté v zmysle § 175 ods. 2 SSP.\n32. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§\n139 ods. 4 prvá veta SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/10/2020", "guid": "9ae32ba5-17b7-4112-b08b-10ce58cb9e8f:7299ba46-4fa0-4372-a224-41c0bd1c73bf", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}