{"guid": "1d409670-037a-4672-97d0-b2ec5d50204c:a3f20251-3ebd-45af-80bf-0011c2e57169", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:1019201670.1", "spisova_znacka": "2Sfk/25/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/25/2021 z 22. 7. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 22. júla 2022, sp. zn. 2Sfk/25/2021, ECLI:SK:NSSSR:2022:1019201670.1", "identifikacne_cislo": "1019201670", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2022-07-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/528/#paragraf-27a.odsek-5", "nazov": "§ 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/528/#paragraf-27a.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/528-2008/paragraf-27a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2008/528#paragraf-27a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a3f20251-3ebd-45af-80bf-0011c2e57169", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:1019201670.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:1019201670.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:1019201670.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n2Sfk/25/2021\n1019201670\n22. 07. 2022\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSSR:2022:1019201670.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny\nBerthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. v právnej\nveci žalobcu: Obec Kolačkov, Kolačkov 30, 065 11 Nová Ľubovňa, IČO: 00 329 959, právne zastúpený:\nMgr. Peter Hargaš, advokát, Košická 56, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych\nvecí a rodiny SR, Bratislava, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, IČO: 00 681 156, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 1S/266/2019-183 zo dňa 24. júna 2021, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.\n1S/266/2019-183 zo dňa 24. júna 2021 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nII. Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti z a m i e t a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred orgánmi verejnej správy\n1. Žalobcovi bol Riadiacim orgánom pre operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia (ďalej\nlen „Riadiaci orgán“) schválený nenávratný finančný príspevok na základe Zmluvy o poskytnutí\nnenávratného finančného príspevku č. Z2712023004601 zo dňa 23.02.2010 v znení jej dodatkov (ďalej\nlen „Zmluva o poskytnutí NFP“). Hlavným cieľom projektu bolo zvýšiť možnosť členov rómskej komunity\nna vstup do aktívneho pracovného rastu.\n2. Následne žalobca vyhlásil dňa 28.06.2010 verejné obstarávanie na predmet zákazky „Vzdelávanie“\nrealizovaného v rámci projektu s názvom „Podpora vzdelávacích aktivít zameraných na získanie\na udržanie praktických zručností Rómskych občanov v Kolačkove“, a to zverejnením výzvy na\npredkladanie ponúk na svojej internetovej stránke. Úspešnými uchádzačmi z vykonaného verejného\nobstarávania sa stali spoločnosti Studnica, n.o., SNP 5, 927 00 Šaľa a Aktívny život, n.o., Viničky 37/5,\n949 11 Nitra, ktoré v júli 2010 uzavreli so žalobcom 7 zmlúv na poskytnutie služieb v celkovej hodnote\n220.109,13 €.\n3. Fond sociálneho rozvoja - Sprostredkovateľský orgán pod Riadiacim orgánom (ďalej len\n„sprostredkovateľský orgán“) vykonal administratívnu kontrolu predmetného verejného obstarávania a\noznámil žalobcovi, že verejné obstarávanie tak, ako bolo zrealizované schvaľuje a postupuje ho na\nfinancovanie s finančnou korekciou 5%.\n4. V zmysle správy z auditu EK A-Rep 2013-1710, vykonaného v dňoch 9. - 13.12.2013 sa od Riadiaceho\norgánu požadovalo, aby preskúmal všetky verejné obstarávania vo vzorke dopytovo orientovaných\nprojektov a v prípade zistení uplatnil finančnú opravu. Na základe tejto kontroly Riadiaci orgán určil\n100% korekciu za to, že hospodárske subjekty koordinovali svoj postup, čo je v rozpore so záujmom\n\nobstarávateľa a znamená to nielen neefektívne výdavky z verejných zdrojov, ale aj porušenie čl 4 ods. 3\npísm. f) zákona 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže. Z tejto kontroly bol vypracovaný Záznam\nz administratívnej kontroly verejného obstarávania - oprava (Aktualizácia č. 1) zo dňa 24.09.2014, ktorý\nzrušil predchádzajúce vyjadrenia, stanoviská a závery sprostredkovateľského orgánu.\n5. Riadiaci orgán listom č. s. 16394/2016-M_ODMASK, č. z. 34768/2016 zo dňa 19.08.2016 požiadal\nÚrad pre verejné obstarávanie (ďalej len „ÚVO“), aby na základe článku I ods. 4 písm. g) Dohody\no spolupráci uzatvorenej dňa 17.05.2013 medzi Úradom vlády Slovenskej republiky, a ÚVO, vykonal\nkontrolu predmetného obstarávania po uzavretí zmluvy. ÚVO následne vykonal kontrolu, o ktorej bol\nvyhotovený Protokol o výsledku dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 16870- 7000/2016-OK/6\nzo dňa 19.12.2016 (ďalej aj len „protokol“), v ktorom ÚVO identifikoval 5 nedostatkov, z ktorých 2 mohli\nmať vplyv na výsledok verejného obstarávania, keď prijímateľ:\n1/ postupoval v rozpore s § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, keď v časti D „Poskytovanie\nsúťažných podkladov“ výzvy stanovil o 16 dní kratšiu lehotu na vyžiadanie si súťažných podkladov\noproti lehote na predkladanie ponúk stanovenej v časti E „Uplynutie lehoty na predkladanie ponúk“\nvýzvy, postupoval v rozpore s § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, pričom uvedené konanie\nkontrolovaného mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania;\n2/ postupoval v rozpore s § 95 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, keď úradu neposlal oznámenie\no uverejnení výzvy najmenej dva pracovné dni pred jej uverejnením podľa § 99 ods. 2 zákona o\nverejnom obstarávaní, pričom uvedené konanie kontrolovaného mohlo mať vplyv na výsledok verejného\nobstarávania;\n3/ postupoval v rozpore s § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, konkrétne s princípom\ntransparentnosti v nadväznosti na § 21 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní, keďže úradu nepredložil\nkompletnú dokumentáciu k predmetnému verejnému obstarávaniu, v dôsledku čoho kontrolná skupina\nnemohla posúdiť, či kontrolovaný v postupe zadávania predmetnej zákazky postupoval v súlade s § 99\nods. 1 písm. f) v nadväznosti na § 40 ods. 1 a ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní a § 99 ods. 1\npísm. i) v nadväznosti na § 45 zákona o verejnom obstarávaní, pričom uvedené konanie kontrolovaného\nnemalo vplyv na výsledok verejného obstarávania;\n4/ postupoval v rozpore s § 95 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, keď úradu neposlal Oznámenie\no výsledku verejného obstarávania, pričom uvedené konanie kontrolovaného nemalo vplyv na výsledok\nverejného obstarávania,\n5/ postupoval v rozpore s § 101 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, keď úradu neposlal informáciu\no uzavretí zmluvy spôsobom podľa § 23 ods. 1 najneskôr do 14 dní po jej uzavretí, pričom uvedené\nkonanie kontrolovaného nemalo vplyv na výsledok verejného obstarávania.\n6. Na základe vyššie uvedenej kontroly sprostredkovateľský orgán vypracoval Záznam z administratívnej\nkontroly verejného obstarávania - Aktualizácia č. 2 zo dňa 22.03.2017 (ďalej len „záznam z\nadministratívnej kontroly“), v ktorom zohľadnil identifikované zistenia ÚVO a potvrdil výšku pôvodne\nstanovenej korekcie 100% v súlade s Metodickým pokynom Centrálneho koordinačného orgánu č. 11\nk určovaniu výšky vrátenia poskytnutého príspevku alebo jeho časti pri porušení pravidiel a postupov\nverejného obstarávania (ďalej aj „Metodický pokyn“), v zmysle ktorého sprostredkovateľský orgán za\nzistenie č. 2 udeľuje finančnú opravu (korekciu) vo výške 100% a za zistenia č. 1 a 3 až 5 korekciu\nneudeľuje.\n7. Listom č. IA/BEZ/2018/96-7, 2018/6176 zo dňa 12.04.2018 zaslal sprostredkovateľský orgán\nžalobcovi Oznámenie o vzniku nezrovnalosti, súčasťou ktorého bola Správa o zistenej nezrovnalosti č.\nN21401308/S04 zo dňa 12.04.2018 a k nej prislúchajúca Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov,\nkód 27120230046/Z04 zo dňa 12.04.2018 vo výške 192.323,05 €, pričom žalobca túto čiastku neuhradil.\n8. Následne žalovaný na žiadosť sprostredkovateľského orgánu začal správne konanie vo veci\nvrátenia vyššie uvedenej sumy, ktorého výsledkom bolo vydanie rozhodnutia č. 5072/2019-M_ODMASK\n26914/2019 zo dňa 15.05.2019 (ďalej len (prvostupňové rozhodnutie“) o povinnosti žalobcu vrátiť podľa\n§ 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore (ďalej len „zákon o pomoci a podpore“)\nnenávratný finančný príspevok v sume 192.323,05 € Riadiacemu orgánu.\n9. Rozklad, podaný proti tomuto rozhodnutiu minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej\nrepubliky rozhodnutím č. 19562/2019-M_OMPČ zo dňa 11.10.2019 (ďalej len „preskúmavané\nrozhodnutie“) zamietol a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n\n10. Správnou žalobou podanou na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) sa žalobca domáhal\nzrušenia preskúmavaného aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie.\n11. V správnej žalobe najmä uviedol, že\n- rozhodnutie bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu orgánom, ktorý na to nebol zo\nzákona oprávnený;\n- zistené nedostatky sú nepreukázané a nezdôvodnené, pričom žalovaný proces verejného obstarávania\nv roku 2010 schválil a za určité nedostatky už žalobcu sankcionoval;\n- Metodický pokyn bol nesprávne aplikovaný;\n- závery uvedené v protokoloch ÚVO sú neodôvodnené a v rozpore s aplikačnou praxou;\n- administratívny spis nebol vedený zákonným spôsobom a nie je zrejmé, čo bolo podkladom pre\nrozhodnutie žalovaného;\n- kontrola verejného obstarávania bola vykonaná na základe zmluvného základu, t. j. žalovaný kontrolu\nnevykonal ako právomoc danú zákonom, ale iba ako oprávnenie zmluvnej strany, t. j. žalovaný nekonal\nv postavení orgánu verejnej moci a teda výsledok kontroly nemôže byť podkladom pre správne konanie,\nvýsledok kontroly môže byť iba podklad pre rozhodnutie žalovaného, či si uplatní zmluvné sankcie na\nvšeobecnom súde (ale nie cestou správneho konania);\n- nebolo prihliadnuté na prekluzívnu lehotu na začatie správneho konania.\n- žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí neuviedol konkrétny skutok, ktorého sa mal žalobca dopustiť, t.\nj. nie je možné zistiť, ktorý konkrétny skutok je dôvodom na uloženie sankcie.\n12. Krajský súd viazaný rozsahom a dôvodmi všeobecnej správnej žaloby a vychádzajúc zo zisteného\nskutkového stavu preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho\nvydaniu a dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, preto preskúmavané rozhodnutie v spojení s\nprvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n13. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol najmä, že\n- rozhodnutie žalovaného o uložení povinnosti žalobcovi podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore\nje spôsobilým predmetom súdneho prieskumu;\n- rozhodnutie žalovaného, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci\na podpore vrátiť poskytnuté finančné prostriedky má povahu sankčného rozhodnutia;\n- preskúmavané rozhodnutie spolu s prvstupňovým rozhodnutím neobsahuje vo výroku opísaný skutok,\nktorého sa žalobca mal dopustiť, nie je možné zistiť miesto, kde k tomuto skutku malo zo strany žalobcu\ndôjsť, kedy a akým spôsobom, prípadne uvedenie iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok\nnemohol byť zamenený s iným;\n- nie je zrejmé, za aké porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania bola žalobcovi uložená\npovinnosť vrátiť finančné prostriedky, a teda či nejde o duplicitné uloženie sankcie žalovaným, keď za\nporušenie pravidiel a postupov toho istého verejného obstarávania mu už bola uložená korekcia 5%;\n- žalovaný v odôvodnení rozhodnutia odkazuje na porušenie pravidiel a postupov verejného\nobstarávania, ktoré mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, no vo výroku rozhodnutia toto\nporušenie neuvádza a ani ho nijako nekonkretizuje, pričom až v odôvodnení rozhodnutia poukazuje na\nto, resp. sa odvoláva na zistenie ÚVO, uvedené v protokole, v ktorom sú uvedené 2 zistenia ÚVO, ktoré\nmohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania;\n- nie je zrejmé, za aké pochybenie bola žalobcovi uložená korekcia 5% a či pôvodne v roku 2011 zistené\nporušenie povinností žalobcu pri verejnom obstarávaní nebolo totožné so zistením ÚVO v protokole, o\nktorého zistenie sa žalovaný opieral pri svojom rozhodnutí;\n- poukaz na Protokol a stotožnenie sa so závermi ÚVO uvedenými v protokole, je pre riadne odôvodnenie\nrozhodnutia nepostačujúce;\n- z protokolu je zrejmé, že kontrolu vykonal ÚVO z vlastného podnetu podľa ustanovení § 109, § 112\na § 137 ods. 2 písm. c), § 146 ods. 6 a ods. 7 v nadväznosti na § 155q ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.\nz. o verejnom obstarávaní;\n- sprostredkovateľský orgán v Zázname z administratívnej kontroly zohľadnil identifikované zistenia ÚVO\na potvrdil výšku pôvodne stanovenej korekcie 100%, ako dospel ku korekcii 100%, však z rozhodnutia\nnie je zrejmé.\nIII.\nObsah kasačnej sťažnosti / stanoviská\n14. Rozsudok krajského súdu napadol žalovaný včas kasačnou sťažnosťou, v ktorej uplatnil ako dôvod\nkasačnej sťažnosti, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440\n\nods. 1 písm. g/ S.s.p.). Navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu\nna ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby kasačný súd priznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok.\n15. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti najmä uviedol, že\n- napádané správne rozhodnutia nie sú preskúmateľné súdom s poukazom na § 7 písm. h) S.s.p. v\nspojení s § 14 ods. 18 zákona o pomoci a podpore, ako aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave\nzo dňa 03.09.2019 sp. zn. 5S/146/2018 a uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa\n28.06.2018 sp. zn. 5Sžfk/41/2017, zo dňa 29.06.2017 sp. zn. 5Sžfk/34/2017, zo dňa 18.06.2020 sp. zn.\n2Sžfk/26/2018 a zo dňa 08.06.2016 sp. zn. 4Sžf/56/2015;\n- finančná korekcia nie je sankciou, pričom Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku v spojených\nveciach Jude?ul Neam?, C-260/14 a Jude?ul Bacău, C-261/14 najmä konštatoval, že čl. 98 ods. 2\nprvá pododsek druhá veta nariadenia č. 1083/2006 sa má vykladať v tom zmysle, že finančné opravy\nčlenských štátov sú v prípade, že sa uplatnili na spolufinancované náklady štrukturálnych fondov z\ndôvodu porušenia pravidiel v oblasti verejného obstarávania, správnymi opatreniami v zmysle čl. 4\nnariadenia č. 2988/95 („opatrenia ustanovené v tomto článku sa nepovažujú za tresty.“)\n- keďže prípade predmetného správneho konania nejde o sankčné konanie, nie je legitímna požiadavka\nkladená na výrok rozhodnutia žalovaného, ako aj na výrok rozhodnutia ministra, spočívajúca v uvedení\nopisu skutku a špecifikácii miesta, času a spôsobu jeho priebehu;\n- odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia obsahuje náležitosti určené v § 47 ods. 3 Správneho\nporiadku, najmä obsahuje všetky okolnosti porušenia právnej povinnosti žalobcu, ktorej dôsledkom bolo\nuplatnenie finančnej opravy vo výške 100%;\n- postup, akým bola stanovená výška sumy uvedená vo výrokovej časti rozhodnutia, je popísaný v\nodôvodnení rozhodnutia a vychádza zo zistení uvedených v protokole v kombinácii s metodickým\npokynom, ktorý striktne vymedzuje percentuálne výšky finančných korekcií za konkrétne porušenia\nzákona o verejnom obstarávaní;\n- žalovaný neuviedol číslo protokolu z vykonanej kontroly verejného obstarávania z roku 2011, nakoľko\ntakýto protokol neexistuje;\n- korekcia vo výške 5% bola výsledkom administratívnej kontroly verejného obstarávania, ktorú vykonal\nFond sociálneho rozvoja, ktorý bol t. č. sprostredkovateľským orgánom pod riadiacim orgánom;\n- kontrola projektu vrátane všetkých postupov a procesov nie je jednoinštančná a teda aj po tom, ako\nsprostredkovateľský orgán vykoná kontrolu so záverom, že predmet verejného obstarávania postupuje\nna financovanie s korekciou 5%, v zmysle čl. 12 bod 3 Všeobecných zmluvných podmienok k zmluve o\nNFP oprávnené osoby na výkon kontroly/auditu/overovania môžu vykonať kontrolu/audit/overovanie na\nmieste u prijímateľa kedykoľvek od podpisu Zmluvy o NFP až do 31.08.2020;\n- výsledkom kontroly vykonanej Fondom sociálneho rozvoja bol Záznam z administratívnej kontroly\nverejného obstarávania zo dňa 21.10.2011;\n- podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovaného bol protokol, ktorý vydal ÚVO na základe kontroly\nz vlastného podnetu, pričom v nadväznosti na tento protokol Implementačná agentúra MPSVR\nSR aktualizovala Záznam z administratívnej kontroly verejného obstarávania - aktualizácia č. 2\nzo dňa 22.03.2017, ktorý nahradil predchádzajúce záznamy z administratívnych kontrol verejného\nobstarávania, a teda aj Záznam zo dňa 21.10.2011;\n- v prvostupňovom rozhodnutí je jasne uvedené, že prvostupňový orgán dospel ku korekcii vo výške\n100% v súlade s Metodickým pokynom, v zmysle ktorého je pri viacerých porušeniach povinný uplatniť\nsadzbu, ktorá sa vzťahuje na porušenie s vyššou sadzbou, pričom Metodický pokyn neumožňuje túto\nsadzbu znížiť;\n- právny vzťah založený medzi žalobcom a sťažovateľom umožňujú vykonanie opakovanej kontroly\nnakladania s nenávratným finančným príspevkom;\n- schválenie verejného obstarávania na základe Záznamu z administratívnej kontroly verejného\nobstarávania zo dňa 21.10.2011 s korekciou 5% neznamená, že toto verejné obstarávanie bolo\nobjektívne bez ďalších vád a nie je daná možnosť opätovnej kontroly, vykonanie ktorej vyplýva zo\nzmluvných dojednaní a vnútroštátnej ako aj komunitárnej právnej úpravy;\n- okolnosť, že vnútroštátny orgán najskôr osvedčil vecnú a účtovnú správnosť žiadosti o vyplatenie\nzostatku, nemôže vytvoriť na strane príjemcu pomoci legitímnu dôveru vo vyplatenie zostatku (Súd\nprvého stupňa Európskych spoločenstiev vo veci Eugénio Branco, Lda proti Komisii Európskych\nspoločenstiev, T-347/03.\n16. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol túto zamietnuť. Konštatoval jeho vecnú\nsprávnosť, pričom ďalej dodal, že\n\n- súd neuviedol žiadny záväzný právny názor na vytýkané nedostatky správneho konania, najmä vo\nvzťahu k prekážkam, ktoré bránia v ďalšom postupe správneho orgánu, čím umožnil správnemu orgánu\nrozhodnúť vo veci opakovanie v rozpore so zákonom;\n- argumentácia sťažovateľa ohľadom vylúčenia rozhodnutí podľa § 27a zákona o pomoci a podpore z\npreskúmania správnymi súdmi je nedostatočná a podložená nesúvisiacimi rozhodnutiami;\n- nariadenia, ktoré vymenoval sťažovateľ sú namierené výlučne voči členským štátom a nie jednotlivcom;\n- záver sťažovateľa, že správne konanie nie je „dôsledkom porušenia zákona o verejnom obstarávaní“ je\nabsurdný, pretože práve protokol ÚVO, ktorým sa konštatovali porušenia zákona o verejnom obstarávaní\nbol hlavným predpokladom pre začatie správneho konania;\n- sťažovateľ opomína fakt, že protokoly ÚVO nie sú preskúmateľné v správnom súdnictve, a teda musia\nbyť posúdené v správnom konaní, ktorého výsledkom je rozhodnutie, ktoré zasahuje do práv jednotlivca;\n- Metodický pokyn bol vydaný v roku 2015, pričom verejné obstarávanie prebehlo v roku 2011, t. j.\nje absurdné, aby korekcie boli určované až v roku 2017 dokumentom (dokonca nie len všeobecne\nzáväzným, ale ani zmluvne záväzným), ktorý v čase verejného obstarávania ani neexistoval;\n- odmietnutie zo strany sťažovateľa posudzovať administratívne kontroly z dôvodu, že výsledky kontrol\nsú pre neho záväzné, samo o sebe hovorí o popretí princípov správneho konania a nutnosti zrušiť\nakékoľvek rozhodnutie, ktoré je výsledkom takéhoto postupu.\nIV.\nPrávne názory kasačného súdu\n17. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 S. s.\np.) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne\n(§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Preto v\nzmysle § 462 ods. 1 S.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nKasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený tak na úradnej tabuli súdu ako aj na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22. júla 2022 (§ 137 ods. 4 v spojení s §\n452 ods. 1 S.s.p.).\nPodľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore správny orgán na základe podnetu podľa odseku 3 alebo\nodseku 4 rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie podľa odseku\n1 alebo odseku 4, najviac však do výšky 100% poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúcich\nsa na predmet zákazky.\n18. Sťažovateľ na prvom mieste namietal nespôsobilosť rozhodnutí ukladajúcich povinnosť vrátenia\nfinančných prostriedkov podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore byť predmetom preskúmania v\nsprávnom súdnictve. Odkazoval pritom na ustanovenie § 14 ods. 18 zákona o pomoci a podpore, podľa\nktorého rozhodnutia vydané podľa druhej časti tohto zákona (kam patrí aj ustanovenie § 27a) nie sú\npreskúmateľné správnym súdom. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodovaciu prax kasačného súdu,\nv ktorej sa však kasačný súd zaoberal otázkou preskúmania správ o zistenej nezrovnalosti, žiadostí o\nvrátenie finančných prostriedkov, resp. protokolu o výsledku kontroly. Predmetom aktuálneho konania\npred správnym súdom bolo však preskúmanie rozhodnutia ukladajúceho povinnosť vrátiť finančné\nprostriedky.\n19. Kasačný súd tento sťažnostný bod vyhodnotil ako nedôvodný, pričom s touto problematikou sa\nuž vysporiadal v uznesení zo dňa 27.10.2021 sp. zn. 5Sžfk/64/2019 (uvedeným rozsudkom zrušil\ntiež sťažovateľom odkazované uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 03.09.2019 sp. zn.\n5S/146/2018) so záverom, že „z ústavne súladného výkladu § 14 ods. 18 zákona o pomoci a podpore,\nako aj z jeho účelu, úmyslu zákonodarcu a systematického zaradenia vyplýva, že neprípustnosť súdneho\nprieskumu sa vzťahuje len na konanie o žiadosti o nenávratný finančný príspevok podľa § 14 (prípadne\nnadväzujúce prieskumné konanie podľa § 14 ods. 6 až 10 zákona o pomoci a podpore). Nevzťahuje sa\nteda na všetky konania obsiahnuté v druhej časti zákona o pomoci a podpore a ani na konanie podľa §\n27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore.“ (k tomu bližšie viď body 10 až 29 citovaného rozsudku).\n20. Kasačný súd však musel uznať dôvodnosť ďalších sťažnostných bodov, najmä pokiaľ ide vytýkané\nnesprávne posúdenie týchto rozhodnutí ako rozhodnutí sankčného charakteru. V danom prípade\nustanovenie § 27a upravuje postup riadiaceho orgánu, ktorý, ak zistí porušenie pravidiel a postupov\nverejného obstarávania, vyzve prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku, alebo jeho časti. Ak\nprijímateľ dobrovoľne príspevok alebo jeho časť na základe výzvy nevráti, riadiaci orgán podá podnet\nÚVO, ktorý následne postupuje v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní a ak zhodnotí, že\nk porušeniu pravidiel a postupov verejného obstarávania došlo, uloží pokutu v súlade s § 149\n\ncitovaného zákona. Po nadobudnutí právoplatnosti takéhoto rozhodnutia je riadiaci orgán oprávnený\nvydať rozhodnutie v správnom konaní, ktorým uloží prijímateľovi povinnosť vrátiť príspevok alebo jeho\nčasť. Prípadne ak ÚVO uloží prijímateľovi pokutu skôr, ako riadiaci orgán vyzve prijímateľa na vrátenie\npríspevku alebo jeho časti, riadiaci orgán vyzve prijímateľa na vrátenie príspevku alebo jeho časti až po\nnadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia ÚVO. Ak prijímateľ určený príspevok alebo jeho časť nevráti,\nriadiaci orgán vydá rozhodnutie v správnom konaní, ktorým uloží prijímateľovi povinnosť vrátiť príspevok.\n21. Ako negatívny následok spojený s porušením primárnych povinností ustanovených právnymi\nnormami, uloženie povinnosti vrátiť príspevok možno hodnotiť iba ako sankciu v širšom slova zmysle,\nčo však bez ďalšieho neznamená, že ide o sankciu trestnej povahy, na ktorú by bylo možné aplikovať\nzákonné inštitúty určené pre oblasť správneho trestania ako aj príslušnú judikatúru, na ktorú správny\nsúd v prejednávanej právnej veci poukazoval. V širšom slova zmysle je sankciou akýkoľvek negatívny\nnásledok, spojený s porušením primárnej právnej povinnosti. Sankciu širšom slova zmysle od sankcie\nv užšom slova zmysle (t. j. sankcie trestnej povahy) odlišuje jej účel. Týmto je predovšetkým navrátenie\nprostriedkov, ktoré neboli použité v súlade s podmienkami ustanovenými štátom, resp. Európskou úniou.\n22. Je tiež potrebné podotknúť, že sťažovateľ (t. j. žalovaný) pri vydaní rozhodnutia postupoval v\nzmysle zákona o pomoci a podpore, ktorý neumožňuje uložiť žiadnu správnu sankciu, nakoľko uvedená\nprávna norma neupravuje správne delikty, tzn., že správny delikt v režime tohto zákona ani nemohol byť\nspáchaný, a teda nemohla byť zaň následne uložená administratívna - správna sankcia.\n23. Kasačný súd navyše prihliadal aj na sťažovateľom odkazovaný rozsudok Súdneho dvora Európskej\núnie v spojených veciach Jude?ul Neam?, C-260/14 a Jude?ul Bacău, C-261/14, kde najmä konštatoval,\nže\n- povinnosť vrátiť výhodu neoprávnene získanú v dôsledku nezrovnalosti nie je sankciou, ale len\njednoduchým dôsledkom zistenia, že podmienky požadované na získanie výhody vyplývajúcej z právnej\núpravy Únie neboli splnené, čím sa poskytnutá výhoda stala neoprávnenou a\n- čl. 98 ods. 2 prvá pododsek druhá veta nariadenia č. 1083/2006 sa má vykladať v tom zmysle,\nže finančné opravy členských štátov sú v prípade, že sa uplatnili na spolufinancované náklady\nštrukturálnych fondov z dôvodu porušenia pravidiel v oblasti verejného obstarávania, správnymi\nopatreniami v zmysle čl. 4 nariadenia č. 2988/95 (a teda nepovažujú sa za tresty).\n24. Za daných okolností kasačný súd musel uznať dôvodnosť sťažnostných bodov, v ktorých sťažovateľ\nrozporoval závery krajského súdu, týkajúce sa povahy rozhodnutia o povinnosti vrátiť príspevok a z toho\nvyplývajúcich požiadavok na formuláciu výroku a odôvodnenie rozhodnutia.\n25. Kasačný súd sa rovnako nestotožnil so závermi krajského súdu, v zmysle ktorých vyhodnotil\nrozhodnutia správnych orgánov ako nepreskúmateľné z dôvodu, že z ich odôvodnenia nevyplýva\nkonkrétne porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania žalobcom ako ani spôsob ako dospeli\nku 100% korekcii. Z obsahu rozhodnutí pritom bez ďalších pochybností vyplýva, že finančná oprava\nbola uplatnená za postup v rozpore s § 95 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, keď žalobca úradu\nneposlal oznámenie o uverejnení výzvy najmenej dva pracovné dni pred jej uverejnením podľa § 99\nods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, pričom uvedené konanie kontrolovaného mohlo mať vplyv na\nvýsledok verejného obstarávania (str. 3 prvostupňového rozhodnutia, resp. str. 2 a 3 preskúmavaného\nrozhodnutia žalovaného). Zároveň z odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov vyplynulo, že za vyššie\nuvedené porušenie zákona bola stanovená korekcia vo výške 100% v súlade s Metodickým pokynom\nCentrálneho koordinačného orgánu č. 11 k určovaniu výšky vrátenia poskytnutého príspevku alebo jeho\nčasti pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania (v tomto rozsudku aj ako „Metodický\npokyn“), v zmysle ktorého túto sadzbu nie je možné znížiť v závislosti od závažnosti porušenia, pričom\nza ostatné (tam zmienené) zistenia sa korekcia neudeľuje.\n26. Krajský súd síce správne uviedol, že správne orgány presne nevymedzili za aké pochybenie bola\nprvotne Fondom sociálneho rozvoja vykonaná korekcia 5% (vo vzťahu ku ktorej nemal byť vyhotovený\nžiadny protokol), avšak za situácie, keď medzi účastníkmi nebolo sporné, že sa jednalo o totožné\npochybenie a s touto situáciou sa správne orgány opakovane vysporiadali, pričom podstatnou sa v tomto\nprípade javí práve žalobcom nastolená otázka duplicitného \"trestania\", kasačný súd tento nedostatok\nnepovažoval za natoľko závažný, aby učinil rozhodnutia správnych orgánov nepreskúmateľnými.\n27. Záverom kasačný súd, vo vzťahu k vyjadreniu žalobcu dodáva, že úlohou kasačného súdu bolo\nprimárne posúdiť dôvodnosť kasačnej sťažnosti, podanej proti rozsudku krajského súdu, ktorým bola\nkonštatovaná nepreskúmateľnosť rozhodnutí správnych orgánov. V tomto štádiu konania kasačnému\nsúdu neprináleží vysporiadavať sa s ostatnými, doposiaľ krajským súdom neposudzovanými meritórnymi\nnámietkami žalobcu, uplatnenými v správnej žalobe.\n28. Kasačný súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu sťažovateľa dospel k záveru, že nie sú splnené\nzákonné predpoklady na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Rozhodnutie kasačného súdu\n\no priznaní odkladného účinku kasačnej sťažnosti je potrebné považovať za výnimočné rozhodnutie.\nVýnimočnosť tohto procesného úkonu správneho súdu spočíva v tom, že takýmto pôsobením súdnej\nmoci sa paralyzujú účinky právoplatného rozhodnutia krajského súdu.\n29. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku kasačnej sťažnosti je návrh\núčastníka, z ktorého musí vyplývať, že právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu\nby hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore s verejným záujmom.\nDôkazy k tomuto tvrdeniu však musí predložiť účastník konania, ktorý tento návrh podáva.\n30. Návrh sťažovateľa na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti neobsahuje žiadne dôkazy\nna preukázanie hrozby závažnej ujmy a ani z administratívneho, resp. súdneho spisu hrozba závažnej\nujmy z dôvodu nastúpenia právnych následkov napadnutého rozhodnutia krajského súdu nevyplýva.\nTento návrh odôvodnil v podstate tým, že v dôsledku napadnutého rozsudku môže žalobca žiadať\nod riadiaceho orgánu vyplatenie nenávratného finančného príspevku, ktorý bude nutné v dôsledku\nďalšieho správneho, resp. súdneho konania opätovne vymáhať. Správny súd nepovažuje okolnosti,\nna ktoré v návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sťažovateľ poukázal, za také,\nktoré by zakladali dôvody prípadnej hrozby závažnej ujmy. Skutočnosť, že sa má správny orgán riadiť\nprávnym názorom zrušujúceho rozhodnutia správneho súdu (voči ktorému podáva kasačnú sťažnosť,\nčím zákonite dáva najavo svoj nesúhlas s tam vyjadrenými závermi) sama o sebe nepredstavuje hrozbu\nzávažnej ujmy. V opačnom prípade by boli dôvody pre priznanie odkladného účinku dané vždy podaním\nkasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom.\n31. Preto návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti v zmysle ustanovenia § 447 ods. 2\nS.s.p. v spojení s ustanovením § 188 S.s.p. zamietol.\n\nV.\n32. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, že krajský súd porušil zákon keď\npreskúmavané rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil. Kasačná sťažnosť je teda\ndôvodná a preto kasačný súd v súlade s ust. § 462 ods. 1 S.s.p. zrušil napadnutý rozsudok.\nPodľa § 462 ods. 1 S.s.p. ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne\no zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec správnemu súdu na ďalšie konanie alebo\nkonanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/266/2019", "guid": "8556c005-4777-46b2-9886-19d7818a2b82:ab202f1b-949c-460a-8844-1bd20fbacb50", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}