{"guid": "73bf155b-a663-4628-a588-bcdc5a099aa6:16ef179f-712d-4490-8b2b-877dd227896c", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:1019201652.1", "spisova_znacka": "9Sžsk/33/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/33/2021 z 25. 5. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 25. mája 2022, sp. zn. 9Sžsk/33/2021, ECLI:SK:NSSSR:2022:1019201652.1", "identifikacne_cislo": "1019201652", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2022-05-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-113.odsek-2.pismeno-g", "nazov": "§ 113 ods. 2 písm. g) zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-113.odsek-2.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-113"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-80.odsek-3.pismeno-bbb", "nazov": "§ 80 ods. 3 písm. bbb) zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-80.odsek-3.pismeno-bbb", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-80"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-105.odsek-14", "nazov": "§ 105 ods. 14 zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-105.odsek-14", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-105"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-114.odsek-2", "nazov": "§ 114 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-114.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-114"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-33.odsek-2", "nazov": "§ 33 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-33.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-18.odsek-3", "nazov": "§ 18 ods. 3 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-18.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-57.odsek-2", "nazov": "§ 57 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-57.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-21.odsek-1", "nazov": "§ 21 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-30.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 30 ods. 1 písm. i) SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-30.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-30"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/328#paragraf-113", "/SK/ZZ/2002/328#paragraf-80", "/SK/ZZ/2002/328#paragraf-105", "/SK/ZZ/2002/328#paragraf-114", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-33", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-18", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-19", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-57", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-21", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-30"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/16ef179f-712d-4490-8b2b-877dd227896c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:1019201652.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:1019201652.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:1019201652.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n9Sžsk/33/2021\n1019201652\n25. 05. 2022\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSSR:2022:1019201652.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej, členky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a člena senátu Mgr.Michala Novotného (sudca\nspravodajca) vo veci žalobcu: F. A., nar. X. F. XXXX, Q. XXX/XX, E., proti žalovanému: Ministerstvo\nobrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 2, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 11. októbra 2019,\nč. SEĽUZ-510-8/2019-OdSP, a rozhodnutia z 11. októbra 2019, č. SEĽUZ-510-9/2019-OdSP, o kasačnej\nsťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 30 Sa 3/2020-96 z 1. októbra\n2020 takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zamieta kasačnú sťažnosť.\nII. Účastníkom nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie a konanie pred správnym súdom\n1. Z administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že žalobca bol od 4. septembra 2000 vojakom\nz povolania, resp. neskôr profesionálnym vojakom v služobnom pomere. Personálnym rozkazom z\n20. apríla 2012 bol zo služobného pomeru prepustený k 30. júnu 2012. Na základe žiadosti žalobcu\nmu Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia rozhodnutím z 29. októbra 2012, č. 65301040791103/15,\npriznal na obdobie od 1. júla 2012 do 30. júna 2014 výsluhový príspevok v sume 254,70 € mesačne a\nrozhodnutím z 29. októbra 2012, č. 65301040791103/16, priznal odchodné v sume 4.630,80 €. Pretože\nžalobca tieto rozhodnutia nenapadol opravným prostriedkom, stali sa právoplatnými. Napadol len\nsamotný personálny rozkaz z 20. apríla 2012, náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej\nrepubliky ho však potvrdil svojím rozhodnutím zo 6. marca 2015. Najvyšší súd Slovenskej republiky\nsvojím rozsudkom sp. zn. 2 Sžo 32/2016 z 27. septembra 2018 zrušil tak rozhodnutie náčelníka\ngenerálneho štábu, ako aj personálny rozkaz z 20. apríla 2012 a rozhodnutie ústrednej vojenskej\nlekárskej komisie, ktoré bolo podkladom personálneho rozkazu. Novým personálnym rozkazom z\n24. októbra 2018, č. 7 237, bol žalobca od 22. októbra 2018 zaradený do zálohy pre prechodne\nnezaradených profesionálnych vojakov. Ďalším personálnym rozkazom z toho istého dňa č. 7 247 mu\nza obdobie 22. októbra 2015 až 21. októbra 2018 (teda maximálne obdobie 36 mesiacov v zmysle § 88\nods. 4 zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov) bol priznaný doplatok platu a\nstabilizačného príspevku, ktoré celkovo dosiahli sumu 50.003,42 €.\n2. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia (po zrušení svojich skorších rozhodnutí z 12. februára 2019)\n- jedným rozhodnutím z 21. júna 2019, č. VÚSZ-65301040791103/36, uložil žalobcovi, aby podľa § 113\nods. 2 písm. g) štvrtého bodu zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov\n\nv znení účinnom od 1. mája 2013 vrátil sumu 3.750,95 € z odchodného, ktoré mu bolo priznané vyššie\noznačeným rozhodnutím z 29. októbra 2012,\n- druhým rozhodnutím z 21. júna 2019, č. VÚSZ-65301040791103/37, uložil žalobcovi, aby podľa toho\nistého zákonného ustanovenia vrátil výsluhový príspevok v sume 4.951,43 €, ktorý mu bol priznaný\nvyššie označeným rozhodnutím z 29. októbra 2012.\nV odôvodneniach oboch rozhodnutí vyšiel z toho, že podľa § 31 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona č.\n328/2002 Z. z. patria odchodné a výsluhový príspevok profesionálnemu vojakovi, ktorého služobný\npomer skončil prepustením. Žalobca bol síce personálnym rozkazom z 20. apríla 2012 prepustený zo\nslužobného pomeru, najvyšší súd však toto rozhodnutie zrušil. Žalobca tak vo výsledku nebol riadne\nprepustený zo služobného pomeru, a tak mu odchodné ani výsluhový príspevok nepatrili. Vojenský\núrad sa nestotožnil s názorom žalobcu, že konaniu vo veci bránila prekážka rozhodnutej veci, keďže\nrozhodnutia o priznaní oboch dávok neboli zrušené. Zdôraznil, že podľa § 30 ods. 1 písm. i) zákona č.\n71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) možno z tohto dôvodu zastaviť správne konanie,\nlen ak sa skutkový stav podstatne nezmenil. Vo veci žalobcu sa skutkový stav zmenil tým, že najvyšší\nsúd zrušil personálny rozkaz, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru. Povinnosť vrátiť\ndávku pre tento prípad výslovne vyplýva z § 113 ods. 2 písm. g) štvrtého bodu zákona č. 328/2002\nZ. z. O tom, že žalobcovi odchodné ani výsluhový príspevok nepatrili, sa vojenský úrad dozvedel až\n29. októbra 2018, kedy mu bol predložený rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 2 Sžo 32/2016. Preto\nneuplynula premlčania doba podľa § 105 ods. 15 zákona č. 328/2002 Z. z. Vojenský úrad neakceptoval\nnámietku žalobcu, že má byť zaviazaný na zaplatenie jednotlivých súm v splátkach, pretože za obdobie\n1. júla 2012 až 22. októbra 2015 mu nebol doplatený služobný plat. Takisto neakceptoval žiadosť\nžalobcu, aby sa mu nedoplatok zrazil z iných dávok sociálneho zabezpečenia, pretože žalobca o žiadnu\ndávku nepožiadal a zrážku tak nie je z čoho vykonať. V závere rozhodnutia sa vojenský úrad osobitne\nvyrovnal s ďalšími otázkami, ktoré žalobca počas konania nadniesol. Pritom nesúhlasil s jeho názorom,\nže skončenie služobného pomeru k 30. júnu 2012 služobné orgány potvrdili nesprávne, takže by tu mal\nbyť dôvod na vymáhanie náhrady škody voči tým, ktorí takéto (údajne) nesprávne potvrdenie vydali.\nOtázkou porušenia služobného disciplíny nadriadeného žalobcu sa vojenský úrad nezaoberal, pretože\njej riešenie nie je v jeho právomoci.\n3. Napriek odvolaniam žalobcu žalované ministerstvo tu preskúmavanými rozhodnutiami z 11. októbra\n2019 potvrdilo obe uvedené rozhodnutia vojenského úradu. Odôvodnenia oboch rozhodnutí žalovaného\nsú takmer totožné, keďže rovnako totožné boli aj odvolacie námietky žalobcu. Podľa žalovaného\nvojenský úrad správne postupoval podľa ustanovenia § 113 ods. 2 písm. g) štvrtého bodu zákona\nč. 328/2002 Z. z., ktoré s účinnosťou od 1. mája 2013 priamo ukladá vrátiť dávku v prípade\nzrušenia rozhodnutia o skončení služobného pomeru. Toto ustanovenie je však len spresnením úpravy\nustanovenej v § 113 ods. 2 písm. g) druhého bodu cit. zák., ktoré bolo účinné aj pred 1. májom 2013\na ukladalo povinnosť vrátiť neprávom prijatú dávku, ak prijímateľ vedel alebo musel predpokladať, že\nsa vyplatila neoprávnene. Ak žalobca podal odvolanie proti personálnemu rozkazu z 20. apríla 2012\na následnú (správnu) žalobu, musel vedieť, že personálny rozkaz môže byť zrušený, čím odpadne\njedna z podmienok vzniku nároku na odchodné a výsluhový príspevok - skončenie služobného pomeru.\nUstanovenie § 113 ods. 2 písm. g) štvrtého bodu zákona č. 328/2008 Z. z. považoval žalovaný za\nosobitnú formu bezdôvodného obohatenia. Rovnako ako vojenský úrad, ani žalovaný nesúhlasil s tým,\nže by údaj o skončení služobného pomeru k 30. júnu 2012 bol nesprávny a že by podľa § 114 ods. 2 cit.\nzák. odôvodňoval vymáhanie vyplatenej dávky od toho, ktorý tento nesprávny údaj poskytol. Vojenský\núrad sa podľa žalovaného riadne zaoberal aj zisťovaním majetkových pomerov žalobcu, k čomu\nžalovaný doplnil, že žalobcovi bol poukázaný doplatok platu 38.495,78 € v čistom. Takisto sa stotožnil\ns tým, ako vojenský úrad posúdil námietku žalobcu, že konaniu vo veci bránila prekážka rozhodnutej\nveci. Konanie vojenského úradu sa totiž netýkalo priznania dávky výsluhového zabezpečenia, o ktorých\nbolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutiami z 29. októbra 2012, ale vrátenia neoprávnene vyplatených\nsúm. Vojenský úrad podľa žalovaného umožnil žalobcovi, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadril k\njeho podkladom, ako to predpokladá § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Takisto vojenský úrad nepochybil,\nak nenariadil na prejednanie veci ústne pojednávanie, keďže jeho nariadenie si nevyžadoval ani zákon,\nani povaha veci (§ 21 ods. 1 Správneho poriadku).\n4. Žalobcovu správnu žalobu proti tomuto rozhodnutiu zamietol správny súd tu napadnutým rozsudkom\nč. k. 30 Sa 3/2020-96. Súhlasil s názorom žalovaného, že doplnením nového štvrtého bodu do § 113\nods. 2 písm. g) zákona č. 328/2002 Z. z. sa s účinnosťou od 1. mája 2013 len precizovala právna\núprava. Nárok na vrátenie vyplatenej dávky podľa uvedeného ustanovenia vzniká až právoplatným\n\nzrušením rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru. K tomu u žalobcu došlo až po 1. máji 2013,\nv dôsledku čoho sa naňho malo vzťahovať aj citované ustanovenie, ktoré v tom čase už bolo účinné.\nRovnakú povinnosť by však žalobca mal aj do 30. apríla 2013 podľa § 113 ods. 2 písm. g) druhého\nbodu cit. zák., pretože si musel byť vedomý, že podanie žaloby môže viesť k zrušeniu rozhodnutia o\nprepustení. Tým by sa odchodné a výsluhový príspevok stali vyplatené neoprávnene. Podľa správneho\nsúdu nebolo treba samostatne rozhodovať o odňatí priznanej dávky, lebo v čase, kedy bol zrušený\npersonálny rozkaz o prepustení žalobcu, sa mu už bežne nevyplácali. Vojenský úrad neporušil §\n56 Správneho poriadku a postupoval aj v súlade s jeho § 57 ods. 2, keďže žalobcu upovedomil o\npredložení odvolania. V odvolacom konaní nebolo treba osobitne aplikovať § 18 ods. 3 Správneho\nporiadku, takže nebolo treba oznamovať žalobcovi začatie odvolacieho konania. Podľa správneho súdu\nvojenský úrad nemusel nariadiť ústne pojednávanie podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku, lebo to\nnebolo potrebné a neustanovoval to ani iný predpis. Správny súd zdôraznil, že ustanovenie § 2 ods.\n2 písm. i) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci\n(zákon o e-Governmente) znamená, že orgány sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002\nZ. z. nemusia verejnú moc vykonávať elektronicky. Z § 19 ods. 1 Správneho poriadku však vyplýva,\nže elektronické podania účastníkov sú v každom správnom konaní prípustné. K spôsobu splácania\nuložených súm správny súd zdôraznil, že ich zrážanie z inej dávky je len možnosťou, ktorú dáva\npríslušnému orgánu § 105 ods. 14 zákona č. 328/2002 Z. z. pri výkone rozhodnutia. Správny súd nezistil\nani žiadnu diskrimináciu žalobcu, ktorý sa však proti nej môže brániť podľa antidiskriminačného zákona\nč. 365/20004 Z. z. Nárok na vrátenie nepovažoval ani za premlčaný v zmysle § 105 ods. 15 zákona\nč. 382/2002 Z. z., pretože vojenský úrad sa zrušení rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru\ndozvedel až z personálneho rozkazu z 24. októbra 2018. Neuplynula tak ani trojročná, ani desaťročná\npremlčacia doba podľa citovaného ustanovenia. Konečne správny súd nevidel dôvod na použitie § 114\nods. 2 cit. zák., pretože sa týkal povinnosti a zodpovednosti iných subjektov. Za hypotetické označil\núvahy žalobcu, či stále právoplatné rozhodnutia z 29. októbra 2012 o priznaní dávok nebudú na jeho\nťarchu zohľadnené pri priznávaní dávok v budúcnosti.\nII.\nKasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej\n5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci\nna ďalšie konanie, eventuálne jeho zmeny tak, že sa zrušia napadnuté rozhodnutia a vec sa vráti\nžalovanému na ďalšie konanie. V kasačnej sťažnosti žalobca v zásade opakuje svoje doterajšie\nargumenty: 1. Žalovaný mohol v konaní o preskúmanie zákonnosti personálneho rozkazu o prepustení\nžalobcu sám navrhnúť, aby sa zrušili aj rozhodnutia o priznaní odchodného a výsluhového príspevku.\nNapriek tomu tak neurobil a tieto rozhodnutia naďalej existujú. 2. Odporuje právnemu štátu, aby popri\nsebe existovali tak právoplatné rozhodnutia o priznaní dávky, ako aj rozhodnutia o jej odňatí. 3. Odvolací\norgán musí oznámiť účastníkovi začatie odvolacieho konania podľa § 18 ods. 3 Správneho poriadku. 4.\nPrávo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky patrí účastníkovi aj v odvolacom konaní.\n5. Povahou veci podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku je aj žiadosť účastníka o ústne pojednávanie.\n6. Žalobca zotrváva na názore, že odvolanie nemohol podať elektronickými prostriedkami, a tak je\núčinné len následné písomné odvolanie. 7. Správny súd mal podľa § 114 ods. 2 zákona č. 328/2002\nZ. z. posúdiť, či procesnú subjektivitu nemali mať služobné orgány, ktoré poskytli nesprávne údaje\npre priznanie odchodného a výsluhového príspevku. 8. Žalobca konkrétnymi dôkazmi preukázal, že\nnie je pravdivý záver žalovaného, že by mu bol vyplatený doplatok služobného platu 50.003,42 €. 9.\nRozhodnutia o vrátení dávky mohli byť vydané až potom, čo by boli zrušené pôvodné rozhodnutia o\nich priznaní.\n6. Žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Žalobcovi vytkol, že v rozpore s § 440 ods. 2 SSP\nodkázal na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body 1 a 2 nemajú podľa žalovaného\nžiaden súvis s tým, ako správny súd právne posúdil vec. K sťažnostnému bodu 3 poznamenal, že\nsprávne orgány nemusia oznamovať účastníkom mená zamestnancov, ktorí budú vec vybavovať. V\npriebehu správneho súdneho konania nedošlo k porušeniu práv, ktoré žalobca namieta v sťažnostnom\nbode 4. Názor žalobu v sťažnostnom bode 5 nezodpovedá zákonu ani judikatúre vrcholných súdnych\ninštancií. V sťažnostnom bode 6 nevidí žalovaný žiadne porušenie práv žalobcu. Ustanovenie § 114 ods.\n2 zákona č. 328/2002 Z. z. nemožno použiť tak, ako to žalobca žiada v sťažnostnom bode 7, pretože\nv čase priznania a vyplatenia dávok žalobcovi sa prezumovala správnosť personálneho rozkazu o jeho\n\nprepustení. Námietka v sťažnostnom bode 8 nesúvisí s touto vecou, ale týka sa prípadného výkonu\nrozhodnutia o vrátení dávky. K námietke v bode 9 žalovaný odkázal na odôvodnenie správneho súdu.\nIII.\nPosúdenie veci kasačným súdom\n7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), na ktorý od 1.\naugusta 2021 prešiel výkon súdnictva z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 101e ods. 2 zákona č.\n757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov), preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu\n(§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§\n455 SSP) bez ohľadu na uplatnené kasačné body (§ 453 ods. 2 v spojení s § 203 ods. 2 SSP).\n8. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci sú rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho\nzabezpečenia a žalovaného, ktorými žalobcu zaviazali na vrátenie odchodného a výsluhového príspevku\npodľa § 113 ods. 2 písm. g) štvrtého bodu zákona č. 328/2002 Z. z. Podľa tohto ustanovenia v znení\núčinnom od 1. mája 2013 je poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia [medzi ktoré patria aj odchodné\na výsluhový príspevok - porov. § 30 písm. a) a b) v spojení s § 1 ods. 1 cit. zák.] povinný vrátiť\ndávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo nepatrila\nv poskytnutej sume, ak rozhodnutie o skončení služobného pomeru bolo zrušené a jeho služobný\npomer trvá. V prerokúvanej veci bolo riadne zistené, že rozhodnutiami príslušných služobných orgánov\nbol žalobca právoplatne prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka k 30. júnu 2012.\nZ § 31 ods. 1 písm. c) prvého bodu a § 33 ods. 1 písm. c) prvého bodu zákona č. 328/2002 Z. z.\núčinného k tomuto dňu vyplývalo, že výsluhový príspevok a odchodné patrili profesionálnemu vojakovi,\nktorého služobný pomer sa skončil prepustením. Obe tieto dávky výsluhového zabezpečenia tak boli\nnaviazané na to, že služobný pomer sa skončil prepustením, a preto boli žalobcovi priznané a vyplatené\nv súlade s citovaným ustanovením. Rozhodnutie o prepustení však bolo neskôr zrušené právoplatným\nrozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 2 Sžo 32/2016 z 27. septembra 2018. Tým bola naplnená hypotéza\nprávnej normy ustanovenej v citovanom § 113 ods. 2 písm. g) štvrtom bode zákona č. 328/2002 Z.\nz. Preto vojenský úrad sociálneho zabezpečenia ako orgán príslušný na priznanie dávky výsluhového\nzabezpečenia [§ 80 ods. 3 písm. b) cit. zák.] podľa § 105 ods. 14 druhej vety cit. zák. správne rozhodol\no vrátení tak vyplateného odchodného, ako aj vyplácaného výsluhového príspevku.\n9. Správny súd tak v prerokúvanej veci správne dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia sú\nvecne správne. Zároveň sa riadne vyrovnal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré sa týkali tak\nhmotnoprávnych otázok, ako aj procesného postupu orgánov verejnej správy v danej veci. Žalobca\nvo svojej kasačnej sťažnosti v podstate len vyberá niektoré z jeho záverov a pripája k nim svoju\nargumentáciu, ktorú z väčšej časti predniesol pred správnym súdom a na ktorú mu správny súd už\ndal primeranú odpoveď. Na tomto mieste tak postačí už len zrekapitulovať podstatu týchto odpovedí,\nprípadne ich doplniť, kde to bude potrebné.\n10. K námietkam, že rozhodnutiam o vrátení dávok výsluhového zabezpečenia nepredchádzali\nrozhodnutia o zrušení pôvodných rozhodnutí z 29. októbra 2012, ktorými sa tieto dávky priznali, postačí\nuviesť, že takýto predpoklad z § 113 ods. 2 písm. g) štvrtého bodu zákona č. 328/2002 Z. z. nevyplýva.\nNaopak, toto ustanovenie v spojení s § 105 ods. 14 cit. zákona hovorí, že ak nastane zákonná podmienka\n(zrušenie rozhodnutia o skončení služobného pomeru), príslušný orgán rozhodne o povinnosti vrátiť\ndávku. Odňatie dávky, ak sa zistí, že sa priznala neprávom, síce cit. zák. upravuje v § 105 ods. 6, avšak\nz § 105 ods. 11 cit. zák. vyplýva, že k nemu môže dôjsť len do budúcnosti, teda na obdobie, za ktoré ešte\ndávka nebola vyplatená. Pokiaľ dávka už bola vyplatená, nemožno takto postupovať, ale rozhoduje sa\npriamo o jej vrátení podľa § 113 ods. 2 písm. g) cit. zák. Citované ustanovenia tak jasne predpokladajú, že\no vrátení dávky sa rozhodne bez toho, aby sa akokoľvek zrušovalo alebo menilo pôvodné rozhodnutie,\nktorým bola priznaná. Takýto stav nijako neodporuje ani zásade právnej istoty a nebráni mu ani prekážka\nrei iudicatae, pretože predmet a skutkový základ oboch rozhodnutí nie je totožný [porov. § 30 ods. 1\npísm. i) Správneho poriadku v spojení s § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z.]. Rozhodnutie o priznaní\ndávky totiž vyslovuje, že k určitému okamihu určitá osoba nárok na dávku (má) mala, kým rozhodnutie\no vrátení dávky podľa § 113 ods. 2 písm. g) štvrtého bodu cit. zák. rieši otázku, či následne, po vydaní\nrozhodnutia o priznaní dávky nastala alebo nenastala nová skutočnosť, ktorá pôvodne priznanú dávku\nrobí neoprávnenou (tu: zrušenie rozhodnutí o skončení služobného pomeru).\n\n11. Kasačný súd súhlasí s tým, že ustanovenie § 18 ods. 3 Správneho poriadku sa nevzťahuje na\nodvolacie konanie. Funkciu upovedomenia účastníkov o začatí odvolacieho konania plní upovedomenie\no predloženie veci odvolaciemu orgánu podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku. Námietka žalobcu,\nže z toho upovedomenia nemožno zistiť, ktorý zamestnanec rozhoduje vo veci, opomína, že ani §\n18 ods. 3 Správneho poriadku od správneho orgánu nevyžaduje, aby účastníkom oznamoval takéto\ninformácie. Preto nie je zrejmé, ako by sa bolo zlepšilo procesné postavenie žalobcu, ak by aj žalovaný\nbol postupoval tak, ako to žalobca žiadal, a podľa cit. ustanovenia mu oznámil začatie odvolacieho\nkonania. Svojím tvrdením, že jeho odvolanie bolo neúčinné, žalobca celkom zjavne opomína znenie § 19\nods. 1 Správneho poriadku, ktoré je podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. použiteľné aj na konanie\npodľa uvedeného zákona. Už správny súd žalobcovi zrozumiteľne vysvetlil, že výnimka ustanovená v §\n2 ods. 2 písm. i) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej\nmoci (zákon o e-Governmente) sa týka výkonu verejnej moci, teda podľa § 3 písm. a) cit. zák. konania\norgánov verejnej moci v rozsahu podľa osobitných predpisov, vo veciach práv, právom chránených\nzáujmov a povinností fyzických osôb alebo právnických osôb. Táto výnimka tak ustanovuje, že vojenský\núrad sociálneho zabezpečenia pri výkone svojej pôsobnosti podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nemusí\npostupovať podľa zákona č. 305/2013 Z. z., no nie to, že by nesmel akceptovať elektronické podania.\n12. Žalobca ďalej opakuje porušenie svojich procesných práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods.\n1 dohovoru tým, že sa jeho vec neprejednala v jeho prítomnosti na ústnom pojednávaní a nemohol\nsa vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Ako už uviedol správny súd, z ustanovenia § 21 ods.\n1 Správneho poriadku nevyplýva subjektívne právo každého účastníka na ústne pojednávanie pred\nsprávnym orgánom. Naopak, pokiaľ ústne pojednávanie nevyžaduje osobitný zákon, jeho nariadenie\nv zásade závisí od úvahy správneho orgánu o povahe veci. Ústne konanie sa v správnom konaní vo\nvšeobecnosti, na rozdiel od súdneho konania, nevyžaduje Cieľom ústneho pojednávania je hlavne zistiť\nskutočný stav veci, a pokiaľ možno odstrániť rozpory medzi účastníkmi (porov. rozsudok najvyššieho\nsúdu sp. zn. 1 Sžrk 6/2017). Povaha veci podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku nemôže spočívať v\ntom, že účastník o ústne pojednávanie žiada. Nárok žalobcu na nariadenie pojednávania pred správnym\norgánom nemožno vyvodiť ani z čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý sa zásadne nevzťahuje na konanie pred\norgánmi verejnej správy, ale až na následný súdny prieskum ich rozhodnutí (porov. v tomto smere napr.\nuznesenie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 134/2014). Širší je rozsah záruk z čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorý sa\npodľa judikatúry v zásade vzťahuje aj na konania pred orgánmi verejnej správy (porov. nálezy ústavného\nsúdu sp. zn. I. ÚS 83/93 alebo II. ÚS 62/99). Zároveň však judikatúra vyslovila, že pojem prerokovania\n„v prítomnosti“ účastníka nemožno vykladať doslovne, ale funkčne, teda aby spôsob a postup konania\nzaručoval, že účastník bude mať možnosť vnímať postup príslušného orgánu a podľa toho náležite\nzamerať svoju procesnú aktivitu. Preto je možné právo na prerokovanie veci „v prítomnosti“ účastníka\nrešpektovať aj tým, že príslušný orgán účastníka upovedomí a dá účastníkovi možnosť vyjadriť sa k\nnej, napríklad aj písomne (porov. nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 499/2012). Podobne judikatúra\nvyslovila, že tieto práva nemusia byť nevyhnutne zaručené plnohodnotne na každom stupni (každej\ninštancii) každej jednej veci (porov. v podobnom zmysle cit. nález sp. zn. II. ÚS 499/2012 a uznesenie\nústavného súdu sp. zn. PLz. 1/2014).\n13. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku musí správny orgán dať účastníkom možnosť, aby sa pred\nvydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho\ndoplnenie. Uvedeným ustanovením sa v materiálnom zmysle zabezpečuje právo účastníka správneho\nkonania na prerokovanie veci „v jeho prítomnosti“ podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, vyloženého citovanou\njudikatúrou ústavného súdu. Ustanovenie § 107 ods. 1 písm. a) SSP zasa priznáva účastníkovi\nsubjektívne právo na ústne pojednávanie v správnom súdnom konaní, teda v konaní o jeho všeobecnej\nsprávnej žalobe. Vzťah medzi týmito dvoma úrovňami je potom vyjadrený v ustanovení § 191 ods.\n1 písm. g) SSP, podľa ktorého správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak došlo k\npodstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za\nnásledok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Z citovaného ustanovenia tak celkom\nzreteľne vyplýva, že pre zrušenie rozhodnutia nepostačuje samo zistenie, že boli prípadne porušené\nustanovenia o konaní, ale toto porušenie musí byť podstatné a muselo byť spôsobilé negatívne sa\nprejaviť na obsahu vydaného rozhodnutia. Inak povedané, ak správny súd vec sám prejedná na\npojednávaní podľa § 107 SSP a dá účastníkovi možnosť vyjadriť sa k veci, takýto postup dostatočne\nrešpektuje čl. 48 ods. 2 ústavy a môže zhojiť aj prípadné procesné nedostatky v konaní pred orgánom\nverejnej správy, ak tieto nedostatky neboli podstatné a neprejavili sa na obsahu rozhodnutia vo veci\nsamej.\n\n14. Skôr ako Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia vydal svoje rozhodnutia z 21. júna 2019, dal\nžalobcovi možnosť vyjadriť sa podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, čo žalobca využil. Po podaní\nodvolania žalovaný doplnil dokazovanie vo veci listinným dôkazom - potvrdením o tom, aká časť doplatku\nslužobného platu bola žalobcovi skutočne poukázaná na účet. O tomto dôkaze žalobcu neupovedomil\na nedal mu možnosť sa k nemu vyjadriť. Správny súd však prejednal vec na pojednávaní, kde žalobcovi\ndal možnosť sa k celej veci vyjadriť. Následne dospel správny súd k záveru, že otázka majetkových\nmožností žalobcu nie je vôbec podstatná pri rozhodovaní, či žalobca má alebo nemá vrátiť dávky podľa §\n113 ods. 2 písm. g) štvrtého bodu zákona č. 328/2002 Z. z. Správny súd tak dospel k záveru, že žalobcovi\nneoznámený dôkaz nemal pre posúdenie veci žiaden význam. Podľa kasačného súdu to znamená,\nže ak aj žalovaný svojím postupom porušil ustanovenia o konaní, toto porušenie nemalo žiaden vplyv\nna zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Žalobca tak vo výsledku neutrpel nijakú ujmu na jeho\nzákladnom práve, aby sa vec prerokovala v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť k vykonávaným\ndôkazom, podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.\n15. Zhodne so správnym súdom aj žalovaným kasačný súd zastáva názor, že ustanovenia § 114 ods. 2\nani § 105 ods. 14 prvej vety zákona č. 328/2002 Z. z. nemajú v prerokúvanej veci význam. Ustanovenie\n§ 114 ods. 2 cit. zák. nemá nič spoločné s procesnou subjektivitou, teda spôsobilosťou byť účastníkom,\nktorú žaloba ako fyzická osoba spôsobilá na práva a právne úkony bezpochyby má (§ 120 zákona\nč. 328/2002 Z. z., § 14 a 15 Správneho poriadku). Žalobcovi v skutočnosti nejde o subjektivitu, ale o\n(pasívnu) legitimáciu. Jeho pasívna legitimácia však plynie z už citovaného § 113 ods. 2 písm. g) štvrtého\nbodu zákona č. 328/2002 Z. z., ktorý jasne ustanovuje, že povinnosť vrátiť dávku má jej poberateľ,\nteda ten, komu bola vyplatená. Ustanovenie § 114 ods. 2 cit. zák. sa potom týka skôr situácií, keď kvôli\npotvrdeným nesprávnym údajom bola vyplatená dávka, ktorú nie je možné vymáhať od jej poberateľa.\nŽalobca sa však mýli aj vo výklade tohto ustanovenia a jeho možnej aplikácii na prerokúvanú vec.\nToto ustanovenie predpokladá, že sa použije v prípade potvrdenia nesprávnych údajov, nie aj v prípade\nnesprávneho právneho názoru na určité údaje. V tu prerokúvanej veci bol voči žalobcovi 20. apríla 2012\nvydaný personálny rozkaz, ktorý určoval, že jeho služobný pomer končí 30. júna 2012. Ak teda služobný\núrad žalobcu túto skutočnosť pre Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia potvrdil (a to na dôrazné\nurgencie žalobcu, ktorý nesúhlasil s tým, aby sa vyčkávalo na právoplatnosť personálneho rozkazu),\npotvrdil skutočnosť, ktorá bola správna. To, že personálny rozkaz bol o viac než šesť rokov zrušený,\nneznamená, že by sa konanie služobného úradu spätne posúdilo ako nesprávne. Ustanovenie § 105\nods. 14 prvej vety cit. zák. sa už podľa svojho znenia týka až možnosti zrážok neoprávnene prijatých súm,\nktoré je poberateľ podľa § 113 ods. 2 písm. g) cit. zák. povinný vrátiť na základe rozhodnutia príslušného\norgánu. Pri rozhodovaní tohto orgánu o vrátení tak toto ustanovenie nemôže mať žiaden význam.\nIV.\nZáver\n16. Zo všetkých uvedených dôvodov tak kasačný súd dospel k záveru, že rozsudok správneho súdu,\nktorým bola správna žaloba žalobcu zamietnutá, je správny. Kasačná sťažnosť žalobcu tak nie dôvodná,\na preto ju kasačný súd podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol.\n17. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobca vo veci\núspech nemal a žalovaný ho síce mal, kasačný súd však nezistil dôvody, aby sa mu nárok na náhradu\ntrov priznal.\n18. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}