{"guid": "a6b9583e-5a5a-4f55-b878-27e6dae610cc:6a175571-9959-42b4-a57b-369e3fec20fe", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:1019201410.1", "spisova_znacka": "4Sžk/15/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sžk/15/2021 z 27. 5. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 27. mája 2022, sp. zn. 4Sžk/15/2021, ECLI:SK:NSSSR:2022:1019201410.1", "identifikacne_cislo": "1019201410", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2022-05-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/369", "nazov": "zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/369-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-2c", "nazov": "§ 2c zákona č. 369/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-2c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/369-1990/paragraf-2c"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-27a.odsek-2", "nazov": "§ 27a ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-27a.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/369-1990/paragraf-27a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/369#paragraf-2c", "/SK/ZZ/1990/369#paragraf-27a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6a175571-9959-42b4-a57b-369e3fec20fe", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:1019201410.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:1019201410.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:1019201410.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n4Sžk/15/2021\n1019201410\n27. 05. 2022\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSSR:2022:1019201410.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany\nHatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny\nCangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): W. Z., narodený X.X.XXXX, bytom v\nH. Y. T. XX/Z., zastúpeného spoločnosťou Dattorney, s.r.o., IČO: 47235055, so sídlom v Bratislave,\nKošická 56, za ktorú koná advokátka Mgr. Daniela Košťalová, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava\n- Petržalka, IČO: 00603201, so sídlom v Bratislave, Kutlíkova 17, zastúpenému advokátkou JUDr. Annou\nPolonyovou, so sídlom v Bratislave, Chorvátska 12, o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 7597/2019/12-OURaD/Kr046 z 14.8.2019, konajúc o kasačnej sťažnosti\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/202/2019-82 z 13.8.2020, takto\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky m e n í\nrozsudok Krajského súdu v Bratislave č.\nk. 2S/202/2019-82 z 13.8.2020 tak, že rozhodnutie žalovaného č. 7597/2019/12-OURaD/Kr046 z\n14.8.2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Žalovaný rozhodnutím č. 7597/2019/12-OURaD/Kr046 z 14.8.2019 (ďalej aj „rozhodnutie\nžalovaného“) nevyhovel žiadosti žalobcu o určenie orientačného čísla pre byt č. XX-XX zapísaný na LV\nč. XXXX, okres H. V, obec H. - m.č. C., k.ú. C., nachádzajúci sa na C. poschodí bytového domu so\nsúpisným číslom XXXX na H. O. č. XX v H., vo výlučnom vlastníctve žalobcu.\n2. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že užívanie bytového domu bolo povolené kolaudačným\nrozhodnutím Miestneho národného výboru - odborom výstavby Bratislava - Petržalka pod č. Výst.\n1525-327/85 Ad-102 z 21.12.1985, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6.1.1986. Zároveň bolo\nbytovému domu určené súpisné číslo XXXX a orientačné číslo XX pre jeden spoločný hlavný vstup\ndo budovy situovaný z H. O., z verejnej komunikácie. Žalovaný ako stavebný úrad rozhodnutím č.\n1318/2018/10 UKSP-La-9 z 19.2.2018 povolil zmenu účelu využitia nebytového priestoru č. XX-XX\nnachádzajúceho sa v uvedenom bytovom dome na byt nižšieho štandardu, ktorý je zapísaný na LV č.\nXXXX ako byt č. XX-XX. Po citácií ustanovení § 2c ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení\n(ďalej len „zákon č. 369/1990 Zb.“), § 4 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 31/2003\nZ.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní\nstavieb (ďalej len „vyhláška č. 31/2003 Z.z.“) a § 43b ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní\na stavebnom poriadku (stavebný zákon) uviedol, že dospel k záveru, že orientačné číslo sa určuje len\nspoločným hlavným vstupom do budovy z verejnej komunikácie. Bytový dom, v ktorom sa predmetný byt\n\nč. XX-XX nachádza, má z verejnej komunikácie situovaný len jeden spoločný hlavný vstup, ktorému už\nbolo určené orientačné číslo XX. Vstup do bytu č. XX-XX nie je hlavným vstupom do budovy z verejnej\nkomunikácie, preto nespĺňa zákonné podmienky na určenie orientačného čísla.\nII. Konanie na krajskom súde\n3. Žalobca sa správnou žalobou včas podanou na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\ndomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7597/2019/12-OURaD/Kr046 z 14.8.2019,\njeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a uplatnil si právo na náhradu trov\nkonania. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre\nnezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.\n4. Žalobca poukázal na to, že jeho byt má samostatný hlavný vstup z ulice, ktorý zároveň predstavuje\nsamostatný hlavný vstup do bytového domu. Vstup do jeho bytu nie je možný žiadnym iným vstupom,\nno samostatné orientačné číslo mu nebolo pridelené. Orientačné číslo bolo určené len takému vstupu,\nprostredníctvom ktorého nie je možné sa dostať do jeho bytu, ale len k iným bytom v bytovom dome, a\nnachádza sa na opačnej strane bytového domu, než je hlavný vstup do jeho bytu. Označenie hlavných\nvstupov slúži najmä na rýchlu a presnú navigáciu zložiek zabezpečujúcich ochranu života, zdravia a\nmajetku osôb, ako sú hasiči, záchranári, policajti, ale aj poštových služieb a ostatných návštevníkov\n(žalobca predložil vyjadrenie Slovenskej pošty, a.s., z 27.8.2019). Orientačné číslo zároveň identifikuje\nadresy v registri adries. Žalobca tiež uviedol, že zvažuje, že bude byt v budúcnosti užívať v rámci svojej\npodnikateľskej činnosti, s čím by bolo spojené doručovanie nepomerne väčšieho množstva zásielok,\nnež je tomu pri bežnom byte. S ohľadom na existujúce označenie bytu však pri ňom nemôže zriadiť\npoštovú schránku; poštovú schránku môže mať len pri vchode, z ktorého nemôže vojsť do svojho bytu.\nOrientačné číslo je doplnkovým číslom, ktoré udáva presnú adresu budovy vo vzťahu k niektorému z\nhlavých vstupov do budovy.\n5. Žalobca tiež poukázal na rozdielnu rozhodovaciu činnosť Mestskej časti Bratislava - Rača z rokov\n2014 a 2017 (č. 7005-1298/2014-ÚPSP-SČ/EK zo dňa 7.5.2014 a č. 9562/2441/2017/UPSP-PRO zo\ndňa 5.6.2017) a Mestskej časti Bratislava - Ružinov (č. SÚ/CS 14965/2019/2/MAK zo dňa 2.9.2019),\nktoré žiadostiam vyhoveli a orientačné číslo určili. Ďalej uviedol, že slovenská legislatíva nedefinuje\npojem „hlavný vstup“. Vo vyhláške č. 31/2003 Z.z. sa do prijatia vyhlášky č. 141/2015 Z.z. používal pojem\n„vstup“. Vyhláška č. 141/2015 Z.z. reagovala na zmeny, ktoré priniesol zákon o registri adries a o zmene\na doplnení niektorých zákonov. Zákonodarca žiadnym spôsobom nevymedzil, že má záujem obmedziť\nurčovanie orientačných čísiel len spoločným hlavným vstupom do budovy z verejnej komunikácie. V\nrozhodnutí žalovaného boli citované viaceré normatívne ustanovenia a kolaudačné rozhodnutie, no ich\nsamotným použitím nemožno dôjsť k takému záveru, k akému dospel žalovaný.\n6. Žalovaný v písomnom vyjadrení ku správnej žalobe navrhol túto zamietnuť. V plnom rozsahu odkázal\nna odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a doplnil, že žalobca žiadal určiť orientačné číslo pre ďalší\nvstup do budovy, ktorý nebol rozhodnutím stavebného úradu vymedzený ako hlavný vstup do budovy\nz verejnej komunikácie (ulice), pričom podkladom pre určenie súpisného čísla a orientačného čísla je\npráve kolaudačné rozhodnutie, v ktorom sú určené hlavné vstupy z ulice. Vstup do bytu, ku ktorému\nžiadal určiť ďalšie orientačné číslo, nevyúsťuje do ulice ani do verejného priestranstva, ale na súkromný\npozemok vo vlastníctve iného subjektu - spoločnosti AAA AUTO a.s. (pozemok registra C parc. č.\nXXXX/X v k.ú. C. zapísaný na LV č. XXXX). Tvrdenie žalobcu, že do bytu má len jeden vstup, je pre\nposúdenie jeho žiadosti bez právneho významu. Orientačné číslo slúži na orientáciu na ulici a určuje\nsa len jednému, prípadne viacerým hlavným vstupom do budovy, ktoré povolil stavebný úrad. Určenie\norientačného čísla vstupu do priestoru nachádzajúceho sa v takej časti domu, ktorá nie je viditeľná a\nani prístupná z ulice, neumožní žiadnym uvedeným zložkám ani pošte zistiť existenciu takého vstupu.\nDoručovatelia, návštevníci aj ostatné zložky zistia v hlavnom vchode do budovy orientovanom z ulice\ninformácie o vlastníkoch a nájomcoch bytov a nebytových priestorov.\n7. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na argumentoch uvedených v žalobe a uviedol, že\nje spoluvlastníkom pozemku parc. č. XXXX/X v k.ú. C., na ktorý vchod do bytu vyúsťuje, pričom ide\no rovnaký pozemok, na aký vyúsťuje aj terajší hlavný vchod do budovy, preto je tvrdenie žalovaného\no cudzom pozemku nepravdivé. Nie je žiadnou zákonnou prekážkou, ak by aj vstup, ktorému sa má\nprideliť orientačné číslo, slúžil ako vstup len do jedného jediného bytu.\n\n8. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.\n9. Krajský súd rozsudkom č. k. 2S/202/2019-82 z 13.8.2020 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“)\nsprávnu žalobu zamietol a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal. Preskúmavané\nrozhodnutie odôvodnil tým, že rozhodujúcim pre posúdenie veci bol výklad pojmu „hlavný vstup“, teda či\nvstup do bytu žalobcu spĺňal charakteristické znaky hlavného vstupu, ktorému je možné určiť orientačné\nčíslo. Uvedený pojem však nie je legálne definovaný. Podľa názoru krajského súdu najbližším zákonom,\nktorý definuje pojem „hlavný vstup“, je stavebný zákon, z ktorého aj súd vychádzal pri právnom posúdení\npredmetnej veci. Ustanovenie § 43b stavebného zákona považuje za bytové budovy aj bytový dom;\nbytový dom je budova určená na bývanie pozostávajúca zo štyroch a z viacerých bytov so spoločným\nhlavným vstupom z verejnej komunikácie (§ 43b ods. 2). Byt žalobcu má priamy vstup z ulice a tento\nvstup je vstupom len k jednému bytu a to bytu žalobcu. Hlavný vstup do bytového domu je na druhej\nstrane domu a cez hlavný vstup sa nedá dostať do bytu žalobcu. Keďže podľa § 43b ods. 2 stavebného\nzákona jeden hlavný vstup je vstupom pre štyri a viac bytov a žalobca žiadal určiť orientačné číslo k\nvstupu do jedného bytu, nebolo možné jeho žiadosti o určenie orientačného čísla vyhovieť. Iná situácia\nje pri nebytových priestoroch, resp. nebytových budovách, v ktorých neexistuje stavebným zákonom\nurčený limit pri počte nebytových priestorov vo vzťahu k hlavnému vstupu (§ 43c). Preto aj Mestská\nčasť Bratislava - Rača (č. 7005-1298/2014-ÚPSP-SČ/EK z 7.5.2014 a č. 9562/2441/2017/ UPSP-PRO\nz 5.6.2017) a Mestská časť Bratislava - Ružinov (č. SÚ/CS 14965/2019/2/MAK z 2.9.2019) mohli\nsvojimi rozhodnutiami určiť jednotlivým nebytovým priestorom žalobcu, resp. spoločnosti All4Net s.r.o.\norientačné čísla. Mestská časť Bratislava - Rača ani Mestská časť Bratislava - Ružinov ale neurčovali\norientačné čísla k bytu, tak ako je tomu v predmetnej právnej veci.\nIII. Konanie na kasačnom súde\n10. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú\nsťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom podľa § 440 ods. 1 písm. g)\nSSP a navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a\nvec mu vráti na ďalšie konanie. Sťažovateľ súčasne navrhol priznať mu nárok na náhradu trov konania.\n11. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal nesprávne právne posúdenie predovšetkým s odkazom\nna význam orientačného čísla ako identifikátora. Úlohou adresy, súčasťou ktorej je aj orientačné\nčíslo, je najmä jednoznačná identifikácia budovy a zistenie polohy jej hlavného vstupu, resp. polohy\nhlavného vstupu ku konkrétnemu bytovému alebo nebytovému priestoru s určeným orientačným číslom.\nOznačovanie hlavných vstupov slúži najmä na rýchlu a presnú navigáciu zložiek zabezpečujúcich\nochranu života, zdravia a majetku osôb, ako sú hasiči, záchranári, policajti, ale aj poštových služieb,\ndoručovateľských spoločností, rovnako aj všetkých ostatných návštevníkov. Záchranné zložky by\npoužitím len existujúceho značenia, bez dodatočných osobitných inštrukcií zo strany sťažovateľa, mohli\nmať skutočný problém včasne nájsť konkrétny vstup a poskytnúť potrebnú pomoc. Môže však nastať\naj taká situácia, že sťažovateľ nebude schopný privolanú pomoc bližšie inštruovať, nakoľko bude\nsám v nespôsobilom stave a vznikne reálny problém s dostupnosťou pomoci. Nemenej dôležitou je\nnezameniteľná identifikácia adresy v registri adries. Sťažovateľ ďalej namietal, že krajský súd nesprávne\nspojil pridelenie súpisného čísla s jeho bytom, keďže toto sa prideľuje vstupu do domu, ktorý je súčasne\naj vstupom do jeho bytu a má preto povahu samostatného hlavného vstupu. Vstup do bytu nie je možný\nžiadnym iným vstupom, avšak samostatné orientačné číslo tomuto hlavnému vstupu pridelené nebolo.\nOrientácia na ulici preto nezodpovedá reálnym požiadavkám, keďže podľa doterajšieho orientačného\nčísla 16 nie je možné bez ďalšieho určiť, kde sa nachádza byt sťažovateľa. Sťažovateľ ďalej namietal aj\nnesprávnu interpretáciu § 43b ods. 2 stavebného zákona, ktorý sa podľa neho netýka určenia hlavného\nvstupu do bytového domu. Záverom sťažovateľ poukázal aj na nesprávne konštatovanie krajského súdu\ntýkajúce sa rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. SÚ/CS 14965/2019/2/MAK z 2.9.2019,\nktoré sa netýka nebytového priestoru ale bytu, pričom s odkazom na princíp právnej istoty by správne\norgány mali aj pri prideľovaní orientačných čísiel rozhodovať obdobne.\n12. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil so závermi preskúmavaného\nrozhodnutia krajského súdu, zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a navrhol kasačnú\nsťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. Zdôraznil, že sťažovateľov byt je nižšieho štandardu, čo spočíva\n\nv absencií vstupného priestoru a teda do jedinej obývacej miestnosti sa vchádza vchodovými dverami\npriamo zvonku a preto sa nejedná o vstup z ulice, ktorému by mohlo byť pridelené orientačné číslo.\nIV. Právny názor kasačného súdu\n13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť od 1.8.2021 (§ 101e ods.\n1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel\nz Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky od 1.8.2021 vo\nvšetkých veciach, v ktorých je od 1.8.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004\nZ.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená\nNajvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp.zn. 4Sžk/15/2021. Od 1.8.2021 je na\nkonanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom\npridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol\nv zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.\n14. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods.\n2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť\nkasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť\npodal žalobca - sťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského\nsúdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom pri svojom rozhodovaní bol vedený\nnasledujúcimi právnymi úvahami.\n15. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým nebolo vyhovené\nžiadosti sťažovateľa o určenie orientačného čísla k vstupu do bytového domu, ktorý je súčasne vstupom\nk jedinému bytu a to bytu sťažovateľa. Na predmetnom bytovom dome je pritom určené orientačné číslo\npri vstupe do neho z opačnej strany, avšak týmto vstupom nie je možné vojsť do bytu sťažovateľa.\n16. Právna úprava týkajúca sa orientačných čísiel je upravená vo viacerých právnych predpisoch.\n17. Oprávnenie obce určovať, meniť alebo zrušovať budovám orientačné číslo je dané § 2c zákona č.\n369/1990 Zb. o obecnom zriadení.\n18. Obec rozhoduje o určení orientačného čísla v osobitnom administratívnom konaní, na ktoré sa\nsubsidiárne nevzťahuje správny poriadok (§ 27a ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení)\na ktoré je bližšie upravené vo vyhláške č. 31/2003 Z.z. Konanie sa začína na žiadosť, ktorej náležitosti\nvymedzuje § 6 ods. 1 vyhlášky č. 31/2003 Z.z. Ak obec vyhovie žiadosti o určenie orientačného čísla,\nrozhodne o žiadosti zápisom do registra adries a bezodkladne o tom písomne informuje žiadateľa s\nuvedením orientačného čísla a ďalších príslušných údajov v zmysle § 6 ods. 3 vyhlášky č. 31/2003 Z.z.\nPri nevyhovení žiadosti o určenie orientačného čísla obec vydá rozhodnutie s náležitosťami podľa § 6\nods. 4 vyhlášky č. 31/2003 Z.z.\n19. Pre posúdenie otázky, za akých podmienok sa určuje orientačné číslo, je rozhodujúce znenie § 5\nods. 1 vyhlášky č. 31/2003 Z.z., podľa ktorého „orientačné číslo sa určuje budove na účely orientácie na\nulici. Ak má budova viac vstupov z ulice, určuje sa orientačné číslo každému hlavnému vstupu.“\n20. Dané ustanovenie v prvej vete vymedzuje účel určovania orientačného čísla, ktorým je orientácia na\nulici a v druhej vete spôsob určovania, v zmysle ktorého sa orientačné číslo určuje vstupu do budovy z\nulice a pri viacerých vstupoch do budovy sa určuje každému hlavnému vstupu.\n21. Kasačný súd na účel právneho posúdenia danej veci považuje za smerodajné práve znenie prvej\nvety § 5 ods. 1 vyhlášky č. 31/2003 Z.z. Zmyslom orientačného čísla je zabezpečiť orientáciu vo\nverejnom priestore. Orientačné číslo týmto nadväzuje na súpisné číslo prideľované budovám. Zatiaľ\nčo budova, môže mať len jedno súpisné číslo, orientačných čísiel môže mať viac v závislosti od počtu\nhlavných vstupov do budovy. Prostredníctvom orientačných čísiel sa teda zabezpečuje jednoznačné\nidentifikovanie prístupu k bytom alebo nebytovým priestorom v budovách. Práve tento orientačný účel,\nresp. teleologický výklad treba mať na pamäti pri posudzovaní otázky, akému vstupu do budovy má byť\npridelené orientačné číslo, resp. ktorý vstup má byť považovaný za hlavný.\n\n22. Právny poriadok totiž neobsahuje legálnu definíciu hlavného vstupu do budovy.\n23. Dilema, ktorý vstup do bytového domu má byť považovaný za hlavný, logicky môže nastať len\nv prípade viacerých vstupov vedúcich k tomu istému okruhu bytov. I keď variabilita stavebných či\narchitektonických riešení budov je nepreberná, vo všeobecnosti povahu hlavného vstupu má s odkazom\nna znenie § 5 ods. 1 vyhlášky č. 31/2003 Z.z. vstup vedúci z ulice a nie napr. z dvora, parku, či vnútrobloku\na ak je takýchto vstupov z ulice potom vstup určený obcou.\n24. V tomto kontexte je potrebné vnímať aj legislatívnu zmenu vyhlášky č. 31/2003 Z.z., ktorá v znení\ndo 30.6.2015 upravovala určovanie orientačného čísla každému vstupu a od 1.7.2015 (v znení vyhlášky\n141/2015 Z.z.) už len hlavnému vstupu. Stav, kedy by sa viaceré vstupy do bytového domu vedúce k\ntotožnému okruhu bytov nachádzali na viacerých miestach (stranách) budovy, by totiž nebol žiaduci,\npretože by nielenže neslúžil k jednoznačnej orientácii na tvári miesta, ale naopak bol by v tomto smere\nskôr mätúci. Aj napriek absencii autentického výkladu v podobe zdôvodnenia tejto zmeny v dôvodovej\nspráve k vyhláške č. 141/2015 Z.z., je podľa kasačného súdu zavedenie pojmu „hlavný vstup do budovy“\npotrebné vnímať cez prizmu orientácie na mieste samom.\n25. Predmetný orientačný účel potom musí viesť k záveru, že ak má bytový dom viac vstupov a neexistuje\nvstup, ktorým by boli (štandardne) prístupné všetky byty, potom charakter hlavného vstupu má každý\njeden vstup, prostredníctvom ktorého sú prístupné zostávajúce byty. Značenie orientačnými číslami,\npodľa ktorého by prostredníctvom určitého vstupu do bytového domu mal byť prístupný aj byt, ktorý by\nvšak takto prístupný reálne nebol, by nielenže neslúžilo orientácií na ulici, ale viedlo by k presnému\nopaku.\n26. Aplikujúc túto axiómu na prejednávanú vec, možno konštatovať, že ak cez vstup do bytového domu\nsúpisné číslo XXXX na H. O. v H. C. označený orientačným číslom XX nie je prístupný byt sťažovateľa\nč. XX-XX, potom nemožno považovať predmetný vstup ako jediný hlavný. Rovnakú povahu preto treba\npriznať aj vstupu do predmetného domu smerujúcemu k bytu sťažovateľa a to aj v prípade, ak tento\nvstup k inému bytu nevedie. To znamená, že aj vstup do bytového domu, ktorý je súčasne aj vstupom do\nbytu sťažovateľa, je v zmysle § 5 ods. 1 vyhlášky č. 31/2003 Z.z. potrebné označiť na účel orientácie na\nulici orientačným číslom. Bez takéhoto označenia by totiž nebolo bez ďalšieho zrejmé, kde sa predmetný\nbyt v bytovom dome nachádza, resp. akým spôsobom je prístupný.\n27. Zabezpečenie jednoznačne a okamžite zistiteľného prístupu do bytu sťažovateľa je pritom jednak\nv jeho subjektívnom záujme, čím je naplnená podmienku dotyku na subjektívnych právach spojená s\naktívnou žalobnou legitimáciou sťažovateľa ako žalobcu (§ 178 ods. 1 SSP), avšak má aj charakter\nobjektívnej potreby, pričom oba tieto rozmery sú komplementárne prepojené. Ide predovšetkým o\nnavigáciu k danému bytu zo strany zložiek zabezpečujúcich ochranu života, zdravia a majetku osôb, ako\nsú zdravotná pomoc, hasiči, záchranári, policajti. Bez označenia vstupu do bytového domu vedúceho k\nbytu sťažovateľa orientačným číslom je totiž navigácia týchto zložiek k tomuto bytu výrazne obmedzená,\npretože logicky sa budú chcieť k nemu dostať prostredníctvom vstupu označeného orientačným číslom\nXX. V prípade takej kritickej situácie, v ktorej s týmito zložkami nebude môcť sťažovateľ komunikovať, či\ninak kooperovať, však bude okamžitá orientácia na mieste samom výrazne sťažená a odkázaná napr. na\npomoc inej osoby, či znalosť požiarneho evakuačného plánu, čo však nemusí byť vždy dosiahnuteľné.\nOkrem uvedeného je potrebné zdôrazniť aj komplikácie s prístupnosťou bytu sťažovateľa zo strany\npoštových služieb, doručovateľských spoločností, rovnako aj všetkých ostatných návštevníkov.\n28. Pokiaľ ide o znenie § 43b ods. 2 stavebného zákona, o ktoré oprel svoju právnu argumentáciu krajský\nsúd, je potrebné zdôrazniť, že uvedené zákonné ustanovenie legálne definuje bytový dom ako budovu\nurčenú na bývanie a pozostávajú zo štyroch a viacerých bytov so spoločným hlavným vstupom z verejnej\nkomunikácie. Táto definícia je však irelevantná vo vzťahu k určeniu toho vstupu do budovy, ktorý má\nmať povahu hlavného vstupu na účel označenia orientačným číslom.\n29. Rovnako irelevantná bola aj námietka žalovaného, že orientačné číslo nemôže byť určené vstupu\ndo bytového domu navrhovaného sťažovateľom, pretože ide súčasne aj o vstup do bytu sťažovateľa.\nPožiadavka existencie „medzipriestoru“ medzi vstupom do bytového domu a vstupom do bytu totiž nemá\n\nna účel pridelenia orientačného čísla žiaden význam, pretože nemá dopad na orientáciu na ulici, resp.\nna mieste samom.\n30. Zosumarizujúc vyššie uvedené preto kasačný súd uvádza, že účelom určenia orientačného čísla\nje zabezpečenie orientácie na ulici (verejnom priestranstve) a preto na účel určenia orientačného čísla\nje potrebné za hlavný vstup do bytového domu z ulice v zmysle § 5 ods. 1 vyhlášky č. 31/2003\nZ.z. považovať každý vstup vedúci k bytom prípadne aj len jedinému bytu, ktoré nie sú štandardným\nspôsobom prístupné iným hlavným vstupom do bytového domu. Len takýmto spôsobom sa totiž bez\nďalšieho zabezpečí okamžitý prístup k týmto bytom, resp. bytu nevyhnutný pre riadne fungovanie zložiek\nzabezpečujúcich ochranu života, zdravia a majetku osôb (zdravotná pomoc, hasiči, záchranári, policajti).\n31. Na tomto mieste považuje súčasne kasačný súd za potrebné zdôrazniť aj rozpor rozhodnutia\nžalovaného s princípmi dobrej verejnej správy v zmysle Odporúčania CM/Rec (2007) 7 Výboru ministrov\nčlenských štátov Rady Európy z 20.6.2007 o dobrej verejnej správe. Dobrá verejná správa by vždy mala\nbyť budovaná na súzvuku právnych a metaprávnych noriem. Zákonnosť a rozumnosť reprezentovaná\natribútmi ako efektívnosť, účinnosť, či kvalita by mali ísť vždy ruka v ruke. Verejnú správu je potom\npotrebné vnímať nielen v rozhodovacej a nariaďovacej (normatívnej) rovine ale aj ako určitú službu\nverejnosti. Prejednávaná vec je však typickým príkladom zlyhania v tomto smere. Nejednoznačná právna\núprava nebola vyložená s odkazom na jej účel, ale nesprávne formalisticky. Žalovaný ako správny\norgán zvolil radšej spôsob komplikovanej právnej argumentácie hľadajúc dôvody, prečo nevyhovieť\nsťažovateľovi, než by sa racionálne a pritom aj právne konformne zamyslel nad samotnou povahou\nveci. Laicky povedané sťažovateľovi išlo o jednu obyčajnú tabuľku s číslom, ktorá by mu pritom\nvýrazne uľahčila život. Túto tabuľku by si pritom sťažovateľ obstaral a pripevnil na vlastné náklady\n(§ 7 ods. 1 vyhlášky č. 31/2003 Z.z.). Určenie orientačného čísla by nikomu nezasiahlo do jeho\npráv, nikoho by neobmedzovalo, avšak sťažovateľovi by umožnilo, aby jeho byt bol bez ďalšieho v\ndosahu záchranných a bezpečnostných zložiek, resp. doručovateľov, či návštevníkov. Napriek tomu\nmusel sťažovateľ absolvovať neprimeranú procesnú anabázu s povinným vyhľadaním služieb právnej\npomoci a navyše čelil i riziku náhrady trov konania voči žalovanému, ktorý súc mal k dispozícií odborný\nadministratívny aparát, nechal sa v správnom súdnom konaní právne zastúpiť.\n32. Kasačný súd na základe vyššie uvedeného preto došiel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako\ni preskúmavané rozhodnutie krajského súdu boli právne nesprávne, čím bol naplnený dôvod kasačnej\nsťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP.\n33. Vzhľadom na požiadavku hospodárnosti konania kasačný súd nevidel dôvod na zrušenie\npreskúmavaného rozhodnutia krajského súdu, pretože skutkový stav považoval za dostatočne zistený\na nesprávne bolo samotné právne posúdenie veci. Preto kasačný súd podľa § 462 ods. 2 SSP rozsudok\nkrajského súdu č. k. 2S/202/2019-82 z 13.8.2020 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude žalovaný viazaný vysloveným právnym názorom kasačného\nsúdu (§ 469 SSP).\n34. O náhrade trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 a 2 SSP v spojení s § 167 ods.\n1 veta prvá SSP tak, že sťažovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal úplnú náhradu trov konania\nproti žalovanému za celé konanie, t.j. konanie pred krajským aj kasačným súdom. O výške náhrady trov\nkonania rozhodne Krajský súd v Bratislave podľa § 175 ods. 2 SSP samostatným uznesením.\n35. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§\n139 ods. 4 prvá veta SSP).\nÚčelom určenia orientačného čísla je zabezpečenie orientácie na ulici (verejnom priestranstve) a preto\nna účel určenia orientačného čísla je potrebné za hlavný vstup do budovy z ulice v zmysle § 5 ods.\n1 vyhlášky č. 31/2003 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných\npriestranstiev a o číslovaní stavieb, považovať každý vstup vedúci k bytom prípadne aj len jedinému bytu,\nktoré nie sú štandardným spôsobom prístupné iným hlavným vstupom do bytového domu. Len takýmto\nspôsobom sa totiž bez ďalšieho zabezpečí okamžitý prístup k týmto bytom, resp. bytu nevyhnutný pre\nriadne fungovanie zložiek zabezpečujúcich ochranu života, zdravia a majetku osôb (zdravotná pomoc,\nhasiči, záchranári, policajti).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/202/2019", "guid": "766c88b7-a392-415b-a608-12a0c9065cc1:7206cb1a-0ac9-4226-bcfd-bca537843e8e", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}