{"guid": "4e34d7e8-37c4-41c3-b16e-ee57315193a7:c082ac84-d724-4683-937f-ebcc65f5f92b", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:1019200877.1", "spisova_znacka": "1Sžfk/83/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/83/2020 z 29. 9. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 29. septembra 2022, sp. zn. 1Sžfk/83/2020, ECLI:SK:NSSSR:2022:1019200877.1", "identifikacne_cislo": "1019200877", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2022-09-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-91", "nazov": "§ 91 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-91", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-91"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-453"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-91", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-453"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c082ac84-d724-4683-937f-ebcc65f5f92b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:1019200877.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:1019200877.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:1019200877.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n1Sžfk/83/2020\n1019200877\n29. 09. 2022\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSSR:2022:1019200877.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany\nHatalovej, PhD. a z členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a\nJUDr. Mariána Fečíka, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): HYDINA SLOVENSKO s.r.o., so sídlom:\nLieskovská cesta 23/640, 962 21 Lieskovec, IČO: 45 300 950, zastúpená: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS\n| ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom: Dunajská 32, 811 08 Bratislava, IČO: 51 003 848, proti žalovanému:\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42\n499 500, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 100889004/2019 zo dňa\n15.04.2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v\nBratislave sp. zn. 6S/137/2019 - 243 zo dňa 18.06.2020, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nII. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred orgánmi verejnej správy\n1. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty (ďalej aj „správca dane“) zostavil z evidencie daní\nžalobcu ako daňového dlžníka vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov č. 102182792/2018 zo dňa\n07.11.2018 (ďalej aj „výkaz nedoplatkov“) vo výške 160.561,62 Eur. Daňový nedoplatok pozostával z\ndaňového nedoplatku vzniknutého na základe riadneho daňového priznania k dani z pridanej hodnoty\nzo dňa 25.10.2018 za zdaňovacie obdobie september 2018 vo výške 157.984,42 Eur (splatného\n25.10.2018) a z právoplatných rozhodnutí č. 101635867/2018, č. 101636058/2018, č. 101635960/2018,\nč. 101635921/2018, č. 101636820/2018, č. 101636905/2018 a č. 101636949/2018. Nakoľko žalobca\ndňa 08.11.2018 uhradil nedoplatky vyplývajúce z uvedených právoplatných rozhodnutí v celkovej výške\n2.577,20 Eur, neuhradený daňový nedoplatok predstavoval 157.984,42 Eur.\n2. Správca dane dňa 19.12.2018 vydal podľa § 91 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový\nporiadok) (ďalej aj „Daňový poriadok“) daňovú exekučnú výzvu č. 102641863/2018 (ďalej aj „daňová\nexekučná výzva“ alebo aj „rozhodnutie správcu dane“), ktorou:\n- oznámil žalobcovi, že vydaním rozhodnutia zo dňa 21.11.2018 sa začalo daňové exekučné konanie\nna vymoženie daňového nedoplatku na podklade výkazu nedoplatkov,\n- vyzval žalobcu, aby v lehote 8 dní od doručenia daňovej exekučnej výzvy zaplatil daňový nedoplatok\nvo výške 157.984,42 Eur na účet správcu dane,\n- upozornil žalobcu, že v prípade nezaplatenia vydá daňový exekučný príkaz na vykonanie exekúcie\nprikázaním pohľadávky z účtu v banke a\n\n- zakázal žalobcovi nakladať s peňažnými prostriedkami zablokovanými na jeho účtoch v bankách,\npričom ho oboznámil s tým, že na základe príkazu žalobcu poskytovatelia platobných služieb poukážu\nsumu daňového nedoplatku alebo jeho časti na účet správcu dane.\n3. Na odvolanie žalobcu žalovaný daňovú exekučnú výzvu potvrdil rozhodnutím č. 100889004/2019\nzo dňa 15.04.2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“). V odôvodnení\nžalovaný uviedol, že vydanie daňovej exekučnej výzvy nepredstavovalo zásah do práv a právom\nchránených záujmov žalobcu, pretože žalobca má stále možnosť uhradiť daňový nedoplatok buď\nzo zablokovaných finančných prostriedkov na účtoch v bankách alebo z iných zdrojov. Žalovaný\nskonštatoval, že daňová exekučná výzva má všetky zákonné náležitosti a je vydaná v súlade s §\n91 Daňového poriadku. Žalobcovi ozrejmil, z akých titulov daňový nedoplatok pozostáva označením\nprávoplatných rozhodnutí a podaného daňového priznania DPH za september 2018. Žalovaný následne\nprijal záver, že žalobcom uvedené dôvody pre zrušenie daňovej exekučnej výzvy nespĺňajú zákonné\npodmienky (nie sú okolnosťami, ktoré by spôsobili zánik daňového nedoplatku alebo by preukazovali\nnezákonný postup správcu dane pri vydaní daňovej exekučnej výzvy alebo neprípustnosť daňovej\nexekúcie). Podľa žalovaného žalobca nepreukázal rozpor s § 91 Daňového poriadku, a preto neexistuje\ndôvod pre zrušenie rozhodnutia správcu dane.\nII.\nKonanie pred krajským súdom\n4. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) sa žalobca domáhal\npreskúmania rozhodnutia žalovaného i daňovej exekučnej výzvy. Žiadal ich zrušiť a vec vrátiť správcovi\ndane na ďalšie konanie, ako aj priznať žalobe odkladný účinok.\n5. Žalobca sa nestotožnil s názorom žalovaného, že daňová exekučná výzva nepredstavovala zásah\ndo jeho práv a právom chránených záujmov. Odkázal na príslušnú judikatúru Najvyššieho súdu SR (sp.\nzn. 3Sžf/77/2012 a sp. zn. 8Sžf/19/2013), ktorá pripustila možnosť podrobiť daňovú exekučnú výzvu\nprieskumu zákonnosti. Podotkol, že daňová exekučná výzva mení, resp. obmedzuje dispozičné právo\npovinného nakladať so svojím majetkom a zasahuje tým do jeho vlastníckeho práva.\n6. Namietal, že blokáciou finančných prostriedkov vo výške 4.000.000 Eur správca dane objektívne\nznemožnil žalobcovi plnenie si jeho zákonných povinností i úhradu predmetného daňového nedoplatku\na exekúcia je preto neprípustná. Žalobca nesúhlasil ani s názorom žalovaného, že jeho snahou nie je\nuhrádzať daňové nedoplatky. Zdôraznil, že daňové nedoplatky je pripravený hradiť, avšak bráni tomu\nblokácia jeho finančných prostriedkov zo strany správcu dane.\n7. Žalobca záverom poukázal na to, že žalovaný a správca dane si neobstarali dostatok potrebných\npodkladov pre rozhodnutia vo veci, spoľahlivo, presne a úplne nezistili skutočný skutkový stav veci a\nvydanými rozhodnutiami prekročili medze zákonom dovolenej správnej úvahy.\n8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe považoval žalobu za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.\nZdôraznil, že daňový nedoplatok je nespochybniteľná suma, ktorú je správca dane oprávnený vymáhať\nv súlade s Daňovým poriadkom. Žalobca mal povinnosť plniť si záväzky, ktoré vyplynuli z jeho činnosti.\nPokiaľ si tieto neplnil, správca dane mal a má povinnosť v súlade s právnym poriadkom SR zabezpečiť,\naby tieto záväzky splnené boli.\n9. Krajský súd uznesením sp. zn. 6S/137/2019 - 153 zo dňa 13.09.2019 zamietol návrh žalobcu na\npriznanie odkladného účinku, na opätovný návrh žalobcu odkladný účinok žalobe priznal uznesením sp.\nzn. 6S/137/2019 zo dňa 27.02.2020. Následne krajský súd rozsudkom sp. zn. 6S/137/2019 - 243 zo\ndňa 18.06.2020 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) žalobu zamietol a náhradu trov konania žalovanému\nnepriznal.\n10. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd úvodom poukázal na to, že daňové exekučné\nkonanie je vykonávacím konaním, v ktorom sa vymáha daňový nedoplatok. Jednotlivé úkony správcu\ndane v štádiu daňového exekučného konania v zásade nie je možné kvalifikovať ako rozhodnutia\npreskúmateľné v správnom súdnictve podľa Správneho súdneho poriadku. Zároveň však s poukazom na\nustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 2Sžf/63/2016, 3Sžf/77/2012) podotkol, že daňová\n\nexekučná výzva nemá výlučne len charakter procesného rozhodnutia, ale spôsobuje aj hmotnoprávne\nnásledky tým, že obmedzuje dispozičné právo povinného subjektu nakladať so svojím majetkom. V\nnadväznosti na túto skutočnosť podlieha daňová exekučná výzva súdnemu prieskumu v obmedzenom\nrozsahu, pričom zákonnosť daňovej exekučnej výzvy preskúmava správny súd v rozsahu dôvodov\nuvedených v § 91 ods. 5 Daňového poriadku. Ide pritom o okolnosti, ktoré nastali po právoplatnosti\nexekučného titulu. Opačný výklad by viedol k duplicitnej možnosti súdneho prieskumu zákonnosti\nexekučného titulu i v štádiu exekučného konania, čo je v rozpore s princípom subsidiarity, ktorý pri\nprechode do ďalšej úrovne právnej ochrany počíta s vyčerpaním právneho prostriedku nápravy v\npredchádzajúcom štádiu.\n11. Následne krajský súd opísal postup správcu dane pri začatí daňového exekučného konania, ku\nktorému dochádza vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania doručovaného osobám\nužívajúcim, evidujúcim, nakladajúcim alebo spravujúcim majetok daňového dlžníka, napr. bankám.\nKrajský súd zosumarizoval obsah rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania vydaného v\ntejto veci, pričom dal do pozornosti, že toto rozhodnutie obsahuje informáciu, že na základe príkazu\ndaňového dlžníka poskytovatelia platobných služieb poukážu sumu daňového nedoplatku alebo jeho\nčasti na účet správcu dane. Krajský súd konštatoval, že správca dane pri vydaní rozhodnutia o začatí\ndaňového exekučného konania rešpektoval všetky ustanovenia zákona. Zdôraznil, že správca dane\numožnil nakladať s finančnými prostriedkami žalobcu, a to pokiaľ ide o dispozičný úkon samotnej úhrady\nexekvovaného daňového nedoplatku.\n12. Následne krajský súd zosumarizoval obsah daňovej exekučnej výzvy (viď bod 2 tohto rozsudku),\npričom takisto skonštatoval splnenie zákonných podmienok pre jej vydanie. Podľa krajského súdu v\ndaňovej exekučnej výzve správca dane zrozumiteľne vysvetlil dôvod vydania tohto rozhodnutia a vyzval\nžalobcu k dobrovoľnému plneniu daňového dlhu. Ako nedôvodnú vyhodnotil námietku, že žalobca\nnedoplatok nemohol uhradiť práve z dôvodu blokácie finančných prostriedkov, pretože daňová exekučná\nvýzva naopak informovala žalobcu, že úhrada exekvovaného daňového nedoplatku z blokovaných\nfinančných prostriedkov je možná, čo je v súlade s § 108 ods. 5 Daňového poriadku. Ničím nepodložená\nje podľa krajského súdu aj námietka, že žalobcove finančné prostriedky boli blokované až do výšky\n4.000.000 Eur, naopak rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania a daňová exekučná\nvýzva založené v administratívnom spise limitujú blokáciu a možný výkon do výšky exekvovanej\nsumy. Za nedôvodnú a ničím nepodloženú považoval krajský súd aj námietku žalobcu rozporujúcu\nkonštatovanie žalovaného o úmysle žalobcu vyhýbať sa realizácii svojich daňových povinností, nakoľko\ntoto konštatovanie žalovaného v napadnutom rozhodnutí absentuje.\n13. Záverom krajský súd skonštatoval, že žalobné námietky neboli spôsobilé spochybniť zákonnosť\nrozhodnutia žalovaného a daňovej exekučnej výzvy. Krajský súd zhodne s názorom žalovaného potvrdil,\nže v prejednávanom prípade nenastali okolnosti predpokladané § 91 ods. 5 Daňového poriadku, ktoré\nby boli spôsobilé spochybniť zákonnosť daňovej exekučnej výzvy (okolnosti, ktoré spôsobili zánik\nvymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré je\ndaňová exekúcia neprípustná). Krajský súd tiež podotkol, že žalobca ako daňovník má právo využiť\nopravné prostriedky počas daňového konania. Exekúcia v súlade so zákonom nastupuje až po tom, ako\nsa stali nedoplatky žalobcu na daniach vykonateľnými.\nIII.\nKasačná sťažnosť, vyjadrenie\n14. Žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) podal proti rozsudku krajského súdu kasačnú sťažnosť z dôvodov\npodľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj\n„SSP“). Navrhol, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie\nalebo aby rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie správcu\ndane a vec vráti správcovi dane na ďalšie konanie.\n15. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že žalovaný a správca dane neobstarali dostatok\npotrebných podkladov potrebných pre rozhodnutie vo veci, spoľahlivo, presne a úplne nezistili skutočný\nstav veci, prekročili medze zákonom dovolenej správnej úvahy, rozhodnutie odôvodňovali nezákonným\ndôkazným prostriedkom, nevydali rozhodnutia v súlade s právnymi predpismi, nevydali rozhodnutia\n\nobsahujúce zákonom predpísané náležitosti a procesne nepostupovali v súlade s platným právnym\nporiadkom. Sťažovateľ namietal, že krajský súd tieto skutočnosti dostatočným spôsobom nevyhodnotil.\n16. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti konkrétne namietal, že:\n- správny súd si neobstaral dostatok potrebných podkladov pre rozhodnutie vo veci, správne orgány\nspoľahlivo, presne a úplne nezistili skutočný stav veci,\n- zo strany správnych orgánov došlo k prekročeniu medzí zákonom dovolenej správnej úvahy, nakoľko\nhodnotenie dôkazov nemôže byť ľubovoľné,\n- na dôkazy získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi nemožno prihliadnuť,\n- v odôvodnení správnych rozhodnutí sa orgány verejnej správy nevysporiadali s námietkami žalobcu\nako aj s otázkou, prečo nevykonali všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania,\n- napadnuté rozhodnutia v predmetnej veci tak trpia nielen vadami nepreskúmateľnosti, ale vydaniu\ntýchto rozhodnutí predchádzalo také zistenie skutkového stavu, ktoré je pre posúdenie predmetnej veci\nnedostačujúce a obsahuje aj rozpory, ktoré súd nijako neodstránil,\n- správny súd len jednoducho konštatoval správnosť postupu predchádzajúceho súdnemu konaniu,\navšak jeho úlohou je samostatne a nezávisle hodnotiť správnosť a úplnosť skutkových zistení správneho\norgánu,\n- v napadnutom rozsudku absentuje vlastné vysporiadanie sa s podstatnými žalobnými námietkami zo\nstrany správneho súdu,\n- z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd náležite a objektívne neodôvodnil, prečo neprijal\nargumentáciu žalobcu, ale súd sa postavil do role obhajcu žalovaného a správcu dane a v odôvodnení\nsa snažil ospravedlniť a právne odôvodniť postup a činnosť žalovaného a správcu dane,\n- napadnutý rozsudok sa v odôvodnení nedostatočne vysporiadal so všetkými podstatnými a právne\nvýznamnými skutočnosťami predmetnej veci.\n17. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že trvá na obsahu svojho vyjadrenia k žalobe.\nPodľa jeho názoru v kasačnej sťažnosti nie sú uvedené skutočnosti, ktoré by mohli zmeniť jeho\nstanovisko. Rozsudok krajského súdu žiadal potvrdiť a zaviazať sťažovateľa na náhradu trov konania.\nIV.\nPrávny názor kasačného súdu\n18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“) začal vykonávať\nsvoju činnosť odo dňa 01.08.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu SR na Najvyšší správny súd SR odo\ndňa 01.08.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho\nsúdu SR (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená\nNajvyššiemu súdu SR a bola jej pridelená sp. zn. 1Sžfk/83/2020. Od 01.08.2021 je na konanie v tejto\nveci príslušný Najvyšší správny súd SR. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S\nNajvyššieho správneho súdu SR, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia\npod pôvodnou spisovou značkou.\n19. Najvyšší správny súd SR ako súd kasačný preskúmal kasačnú sťažnosť, ktorá bola podaná včas (§\n443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), za splnenia podmienok povinného zastúpenia\n(§ 449 SSP) a zároveň obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 445 SSP), pričom ňou bolo\nnapadnuté rozhodnutie, proti ktorému je jej podanie prípustné (§ 439 ods. 1, ods. 2, ods. 3 SSP).\n20. Po neverejnej porade senátu bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) kasačný súd dospel k záveru,\nže kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n21. Kasačný súd po oboznámení sa s dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku\npreskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal aj napadnuté\nrozhodnutie žalovaného správneho orgánu a prvostupňového orgánu a konanie im predchádzajúce,\nnajmä z pohľadu či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe\na z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného a rozhodnutia správcu dane.\n\n22. Pred uvedením dôvodov, na ktorých spočíva výroková časť rozsudku, kasačný súd preskúmal\nkonania medzi totožnými účastníkmi konania v obdobných skutkových veciach, ktoré boli vedené\npred Najvyšším správnym súdom SR, ako aj pred Najvyšším súdom SR, z ktorého prešiel výkon\nsprávneho súdnictva na Najvyšší správny súd SR počnúc od 01.08.2021. Kasačný súd zistil, že\nprávne otázky vznesené sťažovateľom boli kasačným súdom už v obdobných skutkových veciach\nprávoplatne posúdené, a to v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/81/2020 zo dňa 30.06.2021\na v rozsudkoch Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/56/2020 zo dňa 26.05.2022 a sp.\nzn. 10Sžfk/56/2020 zo dňa 28.06.2022. Kasačný súd v týchto konaniach zamietol kasačnú sťažnosť\nsťažovateľa ako nedôvodnú. Zohľadniac uvedené skutočnosti kasačný súd v súlade s § 464 ods.\n1 SSP poukazuje na odôvodnenie skôr vydaného rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp.\nzn. 10Sžfk/56/2020 zo dňa 28.06.2022, s ktorým sa konajúci kasačný súd stotožňuje a v príslušnom\nrozsahu ho uvádza. Tie miesta, na ktorých odôvodnenie citovaného rozsudku nie je plne aplikovateľné\nna prejednávanú vec (v citovanej veci sťažovateľ v žalobe navyše namietal aj nezrozumiteľnosť\na absenciu náležitostí daňovej exekučnej výzvy), kasačný súd pre prehľadnosť odôvodnenia tohto\nrozsudku nahrádza znakom „[...]“.\n23. „Podľa § 453 ods. 1 a 2 SSP kasačný súd je viazaný rozsahom kasačnej sťažnosti a kasačnými\nbodmi, čo znemožňuje kasačnému súdu dotvárať alebo dopĺňať kasačnú sťažnosť. Takáto činnosť by z\njeho strany znamenala porušenie rovnosti účastníkov konania. Táto skutočnosť zároveň znamená, že od\nsťažovateľa sa očakáva zvýšená procesná zodpovednosť za správne vymedzenie kasačnej sťažnosti,\npretože zákon kladie na vymedzenie sťažnostných bodov pomerne prísne kvalitatívne nároky (§ 440\nods. 2), čo napokon súvisí aj s požiadavkou povinného zastúpenia advokátom v kasačnom konaní.\n24. Po preskúmaní kasačnej sťažnosti podanej žalobcom kasačný súd musí konštatovať, že všetky\nuplatnené sťažnostné body boli vymedzené neurčito, nezrozumiteľne a nekonkrétne, čím de facto\nzabránili kasačnému súdu vykonať riadny kasačný prieskum napadnutého rozsudku a eventuálne sa\nodchýliť od záverov, ku ktorým dospel krajský súd.\n25. V prvom rade kasačný súd poukazuje na nedôvodnosť kasačnej námietky s poukazom na § 440\nods. 1 písm. f) SSP. Podľa žalobcu táto námietka mala spočívať najmä v tom, že sa krajský súd náležite\nnevysporiadal s námietkami žalobcu s poukazom na § 139 ods. 2 SSP, a teda napadnutý rozsudok je\ntak postihnutý deficitom nespreskúmateľnosti. Kasačný súd k tejto námietke uvádza, že krajský súd sa\nnáležite a v súlade so zákonom vysporiadal so všetkými podstatnými a pre vec relevantnými námietkami\nžalobcu ako aj s tvrdeniami žalovaného. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočne vyplývajú\nskutočnosti a právne dôvody, ktoré viedli krajský súd k právnemu záveru o nedôvodnosti podanej žaloby,\nčo je v súlade s procesnými požiadavkami vyjadrenými v § 139 SSP. Do práva na spravodlivý proces\nnepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním\na hodnotením dôkazov, a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,\nteda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi.\n26. Nedôvodná je aj námietka žalobcu, že správne orgány prekročili medze zákonom dovolenej správnej\núvahy, ktorá v danom prípade vôbec nemohla byť aplikovateľná. Zo strany orgánov verejnej správy\nnemohlo prísť k prekročeniu medzí správnej úvahy, nakoľko v procese začatia exekučného konania\nDaňový poriadok nepripúšťa úvahu pre správcu dane.\n27. K ďalšej námietke žalobcu a to vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci v zmysle § 440\nods. 1 písm. g) SSP kasačný súd poukazuje na to, že podľa § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti\nuvedený v ods. 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré\npokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej\nsťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred krajským súdom. V tomto\nzmysle kasačný súd upozorňuje na to, že v takomto rozsahu resp. týmto spôsobom dôvod kasačnej\nsťažnosti a to nesprávne právne posúdenie veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP žalobcom vymedzený\nnebol.\n28. Pokiaľ ide o ďalší dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP, takisto nie je zrejmý\npoukaz od akej konkrétnej ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu sa mal správny súd odchýliť.\n\n29. K námietke týkajúcej sa nezaobstarania si dostatku potrebných podkladov pre rozhodnutie vo veci,\nneúplného zistenia skutkového stavu zo strany správnych orgánov a [...], kasačný súd uvádza, že tieto\npochybenia konkretizované neboli. Kasačný súd pritom pripomína, že predmetom konania je daňová\nexekúcia, kde sa vychádza z vykonateľného exekučného titulu. Z podkladov je pritom zrejmé, že v čase\nvydávania daňovej exekučnej výzvy a rozhodnutia žalovaného existoval vykonateľný exekučný titul.\nKasačný súd preto nerozumie, aké nedostatky v skutkovom stave mal žalobca na mysli. Pokiaľ išlo o\nnedostatočné preskúmanie stavu blokácie finančných prostriedkov, pre ktorú žalobca údajne nemohol\ndlh zaplatiť, kasačný súd poukazuje na záver krajského súdu, že blokácia finančných prostriedkov\nneznemožňovala žalobcovi uhradiť exekvovaný dlh, s čím sa plne stotožňuje aj kasačný súd. Kasačný\nsúd konštatuje, že žalovaný a aj správca dane v predmetnej veci dostatočne a úplne zistili skutkový\nstav [...]. V kasačnej sťažnosti absentovalo zo strany sťažovateľa, aké ním navrhnuté dôkazy neboli\nvykonané a v čom pri tomto posúdení krajský súd pochybil.\n30. Kasačnému súdu záverom nedá nespomenúť, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je plná\nvšeobecných formulácií týkajúcich sa povinností správnych orgánov a správneho súdu v súvislosti\nso zisťovaním skutkového stavu a vydávaním a odôvodňovaním rozhodnutí a tomu zodpovedajúcich\nrovnako všeobecných konštatácií sťažovateľa, že v danom prípade si správne orgány a správny súd\ntieto povinnosti nesplnili. Takéto závery sťažovateľa sú však svojou povahou skôr len všeobecnými\nponosmi či vyjadreniami nespokojnosti sťažovateľa s rozhodnutiami správnych orgánov a správneho\nsúdu. V kasačnej sťažnosti takmer úplne absentuje snaha o reakciu na konkrétne závery správneho\nsúdu, prípadne vady napadnutého rozsudku krajského súdu a zistenia správcu dane ako aj žalovaného\nv predmetnej právnej veci. Navyše kasačná sťažnosť obsahuje opakované duplicitné námietky a s vecou\nnesúvisiace citácie právnej úpravy (napr. citácia ustanovení SSP týkajúcich sa problematiky správneho\ntrestania, o ktorú v danom prípade vôbec nešlo, či ustanovení Daňového poriadku o doručovaní, ktoré\nboli pre rozhodnutie vo veci rovnako irelevantné). Odmysliac si bod I kasačnej sťažnosti obsahujúci\nzhrnutie priebehu konania, ktorý obsahoval stručný súhrn pre vec príznačných skutočností, podaná\nkasačná sťažnosť mala povahu akéhosi paušálneho univerzálneho podania na kasačný súd, ktorý\nnebol vôbec konkretizovaný na prejednávanú vec, a to ani skutkovo ani právne. Kasačná sťažnosť\ns ohľadom na jej formuláciu je tak hraničná z pohľadu zrozumiteľnosti ako aj (ne)zmätočnosti, že\nvzbudzuje pochybnosti o cieli podania, účelovo predlžovať súdne konanie v predmetnej veci bez záujmu\no úspech v nej. Kasačný súd preto zvažoval možnosť postupu podľa § 28 v spojení s § 452 ods. 1\nSSP, keď môže odmietnuť kasačnú sťažnosť z dôvodu zjavne šikanózneho charakteru alebo ktorou\nsa sleduje zneužitie práva či jeho bezúspešné uplatňovanie. S ohľadom na celkovú dĺžku kasačného\nkonania však kasačný súd nepristúpil k odmietnutiu kasačnej sťažnosti ako šikanózneho podania a\nmeritórne ju posúdil. V duchu starorímskeho vigilantibus iura scripta sunt kasačný súd v predmetnej veci\ndodáva, že spôsob formulácie kasačnej sťažnosti a vágnosť námietok v nej obsiahnutých sa nepochybne\nodrazili aj v charaktere a konkrétnosti odpovedí, ktoré od kasačného súdu sťažovateľ získal, za čo nesie\nzodpovednosť práve sťažovateľ (§ 453 ods. 2 SSP).\n31. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd záverom konštatuje, že s právnymi\nnámietkami sťažovateľa sa krajský súd v napadnutom rozsudku riadne vysporiadal. Námietky uvedené v\nkasačnej sťažnosti vyhodnotil kasačný súd ako príliš všeobecné a abstraktné a preto i nedôvodné, ktoré\nneboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z uvedeného dôvodu kasačnú\nsťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n32. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky\ntak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a\nanalogicky podľa § 167 ods. 1 SSP). Kasačný súd nepriznal trovy konania ani úspešnému žalovanému\nz dôvodu, že žalovaný je orgánom štátnej správy a kasačný súd v danej veci nevzhliadol výnimočnosť\nsituácie zakladajúcu nárok na priznanie náhrady trov konania takémuto orgánu.\n33. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods.\n4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}