{"guid": "b00d2164-9ad1-4f0b-bc24-22ebdf791122:8afc3438-b573-45ee-bacf-368d849854cb", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:1019200611.1", "spisova_znacka": "4Sžrk/3/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sžrk/3/2021 z 21. 9. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 21. septembra 2022, sp. zn. 4Sžrk/3/2021, ECLI:SK:NSSSR:2022:1019200611.1", "identifikacne_cislo": "1019200611", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2022-09-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162", "nazov": "zákon č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-31b.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 31b ods. 1 písm. f) zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-31b.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-31b"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/305", "nazov": "zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/305", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/305-2013"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/162#paragraf-31b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8afc3438-b573-45ee-bacf-368d849854cb", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:1019200611.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:1019200611.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:1019200611.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n4Sžrk/3/2021\n1019200611\n21. 09. 2022\nJUDr. Peter Potásch\nECLI:SK:NSSSR:2022:1019200611.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr.\nPetra Potáscha, PhD. a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Anity Filovej, v právnej\nveci žalobcov (sťažovateľov): 1. S.. N. V., T. XX, C., 2. P.. B.. Z. V., L.., T. XX, C., 3. T. X., T. XX, C., 4. Q.\nX., T. XX, C., právne zastúpení: JUDr. Marta Urbánková, advokátka, Šafárikovo nám. č. 2, Bratislava,\nproti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, Ružová dolina 27, Bratislava,\nv konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Vo 55/2018-ZSe zo dňa 22.01.2019,\nkonajúc o kasačnej sťažnosti žalobcov proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k.\n2S/85/19-96 zo dňa 28. októbra 2020, takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a .\nII. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na krajskom súde\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej ako „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č.k.: 2S/85/19-96\nzo dňa 28. októbra 2020 (ďalej ako „napadnutý rozsudok“) zamietol správnu žalobu žalobcov a zároveň\no trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.\n2. Podanou žalobou sa žalobcovia domáhali zrušenia rozhodnutia žalovaného č. Vo 55/2018-ZSe zo\ndňa 22.01.2019 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“), ako aj rozhodnutia Okresného úradu Bratislava,\nkatastrálneho odboru č. V - 32828/14 zo dňa 26.06.2018 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“).\nPrvostupňovým rozhodnutím Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor v súlade s ustanovením § 31b\nods. 1 písm. f/ zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k\nnehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v platnom znení (ďalej len „katastrálny zákon“) zastavil konanie o\nvklade vecného bremena do katastra nehnuteľností, ktorý mu bol doručený dňa 10.12.2014.\n3. Krajský súd zamietajúci rozsudok vo veci odôvodnil tým, že z administratívneho spisu vyplýva - a\nžalobcovia túto skutočnosť ani nepopierali - že v predmetnej zmluve absentovali dátumy narodení, rodné\nčísla a rodné priezviská účastníkov zmluvy a tiež údaje o registri, v ktorom sú evidované predmetné\nparcely, ich druh a ich výmera. To znamená, že zmluva, ktorú žalobcovia (účastníci konania) predložili\nspolu s návrhom na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností, neobsahovala údaje v zmysle\nustanovenia § 42 ods. 2 písm. a), c) katastrálneho zákona.\n\n4. Pokiaľ žalobcovia argumentovali, že nebolo ich povinnosťou vyššie spomínané údaje uviesť do zmluvy\na zároveň požadovanie doplnenia zmluvy o tieto údaje označili za šikanózny postup správneho orgánu\nvoči účastníkom konania, krajský súd považoval výklad žalobcov za účelový. Správny súd mal za to, že\nkatastrálny zákon vo svojom kogentnom ustanovení § 42 ods. 2 jasne vymenúva povinné údaje a že\nzákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) (ďalej len „zákon č. 305/2013 Z. z.“) nestanovuje\npovinnosť, v zmysle ktorej má prvostupňový správny orgán v prípade chýbajúcich údajov tieto zisťovať\nsám z vlastných databáz. Krajský súd poukázal na to, že údaje v zmysle § 42 ods. 2 katastrálneho zákona\nneslúžia výhradne len pre potreby správneho orgánu, ale sú dôležité aj pre samotných účastníkov zmluvy\n(inej listiny) a aj pre ostatné dotknuté osoby. Sú informáciou nevyhnutnou pre zistenie oprávnenosti\nnakladať s vecným právom, ktoré je predmetom právneho úkonu alebo inej právnej skutočnosti. Výklad\nponúknutý žalobcami sa podľa správneho súdu prieči nielen zneniu katastrálneho zákona, ale aj zmyslu\nprávnej úpravy týkajúcej sa práv k nehnuteľnostiam a nakladaním s nimi.\n5. V rozsudku vo veci samej krajský súd vyslovil požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti zmluvy. Nejde\npreto o prehnaný formalizmus, pokiaľ správny orgán na základe príkazu daného zákonom vyžaduje, aby\nlistina, na základe ktorej sa má uskutočniť zápis práva do katastra nehnuteľností, obsahovala všetky\núdaje (označenia) uvedené v § 42 ods. 2 katastrálneho zákona.\n6. Krajský súd poukázal rovnako na to, že ustanovenie § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona\nukladá správnemu orgánu konanie o návrhu na vklad zastaviť v prípade, že účastník konania v určenej\nlehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh. Prvostupňový správny orgán preto\nnemal inú možnosť, iba postupovať v zmysle tohto zákonného pokynu.\n7. K namietanej otázke ohľadom geometrického plánu a zaradenia k zmluve alebo k návrhu na\nvklad, krajský súd za správny považoval výklad, že pokiaľ je geometrický plán technický podklad\nprávneho úkonu, verejnej listiny alebo inej listiny a slúži aj ako podklad na vklad alebo záznam\npráv k nehnuteľnostiam, musí byť vyhotovený pred vykonaním relevantného právneho úkonu a naň\nnadväzujúci právny úkon sa musí na príslušný geometrický plán priamo odvolávať.\n8. Pokiaľ ide o námietku žalobcov, že správne orgány pri svojom rozhodovaní nerešpektovali právny\nnázor vyjadrený Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 4Sžr/4/2017 zo dňa\n01.03.2018, správny súd bol toho názoru, že Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“\nalebo „Najvyšší súd SR“) neriešil v spomínanom rozsudku otázky, ktoré sú predmetom tohto súdneho\nprieskumu a že ani žalovaný ani prvostupňový správny orgán vo svojom konaní nekonali v rozpore\nso závermi vyššie spomínaného rozsudku Najvyššieho súdu SR. Uvedené krajský súd odôvodnil tým,\nže Najvyšší súd SR posudzoval návrh na vklad z iného hľadiska, pretože predmetom prieskumu\nzákonnosti bolo rozhodnutie, kedy správny orgán preskúmal podanie účastníkov konania a rozhodnutím\nč. V-32828/14 zo dňa 03.02.2015 zamietol ich návrh na vklad s odôvodnením, že predmetný návrh nebol\npodpísaný ani jedným z účastníkov konania; nebolo zrejmé, kto ho urobil a z predloženej zmluvy nebolo\nzrejmé,\nže sa účastníci nespochybniteľne dohodli na zriadení vecného bremena ako vecného práva podľa § 15ln\nzákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“), pričom\ntak správny orgán urobil bez toho, aby dal účastníkom možnosť nedostatky návrhu a ich príloh doplniť,\nresp. opraviť, čím konal v rozpore s § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny\nporiadok).\n9. Krajský súd konštatoval, že v predmetnom administratívnom konaní správne orgány neposudzovali\nhmotnoprávnu stránku zmluvy, ale len jej formálne náležitosti.\nII.\nKasačná sťažnosť, vyjadrenie\n10. Proti rozsudku krajského súdu podali žalobcovia (ďalej ako „sťažovatelia“) kasačnú sťažnosť (zo\ndňa 15.11.2019), ktorú odôvodnili ustanoveniami § 440 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ zákona č. 162/2015 Z.z.\nSprávny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“) a ktorou žiadali, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a\nvec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, alternatívne aby „určil neplatnosť“ napadnutého rozhodnutia\na prvostupňového rozhodnutia a aby určil, že správne orgány zapíšu vecné bremeno.\n\n11. Podľa názoru sťažovateľov, rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžr/4/2017 zo dňa 01.03.2018\nbol prijatý právny názor, že predmetná zmluva je zmluvou o zriadení vecného bremena, na základe ktorej\nsa zapíšu práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností. Poukázali na to, že v zmysle uvedeného\nrozsudku je uvedené, že geometrický plán je súčasťou tohto právneho úkonu. Z uvedeného rozsudku\nnajvyššieho súdu podľa sťažovateľov vyplýva, že správny orgán mal údaje (ohľadom údajov o registri,\nv ktorom sú predmetné parcely evidované, ich druh a tiež výmeru predmetných pozemkov) potrebné\nna zápis vecného bremena.\n12. Sťažovatelia ďalej mali za to, že vyžadovanie údajov, ktoré boli podľa nich súčasťou zmluvy a\núdajov, ktoré boli správnemu orgánu známe z jeho činnosti, je porušením práva sťažovateľov na vydanie\nrozhodnutia. Uviedli, že údaje, ktoré správny orgán požadoval, boli uvedené v texte zmluvy a nejde o\nvyhľadávanie, ale o použitie údajov uvedených v texte zmluvy ako súborov informácií označených ako\nlisty vlastníctva.\n13. Z rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžr/4/2017 zo dňa 01.03.2018 možno podľa názoru\nsťažovateľov vyvodiť, že sú splnené podmienky na obsah zmluvy, na základe ktorej mal žalovaný\npožadované vecné bremeno zapísať. Z uvedeného rozsudku tiež podľa sťažovateľov vyplýva, že údaje,\nktoré sú uvedené v zmluve a jej prílohe (ktorá tvorí súčasť zmluvy ako celku), sú údajmi zmluvy.\n14. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde, stručný obsah administratívneho spisu\n15. Prejednávaná vec bola dňa 29. marca 2021 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako\nsúdu príslušnému na konanie a rozhodnutie podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom\nsúde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 4S - sp. zn.:\n4Sžrk/3/2021. S účinnosťou ku dňu 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch\na o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd\nSlovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší\nsprávny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021\ndaná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej\nrepubliky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov). Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným\nvýberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia (pod pôvodnou spisovou\nznačkou).\n16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd postupom podľa § 452 a\nnasl. SSP preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho\nvydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia\npojednávania podľa ustanovenia § 455 SPP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5\ndní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nwww.nssud.sk (§ 137 SPP).\n17. Kasačný súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že dňa 10.12.2014 bolo Okresnému\núradu Bratislava, katastrálnemu odboru, doručené podanie označené ako „návrh na vklad práva\nzodpovedajúceho vecnému bremenu do katastra nehnuteľností“, zaevidovaný pod č. V-32828/14.\nPrílohou návrhu bola Zmluva o spoločnom účelovom užívaní časti pozemkov parc. č. XXX/XXX - XXX,\nkatastrálne územie U., obec C., mestská časť U. na prechod a prejazd k pozemkom zo dňa 05.06.2014,\nv zmysle ktorej zmluvné strany svojím podpisom dávajú súhlas na zriadenie spoločného práva na\nprechod a prejazd na časti svojich pozemkov, vyznačenej v geometrickom pláne č. 55/2014 zo dňa\n22.05.2014. Prílohami návrhu bol aj neoverený geometrický plán na zriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu č. 55/2014 zo dňa 22.05.2014, na ktorý sa uvedená zmluva odvolávala a\ntiež geometrický plán na zriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu č. 55/2014 zo dňa\n02.11.2014 - úradne overený Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pod č. 2490/2014.\nVyhotovenia geometrických plánov č. 55/2014 zo dňa 22.05.2014 a 02.11.2014 sa podľa titulnej strany\n\n- okrem overenia - líšia tým, že plán zo dňa 22.05.2014 nemá uvedené údaje v kolónkach „nové hranice\nboli v prírode označené“ a „záznam podrobného merania (meračský náčrt) č.“ a plán zo dňa 02.11.2014\nmá uvedené, že nové hranice boli v prírode označené „kolíkmi“ a tiež má uvedené číslo záznamu\npodrobného merania - 1202.\n18. V pôvodnom administratívnom konaní správny orgán zamietol návrh na vklad vecného bremena do\nkatastra nehnuteľností s odôvodnením, že predmetný návrh nebol podpísaný ani jedným z účastníkov\nkonania, nebolo zrejmé, kto ho urobil, pričom z predloženej zmluvy nebolo zrejmé, že sa účastníci\ndohodli nespochybniteľne na zriadení vecného bremena ako vecného práva podľa § 15ln Občianskeho\nzákonníka. Proti rozhodnutiu o zamietnutí vkladu podali účastníci konania odvolanie, o ktorom rozhodol\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 9Sp/58/2015 zo dňa 25.10.2016 tak, že rozhodnutie odporcu\nč. V-32828/14 zo dňa 03.02.2015 potvrdil. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 4Sžr/4/2017 zo dňa\n01.03.2018 prvostupňový rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie správneho orgánu zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n19. Prvostupňový správny orgán následne opätovne rozhodoval o návrhu na vklad predmetného\nvecného bremena, pričom rozhodnutím č. V-32828/14 zo dňa 02.05.2018 v súlade s ustanovením § 31a\npísm. c/ katastrálneho zákona konanie o návrhu na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností\nprerušil, a to z dôvodu, že predložená zmluva neobsahovala údaje v zmysle § 42 ods. 2 písm. a/ a c/\nkatastrálneho zákona - konkrétne dátumy narodení, rodné čísla a rodné priezviská všetkých účastníkov\nkonania a údaje o registri, v ktorom sú predmetné parcely evidované, ich druh a tiež výmeru jednotlivých\npozemkov. Správny orgán určil účastníkom konania 30-dňovú lehotu na odstránenie nedostatkov,\nzároveň ich poučil o následkoch ich neodstránenia. Správny orgán prvého stupňa vo veci následne\nrozhodol dňa 26.06.2018 prvostupňovým rozhodnutím, ktorým konanie o vklade vecného bremena do\nkatastra nehnuteľností zastavil z dôvodu, že účastníci konania v stanovenej lehote vyššie uvedené\nnedostatky neodstránili.\n20. O odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný dňa 22.01.2019 napadnutým\nrozhodnutím tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v rozhodnutí\npoukázal na to, že rozhodnutie o prerušení konania bolo účastníkom konania riadne doručené a že\núčastníci konania - namiesto doplnenia chýbajúcich údajov zmluvy - zaslali správnemu orgánu podnet\nna pokračovanie v konaní a žiadali bezodkladný zápis vecného bremena.\nIV.\nPrávne predpisy a právne názory kasačného súdu\n21. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje\npodstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať\ns nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo\nnakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či\nsa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne\nskutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.\n22. Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad\npovolí; inak návrh zamietne.\n23. Podľa § 31a písm. c) katastrálneho zákona, konanie o návrhu na vklad sa preruší, ak bol účastník\nkonania vyzvaný, aby v určenej lehote predložil verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo\nk nehnuteľnosti, alebo aby odstránil nedostatky návrhu, prípadne jeho príloh.\n24. Podľa § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona, konanie o návrhu na vklad sa zastaví, ak účastník\nkonania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh.\n25. Podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie\na) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum\nnarodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné\nčíslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,\nb) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,\n\nc) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore\npopisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra „C“ alebo parcela registra „E“, druhu\npozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba\npostavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho\npodielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom\npozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je\nnehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.\n26. Podľa § 67 ods. 1 katastrálneho zákona, geometrický plán je technický podklad právnych úkonov,\nverejných listín a iných listín a slúži aj ako podklad na vklad a záznam práv k nehnuteľnostiam. Údaje\no pozemkoch, ktoré vzniknú na základe geometrického plánu, sa zapíšu do katastra nehnuteľností aj\nbez právneho úkonu na žiadosť vlastníka; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu. Ak\nide o pozemnú komunikáciu, zapíše sa geometrický plán bez právneho úkonu do katastra evidenčným\nspôsobom na žiadosť právnickej osoby zriadenej štátom.\n27. Podľa § 67 ods. 5 katastrálneho zákona, pre potreby katastra sa používa len geometrický plán\noverený aj okresným úradom.\n28. Zo skutočností uvedených vyššie v tomto rozsudku je zrejmé, že dôvodom pre zastavenie konania\no návrhu sťažovateľov na vklad vecného bremena bola skutočnosť, že v stanovenej lehote účastníci\nkonania nedoplnili návrh na vklad, resp. jeho prílohy, o náležitosti v zmysle § 42 ods. 2 písm. a/ a c/\nkatastrálneho zákona.\n29. Kasačný súd podanú kasačnú sťažnosť preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených\nsťažovateľom v texte kasačnej sťažnosti (§ 453 SSP). Sťažovatelia ako dôvody kasačnej sťažnosti\nuvádzajú: nesprávny procesný postup, ktorý znemožnil účastníkom konania, aby uskutočnili im patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm.\nf/ SSP) - tento dôvod však bližšie nešpecifikovali, ďalej nesprávne právne posúdenie veci krajským\nsúdom (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a odklon krajského súdu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného\nsúdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP) - pričom sa odvolávali výlučne na rozsudok Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 4Sžr/4/2017. V texte kasačnej sťažnosti sťažovatelia formálne nezaradili jednotlivé dôvody pod\nkonkrétne zákonné ustanovenie, resp. kasačný dôvod, preto tieto musel z obsahu kasačnej sťažnosti\nvyabstrahovať kasačný súd.\n30. Hlavnou podstatou kasačných bodov sťažovateľov je namietaný prílišný formalizmus zo strany\nsprávnych orgánov, ktoré požadovali doplnenie zmluvy o zriadení vecného bremena o náležitosti\nuvedené v § 42 ods. 2 katastrálneho zákona.\n31. Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, v ktorom orgán katastra posudzuje\nkomplexne skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, resp. na\nrozhodovanie o návrhu na vklad. V tomto konaní orgán katastra skúma, či sú splnené procesné, ako\naj hmotnoprávne podmienky na povolenie vkladu vecného bremena do katastra nehnuteľností, t.j. či sú\nsplnené procesné, ako aj hmotnoprávne podmienky na vykonanie zápisu vzniku, zmeny alebo zániku\nvecného práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, ktoré sa do katastra nehnuteľností zapisuje\nformou vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie orgánu katastra o\npovolení vkladu, o zastavení konania alebo o zamietnutí vkladu.\n32. Kasačný súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu a dospel\nk záveru, že správne orgány uplatnili svoju kompetenciu v súlade so zákonom (conditio sine qua non).\nKatastrálny zákon zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra (vklad,\nzáznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky. V súlade s\nplatnou právnou úpravou v Slovenskej republike sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných vecných práv\nk nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony. Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi účastníkmi\nkonania, ktorý predstavuje tzv. titul nadobudnutia práva podľa hmotného práva. Druhým úkonom je\nrozhodnutie správy katastra, ako správneho orgánu podľa katastrálneho zákona, ktorým sa povoľuje\nvklad vlastníckeho alebo iného vecného práva do katastra.\n\n33. Inštitút vkladu je právne koncipovaný na princípe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné\npráva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra. Správa katastra je\nako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jej kompetencii rozhodovať, či sú\nsplnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k\nnehnuteľnostiam. Na konanie o povolení vkladu je miestne príslušná tá správa katastra, v ktorej obvode\nsa nachádza nehnuteľnosť.\n34. Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania,\npričom katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa\nvkladové konanie začína, ako aj príkladmo uvádza prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania\nspolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť. V priebehu vkladového konania správa katastra ako\nsprávny orgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré\nsú demonštratívne uvedené v ustanovení § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona a predmetnú zmluvu\nposudzuje aj v intenciách § 42 ods. 1 a ods. 2 uvedeného zákona.\n35. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v\nzmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je\nzaložené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak\nposkytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore\nso zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom je\nochrana práv fyzických osôb a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti.\nSprávne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o\nfyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie\nzákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt\nprávneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.\n36. Úlohou správneho súdnictva však nie je suplovať činnosť výkonnej moci, čo je v rozpore so zásadou\ntrojdelenia štátnej moci. Správny súd nevyhľadáva sám dôvody nezákonnosti rozhodnutia. Zároveň súd\nkonajúci v rámci správneho súdnictva nenahrádza ani rozhodovaciu činnosť správneho orgánu.\n37. Kasačný súd sa plne stotožňuje s argumentáciou orgánov verejnej správy a krajského súdu v\ntom zmysle, že z rozsudku Najvyššieho súdu SR rozsudkom sp. zn. 4Sžr/4/2017 zo dňa 01.03.2018\nnevyplýva, že posudzovaná zmluva spĺňa všetky náležitosti v zmysle katastrálneho zákona. Uvedený\nrozsudok je nevyhnutné vykladať a chápať v medziach odvolacích námietok - či predmetný návrh\nbol podpísaný, či bolo zrejmé, kto návrh urobil a či z predloženej zmluvy bolo zrejmé, že sa\núčastníci dohodli na zriadení vecného bremena ako vecného práva a že správny orgán v pôvodnom\nadministratívnom konaní nedal účastníkom konania možnosť nedostatky návrhu a ich príloh doplniť,\nresp. opraviť. Inak povedané, v konaní vedenom na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 4Sžr/4/2017, na\nktorý sa sťažovatelia odvolávali v tomto kasačnom konaní, odvolací súd posudzoval zákonnosť žalobou\nnapadnutého rozhodnutia, ktoré vyplývalo z iných právnych okolností. Kasačný súd sa preto nestotožnil\ns argumentáciou sťažovateľov, podľa ktorej mal najvyšší súd už skôr ustáliť, že príslušná zmluva je bez\nďalšieho vkladu-schopnou listinou (k tomu porovnaj napr. str. 8 kasačnej sťažnosti).\n38. Čo sa týka námietky sťažovateľov, že údaje, ktoré absentovali v predloženej zmluve zo dňa\n05.06.2014 - dátumy narodení, rodné čísla a rodné priezviská všetkých účastníkov konania v zmysle §\n42 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona - mali správne orgány vyhľadať a doplniť podľa uvedených listov\nvlastníctva - ani s touto námietkou sa Najvyšší správny súd Slovenskej republiky nemohol stotožniť a\nvyhodnotil ju ako neopodstatnenú.\n39. Kasačný súd zdôrazňuje, že listina na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností\nmusí obsahovať náležité označenie účastníka predmetného práva v súlade s § 42 ods. 2 písm. a)\nkatastrálneho zákona. Ak je účastníkom práva k nehnuteľnosti fyzická osoba, je potrebné označiť ju\nv listine na zápis práva uvedením mena, priezviska, rodného priezviska, dátumu narodenia, rodného\nčísla a miesto trvalého pobytu. Nakoľko sa jedná o právny úkon - listinu na zápis práva, konkrétne o\n„Zmluvu o spoločnom účelovom užívaní časti pozemkov“ zo dňa 05.06.2014, nie je orgán katastra ako\norgán verejnej správy oprávnený túto fakticky ani formálne dopĺňať o údaje účastníkov konania, ak títo\núdaje do zmluvy neuviedli. Tento nedostatok mali napraviť práve zmluvné strany, ktoré majú záujem na\n\ntom, aby v správnom konaní nastali vecno-právne účinky zmluvy, ktorú predložili ako právny titul vkladu\nvecného bremena do katastra nehnuteľností.\n40. Sťažovatelia tiež argumentovali, že v súlade § 2 ods. 3 a § 17 ods. 5 písm. a) zákona č. 305/2013\nZ.z. od nich nemal údaje o účastníkoch zmluvy prvostupňový orgán žiadať doložiť úradne overeným\ndodatkom zmluvy, nakoľko sa podľa nich jednalo o údaje, ktoré sú správnemu orgánu známe z jeho\nvlastnej činnosti, pričom mali za to, že uvedené údaje v zmluve uviedli vo forme súboru informácií listov vlastníctva. Zo znenia ustanovenia § 2 ods. 3 zákona č. 305/2013 Z.z. však - naopak - vyplýva\nsubsidiarita uvedeného zákona vo vzťahu k osobitným právnym predpisom ako vzťah medzi špeciálnou\na všeobecnou úpravou. V zmysle dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu, „ak napríklad podľa\nosobitného zákona je na udelenie oprávnenia potrebná žiadosť s určitými náležitosťami, vrátane príloh\na je ju potrebné podať konkrétnemu orgánu, ktorý o nej rozhoduje v konkrétnych lehotách a postupom\npodľa osobitného zákona, zostanú tieto podmienky zachované s tým, že tento zákon ustanoví akým\nspôsobom budú náležitosti žiadosti zohľadnené v elektronickej forme žiadosti, akým spôsobom sa k\nnej pripoja prílohy a doručí sa orgánu, ktorý rozhoduje akým spôsobom bude tento orgán komunikovať\nso žiadateľom, ako bude vyzerať rozhodnutie orgánu a ako sa doručí žiadateľovi. Inými slovami,\nkompetencia orgánu zostane zachovaná, jeho postup v konaní tiež s tým, že tento zákon mu ustanoví\nodchýlky v prípade elektronickej komunikácie.“ Krajský súd teda správne vec posúdil, keď uviedol, že\nna odstraňovanie vady podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona sa zákon č. 305/2013 Z.z. neaplikuje,\npričom subsidiaritu uvedeného zákona vo vzťahu ku katastrálnemu zákonu aj dostatočne odôvodnil.\n41. Kasačný súd zdôrazňuje, že nejde o prehnaný formalizmus, pokiaľ správny orgán na základe príkazu\ndaného zákonom vyžaduje, aby listina obsahovala všetky obligatórne údaje (označenia) uvedené\nv § 42 ods. 2 katastrálneho zákona. Zároveň sa stotožňuje s výkladom uvedeným v napadnutom\nrozsudku, že účelom vyžadovania obligatórnych údajov ustanovením § 42 ods. 2 katastrálneho zákona\nje presné definovanie právne relevantnej informácie týkajúcej sa realizovanej právnej skutočnosti,\nktorá je predmetom konania o povolení vkladu, a to nielen pre účastníkov zmluvy, ale aj pre ostatné\nzainteresované osoby - v čase uzavretia zmluvy a aj do budúcnosti.\n42. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že sťažovatelia v zákonnej lehote napriek výzve správneho orgánu\nnedoplnili do zmluvy zo dňa 05.06.2014 v zákonnej lehote údaje - dátumy narodení, rodné čísla a rodné\npriezviská všetkých účastníkov konania.\n43. Druhý okruh námietok sťažovateľov sa týka toho, či sťažovatelia mali doplniť údaje o registri, v ktorom\nsú predmetné parcely evidované, ich druh a tiež výmeru jednotlivých pozemkov. Namietali, že tieto údaje\nvyplývajú z geometrického plánu, ktorý je v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžr/4/2017\nneoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Kasačný súd však poukazuje na to, že aj keby prisvedčil uvedenej\nsťažnostnej námietke, táto by nebola spôsobilá na zrušenie preskúmavaných rozhodnutí správnych\norgánov ani napadnutého rozsudku, a to práve z dôvodu, že je nesporné, že sťažovatelia v zákonnej\nlehote nedoplnili aj ďalšie údaje - dátumy narodení, rodné čísla a rodné priezviská všetkých účastníkov\nkonania (k tomu pozri toto odôvodnenie vyššie).\n44. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžr/4/2017 je zároveň zrejmé, že skutočnosť, či\nje geometrický plán neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, najvyšší súd v uvedenom rozsudku primárne\nneposudzoval, ale toto konštatovanie uviedol v nadväznosti na odvolaciu námietku (vznesenú voči\nrozhodnutiu č. V-32828/14 zo dňa 03.02.2015 o zamietnutí vkladu vecného bremena do katastra\nnehnuteľností) týkajúcu sa preukázania vôle účastníkov konania smerujúcej k zriadeniu vecného\nbremena ako vecného práva podľa § 15ln Občianskeho zákonníka.\n45. Najvyšší súd správny Slovenskej republiky v kontexte predmetnej veci poukazuje aj na zásadu\n„vigilantibus iura scripta sunt“, ktorá platila už v rímskom práve. Podľa tejto zásady „práva patria\nbdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu\na výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou\na predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva\nbránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové,\nosobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní procesných ustanovení, a to vrátane\ntých, ktoré účastníkom konania dávajú možnosť doplnenia obligatórnych údajov v zmysle § 42 ods. 2\nkatastrálneho zákona - ako spôsobu reparovania neperfektného návrhu, resp. podkladu. V danej situácii\n\nprimárna „nepozornosť“ účastníkov konania bola kompenzovaná zákonnou povinnosťou správneho\norgánu vyzvať sťažovateľov na doplnenie zmluvy, ktorí však namiesto reparácie stavu, ktorý vyvolali,\nostali v rozsahu dôvodných požiadaviek správneho orgánu fakticky nečinní.\n46. Najvyšší správny súd preto v merite veci vyhodnotil podanú kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú, a to\nv celom rozsahu, a preto o nej o rozhodol zamietnutím podľa § 461 SSP.\n47. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1, § 168 SSP - žalobcovi a\nžalovanému náhradu trov konania nepriznal, a to na tom základe, že žalobca bol v konaní neúspešný\na žalovanému žiadne trovy nevznikli.\n48. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov\n3:0, t.j. jednomyseľne (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "710a94bf-07cc-41e9-96d5-f54bcbf154c9:12769141-6108-46ac-b373-cd3c7c7711de", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1015201135.1", "spisova_znacka": "9Sp/58/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Sp/58/2015 z 24. 10. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-10-24", "citacie_n": 4, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1015201135.1"}], "citovane_v": []}