{"guid": "b5985663-7cdb-4565-a1a1-a64deb0eb35f:8c102196-abc5-469d-b86c-d67c21b54853", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:1019200316.1", "spisova_znacka": "8Asan/14/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Asan/14/2020 z 27. 4. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 27. apríla 2022, sp. zn. 8Asan/14/2020, ECLI:SK:NSSSR:2022:1019200316.1", "identifikacne_cislo": "1019200316", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Marián Trenčan", "sudca_id": 431, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-marian-trencan-431", "datum_vydania": "2022-04-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308", "nazov": "zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-35.odsek-2", "nazov": "§ 35 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-35.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-38", "nazov": "§ 38 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-38", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-67.odsek-5.pismeno-a", "nazov": "§ 67 ods. 5 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-67.odsek-5.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-67"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-35", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-38", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-39", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-67"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8c102196-abc5-469d-b86c-d67c21b54853", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:1019200316.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:1019200316.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:1019200316.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n8Asan/14/2020\n1019200316\n27. 04. 2022\nJUDr. Marián Trenčan\nECLI:SK:NSSSR:2022:1019200316.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána\nTrenčana a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej\nveci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanej:\nRada pre vysielanie a retransmisiu, Palisády 36, Bratislava, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/44/2019-45 zo dňa 10. decembra 2019, v konaní o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. RP/1/2019 zo dňa 14.01.2019, jednomyseľne takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a .\nII. Účastníkom sa nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI. Konanie pred orgánom verejnej správy\n1. Rozhodnutím č. RP/1/2019, vydaným dňa 14.01.2019 v správnom konaní č. 207/SKO/2019 (ďalej aj\n„rozhodnutie žalovaného“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“), žalovaný uložil žalobcovi podľa § 64 ods.\n1 písm. d/ a § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona\nč. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z.\nz.“) pokutu vo výške 6.636,- € za porušenie povinnosti ustanovenej v § 35 ods. 2 zákona č. 308/2000\nZ. z. Správneho deliktu sa podľa rozhodnutia žalobca dopustil tým, že na televíznej programovej\nslužbe Dvojka dňa 01.07.2018 počas priameho prenosu športového podujatia, futbalového zápasu FIFA\nMS 2018 Španielsko - Rusko, odvysielaného v čase od 15.52 hod., odvysielal o cca 16:37:06 hod.\nsponzorský odkaz označujúci za sponzora programu stávkovú kanceláriu Fortuna, ktorý bol vysielaný od\ncca 36. minúty a 56. sekundy zápasu do konca 37. minúty a 13. sekundy zápasu, čím porušil povinnosť\nzaradiť reklamné šoty iba medzi jednotlivé časti podujatia alebo počas prestávok v ňom.\n2. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol presný popis monitoringu vysielateľa RTVS zo dňa\n01.07.2018 od času 15:30:10 do 18:45:52, citoval relevantnú časť vyjadrenia žalobcu k začatému\nkonaniu, pričom konštatoval, že v čase 36:56 prvého polčasu uvedeného futbalového zápasu, niekoľko\nsekúnd po faule na španielskeho hráča, bol do vysielania zaradený sponzorský odkaz sponzora\nprogramu, ktorý trval cca 12 sekúnd; po sponzorskom odkaze nasledoval reklamný jingel v trvaní\n5 sekúnd a následne pokračovalo vysielanie predmetného podujatia. Sponzorský odkaz teda nebol\nodvysielaný výlučne počas prestávky v podujatí, ale zasiahol aj do vysielania samotného podujatia, z\nktorého v dôsledku zaradenia sponzorského odkazu nebolo odvysielaných 17 sekúnd.\n3. K stanovisku žalobcu v správnom konaní, podľa ktorého k danému stavu nedošlo úmyselne, žalovaný\npoukázal na to, že zákon č. 308/2000 Z. z. vychádza z princípu objektívnej zodpovednosti za správny\ndelikt a teda žalobca je za jeho spáchanie zodpovedný bez ohľadu na zavinenie. Rozhodnutie o pokute\n\nvo výške dvojnásobku najnižšej možnej sadzby žalovaný podrobne zdôvodnil vyhodnotením jednotlivých\nzákonných kritérií a označil rozhodnutia, ktorými už v minulosti uložil žalobcovi sankciu za porušenie\npovinnosti podľa § 35 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z.\nII. Konanie pred správnym súdom\n4. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu Krajskému súdu v\nBratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „krajský súd“) a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť žalovanej na\nďalšie konanie.\n5. V žalobných bodoch žalobca považoval za nesporné, že skutočne došlo k odvysielaniu sponzorského\nodkazu ako aj reklamného jingla, tak ako je uvedené v popise skutkového stavu v preskúmavanom\nrozhodnutí, avšak mal za to, že jeho konanie bolo v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi\na zo strany žalovaného došlo pri vydaní tohto rozhodnutia k nesprávnemu právnemu posúdeniu\nveci. Tvrdil, že zo žiadneho ustanovenia zákona č. 308/2000 Z. z. nevyplýva, že by počas prenosu\nšportových podujatí nemohli byť odvysielané sponzorské odkazy alebo reklamné jingle, alebo že by\nsponzorský odkaz a reklamný jingel bolo možné subsumovať pod legálnu definíciu reklamného šotu\nalebo telenákupného šotu podľa § 32 ods. 3 uvedeného zákona. Podľa žalobcu sa jedná o obsahovo\naj účelovo rozdielne právne inštitúty s osobitnou právnou úpravou v rámci zákona č. 308/2000 Z.\nz. a preto obmedzenie podľa § 35 ods. 2 sa na tieto inštitúty nevzťahuje, nakoľko v ňom nie sú\nexplicitne uvedené. Zákon č. 308/2000 Z. z. teda podľa žalobcu neupravuje zaraďovanie sponzorských\nodkazov a reklamných jinglov počas prenosu športových podujatí a už vôbec za takéto konanie\nneustanovuje možnosť uloženia sankcie. Podľa žalobcu aj sám žalovaný v rozhodnutí uvádza, že\npri vydaní preskúmavaného rozhodnutia postupoval analogicky tak, že na konanie žalobcu použil\nustanovenie, ktoré podľa jeho názoru sleduje rovnaký účel. Takýmto použitím analógie v správnom\ntrestaní však došlo podľa žalobcu k porušeniu jeho práv.\n6. Žalobca vyjadril názor, že uložená pokuta sa týka správneho (administratívneho) trestania za správny\ndelikt, ktorého základnou zásadou je v zmysle článku 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a článku 49 Ústavy Slovenskej republiky zásada zákonnosti\n(nullum crimen nulla poena sine lege). Táto zásada zahŕňa okrem zákazu retroaktivity právnych\npredpisov v neprospech páchateľa aj princíp, že len zákon môže určiť, čo je trestným činom a stanoviť\nzaň trest, ako aj princíp, podľa ktorého trestné právo nesmie byť aplikované extenzívnym spôsobom\nv neprospech obvineného, najmä prostredníctvom analógie. Z toho podľa žalobcu plynie, že trestný\nčin musí byť jasne definovaný zákonom. Táto podmienka je splnená, ak ten ktorému je právna norma\nurčená, môže z jej znenia zistiť, aké konanie alebo opomenutie spôsobuje jeho trestnú zodpovednosť.\nTu žalobca poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, napr. vo veci sp. zn. II. ÚS\n476/2014-46, PL.z. ÚS 3/2014, II. ÚS792/2014, i na rozsudok ESĽP vo veci Kokkinakis v. Grécko č.\n14307/88 z 25.05.1993, bod 52.\n7. Na základe uvedeného žalobca tvrdil, že žalovaný vytvorila novú skutkovú podstatu správneho deliktu\nv jeho neprospech, pričom konal v rozpore s vyššie uvedenými princípmi.\n8. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť, pričom v písomnom vyjadrení k nej uviedol, že\nsponzorské odkazy aj reklamné jingle sú typom mediálnej komerčnej komunikácie, ktorým je aj reklama.\nAkceptovaním konania žalobcu by podľa jeho názoru mohlo ľahko dochádzať k obchádzaniu zákona,\nnakoľko pokiaľ je možné počas prenosu športového podujatia zaraďovať reklamné a telenákupné šoty\niba medzi jednotlivé časti alebo počas prestávok, nie je žiaden dôvod, aby sa rovnaká podmienka\nnevzťahovala aj na ostatné typy mediálnej komerčnej komunikácie. Z tohto dôvodu žalovaná pristúpila\nk použitiu analógie a vyhodnotila konanie žalobcu ako rozporné so zákonom. Na oboch prípadoch totiž\ndochádza podľa žalovaného k prerušeniu športového podujatia počas jeho vysielania (mimo povolených\nreklamných prestávok), čím je obmedzená možnosť divákov sledovať toto podujatie. Z dôvodu iného\noznačenia tohto porušenia - reklama alebo sponzorský odkaz - by však jedno konanie bolo protiprávne\na druhé v súlade so zákonom.\n9. Podľa žalovaného cieľom povinnosti ustanovenej v pôvodnej smernici Rady 89/552/EEC z 3.10.1989\no koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení\nv členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania, ako aj povinnosti\nustanovenej v zákone č. 308/2000 Z. z., nebolo rozlišovať medzi rôznymi druhmi mediálnej komerčnej\nkomunikácie, ale zabezpečiť divákom nerušené sledovanie športového podujatia. Zámer zákonodarcu\nzamedziť konaniu, ktoré by malo negatívny dopad na sledovanie športového podujatia divákmi, by tak\n\nbol zmarený len tým, že sa vysielateľ rozhodne označiť určitý komunikát ako iný typ mediálnej komerčnej\nkomunikácie.\n10. Správny súd po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní rozsudkom č. k. 5S/44/2019-45 zo\ndňa 10.12.2019 zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie; priznal tiež žalobcovi\nvoči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.\n11. Konštatoval, že sponzorský odkaz ani reklamný jingel nie je možné subsumovať pod ustanovenie\n§ 35 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. V danej veci išlo podľa správneho súdu o trestné obvinenie v\nzmysle článku 6 Dohovoru, ktorého nasledujúci článok 7 ods. 1 ustanovuje, že nikoho nemožno odsúdiť\nza konanie alebo opomenutie, ktoré v čase keď bolo spáchané, nebolo podľa vnútroštátneho alebo\nmedzinárodného práva trestným činom. Uviedol, že v zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (napr. sp. zn. 8Sžo/147/2008) trestanie za správne delikty musí podliehať rovnakému režimu\nako trestný postih za trestné činy a ďalej poukazoval na zásadu zákonnosti v zmysle článku 49 Ústavy\nSlovenskej republiky a na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorú zmienil už žalobca v\nsprávnej žalobe. V zhode so žalobcom zaujal názor, že analógia v neprospech páchateľa je v trestnom\npráve hmotnom a teda aj v správnom trestaní za správny delikt vylúčená.\n12. Vzhľadom na uvedené dospel správny súd k záveru, že nakoľko zaradenie sponzorských odkazov\na reklamných jinglov počas prenosu športových podujatí nie je v zákone č. 308/2000 Z. z. upravené,\nnie je postihnuteľné sankciou a preto žalovaný vydaním preskúmavaného rozhodnutia porušil zásadu\nzákonnosti, pretože extenzívnym výkladom zákona č. 308/200 Z. z. vytvoril novú skutkovú podstatu\nsprávneho deliktu a uložil zaň trest, čím žalobcu poškodil.\nIII. Kasačná sťažnosť žalovaného, stanovisko žalobcu\n13. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný (ďalej len „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z\ndôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP pre nesprávne právne posúdenie veci.\n14. Mal za to, že použitie analógie bolo v predmetnom prípade v súlade s podmienkami jej použitia\na v súlade so zásadou zákonnosti. Správny súd podľa sťažovateľa neprihliadol na účel aplikovaných\nustanovení, ktorým je zabezpečiť pri prenose športových podujatí, aby diváci mohli tieto podujatia\nsledovať celé, čiže každú ich sekundu. Z tohto dôvodu sa majú reklamné prestávky zaraďovať medzi\njednotlivé časti podujatia (napríklad medzi jednotlivými polčasmi, tretinami a pod.), prípadne aj počas\nsamotného podujatia, avšak iba počas na to vyhradených reklamných prestávok. Hoci sponzorský\nodkaz a reklamný jingel nie sú reklamou per se, ich dôsledok bol rovnaký, ako keby bola do vysielania\nšportového podujatia zaradená reklama, čiže divák bol ukrátený o časť športového podujatia.\n15. V danom prípade došlo podľa sťažovateľa k popretiu účelu ustanovenia § 35 ods. 2 zákona\nč. 308/2000 Z. z., keďže následok sankcionovaného konania bol rovnaký ako v prípade zákonom\npredpokladanej situácie, čiže zaradenia reklamného resp. telenákupného prerušenia. Žalobca podľa\nnázoru sťažovateľa bol uzrozumený s tým, že športové podujatie nemôže podľa § 35 ods. 2 zákona\nč. 308/2000 Z. z. prerušiť, napriek tomu tak urobil, hoci inými inštitútmi ako predpokladá zákon.\nZákonodarca podľa sťažovateľa pravdepodobne nepočítal so zaradením sponzorského odkazu alebo\nreklamného jinglu počas športového podujatia, nakoľko označenie sponzora má byť v prvom rade\nodvysielané na začiatku a na konci programu a reklamný jingel sa používa iba na oddelenie reklamy od\nostatného vysielania, pričom samotnú reklamu môže vysielateľ zaradiť iba medzi jednotlivými časťami\npodujatia, prípadne počas na to vyhradených reklamných prestávok. Rovnako by teda mal byť zaradený\naj reklamný jingel, ktorý reklamu oddeľuje od ostatného vysielania.\n16. Z uvedených dôvodov sťažovateľ zastal názor, že použitie analógie v danom prípade bolo\nopodstatnené a nedošlo k obmedzeniu práv vysielateľa. Rozsudok správneho súdu navrhol zrušiť a vec\nmu vrátiť na ďalšie konanie.\nIV. Vybrané ustanovenia relevantných právnych predpisov\nPodľa § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z. z. vysielateľ je povinný zabezpečiť objektívnosť\na nestrannosť spravodajských programov a politicko-publicistických programov; názory a hodnotiace\nkomentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru.\n\nPodľa § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom\nalebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie upozornenie na porušenie zákona.\nPodľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\nPodľa čl. 26 ods. 2 veta prvá Ústavy SR každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou,\nobrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať a prijímať a rozširovať idey a informácie\nbez ohľadu na hranice štátu.\nPodľa § 31a ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. mediálna komerčná komunikácia je na účely tohto zákona\nzvuková, obrazová alebo zvukovo-obrazová informácia, ktorá priamo alebo nepriamo propaguje tovar,\nslužby alebo dobrú povesť fyzickej osoby alebo právnickej osoby vykonávajúcej hospodársku činnosť a\na) je poskytovaná ako súčasť programu alebo program sprevádza za odplatu alebo za podobnú\nprotihodnotu alebo na účely vlastnej propagácie alebo\nb) je programovou službou určenou výhradne na reklamu a telenákup alebo programovou službou\nurčenou výhradne na vlastnú propagáciu.\nPodľa ods. 2 mediálna komerčná komunikácia zahŕňa najmä reklamu, telenákup, sponzorovanie,\numiestňovanie produktov, programovú službu určenú výhradne na reklamu a telenákup, programovú\nslužbu určenú výhradne na vlastnú propagáciu a dlhšie reklamné oznámenie podľa § 35 ods. 8 <https://\nwww.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/20090401.html?ucinnost=31.08.2019>.\nPodľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. reklama na účely tohto zákona je akékoľvek verejné\noznámenie vysielané za odplatu alebo inú podobnú protihodnotu vrátane vlastnej propagácie, ktorého\nzámerom je podporiť predaj, nákup alebo nájom tovaru alebo služieb vrátane nehnuteľností, práv a\nzáväzkov alebo dosiahnuť iný účinok sledovaný objednávateľom reklamy alebo vysielateľom.\nPodľa ods. 2 telenákup na účely tohto zákona je priama ponuka vysielaná verejnosti s cieľom poskytnúť\ntovar alebo služby vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov za odplatu. Telenákup môže mať formu\na) telenákupného šotu,\nb) telenákupného pásma v trvaní aspoň 15 minút.\nPodľa ods. 3 šot na účely tohto zákona je krátke reklamné alebo telenákupné oznámenie zaradené do\nreklamného bloku alebo do telenákupného pásma.\nPodľa § 35 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. reklama a telenákup sa zaraďujú do vysielania medzi\njednotlivé programy.\nPodľa ods. 2 v programoch zložených zo samostatných častí alebo pri prenose športových a podobne\nštruktúrovaných podujatí a predstavení s prestávkami sa reklamné šoty a telenákupné šoty zaraďujú iba\nmedzi jednotlivé časti alebo počas prestávok.\nPodľa § 38 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. sponzorovanie na účely tohto zákona je plnenie určené\nna priame alebo nepriame financovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej\nslužby na požiadanie s cieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú\npovesť, tovary alebo aktivity právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla.\nSponzorovanie nie je plnenie podľa prvej vety, ktoré poskytla právnická osoba alebo fyzická osoba,\nktorá je vysielateľom alebo poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo tento\nprogram vyrobila.\nPodľa ods. 2 ak je program alebo séria programov čiastočne alebo ako celok sponzorovaný, musí\nbyť vysielateľom a poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie zreteľne označený\nnázvom, ak ide o právnickú osobu, obchodným menom alebo menom a priezviskom, ak ide o fyzickú\nosobu, ktorá plnenie poskytla, na začiatku programu a na konci programu. Vysielateľ a poskytovateľ\naudiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie môže na začiatku programu a na konci programu\nnamiesto označenia podľa prvej vety označiť sponzorovaný program alebo sériu programov logom\nsponzora alebo odkazom na výrobok alebo službu sponzora.\nPodľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej\nprogramovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3.319 eur do 165.969 eur a\nvysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 497 eur do 49.790 eur, ak porušil podmienky na\nvysielanie mediálnej komerčnej komunikácie vrátane reklamy a telenákupu.\nV. Právne závery kasačného súdu\n17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, na ktorý prešiel výkon súdnictva aj vo veciach kasačných\nsťažností, v ktorých bol do 31.07.2021 príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 101e ods. 2 zákona\nč. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v\n\nspojení s § 11 písm. h/ S.s.p.), ako súd kasačný (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho\nsúdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 S.s.p.), pričom po\nzistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443\nods. 2 písm. a/ S.s.p.) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439\nods. 1 S.s.p.), vo veci v zmysle § 445 S.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu\njednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju podľa § 461 S.s.p.\nzamietol.\n18. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov pripadlo kasačnému súdu posúdiť, či je správny\nprávny záver krajského súdu, že zaraďovanie sponzorských odkazov a reklamných jinglov počas\nprenosu športových podujatí nie je v zákone č. 308/2000 Z. z. upravené a nie je postihnuteľné sankciou,\nalebo či obstojí právny názor sťažovateľa, že analogické použitie ustanovenia § 35 ods. 2 zákona č.\n308/2000 Z. z. zakazujúceho zaraďovanie reklamných a telenákupných šotov počas priameho prenosu\nšportového podujatia (teda mimo prirodzených predelov medzi jeho jednotlivé časti alebo prestávky)\ni na sponzorské odkazy či na iné formy mediálnej komerčnej komunikácie, je v súlade so zásadou\nzákonnosti.\n19. Kasačný súd samozrejme rozumie účelu uvedeného zákonného ustanovenia, ktoré smeruje\nk zabezpečeniu uceleného prenosu športového podujatia, bez prerušovania reklamnými alebo\ntelenákupnými šotmi, ktoré je z tohto dôvodu možné zaraďovať len medzi jeho jednotlivé časti alebo\npočas prestávok. Je celkom pochopiteľné, že pokiaľ je do vysielania športového podujatia zaradený\nreklamný či telenákupný obsah, môže byť divák ukrátený o časť prenosu, ak je so zaradením takejto\nmediálnej komerčnej komunikácie spojené prerušenie plynulosti vysielania. K zamedzeniu narušovania\nintegrity programu nepochybne smeruje i čl. 20 ods. 1 smernice 2010/13/EÚ o audiovizuálnych\nmediálnych službách, na ktorú sťažovateľ poukázal vo vyjadrení k správnej žalobe.\n20. Zákon č. 308/2000 Z. z. charakterizuje mediálnu a komerčnú komunikáciu na účely jeho právnej\núpravy ako zvukovú, obrazovú alebo zvukovoobrazovú informáciu, ktorá priamo alebo nepriamo\npropaguje tovar, služby alebo dobrú povesť fyzickej osoby alebo právnickej osoby, vykonávajúcej\nhospodársku činnosť a je poskytovaná ako súčasť programu alebo program sprevádza za odplatu\nalebo za podobnú protihodnotu alebo na účely vlastnej propagácie alebo je programovou službou\nurčenou výhradne na reklamu a telenákup alebo programovou službou určenou výhradne na vlastnú\npropagáciu. Zahŕňa najmä reklamu, telenákup, sponzorovanie, umiestňovanie produktov a ďalšie formy\n(§ 31a ods. 1, 2). Ôsma časť zákona definuje jednotlivé spôsoby mediálnej komerčnej komunikácie,\nurčuje ich pravidlá, formy a obmedzenia pri ich zaraďovaní do vysielania. Jedným z pravidiel, ktoré\nplatí špecificky pre zaraďovanie reklamy a telenákupu do vysielania, je pravidlo stanovené v § 35 ods.\n2 zákona č. 308/2000 Z. z., podľa ktorého v programoch zložených zo samostatných častí alebo pri\nprenose športových a podobne štruktúrovaných podujatí a predstavení s prestávkami, sa reklamné šoty\na telenákupné šoty zaraďujú iba medzi jednotlivé časti alebo počas prestávok. Takéto pravidlo v právnej\núprave sponzorovania (§ 38, § 39 zákona č. 308/2000 Z. z.) stanovené nie je. K otázke zaraďovania\nsponzorského odkazu do vysielania zákon len ustanovuje, že sa v sponzorovanom programe uvedie na\nzačiatku programu a na konci programu.\n21. Sťažovateľ v skutkovej vete preskúmavaného rozhodnutia videl porušenie povinnosti stanovenej v\n§ 35 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. v tom, že žalobca počas priameho prenosu športového podujatia\nodvysielal sponzorský odkaz označujúci za sponzora programu stávkovú kanceláriu Fortuna. V konaní\npred správnym súdom i pred kasačným súdom sťažovateľ tvrdí, že zákaz zaraďovania reklamných\na telenákupných šotov sa analogicky vzťahuje i na sponzorské odkazy, a to s ohľadom na vyššie\nspomenutý účel aplikovanej právnej úpravy, ktorým je neprerušovanie vysielania športového programu.\nSťažovateľ pritom odkazuje na svoje skoršie rozhodnutia o uložení sankcií vydané v období rokov\n2002 až 2014 za porušenie rovnakej povinnosti. Kasačný súd však upozorňuje na to, že všetky\ntieto rozhodnutia sankcionujú žalobcu za zaradenie „reklamného šotu“, „reklamného bloku“, prípadne\n„reklamy“, ktoré zasiahli aj do vysielania športového podujatia. V žiadnom z týchto rozhodnutí nebola\nuložená pokuta za zaradenie sponzorského odkazu.\n22. Kasačný súd je toho názoru, že správny súd opodstatnene a v súlade s ustálenou judikatúrou\nÚstavného i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vychádzal z nutnosti primeranej aplikácie\ntrestnoprávnych zásad i na oblasť správneho trestania a svoj záver oprel o článok 49 Ústavy SR a\nčlánok 7 ods. 1 Dohovoru, ktoré zakotvujú zásadu zákonnosti v súdnom i správnom trestaní, v zmysle\nktorej môže len zákon určiť, čo je trestný čin, priestupok alebo správny delikt a stanoviť zaň trest.\nKasačný súd sa stotožňuje s názorom správneho súdu v tom, že adresát právnej normy (fyzická alebo\nprávnická osoba) musí mať možnosť z jej znenia zistiť, za aké konanie vo sfére verejného práva\nmôže byť potrestaný. Prirodzeným a judikatúrou potvrdeným dôsledkom uplatnenia zásady zákonnosti v\n\nsprávnom trestaní je, že analógia v hmotnom práve v neprospech páchateľa vylúčená (porovnaj nálezy\nÚstavného súdu SR vo veci sp. zn. II. ÚS 476/2016, Plz. ÚS 3/2014). To v okolnostiach daného prípadu\nokrem iného znamená, že právna istota v oblasti správneho trestania fyzických osôb a právnických\nosôb za porušenie zákonných povinností v oblasti verejného práva musí mať prednosť pred verejným\nzáujmom na zabezpečení ničím nerušeného sledovania športových a podobných podujatí pre diváka\naudiovizuálnych programov.\n23. S ohľadom na uvedené východiská možno konštatovať, že pokiaľ zákon neukladá vysielateľovi\nzaraďovať sponzorské odkazy len počas prestávok alebo medzi jednotlivé časti prenosu športového\npodujatia, nemožno za takéto konanie vyvodiť voči žalobcovi deliktuálnu zodpovednosť použitím\nanalogickej aplikácie ustanovenia § 35 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z., ktoré upravuje zaraďovanie\nreklamných alebo telenákupných šotov. Platí, že ak sťažovateľ v konaní o správnom delikte kvalifikuje\nodvysielaný komerčný komunikát ako sponzorský odkaz, potom preň platia pravidlá a následky ich\nporušení stanovené zákonom pre sponzorovanie, ak samotný zákon neustanovuje inak. Kasačný súd\npripomína, že pre sponzorované programy zákonodarca stanovil len pravidlo o uvedení sponzora na\nzačiatku a na konci programu.\n24. Kasačný súd vo všeobecnej rovine rozumie nutnosti používania metódy dotvárania zákona formou\nanalógie v prípadoch, ktoré vstupujú do právno-aplikačnej praxe sťažovateľa a nie sú neupravené\nv žiadnom z ustanovení aplikovaného zákona. Použitie tejto metódy vyplnenia medzery v zákone je\nvšak neprípustné pri vyvodzovaní deliktuálnej zodpovednosti za skutok, ktorý zákon za správny delikt\nvýslovne neoznačuje. Jednoducho pokiaľ niet povinnosti explicitne uloženej zákonom, ktorú by žalobca\nporušil zaradením sponzorského odkazu počas priameho prenosu športového podujatia, nemožno\nhovoriť o spáchaní správneho deliktu. Na tom nič nemení skutočnosť, že v konečnom dôsledku je i\nsponzorský odkaz formou mediálnej komerčnej komunikácie, ktorým nepochybne bolo zasiahnuté do\nintegrity vysielania predmetného športového podujatia.\n25. Uvedené v okolnostiach daného prípadu znamená, že sťažovateľ uložil žalobcovi pokutu podľa §\n67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. za porušenie takej podmienky na vysielanie mediálnej\nkomerčnej komunikácie, ktorú zákon neupravil. Sťažovateľ týmto postupom prakticky vytvoril novú\nskutkovú podstatu správneho deliktu a žalobcu sankcionoval za konanie, ktoré podľa aplikovaných\nustanovení zákona postihnuteľné nie je.\n26. Pri hodnotení právnych záverov správneho súdu sa kasačný súd samozrejme oboznámil i so\nzáznamom odvysielaného programu a v tejto súvislosti si neodpustí poznámku, že o „osude“ uloženia\nsankcie za zaradenie predmetného komerčného komunikátu do vysielania športového podujatia\nrozhodol predovšetkým sám sťažovateľ tým, že ho kvalifikoval ako sponzorský odkaz a nie ako reklamu\nslužieb sponzora.\n27. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p.\n(a contrario) a vzhľadom na neúspech sťažovateľa v kasačnom konaní nepriznal mu právo na náhradu\ntrov vynaložených v tomto konaní; zároveň kasačný súd nevidel dôvod na postup podľa § 168 S.s.p.\n28. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/44/2019", "guid": "4dec9284-9aff-485d-8852-2fed10ce4e44:7108abd8-a316-442f-a944-c292e5ab0c88", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7c3a215d-0ea5-455b-a00c-720cdfca015f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.476.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 476/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 476/2016 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 61, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.476.2016.1"}, {"guid": "ussr:5eb17e7b-1ac1-44bf-9330-86f5af8a8bf8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.792.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 792/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 792/2014 z 23. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-23", "citacie_n": 33, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.792.2014.1"}, {"guid": "ussr:3985fe67-dc4d-455b-b62a-3d8d06fda75a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 476/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 476/2014 z 30. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-30", "citacie_n": 3, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:3985fe67-dc4d-455b-b62a-3d8d06fda75a"}], "citovane_v": [{"guid": "20792f1e-cde6-423f-bb57-805627d3eaf2:273d34cb-6fa2-44da-8096-294d0233b579", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:5021200253.1", "spisova_znacka": "4Stk/9/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Stk/9/2023 z 20. 6. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-06-20", "citacie_n": 2, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:5021200253.1"}]}