{"guid": "47e5e22f-042a-49d0-b524-fcf984aae392:af331e01-cae5-4d18-8d17-e47d790a74d0", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:1019200281.2", "spisova_znacka": "6Sžk/29/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Sžk/29/2021 z 26. 10. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 26. októbra 2022, sp. zn. 6Sžk/29/2021, ECLI:SK:NSSSR:2022:1019200281.2", "identifikacne_cislo": "1019200281", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Marián Trenčan", "sudca_id": 431, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-marian-trencan-431", "datum_vydania": "2022-10-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73", "nazov": "zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-246", "nazov": "§ 246 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-246", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-246"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-246"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/af331e01-cae5-4d18-8d17-e47d790a74d0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:1019200281.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:1019200281.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:1019200281.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n6Sžk/29/2021\n1019200281\n26. 10. 2022\nJUDr. Marián Trenčan\nECLI:SK:NSSSR:2022:1019200281.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána\nTrenčana a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej\nveci žalobcu (v konaní sťažovateľ): J.. R. T., R.., narodený XX.XX.XXXX, bytom S. Y. XXXX/XX, U.,\nzastúpeného: JUDr. Richard Piliar, advokát so sídlom Školská 4, Brezno, proti žalovanému: Ministerstvo\nvnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti listu\nžalovaného č. SPOU-PO6-2018/004984-4 z 18. decembra 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu\nproti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/229/2019-68, ECLI:SK:KSBA:2020:1019200281.2,\ntakto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa zamieta.\nII. Účastníkom sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Postup pred orgánmi verejnej správy\n1. Sťažovateľ podnetom z 12.11.2018 požiadal ministra vnútra Slovenskej republiky, aby zrušil\npersonálny rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Brezne č. 26 z 11.02.2014\n(ďalej „personálny rozkaz“), ktorým bol dňom 31.03.2014 uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka\nPolicajného zboru, na základe jeho vlastnej žiadosti z 31.01.2014 (ďalej „žiadosť o uvoľnenie“). Tvrdil,\nže jeho žiadosti predchádzalo nezákonné, diskriminačné a perzekučné konanie vtedajšieho riaditeľa\nOkresného riaditeľstva Policajného zboru v Brezne, a snaha o potupnú dehonestáciu sťažovateľa.\nMal za to, že personálny rozkaz bol nulitný, pričom poukazoval na to, že správny súd zrušil skôr\nvydané rozhodnutie z 19.12.2013 o ustanovení sťažovateľa do funkcie referent Obvodného oddelenia\nPolicajného zboru, odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Brezne,\nKrajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici, služobného úradu Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky, ktoré predchádzalo jeho žiadosti o uvoľnenie, z čoho odvodzoval nedostatok\nprávomoci okresného riaditeľa konať vo veciach sťažovateľovho služobného pomeru. Tvrdil tiež, že jeho\nžiadosť o uvoľnenie bola podaná v omyle a nebola doručená jeho nadriadenému.\n2. Žalovaný listom ministerky vnútra č. SPOU-PO6-2018/004984-4 z 18.12.2018 označeným „Podnet\nna preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania - oznámenie“ (ďalej „list žalovaného“) oznámil\nsťažovateľovi, že na základe jeho podnetu bol personálny rozkaz s predchádzajúcim konaním\npreskúmaný mimo odvolacieho konania podľa § 246 zákona č. 73/1998 o štátnej službe príslušníkov\nPolicajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej\nrepubliky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o štátnej službe“), pričom\npreskúmaním sa zistilo, že personálny rozkaz bol vydaný v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona\na ostatnými predpismi, preto sťažovateľov podnet ministerka zamietla ako nedôvodný.\n\nII. Konanie na správnom súde\n3. Žalobca sa správnou žalobou domáhal na Krajskom súde v Bratislave (ďalej „krajský súd“ či „správny\nsúd“) zrušenia listu žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Tvrdil, že list žalovaného\nje kvôli absencii odôvodnenia nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a že mu\npredchádzalo nedodržanie procesných právnych predpisov a nezistenie skutkového stavu v potrebnom\nrámci.\n4. Namietal, že list žalovaného ako opatrenie orgánu verejnej správy nemôže byť vylúčený z\npreskúmania v správnom súdnictve a že ho možno preskúmať na základe všeobecnej správnej žaloby\nv zmysle § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“).\n5. Správny súd rozsudkom č. k. 1S/229/2019-68 z 19.11.2020, ECLI:SK:KSBA:2020:1019200281.2\n(ďalej „napadnutý rozsudok“) zamietol správnu žalobu a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov\nkonania.\n6. Správny súd dospel k záveru, že list žalovaného je spôsobilý súdneho prieskumu, pretože ide o\nindividuálny správny akt - opatrenie orgánu verejnej správy, ktorý bol vydaný pri výkone jeho pôsobnosti\na ktorého účinkami môžu byť práva, právom chránené záujmy a povinnosti žalobcu priamo dotknuté.\n7. Ďalej uviedol, že jeho úlohou bolo primárne posúdiť, či existovali dôvody na preskúmanie rozhodnutia\nmimo odvolacieho konania podľa § 246 zákona o štátnej službe na základe sťažovateľovho podnetu,\nďalej či žalovaný vec správne právne posúdil a či postupoval správne a zákonne, keď nevydal\nrozhodnutie, ale zaslal sťažovateľovi len písomné oznámenie, teda či sťažovateľ bol listom žalovaného\nukrátený na svojich právach.\n8. Ďalej krajský súd po sumarizácii zistení z administratívneho spisu najmä dôvodil, že:\n- z administratívneho spisu bolo preukázané, že sťažovateľ urobil právny úkon sám a dobrovoľne, keď\npodal u žalovaného žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru, a preto žalovaný postupoval podľa\nustanovenia § 191 ods. 1 zákona o služobnom pomere, v zmysle ktorého policajt musí byť uvoľnený zo\nslužobného pomeru, ak o to požiada;\n- v žiadosti sťažovateľa o uvoľnenie zo služobného pomeru ako prejavu jeho vôle nevidel obmedzenie\nslobody a vážnosti vôle, ktoré činia právny úkon absolútne neplatným;\n- v konaní nebolo preukázané, že tento právny úkon sťažovateľa je neplatný;\n- odstrániť sa mohla len nezákonnosť personálneho rozkazu, ktorá existovala už v čase jeho vydania;\nnemôže sa zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce\nskutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo;\n- neopodstatnená je námietka sťažovateľa o nedostatočnom odôvodnení listu žalovaného, ktorý je\ndostatočne jasný a zrozumiteľný, a preto ho možno považovať za riadne odôvodnený, keďže žalovaný\nnevydal meritórne rozhodnutie a sťažovateľovi oznámil neformálnym listom, že personálny rozkaz bol\nvydaný v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o služobnom pomere a ostatnými predpismi.\nIII. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného\nA)\n9. Sťažovateľ podal prostredníctvom advokáta včas kasačnú sťažnosť, ktorou žiadal zmeniť napadnutý\nrozsudok tak, že sa zruší list žalovaného a vec sa žalovanému vráti na ďalšie konanie. Tvrdil, že krajský\nsúd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej\nmiere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), a že rozhodol na\nzáklade nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).\n10. Sťažovateľ namietal proti jednotlivým čiastkovým východiskám a záverom krajského súdu, a okrem\niného tvrdil, že:\n- spôsob vybavenia podnetu nie je precizovaný a ustanovenie § 246 zákona o štátnej službe neurčuje\npostup v prípade zamietnutia. Napriek tomu by pre jeho vybavenie mali byť splnené určité legálne\npodmienky. Prvým predpokladom na zamietnutie podnetu je najmä existencia zákonného dôvodu. Z\nhľadiska kategorizácie vybavenia podnet možno vybaviť iba písomne, zároveň musí byť vybavený\npreukázateľným a nespochybniteľným spôsobom, jednoznačne a adresne priamo subjektu, voči ktorému\nsa uplatňuje. Z procesného hľadiska postup nie je jednoznačný a žalovaný vo svojom vyjadrení k\nžalobe tvrdí, že „V zmysle zaužívanej aplikačnej praxe je výsledkom preskúmania rozhodnutia mimo\nodvolacieho konania podľa § 246 Zákona o štátnej službe buď rozhodnutie alebo oznámenie“;\n\n- jediným zákonným a možným záverom konania vo veciach služobného pomeru je v zmysle § 241\nzákona o štátnej službe vydanie rozhodnutia, žiadna iná forma ukončenia tohto konania nie je prípustná,\nlebo zákon nemá žiadne iné ustanovenie, ktoré by pripúšťalo inú možnosť ukončenia konania;\n- za použitia analógie pri vybavení podnetu a jediného možného použitia § 241 zákona o štátnej službe\nboli náležitosti listu žalovaného v rozpore s týmto ustanovením;\n- za najpodstatnejší nedostatok listu žalovaného považoval absenciu odôvodnenia, pričom krajský súd\nto v napadnutom rozsudku žiadnym spôsobom neriešil a nevysporiadal sa s týmto argumentom. Tvrdil,\nže v samotnej žalobe na tento nedostatok poukazoval a odôvodňoval, prečo považuje list žalovaného\nza nepreskúmateľný a nezákonný. Pri vybavení podnetu sú podľa neho nevyhnutné nielen materiálne\nnáležitosti, ale aj všetky formálne, musí byť dodržaná jeho odôvodnenosť, princíp povinnosti správneho\norgánu preukázať svoje tvrdenia, poučenie o opravnom prostriedku a o preskúmateľnosti rozhodnutia\nsúdom;\n- zákonodarca neumožnil ministrovi svojvôľu, trval na tom, že v prípade zamietnutia podnetu musí\nodôvodniť svoje skutkové a právne závery, pretože rozhodnutie sa už riadi Správnym poriadkom;\n- ak ide o skutkový alebo právny argument účastníka konania, ktorý je pre vydanie účastníkom konania\npožadovaného súdneho rozhodnutia objektívne rozhodujúci, v odôvodnení rozhodnutia súdu sa vždy\nvyžaduje špecifická odpoveď práve na tento skutkový alebo právny argument;\n- napadnutým rozsudkom mu neboli komunikované relevantné dôvody a právne odôvodnenie, pre ktoré\nsúd žalobu zamietol a preto je presvedčený, že napadnutý rozsudok nespĺňa minimálne kvalitatívne\npožiadavky kategoricky kladené v zmysle ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu a spravodlivý\nsúdny proces na odôvodnenia súdnych rozhodnutí. Rozsudok je tak podľa sťažovateľa objektívne\nnepreskúmateľný, nesie známky arbitrárnosti a významným spôsobom porušuje jeho základné právo\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na\nspravodlivý súdny proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nNerešpektovaním základných obsahových a kvalitatívnych požiadaviek kladených vo všeobecnosti\nna ústavne konformné odôvodnenie súdneho rozhodnutia tak krajský súd podľa sťažovateľa zaťažil\nsvoje konanie neodstrániteľnou vadou spočívajúcou v porušení všeobecných procesných zásad\na princípov, pričom (vychádzajúc z doterajšej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj právnej praxe) takáto procesná vada konania je\npodľa neho subsumovateľná pod dôvod nezákonnosti rozsudku vyjadrený v § 440 ods. 1 písm. f) SSP\na predstavuje tak dôvod na zrušenie rozsudku;\n- minister vnútra aj krajský súd si vykladajú znenie právnych noriem podľa vlastných potrieb, v čom videl\nohýbanie práva.\nB)\n11. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril tak, že s právnym názorom sťažovateľa nestotožnil a\nnavrhol jej zamietnutie.\nIV. Výber z relevantných zákonných ustanovení\nPodľa § 246 zákona o štátnej službe ak sa dodatočne zistí, že právoplatné rozhodnutie je v rozpore s\nprávnymi predpismi a ostatnými predpismi, môže ho minister zmeniť alebo zrušiť.\nV. Právne závery kasačného súdu\n12. Dňa 1. augusta 2021 začal činnosť Najvyšší správny súd Slovenskej republiky a prešiel naň výkon\nsúdnictva aj vo veciach kasačných sťažností, v ktorých bol dovtedy príslušný Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky (§ 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov v spojení s § 11 písm. h/ S.s.p.). Najvyšší správny súd Slovenskej republiky\nako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných\nbodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola\npodaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozhodnutie,\nproti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), zohľadniac § 455 SSP nenariadil\npojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie\nje dôvodná, a preto po predchádzajúcom zverejnení termínu verejne vyhlásil dňa 26.10.2022 tento\nrozsudok, ktorým podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť zamietol.\n13. Kasačný súd musí hneď uviesť, že pri svojom rozhodovaní bol viazaný sťažnostnými bodmi, v zmysle\n§ 439 ods. 3 písm. b) a § 441 SSP však nemohol prihliadať na neprípustné novoty, ktoré sťažovateľ\npredtým neuplatnil v správnej žalobe. Krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku podujal na\n\nskutkovú a právnu analýzu viacerých momentov z administratívneho konania v širšom zmysle, a tak\ndával vlastné odpovede na sťažovateľov podnet z 12.11.2018, pričom sa v podstate snažil vysvetliť\nsťažovateľovi, prečo nebolo možné vyhovieť tomuto podnetu. Pritom sťažovateľ nič také v správnej\nžalobe od krajského súdu nepožadoval - žiadal však zrušenie listu žalovaného kvôli jeho chýbajúcemu\nodôvodneniu a nedostatočne zistenému skutkovému stavu; tiež ho považoval za svojvoľný a arbitrárny.\n14. Taktiež kasačný súd poznamenáva, že z napadnutého rozsudku nevyrozumel, na základe akých\núvah považoval krajský súd list žalovaného za opatrenie spôsobilé súdneho prieskumu. Neformálny list,\nktorým orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania oznamuje podávateľovi\npodnetu, že nevzhliadol dôvod pre zrušenie rozhodnutia, totiž vo všeobecnosti možno podľa súdnej\npraxe považovať za vylúčený zo súdneho prieskumu (napr. pozri m. m. uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3Sž 94/97 zo 18.10.1994, publikované ako R 51/1995, tam vo vzťahu k §\n65 Správneho poriadku). Hlavnými argumentami, ktoré takéto závery podkladajú, sú tie, že sa takýmto\nlistom nezasahuje do práv, právom chránených záujmov a povinností fyzickej osoby alebo právnickej\nosoby, keďže na jej právnom postavení sa uvedeným aktom nič nemení, a že pri takomto preskúmavaní\nprávoplatných rozhodnutí ide o uplatnenie dozorovej právomoci nadriadeného orgánu.\n15. Kasačný súd chápe, že sa sťažovateľ pokúsil takto ponúknutú šancu využiť a svoju kasačnú sťažnosť\nnasmeroval najmä proti týmto čiastkovým záverom krajského súdu (rozvíjal dôvody nulity vlastnej\nžiadosti o uvoľnenie, presviedčal o nedostatku právomoci riaditeľa okresného riaditeľstva tvrdeniami\no zrušení rozhodnutia o ustanovení sťažovateľa do funkcie ex tunc, a podobne). Kasačný súd však\nmusel prihliadať pri posudzovaní prípustnosti týchto sťažnostných bodov aj na to, či majú tieto časti\nodôvodnenia napadnutého rozsudku nejaký súvis s odpoveďou správneho súdu na žalobné námietky.\n16. Kasačný súd dospel k záveru, že krajským súdom formulované dôvody, prečo bol podľa neho\npersonálny rozkaz v súlade so zákonom a nemal byť preto v mimo odvolacom konaní zrušený, nesúvisia\ns tým, či mal byť list žalovaného ako opatrenie bližšie skutkovo a právne odôvodnený, čo sťažovateľ\nuplatnil v správnej žalobe ako jediný dôvod jeho nezákonnosti. Preto za relevantné pre konanie o\nkasačnej sťažnosti bolo možné považovať v podstate len tie sťažnostné body, ktoré sa dotýkajú záverov\nkrajského súdu k odôvodneniu listu žalovaného.\n17. V žalobe sťažovateľ tvrdil, že list žalovaného je potrebné zrušiť preto, že nemá žiadne odôvodnenie\na je nepreskúmateľné, a nie je tak z neho zrejmé, v akom rozsahu bol zistený skutkový stav pre riadne\nposúdenie veci - takto žalobu sumarizoval aj krajský súd v bode 45 napadnutého rozsudku. Aj sťažnostné\nbody tvrdiace, že žalovaný mohol vydať iba rozhodnutie a nie neformálne oznámenie, sú tak novotou\nnad rámec správnej žaloby.\n18. Z napadnutého rozsudku možno k týmto žalobným námietkam vztiahnuť len časť bodu 43\nodôvodnenia, kde krajský súd uvádza, že skúmal, „či žalovaný postupoval správne a zákonným\nspôsobom, keď po posúdení veci vyslovil vyššie uvedený záver s tým, že nevydal v predmetnej\nveci rozhodnutie, ale zaslal žalobcovi len písomné oznámenie, a teda, či žalobca týmto opatrením\nžalovaného bol ukrátený na svojich právach.“; ďalej v bode 48 uvedené konštatovanie: „Správny súd mal\nv konaní zistené z napadnutého opatrenia, že v preskúmavanej veci žalovaný nezistil zákonný dôvod na\npreskúmanie rozhodnutia žalovaným, a preto vo veci nevydal meritórne rozhodnutie a žalobcovi oznámil\nneformálnym listom, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že personálny rozkaz č. 26 bol\nvydaný v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 73/1998 Z. z. a ostatnými predpismi.“; a napokon\nzáver krajského súdu v bode 53: „Vzhľadom na uvedené skutočnosti, sa správny súd nestotožnil s\nnámietkou žalobcu ohľadne nedostatočného odôvodnenia napadnutého opatrenia, zastávajúc názor,\nže napadnuté opatrenie je dostatočne jasné a zrozumiteľné, a preto ho možno považovať za riadne\nodôvodnené, keďže žalovaný nevydal meritórne rozhodnutie a žalobcovi oznámil neformálnym listom,\nže personálny rozkaz č. 26 bol vydaný v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 73/1998 Z. z.\na ostatnými predpismi.“\n19. Kasačný súd považuje citovaný bod 53 odôvodnenia napadnutého rozsudku za veľmi stručnú,\nale napriek tomu správnu odpoveď na žalobné námietky. Aj kasačný súd má za to, že zo zákona\no štátnej službe nevyplýva povinnosť ministra vnútra, aby na podnet na preskúmanie rozhodnutia\nmimo odvolacieho konania reagoval rozhodnutím vydaným v správnom konaní, vrátane odôvodnenia\nobsahujúceho právne posúdenie a reakciu na skutkové okolnosti, ako to požaduje sťažovateľ.\n20. List žalovaného treba chápať ako neformálny akt, ktorým minister vnútra ako dozorový orgán\ninformuje podávateľa podnetu, že na jeho základe nedôjde k zmene či zrušeniu právoplatného\nrozhodnutia.\n21. S ohľadom na to, že list žalovaného nijako nezasahuje do práv, právom chránených záujmov a\npovinností podávateľa podnetu, podľa kasačného súdu ho nie je v podstate ani možné považovať za\nopatrenie v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Ak na základe osobitostí prípadu krajský súd takýto list\n\npovažuje za spôsobilý súdneho prieskumu, mal by aj uviesť konkrétne (aspoň potenciálne) dopady na\nprávne postavenie žalobcu, ktoré odôvodňujú súdny prieskum.\n22. Iná situácia by nastala, keby minister rozhodnutím zmenil alebo zrušil určité právoplatné rozhodnutie\n- v takom prípade zákon o štátnej službe v § 246 ods. 5 umožňuje podať rozklad, a s ohľadom na to,\nže takýmto zmeňujúcim alebo zrušujúcim rozhodnutím sa spravidla zasahuje do právneho postavenia\nurčitej osoby, do úvahy by pri splnení ďalších predpokladov prichádzal aj jeho súdny prieskum.\n23. Kasačný súd opäť poznamenáva, že s ohľadom na charakter listu žalovaného a žalobné body, ani\nnebolo potrebné, aby sa krajský súd bližšie vyjadroval k dôvodom, ktoré sťažovateľ uvádzal v podnete.\n24. Kasačný súd tak nepovažoval za dôvodné tie sťažnostné body, ktoré boli s ohľadom na správnu\nžalobu a posúdenie krajského súdu relevantné, a dospel k záveru o zamietnutí kasačnej sťažnosti.\nKasačný súd tak rozhodol napriek tomu, že má vyššie uvedené výhrady k postupu krajského súdu,\nktorý list žalovaného preskúmaval bez toho, aby bolo zrejmé, na základe akej úvahy ho považoval za\nspôsobilý súdneho prieskumu, a ktorý posudzoval aj skutkové a právne otázky mimo žalobných bodov,\nčím do istej miery urobil svoje rozhodnutie zmätočným.\n25. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP a contrario k § 167\nods. 1 a § 168 SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania,\npretože sťažovateľ nebol v kasačnom konaní úspešný a vo vzťahu k žalovanému nedošlo k naplneniu\npredpokladu obsiahnutého v § 168 SSP.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/229/2019", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}