{"guid": "88b3fcfc-8937-4a11-a32f-aa4a13e4aeae:6fdcea53-a26e-4080-9d66-014c21715e7c", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:1018201842.1", "spisova_znacka": "6Sžfk/24/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/24/2020 z 21. 4. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 21. apríla 2022, sp. zn. 6Sžfk/24/2020, ECLI:SK:NSSSR:2022:1018201842.1", "identifikacne_cislo": "1018201842", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Monika Valašíková PhD.", "sudca_id": 187, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-monika-valasikova-phd-187", "datum_vydania": "2022-04-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/523", "nazov": "zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/523", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/523-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/523/#paragraf-31.odsek-1", "nazov": "§ 31 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/523/#paragraf-31.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/523-2004/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/523/#paragraf-31.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/523/#paragraf-31.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/523-2004/paragraf-31"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/523#paragraf-31"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6fdcea53-a26e-4080-9d66-014c21715e7c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:1018201842.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:1018201842.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:1018201842.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n6Sžfk/24/2020\n1018201842\n21. 04. 2022\nJUDr. Monika Valašiková\nECLI:SK:NSSSR:2022:1018201842.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky\nValašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Mališovej a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD.,\nv právnej veci žalobcu: NADOK, s. r. o., so sídlom Mikovíniho 10, 917 01 Trnava, IČO: 36 254 436,\nprávne zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Hlavná 31, 917 01\nTrnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému (sťažovateľovi): Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so\nsídlom Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava 15, IČO: 00 151 742, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/016870/2018-243/1083 zo dňa\n19. októbra 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti právoplatnému rozsudku Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/165/2019-165 zo dňa 18. decembra 2019, takto\nrozhodol:\nKasačná sťažnosť sa z a m i e t a .\nŽalobcovi sa p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym súdom\n1. Napadnutým rozsudkom č. k. 23S/165/2019-165 zo dňa 18. decembra 2019 (ďalej aj „napadnutý\nrozsudok“) Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo „správny súd“) podľa\nustanovenia § 191 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „SSP“) a ustanovenia § 191 ods. 3 písm. a/ SSP rozhodnutie žalovaného č.\nMF/016870/2018-243/1083 zo dňa 19. októbra 2018 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ako\naj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Úradu vládneho auditu č. ÚVA-487/2018-8\n176/6919/18/24 zo dňa 15. augusta 2018(ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), zrušil a vec vrátil\norgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobcovi krajský súd priznal voči žalovanému\nnárok na náhradu trov konania.\n2. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd uviedol, že sa nestotožnil s argumentáciou\nžalovaného, že nejde o vec správneho trestania, ak sa vyvodzuje zodpovednosť za porušenie finančnej\ndisciplíny podľa § 31 ods. 1 prvého č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 523/2004 Z. z.“). Uvedené správny súd odvodil\nzo znenia jednotlivých odsekov ustanovenia § 31 zákona č. 523/2004 Z. z., ktoré operujú s pojmami\n„ukladá sa“ odvod, penále alebo pokuta, teda sankcia. Záveru o tom, že ide o vec správneho trestania\nnasvedčuje podľa názoru správneho súdu aj znenie § 31 ods. 16 zákona č. 523/2004 Z. z., podľa ktorého\nsa v podstate zamedzuje dvojitému potrestaniu za to isté konanie podľa zákona č. 523/2004 Z.z. a\n\npodľa osobitného predpisu, a aj v tomto ustanovení zákona je použitá formulácia „sankcie za porušenie\nfinančnej disciplíny podľa tohto zákona.“\n3. Správny súd konštatoval, že aj v prípade, ak by nešlo o vec správneho trestania, kde\nsú na výrok rozhodnutia kladené špecifické požiadavky vyplývajúce z nutnosti dodržania zásad\nadministratívneho trestania, rozhodnutia žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa by z\nhľadiska preskúmateľnosti neobstáli. Tento záver platí aj vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutí z hľadiska\nich zrozumiteľnosti a preskúmateľnosti. Krajský súd argumentoval požiadavkami ktoré sú na rozhodnutie\nkladené zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Správny poriadok“) v ust. 47 ods. 1-3 , na ktorého aplikáciu odkazuje ust. § 31 ods. 12 zákona\nč. 523/2004 Z. z.\n4. Krajský súd poukázal na to, že vo výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ako\naj vo výroku rozhodnutia žalovaného, sú vymedzené dva spôsoby konania, ktorými sa žalobca mal\ndopustiť porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b/ zákona č. 523/2004 Z. z. Na každý\nz vymedzených spôsobov konania nadväzuje iné vymedzenie podmienok, resp. ustanovení zmluvy\na súvisiacich zmluvných dokumentov - Všeobecné zmluvné podmienky alebo Systému finančného\nriadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu (ďalej aj „SFRŠF a KF“) na programové obdobie\n2007 - 2013), ktoré mal žalobca porušiť :\n- mal porušiť § 19 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z., čl. 2 bod 2.4, čl. 3 bod 3.3 Zmluvy o poskytnutí\nnenávratného finančného príspevku č. Z2711023048301 zo dňa 18.06.2010 v znení Dodatku č. 1 zo\ndňa 05.10.2010 a Dodatku č. 2 zo dňa 18.10.2011 (ďalej aj len „Zmluva o poskytnutí NFP“) a čl. 1 ods. 1\nVšeobecných zmluvných podmienok k Zmluve o poskytnutí NFP tým, že časť poskytnutého finančného\npríspevku vo výške 22 067,16 Eur nepoužil na úhradu oprávnených výdavkov v zmysle ich definície\npodľa čl. 14 písm. c/ a j/ Všeobecných zmluvných podmienok, a ani ho nevrátil\n- mal porušiť bod 4.8.2 písm. B) Systému finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu\nna programové obdobie 2007 - 2013, verzia 7.0, účinná od 01.02.2014 tým, že do 12 mesiacov odo\ndňa účinnosti Systému finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové\nobdobie 2007 - 2013, verzie 7.0, účinnej od 01.02.2014, nezúčtoval zálohovú platbu vo výške 100%\nposkytnutú pred dátumom účinnosti SFRŠF a KF na programové obdobie 2007 - 2013, verzie 7.0 a\nnevrátil sumu nezúčtovaného rozdielu v lehote najneskôr do 7 kalendárnych dní od ukončenia 12mesačného obdobia.\n5. Takáto formulácia konania, ktorým sa mal žalobca dopustiť porušenia finančnej disciplíny, podľa\nsprávneho súdu neobstojí. Žalobca, vychádzajúc z preskúmavaných rozhodnutí mal porušiť svoje\npovinnosti buď tým, že použil poskytnutý nenávratný finančný prostriedok na také výdavky, ktoré\nnespĺňali podmienky stanovené zmluvou a zmluvnými dokumentmi, na ktoré zmluva odkazuje, konkrétne\nVšeobecnými zmluvnými podmienkami a zrejme aj Usmernením Riadiaceho orgánu N3/2007, alebo tým,\nže finančné prostriedky nezúčtoval do 12 mesiacov od účinnosti SFRŠF a KF na programové obdobie\n2007-2013, teda do 31.01.2015, a nevrátil ich do 09.02.2015.\n6. Z administratívneho spisu podľa krajského súdu vyplýva, že sprostredkovateľský orgán vyzval\nžalobcu na vrátenie neuznanej časti výdavkov výzvou zo dňa 21.02.2014 s tým, že v zmysle tejto\nvýzvy a priloženej formulárovej žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov, bol žalobca povinný\nneuznanú časť výdavkov Projektu vrátiť do 11.04.2014. Podľa záverov administratívnych kontrol,\ndôvodom pre vrátenie časti nenávratného finančného príspevku bolo neuznanie oprávnených výdavkov\nsprostredkovateľským orgánom z dôvodu nesplnenia zmluvou a súvisiacich dokumentov nastavených\nkritérií. Sprostredkovateľský orgán teda žalobcu nevyzval na vrátenie časti finančných prostriedkov do\n09.02.2015 v zmysle SFRŠF a KF na programové obdobie 2007 - 2013, verzia 7.0, hoci v čase realizácie\nvýzvy bol tento dokument už účinný. Rovnako sa porušenie povinnosti zo SFRŠF a KF na programové\nobdobie 2007 - 2013, verzia 7.0 nespomína ani v návrhu na začatie administratívneho konania zo dňa\n03.01.2017, podaného Implementačnou agentúrou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.\nUvedený postup sprostredkovateľského orgánu potom nenasvedčuje druhému vymedzenému konaniu\nvo výroku správnou žalobou napadnutých rozhodnutí. Z prednesu žalovaného, resp. jeho zástupcu na\npojednávaní pred správnym súdom vyplynulo, že žalobca už nemohol zúčtovať neuznané výdavky v\npredĺženej lehote 12 mesiacov zavedenej SFRŠF a KF na programové obdobie 2007-2013, verzia 7.0,\npretože už raz boli zúčtované a boli vyhodnotené ako neoprávnené. Podľa žalovaného ich žalobca\nmohol do 09.02.2015 len vrátiť bez akéhokoľvek postihu, čo bolo v podstate v jeho prospech. Takémuto\n\nvymedzeniu konania žalobcu, ktorým sa mal dopustiť porušenia finančnej disciplíny, nenasvedčuje\npráve vyššie vymedzený postup sprostredkovateľského orgánu, ktorý za účinnosti dokumentu SFRŠF\na KF na programové obdobie 2007-2013, verzia 7.0, vyzval žalobcu na vrátenie nenávratného\nfinančného príspevku, resp. jeho časti do 11.04.2014, a nie do 09.02.2015. Navyše v čase vykonávania\nadministratívnych kontrol dokument SFRŠF a KF na programové obdobie 2007-2013, verzia 7.0 ešte\nnebol účinný.\n7. Prelínanie sa dvoch vymedzených konaní, ako aj ustanovení Zmluvy o poskytnutí NFP a súvisiacich\ndokumentov, na ktoré zmluva odkazuje, vrátane ustanovení právnych predpisov, podľa krajského súdu\nspôsobuje, že preskúmavané rozhodnutia sú zmätočné. Rozhodnutia tak nespĺňajú kritéria na výrok a\nodôvodnenie rozhodnutia nastavené Správnym poriadkom.\n8. Krajský súd ďalej poznamenal, že na jednoznačné vymedzenie konania, ktorým sa mal žalobca\ndopustiť porušenia finančnej disciplíny, nadväzuje aj stanovenie začiatku plynutia lehoty na vyvodenie\nzodpovednosti za porušenie finančnej disciplíny. O zmätočnosti a nejednoznačnosti postupu a\npreskúmavaných rozhodnutí orgánov verejnej správy svedčí aj počítanie lehoty na vyvodenie\nzodpovednosti za porušenie finančnej disciplíny, keď prvostupňový orgán odvodzoval lehotu na\nvyvodenie zodpovednosti od doručenia výzvy, resp. žiadosti na vrátenie finančných prostriedkov, teda\nod 24.02.2014, a žalovaný uviedol, že lehotu je potrebné počítať od 09.02.2015, kedy mal byť Projekt\nukončený.\n9. Krajský súd poukázal tiež na to, že žalovaný vo svojom rozhodnutí použil aj odkaz na ustanovenie §\n31 ods. 7 zákona č. 523/2004 Z. z. a orgán verejnej správy prvého stupňa toto ustanovenie neaplikoval.\nV dôsledku odkazu na toto ustanovenie právneho predpisu potom nie je z preskúmavaných rozhodnutí\nzrejmé, či žalobca mal porušiť len zmluvné podmienky, ktoré boli spojené s povinnosťou vrátenia, čo\npo nevrátení finančných prostriedkov v zmysle podmienok uvedených v Zmluve o poskytnutí NFP a vo\nVšeobecných zmluvných podmienkach odôvodňovalo postup podľa § 31 ods. 7 zákona č. 523/2004 Z.\nz., alebo porušil aj ustanovenia právnych predpisov o finančnej disciplíne.\n10. K žalobcovej námietke, že bolo aplikované Usmernenie Riadiaceho orgánu vo verzii, ktorá nemohla\nbyť aplikovaná a v preskúmavaných rozhodnutiach nebol obsiahnutý konkrétny popis neuznaných\nvýdavkov, len ich konečná výška, správny súd zaujal stanovisko, že nebolo jednoznačne zadefinované\nkonanie žalobcu, ktorým sa mal dopustiť porušenia finančnej disciplíny. Poukázal na to, že nie je zrejmé,\naké konkrétne ustanovenia zmluvy a súvisiacich zmluvných dokumentov mali byť porušené preto nie\nje možné sa zaoberať sa otázkou, či boli jednotlivé zmluvné dokumenty aplikované v správnej časovej\nverzii a či došlo k správnemu právnemu posúdeniu veci žalovaným v administratívnom konaní.\n11. Vo vzťahu k žalobcovej námietke, že došlo k preklúzii, správny súd poukázal na nezrovnalosti\nv počítaní lehoty vymedzenej v § 31 ods. 14 zákona č. 523/2004 Z. z. Uviedol, že ak by uznal\nargumentáciu žalovaného o počítaní lehoty, lehota by mala plynúť od doručenia posledného záznamu\nz administratívnej kontroly, pričom v prejednávanom prípade nebolo z administratívnemu spisu možné\nzistiť, kedy boli záznamy z administratívnych kontrol žalobcovi doručené. Z preskúmavaných rozhodnutí\na ani z vyjadrení žalovaného taktiež nevyplýval preskúmateľný záver o tom, prečo by mal byť časovým\nokamihom ukončenia Projektu deň 09.02.2015. Orgány verejnej správy neuviedli žiadne konkrétne\nustanovenia zmluvných dokumentov, z ktorých by takýto záver vyplýval. Navyše orgán verejnej správy\nprvého stupňa odvodzoval začiatok plynutia lehoty podľa § 31 ods. 14 zákona č. 523/2004 Z. z. od iného\nčasového okamihu ako žalovaný.\n12. Krajský súd v tejto súvislosti poukázal na nutnosť rešpektovať požiadavky kladené na zákonnosť\nadministratívneho konania a na zákonnosť a preskúmateľnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, aby\nz rozhodnutí vydaných v administratívnom konaní bolo zrejmé, o aké finančné prostriedky v konkrétnej\nveci ide (aby sa zamedzilo aj dvojitému ukladaniu sankcií, napr. aj dodržanie ustanovenia § 31 ods.\n16 zákona č. 523/2004 Z. z.), aby bola vec jednoznačne skutkovo vymedzená, aby bolo zrejmé, aké je\nprávne posúdenie veci a na základe akej úvahy orgány verejnej správy dospeli k záverom uvedeným\nv rozhodnutiach.\n13. V rámci ďalšieho postupu v konaní uložil krajský súd orgánom verejnej správy povinnosť opätovne sa\nzaoberať návrhom na začatie konania na vyvodenie zodpovednosti voči žalobcovi za porušenie finančnej\n\ndisciplíny s tým, že musia jednoznačne vyriešiť otázku, akým konaním sa mal žalobca dopustiť porušenia\nfinančnej disciplíny, potom jednoznačne ustáliť aj moment začiatku počítania lehoty na vyvodenie\nzodpovednosti za porušenie finančnej disciplíny. V rozhodnutiach bude zároveň potrebné uviesť, ktoré\nustanovenia zmluvných dokumentov a v akých časových verziách boli na prípad žalobcu aplikované,\na to aj s odôvodnením aplikácie konkrétnej časovej verzie (na základe akých zmluvných ustanovení a\nskutkových okolností sa aplikuje konkrétna verzia dokumentu).\n14. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, že nakoľko bol žalobca v konaní pred správnym\nsúdom úspešný, má tento právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100%\npodľa § 167 ods. 1 SSP.\nII.\nKasačná sťažnosť, vyjadrenie\n15. Proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/165/2019-165 zo dňa 18.\ndecembra 2019 podal žalovaný (ďalej len „sťažovateľ“) dňa 03.02.2020 kasačnú sťažnosť z dôvodu\npodľa ust. § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, ktorou navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému\nsúdu na ďalšie konanie.\n16. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietal právne posúdenie krajského súdu, že ide o vec správneho\ntrestania. Poukázal na to, že porušenie finančnej disciplíny síce je nesporne protiprávne konanie, ale\nuložením odvodu ako jedného z druhu sankcie podľa § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z.z., je vrátenie\nverejných finančných prostriedkov do príslušného rozpočtu, účelom ktorého je reparácia, a práve toto je\npredmetom napadnutého rozhodnutia. Na rozdiel od uloženia pokuty podľa § 32 zákona č. 523/2004 Z.\nz., predmetom preskúmavaných rozhodnutí nebolo potrestanie žalobcu, ale len uloženie povinnosti vrátiť\nposkytnuté finančné prostriedky, ktoré použil nad rámec oprávnenia. Do žalobcovej vlastnej majetkovej\nsféry nebolo zasiahnuté, preto nemožno považovať preskúmavané rozhodnutia za výsledok správneho\ntrestania. Sťažovateľ argumentoval aj znením Nariadenia Rady ES č. 2988/95 o ochrane finančných\nzáujmov Európskych spoločenstiev, nakoľko je v ňom explicitne uvedené, že opatrenia v zmysle čl.\n4 sa nepovažujú za tresty. Preto odvod neoprávnene čerpaných verejných prostriedkov sa výslovne\nnepovažuje za sankciu v zmysle trestania. Sťažovateľ poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Banskej\nBystrici sp. zn. 24S/115/2018 to dňa 03.10.2019, v ktorom nebol podobný postup kvalifikovaný ako\nsprávny delikt, pretože nie je ako iný správny delikt normatívne označený.\n17. Sťažovateľ sa tiež nestotožnil s právnym záverom krajského súdu, v zmysle ktorého je výrok\nrozhodnutí oboch stupňov nedostatočný. Zdôraznil, že má za to, že sa nejedná o vec správneho\ntrestania. Výrok preskúmavaných rozhodnutí je podľa sťažovateľa dostatočne zrozumiteľný a určitý,\nteda spĺňa požiadavky v zmysle ust. § 47 Správneho poriadku. Popis skutku vo výroku rozhodnutia je\ndostatočne špecifikovaný a identifikuje skutok spôsobom, že ho nemožno zamieňať.\n18. K argumentácii krajského súdu, že odôvodnenia rozhodnutí oboch stupňov sú nedostatočné a\nže sú v nich uvedené dva spôsoby porušenia, sťažovateľ uviedol, že došlo k nesprávnej interpretácii\nporušenia finančnej disciplíny správnym súdom, pretože obidve skutkové podstaty sú prepojené a vedú\npráve k porušeniu ust. § 31 ods. 1 písm. b/ zákona č. 523/2004 Z. z. Žalobca časť poskytnutého\nfinančného príspevku vo výške 22 067,16 eura nepoužil na úhradu oprávnených výdavkov v súlade s\npodmienkami čl. 14 písm. c/ a j/ Všeobecných zmluvných podmienok, pretože nepreukázal oprávnenosť\ntýchto výdavkov podľa Usmernenia RO č. N3/2007 k oprávnenosti výdavkov pre programové obdobie\n2007-2013 v zmysle aktualizácie. Sťažovateľ uviedol, že správny orgán bol povinný vo výroku uviesť aj\nporušenie bodu 4.8.2 písm. B) SFRŠF a KF na programové obdobie 2007 - 2013, verzia 7.0, účinná\nod 01.02.2014 tým, že do 12 mesiacov odo dňa účinnosti SFRŠF a KF na programové obdobie 2007\n- 2013, verzie 7.0, účinnej od 01.02.2014, keďže neoprávnené výdavky neboli žalobcom zúčtované v\nlehote do 09.02.2015.\n19. Sťažovateľ tiež nesúhlasí s námietkou krajského súdu ohľadom nejasnosti počítania lehôt na\nvyvodenie zodpovednosti žalobcu za porušenie finančnej disciplíny. K upozorneniu krajského súdu, že\nsprostredkovateľský orgán za účinnosti dokumentu SFRŠF a KF na programové obdobie 2007-2013,\nverzia 7.0, vyzval žalobcu na vrátenie nenávratného finančného príspevku, resp. jeho časti do\n\n11.04.2014, a nie do 09.02.2015, uviedol nasledovné. Riadiaci orgán mohol podľa bodu 4.8.2. Systém\nzálohových platieb SFRŠ a KF stanoviť prísnejšie pravidlá pre poskytnutie a zúčtovanie zálohovej\nplatby, preto mu určil lehotu na vrátenie 11.04.2014. Z toho vyplýva, že žalobca nemal uvedenú žiadosť\nsprostredkovateľského orgánu ani možnosť vrátiť finančné prostriedky do 09.02.2015 v zmysle SFRŠF\na KF.\n20. Ďalšie výhrady smeroval sťažovateľ voči námietke krajského súdu, že žalovaný vo svojom rozhodnutí\npoužil aj odkaz na ustanovenie § 31 ods. 7 zákona č. 523/2004 Z. z. a orgán verejnej správy prvého\nstupňa toto ustanovenie neaplikoval. Poukázal na to, že vo výroku rozhodnutia bolo použité ustanovenie\n§ 31 ods. 4, pričom ustanovenie § 31 ods. 7 zákona č. 523/2004 Z. z. bolo uvedené len v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia. Navyše podľa oboch uvedených ustanovení sa ukladá sankcia práve pre\nporušenie finančnej disciplíny.\n21. Žalobca vo vyjadrení dňa 10.03.2020 ku kasačnej sťažnosti namietal v prvom rade neprípustnosť\nkasačnej sťažnosti, nakoľko táto bola autorizovaná ministrom sťažovateľa, ktorý však nemá právnické\nvzdelanie. Sťažovateľ do konania priložil príslušné potvrdenie o právnickom vzdelaní druhého stupňa\nzamestnankyne, ktorá ale kasačnú sťažnosť nepodpísala. Žalobca má za to, že nedostatok podľa § 449\nSSP nemožno zhojiť predložením potvrdenia o vzdelaní osoby, ktorá pri podaní kasačnej sťažnosti za\nsťažovateľa nekonala, pretože tento konal prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu. Z predloženého\npotvrdenia o dosiahnutom vzdelaní podľa žalobcu nevyplynulo, že pri spísaní a podaní kasačnej\nsťažnosti bolo splnené povinné zastúpenie.\n22. K bodom kasačnej sťažnosti žalobca uviedol, že túto považuje za nedôvodnú. Nosným bodom\nkasačnej sťažnosti je otázka, či je odvod správnym trestaním alebo nie. Táto otázka však je podľa\nžalobcu nie je kľúčová, kľúčovou je otázka preskúmateľnosti rozhodnutí. Sťažovateľ ďalej opomenul\nskutočnosť, že predmetom napadnutého rozhodnutia sú aj penále, ktoré podľa žalobcu majú vždy\ntrestnú, represívnu povahu. Uvedená argumentácia však podľa žalobcu nič nemení na skutočnosti, že\nvýrok by mal obsahovať ustanovenie zákona, podľa ktorého je rozhodnutie vydávané s tým, že uvedené\nustanovenie by malo korelovať s odôvodnením celého rozhodnutia, inak je rozhodnutie zmätočné.\nNavyše, podľa napadnutého rozsudku, aj keby nešlo o vec správneho trestania, tak by aj tak boli\nrozhodnutia orgánom oboch stupňov nepreskúmateľné. Žalobca poukázal na to, že z preskúmavaných\nrozhodnuté nie je možné zistiť, v akej výške sa ukladá žalobcovi odvod za jednotlivé skutky. Akcentoval\npožiadavku, aby z rozhodnutí bolo zrejmé, o aké finančné prostriedky v konkrétnej veci ide, napr. aby\nsa zamedzilo dvojitému ukladaniu sankcií. Sťažovateľova argumentácia znením Nariadenia Rady ES\nč. 2988/95 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev, že opatrenia v zmysle čl. 4 sa\nnepovažujú za tresty, je podľa žalobcu nepodstatný, pretože odvod nebol žalobcovi uložený na základe\npredmetného nariadenia a obsahom ustanovenia § 31 zákona č. 523/2004 Z. z. sú iné práva a povinnosti\nako to je v predmetnom nariadení.\n23. Žalobca vyjadril presvedčenie, že v danej veci bolo vydané záväzné rozhodnutie z dôvodu zistenia\nporušenia finančnej disciplíny, ktorého obsahom je zistenie protiprávneho konania a uloženie odvodu\nako sankcie, čo podľa žalobcu spadá pod definíciu správneho trestania § 194 SSP. Uviedol, že v zmysle\n§ 31 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z. z. odvod možno za to isté porušenie finančnej disciplíny uložiť len\nraz. Výrok preskúmavaných rozhodnutí podľa žalobcu neodlišuje, za ktoré protiprávne konanie sa odvod\nukladá a v akej výške.\n24. Žalobca napokon argumentoval tým, že preskúmavané rozhodnutia sú zmätočné v určení okamihu,\nod ktorého plynie lehota na uloženie odvodu. Žalobca je toho názoru, že k preukázanému zisteniu\nporušenia finančnej disciplíny došlo doručením správy z kontroly, čo bolo najneskôr 26.07.2013.\nNapadnuté rozhodnutie bolo vydané až dňa 19.10.2018, teda po uplynutí päťročnej prekluzívnej lehoty.\nKasačný súd a krajský súd je podľa neho v danej veci povinný skúmať, či došlo k uplynutiu prekluzívnej\nlehoty na uloženie odvodu (nakoľko sa podľa neho jedná o vec správneho trestania, v ktorej nie je\nviazaný žalobnými, resp. sťažnostnými bodmi).\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n\n25. Prejednávaná vec bola dňa 30.04.2020 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ako\nsúdu príslušnému na konanie a rozhodnutie, podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom\nsúde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 6S pod sp.\nzn.: 6Sžfk/24/2020. S účinnosťou ku dňu 01.08.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o\nsúdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny\nsúd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od\n01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a\n6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa\npredchádzajúcej vety - dňa 01.08.2021, náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému\nsenátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom\nv záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.\n26. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky primárne preskúmal, či bola pri podaní kasačnej sťažnosti\nsplnená povinnosť povinného zastúpenia, resp. či bola splnená výnimka z uvedenej povinnosti (§ 449\nods. 1 a 2 SSP). Kasačná sťažnosť zo dňa 03.02.2020 bola autorizovaná ministrom sťažovateľa, ktorý\nvšak nemá právnické vzdelanie, avšak z jej záhlaví je pod kolónkou „vybavuje“ uvedená zamestnankyňa\nžalovaného. Sťažovateľ dodatočne predložil na výzvu krajského súdu potvrdenie o právnickom vzdelaní\ndruhého stupňa tejto zamestnankyne, ktorá bola uvedená v záhlaví predmetnej kasačnej sťažnosti ako\nosoba vybavujúca podanie, z čoho nepochybne vyplýva, že predmetná zamestnankyňa sťažovateľa\nkasačnú sťažnosť spísala, preto boli splnené podmienky podľa § 449 ods. 2 SSP.\n27. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a/ SSP v spojení s\n§ 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a §\n444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu,\nproti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti\n(§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom\nv podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP\nbez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.\n28. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu kasačný súd zistil nasledovné. Žalobca ako prijímateľ\nuzatvoril s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR ako Riadiacim orgánom pre Operačný\nprogram Zamestnanosť a sociálna inklúzia, v zastúpení Sociálnou implementačnou agentúrou (ďalej\naj len „SIA“) ako Sprostredkovateľským orgánom pod riadiacim orgánom dňa 18.10.2010 Zmluvu o\nposkytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z2711023048301 zo dňa 18.06.2010 v znení Dodatku\nč. 1 zo dňa 05.10.2010 a Dodatku č. 2 zo dňa 18.10.2011. Na základe tejto zmluvy bol sťažovateľovi\nposkytnutý príspevok na spolufinancovanie projektu Zvýšenie adaptability zamestnancov NADOK, s.\nr. o., kód ITMS: 271102304830 (Projekt). Sťažovateľ v rámci realizácie Projektu predložil žiadosti o\nposkytnutie zálohových platieb:\n- č. 27110230473101 - dňa 13.10.2010 uhradené 48 000,- eur,\n- č. 27110230473105 - dňa 05.08.2011 uhradené 48 500,- eur,\n- č. 27110230473107 - dňa 21.03.2012 uhradené 50 105,65 eur.\nNa základe vyššie uvedených žiadostí o poskytnutie zálohových platieb boli sťažovateľovi poskytnuté\nfinančné prostriedky vo výške spolu 146 605,65 eura. Sťažovateľ následne predložil žiadosti o\nzúčtovanie zálohových platieb:\n- č. 27110230473202 zo dňa 28.03.2011 - nárokované výdavky 63 406,16 eura,\n- č. 27110230473206 zo dňa 26.01.2012 - nárokované výdavky 73 944,38 eura,\n- č. 27110230473209 zo dňa 28.04.2012 - nárokované výdavky 72 189,42 eura.\nSociálna implementačná agentúra vykonala u sťažovateľa administratívne kontroly:\n- administratívna kontrola žiadosti o zúčtovanie zálohovej platby č. 27110230473202 - záznam zo dňa\n04.04.2011,\n- administratívna kontrola žiadosti o zúčtovanie zálohovej platby č. 27110230473206 - záznam zo dňa\n06.02.2012,\n- administratívna kontrola žiadosti o zúčtovanie zálohovej platby č. 27110230473209 - záznam zo dňa\n13.09.2012.\n\n29. Žiadosťou zo dňa 21.02.2014, doručenou sťažovateľovi dňa 24.02.2014, Sociálna implementačná\nagentúra vyzvala sťažovateľ na vrátenie neuznanej časti finančných prostriedkov.\n30. Na základe návrhu Implementačnej agentúry (právny nástupca SIA) zo dňa 03.01.2017 bolo začaté\nÚradom vládneho auditu, pracovisko Bratislava (orgán verejnej správy prvého stupňa) administratívne\nkonanie, v ktorom bolo vydané rozhodnutie č. ÚVA-487/2018-8, 176/6919/18/24 zo dňa 15.08.2018.\nV tomto rozhodnutí konštatoval vo výroku orgán verejnej správy prvého stupňa, že vykonanými\nadministratívnymi kontrolami a posúdením v správnom konaní bolo zistené, že sťažovateľ:\n- porušil § 19 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 523/2004 Z. z.“), čl.\n2 bod 2.4, čl. 3 bod 3.3 Zmluvy o poskytnutí NFP a čl. 1 ods. 1 Všeobecných zmluvných podmienok\nk Zmluve o poskytnutí NFP tým, že časť poskytnutého finančného príspevku vo výške 22 067,16 eura\nnepoužil na úhradu oprávnených výdavkov v zmysle ich definície podľa čl. 14 písm. c/ a j/ Všeobecných\nzmluvných podmienok, a ani ho nevrátil,\n- porušil bod 4.8.2 písm. B) Systému finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu\nna programové obdobie 2007 - 2013, verzia 7.0, účinná od 01.02.2014 tým, že do 12 mesiacov odo\ndňa účinnosti Systému finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové\nobdobie 2007 - 2013, verzie 7.0, účinnej od 01.02.2014, nezúčtoval zálohovú platbu vo výške 100 %\nposkytnutú pred dátumom účinnosti Systému finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho\nfondu na programové obdobie 2007 - 2013, verzie 7.0 a nevrátil sumu nezúčtovaného rozdielu v lehote\nnajneskôr do 7 kalendárnych dní od ukončenia 12 mesačného obdobia.\nVo výroku prvostupňového rozhodnutia bolo ďalej konštatované, že uvedeným konaním sťažovateľ\npoužil verejné prostriedky nad rámec oprávnenia, ktorým došlo k vyššiemu čerpaniu verejných\nprostriedkov, čím bola naplnená skutková podstata porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1\npísm. b/ zákona č. 523/2004 Z. z. Preto orgán verejnej správy prvého stupňa podľa § 31 ods. 9 v\nspojení s § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. uložil žalobcovi povinnosť odviesť do Štátneho rozpočtu\nSR verejné prostriedky, ktorých použitím nad rámec oprávnenia došlo k vyššiemu čerpaniu verejných\nprostriedkov vo výške 22 067,16 eura. Povinnosť odviesť finančné prostriedky bola uložená do 15 dní\nodo dňa právoplatnosti rozhodnutia na účet platobnej jednotky Ministerstva práce, sociálnych vecí a\nrodiny SR. Zároveň bolo v rozhodnutí konštatované, že podľa § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z.\nvznikne žalobcovi povinnosť platiť penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej\ndisciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu v prípade, ak tento nebude\nzaplatený v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, a to až do zaplatenia odvodu. Penále\nby bol žalobca povinný uhradiť na príjmový účet Úradu vládneho auditu.\n31. V odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že žalobcovi bol poskytnutý\nnenávratný finančný príspevok spolu vo výške 146 605,65 eura a ako oprávnené výdavky boli posúdené\nvýdavky vo výške 122 177,60 eura (zo zdrojov EÚ a zo zdrojov štátneho rozpočtu bez vlastných zdrojov).\nŽalobca bol povinný sumu rozdielu vo výške 24 428,05 eura vrátiť, nakoľko administratívnymi kontrolami\nboli identifikované neoprávnené výdavky. Žalobca na základe žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov\nč. 27110230473/Z02, doručenej dňa 24.02.2014, bol povinný vrátiť finančné prostriedky vo výške 24\n428,05 eura. Žalobca uhradil len časť nezúčtovanej zálohovej platby vo výške 2 360,89 eura dňa\n22.03.2016 a zostávajúcu sumu vo výške 22.067,16 eura nevrátil.\n32. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. MF/016870/2018-243/1083 zo dňa\n19.10.2018 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie Úradu vládneho auditu\npotvrdil.\nIV.\nPrávne predpisy a právne názory kasačného súdu\n33. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom\nfyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených\ntýmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené, alebo\npriamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou\norgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže, za podmienok\nustanovených týmto zákonom, domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, 2 SSP).\n\n34. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov\nverejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú\nochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto\nzákonom (§ 6 ods. 1 SSP).\n35. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n36. Podľa § 47 ods. 1,2 a 3 Správneho poriadku,\n(1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie\nnie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.\n(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa\nrozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá\núčastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí\npre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.\n(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,\nakými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych\npredpisov, na základe ktorých rozhodoval,\na ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom\nrozhodnutia.\n37. Podľa § 31 ods. 1 písm. b/ ods. 4, ods.11 a ods. 14 zákona č. 523/2004 Z. z.\n(1) Porušením finančnej disciplíny je\nb) poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu\nčerpaniu verejných prostriedkov,\n(4) Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b/ sa ukladá odvod vo výške porušenia\nfinančnej disciplíny a penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za\nkaždý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu.\n(11) Odvod, penále a pokutu za to isté porušenie finančnej disciplíny možno uložiť len raz.\n(14) Odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny možno uložiť do piatich rokov odo dňa\npreukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny.\n38. Predmetom správneho súdneho konania bolo rozhodnutie vydané vo veci porušenia finančnej\ndisciplíny podľa zákona č. 523/2004 Z. z. v súvislosti s nakladaním s verejnými prostriedkami, v rámci\nktorého sú fyzické a právnické osoby povinné zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich\npoužitia. Porušenie finančnej disciplíny je v zmysle § 31 ods. 1 písm. b/ zákona č. 523/2004 Z. z.\nvymedzené tak, že ide o poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia,\nktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov. S porušením takto vymedzenej finančnej\ndisciplíny zákonodarca v ust. § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. spája osobitný mechanizmus\nvyvodzovania zodpovednosti, založený na vydaní rozhodnutia v administratívnom konaní, ktorým sa\nukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1% zo sumy, v ktorej došlo k\nporušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu.\n39. Kasačný súd, vychádzajúc z dôvodov kasačnej sťažnosti, považoval za kľúčové posúdiť, či nedošlo\nk nesprávnemu právnemu posúdeniu veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) ohľadom záverov krajského\nsúdu o nedostatkoch výrokovej časti a odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa.\nKrajský súd mal za to, že napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím o správnom trestaní, avšak uviedol,\nže aj v prípade, ak by nešlo o vec správneho trestania, kde sú na výrok rozhodnutia kladené špecifické\npožiadavky, výrok a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa ani požiadavky § 47 Správneho\nporiadku.\n40. Pre úplnosť kasačný súd konštatuje, že argumentácia sťažovateľa týkajúca sa právnej povahy\nodvodu (sankčný alebo reparačný charakter, resp. či sa jedná alebo nejedná o správne trestanie a pod.),\nktorá, paradoxne, tvorí podstatnú časť kasačnej sťažnosti, nebude predmetom detailnejšieho prieskumu\nzo strany kasačného súdu, keďže vzhľadom na primárny dôvod zrušenia rozhodnutí orgánov verejnej\nsprávy krajským súdom, táto otázka nie je pre kasačné konanie kľúčová. Rovnako je pre posúdenie\ndôvodnosti kasačnej sťažnosti irelevantná argumentácia žalobcu, ktorý vo svojom vyjadrení ku kasačnej\n\nsíce pripustil, že odvod má reparačný charakter, avšak tvrdil, že právna povaha penále je odlišná.\nPrimárnym dôvodom pre zrušenie rozhodnutia krajským súdom boli totiž vady napadnutého rozhodnutia\nžalovaného a prvostupňového rozhodnutia (nepreskúmateľnosť týchto rozhodnutí) z dôvodu, že ich\nvýroky a odôvodnenia nespĺňajú ani požiadavky § 47 Správneho poriadku. Podľa názoru kasačného\nsúdu, predmetom prieskumu v kasačnom konaní\n(podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP) môže byť v súdenej veci jedine to, či krajský súd vo veci uplatnil\nsprávny výklad § 47 Správneho poriadku, keď dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného\na prvostupňové rozhodnutie sú nepreskúmateľné.\n41. Preskúmavané rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa krajského súdu trpeli vadou, spočívajúcou\nv nedostatočnom popise skutku, t.j. ako a čím sa mal žalobca dopustiť protiprávneho konania, príp.\nporušenia podmienok, ku ktorým sa zaviazal, resp. mal zaviazať. Správny súd osobitne poukázal na\nnejasnosti vymedzenia dvoch skutkov, resp. spôsobov, ktorými sa mal žalobca dopustiť porušenia\nfinančnej disciplíny podľa ust. § 31 ods. 1 písm. b/ zákona č. 523/2004 Z. z. (v odsekoch 125. - 134.\nnapadnutého rozsudku), ďalej absentovalo vymedzenie rámca oprávnenia, ktorý mal žalobca prekročiť\npri použití finančných prostriedkov (v odsekoch 122. a 137. napadnutého rozsudku) a tiež zdôraznil\nzjavné nezrovnalosti ohľadom skutočností podstatných pre určenie plynutia päťročnej prekluzívnej\nlehoty (najmä v odsekoch 135. a 138. napadnutého rozsudku) podľa ust. § 31 ods. 14 zákona č. 523/2004\nZ. z.\n42. Sťažovateľ namietal, že zo strany krajského súdu došlo k nesprávnej interpretácii porušenia finančnej\ndisciplíny, pretože obidve skutkové podstaty sú prepojené a vedú práve k porušeniu ust. § 31 ods. 1 písm.\nb/ zákona č. 523/2004 Z. z. Uviedol, že správny orgán bol povinný vo výroku uviesť aj druhú skutkovú\npodstatu. Podľa kasačného súdu sťažovateľ však toto prelínanie sa dvoch vymedzených konaní v\nkasačnej sťažnosti dostatočne nevysvetlil, ale predovšetkým nevyplýva z napadnutého rozhodnutia.\nZ výroku prvostupňového rozhodnutia, nie je možné jednoznačne určiť vzťah dvoch vymedzených\nkonaní, t.j. či sa jedná o pokračovacie protiprávne konanie (jednotlivé protiprávne konania žalobcu\nnapĺňajú rovnakú skutkovú podstatu porušenia finančnej disciplíny podľa § 30 ods. 1 písm. b/ zákona\nč.523/2004 Z. z., ide o rovnaký alebo podobný spôsob protiprávneho konania a existuje tu objektívna\nalebo subjektívna súvislosť) alebo hromadné protiprávne konanie (spáchané kumulatívne oboma činmi,\nktoré samostatne ešte nie sú porušenia finančnej disciplíny podľa § 30 ods. 1 písm. b/ zákona č.523/2004\nZ. z. a protiprávnosť všetkých takých činov sa posudzuje spoločne) alebo či jedným protiprávnym\nkonaním/skutkom porušil žalobca niekoľko ustanovení zákona a pod. Bez ustálenia vzťahu týchto konaní\na určenia momentu, kedy žalobca dokonal konanie, ktorým spáchal porušenie finančnej disciplíny podľa\n§ 30 ods. 1 písm. b/ zákona č.523/2004 Z. z., nie je možné posúdiť prípadnú preklúziu podľa § 30 ods. 14\nzákona č.523/2004 Z.z, či sa táto počíta za každé konanie samostatne alebo spolu. Kasačný súd teda\nkonštatuje, že vymedzenie dvoch konaní, ktorými sa mal žalobca dopustiť porušenia finančnej disciplíny\ntak, ako sú ustálené v napadnutom a prvostupňovom rozhodnutí, je zmätočné a stotožňuje sa preto so\nzávermi krajského súdu v predmetnej právnej otázke.\n43. Kasačný súd poukazuje aj na závery krajského súdu o tom, že sťažovateľ ani prvostupňový\norgán v preskúmavaných rozhodnutiach jednoznačne neurčili, akým konaním sa mal žalobca dopustiť\nporušenia finančnej disciplíny, a to vo vzťahu k povinnostiam stanoveným v Zmluve o poskytnutí NFP\na Všeobecným zmluvným podmienkam a ostatným dokumentom, na ktoré zmluva odkazuje (ktoré\nustanovenia zmluvných dokumentov a v akých časových verziách boli na prípad žalobcu aplikované,\na to aj s odôvodnením aplikácie konkrétnej časovej verzie), čo rovnako zakladá nepreskúmateľnosť\npreskúmavaných rozhodnutí. V napadnutom rozhodnutí ani v prvostupňovom rozhodnutí nie je\ndostatočne konkrétne vymedzené, ktorými konaniami malo dôjsť k protiprávnemu konaniu žalobcu,\nktoré je definované v prvostupňovom a napadnutom rozhodnutí, nakoľko sťažovateľ a prvostupňový\norgán síce poukázali na záznamy z jednotlivých administratívnych kontrol jednotlivých žiadosti žalobcu\no zúčtovanie zálohových platieb špecifikovaných v rozhodnutí číslom a časom ich výkonu, avšak z\nodôvodnenia ich rozhodnutí nie je možné jednoznačne abstrahovať konkrétne porušenia zo strany\nžalobcu.\n44. Krajský súd v neposlednom rade konštatoval nepreskúmateľnosť preskúmavaných rozhodnutí\nprávnych orgánov z dôvodu, že z administratívneho spisu nevyplýva informácia o doručení jednotlivých\nzáznamov z administratívnych kontrol žalobcovi zo dňa 04.04.2011, 06.02.2012, a 13.09.2012 k\njednotlivým žiadostiam o zúčtovanie zálohovej platby, preto nemožno podľa krajského súdu zistiť, kedy\n\ndošlo k preklúzii. V zmysle ustanovenia § 31 ods. 14 zákona č. 523/2004 Z. z., možno odvod, penále a\npokutu za porušenie finančnej disciplíny uložiť do piatich rokov odo dňa preukázaného zistenia porušenia\nfinančnej disciplíny.\n45. Určenie momentu preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny v zmysle § 31 ods. 14\nzákona č. 523/2004 Z. z krajský súd v napadnutom rozsudku (podobne ako ostatná rozhodovacia\nčinnosť kasačného súdu - rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Asan/5/2020 zo dňa 16. júna 2021)\nodvodzuje od momentu doručenia záznamu z administratívnej kontroly zodpovednému subjektu. Preto\nnie je správne tvrdenie orgánu verejnej správy prvého stupňa, na ktoré poukázal sťažovateľ, že\npreukázané zistenie porušenia finančnej disciplíny, od ktorého závisí moment začiatku plynutia lehoty\npodľa § 31 ods. 14 zákona č. 523/2004 Z. z., nastalo až dňom 24.02.2014, kedy bola žalobcovi doručená\nžiadosť na vrátenie neuznanej časti finančných prostriedkov zo dňa 21.02.2014.\n46. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že krajský súd považoval za zmätočné použitie odkazu na ustanovenie\n§ 31 ods. 7 zákona č. 523/2004 Z. z. v napadnutom rozhodnutí, nakoľko orgán verejnej správy prvého\nstupňa toto ustanovenie neaplikoval, kasačný súd poznamenáva,\nže toto netvorilo podstatnú časť právneho posúdenia veci krajským súdom, avšak s právnym názorom\nkrajského súdu sa stotožňuje v tom zmysle, že uvedené je podporným argumentom na doplnenie\nzáverov o nedostatkoch napadnutého rozhodnutia.\n47. V nadväznosti na vyššie uvedené kasačný súd poukazuje na to, že napadnuté rozhodnutie\nžalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie nespĺňa požiadavky, ktoré sú kladené na rozhodnutie\npodľa § 47 Správneho poriadku. Podľa ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie\nvo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie\no povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na\nplnenie, správny orgán určí\npre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. Je nepochybné, že výroková\nčasť rozhodnutia, ktorá v sebe sprítomňuje tzv. meritum veci, je z hľadiska dopadu na práva, povinnosti\na právom chránené záujmy účastníkov konania, kľúčovou, preto musí byť vymedzená dostatočne\nkonkrétnym a zrozumiteľným spôsobom. Uvedené nepochybne súvisí aj s požiadavkou predísť možnej\nzameniteľnosti posudzovanej veci, resp. opakovanému rozhodnutiu v tej istej veci. Z formulácie\nvýrokovej časti prvostupňového a napadnutého rozhodnutia však jednoznačne nevyplýva, v čom\nspočívalo protiprávne konanie žalobcu.\n48. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu, pričom nezistil žiaden dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie, a preto kasačnú sťažnosť\npodľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n49. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1\nSSP a vzhľadom na neúspech sťažovateľa v kasačnom konaní priznal úspešnému žalobcovi nárok na\nplnú náhradu trov konania pred kasačným súdom.\n50. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP\nv spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}