{"guid": "bc2c57da-6566-4841-a9ad-595a3931de7b:38704071-9c02-4e72-bcb5-87e9b41a90e4", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:1018201694.1", "spisova_znacka": "10Sžk/33/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Sžk/33/2020 z 30. 3. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 30. marca 2022, sp. zn. 10Sžk/33/2020, ECLI:SK:NSSSR:2022:1018201694.1", "identifikacne_cislo": "1018201694", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2022-03-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-32.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 32 ods. 1 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-32.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "nazov": "§ 462 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/143", "nazov": "zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/143", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/143-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/143/#paragraf-55", "nazov": "§ 55 zákona č. 143/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/143/#paragraf-55", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/143-1998/paragraf-55"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-32", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462", "/SK/ZZ/1998/143#paragraf-55"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/38704071-9c02-4e72-bcb5-87e9b41a90e4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:1018201694.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:1018201694.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:1018201694.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n10Sžk/33/2020\n1018201694\n30. 03. 2022\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSSR:2022:1018201694.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy\nTakáčovej, PhD. a z členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a Mgr. Michala\nNovotného v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra Bratislava, so sídlom Vajnorská 47, Bratislava,\nproti sťažovateľovi (pôvodne žalovanému): Dopravný úrad, so sídlom Letisko M. R. Štefánika, Bratislava,\nza účasti: 1. VULM s.r.o., so sídlom Tuhovská 18, Bratislava, IČO: 50 094 602, 2. BENE Pharma s.r.o.,\nso sídlom Jazdecká 1/A, Prešov, IČO: 36 830 208, obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou Andrej\nMojžiš, s.r.o., so sídlom Gen. Svobodu 16, Pezinok, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č.\n14746/2017/OLP-004 zo dňa 14. júla 2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 6S/207/2018-63 zo dňa 28. mája 2020, takto\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/207/2018-63\nzo dňa 28. mája 2020 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOdôvodnenie\nI.\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 191 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/2015\nZ.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil napadnuté opatrenie žalovaného č. 14746/2017/\nOLP-004 zo dňa 14. júla 2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n2. Napadnutým opatrením č. 14746/2017/OLP-004 zo dňa 14. júla 2017 žalovaný vyhodnotil ako\nneprípustné rozklady podané ďalšími účastníkmi konania 1. a 2. proti rozhodnutiu Dopravného úradu č.\n05721/2017/RL-006 zo dňa 14. marca 2017, ktorým tento rozhodol o prerušení konania.\n3. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, že rozhodnutie o prerušení správneho\nkonania žalovaný vydal v konaní podľa zákona č. 143/1998 Z.z. o civilnom letectve (ďalej len „letecký\nzákon“), ktorý v § 55 ods. 1 ustanovuje, že na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný\npredpis o správnom konaní, ak odseky 2 až 4 neustanovujú inak. Poukazujúc na výkladový slovník\nuviedol, že termín „na konanie podľa tohto zákona“ sa viaže k súhrnu všetkých úkonov správneho\norgánu, súdu i zúčastnených strán, a to bez ohľadu na to, či ide o úkony hmotnoprávne alebo procesné.\nDospel k záveru, že ak § 55 ods. 3 leteckého zákona ustanovuje, že proti rozhodnutiu Dopravného\núradu podľa odseku 1 možno podať rozklad, potom proti rozhodnutiu Dopravného úradu o prerušení\nkonania pod č. 05721/2017/RL-006 zo dňa 14. marca 2017 je možné podať rozklad v súlade s § 55\nods. 3 leteckého zákona. Preto vyslovil, že nakoľko rozhodnutie o prerušení konania č. 05721/2017/\nRL-006 zo dňa 14. marca 2017 neobsahuje poučenie o možnosti podať proti tomuto rozhodnutiu rozklad,\n\nrozhodnutie správneho orgánu vykazuje vady, ktoré spočívajú v nesprávnom poučení, v dôsledku čoho\nmožno vyvodiť, že predmetné rozhodnutie je nezákonné, zvlášť, keď žalovaný správny orgán napriek\nnesprávnemu poučeniu a podaným rozkladom účastníkmi konania, sa s rozkladmi nezaoberal, ale\nopatrením vyslovil, že podané rozklady sú neprípustné podľa § 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o\nsprávnom konaní (správny poriadok), preto o rozkladoch nebude konať.\n4. Pokladal tiež za potrebné uviesť, že letecký zákon v § 55 ods. 3, ako osobitný právny predpis, rozšíril\nprocesné oprávnenie účastníkov, podať rozklad aj proti procesným rozhodnutiam, ktoré sú vydané v\nkonaní podľa § 55 ods. 1 leteckého zákona, na ktoré sa vzťahuje správny poriadok. Konštatoval\nteda, že ak osobitný právny predpis pripúšťa možnosť podať opravný prostriedok aj proti procesnému\nrozhodnutiu o prerušení konania, ide o rozšírenie práv účastníka konania, čo nie je v rozpore s\nprávnym poriadkom Slovenskej republiky. Mal za to, že v zmysle uvedeného je žalovaný povinný\ntakúto rozšírenú osobitnú právnu úpravu rešpektovať a o podaných rozkladoch rozhodnúť v súlade so\nsprávnym poriadkom.\n5. Považoval za potrebné upozorniť na úlohu orgánov verejnej správy. Uviedol, že vo všeobecnosti je\nich úlohou zabezpečovať riadny chod verejnej správy. Verejnou správou sa rozumie forma intenzívneho\npôsobenia na život spoločnosti a jednotlivých občanov. Verejná správa je odvodená z výkonu funkcií\nštátnych a samosprávnych orgánov, ktorými sa zabezpečujú rozhodnutia zákonodarných zborov, súdnej\na výkonnej moci v rôznej štruktúre a na mnohých stupňoch. Inak povedané jej cieľom je správa\nvecí verejných, je vykonávaná vo verejnom záujme a subjekty, ktoré ju vykonávajú (orgány verejnej\nsprávy), ju realizujú ako právom uloženú povinnosť, a to z titulu svojho postavenia ako verejnoprávnych\nsubjektov. Verejná správa má byť dobrou správou. Základným dokumentom, ktorý sa venuje dobrej\nspráve je odporúčanie CM/Rec (2007) Výboru ministrov členských štátov Rady Európy z 20. júna\n2007 o dobrej verejnej správe (ďalej len „Odporúčanie“). Odporúčanie obsahuje niekoľko základných\nprincípov, ktorými by sa mal riadiť každý orgán verejnej správy vo vzťahu k súkromným osobám. Právo\nna dobrú verejnú správu potom vyjadruje právo súkromnej osoby, aby mu štát garantoval, že verejná\nspráva bude fungovať na princípoch verejnej správy. Koncept dobrej správy obsahuje jednak pravidlá\nzakotvené v právnych normách hmotnoprávnej a procesnej povahy a zároveň aj ďalšie požiadavky, ktoré\nsíce nezaväzujú správne orgány k dobrému správaniu silou právne záväzných a vynútiteľných noriem,\nale pôsobia ako štandard verejnej morálky a všeobecnej slušnosti na úrovni súčasného civilizačného\nvývoja. Základné princípy dobrej správy podľa Odporúčania obsahujú napríklad princíp dodržiavania\nzákonnosti, resp. viazanosť právom, rovného zaobchádzania, právnej istoty, vylúčenia diskriminácie,\nobjektivity a nestrannosti, predvídateľnosti, legitímnych očakávaní, primeranosti, zodpovednosti alebo\nzásady činnosti správnych orgánov. Právo nikdy nemôže byť hodnotovo neutrálne. Neexistuje samo pre\nseba, ale preto, aby chránilo konkrétne hodnoty tým, že im dá formu právnej normy.\n6. Rovnako tak vyslovil, že v danom prípade sa správnemu súdu napadnuté opatrenie javilo v\nnesúlade s princípom proporcionality a princípom právnej istoty. Princíp proporcionality tiež možno\nodvodiť z čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čiastočne je vyjadrený aj v čl. 13 ods. 4\nÚstavy Slovenskej republiky. Zmyslom tohto princípu je napomáhať hľadať spravodlivú rovnováhu\nmedzi cieľom a použitými prostriedkami. Mal za to, že preskúmavaná vec je nepochybne prípadom,\nkeď dochádza k stretu verejného záujmu, ktorým bude riadne dodržanie zákona pri rozhodnutí\no prerušení konania a následného rozhodnutia o podaných rozkladoch ako súkromného záujmu\núčastníkov administratívneho správneho konania. Čo sa týka princípu právnej istoty, tento je tiež\nodvodený z čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, z tohto možno odvodiť požiadavku na jasnosť,\nzrozumiteľnosť a predvídateľnosť právnych noriem, predvídateľnosť postupu orgánu verejnej moci.\nJudikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa na tento princíp odvoláva vždy, keď všeobecne\nzáväzný právny predpis alebo rozhodnutie orgánu verejnej moci porušuje niektorý z týchto princípov.\nS ohľadom na uvedené správny súd konštatoval, že napadnuté opatrenie žalovaného porušuje túto\nzásadu dobrej správy.\n7. Zároveň poukázal aj na princíp zákonnosti (legality), ktorý svojim významom presahuje rámec\nsprávneho práva a predstavuje základný princíp verejnej správy v celoeurópskom meradle. Princíp\nviazanosti verejnej správy zákonmi je považovaný za jeden zo základných princípov európskeho\nsprávneho práva a tzv. dobrej správy. Princíp zákonnosti je teda všeobecným ústavným princípom,\nktorý sa prejavuje v hmotnoprávnej aj v procesnoprávnej sfére. Vyplýva z neho, že verejnú moc možno\n\nvykonávať iba v prípadoch, medziach a spôsobmi, ktoré ustanoví zákon. Zákonom ustanovený spôsob\nvýkonu verejnej moci v užšom hmotnoprávnom zmysle predstavuje „formu“ a postup pri výkone verejnej\nmoci je „procesom“. Správny poriadok je právnym predpisom, ktorý upravuje najfrekventovanejší typ\nrozhodovania správnych orgánov, pre ktorý sa používa označenie správne konanie alebo správny proces\n(Srebalová, 2008, s.34-35). Ak zákonnosť nemá byť iba formálnou proklamáciou, musí byť vytvorený\ncelý systém právnych záruk zákonnosti. Tento systém zabezpečuje, aby sa predchádzalo porušeniu\npráva, či ohrozeniu zákonnosti.\n8. Napokon dal do pozornosti vo vzťahu k § 55 ods. 1 leteckého zákona, prepojenie § 29 ods. 3\nsprávneho poriadku s § 55 ods. 3 leteckého zákona v tom kontexte, že ak podľa § 55 ods. 3 leteckého\nzákona, proti rozhodnutiu Dopravného úradu podľa § 55 ods. 1 leteckého zákona možno podať rozklad,\nz uvedeného vyplýva, že rozklad možno podať proti všetkým rozhodnutiam, teda aj proti rozhodnutiu\no prerušení konania vydanému podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku. Dodal, že vylúčenie aplikácie §\n29 ods. 3 správneho poriadku je ustanovené v § 55 ods. 1 leteckého zákona, podľa ktorého správny\nporiadok sa neaplikuje, ak odseky 2 až 4 leteckého zákona neustanovujú inak.\n9. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 167 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že\núspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne dôvodne vynaložené\ntrovy konania nevznikli, ani si žiadne neuplatnil. Zároveň však súd v zmysle § 169 v spojení s § 175 ods.\n1 SSP ďalším účastníkom 1. a 2. priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\nII.\n10. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n11. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a rozhodol\nna základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).\n12. Namietal, že porušenie práva na spravodlivý proces spočívalo v pochybení krajského súdu,\nktorý v prejednávanej veci nekonal s účastníkom konania Bazcom, a.s., Opletalova 1015/55, Nové\nMěsto (Praha 1), 110 00 Praha, Česká republika, IČO: 273 97 050, zastúpeného v správnom konaní\nspoločnosťou BBH advokátska kancelária, s.r.o., Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 713 066.\nUviedol, že z predloženého administratívneho spisu celkom jednoznačne vyplýva, že s uvedenou osobou\nako s účastníkom konania konal žalovaný, ako aj to, že rozhodnutie krajského súdu vo veci žaloby\npodanej prokuratúrou má priamy dosah na práva tohto opomenutého účastníka konania. Ďalej uviedol,\nže opomenutý účastník konania sa k viacerým argumentom žalobcu i ostatných účastníkov konania\nvyjadroval už v konaní žalovaného o podanom proteste prokurátora, ale i skôr. Jeho vyjadrenia sa však\nnedostali do pozornosti krajského súdu, čo vyplýva z toho, že krajský súd v napadnutom rozsudku len\nokrajovo spomenul samotnú existenciu rozhodnutia žalovaného o podanom proteste prokurátora, pričom\nopomenutého účastníka konania ani nespomenul. Rovnako tak poukázal na skutočnosť, že krajský súd\nnapadnutý rozsudok opomenutému účastníkovi nezasielal, a teda opomenutý účastník zrejme ani nemal\nvedomosť o súdnom konaní.\n13. Vadu nesprávneho právneho posúdenia veci videl žalovaný v postupe krajského súdu, ktorý sa\nvo svojom rozhodnutí nesprávne zaoberal výkladom ustanovenia § 55 ods. 1 leteckého zákona, hoci\nbolo potrebné zamerať sa na výklad ustanovenia § 55 ods. 3 cit. zákona. Mal za to, že vo veci nebola\nspornou otázka, či rozhodnutie o prerušení konania je alebo nie je súčasťou konania podľa leteckého\nzákona. Zdôraznil, že úlohou krajského súdu vo veci bolo zamerať sa na otázku výkladu ustanovenia\n§ 55 ods. 3 leteckého zákona, pričom tento opomenul prihliadnuť na skutočnosť, že cit. ustanovenie\nsa vzťahuje výlučne na hmotnoprávne rozhodnutia vydávané žalovaným podľa leteckého zákona, a\nsúčasne správneho poriadku.\n14. Ďalej uviedol, že ustanovenie § 55 ods. 3 leteckého zákona je potrebné vykladať tak, že na konanie\npodľa leteckého zákona sa vzťahuje správny poriadok, a to okrem prípadu, keď proti rozhodnutiu\nžalovaného podľa leteckého zákona a správneho poriadku sa podáva rozklad a nie odvolanie, pričom\no rozklade proti rozhodnutiu žalovaného vydanému podľa leteckého zákona a správneho poriadku\n\nrozhoduje predseda Dopravného úradu, a to na základe návrhu ním zriadenej osobitnej komisie, teda nie\nMinisterstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Súčasne uviedol, že proti rozhodnutiu žalovaného\no prerušení konania, síce sa týkajúceho konania podľa leteckého zákona, avšak vydaného čisto podľa\nsprávneho poriadku, nemožno podať rozklad. Dodal, že o rozklade proti rozhodnutiu žalovaného podľa\nleteckého zákona rozhoduje vo všeobecnosti predseda Dopravného úradu na základe návrhu ním\nzriadenej komisie.\n15. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie.\nIII.\n16. Žalobca, ani účastníci konania 1. a 2. sa k podanej kasačnej sťažnosti písomne nevyjadrili.\nIV.\n17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§\n11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v\nkasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1, 2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po\njej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.\n18. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení zákona č. 423/2020 Z.z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021.\n19. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení zákona č. 423/2020 Z.z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na\nnajvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho\nsprávneho súdu.\n20. Z dôvodovej správy k zákonu č. 423/2020 Z.z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s\nreformou súdnictva, ktorý v článku XX novelizoval aj zákon č. 757/2004 Z.z. vyplýva, že zákonodarca vo\nvyššie citovanom odseku 2 upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu na najvyšší správny\nsúd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu všetky „živé“ veci v agende správneho\nsúdnictva, ktoré aj dokončí.\n21. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n22. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n23. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n24. Podľa § 6 ods. 2 písm. a/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.\n25. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n26. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd\npostupom podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil opatrenie žalovaného č. 14746/2017/OLP-004 zo\ndňa 14. júla 2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Preskúmavaným opatrením žalovaný vyhodnotil\n\nako neprípustné rozklady podané účastníkmi konania 1. a 2. proti rozhodnutiu Dopravného úradu č.\n05721/2017/RL-006 zo dňa 14. marca 2017, ktorým tento rozhodol o prerušení konania.\n27. Kasačný súd v prvom rade skúmal námietku nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440\nods. 1 písm. g/ SSP, ktoré malo spočívať v nesprávnom výklade ustanovenia § 55 ods. 1 leteckého\nzákona, ako aj v opomenutí venovať sa výkladu ustanovenia § 55 ods. 3 cit. zákona.\n28. Spornou otázkou v danom prípade je, či krajský súd správne posúdil prípustnosť podania opravného\nprostriedku proti rozhodnutiu o prerušení správneho konania podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku v\nkonaní podľa leteckého zákona.\n29. Krajský súd v napadnutom rozsudku vyslovil, že predmetné rozhodnutie žalovaný vydal v konaní\npodľa leteckého zákona, ktorý v § 55 ods. 1 ustanovuje, že na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje\nvšeobecný predpis o správnom konaní, ak odseky 2 až 4 neustanovujú inak. Dospel k záveru, že ak §\n55 ods. 3 leteckého zákona ustanovuje, že proti rozhodnutiu Dopravného úradu podľa odseku 1 možno\npodať rozklad, potom proti rozhodnutiu Dopravného úradu o prerušení konania je možné podať rozklad\nv súlade s § 55 ods. 3 leteckého zákona.\n30. Kasačný súd sa však nestotožnil s vyššie uvedeným záverom krajského súdu. Preto vychádzajúc z\ndikcie ustanovenia § 29 ods. 3 správneho poriadku považuje za potrebné dať do pozornosti vo vzťahu\nk inštitútu prerušenia konania, že k prerušeniu správneho konania nedochádza priamo zo zákona,\nale predpokladá sa forma procesného rozhodnutia správneho orgánu. Proti tomuto rozhodnutiu nie je\nprípustné odvolanie a takéto rozhodnutie nepodlieha preskúmaniu súdom. Osobitné právne predpisy\nvýnimočne pripúšťajú opravný prostriedok aj proti rozhodnutiu o prerušení konania.\n31. Ohľadom ustanovenia § 55 leteckého zákona, zakotvujúceho úpravu konania podľa tohto zákona,\nktorá je k správnemu poriadku vo vzťahu špeciality, uvádza, že táto ustanovuje v § 55 ods. 1 pôsobnosť\nsprávneho poriadku na konania podľa leteckého zákona. Rozdielnu situáciu predpokladá jedine v\nprípade odlišnej úpravy vyplývajúcej z jeho odsekov 2 až 4. Ustanovenie § 55 ods. 2 leteckého\nzákona obsahuje taxatívny výpočet jednotlivých typov konaní podľa leteckého zákona, na ktoré sa\nsprávny poriadok nevzťahuje. A napokon ustanovenie § 55 ods. 4 cit. zákona sa venuje úprave\nodkladného účinku opravných prostriedkov proti rozhodnutiam orgánov štátnej správy, ktorými sa v\nzáujme bezpečnosti zrušuje, odníma alebo obmedzuje platnosť dokladov.\n32. Pre vyriešenie spornej otázky v prejednávanej veci je však nevyhnutné popri ustanovení § 55 ods.\n1 leteckého zákona zamerať sa na výklad ustanovenia § 55 ods. 3 cit. zákona. Z tohto jednoznačne\nvyplýva, že opravným prostriedkom v tomto konaní je rozklad. Upravuje teda jediný druh opravného\nprostriedku, zatiaľ čo správny poriadok pozná odvolanie a rozklad, ktoré je možné za splnenia zákonných\npredpokladov uplatniť voči správnemu rozhodnutiu prvého stupňa. Z druhej vety § 55 ods. 3 vyplýva, že\no rozklade proti rozhodnutiu vydanému Dopravným úradom rozhoduje predseda Dopravného úradu na\nzáklade návrhu ním zriadenej osobitnej komisie. Je však potrebné zdôrazniť, že z ustanovenia § 55 ods.\n3 je možné vyvodiť úpravu špeciálnu vo vzťahu k správnemu poriadku jedine, čo sa týka druhu opravného\nprostriedku, uplatňovaného v tomto konaní, a to v prípade rozhodnutí o hmotnoprávnych otázkach.\nPredmetné ustanovenie preto nie je možné aplikovať pri riešení prípustnosti opravného prostriedku voči\nrozhodnutiu procesnoprávneho charakteru, v ktorej situácii je nevyhnutné podľa § 55 ods. 1 spravovať\nsa úpravou zakotvenou v správnom poriadku, a teda vychádzať z dikcie jeho ustanovenia § 29 ods. 3,\nv zmysle ktorého podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu o prerušení správneho konania nie\nje prípustné.\n33. Kasačný súd preto konštatuje, že žalovaný nepochybil, keď preskúmavaným opatrením č.\n15721/2017/RL-006 zo dňa 14. júla 2017 vyhodnotil rozklady účastníkov konania 1. a 2. ako\nneprípustné. Rovnako tak postupoval v súlade so zákonom pri poučení prvostupňového správneho\nrozhodnutia č. 05721/2017/RL-006 zo dňa 14. marca 2017, v ktorom účastníkov konania správne poučil\no neprípustnosti opravného prostriedku voči predmetnému rozhodnutiu.\n34. Napokon kasačný súd dodáva, že ak by sa vo vzťahu k ustanoveniu § 55 leteckého zákona uplatnil\nvýklad prezentovaný krajským súdom v napadnutom rozsudku, uvedené by malo nepriaznivý dopad aj\n\nna konania podľa tohto zákona, vedené pred Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej\nrepubliky ako ústredným orgánom štátnej správy v civilnom letectve.\n35. Rovnako tak kasačný súd považuje za potrebné vysloviť, že neobstojí ani záver správneho súdu,\nktorý konštatoval, že preskúmavané opatrenie žalovaného trpí vadami, spočívajúcimi v nesprávnom\npoučení, z ktorých je možné vyvodiť, že preskúmavané opatrenie je nezákonné. Uvedené je totiž\nv rozpore s ustanovením § 54 ods. 3 správneho poriadku, z ktorého vyplýva, že pokiaľ účastník\nkonania v dôsledku nesprávneho poučenia alebo pre to, že nebol poučený vôbec, podal opravný\nprostriedok po lehote, predpokladá sa, že ho podal včas, ak tak urobil najneskôr do 3 mesiacov odo\ndňa oznámenia rozhodnutia. Zákonodarca teda v cit. zákonnom ustanovení dáva odpoveď na otázku,\naký následok spôsobuje nesprávne, resp. absentujúce poučenie správneho rozhodnutia, pričom z\nuvedeného jednoznačne vyplýva, že tento nespočíva v nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.\nNásledok nezákonnosti správneho rozhodnutia, smerujúci k jeho následnému zrušeniu, je možné\nkonštatovať len zo zákonných dôvodov. Taxatívny výpočet dôvodov, prítomnosť ktorých zakladá\nnezákonnosť administratívneho rozhodnutia je zakotvený v § 191 ods. 1 SSP, pričom ich existencia\nmusí vyplývať z posúdenia podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, ktoré správny\nsúd musí v odôvodnení rozsudku uviesť. Kasačný súd preto nemohol prisvedčiť správnosti týchto\ntvrdení krajského súdu, nakoľko tieto sú v rozpore s citovanou zákonnou úpravou. Vo svetle uvedeného\nstrácajú opodstatnenie aj poukazy krajského súdu na nesúlad preskúmavaného opatrenia s princípom\nproporcionality, princípom právnej istoty, ako aj princípom zákonnosti.\n36. Preto kasačný súd dospel k záveru, že dôvodnou je aj kasačná námietka nesprávneho právneho\nposúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g/ SSP.\n37. Kasačný súd sa ďalej zaoberal námietkou porušenia práva na spravodlivý proces v zmysle § 440\nods. 1 písm. f/ SSP, ktoré pochybenie malo spočívať v postupe krajského súdu, ktorý opomenul dôsledne\nskúmať okruh účastníkov konania.\n38. Podľa § 32 ods. 1 SSP účastníkmi konania sú žalobca, žalovaný a ďalší účastníci, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\n39. Podľa § 32 ods. 3 SSP ďalšími účastníkmi sú tí, a/ ktorí boli účastníkmi administratívneho\nkonania, b/ na ktorých sa pre nerozlučné spoločenstvo práv a povinností so žalobcom alebo účastníkmi\nadministratívneho konania musí tiež vzťahovať rozhodnutie správneho súdu, c/ ktorých za účastníkov\noznačuje zákon.\n40. Podľa § 32 ods. 4 SSP účastníci podľa odseku 3 písm. a/ a b/ sa môžu svojho účastníctva v konaní\npred správnym súdom výslovne vzdať ústne do zápisnice na pojednávaní alebo písomne s osvedčením\npravosti podpisu alebo zaručeným elektronickým podpisom.\n41. Podľa § 33 SSP, ak sa od začatia konania nekoná s niekým, o ktorého právach, právom chránených\nzáujmoch a povinnostiach sa má konať, len čo sa o tom správny súd dozvie, vydá uznesenie, ktorým\nho priberie do konania ako účastníka konania.\n42. Najvyšší správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že v predmetnej veci bola dňa 23.\njanuára 2017 žalovanému doručená žiadosť účastníka konania VULM s.r.o. o zmenu zápisu do registra\nlietadiel lietadla typu 390 (PREMIER IA), v.č. RB-149, poznávacej značky OM-TAA, pričom predmetom\nzmeny mala byť zmena vlastníka z účastníka 2. BENE Pharma s.r.o. (predtým VULM SK s.r.o.) na\nVULM s.r.o. Zo spisového materiálu ďalej vyplýva, že uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k.\n26Cb/4/2017-99 zo dňa 11. januára 2017 bolo rozhodnuté o zriadení záložného práva na vec vo\nvlastníctve BENE Pharma s.r.o., a to lietadla typu 390 (PREMIER IA), v.č. RB-149, poznávacej značky\nOM-TAA v prospech spoločnosti CREDIS INVEST ALFA, s.r.o., so sídlom Zámocká 30, Bratislava,\nIČO: 50 032 798. Zároveň dňa 11. apríla 2016 bola spoločnosťou CREDIS INVEST ALFA, s.r.o. na\nOkresný súd Bratislava III podaná žaloba voči účastníkovi konania 1. VULM s.r.o. na určenie neúčinnosti\nprávnych úkonov spoločnosti VULM s.r.o. Ďalej bolo zo spisového materiálu zistené, že spoločnosť\nCREDIS INVEST ALFA, s.r.o. vo svojom vyjadrení k upovedomeniu o začatí konania zo dňa 16. februára\n2017 spochybnila platnosť a datovanie kúpnej zmluvy, na základe ktorej sa účastník konania 1. VULM\ns.r.o. mal stať vlastníkom predmetného lietadla. Taktiež zo spisového materiálu vyplýva, že peňažná\n\npohľadávka uplatnená v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 26Cb/4/2017 voči\núčastníkovi konania 2. BENE Pharma s.r.o. bola Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20. januára\n2017 postúpená spoločnosťou CREDIS INVEST ALFA, s.r.o. ako postupcom na spoločnosť Bazcom,\na.s., so sídlom Opletalova 1015/55, Nové Město (Praha 1), 110 00 Praha, Česká republika, IČO: 273\n97 050 ako postupníka. Žalovaný vo veci konal a rozhodnutia doručoval aj účastníkovi konania Bazcom,\na.s. Pokiaľ krajský súd túto skutočnosť opomenul a vec prejednal a následne rozhodol bez toho, aby\ntúto osobu, ktorej svedčalo účastníctvo podľa § 32 ods. 3 písm. a/ SSP, pribral postupom podľa § 33\nSSP do konania, procesne pochybil.\n43. Vo vzťahu k uvedenému považuje kasačný súd za potrebné zdôrazniť, že preskúmavané rozhodnutie\nalebo opatrenie orgánu verejnej správy môže priamo konštituovať alebo deklarovať práva určitým\nfyzickým alebo právnickým osobám, resp. sa môže priamo dotýkať práv takýchto osôb. Pokiaľ tieto osoby\nmali v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie\norgánu verejnej správy, postavenie účastníkov konania, mohli by byť na svojich subjektívnych právach\ndotknutí aj rozhodnutím správneho súdu. Preto tieto osoby musia mať možnosť byť účastníkom konania\npred správnym súdom.\n44. Po zabezpečení administratívneho spisu by mal správny súd predovšetkým verifikovať okruh\núčastníkov administratívneho konania a s týmito začať konať ako s ďalšími účastníkmi konania v zmysle\n§ 32 ods. 3 písm. a/ SSP. V správnom súdnictve totiž platí, že okruh účastníkov konkrétneho konania je\nvopred normatívne daný, bez ohľadu na to, koho za účastníkov konania označí žalobca vo svojej žalobe.\n45. Správny súd teda pri identifikácii účastníkov konania vychádza najskôr z podanej správnej žaloby,\npričom okruh účastníkov následne verifikuje podľa administratívneho spisu. Ak správny súd zistí, že s\nniekým ako s účastníkom konania nekoná, v zmysle § 33 SSP ho uznesením priberie do konania.\n46. Pre úplnosť kasačný súd dodáva, že z dôvodov procesnej ekonómie je vhodné, ak správny súd pred\nvydaním uznesenia o pribratí účastníkov do konania týchto najskôr poučí o možnosti vzdať sa svojho\núčastníctva predpísanou formou podľa § 32 ods. 4 SSP v lehote, ktorú im určí s tým, že v prípade\nmárneho uplynutia lehoty budú pribratí do konania.\n47. Povinnosťou krajského súdu pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci bolo ustáliť okruh\núčastníkov konania v intenciách § 32 ods. 1 v spojení s § 32 ods. 3 písm. a/ SSP. Pokiaľ krajský súd\nuvedenú zákonnú povinnosť zanedbal a predmetného účastníka správneho konania opomenul pribrať\nuznesením do konania v zmysle § 33 SSP, procesne pochybil. Kasačnú námietku porušenia práva na\nspravodlivý proces v zmysle § 440 ods. 1 písm. f/ SSP preto kasačný súd vyhodnotil ako opodstatnenú.\n48. Z vyššie uvedených dôvodov kasačný súd rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1 v spojení s\n§ 440 ods. 1 písm. f/ a g/ SSP zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\n49. V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu ustáliť okruh účastníkov konania v intenciách § 32 ods.\n1 v spojení s § 32 ods. 3 písm. a/ SSP, teda pribrať do konania opomenutého účastníka administratívneho\nkonania v zmysle § 33 SSP, a ďalej s ním konať, prejednať vec v medziach podanej žaloby, vo veci\nrozhodnúť a svoje rozhodnutie dostatočne náležite a presvedčivo odôvodniť tak, aby bolo v súlade s\nústavným právom účastníka konania na spravodlivé súdne konanie. Kasačný súd zároveň zdôrazňuje,\nže krajský súd je viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP).\n50. Vzhľadom k tomu, že kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec vrátil krajskému\nsúdu na ďalšie konanie, v súlade s § 467 ods. 3 SSP krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu\ntrov kasačného konania.\n51. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá\nSSP).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/207/2018", "guid": "0d7dd5fd-e040-4f03-b869-41f684b828b2:95b4aa31-0848-4fa6-893f-0035b9b156fd", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}