{"guid": "e1af474e-8407-435a-99f3-8efb7f64e05c:60b613f8-39f1-4303-b5e2-e13c6844e29e", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:1018201285.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/5/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/5/2021 z 23. 2. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 23. februára 2022, sp. zn. 7Sžsk/5/2021, ECLI:SK:NSSSR:2022:1018201285.1", "identifikacne_cislo": "1018201285", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2022-02-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/987/#paragraf-16.odsek-4", "nazov": "§ 16 ods. 4 zákona č. 987/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/987/#paragraf-16.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/987-2009/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-13.odsek-3", "nazov": "§ 13 ods. 3 zákona č. 883/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/883-2004/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/987#paragraf-16", "/SK/ZZ/2004/883#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/60b613f8-39f1-4303-b5e2-e13c6844e29e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:1018201285.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:1018201285.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:1018201285.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n7Sžsk/5/2021\n1018201285\n23. 02. 2022\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSSR:2022:1018201285.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy\nTakáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Jany Martinčekovej, v\nprávnej veci žalobcu: W. A., bytom F. P. X/XX, Q., N. W., právne zastúpený: JUDr. Ing. Zuzanou\nKvakovou, advokátkou so sídlom Kuzmányho 18, Žilina, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie,\nUl. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, za účasti: A. O. J. A., I., P. XXX/X, IČO: XX XXX XXX, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 33012-3/2018-BA zo dňa 04.07.2018, o kasačnej\nsťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č.k. 4Sa/24/2019-44 zo dňa 30.09.2020,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 4Sa/24/2019-44 z\n30. septembra 2020 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 4Sa/24/2019-44 zo dňa 30.09.2020 podľa § 191 ods. 1 pís.\ne/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej\nč. 33012-3/2018-BA zo 04.07.2018 a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Preskúmavaným rozhodnutím\nžalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003\nZ.z.“) potvrdila odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník č.\n2778-5/2017-Sk zo dňa 13.12.2017, vo veci vzniku a zániku sociálneho poistenia zamestnanca a\nodvolanie zamietla v celom rozsahu.\n2. Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník ako orgán príslušný podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý\nzákona č. 461/2003 Z.z. rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia\nv sporných prípadoch, vydala dňa 13.12.2017 rozhodnutie č. 2778-5/2017-SK, ktorým rozhodla o tom,\nže W. A. nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie\nv nezamestnanosti ako zamestnancovi zamestnávateľa A. O. J. A. so sídlom P.Q. XXX/X, I., IČO: XX\nXXX XXX, od 01.05.2016 do 31.12.2016, podľa slovenskej legislatívy.\n3. Zrušenie preskúmavaného rozhodnutia krajský súd odôvodnil tým, že na zamestnanca žalobcu\ns bydliskom v Poľskej republike, ktorý vykonáva SZČO v krajine bydliska a zároveň uzatvoril ako\nzamestnanec na území Slovenska pracovnú zmluvu, sa vzťahujú v oblasti sociálneho zabezpečenia\nnariadenia Európskeho parlamentu a Rady, a to základné nariadenie č. 883/2004 a vykonávacie\nnariadenie č. 987/2009. Uvedená skutočnosť je medzi účastníkmi konania nesporná. V preskúmavanej\nveci inštitúcia poľského sociálneho zabezpečenia ZUS ako inštitúcia členského štátu bydliska osoby,\nktorá má podliehať pod čl. 13 základného nariadenia, listom zo dňa 16.11.2017 oznámila Sociálnej\npoisťovni, že v súlade s čl. 11 ods. 2 písm. a/ základného nariadenia č. 883/2004 žalobca podlieha\npoľským právnym predpisom sociálneho poistenia. Uvedené určenie príslušnosti právnych predpisov\n\nje predbežné podľa čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia č. 987/2009. V predmetnom liste,\nktorý bol adresovaný žalobcovi a Sociálnej poisťovni bol žalobca upovedomený aj o tom, že v\nprípade, ak nesúhlasí s určením uplatniteľných právnych predpisov, má právo požiadať miestnu\npobočku ZUS o vydanie administratívneho rozhodnutia. V uvedenej súvislosti správny súd poukázal\naj na prijaté závery v rozhodnutí Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky a konštatoval, že poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia bola oprávnená určiť uplatniteľnú\nlegislatívu v preskúmavanom prípade, pričom správne orgány v oboch stupňoch neboli oprávnené\npred právoplatným a vykonateľným rozhodnutím o uplatniteľnej legislatíve akokoľvek rozhodnúť, keďže\nnebolo zrejmé, či na prejednanie danej veci je príslušná slovenská alebo poľská inštitúcia sociálneho\nzabezpečenia.\n4. Krajský súd mal za to, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce\nna riadne posúdenie veci, keďže z vyjadrení žalobcu bolo zrejmé, že voči rozhodnutiu o určení poľskej\nlegislatívy bola podaná žaloba na súde v Poľskej republike, o ktorej nebolo rozhodnuté. Úlohou\nsprávneho súdu pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzať ich činnosť pri\nzisťovaní skutkového stavu, ani dopĺňať, resp. nahrádzať odôvodnenie ich rozhodnutia.\n5. Krajský súd uviedol, že k základným právam účastníka konania na spravodlivý proces patrí právo\nna uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. Na základe týchto skutočností\nrozhodnutie žalovanej zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP a vec jej vrátil na ďalšie konanie.\n6. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 167 ods. 1 SSP. Žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný\npriznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanej.\nII.\n7. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n8. Namietala, že krajský súd v konaní alebo rozhodnutí porušil zákon tým, že rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a odklonil sa od ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP).\n9. Konkrétne namietla, že nie je viazaná priebehom a výsledkami konaní o opravných prostriedkoch,\nprípadne súdnych konaní vedených v Poľskej republike, pretože na určovanie uplatniteľnej legislatívy\nsú v zmysle koordinačných nariadení príslušné výlučne inštitúcie sociálneho zabezpečenia dotknutých\nčlenských štátov. Tým je vylúčená právomoc akýchkoľvek inštitúcií, vrátane súdov zasahovať do\nuvedeného procesu. Prípadné administratívne, resp. súdne konania, prebiehajúce na vnútroštátnej\núrovni nemajú žiadny vplyv na určenie uplatniteľných právnych predpisov, ktoré sa v súlade s postupmi\nuvedenými v koordinačných nariadeniach stalo definitívnym, pretože koordinačné nariadenia majú\nvyššiu právnu silu ako vnútroštátny právny predpis.\n10. Žalovaná preto trvala na tom, že bola oprávnená vydať napadnuté rozhodnutie, ktoré je v súlade\nso zákonom a s koordinačnými nariadeniami. Mala za to, že zamestnávateľ podal na zamestnanca\nregistračný list FO - prihlášku do registra poistencov. Až následne bolo určené, že na zamestnanca\nsa v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahuje poľská legislatíva. Vydanie napadnutého rozhodnutia\npovažovala za dôvodné a v záujme právnej istoty zamestnanca. Ohľadom svojho oprávnenia rozhodovať\no vzniku povinného poistenia argumentovala rozhodnutiami najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžso/66/2015,\n1Sžso/12/2016, 9Sžso/32/2016, 9Sžso/177/2015 a pre ňu priaznivou judikatúrou krajských súdov v\nPrešove a v Žiline.\n11. Navrhla rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\nIII.\n12. Žalobca a ani jeho zamestnávateľka A. O. J. A. sa ku kasačnej sťažnosti žalovanej nevyjadrili.\nIV.\n\n13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11\npísm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a\npo jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej je dôvodná.\n14. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákona v\nznení zákona č. 423/2020 Z.z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021.\n15. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení zákona č. 423/2020 Z.z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na\nnajvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho\nsprávneho súdu.\n16. Podľa § 11 písm. h/ SSP najvyšší správny súd rozhodne o kasačných sťažnostiach.\n17. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že zákonodarca upravil prechod výkonu súdnictva z\nnajvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých „živých“ právnych veciach, t.j. vo veciach,\nktoré neboli právoplatne skončené na Najvyššom súde Slovenskej republike do 01.08.2021 v agende\nsprávneho súdnictva, v ktorých veciach bude ako súd kasačný, konať a rozhodovať Najvyšší správny\nsúd Slovenskej republiky.\n18. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v\njej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n19. Podľa čl. 1 písm. j/ základného nariadenia „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.\n20. Podľa čl. 1 písm. p/ základného nariadenia na účely tohto nariadenia „inštitúcia znamená v súvislosti\ns každým jednotlivým členským štátom úrad alebo úrad zodpovedný za uplatňovanie všetkých alebo\nniektorých právnych predpisov.\n21. Podľa čl. 2 ods. 1 základného nariadenia toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov\nčlenského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a\npodliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich\nrodinných príslušníkov a ich pozostalých.\n22. Podľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná\nosoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha\nprávnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva\ntakúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s\nodsekom 1.\n23. Podľa čl. 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo\nvo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom\nčlenského štátu bydliska.\n24. Podľa čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne\nurčí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13\nzákladného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné.\nInštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého\nčlenského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.\n25. Podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov,\nako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie\nurčené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak\nuž uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna\ndotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným radom členského štátu bydliska do konca\ntejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné\nstanovisko.\n\n26. Najvyšší správny súd po preskúmaní súdneho a pripojeného administratívneho spisu dospel k\nzáveru o opodstatnenosti dôvodov uvedených žalovanou v kasačnej sťažnosti.\n27. V konaní nebolo sporné, že žalobcom je fyzická osoba s bydliskom v Poľskej republike, ktorá\nvykonávala minimálne v období od 01.05. 2016 do 31.12. 2016 činnosť na vlastný účet v Poľskej\nrepublike a ktorá zároveň uzavrela pracovnú zmluvu so zamestnávateľom v Slovenskej republike. Na\nžalobcu sa priamo vzťahuje nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a rady č. 883/2004 o koordinácii\nsystémov sociálneho zabezpečenia a jeho vykonávacie nariadenie č. 987/2009. V zmysle čl. 288\nZmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodne čl. 249 Zmluvy o Európskom spoločenstve) je nariadenie\nprávnym aktom únie, majúci všeobecnú platnosť, je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo\nvšetkých členských štátoch. Nariadenie je nástrojom unifikácie európskeho práva a rozhodnutím orgánu\nčlenského štátu, vrátane vnútroštátneho súdu nie je možné vylúčiť jeho použitie pre konkrétny prípad.\n28. Otázka, či žalobca spĺňa predpoklady pre aplikáciu č. 13 ods. 3 základného nariadenia, a teda\nči je osobou, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne\nzárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, je predmetom hmotnoprávneho posúdenia, na\nvykonanie ktorého je príslušná výlučne inštitúcia určená vykonávacím nariadením. Inštitúcia príslušná\nna vykonávanie sociálneho poistenia v inom členskom štáte, než určuje nariadenie, na takéto posúdenie\npríslušná nie je. Akýkoľvek iný postup by totiž viedol k popretiu cieľa nariadení, ktorým je o.i., aby\nosoby, ktoré sa pohybujú v rámci spoločenstva, podliehali systému sociálneho zabezpečenia iba\njediného členského štátu, aby sa tak predišlo prekrývaniu uplatniteľných ustanovení vnútroštátnych\nprávnych predpisov a komplikáciám, ktoré by z toho mohli vzniknúť (bod 15 preambuly základného\nnariadenia). Pokiaľ by o skutočnosti, či konkrétna osoba spĺňa podmienky uplatnenia čl. 13 ods. 3\nzákladného nariadenia rozhodovali inštitúcie sociálneho poistenia, resp. súdy jednotlivých členských\nštátov samostatne, mohlo by dôjsť k situácii, že rozhodnú rôzne, následkom čoho by táto osoba\npodliehala systému sociálneho zabezpečenia viacerých štátov alebo nepodliehala systému sociálneho\nzabezpečenia žiadneho zo štátov. Práve na vylúčenie vzniku takýchto situácií európsky normotvorca\nprijal základné a vykonávacie nariadenie, pričom vykonávacie nariadenie v čl. 13 v spojení prípadne s\nrozhodnutím č. A 1 stanovuje postup určovania uplatniteľnej legislatívy.\n29. Z ustanovenia čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia vyplýva, že uplatniteľné právne predpisy\nurčí inštitúcia členského štátu bydliska osoby, ktorá má podliehať čl. 13 základného nariadenia. V\nprejednávanej veci nebolo sporné, že žalobca má bydlisko v Poľskej republike, a teda na určenie\nuplatniteľnej legislatívy pre žalobcu je príslušná poľská inštitúcia ZUS.\n30. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že poľská inštitúcia sociálneho poistenia písomnosťou\nzo 16.11.2017 zaslala žalobcovi a Sociálnej poisťovni oznámenie, z ktorého (okrem iného) vyplýva, že\nžalobcovi boli určené poľské právne predpisy ako uplatniteľné pre obdobie od 01.12.2015 do 30.04.2016\n(na povinné poistenie bol prihlásený zamestnávateľom I. I. O.) a od 01.05.2016 do 31.12.2016 (na\npovinné poistenie bol prihlásený zamestnávateľom A. O. J. A.), na základe čl. 16 ods. 2 veta 3\nvykonávacieho nariadenia a zohľadňujúc čl. 13 ods. 3 základného nariadenia a čl. 14 vykonávacieho\nnariadenia.\n31. Podľa názoru kasačného súdu z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcom je fyzická osoba\ns bydliskom v Poľskej republike, ktorá vykonáva činnosť na vlastný účet v Poľskej republike a ktorá\nzároveň uzavrela pracovnú zmluvu so zamestnávateľom O. J. - A. v Slovenskej republike. Prvostupňové\nrozhodnutie v spojení s preskúmavaným rozhodnutím vychádza z preukázanej skutočnosti, že vo\nvzťahu k žalobcovi došlo zo strany ZUS v zmysle čl. 16 (2) vykonávacieho nariadenia k individuálnemu\nurčeniu poľskej uplatniteľnej legislatívy, ktoré v súlade s čl. 16 (3) vykonávacieho nariadenia stalo\ndefinitívnym, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné uvedenú situáciu vnímať ako uzatvorenú na úrovni\nkoordinačných nariadení. Takéto definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov je pre súd\nzáväzné (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/20/2015 z 27.04.2016). Dvojmesačná lehota\nna vznesenie prípadných námietok proti určeniu uplatniteľnej legislatívy stanovená v článku 16 (3)\nvykonávacieho nariadenia márne uplynula dňa 16.01.2018, čím sa predmetné určenie stalo definitívnym.\nZ uvedeného bolo tak zrejmé, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník č. 2778-5/2017SK z 13.12.2017 nebolo vydané predčasne, pretože bolo vydané až po definitívnom určení poľskej\nuplatniteľnej legislatívy. Správne orgány, rovnako ako súdy, musia z takéhoto určenia uplatniteľných\n\nprávnych predpisov vychádzať. Takéto definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov je pre súd\nzáväzné (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/20/2015 z 27.04.2016).\n32. Z vyššie uvedených dôvodov kasačný súd zrušil rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1 SSP a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu vysporiadať\nsa s právomocou správnych orgánov rozhodovať o zániku povinného poistenia žalobcu v čase, keď už\nbola určená uplatniteľná legislatíva iného členského štátu. Kasačný súd zhodne s názorom žalovanej\nuvádza, že definitívnym určením poľskej legislatívy bolo nepochybné, že žalobca od 01.05.2016\npodlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Sociálna poisťovňa nie je\nviazaná priebehom a výsledkami konaní o opravných prostriedkoch, prípadne súdnych konaní vedených\nžalobcom v Poľskej republike, pretože na určenie uplatniteľnej legislatívy sú v zmysle koordinačných\nnariadení príslušné výlučne inštitúcie sociálneho zabezpečenia dotknutých členských štátov, čím je\nvylúčená právomoc akýchkoľvek iných inštitúcií, vrátane súdov, zasahovať do uvedeného procesu.\n33. V novom rozhodnutí krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467\nods. 3 SSP).\n34. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Sa/24/2019", "guid": "681aa9ef-6c41-4ab4-9055-fa42a765bc39:2a4845c9-12c9-4565-9757-5ee929964fa8", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}