{"guid": "630457d1-686c-4fb9-8de5-1740ef5652ae:81f87c39-7cd3-43ba-bfe5-973f27da4e46", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:1018201233.1", "spisova_znacka": "1Sžk/17/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžk/17/2021 z 27. 4. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 27. apríla 2022, sp. zn. 1Sžk/17/2021, ECLI:SK:NSSSR:2022:1018201233.1", "identifikacne_cislo": "1018201233", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2022-04-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "I. ÚS 535/2022", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:c7d46f6c-fe46-4d0e-9548-4bcfa1fcfbdd", "datum": "2022-10-19", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-66.odsek-1", "nazov": "§ 66 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-66.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-66"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-1", "nazov": "§ 59 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-59"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-2", "nazov": "§ 59 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-59"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-66", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-59"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/81f87c39-7cd3-43ba-bfe5-973f27da4e46", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:1018201233.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:1018201233.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:1018201233.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n1Sžk/17/2021\n1018201233\n27. 04. 2022\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSSR:2022:1018201233.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy\nTakáčovej, PhD. a sudcov JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Jany\nMartinčekovej, v právnej veci žalobcu: M. Š., bytom Z. XX, C., právne zastúpená advokátskou\nkanceláriou Zahoráková & Partners, s.r.o., so sídlom Krasovského 13, Bratislava, proti žalovanému:\nOkresný úrad Bratislava, odbor stavby a bytovej politiky, so sídlom Tomášikova 46, Bratislava , za\núčasti: 1. D. M., bytom V. Z. X, S. X, Č. Q., 2. A. M., bytom V. X, C., obaja právne zastúpení JUDr.\nKarolom Spišákom, advokátom so sídlom Bajkalská 5/C, Bratislava, 3. Ing. S. B., bytom K. XX, C., 4.\nIng. Z. B., bytom K. XX, C., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BAOVBP2-2018/44509/KIZ zo dňa 30. mája 2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave č.k. 6S/140/2018-293 zo dňa 03. decembra 2020, takto\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nŽalovanému a ďalším účastníkom náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 6S/140/2018-293 zo dňa 03. decembra 2020 zamietol žalobu\nžalobcu zo dňa 31. augusta 2018, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. OU-BAOVBP2-2018/44509/KIZ zo dňa 30. mája 2018.\n2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný zmenil rozhodnutie Mestskej časti Bratislava-Lamač č.\n2017/751-8861/RUSK/SP/Ko zo dňa 15. decembra 2017. Prvostupňovým rozhodnutím stavebný úrad,\nako príslušný stavebný úrad podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom\nporiadku (stavebný zákon) v spojitosti s § 7b zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste SR Bratislave\nv znení neskorších predpisov, v spojenom územnom a stavebnom konaní povolil stavbu s názvom:\n„Rodinný dom - M.“ , miesto stavby: Z. C. - F., v blízkosti ul. L. H. E., na pozemkoch: reg. “C“ par.č.\nXXXX/XXX katastrálne územie F., stavebník: D. M. a A. M., stavebné objekty: SO 101 Rodinný dom, SO\n102 Prípojka dažďovej kanalizácie - vsakovacie bloky, SO 103 Prípojka vody - Studňa, SO 104 Prípojka\nsplaškovej kanalizácie - žumpa, SO 105 Prípojka NN (parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX), SO\n106 Malá architektúra - oplotenie.\n3. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zmenil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu Mestskej\nčasti Bratislava-Lamač zo dňa 15. decembra 2017 z dôvodu, že stavebný úrad vo výrokovej časti\nprvostupňového rozhodnutia a v odôvodnení neuviedol identické vyhodnotenie vznesenej námietky,\nnámietku neuviedol v plnom znení tak, ako bola vznesená (námietka vznesená v predmetnom konaní\n\nsmerovala výlučne proti stavebnému objektu SO 102 Prípojka dažďovej kanalizácie - vsakovacie bloky).\nŽalovaný sa nestotožnil s určením podmienky č. 23, ktorou určil stavebníkovi povinnosť predložiť\nhydrogeologický prieskum stavebnému úradu pred kolaudáciou stavby. Po doplnení spisového materiálu\nv priebehu odvolacieho konania o Hydrogeologický posudok a Odborné stanovisko k odvolaniu žalobcu,\no prepracovaný výkres č. 01-koordinačná situácia 02/2017 v mierke 1:200 a o prepracovanú správu: B.\nSúhrnná technická správa 02/2017 dospel žalovaný k záveru, že prvostupňové napadnuté rozhodnutie\nje potrebné zmeniť v časti výroku napadnutého prvostupňového rozhodnutia, vrátane nahradenia časti\nprojektovej dokumentácie, prepracovanými dokladmi a doplnením grafickej prílohy rozhodnutia s tým,\nže ostatné časti prvostupňového rozhodnutia boli ponechané nezmenené a v platnosti. Vo vzťahu k\nstavebnému objektu SO 103, rozhodol žalovaný o umiestnení stavby SO 103-1 Studňa podľa § 37, 39\na 39a stavebného zákona v spojení s § 4 vyhlášky č 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré\nustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vyhláška č. 453/2000 Z.z.“), pričom povolenie uvedeného\nstavebného objektu stavby nie je predmetom prvostupňového rozhodnutia, nakoľko povolenie je v\nkompetencii špeciálneho stavebného úradu.\n4. Krajský súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu dôvodov uvedených\nv žalobe dospel k záveru, že správne orgány v konaní postupovali zákonne, objektívne zistili skutkový\nstav a svoje rozhodnutia riadne v logických súvislostiach odôvodnili. Rovnako tak nezistil žiadnu vadu,\nktorá by mohla mať vplyv na ich zákonnosť.\n5. Za kľúčovú označil námietku žalobcu, ktorá spočívala v obave, či navrhnutý vsakovací systém\nodvedenia zrážkových vôd pre posudzovanú stavbu rodinného domu je natoľko spoľahlivý, že nedôjde\nk podmáčaniu, zatopeniu, resp. inému poškodeniu pozemku žalobcu.\n6. Námietku žalobcu, založenú na tvrdení, že odvolací správny orgán rozhodol podľa § 59 ods. 2 zákona\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), pričom podľa názoru žalobcu, neboli splnené\npodmienky na zmenu napadnutého rozhodnutia, ale bolo potrebné prvostupňové rozhodnutie zrušiť,\nsprávny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie bolo vydané v\nsúlade s § 59 správneho poriadku s dôrazom na skutočnosť, že v rámci odvolacieho konania sa plne\nuplatňuje apelačný princíp, ktorý umožňuje odvolaciemu orgánu napraviť prvostupňové rozhodnutie,\ndoplniť dokazovanie a napokon rozhodnúť vo veci samej, pričom sa odvolací orgán môže odchýliť\nod skutkového stavu zisteného prvostupňovým orgánom, a to všetko v súlade s cieľom odvolacieho\nkonania, ktorým je vydanie rozhodnutia, ktorým sa vec rieši konečným spôsobom. Odvolací správny\norgán vracia vec prvostupňovému orgánu na nové konanie a rozhodnutie len výnimočne, a to, ak boli\nzistené podstatné procesné vady a rozsah zisťovania skutkového stavu si vyžaduje, aby ho vykonal\nsprávny orgán prvého stupňa.\n7. V spojitosti s uvedeným poukázal na zásadu materiálnej pravdy, v zmysle ktorej rozhodnutie správnych\norgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, ktorá je zakotvená nielen\nv § 3 ods. 5 správneho poriadku, ale premieta sa aj v ustanoveniach § 32 ods. 1, § 46 a § 47\nods. 3 správneho poriadku. Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán, a to nielen\nprvostupňový, ale aj odvolací orgán, je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené\nvšetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán tak musí\nzabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali\nskutočnosti (presnosť zistenia).\n8. Ďalej uviedol, že z obsahu administratívneho spisu, ako aj z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že z\ndôvodu zistenia materiálnej pravdy, s dôrazom na námietky žalobcu podané v odvolaní, bolo potrebné\nvykonať ďalšie dokazovanie. Podľa názoru správneho súdu, žalovaný ako odvolací stavebný orgán\npostupoval súladne so zásadou hospodárnosti konania a v súlade s § 60a správneho poriadku, keď\npri doplnení dokazovania stavebníkmi o hydrogeologický posudok, týkajúci sa vypúšťania dažďových\nvôd zo striech a spevnených plôch do vsaku, vypracovaný RNDr. A. B. dňa 18. apríla 2018, v spojení s\nodborným stanoviskom k odvolaniu žalobcu, vypracovaným Mgr. Z. B. z apríla 2018, o tomto upovedomil\núčastníkov konania, ako aj dotknuté orgány, a to s možnosťou nahliadnutia a vyjadrenia sa k doplneniu\nspisového materiálu, ktorú však títo nevyužili. Rovnako pokladal za potrebné uviesť, že správny orgán\nnie je viazaný len návrhmi účastníkov konania, pričom rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre\nrozhodnutie určuje samotný správny orgán. Nakoľko apelačný princíp v odvolacom konaní smeruje k\nnáprave nedostatkov prvostupňového rozhodnutia, podľa názoru správneho súdu, žalovaný postupoval\n\nv súlade s kompetenciami ustanovenými zákonom a v spojení so zásadou hospodárnosti, keď odstránil\nvady prvostupňového rozhodnutia v súčinnosti so stavebníkmi. Odvolací stavebný orgán tak s náležitou\nodbornou starostlivosťou vyhodnotil predložený hydrogeologický posudok, ktorým stavebníci vyvrátili\npochybnosti žalobcu, ktorý v závere konštatuje, „že navrhovaný systém odvedenia zrážkových vôd\ngarantuje zabezpečenie spoľahlivej infiltrácie zrážkových vôd, kde sa prakticky celý objem zrážky\ndostane do nenasýtenej zóny horninového prostredia a postupne vsakuje.“\n9. Za nedôvodnú považoval aj námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné z\ndôvodu nedostatočného odôvodnenia, nakoľko právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz\nna príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal, a z\nktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. V tejto súvislosti správny súd vyslovil, že preskúmavané\nrozhodnutie obsahuje náležitý popis zisteného skutkového stavu, vrátane dôkazov, pričom jasne a\nzrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky súvisiace s predmetom správneho\nkonania. Žalovaný jasne a nezameniteľne vo výrokovej časti svojho rozhodnutia uviedol, ktoré časti,\na v akom rozsahu výroku prvostupňového rozhodnutia zmenil, keď citoval pôvodný text výroku\nprvostupňového rozhodnutia a následne uviedol text zmeny výroku svojho rozhodnutia. V odôvodnení\nsvojho rozhodnutia žalovaný uviedol v logických súvislostiach, v dôsledku čoho (na základe odvolania\npodaného žalobcom), a na základe akej právnej úpravy (citovanie príslušných právnych predpisov\nstavebný zákon, správny poriadok) a skutkových zistení (doplnením dokazovania o hydrogeologický\nposudok a odborné stanovisko k odvolaniu žalobcu) zmenil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný sa v\nodôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal aj s relevantnými odvolacími námietkami žalobcu. K\ntejto námietke správny súd taktiež poznamenal, že žalobca predmetnú námietku vzniesol len všeobecne,\ns konštatáciou z právnej teórie, bez označenia jednotlivých častí odôvodnenia preskúmavaného\nrozhodnutia, ktoré sa podľa názoru žalobcu javia byť nezrozumiteľné, nepreskúmateľné, resp. nelogické.\nDodal, že skutočnosť, že žalobca sa s dôvodmi, na ktorých založil žalovaný svoje rozhodnutie\nnestotožnil, nemôže viesť k záveru o nepreskúmateľnosti rozhodnutia.\n10. Rovnako aj námietku žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave, keď podľa žalobcu\nprvostupňový správny orgán nezohľadnil námietku, aby prípojka dažďovej kanalizácie bola riešená\nakumuláciou zrážkových vôd, a dažďová voda bola zachytávaná a odvádzaná do nádrže, ako aj, že\nstavebný úrad povolil stavbu so vsakovacími blokmi bez predchádzajúceho preskúmania podložia hydrogeologického prieskumu, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Uviedol, že predmetná námietka\nsa týka prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu, a keďže žalovaný ako odvolací orgán túto\nnámietku vyriešil odborným hydrogeologickým posudkom predloženým stavebníkmi, ktorý vo svojom\nzávere konštatuje, „ ... že navrhovaný systém odvedenia zrážkových vôd garantuje zabezpečenie\nspoľahlivej infiltrácie zrážkových vôd, kde sa prakticky celý objem zrážky dostane do nenasýtenej\nzóny horninového prostredia a postupne vsakuje.“, mal za to, že žalovaný jednak vyvrátil pochybnosti\nžalobcu, a taktiež na druhej strane z uvedeného vyvodil, že ak žalobca generuje potenciálnu hrozbu,\ntúto musí preukázať iným odborným posudkom a ten predložiť stavebnému orgánu, ktorý následne\npríjme záverečné stanovisko s vyhodnotením a odôvodnením, na základe ktorého stanoviska rozhodol\na prečo. Doplnil, že v akomkoľvek konaní, účastník konania svoje tvrdenie musí preukázať. Ak ide\no posúdenie odbornej otázky, túto musí účastník preukázať odborným posudkom alebo stanoviskom.\nZ administratívneho spisu mal za preukázané, že stavebníci predložili stavebnému úradu, vo veci\nodvádzania/vypúšťania dažďových vôd zo striech a spevnených plôch do vsaku, hydrogeologický\nposudok, ako aj odborné stanovisko k odvolaniu žalobcu, avšak žalobca svoju potenciálnu hrozbu\nžiadnym relevantným dôkazom ani len neosvedčil.\n11. Ďalej uviedol, že v tejto súvislosti stavebníci po podaní odvolania žalobcu, predložili aj prepracovaný\nvýkres č. 01 - koordinačná situácia 02/2017 v mierke 1:200 a prepracovanú správu: B - súhrnná technická\nspráva 02/2017. Po odstránení nedostatkov prvostupňového konania, po posúdení opodstatnenosti\nnámietok účastníkov konania uplatnených v prvostupňovom konaní, ako aj v odvolacom konaní, a\npo zvážení všetkých skutočností a podaných námietok, žalovaný dospel k záveru, že prvostupňové\nrozhodnutie je potrebné zmeniť v časti výroku napadnutého prvostupňového rozhodnutia vrátane\nnahradenia časti projektovej dokumentácie a doplnením grafickej prílohy s tým, že ostatné časti\nprvostupňového rozhodnutia ponechal nezmenené. Podľa názoru správneho súdu žalovaný svoje\nrozhodnutie založil na riadne zistenom skutkovom stave a vec po právnej stránke správne vyhodnotil\na aplikoval príslušné ustanovenia stavebného zákona. Pri súdnom prieskume predmetnej zmeny\n\nprvostupňového rozhodnutia, správny súd nezistil, ani že by sa žalovaný pri svojom rozhodovaní odchýlil\nod relevantných zákonných ustanovení citovaných v rozhodnutí.\n12. Rovnako tak neprihliadol ani na námietku žalobcu, ktorou namietal, že stavebný úrad sa nezaoberal\nodvádzaním dažďových/zrážkových vôd počas výstavby, aby vo zvýšenej miere neodtekali na pozemky\nžalobcu. V súvislosti s predmetnou námietkou poukázal na prvostupňové rozhodnutie, v ktorom v\nbode 13. stavebný úrad uložil stavebníkom povinnosť, že „stavebník je povinný dbať na to, aby pri\nrealizácii stavby neboli spôsobené škody na cudzích nehnuteľnostiach a majetku. V prípade, že dôjde k\nspôsobeniu škôd na cudzích nehnuteľnostiach, je stavebník povinný ich na vlastné náklady odstrániť.“,\npričom druhostupňové rozhodnutie v poslednom odseku výrokovej časti rozhodnutia konštatuje, že toto\nrozhodnutie je neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia, ktorého ostatné časti ostávajú\nnezmenené a v platnosti. Z uvedeného potom vyvodil, že ak prvostupňové rozhodnutie v bode 13. nebolo\ndruhostupňovým rozhodnutím zmenené, otázka predmetnej námietky bola stavebným úradom vyriešená\nuž prvostupňovým rozhodnutím.\n13. Ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalobcu, ktorou namietal nezabezpečenie dostatočných\npodkladov pre posúdenie vplyvu stavby studne, ktorú stavebný úrad povolil v blízkosti pozemku žalobcu.\nPrisvedčil účastníkom 1. a 2., ktorí poukázali na § 42 ods. 5 stavebného zákona, a to vo vzťahu k\nnámietkam žalobcu, uplatneným v podaní zo dňa 16. októbra 2017, ktoré sa týkali iba vsakovacích\nblokov, pričom žalobca ako účastník stavebného konania bol poučený, že na námietky, ktoré nebudú\nuplatnené v stanovenej lehote sa nebude prihliadať. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobca\nnámietku posúdenia vplyvu studne na hladinu podzemnej vody na pozemkoch žalobcu v prvostupňovom\nstavebnom konaní neuviedol. O možnosti podať námietky podľa § 42 ods. 5 stavebného zákona žalobca\nbol poučený a predmetnú námietku podal až v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Na tomto\nmieste správny súd považoval za potrebné zdôrazniť, že v stavebnom konaní platí koncentračná zásada,\nktorá znamená, že po termíne určenom stavebným úradom, sa na pripomienky a námietky účastníkov\nkonania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné (napr.\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžp/20/2013 zo 17. septembra 2014).\n14. Správny súd dal do pozornosti aj zásadu platnú už v rímskom práve „vigilantibus iura scripta sunt“ t.j.\n„práva patria len bdelým“, podľa ktorej práva patria len pozorným, ostražitým, opatrným, teda tým, ktorí\nsa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas\na s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou\nnositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať\nsvoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. Preto správny súd s poukazom na koncentračnú\nzásadu, sa s námietkou, ktorú žalobca neuplatnil v prvostupňovom konaní bez zavinenia stavebného\núradu, nezaoberal. V tejto súvislosti správny súd poznamenal, že ďalší účastníci ako stavebníci, iniciovali\nvybudovanie dočasnej vodovodnej prípojky, ktorá je už ako celok dokončená, preto využívanie studne\nbude minimálne (polievanie) alebo žiadne.\n15. Nemohol prisvedčiť ani správnosti námietky žalobcu, že zo stavebného povolenia nie je zrejmé,\nako je vyriešené odvedenie dažďových/zrážkových vôd z hornej časti pozemku stavebníka pri terajšej\npanelovej ceste, kým nebude vybudovaná komunikácia C2 podľa Územného plánu zóny T., keďže\nexistujúca panelová cesta nie je odkanalizovaná. Na tomto mieste poukázal na skutočnosť, že námietka\nodvádzania zrážkových vôd je vyriešená komplexne vsakovacími blokmi, ako je uvedené v projektovej\ndokumentácii, čo bolo odsúhlasené hydrogeologickým posudkom, ako aj odborným stanoviskom\ncertifikovaných hydrogeológov RNDr. A. B. a Mgr. Z. B..\n16. Ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalobcu, že odvolací orgán sa nezaoberal s § 58 ods. 2\nstavebného zákona, týkajúceho sa preukázania vlastníckeho alebo iného práva k pozemku, keďže\nje rozpor vo výrokovej časti rozhodnutia a v jeho odôvodnení, kde sa ako vlastník uvádza iba A.\nM.. Poukázal na obsah administratívneho spisu, z ktorého je nepochybné, že stavebníci k žiadosti\no stavebné povolenie priložili doklad o vlastníctve k pozemku výpisom z katastra nehnuteľností LV\nč. XXXX, ktorým stavebníčka A. M.K. preukázala vlastníctvo k pozemku, na ktorom má byť stavba\nzriadená. V danom prípade, ak je vlastníkom pozemku jeden z manželov, k žiadosti o stavebné povolenie\nnepotrebuje súhlas druhého manžela, lebo nejde o spoločnú vec. Splnenie uvedenej materiálnej\npodmienky spojeného územného a stavebného konania je nepochybné a táto skutočnosť je jednoznačná\nz odôvodnení obidvoch rozhodnutí.\n\n17. Z dôvodu jej neopodstatnenosti neprihliadol ani na námietku žalobcu, že správne orgány dostatočne\nnevyhodnotili súlad s územným plánom. Pri tejto námietke správny súd opäť poukázal len na všeobecné\ntvrdenie žalobcu, ktorý až v doplnení žaloby zo dňa 09. októbra 2019 uviedol, že odvolací orgán\npostupoval v hrubom rozpore s návrhom Územného plánu T., v ktorom je výslovne uvedené, že pre\nriešenie odvodu dažďových vôd musí byť na pozemku stavebníka hydrogeologický prieskum. Dal do\npozornosti, že ide o generovanie novej námietky, ktorá nemá oporu v skutkovom stave v tom, že návrh\nÚzemného plánu zóny T., na ktorý sa žalobca odvoláva, nebol ku dňu podania žiadosti o spojené územné\na stavebné povolenie, ani ku dňu vydania napadnutých rozhodnutí schválený a preto nie je právne\nzáväzný.\n18. Ohľadom chyby v bode 20 prvostupňového rozhodnutia, v ktorom podľa názoru žalobcu malo byť\nsprávne uvedené, že stavba bude dokončená do 2 rokov od začatia, nie od právoplatnosti rozhodnutia,\nbol správny súd názoru, že táto námietka je právne irelevantná. Z bodu 2. výroku prvostupňového\nrozhodnutia je zrejmé, že so stavebnými prácami na stavbe možno začať až po nadobudnutí\nprávoplatnosti stavebného povolenia a stavebné povolenie stráca platnosť, ak stavba nebude začatá do\ndvoch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti; v zmysle bodu 3. výroku rozhodnutia, stavebník je\npovinný podľa § 66 ods. 2 písm. h/ stavebného zákona oznámiť stavebnému úradu začatie stavebných\nprác a v zmysle bodu 20. výroku rozhodnutia, stavba bude dokončená do 2 rokov od nadobudnutia\nprávoplatnosti rozhodnutia, a v prípade, že termín nebude môcť byť dodržaný, stavebník je povinný\npožiadať stavebný úrad o predĺženie termínu. Z kontextu citovaných bodov výroku prvostupňového\nrozhodnutia podľa názoru správneho súdu nepochybne vyplýva, že ide o zrejmú nesprávnosť, ktorá\nnemá vplyv na zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia.\n19. Aj pri námietke žalobcu, že správne orgány neobjasnili a nezaoberali sa dôvodmi tak, ako namietal\npočas celého konania na prvostupňovom a druhostupňovom správnom orgáne, čím došlo k podstatnému\nporušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, správny súd dospel k záveru, že je\nneopodstatnená. Opätovne konštatoval, že žalobca uviedol len všeobecné a nekonkrétne tvrdenie\nbez prepojenia skutkových dôvodov s konkrétnym odôvodnením napadnutých rozhodnutí. Napriek\nuvedenému, podľa názoru správneho súdu s poukazom na obsah administratívneho spisu možno\nkonštatovať, že postupom správneho orgánu nedošlo k popretiu zásady aktívnej súčinnosti účastníkov\nkonania, ktorá predstavuje jednu zo základných zásad správneho konania. Z administratívneho spisu\nnevyplýva, že by správny orgán v správnom konaní nevytvoril optimálne podmienky na uplatnenie práv\nžalobcu, keď žalobca ako účastník konania bol informovaný o stavebnom konaní, mal možnosť nahliadať\ndo administratívneho spisu, robiť si výpisy, vyhotoviť fotokópie dokladov a oboznámiť sa s podkladmi\npre rozhodnutie.\n20. Taktiež poznamenal, že stavebný úrad v konaniach podľa stavebného zákona rozhoduje prioritne\nna základe stanovísk dotknutých orgánov s tým, že s odkazom na § 140b ods. 1 stavebného zákona, je\nobsah záväzných stanovísk pre správny orgán záväzný, pričom pod záväzným stanoviskom sa na účely\nstavebných konaní rozumie stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu,\nuplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v\nosobitnom predpise. Relevantným podkladom vo veci vydania stavebného povolenia na vyššie uvedenú\nstavbu, o ktorý sa stavebný úrad opieral pri svojom rozhodovaní, boli stanoviská a odborné vyjadrenia\ndotknutých orgánov štátnej správy, ktoré zaujali k povoleniu predmetnej stavby súhlasné stanoviská,\nresp. súhlasné stanoviská za dodržania nimi stanovených podmienok, ktoré sú zárukou najmä ochrany\nzdravia ľudí a zdravých životných podmienok. V prípade stanovených podmienok, ktoré vyplynuli zo\nzáväzných stanovísk, boli tieto žalovaným, ako aj prvostupňovým stavebným úradom uvedené vo výroku\nrozhodnutia, ako záväzné podmienky pre uskutočnenie predmetnej stavby a ich splnenie bude príslušný\nsprávny orgán skúmať v kolaudačnom konaní.\n21. Ďalej uviedol, že v rámci odôvodnenia sa správny súd nezaoberal všetkými námietkami s odkazom\nna princíp, že súd nemusí dávať odpoveď na všetky otázky nastolené žalobcom v žalobe, ale len na\ntie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia.\n22. Taktiež dal do pozornosti, že v skutkovo obdobnej veci, v ktorej sa žalobca tiež domáhal zrušenia\nrozhodnutia stavebného úradu, ktorým bola povolená stavba rodinného domu, prípojky NN, žumpy a\n\nspevnených plôch s oplotením pozemku, pre stavebníkov D. a A. M., ktorý je susedný pozemok k\npozemku, ku ktorému sa vedie predmetné súdne konanie, bolo vo veci vydané rozhodnutie Krajským\nsúdom v Bratislave pod sp. zn. 1S/115/2018 dňa 12. septembra 2019, ktorým správny súd žalobu\nzamietol.\n23. Zároveň správny súd upriamil pozornosť aj na skutočnosť, že v priebehu súdneho konania došlo\nk zmene vlastníka pozemku, na ktorom má byť zriadená stavba, ku ktorej sa viaže preskúmavané\nrozhodnutie stavebného úradu tak, že registráciou kúpnej zmluvy dňa 05. augusta 2019 sú vlastníkmi\npozemku pribratí účastníci v 3. a 4. rade, ktorí v zmysle stanoviska stavebného úradu Mestskej časti\nBratislava - Lamač pod č. 2020/745-6629/OUKSP/De zo dňa 11. novembra 2020, podali na stavebný\núrad žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Q. M., L. H. E.-T., C.-F.Č.“ na pozemku C-KN\npar. č. XXXX/XXX k.ú. F. a neplánujú začať s výstavbou rodinného domu podľa pôvodného stavebného\npovolenia z roku 2017, vydanom na základe žiadosti pôvodných stavebníkov D. a A. M..\n24. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že úspešnému žalovanému právo na náhradu trov\nkonania podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP nepriznal, nakoľko tomuto žiadne dôvodne vynaložené\ntrovy konania nevznikli, ani si žiadne neuplatnil (ide o orgán štátnej správy). Rovnako tak účastníkom\nkonania 3. a 4. právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže týmto žiadne trovy nevznikli. Napokon\núčastníkom 1. a 2. v zmysle § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP priznal úplnú náhradu trov konania voči\nneúspešnému žalobcovi, ktoré vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré im správny súd uložil.\nII.\n25. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n26. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), a tiež, že\nrozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).\n27. Žalobca namietal priznanie úplnej náhrady trov konania účastníkom 1. a 2., majúc za to, že správny\nsúd týmto účastníkom nemal priznať náhradu trov konania vôbec.\n28. Podľa názoru žalobcu mu žalovaný zmenou prvostupňového rozhodnutia odňal možnosť odvolať\nsa proti novému vyhodnoteniu dôkazov. Uviedol, že z obsahu preskúmavaného rozhodnutia vyplýva,\nže žalovaný len vylepšil, príp. upravil výroky prvostupňového rozhodnutia, ktoré považoval za chybné,\nnesprávne, neúplné a týkajúce sa stavby - studne, takýto postup má povahu odstraňovania vád vo\nvýrokovej časti správneho rozhodnutia a nie je zmenou správneho rozhodnutia, pričom poukázal na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/219/2010. Žalobca ďalej uviedol cit. „V\ndanom prípade nešlo o preskúmanie rozhodnutia, ale o nové rozhodnutie v inej veci, v dôsledku ktorej\nskutočnosti odvolací stavebný orgán vlastne vydal prvostupňové rozhodnutie, per saltum, a žalobkyni\ntým odňal možnosť podať odvolanie“.\n29. Žalobca taktiež namietal, že nebol žiadnym stavebným orgánom oboznámený s výkresom, na ktorom\nmala byť okótovaná studňa spolu s retenčnou nádržou a vsakovacími blokmi.\n30. Rovnako tak žalobca namietal závery hydrogeologického posudku a odborného stanoviska,\ndoložené stavebníkom v priebehu odvolacieho konania. Argumentoval, že hydrogeologické posudky\nmali byť zhotovené za účelom splnenia povinností stavebníka uvedených vo vodnom zákone a\nvhodné hydrogeologické pomery skúmané neboli. Ďalej namietal riešenie prípojky dažďovej kanalizácie\nakumuláciou zrážkových vôd a uviedol, že záver posudku nerieši, či bude dochádzať k zatekaniu a\npodmáčaniu jeho pozemku. Podľa žalobcu otázka cit. „hrozby znehodnotenia pozemku žalobkyňou v\ndôsledku povoľovanej stavby je otázkou odbornou“ a stavebný orgán mal zabezpečiť odborné stanovisko\naj vo forme znaleckého posudku na svoje náklady.\n31. Zároveň tvrdil, že postupom správneho súdu bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces.\nKonštatoval, že správny súd sa s jeho konkrétnymi a vecne formulovanými námietkami s rozhodujúcim\nvýznamom pre rozhodnutie nevysporiadal riadnym spôsobom a nevyjadril sa ku všetkým jeho\n\nnámietkam, resp. sa vyjadril nedostatočne, zmätočne, vágne, v rozpore so skutočným obsahom\nnámietok a administratívnym spisom a v rozpore so zásadami logiky.\n32. Navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne\nzmeniť rozsudok krajského súdu, zrušiť preskúmavané rozhodnutie a vec vrátiť žalovanému na ďalšie\nkonanie.\n33. Žalobca v konaní pred kasačným súdom doručil dňa 09. februára 2021 listinu označenú ako\n„ Odvádzanie dažďových vôd v oblasti T., k.ú. F. - vyjadrenie k žiadosti zo dňa 17.2.2020“.\nIII.\n34. Žalovaný sa k obsahu kasačnej sťažnosti písomne nevyjadril.\nIV.\n35. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§\n11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v\nkasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1, 2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po\njej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.\n36. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení zákona č. 423/2020 Z.z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021.\n37. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení zákona č. 423/2020 Z.z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na\nnajvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho\nsprávneho súdu.\n38. Z dôvodovej správy k zákonu č. 423/2020 Z.z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s\nreformou súdnictva, ktorý v článku XX novelizoval aj zákon č. 757/2004 Z.z. vyplýva, že zákonodarca vo\nvyššie citovanom odseku 2 upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu na najvyšší správny\nsúd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu všetky „živé“ veci v agende správneho\nsúdnictva, ktoré aj dokončí.\n39. Predmetom kasačného konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým\nzmenil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu Mestskej časti Bratislava-Lamač zo dňa 15.\ndecembra 2017, keď odvolací orgán zistil, že stavebný úrad vo výrokovej časti prvostupňového\nrozhodnutia a v odôvodnení neuviedol identické vyhodnotenie vznesenej námietky, námietku neuviedol v\nplnom znení tak, ako bola vznesená (námietka vznesená v predmetnom konaní smerovala výlučne proti\nstavebnému objektu SO102 Prípojka dažďovej kanalizácie - vsakovacie bloky) a taktiež sa nestotožnil\ns určením podmienky č. 23, ktorou určil stavebníkovi povinnosť predložiť hydrogeologický prieskum\nstavebnému úradu pred kolaudáciou stavby. Po doplnení spisového materiálu v priebehu odvolacieho\nkonania o Hydrogeologický posudok a Odborné stanovisko k odvolaniu žalobcu, o prepracovaný\nvýkres č. 01-koordinačná situácia 02/2017 v mierke 1 : 200 a o prepracovanú správu: B. Súhrnná\ntechnická správa 02/2017 dospel k záveru, že prvostupňové napadnuté rozhodnutie je potrebné\nzmeniť v časti výroku napadnutého prvostupňového rozhodnutia, vrátane nahradenia časti projektovej\ndokumentácie, prepracovanými dokladmi a doplnením grafickej prílohy rozhodnutia s tým, že ostatné\nčasti prvostupňového rozhodnutia boli ponechané nezmenené a v platnosti. Čo sa týka stavebného\nobjektu SO 103, rozhodol o umiestnení stavby SO 103-1 Studňa podľa § 37, 39 a 39a stavebného\nzákona v spojení s § 4 vyhlášky č 453/2000 Z.z., pričom povolenie uvedeného stavebného objektu\nstavby nie je predmetom prvostupňového rozhodnutia, nakoľko povolenie je v kompetencii špeciálneho\nstavebného úradu. Žalovaný v odôvodnení okrem iného konštatoval, že pri uvedených odstupových\nvzdialenostiach predmetnej novostavby rodinného domu (vrátane studne a vsakovacích blokov), pričom\nstudňa je vzdialená od nehnuteľnosti odvolateľa min. 3 m a odstupová vzdialenosť vsakovacích bokov je\nod jeho nehnuteľnosti min. 9,100 m, negatívny vplyv v dôsledku daného umiestnenia stavby na užívanie\nsusednej nehnuteľnosti odvolateľa nebol ničím podložený, napr. oponentským posudkom spracovaným\noprávnenou osobou. Poukázal pritom na doplnené podklady, a to Hydrogeologický posudok z apríla\n2018 spracovaný RNDr. A. B. a Odborné stanovisko z apríla 2018 vypracované hydrogeológom Mgr.\n\nZ. B., pričom Hydrogeologický posudok vychádzal ako z podkladov, okrem iného aj z podrobného\ninžiniersko-geologického prieskumu - Bratislava Lamač RNDr. Z. Š. z 12/2017 a výsledkov starších\nprieskumných prác uskutočnených v predmetnej oblasti z archívu Geologickej služby SR - Geofond\na vodohospodárskej mapy, atlasu chemizmu podzemných vôd. Navrhovaný systém odvodňovania\nzrážkových vôd pre posudzovaný rodinný dom garantuje zabezpečenie spoľahlivej infiltrácie zrážkových\nvôd, kde sa prakticky celý objem zrážky dostane do nenasýtenej zóny horninového prostredia a postupne\nvsakuje. Na základe toho bola upravená časť projektovej dokumentácie (B. Súhrnná technická správa\n- časť dažďová kanalizácia a výkres - koordinačná situácia č. 01), pričom k navrhovanej zmene vydal\norgán štátnej vodnej správy kladné stanovisko zo dňa 05. marca 2018 s podmienkami, ktoré odvolací\norgán zahrnul do podmienok výroku rozhodnutia č. 24.\n40. Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného\nrozhodnutia žalovaného (03. júla 2018) rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok,\numiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na\nobsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej\nprílohe územného rozhodnutia.\n41. Podľa § 39a ods. 4 stavebného zákona stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení\nstavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú\npodmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za\npredpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny.\n42. Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné\npodmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný\núrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní\nstavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich\npredpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým\nvylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. Podľa § 66\nods. 3 citovaného zákona záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí\na/ umiestnenie stavby na pozemku v prípadoch spojeného konania o umiestnení stavby so stavebným\nkonaním,\nb/ ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia,\nc/ dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou\nschopnosťou pohybu a orientácie,\nd/ lehotu na dokončenie stavby,\ne/ plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách podľa § 140b dotknutými orgánmi, ak\nnie sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného\ndopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete,\nf/ stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, ak sa stavba uskutočňuje svojpomocou,\ng/ použitie vhodných stavebných výrobkov,\nh/ povinnosť oznámiť začatie stavby.\n43. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa\ntohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.\n44. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku v znení účinnom ku dňu 03. júla 2018 správny orgán je povinný\nzistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.\nPritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.\n45. Podľa § 34 ods. 3 správneho poriadku účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich\ntvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.\n46. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom\nrozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.\n47. Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo\nzruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.\n\n48. Po preskúmaní veci a po vyhodnotení kasačných námietok vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu kasačný súd\nkonštatuje, že v zásade nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných\nprávnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania,\nuvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne\nvýchodiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Kasačný súd považuje právne posúdenie v\npreskúmavanej veci v merite veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Kasačný súd,\nvychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci, zameral svoju pozornosť predovšetkým na to, či krajský\nsúd správne a v súlade so zákonom posúdil námietky žalobcu vznesené v žalobe a teda, či správne\nposúdil zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a s ním spojeného prvoinštančného\nsprávneho rozhodnutia.\n49. V danej veci pristúpil žalovaný k zmene prvostupňového rozhodnutia o povolení stavby rodinného\ndomu účastníkov 1. a 2. v spojenom územnom a stavebnom konaní najmä z dôvodu, že vyhodnotil\nodvolanie podané žalobcom a z toho dôvodu doplnil dokazovanie v odvolacom konaní, vrátane\nmiestneho zisťovania. Na základe odvolacej námietky vyžiadal od stavebníkov ďalšie podklady, ktoré by\npreukázali alebo naopak vylúčili povolenie stavebného objektu SO 102 Prípojka dažďovej kanalizácie\n- vsakovacie bloky tak, ako bol povolený prvostupňovým orgánom, a voči ktorému žalobca brojil.\nVzhľadom na upravenú časť projektovej dokumentácie B. Súhrnná technická správa - časť dažďová\nkanalizácia a výkres - koordinačná situácia č. 01 a predloženie nových dôkazov (Hydrogeologický\nposudok a odborné stanovisko vypracované hydrogeológom) odvolací orgán zistil, že je potrebné zmeniť\nprvostupňové rozhodnutie tak, ako je uvedené vo výroku preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a\nvo vzťahu k tomu opätovne posúdiť opodstatnenosť námietok žalobcu uplatnených v prvostupňovom\nkonaní a v odvolacom konaní. Kasačný súd má za to, že žalovaný vyhodnotil dokazovanie doplnené na\nodvolacom orgáne objektívne, logicky a zaoberal sa všetkými podkladmi, čoho vyústením bola zmena\nprvostupňového rozhodnutia. Okrem toho (aj bez toho, aby žalobca v koncentračnej lehote namietal\numiestnenie a povolenie stavebného objektu SO 103 - studňa) ex offo zmenil prvostupňové rozhodnutie\ntak, že vydal len rozhodnutie o umiestnení stavby SO 103-1 studňa, pričom povolenie uvedeného\nstavebného objektu nie je predmetom preskúmavaného rozhodnutia. Aj s týmto právnym názorom sa\nkasačný súd stotožnil vzhľadom na to, že povolenie vodnej stavby, ktorou studňa nepochybne je, je v\nkompetencii špeciálneho stavebného úradu (§ 26 ods. 3 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách).\n50. Žalobca v kasačnej sťažnosti namietal najmä povolenie stavebného objektu SO 102 Prípojka\ndažďovej kanalizácie - vsakovacie bloky. Kasačný súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom\nsprávneho súdu, že námietky žalobcu uvedené v správnej žalobe, namietajúce povolenie stavebného\nobjektu SO 102 bez predchádzajúceho preskúmania podložia, teda hydrogeologického prieskumu\nvyhotoveného pred spracovaním projektovej dokumentácie, sa týkajú výslovne prvostupňového\nrozhodnutia, ktoré týmto spôsobom riešilo povolenie prípojky dažďovej kanalizácie. Avšak\npreskúmavané rozhodnutie žalovaného totožné odvolacie námietky riadne prejednalo, vo vzťahu k nim\ndoplnilo dokazovanie a aj projektovú dokumentáciu tak, aby odôvodneným námietkam žalobcu bolo\nvyhovené. Práve z toho dôvodu bola projektová dokumentácia doplnená v časti dažďová kanalizácia\no pridanie retenčnej nádrže pred vsakovací tunel a zároveň sa vsakovací tunel posunul ďalej od\npozemku odvolateľa. V záujme odborného posúdenia žalobcom namietaných skutočností ohľadne\nhydrogeologického prieskumu žalovaný doplnil dokazovanie o vyhodnotenie Hydrogeologického\nposudku z apríla 2018 a odborného stanoviska taktiež z apríla 2018. Zároveň z dôvodu predchádzania\nmožných sporov boli doplnené presné odstupové vzdialenosti vsakovacích blokov a studne od susednej\nnehnuteľnosti s ich zakreslením do výkresu č. 01 - koordinačná situácia 02/2017 v mierke 1 : 200. Pokiaľ\nz odborných posudkov vyplývalo kladné stanovisko k umiestneniu a povoleniu stavebného objektu SO\n102 pre posudzovaný rodinný dom, pri uvedených odstupových vzdialenostiach studne a vsakovacích\nblokov od pozemkov žalobcu, nebol dôvod konštatovať žiadny negatívny vplyv na jej nehnuteľnosti v\ndôsledku daného umiestnenia stavieb. Z uvedených dôvodov kasačný súd považoval kasačné námietky\nžalobcu, že krajský súd nesprávne právne posúdil vec, za nedôvodné.\n51. Rovnako nedôvodná je aj námietka týkajúca sa priznania náhrady trov konania účastníkom 1. a 2.\nSamotný rozsah náhrady trov je uvedený priamo v § 169 SSP. Tento rozsah je vo všeobecnosti upravený\nako právo na náhradu tých trov, ktoré ďalším účastníkom vznikli v súvislosti s plnením povinností,\nako im správny súd uložil. Týmto spôsobom náhradu trov koncipoval aj krajský súd, ako to vyplýva z\nodôvodnenia rozsudku. Pokiaľ uviedol, že im takto priznáva plnú náhradu trov, z uvedeného vyplýva,\n\nže sa jedná o všetky trovy, ktoré vznikli účastníkom 1. a 2. v súvislosti s plnením povinností, ktoré im\nsprávny súd uložil, čo je v súlade s citovaným ustanovením § 169 SSP.\n52. Čo sa týka sťažnostných námietok týkajúcich sa stavebného objektu SO 103-1 studňa:\n53. V prvom rade je potrebné stotožniť sa s názorom krajského súdu, že v koncentračnej lehote\npred prvostupňovým správnym orgánom žalobca žiadne námietky vo vzťahu k tomuto objektu\nneprodukoval; pritom v stavebnom a územnom konaní platí koncentračná zásada, čo znamená, že po\ntermíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada a\nstanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné, stavebný úrad však musí\nzainteresované subjekty na túto skutočnosť písomne upozorniť a jednoznačne určiť lehotu na uplatnenie\nich pripomienok a námietok (rovnako napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n6Sžp/1/2011 zo dňa 20. júla 2011). Žalobca bol riadne vo výzve na vyjadrenie v koncentračnej lehote\nstavebným úradom poučený, a preto bolo možné v ďalšom priebehu stavebného konania prihliadať\nlen na námietky namietané v koncentračnej lehote. Žalobca neuviedol žiadne námietky vo vzťahu\nk stavebnému objektu 103 studňa. Pokiaľ žalovaný zmenil pôvodné povoľovacie rozhodnutie tak,\nže rozhodol len o umiestnení tejto vodnej stavby (vypustil povolenie studne) pri zachovaní všetkých\npodmienok umiestnenia studne uvedených v stavebnom povolení, žalobca mal právo v správnej žalobe\nnamietať len tento výrok, avšak nie samotné umiestnenie tohto stavebného objektu. Pokiaľ teda\nžalobca v správnej žalobe namietal umiestnenie studne v blízkosti pozemku žalobcu, zníženie hladiny\npodzemnej vody a obdobné námietky, tieto správne vyhodnotil správny súd ako nedôvodné. Pokiaľ\nžalobca v kasačnej sťažnosti namietal, že žalovaný rozhodol o umiestnení studne, hoci stavebný úrad\no tom v prvostupňovom rozhodnutí nerozhodol, táto námietka je v úplnom rozpore s prvostupňovým\nrozhodnutím, keď z neho vyplýva, že sa jednalo o spojené územné a stavebné konanie, ktorého\npredmetom bol stavebný objekt 103 Prípojka vody - Studňa.\n54. Nedôvodná je aj námietka procesného charakteru, že žalovaný vylepšil, resp. upravil výroky\nrozhodnutia stavebného úradu, ktoré považoval za chybné, čo nie je zmenou správneho rozhodnutia.\nTakýto právny názor je v rozpore s § 59 správneho poriadku. V správnom konaní sa uplatňuje\ntzv. apelačný princíp, ktorý umožňuje, že orgán, ktorý rozhoduje o odvolaní, môže sám napraviť\nrozhodnutie a sám môže rozhodnúť vo veci samej. Pritom sa môže odchýliť od skutkového stavu\nzisteného prvostupňovým orgánom. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že odvolacie konanie je práve\nna naprávanie určitých pochybení správnych orgánov prvého stupňa, či už pri zisťovaní skutkového\nstavu alebo pri právnom posúdení veci. Odvolací orgán pritom nie je v žiadnom smere viazaný závermi\nprvostupňového orgánu. Samostatne hodnotí vec zo skutkovej a právnej stránky. Odvolací orgán\nmôže rozhodnúť aj v neprospech odvolateľa. V danom prípade teda žalovaný nepochybil, keď doplnil\nskutkový stav veci a zmenil prvostupňové rozhodnutie v konkrétnych častiach tak, že tieto časti zrušil\na nahradil ich vlastným rozhodnutím. Poukaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 2Sžo/219/2010 nie je priliehavý na danú situáciu, pretože v tam prejednávanej veci žalovaný\nupravil svojím rozhodnutím text prvostupňového správneho rozhodnutia tým, že vo výroku rozhodnutia\nv predmetnej veci zmenil podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku prvostupňové rozhodnutie tak, že\n„príslušnú časť výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa nahradil textom iného znenia“, teda\nako odvolací orgán konal v mene prvostupňového správneho orgánu. V tu preskúmavanej veci však\nodvolací orgán zmenil vlastným rozhodnutím rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.\n55. Čo sa týka námietky, že žalobca nebol oboznámený s výkresom, na ktorom mala byť okótovaná\nstudňa spolu s retenčnou nádržou a vsakovacími blokmi, námietka je taktiež v rozpore s\nadministratívnym spisom, keď priamo v zázname z nahliadnutia do spisového materiálu zo dňa 24. mája\n2018 je uvedené, že súčasťou spisu bol aj výkres - okótovaná koordinačná situácia - vyhotovený po\nodvolaní žalobcu, čo potvrdila zástupkyňa žalobcu G. Š., ktorá si súčasne vyhotovila fotokópie spisu do\nmobilného telefónu.\n56. Kasačný súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že hydrogeologické posudky boli zhotovené\nza iným účelom, a to za účelom splnenia povinností stavebníka uvedených vo vodnom zákone.\nHydrogeologický posudok aj odborné vyjadrenie si vyžiadal žalovaný v stavebnom konaní, a\nnie špeciálny stavebný úrad v konaní o povoľovaní vodnej stavby. Predmetom posúdenia bola\ncharakteristika hydrogeologických pomerov v mieste pripravovanej zástavby domu, ako aj posúdenie\ninfiltrácie splaškových vôd zo striech a spevnených plôch do vsaku. Predmetom hodnotenia teda\n\nnebolo len hodnotenie prípadného vplyvu vsakovania dažďových vôd na kvalitu podzemných vôd, ale\naj posúdenie možnosti likvidácie dažďových vôd zo strechy rodinného domu infiltráciou do horninového\nprostredia pomocou navrhovaného vsakovacieho systému s retenčnou nádržou. V Hydrogeologickom\nposudku RNDr. A. B. je jednoznačne uvedené posúdenie technického riešenia vsaku, a to tak, že\ndažďová voda zo strechy a domu spevnených plôch bude vedená do 5m3 retenčnej nádrže s prepadom,\nktorý bude pokračovať v samostatných podpovrchových plošných vsakovacích blokov, ktoré budú\numiestnené na pozemku investora. Vsak dažďových vôd treba orientovať na polohu zvetraného plášťa\ngranitov - od hĺbkovej úrovni 2-3,5 m pod terénom. Vsaky na úrovni silne zvetralých granitov garantujú\ndostatočnú infiltračnú kapacitu jednotlivých vsakovacích objektov. Z uvedeného vyplýva, že sa jedná o\nretenčnú nádrž. Podmienkou pre takýto spôsob riešenia sú vhodné hydrogeologické pomery, ktoré v\ndanom prípade boli preukázané v Hydrogeologickom posudku, ktorý sa venoval posúdeniu danej lokality\nz hľadiska geomorfologického členenia, klimatických, hydrologických, geologických, hydrogeologických\na inžinierskogeologických pomerov. Vychádzal tiež z podrobného inžinierskogeologického prieskumu zo\ndňa 04. decembra 2017 RNDr. Z. Š.. Nie je teda dôvodná námietka, že tieto pomery neboli v správnom\nkonaní skúmané.\n57. Kasačný súd dáva za pravdu žalobcovi, že táto otázka je otázkou odbornou a práve preto postupoval\nžalovaný správne, keď vyžiadal od stavebníkov odborné podklady na jej posúdenie. Pokiaľ žalobca\ntvrdil, že toto odborné posúdenie je nesprávne, takéto tvrdenie nemá žiadnu preukaznú hodnotu\npráve vzhľadom na odbornosť tejto otázky. Pri púhom spochybnení predložených dôkazov odborného\ncharakteru iným účastníkom konania nie je povinnosťou správneho orgánu vždy dávať vypracovať\nznalecký posudok. Úloha správneho orgánu zistiť presne a úplne stav veci v zmysle § 32 ods. 1\nsprávneho poriadku nie je bezbrehá, najmä v návrhových konaniach je potrebná aktívna súčinnosť\núčastníkov pri získavaní potrebných poznatkov v rozhodujúcich skutočnostiach. Túto povinnosť si\nnavrhovatelia správneho konania - stavebníci - splnili, keď odborné vyjadrenia predložili. Ak žalobca,\nhoci nebol navrhovateľom v tomto stavebnom konaní, ale mal zrejmý protichodný záujem v tomto\nkonaní ako stavebníci, produkoval určité zásadné tvrdenia v rozpore s odbornými dôkazmi, ktoré\npredložili navrhovatelia, avšak tieto nepreukázal, nie je potom možné vyčítať žalovanému, že vychádzal\nz odborných podkladov predložených do správneho konania.\n58. Je tiež plne nedôvodná námietka žalobcu, že postupom správneho súdu bolo porušené jeho právo na\nspravodlivý proces. Žalobca v kasačnej sťažnosti neodôvodnil, akým konkrétnym postupom správneho\nsúdu malo byť toto jeho právo porušené. Pokiaľ žalobca namietal nedostatok odôvodnenia rozsudku\nkrajského súdu, neuviedol, ktoré žalobné námietky neboli vyhodnotené, naopak v kasačnej sťažnosti\nopätovne len vo všeobecnosti uvádzal, že sudca sa s jeho veľmi konkrétnymi a vecne formulovanými\nnámietkami nevysporiadal žiadnym spôsobom. Pokiaľ namietal, že sa nevyjadril ku všetkým námietkam\nžalobcu, kasačný súd konštatuje, že krajský súd sa vysporiadal so žalobnými bodmi dostatočným\nspôsobom, pričom v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. vec García\nRuiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21. januára 1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, Ruiz\nTorija proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09. decembra 1994 týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de\nHurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19. apríla 1994 týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90), judikatúry\nÚstavného súdu Slovenskej republiky (sp.zn. I. ÚS 226/03 zo dňa 12. mája 2004, III. ÚS 209/04 zo dňa\n23. júna 2004, III. ÚS 95/06 zo dňa 15. marca 2006), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola\ndaná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa\npovahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu. Najvyšší správny\nsúd nevzhliadol v napadnutom rozsudku nedostatok dôvodov, pre ktorý by ho bolo potrebné zrušiť. S\nodôvodnením krajského súdu sa kasačný súd stotožnil a v podrobnostiach naň odkazuje.\n59. Kasačný súd nedoplnil dokazovanie listinou predloženou M. Š. v konaní pred kasačným súdom\ndňa 09. februára 2021 nazvanou Odvádzanie dažďových vôd v oblasti T., k.ú. F. - vyjadrenie k žiadosti\nzo dňa 17.2.2020, keďže v zmysle § 454 SSP pre rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v\nčase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Pred kasačným súdom je dokazovanie\nv zásade vylúčené, okrem preukazovania včasnosti a prípustnosti kasačnej sťažnosti, príp. existencie\nkasačných dôvodov.\n60. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže kasačný súd nezistil v rozsahu uplatnených kasačných\nnámietok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia ani napadnutého rozsudku správneho súdu,\nkasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.\n\n61. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanému bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a\ncontrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaný bol v konaní úspešný a preto má právo na náhradu\ntrov kasačného konania. Keďže však neboli splnené podmienky na aplikáciu § 168 SSP (výnimočná\nsituácia), kasačný súd mu náhradu trov kasačného konania nepriznal.\n62. Žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov kasačného konania (§ 167 ods. 1\nSSP a contrario).\n63. Kasačný súd nepriznal náhradu trov kasačného konania ani ďalším účastníkom 1. až 4. Títo majú voči\nžalobcovi ako neúspešnému účastníkovi právo na náhradu trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením\npovinnosti, ktorú im správny súd uložil (§ 169 SSP). Avšak vzhľadom na to, že v kasačnom konaní žiadna\ntakáto povinnosť nebola ďalším účastníkom uložená, súd im náhradu trov kasačného konania nepriznal.\n64. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá\nSSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "I. ÚS 535/2022", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:c7d46f6c-fe46-4d0e-9548-4bcfa1fcfbdd", "datum": "2022-10-19", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/140/2018", "guid": "c08de1f0-6f22-4b9a-a8d7-e5c2e598022e:7223e367-f5fd-4bf7-baee-210ab762d9b4", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}