{"guid": "877e4d6a-515b-40f5-8026-c35ed3f25106:6b35e3b3-867c-4beb-b154-5131d0c16414", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:1018200434.1", "spisova_znacka": "10Sžk/30/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Sžk/30/2020 z 19. 7. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 19. júla 2022, sp. zn. 10Sžk/30/2020, ECLI:SK:NSSSR:2022:1018200434.1", "identifikacne_cislo": "1018200434", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Mališová", "sudca_id": 424, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-malisova-424", "datum_vydania": "2022-07-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6b35e3b3-867c-4beb-b154-5131d0c16414", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:1018200434.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:1018200434.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:1018200434.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n10Sžk/30/2020\n1018200434\n19. 07. 2022\nJUDr. Zuzana Mališová\nECLI:SK:NSSSR:2022:1018200434.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany\nMališovej a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Juraja Vališa, LL.M., v právnej\nveci žalobcov: 1. Slovenský rybársky zväz, so sídlom Andreja Kmeťa 20, Žilina, IČO: 00 178 209, 2.\nSlovenský rybársky zväz, Mestská organizácia Sereď, so sídlom Čepenská 2533, Sereď, IČO: 36 087\n793, obaja zastúpení: VIA LEGE, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Veterná 1093, Pata, IČO:\n36 866 415, v mene ktorej koná JUDr. Monika Čambáliková, konateľka a advokátka, proti žalovanému\n(sťažovateľovi): Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1,\nBratislava, IČO: 42 181 810, za účasti: I. Obec Dolná Streda, 925 63 Dolná Streda 650, IČO: 00 611\n638, zastúpená Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, IČO:\n47 232 765, konajúca prostredníctvom JUDr. Ivana Syrového, PhD., konateľ a advokát, II. Slovenský\nvodohospodársky podnik, š.p., so sídlom Radničné nám. 8, Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047, III. A..\nX. I., Y. XX, S., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2913/2018-9.2 (1/2018 - rozkl.) zo\ndňa 15. marca 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti právoplatnému rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 6S/50/2018 - 584 zo dňa 07. marca 2019 v spojení s opravným uznesením\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 6S/50/2018 - 681 zo dňa 27. júla 2020 takto\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.\n6S/50/2018 - 584 zo dňa 07. marca 2019 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 6S/50/2018 - 681 zo dňa 27. júla 2020 z r u š u j e a vec v r a c i a krajskému súdu na ďalšie\nkonanie a rozhodnutie.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym súdom\n1. Napadnutým rozsudkom č. k. 6S/50/2018 - 584 zo dňa 07. marca 2019 Krajský súd v Bratislave\n(ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) návrh žalobcov na prerušenie konania zamietol, podľa ust.\n§ 191 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“)\nzrušil ako nepreskúmateľné rozhodnutie Ministra žalovaného č. 2913/2018-9.2 (1/2018 - rozkl.) zo dňa\n15.03.2018 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ako aj rozhodnutie žalovaného, odboru štátnej\nvodnej správy a rybárstva č. 8490/2017-4.1 zo dňa 23.11.2017 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“),\nvec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žalobcom priznal voči žalovanému nárok na úplnú náhradu\ntrov konania. Napadnutým rozhodnutím bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie zo dňa 23.11.2017,\nktorým žalovaný, odbor štátnej vodnej správy a rybárstva na základe žiadosti Obce Dolná Streda zo dňa\n20.10.2016 o pridelenie ostatnej vodnej plochy na účely podnikania v osobitnom režime:\n\n- odobral podľa § 39 ods. 1 písm. c) zákona 139/2002 Z. z. o rybárstve v znení účinnom od 1. 11. 2015 do\n31. 8. 2018 (ďalej len „zákon o rybárstve“) Slovenskému rybárskemu zväzu - Rada, Žilina (ďalej aj „SRZ“)\nvýkon rybárskeho práva na ostatnej vodnej ploche - rybárskom revíre č. 2-1550- 1-1 OR Dolnostredské,\n- vyradil podľa § 34 ods. 1 zákona o rybárstve rybársky revír č. 2-1550-1-1 OR Dolnostredské z evidencie\nrybárskych revírov vedenej na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky podľa § 39 písm.\nf) zákona o rybárstve,\n- pridelil podľa § 34 ods. 1 zákona o rybárstve Obci Dolná Streda ostatnú vodnú plochu - OR\nDolnostredské (16,65 ha), k. ú. B. S., okres M., na účely podnikania v osobitnom režime.\n2. Správny súd k návrhu žalobcov na prerušenie konania s tým, aby správny súd predložil Ústavnému\nsúdu SR návrh na začatie konania o súlade § 34 ods. 1 až ods. 3 a § 39 ods. 1 písm. e) zákona o\nrybárstve s čl. 1 ods. 1, čl. 4, s čl. 12 ods. 1, s čl. 20 ods. 1, s čl. 44 a s čl. 55 Ústavy Slovenskej republiky\nuviedol, že nie je daný dôvod na postup podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP, nakoľko v merite veci je možné\npodať ústavne konformný výklad predmetných ustanovení.\n3. Za kľúčový označil krajský súd výklad § 34 ods. 1 zákona o rybárstve a uviedol, že pri súdnom\nprieskume súd vychádzal z účelu zákona o rybárstve a jeho štruktúry. V prvej časti zákona v § 4 zákona\no rybárstve zákonodarca upravil výkon rybárskeho práva tak, že v prípade, ak sa jedná o vodný tok, ten\nbez ďalšieho pridelí SRZ a v prípade, ak sa jedná o ostatnú vodnú plochu - túto v zmysle § 4 ods. 8\npísm. a), b) zákona o rybárstve pridelí na základe písomnej žiadosti, ktorá musí obsahovať zákonom\nstanovené podmienky vymedzené v § 4 ods. 9 zákona o rybárstve. Z pojmu „pridelí“ pri žiadosti v zmysle\n§ 4 zákona o rybárstve podľa krajského súdu vyplýva, že ak žiadateľ splní podmienky žiadosti zákonom\nvymedzené, tak žalovaný ostatnú vodnú plochu žiadateľovi má povinnosť prideliť. V ustanovení § 4\nzákona o rybárstve podľa krajského súdu zákonodarca v prípade ostatných vodných plôch umožnil\n„vyreštituovať“ pozemky na ktorých sa nachádza vodná plocha a z toho vyplýva i zákonná podmienka\nžiadosti, vymedzená v § 4 ods. 9 písm. e) zákona o rybárstve, a to predloženie dohody o finančnom\nvyrovnaní s doterajším užívateľom.\n4. Krajský súd konštatoval, že žiadosť, ktorú si Obec Dolná Streda u žalovaného uplatnila podľa\n§ 34 zákona o rybárstve, zákonodarca začlenil do časti podnikanie, čo sa odrazilo i v zákonných\npodmienkach - taxatívne vymedzených v § 34 ods. 3 uvedeného zákona. Keďže zákonnou podmienkou\nžiadosti o pridelenie ostatnej vodnej plochy na účely podnikania v osobitnom režime nie je predloženie\ndohody o finančnom vyrovnaní s doterajším užívateľom, úmyslom zákonodarcu bolo podľa krajského\nsúdu upraviť situáciu, keď napr. doterajší užívateľ sa v súlade so zákonom o rybárstve, prípadne\niným právnym predpisom, nestará o vodnú plochu a výkon rybárskeho práva riadne nezabezpečuje\n(zákonodarca umožnil ministerstvu vyradiť ostatnú vodnú plochu z rybárskych revírov a odobrať\ndoterajšiemu užívateľovi) a žiadateľ-podnikateľ o pridelenie ostatnej vodnej plochy na účely podnikania\nv osobitnom režime, ministerstvu osvedčí, že svojimi podnikateľskými aktivitami bude lepšie a v súlade\nso zákonom užívať ako doterajší užívateľ. Správny súd zdôraznil, že v prípade podania žiadosti podľa\n§ 34 zákona o rybárstve má žalovaný uvedenú skutočnosť posúdiť a riadne odôvodniť. Krajský súd\npodotkol, že postupom podľa § 34 zákona o rybárstve môže žalovaný výkon rybárskeho práva prideliť,\nna rozdiel od § 4 zákona o rybárstve, podľa ktorého, pridelí výkon rybárskeho práva na ostatnej vodnej\nploche. Uvedené podľa krajského súdu opodstatňuje požiadavku, že v prípade, že ministerstvo žiadosti\npodľa § 34 uvedeného zákona vyhovie, je na ministerstve posúdiť, či finančné vyrovnanie s doterajším\nužívateľom je dôvodné, pričom posúdenie tejto otázky bude vždy individuálne od prípadu k prípadu,\nkeď napr. môže nastať i extrémna situácia, že doterajší užívateľ ostatnej vodnej plochy túto zanedbal,\nnezabezpečoval výkon rybárskeho práva a pod., kedy pravdepodobne ministerstvo žiadosti o pridelenie\nostatnej vodnej plochy do užívania podnikateľovi vyhovie, ale na finančné vyrovnanie s doterajším\nužívateľom nie je dôvod.\n5. Krajský súd vyhodnotil ako dôvodnú námietku žalobcov, že Obec Dolná Streda pri podaní žiadosti\nnepreukázala odborné vzdelanie so zameraním na chov rýb obcou poverenej osoby (§ 34 ods. 1 a\nods. 3 písm. b) zákona o rybárstve) a potvrdenie o zabezpečení veterinárneho dohľadu (§ 34 ods. 3\npísm. e) zákona o rybárstve), keď obidve podmienky zabezpečila v jednej osobe A., čo vykazuje konflikt\nzáujmov. K tomu uviedol, že účelom preukázania odborného vzdelania (§ 34 ods. 3 písm. b) zákona o\nrybárstve) je zabezpečiť, že sám podnikateľ alebo ním poverená osoba musí mať odborné vzdelanie\nso zameraním na chov rýb s ohľadom na samotný zdravý chov rýb a s tým súvisiacu konzumáciu rýb\nľuďmi. Úmyslom inštitútu veterinárneho dohľadu (§ 34 ods. 3 písm. e) zákona o rybárstve) je podľa\n\nkrajského súdu zabezpečenie chovu rýb pod veterinárnym dohľadom, t.j. zabezpečenie úradnej kontroly,\nktorú vykonáva úradom ustanovený veterinárny lekár, ktorý vykonáva kontrolu zdravotného stavu rýb,\ndodržiavanie podmienok celkovej pohody rýb, tiež dohliada na prípadnú liečbu rýb, dozoruje celý chov\nrýb a spolupracuje s orgánmi štátnej správy pri zisťovaní príčin úhynu rýb prípadne znečistenia životného\nprostredia. Nakoľko splnenie zákonných podmienok [§ 34 ods. 3 písm. b) a písm. e) zákona o rybárstve]\nbolo preukázané jednou osobou, toto podľa správneho súdu s poukazom na zmysel a účel odborného\nvzdelania a veterinárneho dohľadu nepochybne atakuje konflikt záujmov. Ak by zákonodarca mal úmysel\nkumulovať tieto dve podmienky, tak by takúto skutočnosť uviedol v zákone napr. že by tieto dva inštitúty\nuviedol pod jedným písmenom, a nie pod dvomi [písm. b) a písm. e)], ktoré navyše ani nie sú hneď\nza sebou. Uvedený názor podľa správneho súdu potvrdzuje aj Poverenie Regionálnej veterinárnej a\npotravinovej správy Galanta špecifikované v odseku 71. tohto rozhodnutia, ktorá veterinárnym dohľadom\nnad prevádzkovaním rybníka poverila A.. X. I., ako úradného veterinárneho lekára, s tým, že odbornosť\nchovu bude vykonávať B. K., ktorý má absolvovaný kurz rybárskych hospodárov.\n6. Krajský súd vyhodnotil ako dôvodnú aj námietku žalobcov, že iba ak by OR Dolnostredské bolo\nostatnou vodnou plochou, mohlo by byť vyradené z rybárskych revírov, odňaté žalobcovi a pridelené\nObci Dolná Streda. Iba v prípade, že OR Dolnostredské je ostatnou vodnou plochou, má žalovaný\nprávomoc vyradiť ostatnú vodnú plochu z rybárskych revírov a prideliť ju do užívania podnikateľovi\nv osobitnom režime. Žalovaný mal predmetnú otázku, v zmysle odôvodnenia svojho rozhodnutia,\nvyriešenú rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Galanta, odboru štátnej vodnej správy\na odpadového hospodárstva č. A 2005/00216-OÚŽP-629/05-OV z 20.04.2005 (ďalej aj „rozhodnutie\nOkresného úradu Galanta z roku 2005“), v ktorom bolo konštatované, že vodná plocha na parcelách\nč. 562/2, 719, 1765/1 v k.ú. B. S., nachádzajúce sa pod rybárskym revírom „Rameno Dolná Streda č.\n2-1550-1-1“, nie je vodným tokom podľa § 43 ods. 1 vodného zákona. Správny súd bol toho názoru,\nže žalovaný v súlade s výkonom dobrej verejnej správy, mal explicitne riešiť odbornú otázku ostatnej\nvodnej plochy, podľa § 43 ods. 7 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách, a to rozhodnutím príslušného\norgánu vodnej správy, a nie vychádzať z rozhodnutia Okresného úradu Galanta z roku 2005 o tom,\nže OR Dolnostredské nie je vodným tokom. A ak aj žalovaný vychádzal z uvedeného rozhodnutia, v\nspojení s vyjadrením Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p., zo dňa 26.04.2017, mal vo svojom\nrozhodnutí nepochybne v správnej úvahe uviesť, ako rozhodnutie o tom, že OR Dolnostredské nie\nje vodným tokom, má dopad na to, že OR Dolnostredské je ostatnou vodnou plochou, ktorú možno\nna základe žiadosti vyradiť a prideliť ju do užívania Obci Dolná Streda. Krajský súd konštatoval, že\nminimálne v tejto časti je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie.\nRovnako v tejto súvislosti, keďže v správnom konaní boli predložené dva rozdielne znalecké posudky,\nžalobca predložil posudok prof. Ing. O., DrSc., špecifikovaný v odseku 84. tohto rozhodnutia, podľa\nktorého OR Dolnostredské je vodným tokom a Obec Dolná Streda predložila posudok Ing. S., podľa\nktorého OR Dolnostredské nie je vodným tokom, mal podľa názoru súdu žalovaný požiadať príslušnú\nštátnu vodnú správu o zaujatie aktuálneho stanoviska aj k týmto znaleckým posudkom, a nie automaticky\nvychádzať z vyjadrenia Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p., zo dňa 26.04.2017. K obrane\nžalovaného, že žalobca predmetnú námietku uplatnil až v žalobe, krajský súd zaujal stanovisko, že z\nrozkladu žalobcu zo dňa 06.12.2017, proti prvostupňovému rozhodnutiu vyplýva, že žalobca namietal\nskutočnosť, že Obec Dolná Streda (ako žiadateľ) nepreukázal splnenie všetkých zákonných podmienok\nustanovených v § 34 zákona o rybárstve, keď nesplnil obligatórnu podmienku ust. § 34 ods. 1 zákona\no rybárstve, že OR Dolnostredské je vodným tokom, a nie ostatnou vodnou plochou a žalovaný sa v\nnapadnutom rozhodnutí s uvedenou námietkou nevysporiadal.\n7. Krajský súd tiež konštatoval, že bola dôvodná námietka žalobcov, že Obec Dolná Streda nesplnila\nzákonnú podmienku § 34 ods. 3 písm. d) zákona o rybárstve, keď musela mať väčšinový podiel\nvlastníckeho alebo nájomného práva k pozemkom pod OR Dolnostredské, s dôrazom na neplatnosť\nNájomnej zmluvy so SPF. Podľa krajského súdu je rozhodnutie v tejto časti je nedostatočne odôvodnené\na bez správnej úvahy, keď vo vzťahu k 35 nájomným zmluvám žalovaný od Obce Dolná Streda\nakceptoval účel nájmu „podnikanie v osobitnom režime\" a vo vzťahu k Nájomnej zmluve Obce Dolná\nStreda so SPF akceptoval účel nájmu „využitie na oddychovú zónu“ krajský súd zdôraznil, že oddychová\nzóna obce a podnikateľská aktivita obce sú zásadne odlišné účely využitia.\n8. Vo vzťahu k vyhodnoteniu Nájomnej zmluvy Obce Dolná Streda so SPF, ktorej platnosť je predmetom\niného súdneho konania, ktoré v čase rozhodovania nebolo právoplatne skončené a žalovaný konanie\nneprerušil pre riešenie predbežnej otázky a nevyčkal na konečné rozhodnutie, krajský súd dal za pravdu\n\nžalobcovi. Ustanovenie § 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v\nplatnom znení (ďale len „správny poriadok“) upravuje obligatórne prerušenie konania, ak sa začalo\nkonanie o predbežnej otázke upravenej v § 40 správneho poriadku, t.j. predbežnej otázke, od posúdenia\nktorej závisí rozhodnutie vo veci, ktorá je predmetom správneho konania. Postup, ktorý zvolil žalovaný,\nže o predbežnej otázke si urobil úsudok sám (§ 40 správneho poriadku), nie je podľa správneho súdu\nmožný v prípade, ak už začalo konanie pred iným orgánom, v ktorom sa rieši predbežná otázka potrebná\npre správny orgán. V konečnom dôsledku ust. § 40 správneho poriadku upravuje postup a podmienky\npre situáciu, že správny orgán si o predbežnej otázke urobí úsudok sám, čo ale nie je tento prípad.\nSprávny súd zároveň zdôraznil, že žalovaný svoj úsudok k platnosti predmetnej nájomnej zmluvy\nmal dostatočným spôsobom, v logických súvislostiach so správnou úvahou, odôvodniť. Rovnako bolo\npotrebné osobitne, s odkazom na námietku žalobcu, vyhodnotiť Nájomnú zmluvu Obce Dolná Streda\nso SPF vo vzťahu k ostatným 35 nájomným zmluvám (pre rozdiel v účele nájmu), preto súd považuje\nposúdenie všetkých uvedených nájomných zmlúv za neproporcionálne.\n9. Napokon krajský súd konštatoval nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia v časti, ktorými\nodobral OR Dolnostredské žalobcovi a pridelil Obci Dolná Streda do podnikania v osobitnom režime,\nspočívajúcu v chýbajúcom odôvodnení. Žalovaný v odôvodnení svojich rozhodnutí sa žiadnym\nspôsobom nevysporiadal, neuviedol súvislosti, na základe akej správnej úvahy dospel k záveru\npre odobranie výkonu rybárskeho práva na ostatnej vodnej ploche v predmetnom rybárskom revíre\nžalobcovi. Správny súd dodal, že v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí absentuje uvedenie logickej\nsúvzťažnosti medzi výrokom rozhodnutia a strohým opisom skutkových zistení.\n10. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 167 v spojení s § 175 ods.1 SSP tak, že úspešným\nžalobcom priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. Pribratí účastníci konania, ktorí\nboli na strane neúspešného žalovaného si žiadne trovy konania neuplatnili, súd im náhradu trov konania\nnepriznal.\nII.\nKasačná sťažnosť, vyjadrenia\n11. Proti napadnutému rozsudku žalovaný v pozícii sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) podal v zákonnej\nlehote kasačnú sťažnosť, v ktorej uplatnil nasledovné dôvody kasačnej sťažnosti: krajský súd rozhodol\nna základe nesprávneho právneho posúdenia veci a krajský súd nesprávnym procesným postupom\nznemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces, (§ 440 ods. 1 písm. g), a f) SSP). Sťažovateľ navrhol,\naby kasačný súd výrok, ktorým krajský súd zrušil druhostupňové rozhodnutie, ako aj prvostupňové\nrozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, ako aj výrok napadnutého rozsudku, ktorým\npriznal žalobcom voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania a vec vrátil v tomto rozsahu\nkrajskému súdu na ďalšie konanie.\n12. K dôvodu kasačnej sťažnosti podľa ust. § 440 ods. 1 písm. g) SSP sa sťažovateľ v prvom rade\nohradil voči výkladu ustanovenia § 34 zákona o rybárstve krajským súdom v bodoch 116 a 117\nnapadnutého rozsudku, ktorý považoval za nesprávny a arbitrárny. Poukázal na to, že krajský súd\nuviedol, že vychádzal z účelu zákona - ktorý nešpecifikoval a zo štruktúry zákona - pričom uviedol len\nustanovenie § 4 a § 34 zákona o rybárstve. Sťažovateľovi nebolo zrejmé, ako krajský súd dospel k\nzáveru, že pridelenie ostatnej vodnej plochy žiadateľa za účelom podnikania má byť akousi sankciou\npre doterajšieho užívateľa v prípade, ak tento ostatnú vodnú plochu zanedbal. Uviedol, že § 34 zákona\no rybárstve upravuje podmienky, ktoré musia byť splnené, aby sťažovateľ mohol žiadateľovi prideliť\nostatnú vodnú plochu, na ktorej doterajší užívateľ zle hospodáril, resp. zanedbal. Takýto výklad nemá\npodľa sťažovateľa v uvedenej právnej norme oporu a je v rozpore s účelom zákona o rybárstve\nvyjadrenom v dôvodovej správe - reagovať na prechod na podmienky trhového hospodárstva. Na rozdiel\nod predošlej právnej úpravy (zákon č. 102/1963 Zb. o rybárstve v znení neskorších predpisov), kedy boli\nvodné plochy vo vlastníctve štátu a rybárske právo na nich vykonával najmä Československý rybársky\nzväz -zákon o rybárstve rozlišuje medzi vodnými tokmi (ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu a rybárske\nprávo na nich vykonávajú zákonom taxatívne určené subjekty) a ostatnými vodnými plochami, pod\nktorými môžu vlastniť pozemky aj fyzické a právnické osoby. Práve týmto vlastníkom alebo nájomcom k\nväčšinovému podielu chcel podľa sťažovateľa zákonodarca umožniť, aby mohli mať predmetnú ostatnú\nplochu pridelenú na účely podnikania v osobitnom režime podľa § 34 zákona o rybárstve. Preto sa na\n\npridelenie ostatnej polohy podľa § 34 zákona o rybárstve súhlas doterajšieho užívateľa nevyžaduje a\nani zanedbanie ostatnej vodnej plochy z jeho strany.\n13. V tejto súvislosti sťažovateľ namietal aj to, že hoci správny súd v režime podľa § 4 zákona o\nrybárstve pripúšťal účel „vyreštituovať“ pozemky, na ktorých sa nachádza vodná plocha, takúto možnosť\npri prideľovaní ostatných vodných plôch podľa § 34 zákona o rybárstve nepripustil, a to bez ohľadu na\npodmienku vlastníckeho alebo nájomného vzťahu k väčšinovému podielu pozemkov pod predmetnou\nostatnou vodnou plochou.\n14. Sťažovateľ tiež poukázal na praktické problémy pri vysporiadaní sa s doterajším užívateľom, nakoľko\nk uzatvoreniu dohody nemožno nikoho donútiť. Rovnako uviedol, že hoci medzi podmienkami podľa §\n34 zákona o rybárstve absentuje dohoda o vyrovnaní s doterajším užívateľom, úmysel zákonodarcu v\ndôvodovej správe uvedený nie je. Ťažko si však podľa sťažovateľa možno predstaviť, že z absencie\ndohody o finančnom vyrovnaní s doterajším užívateľom vyplýva, že podľa § 34 zákona o rybárstve\nje možné prideľovať ostatné vodné plochy žiadateľom iba za predpokladu, že sa doterajší užívateľ v\nrozpore so zákonom o rybárstve o ne nestará. V prípade nesplnenia zákonných povinností vyplývajúcich\nzo zákona o rybárstve môže byť užívateľ potrestaný za správny delikt podľa § 40 tohto zákona, a nie\nvyhovením žiadosti žiadateľa podľa § 34 zákona o rybárstve. K absencii dohody o vyrovnaní s doterajším\nužívateľom v konaní podľa § 34 zákona o rybárstve sťažovateľ dodal, že obsahom tohto konania je\npridelenie ostatnej vodnej plochy, nie rýb na účely podnikania - teda nedochádza k protiústavnému\nprideľovaniu majetku doterajšieho užívateľa v podobe rýb, ktoré do ostatnej vodnej plochy vysadil.\n15. Rovnako mal sťažovateľ za to, že ak k dohode o vyrovnaní s doterajším užívateľom v uvedenom\nkonaní nedôjde, nie je oprávnený takúto dohodu nad rámec podmienok vyplývajúcich z § 34 zákona\no rybárstve od žiadateľa požadovať, bolo by to v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Z\nbodov 116 a 117 napadnutého rozsudku však podľa neho nie je zrejmé, či podľa názoru správneho súdu\nmôže sťažovateľ vyhovieť žiadosti podľa § 34 zákona o rybárstve aj so zohľadnením podmienky dohody\no vyrovnaní - a to vo vzťahu úvahám krajského súdu o podmienke vyhodnocovania konkrétneho prípadu\na tiež o nedôvodnosti tejto dohody v prípade zanedbania ostatej plochy užívateľom.\n16. Sťažovateľ tiež namietal nesprávne právne posúdenie krajského súdu, v dôsledku ktorého dospel k\nzáveru o konflikte záujmov v jednej osobe, ktorá zabezpečuje odborné vzdelanie so zameraním na chov\nrýb (§ 34 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona o rybárstve) a zároveň zabezpečujúcej veterinárny dohľad (§\n34 ods. 3 písm. e) zákona o rybárstve). Zo skutočnosti, že zákonodarca nemal v úmysle tieto funkcie\nsústrediť v jednej osobe, podľa sťažovateľa nevyplýva zákaz takejto kumulácie. Ak by zákonodarca\nnesúhlasil s kumuláciou týchto dvoch podmienok, priamo v zákone by to podľa sťažovateľa vylúčil.\nTakýto záver nevyplýva podľa sťažovateľa ani z poverenia Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy\nGalanta.\n17. Nesprávne právne posúdenie sťažovateľ videl aj v konštatovaní krajského súdu, že žalovaný mal\nexplicitne riešiť odbornú otázku ostatnej vodnej plochy, a nie vychádzať z rozhodnutia Okresného úradu\nGalanta z roku 2005. A ak aj žalovaný vychádzal z uvedeného rozhodnutia, mal vo svojom rozhodnutí\nnepochybne v správnej úvahe uviesť, aký má toto rozhodnutie dopad na to, že OR Dolnostredské je\nostatnou vodnou plochou, ktorú možno na základe žiadosti vyradiť a prideliť ju do užívania. V tomto\nsťažovateľ videl zjavný rozpor, pretože správny súd na jednej strane uviedol, že žalovaný mal riešiť\nuvedenú právnu otázku podľa § 43 ods. 7 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a na druhej strane uviedol, že\nsa mal riadiť rozhodnutím príslušného orgánu vodnej správy, a nie vychádzať z rozhodnutia Okresného\núradu Galanta z roku 2005. Sťažovateľovi nebolo zrejmé, ako mal podľa názoru krajského súdu riešiť\nodbornú otázku ostatnej vodnej plochy podľa § 43 ods. 7 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a zároveň\nnevychádzať z uvedeného právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu, ktoré bolo vydané práve na\nzáklade § 43 ods. 7 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách.\n18. Ďalšie výhrady mal sťažovateľ voči druhej časti uvedeného konštatovania v napadnutom rozsudku,\nže sťažovateľ nedostatočne odôvodnil, ako rozhodnutie o tom, že OR Dolnostredské nie je vodným\ntokom, má dopad na to, že OR Dolnostredské je ostatnou vodnou plochou. Podľa sťažovateľa bola\notázka charakteru OR Dolnostredské postavená v predmetnom správnom konaní tak, že buď ide o\nvodný tok alebo o ostatnú vodnú plochu. Nakoľko táto otázka bola právoplatne príslušným správnym\norgánom vyriešená tak, že sa nejedná o vodný tok, ale o útvar podzemnej vody (klasifikácia podľa\n\nzákona o vodách), neostal priestor na právnu úvahu sťažovateľa, ktorý ju na základe tohto rozhodnutia\npriradil pod vodné útvary uvedené v § 2 zákona o rybárstve. Z dôvodovej správy § 2 zákona o\nrybárstve vyplýva, že ostatnými vodnými plochami sú všetky vodné plochy, ktoré nie sú vodným tokom,\nrybníkom (ovládateľná vodná nádrž vybudovaná na chov rýb s možnosťou vykonávania pravidelných\nintenzifikačných a melioračných opatrení) rybnochovným zariadením (technologické zariadenie určené\nvýhradne na chov rýb, ako sú liahne, kanály, žľaby, silá, sádky, klietky a podobné zariadenia) ani\nvodárenskou nádržou (vodná nádrž slúžiaca na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou).\n19. Sťažovateľ v tejto súvislosti poukázal aj na to, že v predmetnom správnom konaní bol síce predložený\nznalecký posudok (nie dva, ako tvrdí krajský súd), ale rovnaký znalecký posudok bol predložený aj\nOkresnému úradu Galanta v správnom konaní, ktoré inicioval žalobca v 1. rade vo veci určenia, či je OR\nDolnostredské vodným tokom. Okresný úrad Galanta, odbor starostlivosti o životné prostredie, uvedené\nsprávne konanie rozhodnutím č. OU-GA-OSZP-2018/000983/OV/SV, OU-GA-OSZP-2017/005030/OV/\nSV zo dňa 20.02.2018 v zmysle § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku zastavil, nakoľko v tej istej\nveci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Na uvedené rozhodnutie odkazuje\naj napadnuté rozhodnutie žalovaného na str. 47 a v čase jeho vydania predstavovalo najaktuálnejšie\nstanovisko príslušného organu štátnej vodnej správy. Z uvedeného dôvodu považoval sťažovateľ za\nnesprávnu požiadavku krajského súdu, že mal „požiadať príslušnú štátnu vodnú správu o zaujatie\naktuálneho stanoviska aj k týmto znaleckým posudkom a nie automaticky vychádzať z vyjadrenia\nSlovenského vodohospodárskeho podniku š.p., zo dňa 26.04.2017.“\n20. Sťažovateľ nepovažoval za potrebné v napadnutom rozhodnutí skúmať, či je OR Dolnostredské\nostatnou vodnou plochou, pretože túto otázku už mal vyriešenú na základe právoplatného rozhodnutia\npríslušného orgánu, ako aj najaktuálnejšieho stanoviska príslušného orgánu štátnej vodnej správy, z\nktorých vyplýva, že OR Dolnostredské nie je vodný tok, z čoho podľa sťažovateľa jednoznačne vyplýva,\nže je ostatnou vodnou plochou. Napokon, rybárske právo môžu žalobcovia vykonávať v súlade so\nzákonom o rybárstve iba vo vodnom toku alebo v ostatnej vodnej ploche. Rovnako poukázal na to, že\ntáto námietka nebola v rozklade uvedená.\n21. V súvislosti s nesplnením zákonnej podmienky väčšinového alebo vlastníckeho práva k pozemkom\npod OR Dolnostredské sťažovateľ poukázal na správnu úvahu uvedenú na str. 47 až 49 napadnutého\nrozhodnutia, z ktorej vyplýva, že by zmluvu so SPF za diskutabilnú považoval vtedy, ak by jej účelom\nbolo poľnohospodárske využitie pozemku. V prípade podnikania v osobitnom režime a ľudí, ktorí\nsi túto činnosť uplatňujú lovom rýb na udicu, nesporne ide o relaxačnú činnosť, preto účel nájmu\n„nepoľnohospodárske využitie pozemku na oddychovú zónu“ považuje za adekvátny k plánovanému\nvyužitiu OR Dolnostredské. Okrem toho sťažovateľ uviedol, že § 34 zákona o rybárstve nevyžaduje,\naby bola nájomná zmluva uzatvorená na konkrétny účel, preto akceptuje nájomné zmluvy, ktoré nemajú\nvýslovne uvedený účel nájmu - podnikanie v osobitnom režime, pokiaľ dojednaný účel nie je v rozpore\ns výkonom podnikania v osobitnom režime, ako tom bolo v prípade 35 nájomných zmlúv obce Dolná\nStreda, kde bol ako účel nájmu dojednaný výkon rybárskeho práva, ktorý sa s podnikaním v osobitnom\nrežime vylučuje. Sťažovateľ tiež nesúhlasil s právnym posúdením správneho súdu, že oddychová zóna\nobce a podnikateľská aktivita obce sú zásadne odlišné účely využitia. Podľa názoru sťažovateľa nie je\nvylúčené, aby sa prelínalo postavenie obce ako subjektu verejnej moci a zároveň podnikateľa.\n22. Sťažovateľ sa rovnako ohradil voči interpretácii § 29 ods. 1 správneho poriadku správnym súdom.\nUviedol, že toto je potrebné vykladať v súlade s § 40 správneho poriadku, ktorý uvádza, že si správny\norgán môže o predbežnej otázke (súdne konanie o neplatnosti nájomnej zmluvy obce Dolná Streda\na SPF vedené na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. 25Cb/3/2017) urobiť úsudok sám, z výnimkou\notázok uvedených v § 40 ods. 2 správneho poriadku. Preto má podľa sťažovateľa správny orgán\npovinnosť prerušiť správne konanie výlučne z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke podľa § 40\nods. 2 správneho poriadku. Pokiaľ ide o predbežnú otázku podľa § 40 ods. 1 správneho poriadku, o\ntej si správny orgán môže urobiť úsudok sám, limitovaný je iba právoplatným rozhodnutím príslušného\norgánu o tejto otázke. Tiež poukázal na rozpory v záveroch krajského súdu, ktorý pri posúdení, či je OR\nDolnostredské ostatná vodná plocha vytýka sťažovateľovi nedostatok správnej úvahy - hoci existovalo\nprávoplatné rozhodnutie a na druhej strane mu vytýka, že nepočkal na právoplatné rozhodnutie súdu o\npredbežnej otázke. Zároveň poukázal na skutkový stav, že už v čase vydania rozhodnutia obec Dolná\nStreda disponovala podielom pozemkov pod OR Dolnostredské vo výške 78,59 percent, t.j. aj keby\n\nbola zmluva so SPF neplatná, v čase vydania druhostupňového rozhodnutia disponovala väčšinovým\npodielom pozemkov.\n23. Sťažovateľ sa ohradil voči posúdeniu krajského súdu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku\nz dôvodu absencie odôvodnenia výroku o odobratí OR Dolnostredské žalobcovi 1 a zároveň uviedol, že\ntoto žalobcovia v rozklade, ale ani v správnej žalobe nenamietali.\n24. K dôvodu kasačnej sťažnosti podľa ust. § 440 ods. 1 písm. f) SSP sťažovateľ namietal nedostatočné\nodôvodnenie napadnutého rozsudku. V závere sťažovateľ poukázal na ďalšie procesné pochybenia\nkrajského súdu, ktoré mali spočívať v nedostatočnom odôvodnení uznesenia č. k. 6S/50/2018-198 zo\ndňa 11.06.2018 o priznaní odkladného účinku správnej žalobe, ako aj nevysporiadanie sa s dvomi\nnávrhmi sťažovateľa na zrušenie tohto uznesenia.\n25. Žalobcovia vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 20.06.2019 navrhli kasačnú sťažnosť\nzamietnuť. Žalobcovia považujú výklad ustanovenia § 34 zákona o rybárstve krajského súdu za\nsprávny. To podľa nich potvrdzuje aj zohľadnenie § 44 ods. 2 zákona o rybárstve ako interporálneho\nustanovenia. Na uvedené ustanovenie krajský súd v napadnutom rozsudku neprihliadol z dôvodu\nnámietky sťažovateľa o porušení koncentračnej zásady. Účelom ustanovenia § 44 ods. 2 zákona o\nrybárstve je zachovanie prideleného rybárskeho práva na ostatných vodných plochách jednotlivým\nosobám podľa doterajších predpisov, ak si vlastník neuplatní právo podľa tohto zákona (§ 4 ods. 8 a 9\nzákona o rybárstve). To podľa žalobcov znamená, že rybárske právo im nemohlo byť odňaté, pretože\nnapadnuté rozhodnutie nebolo vydané podľa § 4 ods. 7 a 9, ale podľa § 34 zákona o rybárstve.\n26. Žalobcovia tiež osobitne poukázali na to, že pri každom odňatí práva je potrebné zvažovať okrem\niného priznanie finančnej náhrady za takéto odňatie práva. Nový zákon o rybárstve č. 216/2018 Z.z.\nuž odobratie rybárskeho práva podmieňuje dohodou o finančnom vyrovnaní s doterajším užívateľom.\nSťažovateľ teda mal podľa žalobcov okrem splnenia podmienok daných ustanovením § 34 zákona o\nrybárstve zohľadniť to, že v rozhodnutí odoberá žalobcom platne získané v dobrej viere vykonávané\nprávo, a to bez náhrady. Toto právo ho oprávňovalo chovať, loviť ryby, tieto si privlastňovať a na to v\nnevyhnutnej miere užívať pobrežné pozemky, s čím bola tiež spojená investícia z vlastného majetku na\nochranu životného prostredia a povinného zarybňovania. Ak bolo žalobcom priznané právo, ktorému\nzodpovedali aj povinnosti, mala im preto prináležať aj ochrana. Preto sa mal sťažovateľ v napadnutom a\nprvostupňovým rozhodnutím zaoberať, či neporušuje práva žalobcov. Uviedli, že sťažovateľ nesprávne\ninterpretoval svoje právomoci v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR tak, že by nemohol rozšíriť minimálne\npodmienky určené v § 34 zákona o rybárstve, ktoré aspoň musí žiadateľ splniť, aby došlo k vyhoveniu\njeho žiadosti, ktorej sťažovateľ môže a nemusí vyhovieť. Tiež musí uplatniť požiadavky na naplnenie\nústavných princípov, vrátane ochrany platne získaných práv nadobudnutých v dobrej viere a riadne.\nSťažovateľ podľa žalobcov nesprávne tvrdil, že rozhoduje iba o pridelení vody (bez rýb) a že za ryby patrí\nfinančné vyrovnanie. Pritom opomenul fakt, že ryby sú nevyhnutne spojené s vodou, a preto fakticky vždy\nprideľuje vodu aj s rybami, ktoré v nej sú. Rovnako sťažovateľ podľa žalobcov opomenul, že finančné\nvyrovnanie sa nevzťahuje len na ryby, ale aj všetky investície doterajšieho užívateľa.\n27. Žalobcovia nesúhlasili, že účelom § 34 zákona o rybárstve je ochrana práva na podnikanie a ochrana\npráv vlastníka pozemkov pod vodou - účelom tohto zákona bol aj čl. 4 Ústavy SR. Podľa dôvodovej\nsprávy k uvedenému zákonu je dominantnou ochrana rýb a ostatých vodných organizmov, ich lov a\nzachovanie a zveľaďovanie existujúcich ekosystémov a genofondu rýb. Sťažovateľ musí podľa žalobcov\nzohľadniť právo na podnikanie a vlastnícke právo k pozemkom pod vodou na jednej strane s vlastníckym\nprávom doterajšieho užívateľa k investíciám do danej vody ako aj s vlastníckym právom štátu k danej\nvode, tiež s právom všetkých občanov na zachovanie vysokej miery ochrany životného prostredia a\nprírodného dedičstva. Z hľadiska princípov právneho štátu pri tom musí podľa žalobcov prihliadať aj\nna doterajšie práva užívateľov. Poslaním a úlohou sťažovateľa teda nie je ochrana práv podnikateľov\nani vlastníkov pozemkov pod vodou, ale ochrana záujmov všetkých občanov, najmä ochrana životného\nprostredia.\n28. Správnosť napadnutého rozsudku vo vzťahu k OR Dolnostredské podľa žalobcov podčiarkuje fakt,\nže v čase vydávania napadnutých rozhodnutí (i) bola daná pochybnosť o tom, či ide o vodný tok alebo\nostatnú vodnú plochu, (ii) OR Dolnostredské bolo súčasťou Chráneného vtáčieho územia Kráľová, (iii)\nprevažnú časť pozemkom mal žiadateľ len prenajatú od SPF- správcu pôdy neznámych vlastníkov a\n\nštátu, a to nie ako podnikateľ a podľa žalobcov neplatne, (iv) žiadateľ podnikateľskú činnosť reálne\nnevykonával.\n29. Ku konfliktu záujmov žalobcovia zotrvali na stanovisku, že je neprípustné, aby jedna osoba bola\nzodpovedným zástupcom podnikateľa a zároveň aj kontrolórom povereným zo strany štátu povereným\nveterinárnou a potravinovou kontrolou.\n30. Žalobcovia sa ohradili voči tvrdeniu sťažovateľa, že OR Dolnostredské nie je vodný tok, ale\nútvar podzemnej vody, preto je ostatnou vodnou plochou. Tomu podľa žalobcov odporuje § 2 písm. h)\nzákona o rybárstve, ktorý obsahuje taxatívny výpočet ostatných vodných plôch, ku ktorým nepatrí útvar\npodzemnej vody. To tiež vyplýva z čl. 4 Ústavy SR, ktorý pripisuje podzemným vodám a vodným tokom\nrovnaké postavenie. Preto treba útvar podzemnej vody podľa žabcov z pohľadu § 34 zákona o rybárstve\nposudzovať ako vodný tok, nie ako ostatnú vodnú plochu. Rovnako sú toho názoru, že sťažovateľ nemal\nvychádzať z 15 rokov starého rozhodnutia, že OR Dolnostredské nie je vodný tok, pretože skutkové\nokolnosti sa mohli zmeniť - mohlo napr. dôjsť k oslabeniu ílobetónovej tesniacej steny, preto nemal\nprebiehajúce správne konanie v tejto veci ignorovať, a to aj s ohľadom na znalecké posudky.\n31. Žalobcovia považovali argumentáciu sťažovateľa týkajúcu sa prípustnosti aj uvedenia iného účelu\nnájmu a prelínania postavenia obce ako subjektu verejnej správy a podnikateľa za zmätočnú a\nnesprávnu. Poukázali na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 1/2000 zo dňa 25.05.2000. Žalobcovia\nvyjadrili presvedčenie, že v danom prípade došlo k zjavnému zneužitiu postavenia obce ako subjektu\nverejnej správy, kedy táto uzavrela nájomnú zmluvu s účelom spočívajúcim v kompetenciách a postavení\nobce, ale ktorú v skutočnosti využila na podnikanie v osobitnom režime. Tým získala výrazné nižšie\nnájomné, a to na úkor ostatných porovnateľných podnikateľov, ako aj na úkor neznámych vlastníkov,\nktorých pozemky SPF spravuje. Týmto mala podľa žalobcov obec zneužiť svoje postavenie a získať\npre seba ako podnikateľa neoprávnenú výhodu. Otázku platnosti tejto zmluvy nemal podľa žalobcov\nsťažovateľ posúdiť sám, ale mal počkať na rozhodnutie príslušného súdu. Tiež námietky, že obec doložila\npo vydaní napadnutého a prvostupňového rozhodnutia ďalšie nájomné zmluvy, nepovažovali za právne\nrelevantné, nakoľko tieto následné zmluvy neboli v administratívnom konaní posúdené ani doručené\núčastníkom konania.\n32. K námietkam, že žalobcovia v rozklade, ale ani v správnej žalobe nenamietali arbitrárnosť prvého\nvýroku žalobcovia uviedli, že napádali arbitrárnosť a nesplnenie zákonných podmienok všetkých troch\nvýrokov (odoberá, vyraďuje, prideľuje).\n33. Čo sa týka odôvodnenia napadnutého rozsudku, toto považovali žalobcovia za dostatočné a\nnámietky k neodkladnému účinku správnej žaloby označili za neprípustné.\n34. Ďalší účastník konania v 1. rade - Obec Dolná Streda vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhla\nkasačnej sťažnosti vyhovieť. Vyjadrila presvedčenie, že správny súd išiel nad rámec zákonných\npožiadaviek vyjadrených v § 34 zákona o rybárstve a že - už tak prísne podmienky - sprísnil svojim\nvýkladom. K platnosti nájomnej zmluvy so SPF uviedol, že nebol dôvod na prerušenie konania na\nrozhodovanie o predbežnej otázke na civilnom súde, pretože aj v prípade neplatnosti zmluvy so SPF\nobec v čase vydania druhostupňového rozhodnutia disponovala nájomnou zmluvou so SVP š., t.j.\ndisponoval nad 50 percent pozemkov. K predbežnej otázke poukázal tiež na rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 7Sžr/13/2017 zo dňa 26.10.2018, z ktorého vyplýva povinnosť zaoberať sa predbežnými\notázkami, ako aj to, že správny orgán má v zásade voľnosť v rámci úvahy o tom, či si o predbežnej\notázke urobí úsudok sám, ak to vyžaduje rýchlosť a plynulosť konania.\n35. Obec Dolná Streda zdôraznila, že zákon o rybárstve v § 34 ods. 3 písm. d) v spojení s § 4 ods. 8\npísm. a) a b) požaduje výlučne preukázanie nájomného vzťahu na užívanie pozemku, bez definície účelu\nnájmu, preto výklad krajského súdu ide podľa nej nad rámec zákona. Ku kumulácii činností odborného a\nveterinárneho dohľadu v jednej osobe poukázala na výpoveď A.. I., ktorý potvrdil, že takúto kumulovanú\nčinnosť bežne vykonáva aj pre iné organizácie.\n36. K otázke, či je OR Dolnostredské vodný tok, obec Dolná Streda uviedla, že v administratívnom\nkonaní bol jediným dôkazom o tom, že sa jedná o vodný tok - znalecký posudok p. W.. Obec Dolná\nStreda poukázala na to, že v súdnom spise sa nachádzajú dôkazy o tom, že tento znalec bol za svoj\n\nznalecký posudok riešený Ministerstvom spravodlivosti SR za iný správny delikt, pričom v súčasnosti je\nuž v zmysle rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti SR č. 33863/2019/153 zo dňa 04.04.2019 zrejmé,\nže tento posudok trpí vadami nepreskúmateľnosti, za čo mu bola uložená pokuta 350 eur. Naproti tomu\nsťažovateľ disponoval množstvo dôkazov o tom, že OR Dolnostredské nie je vodný tok, a to vyjadrenie\nSVP š.p. a rozhodnutie Okresného úradu Galanta. Tiež poukázala na niektoré vyjadrenia žalobcov, v\nktorých tiež uvádzajú, že sa jedná o ostatnú vodnú plochu.\n37. K požiadavke preferencie užívania OR Dolnostredské obcou, a nie žalobcom, poukázal ďalší\núčastník konania aj na to, že Okresný úrad, odbor ŽP predložil správnemu orgánu vyjadrenie, že voči\nobci Dolná Streda neeviduje žiadnu kolíziu k ochrane životného prostredia, naproti tomu žalobcovi v\n2. rade bolo v roku 2012 vedené konanie za spáchanie správneho deliktu na úseku ochrany prírody a\nkrajiny, za čo mu bolo rozhodnutím č. A2012/00412 zo dňa 16.10.2012 uložená pokuta 700 eur. Tiež\nmal za to, že žalobcovia 8 rokov organizovaním rybárskych pretekov ohrozovali chránené vtáčie územie\nv rozpore s Vyhláškou č. 21/2008 Chráneného vtáčieho územia Kráľová.\n38. Ďalší účastník konania v 3. rade - MVDr. X. I. vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že\nnesúhlasí so závermi krajského súdu ohľadom konfliktu záujmov. Poukázal na skutočnosť, že obdobnú\nkumulovanú činnosť vykonáva aj v praxi dlhé roky pre iné subjekty. Bol toho názoru, že ak by zákon o\nrybárstve kumuláciu týchto činností nepripúšťal, tak by to priamo uviedol v zákone. Napokon poukázal\nna to, že gestorom tohto zákona je sťažovateľ, ktorý by mal vedieť, čo týmto ustanovením chcel\nzákonodarca povedať. K uvedenému vyjadreniu predložil dve čestné vyhlásenia, že vykonáva odborný\ndozor, ako aj štátny veterinárny dohľad v zmysle § 10 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 4 zákona č. 39/2007\nZ.z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 39/2007 Z.z.“).\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n39. Prejednávaná vec bola dňa 18.07.2019 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na\nNajvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu\n10S - sp. zn. 10Sžk/28/2019. Dňa 06.05.2020 bola vec vrátená bez rozhodnutia na odstránenie\nnedostatkov krajskému súdu. Dňa 30.09.2020 bola predmetná vec opätovne predložená Najvyššiemu\nsúdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená spisová značka 10Sžk/30/2020. S účinnosťou od 1.\naugusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto\ndňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky\nvýkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s §\n101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejedávaná\nvec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená na\nrozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej\nrozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod spisovou značkou 10Sžk/30/2020.\n40. Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu kasačný súd zistil skutkový stav, z ktorého\nvyplýva, že dňa 23.11.2017 vydal sťažovateľ prvostupňové rozhodnutie, ktorým na základe žiadosti Obce\nDolná Streda zo dňa 20.10.2016 o pridelenie ostatnej vodnej plochy na účely podnikania v osobitnom\nrežime:\n- odobral podľa § 39 ods. 1 písm. c) zákona o rybárstve SRZ výkon rybárskeho práva na ostatnej vodnej\nploche - rybárskom revíre č. 2-1550- 1-1 OR Dolnostredské,\n- vyradil podľa § 34 ods. 1 zákona o rybárstve rybársky revír č. 2-1550-1-1 OR Dolnostredské z evidencie\nrybárskych revírov vedenej na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky podľa § 39 písm.\nf) zákona o rybárstve,\n- pridelil podľa § 34 ods. 1 zákona o rybárstve Obci Dolná Streda ostatnú vodnú plochu - OR\nDolnostredské (16,65 ha), k. ú. B. S., okres M., na účely podnikania v osobitnom režime.\nNeoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia je príloha „Prehľad majetkovoprávneho vysporiadania (NZ) Obce\nDolná Streda k pozemkom pod vodnou plochou OR Dolnostredské, k.ú. B. S.“.\n\n41. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podali žalobcovia rozklad, o ktorom dňa 15.03.2018 rozhodol\nminister sťažovateľa napadnutým rozhodnutím tak, že zamietol podaný rozklad a prvostupňové\nrozhodnutie potvrdil.\n42. K námietkam smerujúcim k tomu, že OR Dolnostredské je vodným tokom sťažovateľ v\nnapadnutom rozhodnutí uviedol, v súlade s ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku zaslal na vyjadrenie\núčastníkom konania a dotknutým orgánom znalecký posudok č. 2/2017 z 15. mája 2017 a\ns predloženými vyjadreniami účastníkov konania sa následne ministerstvo riadne vysporiadalo v\nnapadnutom rozhodnutí. Sťažovateľ zotrval na právnom názore, že napriek tomu, že žalobcovia\nnesúhlasia s posúdením predmetnej vodnej plochy OR Dolnostredské za ostatnú vodnú plochu a\npovažujú predmetnú vodnú plochu za vodný tok, v súčasnosti vo vzťahu k predmetnej vodnej ploche\nje stále platné a právoplatné rozhodnutie Okresného úradu Galanta, odboru štátnej vodnej správy a\nodpadového hospodárstva č. A 2005/00216-OÚŽP-629/05-OV zo dňa 20.04.2005, ktorým bolo určené,\nže predmetná vodná plocha je odkrytou podzemnou vodou, nie vodným tokom. Tiež uviedol, že Okresný\núrad Galanta, odbor starostlivosti o životné prostredie vydal dňa 20.02.2018 rozhodnutie č. OU-GAOSZP-2018/000983/OV/SV, OU-GA-OSZP-2017/005030/0V/SV, ktorým v súlade s ust. § 30 ods. 1 písm.\ni) správneho poriadku konanie v rovnakej veci zastavil, pričom platí prezumpcia zákonnosti a správnosti\nrozhodnutia Okresného úradu Galanta z roku 2005.\n43. K námietkam spochybňujúcim nájomné a vlastnícke práva Obce Dolná Streda pod OR Dolnostredské\nsťažovateľ uviedol, že obec Dolná Streda zaslala 35 nájomných zmlúv doplnených požadovanými\ndodatkami, v predmete a účele nájmu s explicitným uvedením „pre podnikanie v osobitnom režime\nna ostatných vodných plochách”. K pripomienke SRZ, že Obec Dolná Streda nepredložila dodatok k\nnájomnej zmluve so SPF, ktorej predmetom je nepoľnohospodárske využitie pozemku na oddychovú\nzónu sťažovateľ uviedol, že tento účel považuje za adekvátny k plánovanému využitiu OR Dolnostredské\nobcou Dolná Streda. To odôvodnil tak, že „ryba pochádzajúca z hospodárskeho chovu rýb (akvakultúry),\nt.j. z činnosti na povolenie ktorej musí Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vydať\nOsvedčenie na výkon chovu rýb, sa považuje za produkt poľnohospodárskej - živočíšnej výroby. V\nprípade podnikania v osobitnom režime a ľudí, ktorí si túto činnosť uplatňujú lovom rýb na udicu,\nnesporne ide o relaxačnú činnosť“. Čo sa týka civilnej žaloby žalobcov o absolútnu neplatnosť zmluvy\nobce Dolná Streda so SPF, sťažovateľ uviedol, že nie je povinný prerušiť administratívne konanie,\npretože je oprávnený o tejto predbežnej otázke urobiť si úsudok sám.\n44. K námietkam ohľadom údajného nedostatočného zdôvodnenia odňatia rybárskeho práva\ndoterajšiemu užívateľovi sťažovateľ poukázal na filozofické východiská § 34 ods. 1 zákona o rybárstve,\nktorým je umožniť podnikateľské aktivity na ostatných vodných plochách chovom a lovom rýb podľa\nprevádzkového poriadku. Sťažovateľ sa nestotožnil s tvrdením, že Obec Dolná Streda bude na\npredmetnej vodnej ploche vykonávať podnikateľskú činnosť za účelom tvorby zisku, na rozdiel žalobcov,\nktorí uskutočňujú výkon rybárskeho práva v súlade so zákonom o rybárstve a vo verejnom záujme,\nčím malo dôjsť k neodôvodnenému a diskriminačnému uprednostneniu úzkej komunity určenej na\núzemnom princípe pred širokou komunitou určenou na záujmovom princípe. Sťažovateľ dospel k záveru,\nže v danom prípade záujem na zachovaní výkonu rybárskeho práva na ostatnej vodnej ploche OR\nDolnostredské pre žalobcov nemožno považovať za celospoločenský záujem vedúci k naplneniu potrieb\nverejnosti a k dosiahnutiu všeobecného blaha, ale ide len o partikulárny záujem SRZ ako dobrovoľného\nobčianskeho združenia zriadeného v súlade so zákonom o združovaní občanov. Záujmy SRZ nie je\nmožné stotožňovať so záujmami verejnosti ako takej, nakoľko ide o občianske združenie. Sťažovateľ\npovažoval občianske združenie Dolnostredan za porovnateľné so SRZ, pričom lov rýb bude umožnený aj\nnečlenom. Za irelevantné považoval sťažovateľ poukázanie na väčší počet členov SRZ ako obyvateľov\nobce Dolná Streda, ako aj históriu SRZ. V tomto kontexte uviedol, že žalovaní nemajú monopol na lov\nrýb na ostatných vodných plochách.\n45. Sťažovateľ v závere napadnutého rozhodnutia uviedol, že veterinárny dohľad a odborné vzdelanie\nnemusia zabezpečovať rozdielne osoby - zárukou odborného a nestranného vykonávania veterinárneho\ndohľadu ako aj odborného dohľadu pri podnikaní v osobitnom režime na ostatnej vodnej ploche je\ndosiahnuté vzdelanie MVDr. I..\nIV.\nPrávne predpisy, právne názory kasačného súdu\n\n46. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom\nfyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených\ntýmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené, alebo\npriamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou\norgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže, za podmienok\nustanovených týmto zákonom, domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, 2 SSP).\n47. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov\nverejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú\nochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto\nzákonom (§ 6 ods. 1 SSP).\n48. Podľa § 2 ods. 2 písm. c/ - h/ zákona o rybárstve, na účely tohto zákona\nc) vodný tok je vodný útvar trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu\nv prirodzenom koryte alebo v umelom koryte, ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného\nvodného útvaru. Vodný tok je aj slepé rameno, mŕtve rameno a odstavené rameno, ak sú ovplyvňované\nhydrologickým režimom vodného toku, ako aj povrchové vody umelo vzduté v koryte vodného toku.\nVodný tok sú aj povrchové vody, ktorých časť tečie pod zemským povrchom alebo zakrytými úsekmi,\nd) rybník je ovládateľná vodná nádrž vybudovaná na chov rýb s možnosťou vykonávania pravidelných\nintenzifikačných a melioračných opatrení,\ne) rybochovné zariadenie je technologické zariadenie určené výhradne na chov rýb, ako sú liahne,\nkanály, žľaby, silá, sádky, klietky a podobné zariadenia,\nf) hospodársky chov rýb je chov rýb vykonávaný v rybníkoch, rybochovných zariadeniach a v malých\nvodných nádržiach osobitne vhodných na chov rýb,\ng) vodárenská nádrž je vodná nádrž slúžiaca na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou,\nh) ostatné vodné plochy sú štrkoviská, prepadliny, pieskovne, hliniská, rašeliniská, vodné nádrže\nlokálneho významu v parkoch, sadoch, viniciach, chmeľniciach, záhradách a vo zverniciach, požiarne a\npriemyselné nádrže s možnosťou rybárskeho využitia a vo zverniciach, požiarne a priemyselné nádrže\ns možnosťou rybárskeho využitia.\n49. Podľa § 4 ods. 8 zákona o rybárstve, ministerstvo pridelí výkon rybárskeho práva na ostatných\nvodných plochách na základe písomnej žiadosti\na) fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá preukáže väčšinový podiel vlastníctva k pozemkom, na\nktorých sa nachádza vodná plocha,\nb) fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá preukáže nájomnou zmluvou právo užívania k pozemkom\npodľa písmena a) počas platnosti tejto zmluvy.\n50. Podľa § 34 ods. 1-3 zákona o rybárstve, z rybárskych revírov na ostatných vodných plochách môže\nministerstvo na základe žiadosti vyradiť ostatnú vodnú plochu a prideliť ju do užívania podnikateľovi na\núčely podnikania v osobitnom režime; tento podnikateľ musí preukázať odborné vzdelanie podľa § 31\nods. 4; také pridelenie nie je možné, ak je ostatná vodná plocha vyhlásená za chránenú rybársku oblasť.\n(2) Pod užívaním ostatnej vodnej plochy v osobitnom režime sa rozumie poskytovanie možnosti iným\nosobám za odplatu loviť ryby a ulovené ryby si ponechať podľa prevádzkového poriadku podnikateľa.\nNa osobitný režim sa nevzťahujú ustanovenia § 5 až 17 a § 21 až 30.\n(3) Žiadosť podľa odseku 1 musí obsahovať\na) meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu, rodné číslo, ak je žiadateľom fyzická osoba, alebo obchodné\nmeno, sídlo a identifikačné číslo, ak je žiadateľom právnická osoba,\nb) preukázanie odborného vzdelania žiadateľa so zameraním na chov rýb alebo ním poverenej osoby,\nc) identifikačné údaje o vodnej ploche,\nd) výpis z listu vlastníctva podľa § 4 ods. 8 písm. a) alebo výpis z listu vlastníctva a nájomnú zmluvu\npodľa § 4 ods. 8 písm. b),\ne) potvrdenie o zabezpečení veterinárneho dohľadu,\nf) prevádzkový poriadok.\n51. Podľa § 39 ods. 1 písm. c) zákona o rybárstve, ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy\nna úseku rybárstva rozhoduje o pridelení a odobratí výkonu rybárskeho práva v ostatných vodných\nplochách.\n\n52. Podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o\npredbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky\npodania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci\nho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon.\n53. Podľa § 40 ods. 1-2 správneho poriadku, ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne\nrozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný; inak si správny orgán môže o\ntakejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.\n(2) Správny orgán si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin,\npriestupok alebo iný správny delikt, alebo o osobnom stave fyzickej osoby, alebo o existencii právnickej\nosoby, ak patrí o tom rozhodovať súdu.\n54. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal rozsudok správneho súdu\nv medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení,\nže kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2\npísm. a) SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2\nSSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne\ndospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.\n55. Pre právne posúdenie veci (ust. § 440 ods. 1 písm. g) SSP) je podstatný výklad § 34 ods. 1-3 zákona\no rybárstve. Kasačný súd sa stotožnil s námietkou sťažovateľa, že krajským súdom prezentované\nvýchodiská a účel predmetného ustanovenia, že pridelenie ostatnej vodnej plochy žiadateľa za účelom\npodnikania má byť sankciou pre doterajšieho užívateľa v prípade, ak tento ostatnú vodnú plochu\nzanedbal, je extenzívny a nemá oporu v § 34 zákona o rybárstve. Z absencie podmienky - dohody o\nvyrovnaní s doterajším užívateľom - v ustanovení § 34 zákona o rybárstve nemožno vyvodiť záver, že\npodľa § 34 zákona o rybárstve je možné prideľovať ostatné vodné plochy žiadateľom iba za predpokladu,\nže sa doterajší užívateľ v rozpore so zákonom o rybárstve o ne nestará.\n56. Krajský súd k tomuto výkladu pristúpil zrejme v snahe sa vysporiadať s námietkou o neústavnosti\npredmetnej právnej normy. V dôsledku pridelenia vodnej plochy na užívanie žiadateľovi síce dochádza\nk zásahu do výkonu rybárskeho práva doterajšieho užívateľa, avšak je možné dosiahnuť spravodlivú\nrovnováhu medzi týmito subjektmi - doterajším užívateľom a vlastníkom resp. nájomcom väčšiny\npozemkov, ktorý má tiež svoje právo na užívanie svojho majetku. Kasačný súd má za to, že je možné\nnevyžadovanie dohody o vyrovnaní s doterajším užívateľom ako podmienky na pridelenie do užívania\nostatnej vodnej plochy na podnikanie v osobitnom režime ústavno-konformne vykladať aj tak, že zákon\npredpokladal primárne dohodu medzi týmito subjektami a prípadný nárok na finančné vyrovnanie si\nmôže doterajší užívateľ uplatniť na civilnom súde.\n57. Z gramatického výkladu predmetného ustanovenia vyplýva, že v prípade splnenia taxatívnych\npodmienok uvedených v § 34 ods 1-3 zákona o rybárstve môže ministerstvo vyradiť ostatnú vodnú\nplochu a prideliť ju do užívania podnikateľovi na účely podnikania v osobitnom režime. Táto dispozitívna\nformulácia (môže vyradiť) dáva sťažovateľovi istú mieru pre uplatnenie správnej úvahy, avšak ani z\ntohto nie je možné vyvodiť, že zákon správnemu orgánu stanovoval ako podmienku skúmať, či doterajší\nužívateľ využíval ostatnú vodnú plochu riadne alebo nie.\n58. Z dôvodovej správy k predmetnému zákonu vyplýva potreba reflektovania prelomových politických\na spoločenských zmien v r. 1989, osobitne prechod na podmienky trhového hospodárstva. V osobitnej\nčasti dôvodovej správy k §34-35 zákona o rybárstve zákonodarca uviedol nasledovné: „Zákon reaguje\nna nové aspekty rybárstva v podmienkach trhového hospodárstva. Týmto ustanovením umožňuje\npodnikateľské aktivity na ostatných vodných plochách (nie vodných tokoch) chovom a lovom rýb podľa\nprevádzkového poriadku podnikateľa. Pôjde o tzv. komerčný rybolov v rámci agroturistiky, ale aj iných\naktivít, pri ktorom umožní podnikateľ záujemcom lov rýb v ním užívanej vode. Takéto vody vyradí\nministerstvo z oficiálnej evidencie rybárskych revírov a pridelí ju do užívania podnikateľovi. Nepôjde\no výkon rybárskeho práva, ale o typickú podnikateľskú činnosť upravenú obchodným zákonníkom,\nživnostenským zákonom a pod. Vzhľadom na charakter podnikania sa priamo zákonom umožňuje\ntakémuto podnikateľovi podnikať v osobitnom režime, ktorý spočíva v tom, že ustanovenia tohto zákona\ntýkajúce sa výkonu rybárskeho práva sa na neho nevzťahujú. Ide napr. o režim lovu rýb v rybárskych\nrevíroch, ochrana rýb.“\n\n59. Nielen z dôvodovej správy, ale aj zo znenia § 34 ods. 1-3 zákona o rybárstve je zrejmý dôraz na\nsplnenie podmienok zo strany žiadateľa - podnikateľa a vlastníka resp. nájomcu s právom užívania\nvo vzťahu k väčšinovému podielu pozemkov, na ktorých sa nachádza vodná plocha, pričom sa zjavne\nnejedná o sankciu pre doterajšieho užívateľa.\n60. Pokiaľ žalobcovia vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti boli toho názoru, že z ustanovenia § 44 ods.\n2 zákona o rybárstve, ktoré uvádza, že pridelenie rybárskeho práva na ostatných vodných plochách\njednotlivým osobám podľa doterajších predpisov ostáva naďalej v platnosti, ak si vlastník neuplatní právo\npodľa tohto zákona (§ 4 ods. 8 a 9), vylučuje odňatie rybárskeho práva podľa § 34 zákona o rybárstve,\ntáto argumentácia nie je v súlade so základnými interpretačnými princípmi. Obe normy § 34, ako aj §\n44 ods. 2 boli prijaté do zákona o rybárstve súčasne, preto žiadna z nich nie je lex posterior, pričom je\nzrejmé, že § 34 je lex specialis vo vzťahu k § 4 ods. 8 a 9 predmetného zákona, pričom v dôvodovej\nspráve je explicitne uvedené, že pri užívaní ostatnej vodnej plochy v osobitnom režime „nepôjde o výkon\nrybárskeho práva“. Tomu tiež zodpovedá formulácia § 34 ods. 2 zákona o rybárstve, že pod užívaním\nostatnej vodnej plochy v osobitnom režime sa rozumie poskytovanie možnosti iným osobám za odplatu\nloviť ryby a ulovené ryby si ponechať podľa prevádzkového poriadku podnikateľa. Na osobitný režim sa\nnevzťahujú ustanovenia § 5 až 17 a § 21 až 30. Uvedené prechodné ustanovenie sa teda netýka režimu\n§ 34 zákona o rybárstve a toto ani nederoguje.\n61. Čo sa týka dôvodov zrušenia napadnutého a prvostupňového rozhodnutia, týmito boli: (i) že poverená\nosoba s odborným vzdelaním a osoba zabezpečujúca veterinárny dohľad sú v predmetnej veci vykonané\njednou osobou - jedná sa o konflikt záujmov, (ii) nepreskúmateľnosť záveru sťažovateľa v napadnutom\nrozhodnutí, že sa jedná o ostatnú vodnú plochu, (iii) nedostatočné odôvodnenie napadnutého\nrozhodnutia v časti zákonnej podmienky väčšinového alebo vlastníckeho práva k pozemkom a (iv)\nnepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k výroku o odobratí výkonu rybárskeho práva\nžalobcom.\n62. V predmetnej veci bola podstatná otázka posúdenia, či je daný konflikt záujmov, teda či zo zákona o\nrybárstve, prípadne iných súvisiacich právnych predpisov vyplýva, že činnosť poverenej osoby žiadateľa\ns odborným vzdelaním a činnosť veterinárneho dohľadu nemôže vykonávať tá istá osoba.\n63. Zákon o rybárstve určuje podmienku odborného vzdelania so zameraním na chov rýb v § 34\nods. 1 a ods. 3 písm. b) , pričom odkazuje na ustanovenie § 31 ods. 4, ktoré odborné vzdelanie\npre účely tohto zákona definuje ako „absolvovanie poľnohospodárskej vysokej školy študijného\nodboru zootechnického, univerzity veterinárskeho lekárstva, strednej poľnohospodárskej školy odboru\nrybárskeho alebo zootechnického, alebo poľnohospodárskeho odborného učilišťa odboru rybárskeho.“\nPodmienku uvedenia potvrdenia o zabezpečovaní veterinárneho dohľadu § 34 ods. 3 písm. e) zákona\no rybárstve bližšie nešpecifikuje. Rovnako je nesporné, že explicitne zákon nepripúšťa ani nezakazuje\nkumuláciu týchto činností v jednej osobe. Z tohto dôvodu je potrebné skúmať podstatu inštitútu\nveterinárneho dohľadu pre účely predmetného ustanovenia. Zo skutočnosti, že veterinárny dohľad je\nstanovovaný rozhodnutím príslušnej veterinárnej a potravinovej správy vyplýva, verejnoprávny prvok\ntohto dohľadu, pričom MVDr. X. I. bol určený na vykonávanie veterinárneho dohľadu § 34 ods. 3\npísm. e) zákona o rybárstve ako úradný veterinárny lekár. Nejedná o teda výlučne vlastný (vnútorný)\nmechanizmus dohľadu podnikateľa.\n64. Ako uviedol krajský súd, úmyslom inštitútu veterinárneho dohľadu (§ 34 ods. 3 písm. e) zákona\no rybárstve) je podľa krajského súdu zabezpečenie chovu rýb pod veterinárnym dohľadom, t.j.\nzabezpečenie úradnej kontroly, ktorú vykonáva úradom ustanovený veterinárny lekár, ktorý vykonáva\nkontroly zdravotného stavu rýb, dodržiavania podmienok celkovej pohody rýb, kontroluje prípadnú liečbu\nrýb, dozoruje celý chov rýb a spolupracuje s orgánmi štátnej správy pri zisťovaní príčin úhynu rýb\nprípadne znečistenia životného prostredia. Hoci zákon je v tomto ohľade veľmi stručný, z pojmu „dohľad“\nako činnosti uvedenej § 34 ods. 3 písm. e) zákona o rybárstve vyplýva, že sa jedná o porovnávanie\nskutočného a požadovaného stavu a v prípade zistenia nesúladov aplikácie nápravných a sankčných\nprostriedkov orgánom- resp. úradne poverenou osobou voči jemu nepodriadeným subjektom. Uvedené\nsvedčí v prospech výkladu, že nie je možné vykonávať zároveň činnosť poverenej osoby podnikateľa\ns odborným vzdelaním a osoby zabezpečujúcej veterinárny dohľad.\n\n65. V prospech výkladu, že je možné vykonávať zároveň činnosť poverenej osoby podnikateľa s\nodborným vzdelaním a osoby zabezpečujúcej veterinárny dohľad ďalší účastník v 3. rade argumentoval,\nže osobitný zákon č. 39/2007 Z.z. pripúšťa kumuláciu veterinárnych činností, ktoré sú predmetom výkonu\nštátnej správy vo veterinárnej oblasti - tzv. štátne veterinárne činnosti (§ 10 ods. 1 písm. a/zákona č.\n39/2007 Z.z.) a súkromných veterinárnych činností a služby -tzv. súkromná veterinárna činnosť (§ 10\nods. 1 b/ zákona č. 39/2007 Z.z.).\n66. V zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 39/2007 Z.z. súkromný veterinárny lekár môže po splnení zákonom\nstanovených podmienok (menovanie, kvalifikácia a uzatvorenie zmluvy) vykonávať štátne veterinárne\nčinnosti. Ustanovenie § 10 ods. 4 druhá veta zákona č. 39/2007 Z.z. určuje limity - kedy súkromný\nveterinárny lekár nemôže vykonávať štátne veterinárne činnosti. Je tomu tak ak:\na) je vlastníkom, spoluvlastníkom, sprostredkovateľom nákupu alebo predaja, predajcom, dovozcom,\nvývozcom, príjemcom, prepravcom alebo držiteľom zvierat, násadových vajec, zárodočných produktov,\nkrmív alebo medikovaných krmív určených na uvádzanie na trh, na obchod alebo vývoz, alebo produktov\nživočíšneho pôvodu určených na uvádzanie na trh vrátane maloobchodného predaja produktov\nživočíšneho pôvodu, na obchod alebo vývoz, na ktoré sa vzťahuje jeho poverenie v rozsahu zmluvy\nuzavretej podľa § 13 ods. 2 písm. a),\nb) je vlastníkom alebo spoluvlastníkom chovu zvierat, prevádzkarne, zariadenia, strediska alebo\nprávnickej osoby, z ktorej pochádzajú zvieratá, násadové vajcia, zárodočné produkty, živočíšne vedľajšie\nprodukty alebo produkty živočíšneho pôvodu určené na uvádzanie na trh, na ktoré sa vzťahuje jeho\npoverenie v rozsahu zmluvy uzavretej podľa § 13 ods. 2 písm. a) a z ktorých mu vyplýva ekonomický\nprospech,\nc) je konateľom, spoločníkom, štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom\npredstavenstva alebo dozornej rady právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť v predmete\npodnikania podľa písmen a), b) a d),\nd)vykonáva zárobkovú alebo podnikateľskú činnosť v súvislosti s veľkodistribúciou veterinárnych liekov\nalebo s prípravou medikovaných krmív a ich uvádzaním na trh.\n67. V predmetnej veci neboli naplnené dôvody nezlučiteľnosti funkcie súkromného veterinárneho lekára\ns výkonom štátnych veterinárnych činností podľa ustanovenia § 10 ods. 4 druhá veta zákona č. 39/2007\nZ.z. v písmenách a/ - d/. Aplikujúc analogicky na predmetnú vec všeobecnú právnu úpravu zákona č.\n39/2007 Z.z. na otázku zlučiteľností funkcií podľa § 34 ods. 1 a ods. 3 písm. b) a § 34 ods. 3 písm. e)\nzákona o rybárstve v jednej osobe - keď poverená osoba v zmysle § 34 ods. 1 a ods. 3 písm. b) vykonáva\nv podstate súkromné veterinárne činnosti a osoba vykonávajúca veterinárny dohľad na základe § 34 ods.\n3 písm. e) zákona o rybárstve vykonáva štátne veterinárne činnosti na základe rozhodnutia príslušnej\nveterinárnej a potravinovej správy, nemožno hovoriť o kolízii záujmov, ak jedna osoba vykonáva obe\nčinnosti - poverenej osoby podnikateľa s odborným vzdelaním a osoby zabezpečujúcej veterinárny\ndohľad.\n68. Na zodpovedanie otázky, či z platných právnych predpisov je možné vyvodiť nezávislosť, resp.\nnezlučiteľnosť výkonu veterinárneho dohľadu s výkonom odborných činností za žiadateľa je podstatná\nskutočnosť, že zákon o rybárstve nešpecifikuje požiadavky na nezávislosť veterinárneho dohľadu a\nže zákaz kumulácie veterinárneho dohľadu s odbornou činnosťou pre žiadateľa nemožno vyvodiť ani\nzo zákona č. 39/2007 Z.z. ako lex generalis určujúceho všeobecný právny rámec výkonu odborných\nveterinárnych činností. Rovnako nezávislosť dohľadu nevyplýva z noriem ústavného práva a hoci teória\nsprávneho práva kladie isté požiadavky na nezávislosť verejnoprávneho dohľadu vo všeobecnosti,\nveterinárnemu dohľadu nevenovala osobitnú pozornosť.\n69. Kasačný súd je toho názoru, že veterinárny dohľad je dohľadom sui generis, ktorý vykonáva osoba\ns požadovaným vzdelaním na základe poverenia príslušného orgánu verejnej správy. Dokonca zákon č.\n39/2007 Z.z. - ako predpis všeobecného charakteru pre oblasť výkonu odborných veterinárnych činností\n- pozná kumuláciu súkromných a štátnych veterinárnych činností. Nemožno tak hovoriť o kolízii záujmov,\nak odborný dohľad je síce odborne spôsobilou poverenou osobou žiadateľa, ale nie je tu daný iný vzťah\n- nejedná sa o štatutára, člena či spoločníka žiadateľa ani vlastníka zvierat a pod. Inak povedané,\nzo samotného pojmu „dohľad“ ako činnosti uvedenej § 34 ods. 3 písm. e) zákona o rybárstve síce\nvyplýva, že sa jedná o porovnávanie skutočného a požadovaného stavu, avšak rešpektujúc osobitnú\npovahu veterinárneho dohľadu možno akceptovať kumuláciu s výkonom odborných činností za žiadateľa\nv zmysle § 34 ods. 1 a ods. 3 písm. b).\n\n70. Vo vzťahu k ďalším dvom dôvodom, pre ktoré krajský súd zrušil napadnuté, ako aj prvostupňové\nrozhodnutie (ii - či sa jedná o ostatnú vodnú plochu, iii- preukázanie užívacieho práva k väčšine\npozemkov), je kľúčová interpretácia § 29 ods. 1 a § 40 správneho poriadku. Predbežná (prejudiciálna)\notázka je otázka, od posúdenia ktorej závisí rozhodnutie vo veci, ktorá je predmetom správneho\nkonania, avšak na jej vecné rozhodnutie je príslušný iný správny orgán, prípadne súd. Ustanovenie §\n29 ods. 1 správneho poriadku uvádza, že správny orgán obligatórne preruší správne konanie, ak sa\nzačalo konanie o predbežnej otázke. To však nie je možné vykladať tak, že správny orgán je povinný\nkonanie prerušiť, ak v konaní existuje predbežná otázka, o ktorej si správny orgán je oprávnený urobiť\núsudok sám - a ten si aj urobí. V prípade, že o prejudiciálnej otázke nie je právoplatne rozhodnuté,\nje správny orgán oprávnený - s výnimkou otázok upravených v § 40 ods. 2 správneho poriadku urobiť si o predbežnej otázke úsudok sám, a to v záujme rýchlosti konania. Správny orgán je povinný\nsa predbežnou otázkou zaoberať a buď si o nej urobiť úsudok sám alebo dať podnet príslušnému\norgánu, aby o nej rozhodol. Úsudok správneho orgánu o predbežnej otázke, správny orgán uvedie\nv odôvodnení rozhodnutia, vrátane odôvodnenia skutočností, z ktorých pri posúdení prejudiciálnej\notázky vychádzal. Naopak, za predpokladu, že bolo o predbežnej otázke právoplatne rozhodnuté\npríslušným orgánom verejnej moci, je správny orgán takýmto rozhodnutím viazaný, pričom platí zákonná\nprezumpcia správnosti rozhodnutí.\n71. Kasačný súd vyhodnotil ako dôvodnú námietku sťažovateľa, že tento sa dostatočne zaoberal\nskutočnosťou, či OR Dolnostredské je ostatnou vodnou plochou a vec správne právne posúdil.\nSťažovateľ riešil uvedenú právnu otázku podľa § 43 ods. 7 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách,\nkeď vychádzal z rozhodnutia Okresného úradu Galanta z roku 2005, ktoré bolo vydané práve na\nzáklade uvedeného ustanovenia. Zo znenia § 2 zákona o rybárstve, ako aj z dôvodovej správy k\ntomuto zákonu vyplýva, že ostatnými vodnými plochami sú všetky vodné plochy, ktoré nie sú vodným\ntokom, rybníkom, rybnochovným zariadením ani vodárenskou nádržou. Inak povedané, vodné plochy\nnespĺňajúce kritériá definované § 2 ods. 2 písm. c/ - g/ zákona o rybárstve, predstavujú na účely\ntohto zákona tzv. ostatné vodné plochy (§ 2 ods. 2 písm. h/) so širokým záberom ich využitia. Práve\nostatné vodné plochy je v zmysle zákona o rybárstve možné využívať na podnikateľské účely, najmä\nna potreby agroturistiky a komerčného lovu rýb. Sťažovateľ sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne\nvysporiadal so znaleckým posudkom o povahe OR Dolnostredské, rovnako vec správne právne posúdil,\nkeď sa riadil rozhodnutím Okresného úradu Galanta z roku 2005, zároveň vychádzal z vyjadrenia\nSlovenského vodohospodárskeho podniku š.p., zo dňa 26.04.2017 a v napadnutom rozhodnutí odkázal\naj na rozhodnutie Okresného úradu Galanta, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-GAOSZP-2018/000983/OV/SV, OU-GA-OSZP-2017/005030/OV/SV zo dňa 20.02.2018, v zmysle ktorého\nsa v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.\n72. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ v napadnutom rozhodnutí sa pri charaktere vodnej\nplochy pre účely splnenia podmienky podľa § 34 ods. 1 zákona o rybárstve dostatočne zaoberal\npodstatnými otázkami nastolenými účastníkmi konania a dostatočne objasnil skutkový a právny základ\nnapadnutého rozhodnutia. Sťažovateľovi nemožno vyčítať, že sa pri predbežnej otázke o charaktere OR\nDolnostredské riadil právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci.\n73. Kasačný súd vyhodnotil ako dôvodnú námietku sťažovateľa, že tento správne posúdil a dostatočne\nodôvodnil skutočnosti týkajúce sa namietaného účelu nájmu, ako aj posúdenia predbežnej otázky\nohľadom platnosti nájomnej zmluvy so SPF. Sťažovateľ sa rovnako na str. 47 až 49 napadnutého\nrozhodnutia podrobne venoval námietkam ohľadom splnenia podmienky disponovania s väčšinovým\npodielom pozemkov pod OR Dolnostredské. Z jednotlivých účelov nájmov, v spojitosti s tým, že zákon o\nrybárstve v § 34 ods. 3 písm. d) ani v § 4 ods. 8 písm. b) nevyžaduje osobitný účel nájmu, keď vyžaduje\nlen podmienku preukázania práva užívania pozemkov prostredníctvom nájomnej zmluvy. Sťažovateľ sa\ndostatočne v napadnutom rozhodnutí zaoberal otázkou, že jednotlivé účely nájmov nie sú v rozpore s\npodnikaním v osobitnom režime na ostatných vodných plochách.\n74. Otázka, či nájomná zmluva je platná, je typickou prejudiciálnou otázkou, o ktorej je správny orgán\noprávnený urobiť si úsudok sám, pokiaľ vo veci nebolo právoplatne rozhodnuté. Ak by následne príslušný\norgán o predbežnej otázke rozhodol inak, ako si urobil úsudok správny orgán, je to dôvod na zmenu\nalebo zrušenie rozhodnutia aj prostredníctvom mimoriadnych opravných prostriedkov. Z uvedeného\ndôvodu nebolo správne právne posúdenie krajského súdu o tom, že sťažovateľ mal povinnosť prerušiť za\n\ntýmto účelom správne konanie, nakoľko sa nejednalo o predbežnú otázku podľa § 40 ods. 2 správneho\nkonania. Dôsledkom výkladu, ktorý v napadnutom rozhodnutí prezentoval krajský súd - by bola v\nextrémnom prípade neobmedzená možnosť účastníkov konania obštrukčne predlžovať administratívne\nkonanie. Z dôvodu iniciovania konania, resp. aj viacerých konaní na civilnom súde by mal správny orgán\npodľa krajského súdu povinnosť prerušiť správne konanie - čo jednak zo správneho poriadku nevyplýva\na rovnako to je v príkrom rozpore so zásadou rýchlosti (časovej primeranosti) a hospodárnosti konania.\nKasačný súd dodáva, že základné pravidlá konania (§ 3 správneho poriadku) sú nielen záväznou\nsúčasťou právneho predpisu, ale sú tiež interpretačným pravidlom pre riadnu aplikáciu zákona ako celku.\nJednotlivé ustanovenia Zákona o správnom konaní je preto vždy treba vykladať a aplikovať tak, aby bola\ntáto aplikácia v súlade so základnými pravidlami konania.\n75. Krajský súd teda vec nesprávne posúdil, keď konštatoval, že v predmetnej veci si sťažovateľ nebol\noprávnený o otázke platnosti nájomnej zmluvy so SPF urobiť úsudok sám.\n76. Vzhľadom na prísnu viazanosť dôvodmi kasačnej sťažnosti, predmetom kasačného konania\nnebola námietka žalobcov, ktorí boli presvedčení o aplikácii rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n2Sžo/52/2015 zo dňa 15.11.2017. V nadväznosti na to však dáva kasačný súd do pozornosti, že v\nďalšom konaní bude úlohou krajského súdu posúdiť a odôvodniť prípadnú aplikáciu uvedeného rozsudku\nnajvyššieho súdu, ktoré sa týkalo zriadenia vecného bremena na spoluvlastnícky podiel - v medziach\nžalobných námietok (t.j. či môže byť predmetom nájmu spoluvlastnícky podiel).\n77. Hoci krajský súd konštatoval, že v napadnutom rozsudku absentuje odôvodnenie výroku o odobratí\nOR Dolnostredské žalobcovi 1, táto skutočnosť nezodpovedá realite, pretože sťažovateľ k tomu uviedol\núvahy osobitne na str. 49 -52 napadnutého rozhodnutia, rovnako však treba akceptovať skutočnosť,\nže výrok o odobratí vodného toku nie je pre účely konania podľa § 34 zákona o rybárstve samostatne\noddeliteľný (odoberá - vyraďuje - prideľuje) a je dôsledkom pridelenia ostatnej vodnej plochy na\núčely podnikania v osobitnom režime. Z dôvodu, že zákon osobitne neukladá žiadne kritériá na\nodobratie výkonu rybárskeho práva na ostatnej vodnej ploche doterajšiemu užívateľovi - okrem splnenia\npodmienok žiadateľa o pridelenie ostatnej vodnej plochy na účely podnikania v osobitnom režime,\nnemožno hovoriť o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia. Neprávne právne posúdenie krajského\nsúdu v tejto veci vyplývalo z nesprávnej interpretácie účelu § 34 zákona o rybárstve, s ktorým sa kasačný\nsúd vysporiadal v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku.\n78. Pre úplnosť k dôvodu kasačnej sťažnosti podľa ust. § 440 ods. 1 písm. f) SSP a námietke k\nneodkladnému účinku správnej žaloby kasačný súd dodáva, že mu nie je známe, prečo sa správny\nsúd napriek tomu, že sťažovateľ podal žiadosti o zrušenie odkladného účinku správnej žaloby, s týmito\nnijako nevysporiadal. Kasačný súd pripomína, že je povinnosťou súdu rozhodnúť o každom procesnom\nnávrhu podanom účastníkom konania a najmä je jeho povinnosťou akýkoľvek svoj zvolený procesný\npostup odôvodniť.\n79. Vzhľadom na vyššie uvedené, kasačný súd sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou\nsťažovateľov o nesprávnom právnom posúdení veci. Kasačný súd preto SSP postupom podľa § 462\nods. 1 SSP z dôvodu podľa ust. § 440 ods. 1 písm. g) napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie.\n80. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.\n81. V ďalšom konaní krajský súd opätovne posúdi správnu žalobu v medziach žalobných námietok,\npričom je viazaný právnym názorom kasačného súdu.\n82. O trovách kasačného konania rozhodne podľa ust. § 467 ods. 3 SSP krajský súd v spojení s ust. §\n175 ods. 2 SSP samostatným uznesením.\n83. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov\n3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/50/2018", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}