{"guid": "de0a40ff-089c-4d3c-b98d-b3b1b27ca9a5:b21c3277-e677-4811-9fd5-c25696a06044", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:1017201073.1", "spisova_znacka": "8Sžik/2/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sžik/2/2020 z 22. 6. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 22. júna 2022, sp. zn. 8Sžik/2/2020, ECLI:SK:NSSSR:2022:1017201073.1", "identifikacne_cislo": "1017201073", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2022-06-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "I. ÚS 675/2022", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:b64b66a0-874d-4738-b650-2a205de2a50f", "datum": "2022-12-08", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-63.odsek-1", "nazov": "§ 63 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-63.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-63"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-63"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b21c3277-e677-4811-9fd5-c25696a06044", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:1017201073.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:1017201073.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:1017201073.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n8Sžik/2/2020\n1017201073\n22. 06. 2022\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSSR:2022:1017201073.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny\nBenczovej a zo sudkýň Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Zuzany Šabovej,\nPhD. v právnej veci žalobcu: J. L., nar. XX. L. XXXX, trvale bytom C. R. X, XXX XX Q., právne\nzastúpený advokátom Mgr. Stanislavom Hutňanom, so sídlom Kominárska 2, 4, 841 05 Bratislava; proti\nžalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava; o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-19/2017/RK zo dňa 10. mája 2017, o kasačnej\nsťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 155/2017-51 zo dňa 25. septembra\n2019, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.\nII. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Dňa 3. marca 2017 bola žalovanému, ako povinnej osobe (ďalej aj ako „žalovaný“ alebo „povinná\nosoba“), doručená žiadosť žalobcu, ktorou požadoval sprístupnenie informácií o spôsobe výkonu\nosobnej prehliadky (čo Policajný zbor pod týmto pojmom rozumie, aký je štandardný postup pri\nosobnej prehliadke, technické požiadavky na miesto výkonu, či sa pri nich vykonáva obrazový, resp.\nzvukový záznam, štandardný postup pri osobnej prehliadke osoby odmietajúcej podriadenie sa príkazu,\nmladistvej osoby a pod.), informácií o spôsobe výkonu prehliadky tela (čo Policajný zbor pod týmto\npojmom rozumie, aký je štandardný postup pri každom druhu prehliadky tela, technické požiadavky\nna miesto výkonu, či sa pri nej vykonáva obrazový, resp. zvukový záznam, štandardný postup pri\nprehliadke tela osoby odmietajúcej podriadenie sa príkazu, mladistvej osoby a pod.) a štatistické údaje\n(údaje za roky 2013 až 2016 (i) o vykonaných osobných prehliadkach a prehliadkach tela v štruktúre\n- prehliadky vykonané mužoch (v členení podľa osoby nariaďujúcej prehliadku), ženách a mladistvých\n(v členení podľa veku a pohlavia), v členení podľa procesného postavenia dotknutej osoby, prehliadok\nv prípade osôb odmietajúcich podriadiť sa príkazu s použitím násilia (s osobitným uvedením prípadov\nmladistvých osôb v členení podľa veku) a pod., (ii) o počte osôb, ktoré Polícia SR obmedzila na osobnej\nslobode bez uvalenia väzby - úplný počet mužov (z toho počet mladistvých), v členení podľa procesného\npostavenia, počet osôb obmedzených na osobnej slobode, na ktorých bola vykonaná viac ako jedna\nosobná prehliadka, viac ako dve, viac ako tri a viac ako štyri prehliadky, počet osôb obmedzených na\nosobnej slobode, na ktorých bola vykonaná osobná prehliadka alebo prehliadka tela s donútením, počet\nžien (z toho počet mladistvých) a v rovnakom členení ako v prípade mužov).\n\n2. Žalobca v žiadosti zdôraznil, že žiada o poskytnutie informácií, „ktoré majú odzrkadľovať skutočný\npriebeh zákrokov, tak ako sú Políciou reálne vykonávane v praxi a nie abstrakcie, ktoré sa možno dočítať\nv príslušných zákonoch, prípadne v literatúre s príslušnou tematikou.“\n3. V nadväznosti na žiadosť žiadateľa žalovaný oslovil dňa 6. marca 2017 Prezídium Policajného\nzboru Slovenskej republiky a jeho organizačné útvary v záujme zistenia, či disponujú vyžiadanými\ninformáciami.\n4. Dňa 13. marca 2017 bola doručená povinnej osobe odpoveď Prezídia Policajného zboru, úradu\nkriminálnej polície (ďalej len „Úrad kriminálnej polície“) č. PPZ-KP-AO-147-003/2017 zo dňa 13. marca\n2017. Úrad kriminálnej polície uviedol, že nedisponuje internými predpismi alebo metodikami, ktoré\nby obsahovali žalobcom požadované informácie o spôsobe výkonu osobnej prehliadky a prehliadky\ntela. Pri týchto úkonoch postupujú príslušníci podľa príslušnej zákonnej právnej úpravy. Rovnako Úrad\nkriminálnej polície uviedol, že nedisponuje a neeviduje žalobcom požadované štatistické údaje.\n5. Prezídium Policajného zboru, odbor poriadkovej polície (ďalej len „Odbor poriadkovej polície“) vo\nsvojej odpovedi č. PPZ-OPP1-396-001/2017 zo dňa 10. marca 2017 uviedlo, že príslušník Policajného\nzboru má právo prehľadať osobu len v zmysle zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore alebo v\nzmysle zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok. Bližšie informácie týkajúce sa výkladu ustanovení\nzákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok môže mať Úrad kriminálnej polície, ktorý je gestorom danej\nproblematiky. Odbor poriadkovej polície nedisponuje a neeviduje žalobcom požadované štatistické\núdaje.\n6. Aj Prezídium Policajného zboru, odbor kontroly a odbor správy informačných systémov polície vo\nsvojich odpovediach zo dňa 9. marca 2017 na dopyt povinnej osoby uviedlo, že žalobcom vyžiadanými\ninformáciami nedisponuje.\n7. Žalovaný rozhodnutím č. KM-TO-2017/002175-004 zo dňa 14. marca 2017 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“) nevyhovel žiadosti žiadateľa zo dňa 6. marca 2017, keďže požadovanými informáciami v\nčase podania žiadosti o informácie v štruktúre požadovaných údajov nedisponoval. Žalovaný zdôraznil,\nže žalobca žiada informácie, ktoré nemá ako povinná osoba k dispozícii a za dostupné informácie sa\nnepovažujú také informácie, ktoré by musela povinná osoba vytvárať na základe konkrétnej žiadosti\nžalobcu. Tieto závery podľa žalovaného vyplývajú aj zo šetrenia, ktoré povinná osoba vykonala v rámci\nviacerých útvarov Policajného zboru Slovenskej republiky.\n8. V nadväznosti na podaný rozklad žalovaný dňa 4. apríla 2017 opätovne oslovil organizačné\nútvary Policajného zboru Slovenskej republiky so žiadosťou o stanovisko k žiadosti a rozkladu\nžalobcu. Oslovené organizačné útvary zotrvali v podstatnom na svojich predchádzajúcich stanoviskách\n(stanovisko Odboru poriadkovej polície č. PPZ-OPP1-548-001/2017 zo dňa 10. apríla 2017, odpoveď\nÚradu kriminálnej polície č. PPZ-KP-AO-147-005/2017 zo dňa 11. apríla 2017, stanovisko odboru správy\ninformačných systémov polície zo dňa 6. apríla 2017).\n9. Minister vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím č. KM-OLVS-19/2017/RK zo dňa 10. mája 2017\n(ďalej len „rozhodnutie žalovaného“ alebo aj „žalované rozhodnutie“) zamietol rozklad žalobcu. Vyslovil\nnázor, že je daný dôvod na nesprístupnenie požadovaných informácií, keďže povinná osoba nimi\nnedisponuje. Vo vzťahu k vyžiadaným informáciám o spôsobe výkonu osobnej prehliadky a prehliadky\ntela uviedol, že povinná osoba nemá k dispozícii žiadne metodické pokyny, resp. pomôcky zavedené v\nsúvislosti s jednotným spôsobom a postupom pri vykonávaní osobných prehliadok. Policajti vykonávajúci\nosobnú prehliadku sa riadia ustanoveniami uvedenými v zákone č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok,\npričom prehliadka tela je upravená v § 155 predmetného zákona. Príslušník Policajného zboru môže\nprehľadať osobu len podľa ustanovení zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších\npredpisov v spojení so zákonom č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok, pričom každý zásah do integrity musí\nbyť v súlade so zákonom a Ústavou Slovenskej republiky. Neexistencia požadovaných metodických\npokynov podľa názoru žalovaného nie je vadou, pretože povinnosť vydať alebo mať takýto pokyn\nneurčuje žiadny právny či interný predpis.\n10. Povinná osoba tiež neeviduje štatistické údaje zamerané na vykonávanie osobných prehliadok a iné\núdaje spojené s touto činnosťou, keďže tieto údaje nie sú potrebné pri zbere a poskytovaní štatistických\núdajov.\n\nII.\nPriebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie\n11. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v\nBratislave (ďalej len „správny súd“). V tejto poukázal na skutočnosť, že pojmy osobná prehliadka,\nprehliadka tela a obdobné úkony nie sú legálne definované, nie je zrejmé, ako sa majú vykonávať, a\npreto žalobca môže tieto informácie žiadať len prostredníctvom zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom\nprístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“). Osobná prehliadka a prehliadka tela podľa\nnázoru žalobcu predstavujú významný zásah do súkromia fyzickej osoby, musia preto podliehať verejnej\nkontrole. Práve z tohto dôvodu je daný aj verejný záujem na poznaní spôsobu výkonu týchto zákrokov.\nŽalobca poukazoval, použijúc medializované prípady, aj na skutočnosť, že Policajný zbor Slovenskej\nrepubliky si dotknuté oprávnenia vysvetľuje benevolentne a rovnako ich aj vykonáva. Ním požadované\ninformácie sú pritom v civilizovanom svete, podľa názoru žalobcu, bežným štandardnom a poskytuje ich\naj britská Metropolitná polícia na svojom webovom sídle.\n12. Žalobca podanou žalobou požadoval uložiť žalovanému povinnosť vypracovať metodické pokyny\ntýkajúce sa výkonu osobných prehliadok, prehliadok tela, prehliadok osôb a iných obdobných úkonov\na tieto zverejniť na webovom sídle. Ďalej žiadal uložiť žalovanému povinnosť uvádzať v záznamoch o\nvýkone predmetných úkonov konkrétne údaje, vyhotovovať aspoň raz ročne štatistiky (a to aj spätne)\na tieto aj zverejniť na webovom sídle.\n13. K žalobe žalobcu sa vyjadril aj žalovaný, ktorý zotrval na svojich právnych názoroch uvedených vo\nsvojom rozhodnutí. Poukázal na skutočnosť, že už z navrhovaného petitu vyplýva, že žalobca nežiada o\nsprístupnenie informácií, ale žiada uložiť povinnosť vyhotovovať konkrétne informácie. Toto nie je účelom\nzákona o slobode informácií.\n14. Uznesením správneho súdu č. k. 2 S 155/2017-26 zo dňa 23. mája 2019 bol žalobca vyzvaný na\nodstránenie vád žaloby, najmä na odstránenie neúplnosti a nezrozumiteľnosti žaloby v časti dôvodov\nžaloby a žalobného návrhu. Svoju žalobu žalobca doplnil podaním zo dňa 29. júna 2017, ktorým zotrval\nna svojej argumentácií uvedenej v žalobe. Navrhovaný petit formuloval tak, že žiadal správny súd\nkonštatovať porušenie jeho práva na sprístupnenie ním požadovaných informácií vo všetkých bodoch.\nŽiadal tiež uložiť žalovanému povinnosť sprístupniť žalobcovi požadované informácie v takom rozsahu\na štruktúre, aby boli čo najbližšie forme požadovanej v pôvodnej žiadosti.\n15. Správny súd rozsudkom sp. zn. 2 S 155/2017 zo dňa 25. septembra 2019 (ďalej „napádaný\nrozsudok“ alebo aj „rozsudok správneho súdu“) správnu žalobu žalobcu zamietol. Uviedol, že podstatou\nslobodného prístupu k informáciám je zabezpečiť možnosť pozrieť sa na údaje, ktoré sa u povinnej\nosoby nachádzajú. Informáciou sa pritom myslí to, čo v okamihu žiadosti o sprístupnenie informácií je,\nalebo má byť, u povinnej osoby k dispozícii. Zákon o slobode informácií však neukladá povinnej osobe\npovinnosť na základe žiadosti vytvárať informácie, ktoré v momente podania žiadosti ešte neexistujú.\nVytváraním novej informácie je pritom aj určitý kvalifikovaný spôsob spracovania informácií, ktoré sa už\nu povinnej osoby nachádzajú a v dôsledku ktorého vzniká kvalitatívne nová informácia.\n16. Správny súd sa v napádanom rozsudku stotožnil s rozhodnutím žalovaného a jeho odôvodnením.\nDospel k právnemu názoru, že žalobca počas administratívneho konania a ani počas konania\npred správnym súdom neosvedčil právne relevantným spôsobom, že žalovaný ním požadovanými\ninformáciami disponuje, alebo že by nimi disponovať mal. Na tomto závere v zásade nič nemení ani\nžalobcom zdôrazňovaná intenzita zásahu do práva na súkromie osobnými prehliadkami či prehliadkami\ntela. Stotožnil sa s tvrdením žalovaného, že výkon osobných prehliadok a prehliadok tela je upravený\npriamo konkrétnymi zákonmi, nie je preto povinnosťou žalovaného vytvárať duplicitnú úprava týchto\npostupov v podzákonných predpisoch. Rovnako podľa správneho súdu nie je zákonnou povinnosťou\nžalovaného vytvárať unifikovanú štatistiku o osobných prehliadkach a prehliadkach tela. Správny súd\npreto nemal dôvod spochybňovať tvrdenie, že žalovaný nesleduje štatistiky týkajúce sa vykonaných\nosobných prehliadok a prehliadok tela. Takéto informácie preto v čase podania žiadosti neexistovali,\nich vytvorenie (vytvorenie štatistík) by si vyžadovalo rozsiahly prieskum všetkých úkonov príslušníkov\nPolicajného zboru, preštudovanie všetkých spisov, výber dát a ich roztriedenie podľa zadaných kritérií.\n\nIšlo by z technického hľadiska o mimoriadne náročný proces, ktorý podľa správneho súdu presahuje\nzmysel a účel zákona o slobode informácií.\nIII.\nKasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde\n17. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca - sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa §\n440 ods. 1 písm. f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „SSP“) a navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu\nna ďalšie konanie.\n18. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že správny súd opomenul jeho argumentáciu, že\nposkytnutie ním vyžiadaných informácií (osobitne sprístupnenie metodických pokynov pre príslušníkov\nako majú postupovať v prípade vykonávania osobnej prehliadky), by malo jednoznačne priaznivý vplyv\nna dôveru občanov v demokratické inštitúcie a dôveru v policajný zbor ako taký. Podľa sťažovateľa\nide v danej veci o prípad, kedy získavanie legitímnych informácií je pre občana zložité, demotivujúce a\nkomplikujúce verejnú kontrolu výkonu verejnej moci.\n19. Sťažovateľ zastáva názor, že správny súd vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pokiaľ\nod neho požadoval preukázanie toho, že žalovaný disponuje vyžiadanými informáciami. Tento totiž nemá\na nemôže mať prístup k interným dokumentom žalovaného, resp. k údajom, ktoré zhromažďuje. Rovnako\nnamieta, že správny súd nevykonal žiadne dokazovanie ohľadom pravdivosti žalovaným predložených\ntvrdení o nedisponovaní vyžiadanými informáciami a ani hlbšie neskúmal, či žalovanému vyplýva\npovinnosť disponovať týmito informáciami z právneho poriadku. Sťažovateľ dáva osobitne do pozornosti\n§ 69 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no Policajnom zbore“), z ktorého podľa jeho názoru vyplýva povinnosť uchovávať záznamy o úkonoch,\nktoré sú v rámci jeho činnosti uskutočňované a zasahujú do osobných slobôd fyzických osôb. Nie je\npreto podľa sťažovateľa možné, aby žalovaný nemal vo svojej dispozícii údaje, z ktorých by bolo zrejmé,\naký počet prehliadok vykonal Policajný zbor za daný kalendárny rok - v ktorom konkrétnom policajnom\nobvode, teda aby nemal k dispozícii štatistické údaje.\n20. Sťažovateľ tiež dôvodí, že s ohľadom na výučbu v školách Policajného zboru pedagogickými\nzamestnancami, ako aj na pravidelné školenia príslušníkov Policajného zboru, nie je pravdepodobné,\naby neboli k dispozícii interné pokyny - to znamená podrobnejšie pokyny, ako majú v jednotlivých\nprípadoch postupovať.\n21. Neoverením tvrdení žalovaného, podľa názoru sťažovateľa, správny súd porušil aj § 5 ods. 9 SSP.\n22. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti v plnom rozsahu odkázal na svoje\npredchádzajúce vyjadrenia (bod 13) a navrhol kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietnuť.\n23. Sťažovateľ v podanej replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na podanej kasačnej sťažnosti a\nargumentácii v nej uvedenej.\n24. Dňa 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon\nč. 422/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení\nneskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky\nkasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve,\nvrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods.\n1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021\nbola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3 S a bola v kasačnom\nkonaní vedená pod pôvodnou spisovou značkou.\nIV.\n\nPosúdenie kasačného súdu\n25. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že\nkasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods.\n1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach\nsťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n26. Základnými právnymi otázkami ktorých vyriešenie je podstatné pre rozhodnutie v prejednávanej veci\nje, (i) či bol žalovaný povinný sťažovateľovi sprístupniť ním požadované informácie (bod 1) a v tejto\nsúvislosti aj (ii) či možno od žiadateľa o informácie požadovať, aby preukazoval, že povinná osoba tieto\ninformácie má k dispozícií a (iii) či bol žalovaný povinný mať k dispozícií (vytvoriť) informácie, ktorých\nsprístupnenie požadoval sťažovateľ (bod 1).\n27. Pri riešení nastolených otázok kasačný súd zohľadňoval aj rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky. Keďže odo dňa 1.?augusta 2021 došlo k prechodu kompetencií zo správneho\nkolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 154g\nods. 4, 5 a?6 Ústavy v?spojení s?§ 101e ods. 1 a?2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o?\nsúdoch a?o?zmene a?doplnení niektorých zákonov v?znení neskorších predpisov), vychádzajúc z\núčelu zabezpečenia kontinuity rozhodovacej činnosti, z právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní\nzaložených aj na ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít (§ 5 ods. 1 SSP v?spojení\ns?čl. 2 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v?znení neskorších predpisov)\nsa kasačný súd naďalej považuje za viazaný doterajšou rozhodovacou činnosťou správneho kolégia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, vrátane jeho veľkého senátu.\n28. Z podstaty práva na informácie o činnosti orgánov verejnej správy vyplýva, že sa týka informácií,\nktoré má verejná správa k dispozícii (§ 3 ods. 1 v spojení s § 15 ods. 1 zákona o slobode informácií).\nInformácie, ktoré povinná osoba, na účely § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, „má k dispozícii“ sú\ninformácie, ktorými povinná osoba fakticky disponuje, ako aj tie, ktorými je ex lege povinná disponovať.\nIde o informácie, ktoré povinná osoba pri svojej činnosti používa, využíva, či s ktorými narába, a to bez\nohľadu na to, či ich sama vytvorila, alebo jej boli postúpené/poskytnuté inými subjektami (WILFLING\nP.: Zákon o slobodnom prístup k informáciám. Komentár. Problémy z praxe. Rozhodnutia súdov. VIA\nIURIS: Pezinok, 2012, str. 39 - 40).\n29. Účelom a úlohou slobodného prístupu k informáciám však nie je ukladať verejnej správe povinnosť,\naby podľa požiadaviek a pokynov žiadateľa vytvárala či kvalifikovane spracovávala informácie, ktoré k\ndispozícii nemá a ani ich nie je povinná k dispozícii mať (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 2 Sžo 190/2008 zo dňa 27. mája 2009, sp. zn. 3 Sži 5/2013 zo dňa 12. marca\n2014, sp. zn. 10 Sži 2/2016 zo dňa 31. mája 2017 a iné). Inými slovami, zákon o slobode informácií\nako aj čl. 26 ods. 5 Ústavy garantuje prístup k existujúcim informáciám, nie právo na vytváranie nových\ninformácií podľa požiadaviek žiadateľa.\n30. Vychádzajúc z tohto poňatia preto za informácie, ktoré povinná osoba nemá k dispozícii sú jednak (i)\ninformácie, ktoré je potrebné v nadväznosti na podanú žiadosť novo vytvoriť (požadované vypracovania\nrozborov, analýz, poskytnutia stanovísk, výkladu právnych predpisov a podobne, pokiaľ povinná osoba\ntakéto listiny nemá vytvorené), ale aj (ii) informácie, ktorými síce povinná osoba v ich pôvodnej podobe\ndisponuje, ale žiadateľ ich požaduje kvalifikovaným (intelektuálne a technicky náročnejším) spôsobom\nspracovať v takej miere, že fakticky vznikajú nové informácie (požadovanie vytvorenia štatistík z\nexistujúcich informácií a pod.).\n31. Kasačný súd pre úplnosť dodáva, že len samotné vyhľadanie informácií či vyňatie informácie z\nurčitého celku (napr. z viacerých dokumentov), ktoré má povinná osoba k dispozícii, a ich zhromaždenie\nza účelom sprístupnenia nemožno považovať za vytváranie novej informácie. V kontexte individuálnych\nokolností každého prípadu je pre záver o tom, či sa jedná o novú informáciu podstatné kritérium, či\nby pre požadované sprístupnenie informácií musela povinná osoba informácie nielen vyhľadať ale aj\nkvalifikovaným spôsobom spracovať.\n\nK námietkam sťažovateľa\n32. Vyššie uvedené východiská aplikoval kasačný súd aj na prejednávanú vec, kde sťažovateľ v reakcii\nna tvrdenie povinnej osoby o tom, že požadovanými informáciami nedisponuje spochybňoval zákonnosť\nrozhodnutia založeného na tomto závere, potvrdeného aj správnym súdom. Správny súd spornú otázku\nexistencie požadovaných informácií u povinnej osoby vyhodnotil tak, že žalobca nepreukázal, že povinná\nosoba touto informáciou disponuje alebo by ňou aspoň disponovať mala. Žalobca tento argument\n(neunesenie dôkazného bremena o disponovaní požadovanou informáciou považoval za neprimerané\nzaťaženie dôkazným bremenom.\n33. Kasačný súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že proces rozhodovania o žiadosti o sprístupnenie\ninformácií je upravený jednak zákonom o slobode informácií, ale subsidiárne aj všeobecným predpisom\no správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok); ďalej len „Správny\nporiadok). Povinnosťou žiadateľa o sprístupnenie informácií je vo svojej žiadosti, okrem iného,\nvymedziť informácie, ktorých sa žiadosť týka (§ 14 ods. 2 zákona o slobode informácií). Právna\núprava tak od žiadateľa vyžaduje len to, aby označil ním požadovanú informáciu. Nie je však ex\nlege zaťažený dôkazným bremenom týkajúcim sa preukázania, že povinná osoba disponuje takouto\ninformáciou. Zaťaženie žiadateľa takýmto dôkazným bremenom a nesprístupnenie informácie z tohto\ndôvodu by aj podľa názoru kasačného súdu bolo neprimerané a rozporné s čl. 26 ods. 5 Ústavy.\nJe tomu tak preto, že od žiadateľa o sprístupnenie informácie, u ktorého sa dá prezumovať, že mu\nobsah požadovanej informácie nemusí byť nevyhnutne známy, nemožno spravodlivo požadovať, aby\ndokazoval disponovanie povinnej osoby s ním označenou informáciou.\n34. Aj v konaní o žiadosti o sprístupnenie informácií je však orgán verejnej správy (povinná osoba)\nviazaný princípom materiálnej pravdy (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku), ktorý sa pretavuje do požiadavky,\naby rozhodnutie povinnej osoby vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci (§ 46 Správneho\nporiadku). Pokiaľ má orgán verejnej správy dostáť týmto svojim povinnostiam, je povinný v nadväznosti\nna doručenú žiadosť žiadateľa o sprístupnenie informácií vykonať šetrenie v tom zmysle, či požadovanou\ninformáciou disponuje, prípadne či má vedomosť o tom, kde možno túto informáciu získať (pozri aj § 15\nods. 1 zákona o slobode informácií). Toto šetrenie musí byť primerane zaznamenané v administratívnom\nspise, ako aj v odôvodnení rozhodnutia o nevyhovení žiadosti, aby mohol byť záver o (ne)disponovaní\nvyžiadanými informáciami preskúmateľný (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku). Pokiaľ povinná osoba zistí,\nže požadované informácie nemá fakticky k dispozícii, je potrebné, aby svoj záver konfrontovala s platnou\nprávnou úpravou. A to v tom zmysle, či vyžiadané informácie nie je povinná mať k dispozícii.\n35. Význam práva na informácie, ako záruky pred kabinetným výkonom verejnej moci a aj skutočnosť,\nže len povinná osoba - dotknutý orgán verejnej správy, môže mať vedomosť o tom, či skutočne\nvyžiadané informácie sú alebo nie sú povinnej osobe k dispozícii, súčasne vyžadujú, aby záver o\n(ne)dispozícii vyžiadanými informáciami bol racionálny, obstál pred pravidlami formálnej logiky ako aj\npred konfrontáciou so všeobecne alebo verejne dostupnými informáciami.\n36. V prípade nevyhovenia žiadosti o poskytnutie požadovanej informácie však možno od žiadateľa\no informácie spravodlivo požadovať, aby v ďalšom procesnom postupe (v odvolaní alebo v konaní o\nsprávnej žalobe) spochybňoval povinnou osobou zistený skutkový stav, dôsledne vysvetlil, prečo by\nmala povinná osoba disponovať ním vyžiadanými informáciami a prípadne aj navrhoval jemu známe\nskutočnosti a dôkazy na preukázanie toho, že povinná osoba má vyžiadané informácie k dispozícii.\n37. Aplikujúc vyššie uvedené na prípad sťažovateľa kasačný súd uvádza, že žalovaný tak v\nprvostupňovom ako aj v odvolacom konaní vykonal riadne šetrenie oslovením organizačných\nútvarov Policajného zboru s cieľom zistiť, či má k dispozícii informácie vyžiadané sťažovateľom.\nZ administratívneho spisu, resp. z doručených odpovedí útvarov Policajného zboru vyplýva, že tak\npožadované informácie týkajúce sa metodických pokynov a interných postupov príslušníkov Policajného\nzboru vo vzťahu k spôsobu výkonu osobných prehliadok a prehliadok tela, ako ani štatistické údaje\nvzťahujúce sa k nim, nemá Policajný zbor a žalovaný k dispozícii (bod 4 až 6 a 8). Aj kasačný súd\npovažuje za pochopiteľné a zrozumiteľné stanovisko žalovaného, že nevytvára osobitné metodické či\niné interné predpisy pre výkon osobnej prehliadky a prehliadky tela, keďže tento je v postačujúcej miere\nupravený v dotknutých všeobecne záväzných právnych predpisoch.\n\n38. Kasačný súd v súvislosti s posúdením, či žalovaný dostatočne zistil skutkový stav, tiež skúmal, či\nvyžadované informácie bol žalovaný ex lege povinný mať k dispozícii. Kasačný súd, rovnako ako správny\nsúd, zastáva názor, že zo žiadneho právneho predpisu bez ďalšieho nevyplýva žalovanému povinnosť\nprijímať či vydávať interné alebo iné metodické pokyny týkajúce sa spôsobu výkonu prehliadky tela či\nosobnej prehliadky. A to osobitne v tom prípade, ak považuje zákonnú úpravu kompetencií príslušníkov\npolicajného zboru v tomto smere za jasnú a zrozumiteľnú. Rovnako kasačný súd v zhode so správnym\nsúdom neidentifikoval žiadnu právnu normu, ktorá by žalovanému ukladala povinnosť vytvárať štatistiky\no vykonaných osobných prehliadkach a prehliadkach tela.\n39. Pokiaľ sa sťažovateľ dovoláva § 69 ods. 1 zákona o Policajnom zbore, z tejto právnej normy nemožno\nvyvodzovať dôsledky, ktoré vyvodzuje kasačný sťažovateľ.\n40. Podľa § 69 ods. 1 zákona o Policajnom zbore:\n„Policajný zbor spracúva podľa tohto zákona a osobitného predpisu informácie a osobné údaje\nzhromaždené pri plnení úloh Policajného zboru vrátane informácií a osobných údajov poskytnutých zo\nzahraničia v rozsahu nevyhnutnom na ich plnenie.“\n41. Predmetné ustanovenie predstavuje právny základ pre oprávnenie Policajného zbor na\nzhromažďovanie a spracúvanie informácií a osobných údajov bez súhlasu dotknutej osoby v kontexte\nzákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a\nnariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb\npri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/\nES (všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov). Neupravuje však priamo, ani z neho nemožno\njednoznačne vyvodiť, povinnosť Policajného zboru vytvárať štatistiky ohľadom vykonaných osobných\nprehliadok či prehliadok tela.\n42. Kasačný súd si nemá dôvod spochybňovať tvrdenie sťažovateľa, že žalovaný, resp. jednotlivé útvary\nPolicajného zboru majú nepochybne vo svojich evidenciách a spisoch záznamy o vykonaných osobných\nprehliadkach či prehliadkach tela. Zhromaždenie týchto záznamov z celého územia Slovenskej republiky,\nich roztriedenie podľa rokov, rozčlenenie podľa sťažovateľom určených kritérií a následné spracovanie\ndo zrozumiteľnej štatistiky však nepochybne predstavuje kvalitatívne a technicky náročné spracovanie\ninformácií, ktoré už napĺňa definičné prvky vytvárania novej informácie (bod 29 a 30).\n43. Vyššie uvedené úvahy vedú kasačný súd v zhode so správnym súdom k záveru, že žalovaný\nriadne zistil skutkový stav veci a preukázal, že nedisponuje informáciami požadovanými sťažovateľom.\nKasačný súd tiež konštatuje, rovnako ako správny súd, že sťažovateľ nevyužil svoj procesný priestor a\nči už počas odvolacieho konania alebo počas konania pred správnym súdom nenavrhol žiadne dôkazy,\nktorými by spochybnil ustálenie skutkového stavu žalovaným o tom, že tieto informácie k dispozícii nemá\n(porovnaj bod 36).\n44. Na vyššie uvedených úvahách nič nemení ani sťažovateľom zdôrazňovaná závažnosť zásahov do\npráva na súkromie výkonom osobnej prehliadky alebo prehliadky tela. Táto tvrdená skutočnosť totiž bez\nďalšieho nezakladá povinnosť žalovanému vypracúvať metodické usmernenia či pokyny pre príslušníkov\nPolicajného zboru a ani vytvárať štatistiky.\n45. Za irelevantnú považoval kasačný súd aj argumentáciu sťažovateľa, že vypracovaním a následným\nposkytnutím dotknutých informácií by sa posilnila a bola uľahčená verejná kontrola nad Policajným\nzborom. V tomto smere je na mieste zopakovať, že účelom konania podľa zákona o slobode informácií je\nzabezpečiť prístup verejnosti k informáciám, ktoré má povinná osoba k dispozícií. V rámci predmetného\nkonania nemožno ukladať povinnej osobe povinnosť vytvárať nové informácie, akokoľvek vhodné by sa\nich vytvorenie mohlo javiť (bod 28 a 29).\n46. Nesprávnemu pochopeniu účelu a úpravy konania o žiadosti o sprístupnenie informácií zo\nstrany sťažovateľa nasvedčuje aj formulácia jeho žalobného petitu, keď tento nepožadoval zrušenie\nrozhodnutia žalovaného a ani sprístupnenie dotknutých informácií, ale uloženie povinnosti žalovanému\nvytvoriť sťažovateľom požadované informácie (bod 12).\n\n47. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že správny súd sa stotožnil s názorom žalovaného bez ďalšieho a\nnevykonal dokazovanie na potvrdenie záverov žalovaného, aj túto námietku považoval kasačný súd za\nnedôvodnú. Kasačný súd zdôrazňuje, že správny súd je povinný prednostne vychádzať zo skutkové\nstavu veci zisteného orgánom verejnej správy a dokazovanie vykonáva len výnimočne (§ 119 a §\n120 SSP). Kasačný súd v tomto smere neidentifikoval žiadne dôvody, pre ktoré by správny súd mal\nv predmetnej veci vykonávať ďalšie dokazovanie, takéto nevymedzil ani sťažovateľ a tento ani sám\nneoznačil žiadne dôkazy, ktoré by mal správny súd vykonať.\nV.\nZáver\n48. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd konštatuje, že nezistil dôvodnosť kasačných\nnámietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje za v postačujúcej miere odôvodnený,\nvychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci a nezistil ani nesprávny procesný postup\nsprávneho súdu, ktorý by nadobudol intenzitu zásahu do práva sťažovateľa na spravodlivý proces.\nŽalovaný riadne zistil skutkový stav veci, z administratívneho spisu, všeobecne dostupných informácií,\nz právnej úpravy a ani z racionality argumentácie žalovaného nevyplývajú pochybnosti o správnosti\nzáveru žalovaného, že povinná osoba sťažovateľom vyžiadané informácie nemá k dispozícii. Sťažovateľ\npritom nepredložil žiadne ďalšie dôkazy a ani návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré by tieto závery\nboli spôsobilé spochybniť. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako\nnedôvodnú zamietol.\n49. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal,\nkeďže sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní, a u procesne úspešného žalovaného nezistil\nvýnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v\nspojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP).\n50. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0\n(§ 463 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "I. ÚS 675/2022", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:b64b66a0-874d-4738-b650-2a205de2a50f", "datum": "2022-12-08", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/155/2017", "guid": "80ba6b95-46a4-4d7a-8a3a-46c8e63dcf45:b32360d6-1230-4abf-89cc-428965f043ef", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}