{"guid": "b3642bf3-92e2-41b5-a6d1-a792f198ded2:f2172bc8-5b4a-46f0-936a-9e569fbc3aaa", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:1017200650.1", "spisova_znacka": "1Sžfk/16/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/16/2020 z 24. 8. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 24. augusta 2022, sp. zn. 1Sžfk/16/2020, ECLI:SK:NSSSR:2022:1017200650.1", "identifikacne_cislo": "1017200650", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2022-08-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/147", "nazov": "zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/147", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/147-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/147/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 147/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/147/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/147-2001/paragraf-2"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-2", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-3", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-9", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2001/147#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f2172bc8-5b4a-46f0-936a-9e569fbc3aaa", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:1017200650.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:1017200650.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:1017200650.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n1Sžfk/16/2020\n1017200650\n24. 08. 2022\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSSR:2022:1017200650.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr Eleny\nBerthotyovej, PhD. a sudcov prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Mariána\nTrenčana v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Schmidt & Co, s. r. o., IČO: 35 804 530,\nso sídlom: Kremeľská 21-23, Bratislava, právne zastúpený: Advokátska kancelária RAMPÁŠEK,\ns.r.o., IČO: 47 257 440, Kalinčiakova 33A, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, proti\nžalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 100495229/2017, zo dňa 20. marca 2017, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu\nproti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k.: 1S/83/2017-127, zo dňa 17. októbra 2019,\nECLI:SK:KSBA:2019:1017200650.1, jednomyseľne, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k.:\n1S/83/2017-127, zo dňa 17. októbra 2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1017200650.1, m e n í tak, že\nrozhodnutie žalovaného č. 100495229/2017, zo dňa 20. marca 2017 sa z r u š u j e a vec sa mu v\nr a c i a na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému právo na plnú náhradu trov konania pred krajským\nsúdom, ako aj trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Daňový úrad Bratislava (ďalej „správca dane“) vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu na\nzistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“\nalebo „daň“) alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie september 2015. Kontrola bola začatá dňom 15.\ndecembra 2015.\n2. Správca dane pri kontrole zistil, že daňový subjekt si uplatnil odpočítanie dane v sume 10.000,- eur\nz faktúry č. 201509002, zo dňa 03. septembra 2015, od spoločnosti CAPTAIN s. r. o. za dohodnutú\nodplatu k podujatiu TENNIS CHAMPIONS 2015 na základe rámcovej zmluvy o reklamných službách zo\ndňa 03. septembra 2015, a dodatku č. 1 k nej zo dňa 03. septembra 2015 (ďalej len „rámcová zmluva“).\nDaňovou kontrolou bolo zistené, že deklarovaná služba nebola dodaná v zmysle predloženej faktúry\na daňovému subjektu nevznikol nárok na odpočítanie dane z dôvodu porušenia § 49 ods. 1, ods. 2\nzák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v účinnom znení (ďalej len „zákon o DPH“). Správca\ndane z daňovej kontroly vyhotovil protokol č. 104329707/2016/9104407, zo dňa 21. novembra 2016,\nktorý bol daňovému subjektu doručený dňa 22. novembra 2016. Následne dňa 21. decembra 2016 vydal\nrozhodnutie č. 104528645/2016/9104407, ktorým daňovému subjektu znížil nadmerný odpočet na DPH\nzo sumy 11.814,43 eura na sumu 1.814,43 eura, za zdaňovacie obdobie september 2015.\n\n3. Žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu tak, že rozhodnutím\nč. 100495229/2017, zo dňa 20. marca 2017, (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) prvostupňové\nrozhodnutie potvrdil.\n\nII.\nKonanie pred správnym súdom prvého stupňa\n4. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) napadnutým rozsudkom, č. k.:\n1S/83/2017-127, zo dňa 17. októbra 2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1017200650.1 (ďalej len „napadnutý\nrozsudok“), zamietol ako nedôvodnú v zmysle § 190 zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku\nv účinnom znení (ďalej len „SSP“) správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 100495229/2017 zo dňa 20. marca 2017.\n5. Žalobca sa správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného a\nrozhodnutia správcu dane, pretože žalovaný vec nesprávne právne posúdil, nedostatočne zistil skutkový\nstav, ktorý nemal oporu v administratívnom spise, napadnuté rozhodnutie bolo nepreskúmateľné pre\nnedostatok dôvodov a jeho arbitrárnosť, a tiež došlo k podstatnému porušeniu práv žalobcu počas\ndaňovej kontroly v zmysle § 45 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v účinnom znení\n(ďalej len „daňový poriadok“), ktoré mali za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.\n6. Žalobca v žalobe poukázal na skutočnosť, že na základe rámcovej zmluvy sa dodávateľ, spoločnosť\nCAPTAIN, s. r. o., zaviazal daňovému subjektu zabezpečiť poskytnutie komplexných reklamných služieb\nv súvislosti s projektom „TENNIS CHAMPIONS 2015“ v pozícii „REKLAMNÝ PARTNER“ v rozsahu:\n- tvorba a odvysielanie reklamných spotov s uvedením loga daňového subjektu na TV MARKÍZA (30\nspotov po 30 sek.) TV TA3 (30 spotov po 30 sek.), TV SLOVAK ŠPORT (200 spotov po 30 sek.), TV\nDIGI ŠPORT (30 spotov po 30 sek.),\n- tvorba a odvysielanie reklamných spotov s uvedením loga daňového subjektu na LED a CLV\nobrazových plochách,\n- uverejnenie loga daňového subjektu v periodiku ŽIVOT, EUROTELEVÍZIA, na webovej stránke\nwww.tennischampions.sk a v tlačovinách projektu (bulletin, plagát) v počte 500, resp. 2000 ks.\n7. Krajský súd rozsudok odôvodnil zistením z administratívneho spisu, že na základe záverov správcu\ndane z daňovej kontroly bol vypracovaný protokol č. 103429707/2016/9104407, zo dňa 21. novembra\n2016. Správca dane znížil nadmerný odpočet na DPH zo sumy 11.814,43 eura, na sumu 1.814,43 eura,\nza zdaňovacie obdobie september 2015, pretože služba za odplatu k podujatiu TENNIS CHAMPIONS\n2015 od spoločnosti CAPTAIN s. r. o. dohodnutá na základe rámcovej zmluvy o reklamných službách\nnebola dodaná tak, ako bola deklarovaná v žalobcom predloženej faktúre č. 201509002, zo dňa 03.\nseptembra 2015. Žalobcovi pre porušenie § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH nevznikol nárok na odpočítanie\ndane.\n8. Vo vzťahu k neuznaniu práva žalobcu na odpočet DPH považoval za kľúčovú otázku posúdenia\nmiery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku. Z dokazovania\nvyplynula pochybnosť o reálnom dodaní reklamného plnenia žalobcovi spoločnosťou CAPTAIN, s. r. o.\nv zmysle predloženej faktúry a použití dodávky tovarov a služieb žalobcom ako platiteľom DPH. Medzi\núčastníkmi nebolo sporné, že nosnou myšlienkou kampane bolo sprostredkovanie projektu TENNIS\nCHAMPIONS 2015, ktorej organizátorom a držiteľom ochrannej známky bola spoločnosť B & D s. r. o.\nV rámci tenisového podujatia bolo v propagačných materiáloch, resp. v reklamných spotoch (TV spot,\ntlač - letáky, časopisy, bilboardy, LED obrazovky - mediálne nosiče), uverejnené logo spoločnosti spolu\ns inými spoločnosťami. Správca dane za účelom zistenia skutkového stavu vypočul konateľa žalobcu\nIng. Ladislava Muzikářa, a v rámci dožiadania konateľa spoločnosti CAPTAIN, s. r. o., ktorý emailom\ns ponukou oslovil žalobcu. Pracovníci dodávateľa sa na reklame nepodieľali, pretože CAPTAIN, s. r.\no. mala zakúpené len práva na reklamný priestor na podujatí Tennis Champions 2015 v spoločnosti\nBA reklama s. r. o., čím spoločnosti vznikli náklady uhradené podľa zmluvy o nevýhradnom prevode\nreklamného priestoru a súvisiacich práv zo dňa 20. augusta 2015.\n9. Realizátorom exhibície TENNIS CHAMPIONS 2015 bola spoločnosť B & D s. r. o. Sponzorov,\npartnerov projektu, hlavných, reklamných a mediálnych partnerov zabezpečovala spoločnosť PRO\nEVENT s. r. o. Spoločnosť B & D s. r. o. nebola v kontakte so spoločnosťou Schmidt & Co. Žalobca bol\ndo sekcie reklamný partner zaradený na základe zmluvy s PRO EVENT s. r. o., faktúra bola zaúčtovaná,\ndaň priznaná a odvedená v príslušnom zdaňovacom období. Správca dane z vykonaného dokazovania\nnadobudol pochybnosti o reálnom uskutočnení služby za účelom podnikania a dosiahnutia zisku.\n\nPochybnosti vzišli z rozporuplných výpovedí konateľov zúčastnených spoločností o vzniku objednávky.\nZa neobjasnenú považoval tiež skutočnosť, že zmluva o nevýhradnom prevode reklamného priestoru\na súvisiacich práv na mediálnu kampaň so spoločnosťou CAPTAIN, s. r. o. nebola podpísaná za\nnadobúdateľa.\n10. Krajský súd mal tiež za preukázané, že na tenisovej exhibícii bolo v reklamnej kampani uvedené\na vyobrazené logo spoločnosti Schmidt & Co, s. r. o. spolu s inými spoločnosťami, uvedenými v\npropagačných materiáloch alebo v reklamných spotoch, ako aj na mediálnych nosičoch. Na tomto\npodujatí nebola žiadnym spôsobom vykonaná prezentácia ani propagácia konkrétneho tovaru (vín) či\nslužieb, ktoré boli hlavným predmetom podnikateľskej činnosti v kontrolovanom zdaňovacom období\nseptember 2015 (neboli vyhotovené reklamné letáky, ponúkané vzorky vín, ochutnávka vín, súťaž a\npod.). Prevažným predmetom podnikateľskej činnosti v kontrolovanom zdaňovacom období bol predaj\nvína, prenájom automobilov a bytových priestorov. Na športovom podujatí nebol šírený odkaz verejnosti,\núčastníkom športového podujatia o príklade predávaných vín alebo služieb, poskytovaných daňovým\nsubjektom a prenájom nehnuteľnosti či áut.\n11. Správcovi dane vznikli oprávnené pochybnosti o reálnom dodaní reklamného plnenia žalobcovi\nspoločnosť CAPTAIN, s. r. o. na základe rámcovej zmluvy a dodatku č. 1 k zmluve za účelom podnikania\na dosiahnutia zisku. Žalobca predložil vyhodnotenie reklamnej kampane, počet megaboardov,\ntelevíznych a rozhlasových vstupov, účinkom reklamnej kampane bolo zvýšenie počtu záujemcov o\nspoločnosť Schmidt & Co. a distribuované vína. Reálne vykonanie fakturovaných služieb bolo preverené\nnámatkovo - televízia, megaboardy a iné médiá. Žalobca ani spoločnosť CAPTAIN, s. r. o. správcovi\ndane nepredložili dokumenty či iné relevantné dôkazy o tom, z čoho pozostávali reklamné služby\nposkytnuté spoločnosťou CAPTAIN s. r. o., aký balík služieb spoločnosť poskytla, v čom spočívala tvorba\nreklamných spotov, ako zabezpečovala spoločnosť uverejnenie loga daňového subjektu, akú činnosť,\nresp. aktivitu vyvíjala spoločnosť pri zabezpečovaní služieb, ktoré sa dodávateľ zaviazal zabezpečiť\npodľa rámcovej zmluvy. Podľa názoru krajského súdu hodnotiaca správa v papierovej alebo elektronickej\npodobe nepreukazuje, že služby poskytla skutočne spoločnosť CAPTAIN s. r. o., najmä keď nie je\nzrejmé či zmluva o nevýhradnom prevode reklamného priestoru nadobudla platnosť a účinnosť. I keď\nžalobca nepreukázal od ktorej spoločnosti dostal reklamné plnenie a nevyvrátil záver správcu dane, že\nreklamnú službu neposkytla spoločnosť CAPTAIN s. r. o., nepredložil objednávky, či e-mailovú či inú\nkomunikáciu, že na základe zverejneného loga bol oslovený potenciálnymi zákazníkmi s požiadavkou\nna nákup produktov.\n12. Krajský súd dospel k záveru, že pri deklarovanej obchodnej transakcii u žalobcu absentuje princíp\nopatrnosti a obozretnosť, ktoré boli nevyhnutne potrebné i pri výbere obchodných partnerov. Žalobca\nvedel, ktorá spoločnosť organizuje športové podujatie a vzhľadom na značnú sumu mohol vyžadovať\nplnenie od spoločnosti B & D s. r. o. Svojím konaním sa vystavil riziku neuznania výdavkov za daňové\nvýdavky zo strany daňových orgánov. Pri uplatnení práva na odpočítanie dane musí mať daňový subjekt\nvždy na zreteli, že je povinný preukázať splnenie podmienok vyplývajúcich z § 49 a § 51 zákona o\nDPH a od dodávateľov zabezpečiť pre prípadnú kontrolu doklady a dôkazy, ktoré by jednoznačne a bez\nakýchkoľvek pochybností preukazovali, že k zdaniteľnému obchodu došlo deklarovaným spôsobom.\n13. Žalobca ako dôkaz o uskutočnení zdaniteľného plnenia predložil faktúru č. 201509002, vystavenú\nspoločnosťou CAPTAIN s. r. o., zo dňa 03. septembra 2015, splatnú dňa 17. septembra 2015, ktorou bolo\nžalobcovi fakturované dodanie tovaru/služby; na sumu 60.000,- eur vrátane DPH. Predmetom fakturácie\nbola odplata k podujatiu TENNIS CHAMPIONS 2015, na základe rámcovej zmluvy o reklamných\nslužbách zo dňa 03. septembra 2015, i keď k dodaniu reklamnej služby malo dôjsť v čase konania\npodujatia v decembri 2015 (časový nesúlad). Dôveryhodnosti obchodnej transakcie nesvedčala ani\nskutočnosť, že spoločnosť BA reklama, s. r. o. fakturovala spoločnosti CAPTAIN s. r. o. sumu za reklamné\nslužby na základe zmluvy o prevode reklamných práv k projektu TENNIS CHAMPIONS 2015 (fa č.\n2810201501, č. 2210201501, č. 1410201501, č. 0910201501 a č. 0610201501) až od októbra 2015.\n14. Žalobca mal v prípade správcom zistených pochybností vyvinúť aktivitu, aby preukázal\nvšetkými možnými priamymi i nepriamymi dôkazmi, že obchod bol skutočne uskutočnený spôsobom\ndeklarovaným v dokladoch. Považoval za neobvyklé vykonávanie podnikania za účelom dosiahnutia\nzisku spoločnosťou, ktorá nebola pri výkone podnikateľskej činnosti obozretná a neuchovala si pre\nprípad kontroly žiadne dôkazy, (dokumentáciu, komunikáciu), spôsobilé vyvrátiť pochybnosti správcu\ndane a tiež, vykonávanie podnikania v súlade so zásadou poctivého obchodného styku.\n15. Poukázal na odôvodnenie rozsudku z 21. júna 2012, v spojených veciach C-80/11 a C-142/11,\nv ktorom Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor EÚ“) pripomenul, že boj proti podvodom,\ndaňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný smernicou 2006/112 (najmä\nrozsudky Halifax zo dňa 07. decembra 2010, R, C-285/09, bod 36, ako aj z 27. októbra 2011, Tanoarch,\n\nC-504/10, bod 50) a osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim\nspôsobom dovolávať noriem práva Únie a ani judikatúry súdneho dvora (najmä rozsudok z 03.03.2005,\nFini H, C-32/03, s. 1 - 1599, bod 32, Halifax a i., ako aj Kittel Recolta Recycling, bod 54). Z tohto dôvodu\nprináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom\nna objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne (Fini H, body 33 a 34; Kittel\na Recolta Recycling, ako aj z 29.03.2012, Véleclair, C-414/10, bod 32). Podľa európskej judikatúry\nsubjekty, ktoré príjmu všetky opatrenia, ktoré je možné od nich dôvodne požadovať na zabezpečenie,\naby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo\niné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že\nstratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (rozsudok Kittel a Recolta Recycling, bod 51).\nNaopak, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby sa subjekt, ktorý prijal všetky opatrenia, ktoré\nod neho možno rozumne požadovať uistil, že plnenie ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na\ndaňovom podvode (pozri v tomto rozsudky z 27. septembra 2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s I-7797,\nbody 65 a 68, Netto Supermarkt, bod 24, ako aj z 21. decembra 2011, Vlaamse Oliemaatschappij,\nC-499/10, bod 25). Vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo\nsvetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré\nje súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na\nktorých sú založené pojmy dodávka tovaru alebo služby platiteľom dane a hospodárska činnosť.\n16. Správny súd považoval za nedôvodnú námietku nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným,\nzaloženú na nezohľadnení § 2 ods. 1 písm. a), písm. b) zák. č. 147/2001 Z. z. o reklame v účinnom\nznení (ďalej len „zákon o reklame“) v spojitosti s § 19 ods. 2 písm. k) a § 21 ods. 1 písm. a) zák.\nč. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v účinnom znení (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Podľa § 2\nods. 1 písm. a) sa reklamou rozumie predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe\nsúvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty\nna trhu. Vyžaduje dosiahnutie cieľa reklamy - uplatniť produkty na trhu, pričom produktom sa rozumie\naj obchodné meno a ochranná známka. Obchodné meno žalobcu bolo na reklamných materiáloch\nuvedené spolu s viacerými spoločnosťami a takto prezentovaná reklama žalobcu sa súdu javila ako\noznámenie o sponzorstve podujatia. Organizátor podujatia, spoločnosť B & D s. r. o. uviedol, že žalobca\nbol reklamným partnerom na základe zmluvy s PRO EVENT, s. r. o. a z toho vzťahu dostal reklamné\nplnenie. Platiteľ môže podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, použitých na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a\n7, teda ich použije na uskutočňovanie svojich zdaniteľných plnení za predpokladu, že medzi prijatým a\nuskutočneným zdaniteľným plnením existuje priama a bezprostredná súvislosť.\n17. Žalovaný nespochybnil uverejnenie loga žalobcu v reklamnej kampani, spochybnil ale zabezpečenie\nreklamnej služby - dodanie služby spoločnosťou CAPTAIN s. r. o. Dodanie reklamnej služby touto\nspoločnosťou nebolo preukázané, a preto bolo správcom dane aj spochybnené. Uverejnením loga na\npodujatí TENNIS CHAMPIONS 2015 nebola naplnená podmienka v zákone o reklame, a to cieľ uplatniť\nprodukty na trhu. Zhodne so žalovaným skonštatoval, že zo zisteného skutkového stavu jednoznačne\nvyplýva, že daňové subjekty, ktoré s reklamnými službami vzájomne obchodovali, vytvorili štruktúru,\ns čisto umelým charakterom, vytvorenú len pre daňové účely. Išlo o formálne vykázanie nákupu a\npredaja reklamných služieb, bez reálneho dodania reklamných služieb. Dôvodom neuznania odpočítania\ndane bolo, že žalobca nepreukázal reálne dodanie reklamného plnenia spoločnosťou CAPTAIN, s. r.\no. uvedenou na faktúre ako dodávateľom služby a tiež nepreukázal, že zakúpené služby použil na\nsvoje zdaniteľné plnenia. Ďalším dôvodom bol časový nesúlad medzi fakturovaním kompletného balíka\nslužieb súvisiaceho s podujatím. Správca dane umožnil žalobcovi podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového\nporiadku uplatniť svoje právo a vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam.\nNapokon krajský súd neuznal za dôvodnú žalobnú námietku, týkajúcu sa nerovnakého zaobchádzania\na nerovnosti účastníkov daňového konania pred zákonom, pretože ostatným reklamným partnerom\ndaňové úrady uznali nárok na odpočet DPH, pretože o dôvodnosti námietky nepredložil dôkaz. K\nzáverom rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Sžf/1/2011, súd uviedol, že v zmysle § 24 ods. 1\ndaňového poriadku je dôkazné bremeno predovšetkým na daňovom subjekte, uplatňujúcom si odpočet\ndane v zmysle § 49 až § 51 zákona o DPH (Ústavný súd SR, č. k.: III. ÚS 78/2011-178, zo dňa 23.\nfebruára 2011).\n18. S poukazom na konkrétnymi zisteniami podložené spochybnenie existencie obchodov, a teda\nreálnosti deklarovaných zdaniteľných plnení, daňové orgány dospeli k správnemu záveru, že žalobca\nneuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tvrdení, vyplývajúcich z predložených daňových dokladov.\nBolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť,\naby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení, zneužívajúcom právo\n\nposkytované zásadou neutrality DPH. Správny súd vzhľadom na konštatované dôvody dospel k záveru,\nže žalobcove námietky neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj\npreskúmavané rozhodnutie a v ňom prijaté závery považoval za súladné so zákonom a preto žalobu\nako nedôvodnú v zmysle § 190 SSP zamietol.\n\nIII.\nKasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného\n19. Žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) podal proti rozsudku krajského súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu,\nže krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho\nprávneho posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Kasačnému súdu navrhol, aby v zmysle\n§ 462 ods. 2 v spojení s § 457 ods. 1 SSP vydal rozsudok, ktorým sa napadnutý rozsudok krajského\nsúdu mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. 100495229/2017, zo dňa 20. marca 2017, v spojení s\nrozhodnutím Daňového úradu Bratislava, č. 104528645/2016/9104407, zo dňa 21. decembra 2016, sa\nzrušujú a vec sa vracia na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania, vrátane kasačného konania\na trov právneho zastúpenia.\n20. Kasačnú sťažnosť odôvodnil argumentáciou, že krajský súd považoval za kľúčovú právnu otázku\nposúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom o (i) reálnom dodaní reklamného plnenia\nžalobcovi dodávateľom a o (ii) následkom použití na dodávky tovarov a služieb žalobcom. Sťažovateľ v\nsúvislosti s pochybnosťami o reálnom dodaní reklamného plnenia dodávateľom poukázal na to, že len\nskutočnosti vymedzené v § 49 ods. 1, ods. 2 zákona o DPH, tvoria dôkazné bremeno žalobcu. Vtedajší\nkonateľ dodávateľa potvrdil dodanie a uskutočnenie zdaniteľného plnenia pre žalobcu. Odchýlka vo\nvýpovedi konateľa ohľadom skontaktovania sa so sťažovateľom nespochybňuje preukázanie naplnenia\nzákonných podmienok pre vznik nároku na odpočítanie dane. Typ kontrolovaného zdaniteľného obchodu\na spôsob jeho prevedenia i komunikácia s dodávateľom sa neodlišuje od obdobných obchodov\nžalobcu pri zabezpečovaní reklamných služieb a jeho obchodných zvyklostí. Plnenie reklamných služieb\npriebežne kontroloval na internete, v televízii na reklamných priestranstvách a mieste podujatia. V\nsúvislosti s princípom opatrnosti zaujal názor, že postup, kedy sa pri podujatiach zabezpečuje reklama\ncez tretiu osobu je úplne bežný, výklad žalovaného a krajského súdu vedie k faktickému obmedzovaniu\nzmluvnej slobody, uzatváraniu dodávateľských či subdodávateľských vzťahov. Považoval za bežné,\nak organizátor odpredá reklamné práva tretej spoločnosti (PRO EVENT s. r. o.). Zmyslom obchodnej\ntransakcie je bežný skupinový nákup mediálneho priestoru vo viacerých médiách, čo prináša pre\nzadávateľov reklamy ekonomickú výhodu. Zmluva o nevýhradnom prevode reklamného priestoru môže\nbyť platne uzavretá aj ústne, nakoľko zákon nepredpisuje obligatórnu písomnú formu a poskytnutie\nreklamného priestoru dodávateľovi uzatvorenie zmluvy potvrdzuje.\n21. Spoločnosť BA reklama s. r. o. fakturovala služby dodávateľov až neskôr ako dodávateľ vyfakturoval\nslužby žalobcovi, tieto skutočnosti však nemajú vplyv na podstatu skúmanej skutočnosti. Časový nesúlad\nvystavených faktúr nie je dôvodom na odmietnutie nároku na odpočítanie dane v zmysle § 49 a §\n51 zákona o DPH. Išlo o dva nezávislé zmluvné vzťahy, ktoré mohli mať odlišne dojednané formy\núhrady poskytovaných služieb, irelevantná tiež bola fakturácia pred poskytnutím služieb. Sťažovateľ bol\nv zmluvnom vzťahu len s dodávateľom, vady plnenia by boli vymáhané priamo od dodávateľa, žalobca\npreto nemal dôvod zisťovať a preverovať, ako zabezpečil dodávateľa služby. Dodávateľská faktúra bola\nvystavená v súlade s právnymi predpismi, v spojení s predmetom Dodatku č. 1 obsahuje podrobný\npopis dodaných služieb. Dodanie tovaru a služieb vyplýva tiež z hodnotiacej správy a CD, obsahujúceho\nfotodokumentáciu podujatia. Krajský súd sa stotožnil so záverom o nesplnení zákonných podmienok\nna vznik nároku na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, len na základe pochybností z\ndôvodu preverovania účtovnej evidencie dodávateľa a subdodávateľov žalobcu, na ktoré nemal vplyv.\n22. Dodávateľské spoločnosti boli v čase realizácie reklamných služieb činné a funkčné, neskoršia\nnekontaktnosť dodávateľských spoločností ako samostatných, od žalobcu nezávislých obchodných\nspoločností mu nemôže byť kladená za vinu. Ak sa na ústnom pojednávaní u správcu dane nezúčastní\nsvedok (bývalý konateľ BA reklama, s. r. o. a PRO EVENT, s. r. o.) táto skutočnosť nemôže bez\nďalšieho znamenať neunesenie dôkazného bremena platiteľom dane. Poukázal na rozsudok Súdneho\ndvora EÚ zo dňa 21. júna 2012, v spojených veciach C-80/2011 (Q. kft.) a C-142/2011 (V. P.), v\nktorom sa jednoznačne vyslovil názor, že správca dane je oprávnený zamietnuť zdaniteľnej osobe\nprávo odpočítať DPH za poskytnutý tovar z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru, vzťahujúcu sa\n\nna tento tovar alebo niektorý z jej poskytovateľov sa dopustila nezákonnosti, ale len vtedy, ak správca\ndane objektívne preukáže, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba (žalobca) vedel alebo mal vedieť,\nže uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet DPH, je súčasťou daňového podvodu zo strany\nvystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Krajský súd\nopomenul uviesť a zohľadniť skutočnosť, že žalovaný ani správca dane neskúmali a žiadnym spôsobom\nsa nevysporiadali s otázkou vedomosti žalobcu o tom, že plnenie zakladajúce nárok na DPH je súčasťou\ndaňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného dodávateľského subjektu. Krajský súd považoval\nžalobcu za dobromyseľného, i keď uviedol, že podmienky uvedené v § 49 a § 51 zákona o DPH nemožno\nodpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa.\nZistené pochybnosti sa týkali právnych vzťahov medzi žalobcovým dodávateľom a dodávateľových\ndodávateľov, pričom z pohľadu žalobcu tento nemal dôvod a povinnosť skúmať a venovať pozornosť\nokolnostiam, ktoré súviseli so spôsobom, akým spoločnosť CAPTAIN s. r. o. zabezpečila splnenie\npovinnosti zo zmluvy.\n23. Krajský súd nezohľadnil záver žalovaného, v zmysle ktorého „v žiadnom prípade netvrdí, že daňový\nsubjekt vedel o údajnom podvode vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty...“. Správne orgány v daňovom\nkonaní nevyprodukovali žiaden dôkaz, preukazujúci, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že skutočným\ndodávateľom nie je spoločnosť CAPTAIN s. r. o., práve naopak, výslovne potvrdili, že žalobca nevedel\no údajnom podvode vo vzťahu k DPH. Pochybnosti sa týkali právnych vzťahov medzi žalobcovým\ndodávateľom a subdodávateľmi, žalobca nemal žiaden dôvod skúmať a venovať pozornosť okolnostiam,\nsúvisiacim so spôsobom, akým spoločnosť CAPTAIN s. r. o. zabezpečila splnenie zmluvných povinností,\npresahujúcej rámec právnej sféry. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodovacej činnosti daňové\norgány v zmysle európskej judikatúry zaviazal zaoberať sa otázkou podvodného, resp. zneužívajúceho\nkonania a súvisiacej otázky vedomosti kontrolovaného daňového subjektu o takomto konaní. Záver\nkrajského súdu o vytvorení štruktúry za účelom získania daňovej výhody považoval za nedostačujúce\nna preukázanie zneužívajúceho konania. Ak daňové orgány zistené skutočnosti neposúdili v súvislosti\ns otázkou možnej (ne)vedomosti žalobcu o jeho účasti na tomto konaní, závery daňových orgánov je\npotrebné považovať za predčasné.\n24. K pochybnostiam o použití reklamného plnenia na dodávky tovarov a služieb poukázal na hodnotiacu\nsprávu s fotodokumentáciou na CD (v spojení s faktúrou a Dodatkom č. 1), nepochybne preukazujúcu\nmateriálnu existenciu zmluvného plnenia. Sťažovateľ spojil logo a obchodné meno so známym kultúrnym\na športovým podujatím, s cieľom propagovať podnikateľskú činnosť medzi potenciálnymi zákazníkmi.\nProduktom podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o reklame je tiež obchodné meno, ochranná známka.\nLogo daňového subjektu pozostáva z obchodného mena daňového subjektu a slova „enoteca“, čo je\nvšeobecne známy taliansky výraz pre miesto predaja vína. Vo vzťahu k efektu reklamy poukázal na\njudikatúru Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Sžf/33/2007, podľa ktorej reklama nemusí byť zameraná\nna jednotlivý individualizovaný produkt, prípadne skupinu produktov pripravených na predaj, ale na\nvytvorenie vnemu u zákazníkov na trhu. Žalobca si objednal reklamné služby, nebol reklamným\npartnerom, ktorým podľa definície je ten, kto zabezpečuje reklamu okolo podujatia - reklamné predmety,\nceny do súťaže, inzercia, letáky, plagáty (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Sžfk/42/2017, zo dňa\n27.06.2018).\n25. Nesprávne právne posúdenie spočívalo tiež v tom, že zmluvu o prevode reklamného priestoru\nbolo možné uzatvoriť ústne. Skutočnosť, že konateľ dodávateľ Haverla si nevedel spomenúť na bližšie\nokolnosti poskytnutia služby je skutočnosťou presahujúcou právny rámec sféry vplyvu sťažovateľa. Pri\nkomplexnom posúdení nároku na odpočítanie dane je potrebné brať do úvahy celkovú ekonomickú\nčinnosť platiteľa za obdobie registrácie, neobmedzovať sa len vybrané zdaňovacie obdobia. Ak prijaté\nzdaniteľné plnenie (reklama, propagácia) má za účel umožniť zvýšenie predaja v budúcnosti, má\nplatiteľ nárok na odpočítanie DPH z prijatých zdaniteľných plnení. Výsledkom reklamy vždy nemusí\nbyť nejaký konkrétny preukázateľný následok v podobe predaja tovarov alebo služieb, ani to nevyplýva\nz definície reklamy (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Sžf/66/2007, zo dňa 06. marca 2008).\nDokumentáciu s konkrétnymi údajmi a fotografiami považoval za postačujúce na preukázanie vecného\nplnenia objednanej služby. Nepredloženie dokumentov či iných dôkazov o tom, z čoho pozostávali\nreklamné služby poskytnuté dodávateľom, aký balík služieb dodávateľ poskytol, v čom spočívala tvorba\nreklamných spotov, spôsob zabezpečenia zverejnenia loga a ďalšie považoval za požiadavky, nesporne\nvyplývajúce z obsahu predložených listinných dôkazov, rámcovej zmluvy, dodávateľskej faktúry spolu\ns hodnotiacou správou. Záverom sťažnosti vyslovil názor, že daňové orgány nemôžu podmieňovať\npriznanie práva na odpočítanie dane zo zdaniteľných obchodov na vstupe efektívnosťou reklamy v\ntom zmysle, že právo na odpočítanie dane by patrilo len z prijatých reklamných činností, priamo a\nbezprostredne vedúcich k uzavretiu nových kontraktov.\n\n26. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu v stanovenej lehote nevyjadril.\nIV.\nRelevantné právne ustanovenia\nPodľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o reklame Podľa tohto zákona reklama je predvedenie, prezentácia\nalebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou\nčinnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu, ak osobitný predpis neustanovuje inak.\nPodľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o reklame podľa tohto zákona produkt je tovar, služby, nehnuteľnosti,\nobchodné meno, ochranná známka, označenie pôvodu výrobkov a iné práva a záväzky súvisiace s\npodnikaním.\nPodľa § 38 ods. 1 zák. č. 308/2002 Z. z. o vysielaní a retransmisii sponzorovanie na účely tohto\nzákona je plnenie určené na priame alebo nepriame financovanie programu, programovej služby alebo\naudiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie s cieľom propagovať názov alebo obchodné meno,\nochrannú známku, dobrú povesť, tovary alebo aktivity právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá\ntaké plnenie poskytla. Sponzorovanie nie je plnenie podľa prvej vety, ktoré poskytla právnická osoba\nalebo fyzická osoba, ktorá je vysielateľom alebo poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na\npožiadanie alebo tento program vyrobila.\nPodľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,\nkeď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\nPodľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a\nslužieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ\nmôže odpočítať daň, ak je daň a)voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb,\nktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný\nplatiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru\nv tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri\ndovoze tovaru.\nV.\nPrávne posúdenie veci kasačným súdom\n27. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“\nalebo „najvyšší správny súd“) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej\nkasačnej sťažnosti. Právomoc a príslušnosť súdu pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 101e ods.\n2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení a § 11\npísm. h) SSP.\n28. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP kasačný súd skonštatoval,\nže podaná kasačná sťažnosť žalobcu smeruje proti rozsudku, voči ktorému je sťažnosť prípustná, bola\npodaná oprávnenou osobou a včas, postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej\npreskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.\n29. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení zákona č. 423/2020 Z. z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. Podľa § 101e\nods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.\n423/2020 Z. z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny\nsúd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.\n30. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti žalobcu je preskúmanie rozsudku Krajského súdu v\nBratislave, č. k.: 1S/83/2017-127, zo dňa 17. októbra 2019, ktorým krajský súd zamietol správnu žalobu\nžalobcu ako nedôvodnú v zmysle § 190 SSP. Kasačný súd primárne preskúmal rozsudok krajského\nsúdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté\nrozhodnutie žalovaného, najmä z pohľadu, či sú kasačné námietky žalobcu spôsobilé spochybniť vecnú\nsprávnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\n31. V rámci kasačného dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP\nnamietal najmä nesprávne posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom o reálnom dodaní\nreklamného plnenia žalobcovi dodávateľom. V druhom rade namietal nesprávne právne posúdenie\nnásledkov použitia reklamných služieb na dodávky tovarov a služieb žalobcom.\n32. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú\nmajú zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré\n\nprijali, predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty (napr.\nC-409/99 Metropol a Stadler a C-324/11 Tóth). Právo na odpočítanie dane je neoddeliteľnou súčasťou\nmechanizmu dane z pridanej hodnoty a v zásade nemôže byť obmedzené a toto právo sa osobitne\nuplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce transakcie uskutočnené na vstupe (napr. C-110/98\naž C-147/98 Gabalfrisa a i., C-465/03 Kretztechnik, C-438/09 Dankowski a C-285/11 Bonik). Cieľom\nrežimu odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo zaplatenej v\nrámci všetkých ich hospodárskych činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty zabezpečuje\núplnú neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností, bez ohľadu na ich účel alebo\nvýsledky, za predpokladu, že sú samy predmetom dane (napr. C-285/11 Bonik). Z judikatúry Súdneho\ndvora EÚ taktiež vyplýva, že každá transakcia musí byť sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na\ndani splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (napr. C-267/15 Gemeente Woerden).\n33. Statusu osoby deklarovaného dodávateľa sa venoval Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vo veci,\nsp. zn. C-154/20 Kemwater ProChemie, kde konštatoval, že uvedenie osoby deklarovaného dodávateľa\nna daňovom doklade nie je hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane, avšak status osoby\ndeklarovaného dodávateľa hmotnoprávnou podmienkou je a dôkazné bremeno ohľadom statusu osoby\ndodávateľa má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane (sťažovateľ). V súdenom prípade\nje deklarovaným dodávateľom spoločnosť CAPITAN, s. r. o. pričom nie je sporné, že dodávateľ bol\nosobou registrovanou pre daň. Podstatou spochybnenia zo strany správcu dane tak ostala skutočnosť,\nže deklarovaný dodávateľ CAPITAN, s. r. o. a jeho subdodávatelia nepreukázali, ako zabezpečovali\nreklamu, tvorbu reklamných spotov, s kým jednali, ako zabezpečili uverejnenie loga v reklamnej kampani.\nSprávca dane zaujal názor, že tlačoviny a bulletiny, reklamné spoty sú iba výsledkom či produktmi s\nlogom daňového subjektu, nie však dôkazom o skutočnom poskytnutí reklamných služieb. Na podklade\ntýchto úvah orgány finančnej správy spochybnili reálnosť dodania reklamných služieb (§ 49 ods. 1, ods.\n2 zákona o DPH).\n34. Kasačný súd v nadväznosti na závery žalovaného považuje za potrebné uviesť, že v zmysle\naktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu, že\nsťažovateľ nevie preukázať, že ním deklarovaný dodávateľ CAPTAIN, s. r. o. zabezpečil dodanie\nprostredníctvom subdodávateľských subjektov, respektíve tieto subjekty stotožniť, k čomu však vedú\nzávery správcu dane aj žalovaného v súdenej veci. K tomuto záveru poukazuje na uznesenie Súdneho\ndvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo, nasledovne: „Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra\n2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej neutrality,\nefektivity a proporcionality sa má vykladať v to zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe\nktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty\nzaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto\nnákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený\ntovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať,\nčiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, po\ndruhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský\nreťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade\nniektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli\nnezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané,\nže sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že\nsú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila\nfaktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského\nreťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“\n35. Z vyššie citovaného uznesenia Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo vyplýva, že v prípade\nspochybnených subdodávateľov v kontexte prejednávanej veci je možné nepriznať odpočítanie dane\nv prípade, kedy by bola preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového subjektu (sťažovateľa) o\npodvodnom konaní niektorého zo subjektov zapojených do obchodného reťazca. Keďže správca dane a\nani žalovaný týmto smerom neviedli svoje úvahy pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane sťažovateľovi,\ntak kasačný súd považuje ich rozhodnutie za nezákonné. Žalovaný totiž v napadnutom rozhodnutí\nč. 100495229/2017 skonštatoval, že správca dane v žiadnom prípade netvrdil vedomosť daňového\nsubjektu o údajnom daňovom podvode vo vzťahu k DPH, poukázal len na skutočnosť, že daňový subjekt\nby si mal vo vlastnom záujme preverovať daňové subjekty, s ktorými obchoduje, aby predišiel riziku,\nže sa ocitne v reťazci daňových subjektov, neplniacich si povinnosti. Cieľom daňovej kontroly nebolo\npreskúmať úmysel platiteľa dopustiť sa podvodu alebo byť účastným na podvode, ale správca dane\ndaňovou kontrolou preveroval či daňový subjekt dodržiava ustanovenia zákona o DPH....“\n\n36. Žiada sa tiež uviesť do pozornosti závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.\nIV. ÚS 86/2022, zo dňa 15. februára 2022, v zmysle ktorých „Daňový subjekt nie je možné pripraviť o\nprávo odpočítať DPH len v dôsledku skutočností ležiacich mimo jeho sféry, ako je nekontaktnosť jeho\ndodávateľov či odberateľov, nesplnenie si rôznych povinností na ich strane či neodvedenie sumy dane\ndo štátneho rozpočtu týmito inými osobami. Finančná správa nemusí mať predstavu o úplne exaktnom\npriebehu jednotlivých transakcií ani nemusí v zásade nadobudnúť presvedčenie, že zvolený obchodný\nmodel daňového subjektu je optimálny alebo odôvodnený, pričom existenciu rôznych pochybností\nnemôže automaticky prenášať, ak nepreukáže účasť na daňovom podvode alebo vedomosť o ňom, na\ndaňový subjekt.“.\n37. Je potrebné prisvedčiť sťažovateľovi, že správcovi dane predložil ako dôkaz o plneniach\nposkytnutých deklarovaným dodávateľom CAPTAIN, s. r. o. písomné a vecné dôkazy - faktúru\nč. 201509002, zo dňa 03. septembra 2015, so základom dane 10.000,- eur, rámcovú zmluvu s\ndodatkom č. 1, CD nosič s dokumentáciou a hodnotiacu správu, obsahujúcu sumarizáciu skutočne\nrealizovanej reklamy v dohodnutých formách. Správcom dane realizované dokazovanie sa týkalo najmä\nnepreukázaní zabezpečenia plnení prostredníctvom subdodávateľských subjektov deklarovaného\ndodávateľa CAPTAIN, s. r. o., čo však v zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ samo o sebe\nneobstojí.\n38. Kasačný súd v súvislosti s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci krajským súdom a\nžalovaným, spočívajúcim v nesprávnom posúdení splnenia podmienky použitia zdaniteľného plnenia reklamných služieb na dodávky tovarov a služieb na účely podnikania ako platiteľ v zásade prisvedčil\nkasačnej argumentácii sťažovateľa.\n39. K polemizovaniu správcu dane o tom, či logo zverejnené na reklamných materiáloch a v TV spotoch\nje potrebné posudzovať ako reklamu alebo sponzoring podujatia je potrebné uviesť, že legálne definície\ntýchto pojmov neupravujú daňové predpisy. Zákon o DPH na účely odpočítania dane z prijatých služieb\nnerobí rozdiel medzi reklamou a sponzoringom v tom zmysle, že by povedzme služby spojené so\nzabezpečením sponzorského odkazu boli zákonom explicitne vylúčené zo všeobecného režimu DPH.\nPodľa zákona o reklame sa reklamou rozumie predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej\npodobe, súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť\nprodukty na trhu, pričom za produkt sa považuje aj obchodné meno podnikateľa [§ 2 ods. 1 písm. a),\nb) zákona o reklame]. Pojem sponzoring definuje zákon o vysielaní a retransmisii ako plnenie určené\nna priame alebo nepriame financovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej\nslužby na požiadanie s cieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú\npovesť, tovary alebo aktivity právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla (§ 38 ods. 1\nzákona o retransmisii). Napriek tomu, že uvedené definície majú pre daňové účely len orientačnú funkciu,\nje z nich zrejmé, že sponzoring je rovnako ako reklama z pohľadu daňového subjektu investíciou, ktorej\nprotihodnotou je aj poskytnutie služby vo forme verejnej prezentácie daňového subjektu alebo jeho\nproduktu. Táto služba teda napĺňa aj znaky reklamy, hoci možno konštatovať, že popri reklamnej zložke\nje primárnym cieľom sponzorovania podpora sponzorovanej aktivity.\n40. K sťažnostným bodom týkajúcim sa právneho posúdenia deklarovaných služieb na spornej faktúre\nspoločnosti CAPTAIN, s. r. o. kasačný súd ďalej odkazuje na právne posúdenie problematiky v skoršom\nrozsudku, sp. zn. 10Sžfk/57/2019, zo dňa 28. februára 2022, v ktorom v skutkovo obdobnej veci bolo\nposudzované zverejnenie loga zdaniteľnej osoby nasledovne:\n„So zreteľom na okolnosti súdeného prípadu možno dať sťažovateľovi za pravdu, že prezentáciou jeho\nloga (obchodného mena) na automobilových pretekoch bezpochyby mohol byť vo verejnosti vytvorený\nurčitý (zrejme pozitívny) vnem o existencii sťažovateľa, čo mohol byť jeden z dôvodov stojacich za\nvznikom transakcie. Rozhodujúce teda je či služba dodávateľa priamo a bezprostredne súvisí s ďalšími\nzdaniteľnými obchodmi sťažovateľa a či sa investícia do takejto prezentácie mohla premietnuť do\nvšeobecných ekonomických nákladov sťažovateľa..... Kasačný súd teda zdôrazňuje, že pre záver o\nzákonnosti odpočítania dane z prijatej služby dodávateľa nie je rozhodujúce, či išlo o reklamu alebo\nsponzoring, pretože aj sponzorský odkaz je formou reklamy, hoci protihodnota zaň plní aj iné funkcie.\nOtázkami odpočítania dane z reklamných služieb podobného druhu sa v minulosti zaoberal aj Súdny\ndvor EÚ, ktorý v jednom z ostatných rozhodnutí na danú tému (C-334/20, zo dňa 25.11.2021 Amper Metal\nKft.) vyslovil záver, že „zdaniteľná osoba si môže odpočítať DPH zaplatenú na vstupe za reklamné služby,\nak je takéto poskytnutie služieb transakciou, ktorá podlieha DPH v zmysle článku 2 smernice o DPH,\na priamo a bezprostredne súvisí s jednou alebo viacerými zdaniteľnými transakciami na výstupe alebo\ns celkovou hospodárskou činnosťou zdaniteľnej osoby ako súčasť jej všeobecných nákladov, pričom\nnie je potrebné zohľadniť skutočnosť, že fakturovaná cena za tieto služby je primeraná v porovnaní\n\ns referenčnou hodnotou určenou vnútroštátnym daňovým orgánom alebo že tieto služby neprispeli k\nzvýšeniu obratu tejto zdaniteľnej osoby“ (bod 40).\n41. Z tohto právneho posúdenia v obdobnej veci nepochybne vyplýva, že na účely právneho posúdenia\nmožnosti odpočítania DPH z prijatej reklamnej služby nie je rozhodujúce, či je služba označená ako\nsponzoring alebo reklama. V zmysle zákona o DPH je teda jednoznačne možné považovať za dodanie\nslužby aj umiestnenie loga (obchodného mena) sťažovateľa na reklamných billboardoch a v TV spotoch.\nDôležité je, či bola služba poskytnutá sťažovateľovi za protihodnotu v tuzemsku zdaniteľnou osobou,\nktorá konala v postavení zdaniteľnej osoby [§ 2 ods. 1 písm. b), § 3 ods. 2, § 9 ods. 1, § 19 ods. 1\nzákona o DPH].\n42. Žalovaný rozhodnutie ďalej založil na názore, že sťažovateľ popri nesplnení podmienky preukázania\nriadneho plnenia nepreukázal účinnosť reklamy (pozitívny vplyv na podnikanie), ktorá mohla spočívať\npredovšetkým v uzatvorení nových kontaktov a objednávok súvisiacich s predmetom podnikania žalobcu\n(predaj talianskeho vína, prenájom nehnuteľností). Relevantne sa k otázke meraniu účinnosti reklamy\nvyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku, sp. zn. 1Sžf/64/2016, zo 06. marca 2018,\nECLI:SK:NSSR:2018:7014200041.1, nasledovne:\n„31. Odvolací súd je toho názoru, že viazanie práva na odpočítanie dane z faktúr za reklamu na vstupe\nlen na preukázanie efektívnosti reklamy a súčasne túto efektívnosť merať výlučne novými kontraktmi\nuzavretými v príčinnej súvislosti s uskutočnenou reklamou, je neprípustným zjednodušením variabilnosti\npôsobenia reklamy na trhu a väzieb jej účinkov na podnikanie žalobcu. Tento spôsob nazerania na otázku\npoužiteľnosti reklamy na zdaniteľné obchody platiteľa by nevyhnutne viedol k tomu, že efektívnosť a\núspešnosť reklamy v naznačenom zmysle by sa stala ďalším kritériom odpočítania dane z prijatých\nzdaniteľných obchodov spojených s obstaraním reklamy, čo by sa priečilo nielen zákonom stanoveným\npodmienkam odpočítania dane, ale aj zásade neutrality DPH, podľa ktorej má byť zdaniteľná osoba\n(platiteľ dane) plne zbavená ťarchy DPH zaplatenej v cene tovarov a služieb, ak tieto použila na\nuskutočnenie ekonomických činností podliehajúcich spoločnému režimu DPH.\n32. Podľa názoru Najvyššieho súdu i reklama, ktorá priamo neviedla k uzavretiu nových zmlúv (s\nnovými klientami), môže byť považovaná za zdaniteľný obchod použitý na dodávky tovarov a služieb\nplatiteľa, pokiaľ prijaté reklamné služby na vstupe spĺňajú definíciu reklamy a sú čo do rozsahu,\nvynaložených nákladov, miesta a spôsobu prezentácie, prípadne ďalších relevantných okolností,\nprimerané podnikateľskej činnosti platiteľa. V prejednávanej veci primeranosť reklamy k podnikaniu\nžalobcu nebola predmetom hodnotenia zo strany daňových orgánov a preto nepatrí ani súdu sa touto\notázkou zaoberať. Odvolací súd teda za daných skutkových okolností môže len konštatovať, že daňové\norgány nemôžu podmieňovať priznanie práva na odpočítanie dane z takýchto zdaniteľných obchodov\nna vstupe efektívnosťou reklamy v tom zmysle, že právo na odpočítanie dane by patrilo len z takých\nprijatých reklamných činností, ktoré priamo a bezprostredne viedli k uzavretiu nových kontraktov, z\nktorých dosiahol platiteľ obrat. V tomto zmysle vychádza napadnuté rozhodnutie žalovaného i rozsudok\nkrajského súdu z nesprávneho právneho posúdenia veci...“\n43. Je preto potrebné prisvedčiť argumentácii žalobcu, v zmysle ktorej výsledkom reklamy vždy nemusí\nbyť nejaký konkrétny preukázateľný následok v podobe predaja tovarov alebo služieb, ani to nevyplýva z\ndefinície reklamy (3Sžf/66/2007). Námietka žalobcu, že žalovaný sa nesprávne v súvislosti s hodnotením\npoužiteľnosti prijatých reklamných služieb na vstupe na podnikanie sťažovateľa, a teda bezprostrednej\nsúvislosti s ďalšími zdaniteľnými obchodmi sťažovateľa nesprávne zameral len na preukazovanie nových\nzmlúv, uzavretých v súvislosti s prijatou reklamou je dôvodná.\n44. Kasačný súd vzhľadom na vyššie uvedené závery napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil\ntak, že zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného podľa § 462 ods. 2 SSP z dôvodu nesprávneho\nprávneho posúdenia nenaplnenia hmotnoprávnych podmienok odpočítania dane. Žalovaný bude pri\nsvojom ďalšom konaní a rozhodovaní vo veci viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku\nbude najmä musieť zvážiť, či je na základe zisteného skutkového stavu možné udržať záver o nesplnení\npodmienok na odpočítanie dane zo strany sťažovateľa.\n45. O trovách konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP a vzhľadom\nna úspech žalobcu v konaní mu priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania pred krajským\nsúdom, ako aj trov kasačného konania. O výške náhrady trov rozhodne osobitným uznesením súdny\núradník na krajskom súde v zmysle § 175 ods. 2 SSP.\n46. Tento rozsudok prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP\nv spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/83/2017", "guid": "235086cf-2852-429a-b57b-7fcb1fff8851:8acdc4e8-9662-42ff-8d31-59b1d08df84d", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:35101f51-843c-4ae7-96ce-6f11407ba9e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.86.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 86/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 86/2022 z 15. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-15", "citacie_n": 298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.86.2022.1"}, {"guid": "ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 2950, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47"}, {"guid": "235086cf-2852-429a-b57b-7fcb1fff8851:7dd0d0ab-a1b2-4033-8e18-7e01d92cb260", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1017200650.1", "spisova_znacka": "1S/83/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/83/2017 z 16. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-10-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1017200650.1"}], "citovane_v": []}