{"guid": "34c59849-cbce-4d2a-be2a-43adce666e52:5e2051c8-07f8-40ca-8783-81ddc03d84b3", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:1015200674.1", "spisova_znacka": "5Asan/7/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Asan/7/2021 z 26. 10. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 26. októbra 2022, sp. zn. 5Asan/7/2021, ECLI:SK:NSSSR:2022:1015200674.1", "identifikacne_cislo": "1015200674", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2022-10-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/136", "nazov": "zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/136", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/136-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/136/#paragraf-4.odsek-1", "nazov": "§ 4 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/136/#paragraf-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/136-2001/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/136/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 136/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/136/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/136-2001/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/136/#paragraf-4.odsek-3.pismeno-a", "nazov": "§ 4 ods. 3 písm. a) zákona č. 136/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/136/#paragraf-4.odsek-3.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/136-2001/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/136/#paragraf-4.odsek-3.pismeno-b", "nazov": "§ 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 136/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/136/#paragraf-4.odsek-3.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/136-2001/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/136/#paragraf-4.odsek-3.pismeno-f", "nazov": "§ 4 ods. 3 písm. f) zákona č. 136/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/136/#paragraf-4.odsek-3.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/136-2001/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/136#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5e2051c8-07f8-40ca-8783-81ddc03d84b3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:1015200674.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:1015200674.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:1015200674.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n5Asan/7/2021\n1015200674\n26. 10. 2022\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSSR:2022:1015200674.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry\nPríbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Anity Filovej a JUDr. Juraja Vališa, LLM. (spravodajca), v\nprávnej veci žalobcu (sťažovateľa): MICRONIX spol. s r. o., IČO: 31 643 761, Jegorovova 14036/37,\nBanská Bystrica, právne zastúpený: Advokátska kancelária Paul Q, s.r.o., IČO: 35 906 464, proti\nžalovanému: Protimonopolný úrad SR, IČO: 00 699 063, Drieňová 24, Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2014/KH/1/1/023 z 12. februára 2015, v konaní o kasačnej\nsťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/92/2020-170 z 30. septembra 2020,\ntakto\nrozhodol:\nKasačná sťažnosť sa z a m i e t a.\nÚčastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj len ,,krajský súd“) rozsudkom č.k. 2S/92/2020-170 z 30. septembra\n2020 (ďalej aj len ,,napadnutý rozsudok“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny\nporiadok (ďalej aj len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia\nRady Protimonopolného úradu SR č. 2014/KH/1/1/023 z 12. februára 2015 (ďalej aj len ,,napadnuté\nrozhodnutie“).\n2. Rozhodnutím Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 2014/KH/1/1/023 zo 7. augusta 2014\n(ďalej aj len ,,prvostupňové rozhodnutie“) v spojení s napadnutým rozhodnutím bolo rozhodnuté okrem\niného tak, že konanie podnikateľov:\n- MAHRLO, s.r.o., IČO: 36 318 132, Halalovka 2393/24, Trenčín (ďalej aj len ,,MAHRLO“), v čase\nnajneskôr od 3. marca 2011, minimálne do 5. augusta 2011,\n- žalobcu - MICRONIX spol. s .r.o., IČO: 31 643 761, Jegorovova 14036/37, Banská Bystrica, v čase\nnajneskôr od 19. júla 2011, minimálne do 05. augusta 2011,\n- SlovEuroasia, a.s., IČO: 36 631 752, Strieborné námestie 2, Banská Bystrica (ďalej aj\nlen ,,SlovEuroasia“), v čase najneskôr od 27. júla 2011, minimálne do 5. augusta 2011,\n- Ing. Vladimír Karvacký - APRES, IČO: 43 314 406, Pravenec 309, Pravenec, v čase najneskôr od 3.\nmarca 2011, minimálne do 5. augusta 2011 a\n- Ing. Adriana Ondríková, IČO: 41 520 700, Partizánska 138/131, Žiar nad Hronom v čase najneskôr od\n3. marca 2011, minimálne do 5. augusta 2011,\nspočívajúce v tom, že títo podnikatelia prostredníctvom výmeny informácií a kontaktov koordinovali svoj\npostup so zámerom zosúladiť cenové ponuky spoločností MAHRLO, žalobcu a SlovEuroasia v procese\nverejného obstarávania verejného obstarávateľa Stredná odborná škola letecko-technická, IČO: 17 638\n593, Legionárska 160, Trenčín s názvom zákazky Dodávka učebných pomôcok a ďalších potrieb, dátum\n\nzverejnenia výzvy na predloženie ponuky a účasti vo verejnom obstarávaní 30. marca 2011, a tento\nsvoj zámer následne realizovali predložením zosúladených ponúk, je dohodou obmedzujúcou súťaž\nspočívajúcou v priamom alebo nepriamom určení cien tovaru, v dohode o rozdelení trhu a v koordinácii\nsprávania v procese verejného obstarávania, ktorá má za cieľ obmedzenie súťaže na relevantnom trhu\ndodania učebných pomôcok a ďalších potrieb určených na vzdelávacie účely na území Slovenskej\nrepubliky a ktorá je podľa § 4 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 písm. a/ a § 4 ods. 3 písm. a/, c/ a f/ zákona č.\n136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady\nč. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej\nrepubliky v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 136/2001 Z.z.“ alebo ,,zákon o ochrane\nhospodárskej súťaže“), v znení účinnom do 31. decembra 2011, zakázaná. Podľa § 38 ods. 1 zákona č.\n136/2001 Z.z. žalovaný za uvedené konanie uložil žalobcovi pokutu 62 139,- €.\n3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na e-mailovú komunikáciu medzi\nžalobcom a spoločnosťou MAHRLO, z ktorej vyplýva koordinácia ich postupu vo verejnom obstarávaní.\nĎalej poukázal na vykonanie analýzy cenových položiek uvedených v ponukách, ktoré boli jednotlivými\npodnikateľmi postúpené do verejného obstarávania, z ktorej vyplynula mimoriadna konštantnosť\ncenových indexov v prípade všetkých 158 položiek predložených do verejného obstarávania. Žalovaný\nuviedol, že porovnaním ponúk uchádzačov vo verejnom obstarávaní MAHRLO a žalobcu sa potvrdila\nmimoriadna zhoda ponúk aj pri výpočte výslednej cenovej ponuky, kedy sa existencia cenového indexu\npotvrdila pri všetkých cenových položkách. Stotožnil sa so záverom prvostupňového orgánu v tom,\nže spoločnosť MAHRLO bola vodcom, resp. iniciátorom daného porušenia, čo preukazuje e-mail zo\ndňa 19. júla 2011, z ktorého vyplýva, že MAHRLO vypracovala pre žalobcu cenovú ponuku, ktorú\nžalobca následne predložil do verejného obstarávania ako svoju vlastnú ponuku. V konaní nebolo\nsporné, že MAHRLO bol na predloženie ponuky oslovený zo strany Strednej odbornej školy leteckotechnickej, pričom v dôsledku kartelovej dohody nedošlo k efektívnemu vynakladaniu verejných financií.\nPoukázal na to, že funkcia tendrov spočíva vo výbere najlepšej ponuky s cieľom šetriť verejné prostriedky\na, že proces verejného obstarávania smeruje k efektívnemu využívaniu verejných prostriedkov iba\nza predpokladu, že ponuky sú vypracované a predložené do tendra nezávisle. K tomu uviedol, že\nkoordinácia uchádzačov v procese verejného obstarávania tento súťažný proces úplne deformuje a\nnahrádza ho dohodou obmedzujúcou súťaž. V nadväznosti na uvedené poukázal na to, že v tomto\nprípade dohoda obmedzujúca súťaž má povahu cieľovej dohody, pričom v takýchto prípadoch nie\nje potrebné skúmať reálny protisúťažný účinok (teda či dohoda spôsobila skutočné alebo možné\nobmedzenie hospodárskej súťaže). Žalovaný preto neakceptoval námietky spoločnosti MAHRLO o tom,\nže nedošlo prekročeniu predpokladanej hodnoty zákazky, ale stotožnil sa so závermi prvostupňového\norgánu o účasti spoločnosti MICRONIX na dohode obmedzujúcej súťaž na trhu dodávky učebných\npomôcok.\n4. V žalovaným získanom e-maile zo dňa 19.07.2011 B.. C. G. pôsobiaci ako obchodný sprostredkovateľ\nMAHRLO na základe zmluvy o sprostredkovaní žiadal B.. R., pracovníka žalobcu, aby vložil excelovskú\ntabuľku, ktorá tvorí prílohu e-mailu, na svoj hlavičkový papier a zaslal na adresu MAHRLO. Prílohou emailu bol elektronický dokument s názvom „ATT00873.xsl.,“ v ktorom sa nachádzala tabuľka s cenami\ns nadpisom „Micronix ponuka“ so zhodnými položkami aké boli súčasťou súťažných podkladov v\npredmetnom verejnom obstarávaní. Ceny uvedené v predmetnom dokumente sa zhodovali s cenami,\nktoré boli spoločnosťou MICRONIX predložené v predmetnom verejnom obstarávaní. V priebehu\ninšpekcie v priestoroch spoločnosti žalobcu prvostupňový orgán získal elektronický dokument s názvom\n„mahrlo,“ nájdený na lokálnom disku B.. R., ktorý obsahoval cenovú ponuku MICRONIX z 19. júla\n2011, v ktorom sa ceny zhodujú s cenami vo vyššie uvedených dokumentoch (t.j. v cenovej ponuke\npredloženej vo verejnom obstarávaní a v cenovej ponuke zaslanej zástupcom spoločnosti MAHRLO\na žalobcu). Cenová ponuka s cenami do predmetného verejného obstarávania, ktorá bola nájdená\nv počítači B.. R., bola naposledy upravená o 15.50 hod a táto cenová ponuka bola následne\npredložená za žalobcu aj vo verejnom obstarávaní, pričom bola riadne podpísaná žalobcom. Tabuľka\nzaslaná B.. C. G. žalobcovi obsahovala rovnaké cenové položky v rovnakom členení a v rovnakom\npočte (t.j. 158 cenových položiek) ako tabuľka zaslaná ako súčasť súťažných podkladov vo verejnom\nobstarávaní. To nasvedčuje tomu, že obsahom e-mailu nebola ponuka spoločnosti MICRONIX ako\ndodávateľa spoločnosti MAHRLO, ale išlo o cenovú ponuku, ktorá mala byť spoločnosťou MICRONIX\nnásledne predložená do predmetného verejného obstarávania. Žalobcovi bolo dňa 10. augusta 2011\ndoručené Oznámenie o výsledku vyhodnotenia ponúk a zaslanie zápisnice, čo preukazuje podací hárok\nSlovenskej pošty o odoslaní a doručenka podpísaná žalobcom.\n\n5. K uloženej pokute žalovaný uviedol, že sankcionoval žalobcu za dohodu obmedzujúcu súťaž v\nsúvislosti s jedným verejným obstarávaním a neposudzoval túto dohodu ako „celok“ a ozrejmil ako\nsa vysporiadal s poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami. K povinnosti vyhodnocovať efekt dohody\nobmedzujúcej súťaž na hospodársku súťaž uviedol, že v tomto prípade išlo o cieľovú dohodu a\npokiaľ je zistený protisúťažný cieľ dohody, nie je potrebné skúmať jej následky a tiež nie je potrebné\nskúmať geografický relevantný trh, na ktorý sa dohoda vzťahuje, a ani to, či bola dohoda skutočne\nimplementovaná alebo či bola dodržiavaná zo strany daného podnikateľa. K výpočtu relevantného\nobratu poukázal na svoj Metodický pokyn.\n6. Krajský súd poukázal na to, že vo veci už raz rozhodol rozsudkom č.k. 2S/94/2015-94 z 6. decembra\n2017, ktorým žalobu podľa § 190 SSP zamietol. Na podklade kasačnej sťažnosti žalobcu Najvyšší súd\nSR rozsudkom sp.zn. 5Asan/19/2018 z 27. februára 2020 zrušil uvedený rozsudok krajského súdu a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že krajský súd sa dostatočne nevysporiadal s námietkami\nžalobcu, že mu nebol preukázaný protisúťažný cieľ jeho konania, ani škodlivý následok žalovaným\nkonštatovanej dohody medzi žalobcom a MAHRLO vo verejnom obstarávaní a nebolo preukázané\nnaplnenie niektorej zo skutkových podstát protisúťažných dohôd. Podľa Najvyššieho súdu SR sa\nkrajský súd riadne nezoberal námietkou žalobcu týkajúcou sa postupu žalovaného pri ukladaní pokuty\nžalobcovi a jej výškou. Podľa Najvyššieho súdu SR absentovali aj úvahy ohľadom uvedených námietok a\nprávne posúdenie krajského súdu, pričom v kontexte uvedeného Najvyšší súd SR konštatoval, že bude\núlohou správneho súdu odcitovať právnu normu a vysvetliť, ktoré zo skutkových okolností a právnych\nargumentov odôvodňujú aplikáciu práve tejto právnej normy a zároveň sa má krajský súd vyjadriť, ako\npredmetnú právnu normu interpretuje.\n7. Krajský súd v bodoch 63 až 76 napadnutého rozsudku poukázal na všeobecné východiská týkajúce\nsa napr. narušenia hospodárskej súťaže prostredníctvom spolupráce konkurentov vo vzťahu k určovaniu\npevných cien alebo rozdeľovaním trhu, ďalej na východiská týkajúce vymedzenia dohôd obmedzujúcich\nhospodársku súťaž a dohôd podnikateľov. Súčasne poukázal na zadefinovanie tzv. hardcore kartelu a\ncharakteristiku zosúladeného postupu podnikateľov.\n8. S poukazom na administratívny spis krajský súd uviedol, že žalobca bol vyzvaný, aby ceny oznámené\nmu jeho konkurentom na trhu, spoločnosťou MAHRLO, uviedol vo svojej cenovej ponuke pod svojim\nobchodným menom a spolu prílohami zaslal tento dokument späť spoločnosti MAHRLO. Skladba tovaru\nbola pritom identická ako požadovaná verejným obstarávateľom Strednou odbornou školou leteckotechnickou v procese verejného obstarávania pri zadávaní zákazky „Dodávka učebných pomôcok a\nďalších potrieb“. K tomu krajský súd konštatoval, že žalobca neposkytol iné alternatívne vysvetlenie\nuvedeného konania, napr. akému zákazníkovi, keď nie spomínaného verejného obstarávania, sa týkala\npredmetná žalobcom tvorená cenová ponuka.\n9. S poukazom na § 4 ods. 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže krajský súd konštatoval, že\nprotisúťažný cieľ dohody a protisúťažné následky dohody sú alternatívne znaky skutkovej podstaty. Z\nuvedeného podľa krajského súdu vyplýva, že pokiaľ je zistený protisúťažný cieľ dohody, nie je potrebné\nskúmať jej následky, a tiež pokiaľ sú zistené protisúťažné následky dohody, nie je potrebné skúmať jej\nskutočné ciele. Aplikujúc na posudzovaný prípad, pokiaľ bol identifikovaný protisúťažný cieľ dohody, nie\nje potrebné pre posúdenie aplikácie § 4 ods. 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže brať do úvahy\nnásledky dohody a je irelevantné, či vôbec táto dohoda mala za následok ovplyvnenie súťaže. Zároveň\nz tohto dôvodu nie je potrebné skúmať geografický relevantný trh, na ktorý sa dohoda vzťahuje a ani\nto, či bola dohoda skutočne implementovaná alebo či bola zo strany daného podnikateľa dodržaná.\n10. Krajský súd poukázal na to, že výmena informácií nie je neobvyklým prejavom podnikateľov, avšak\nak sa jedná o výmenu informácií, ktorá podnikateľom umožní, aby boli informovaní o trhových stratégiách\nsvojich konkurentov, takáto výmena informácií o trhu, okrem toho, že sama o sebe nie je v poriadku,\nmôže tiež mať za následok obmedzenie hospodárskej súťaže. K tomu uviedol, že takto charakterizované\nkonanie je zákonom o ochrane hospodárskej súťaže zakázané, pričom zákonodarca osobitne definuje\nako jeden zo zakázaných správanie, ktorým podnikatelia vzájomne na seba vplývajú a koordinujú svoje\nsprávanie v procese verejného obstarávania. Koluzívne správanie vo verejnom obstarávaní (tzv. bid\nrigging) obsahujúce prvky priameho alebo nepriameho určenia cien a rozdelenia trhu patri´ medzi tzv.\n\nhard core (ťažke´) kartely, ktoré priamo obmedzujú hospodársku súťaž, a preto sa zaraďuje k protisu\n´ťažným deliktom s najvyššou mierou závažnosti.\n11. Krajský súd poukázal na dôkaz, ktorým bol e-mail z 19. júla 2011, z ktorého vyplynulo, že obchodný\nsprostredkovateľ MAHRLO na základe zmluvy o sprostredkovaní adresoval pracovníkovi žalobcu\npožiadavku, aby vložil excelovskú tabuľku, ktorá tvorila prílohu e-mailu, na hlavičkový papier žalobcu a\nzaslal cenovú ponuku späť na adresu spoločnosti MAHRLO. Položky uvedené v prílohe boli zhodné s\npoložkami požadovanými na necenenie v súťažných podkladoch v predmetnom verejnom obstarávaní\na ceny uvedené v predmetnom dokumente sa zhodovali s cenami v cenovej ponuke žalobcu, ktorá bola\npredložená v predmetnom verejnom obstarávaní. Okrem uvedeného v priestoroch žalobcu bol nájdený\nna lokálnom disku elektronický dokument s názvom „mahrlo,“, ktorý obsahuje cenovú žalobcu z 19. júla\n2011, pričom sa ceny zhodujú s cenami v cenovej ponuke zaslanej obchodným sprostredkovateľom\nMAHRLO žalobcovi a v cenovej ponuke žalobcu predloženej vo verejnom obstarávaní. Z uvedeného\npodľa krajského súdu vyplynulo, že obchodný sprostredkovateľ MAHRLO inštruoval žalobcu, že má\nvypracovať pod svojim menom cenovú ponuku do verejného obstarávania, pričom však obsahom tejto\ncenovej ponuky mali byť ceny určené zo strany MAHRLO, teda nie ceny určené z vôle žalobcu. Žalobca\ntúto požiadavku akceptoval, čo podľa krajského súdu vyplýva zo skutočnosti, že cenová ponuka (na\nhlavičkovom papieri) žalobcu bola doručená verejnému obstarávateľovi, a to s tými istými cenami, ako\nich požadoval uviesť obchodný sprostredkovateľ MAHRLO.\n12. Krajský súd mal na základe skutočnosti, že sa žalobca neohradil voči e-mailu od MAHRLO a\nneohradil sa ani voči oznámeniu o výsledku vyhodnotenia ponúk a zaslaniu zápisnice, ktoré mu bolo\ndoručené verejným obstarávateľom dňa 10. augusta 2011, za preukázanú žalobcovu vedomú účasť na\nvyššie opísanom koordinovanom postupe pri verejnom obstarávaní a preto neobstála námietka žalobcu,\nže v konaní pred správnym orgánom nebolo preukázané, že prejavil svoju vôľu zúčastniť sa na dohode\nalebo dohodu reálne aplikoval v praxi a že absentuje aj vôľa žalobcu zúčastniť sa údajnej dohody\nobmedzujúcej súťaž.\n13. Krajský súd poukázal na zistenú mimoriadnu zhodu ponúk žalobcu a MAHRLO vo verejnom\nobstarávaní, kedy výsledná suma v prípade žalobcu zodpovedá 1,05 násobku výslednej sumy\nuvedenej víťaznou spoločnosťou MAHRLO a uviedol, že dôkazy zhromaždené v spisovom materiáli\npreukazujú záver, že cenová ponuka nebola pripravená nezávisle od ostatných účastníkov tohto\nverejného obstarávania, ale bola výsledkom protiprávnej koordinácie. K námietke, že cenová ponuka\nnebola podaná žalobcom, keďže nebola podpísaná konateľom žalobcu, krajský súd v zhode so\nžalovaným konštatoval, že B.. R. ako zamestnanec žalobcu na pozícii vedúceho obchodného oddelenia\nbol relevantnou osobou zastupujúcou žalobcu v obchodných záležitostiach, a teda i vo verejných\nobstarávaniach, pričom z administratívneho spisu vyplynulo, že uvedený stav nebol pre žalobcu\nvýnimočný pretože B.. R. priamo spracúval ponuky za žalobcu a tiež ich aj podpisoval, a to aj pri\nverejných obstarávaniach.\n14. Krajský súd vyhodnotil ako veľmi nepravdepodobné tvrdenie žalobcu, že o svojej účasti v\npredmetnom verejnom obstarávaní nevedel, pričom v tejto súvislosti poukázal okrem elektronického\ndokumentu s nacenenou ponukou aj na výzvu obstarávateľa na predloženie ponuky k predmetnému\nverejnému obstarávaniu (pod názvom „Dodávka učebných pomôcok a ďalších potrieb“), ktorú si žalobca\naj so súťažnými pokladmi prevzal dňa 4. apríla 2011, čo preukazuje doručenka, ktorá je súčasťou\nadministratívneho spisu. Podľa krajského súdu žalobca musel prinajmenšom vedieť, že excelovská\ntabuľka zaslaná od MAHRLO je úplne zhodná s tabuľkou, ktorá bola prílohou súťažných podkladov\nzaslaných obstarávateľom a teda že cenová ponuka, ktorú zaslal spoločnosti MAHRLO na svojom\nhlavičkovom papieri môže byť použitá v predmetnom verejnom obstarávaní ako súťažná ponuka. Taktiež\nmuselo byť po prijatí emailu od MAHRLO žalobcovi zrejmé, že spoločnosť MAHRLO bola rovnako ako\nžalobca vyzvaná na účasť v predmetnej súťaži a prípravu súťažnej ponuky. Okrem uvedeného bolo\nžalobcovi doručené aj oznámenie o výsledku vyhodnotenia ponúk a zaslanie zápisnice.\n15. Krajský súd neakceptoval ani námietku žalobcu, že na jeho označenie ako účastníka protisúťažnej\ndohody a na vyvodenie sankcií voči nemu musel byť skutkový stav zistený bez akýchkoľvek pochybností,\npričom si žalovaný nemôže domýšľať význam jednotlivých „dôkazov“ a odvodzovať z nich skutočnosti,\nktoré z nich priamo nevyplývajú. K tomu krajský súd uviedol, že dôkazy v administratívnom spise\nposkytujú jednoznačný záver, že išlo o paralelné správanie, pre ktoré neexistuje iné prijateľné vysvetlenie\n\ntakéhoto správania sa žalobcu a spoločnosti MAHRLO ako to, ktoré uvádza žalovaný v rozhodnutiach\nnapadnutých správnou žalobou, pričom žalobca neposkytol iné alternatívne vysvetlenie uvedeného\nkonania, napr. komu mala byť určená predmetná žalobcom dotvorená cenová ponuka, prečo sa\nneohradil voči vyššie uvedenému, ani prečo po prijatí oznámenia o vyhodnotení ponúk od verejného\nobstarávateľa zostal pasívny a nezisťoval, ako je možné, že je účastníkom verejného obstarávania, keď\ntvrdil, že o tom nemal vedomosť.\n16. Krajský súd k námietke, že žalovaným musel byť zámer zúčastniť sa protisúťažného konania\npreukázaný bez akejkoľvek rozumnej pochybnosti, poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci\núčastníkov Aalborg Portland a i./ Komisii Európskych spoločenstiev, podľa ktorého činnosti v rámci\nprotisúťažných postupov a dohôd sa uskutočňujú tajne, stretnutia sa uskutočňujú potajomky a na ne sa\nvzťahujúca dokumentácia je obmedzená na minimum, pričom z toho vyplýva, že ak aj Komisia objaví\npísomnosti jasne potvrdzujúce protiprávne naviazanie kontaktu medzi hospodárskymi subjektmi, tieto\npísomnosti obyčajne budú len zlomkovité a nesúrodé do tej miery, že je často nutné vyvodiť niektoré\ndetaily prostredníctvom dedukcií. Vo väčšine prípadov sa preto existencia protisúťažného postupu alebo\ndohody musí vydedukovať z určitého množstva zhôd okolností a znakov, ktoré posudzované ako celok\nmôžu v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovať dôkaz porušenia pravidiel\nhospodárskej súťaže. Okrem uvedeného krajský súd poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci\nBPB plc/ Komisii Európskych spoločenstiev, sp. zn. T - 53/03, v ktorom sa priamo uvádza, že „z uvedenej\njudikatúry vyplýva, že tvrdenie žalobcu, podľa ktorého musí Komisia predložiť dôkaz „bez akejkoľvek\nrozumnej pochybnosti“ (beyond reasonable doubt) o existencii porušenia v prípade, že ukladá prísne\npokuty, musí byť zamietnutý.“.\n17. Krajský súd neakceptoval ani námietku, že žalovaný neurčil relevantný trh, pretože relevantný trh\nje potrebné určiť len vtedy, ak je to potrebné pre určenie, či je dohoda schopná ovplyvniť trh medzi\nčlenskými štátmi alebo ak nemožno stanoviť cieľ obmedzenia súťaže. V prípade tzv. cieľových dohôd\nuvedené nie je potrebné, keďže tieto sú schopné už svojou podstatou narušiť hospodársku súťaž, a\nto bez ohľadu na dopady týchto dohôd na relevantný trh a bez ohľadu na to, aký je podiel účastníkov\nkonania na relevantnom trhu.\n18. K otázke uloženej pokuty krajský súd poukázal na zákon o ochrane hospodárskej súťaže, ktorý\nukladá povinnosť žalovanému za porušenie § 4 ods. 1 uložiť pokutu, zároveň však ponúka možnosť\nzohľadniť okolnosti konkrétneho prípadu a uložiť pokutu na základe vlastného uváženia do výšky až 10%\nz obratu (podľa § 10 ods. 3 zákona o ochrane hospodárskej súťaže za predchádzajúce uzavreté účtovné\nobdobie), pričom sa má riadiť kritériami v § 38 ods. 10 zákona o ochrane hospodárskej súťaže. K tomu\nkrajský súd uviedol, že uloženie sankcie predstavuje diskrečnú právomoc správneho orgánu, ktorá je\nlimitovaná len zákonom a zásadami zdravej logiky a preto je pre súd rozhodujúce, či rozhodnutie vydané\nna základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. V tejto\nsúvislosti krajský súd po posúdení veci konštatoval, že výška pokuty nepresahuje zákonom stanovenú\nhranicu a odôvodnenie uloženej sankcie zodpovedá požiadavkám preskúmateľnosti. Poukázal na to,\nže išlo o hard core kartel a teda nebolo potrebné posúdiť veľkosť relevantného trhu, ďalej na to, že\nprotiprávneho konania sa účastníci konania dopustili v súvislosti s účasťou a predkladaním ponúk vo\nverejnom obstarávaní. Ďalej sa aj s poukazom na Metodický pokyn žalovaného (bod 6.2) stotožnil so\nzáverom žalovaného, že skutočnosť, že ostatní účastníci administratívneho konania boli zúčastnení na\nviacerých protisúťažných dohodách nemôže vo vzťahu k žalobcovi vyznieť ako poľahčujúca okolnosť a\nstotožnil sa aj s vylúčením možnosti uplatnenia programu zhovievavosti.\n19. K žalobnej námietke nesplnenia povinnosti vyhodnocovať efekt v rozhodnutí konštatovanej\nprotisúťažnej dohody medzi žalobcom a spoločnosťou MAHRLO krajský súd poukázal na skutočnosť,\nže išlo o cieľovú dohodu a taká už sama o sebe zakladá predpoklad protisúťažného konania v rozpore\ns § 4 ods. 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže a teda postačuje už len spôsobilosť hospodársku\nsúťaž nežiaduco obmedziť. Poukázal na to, že v zmysle Metodického pokynu žalovaného pri výpočte\nrelevantného obratu správny orgán zvyčajne vychádza z údajov o predajoch realizovaných podnikateľom\nza posledné uzavreté účtovné obdobie, v ktorom sa podnikateľ zúčastnil na protisúťažnom konaní. V\nprípade ak sú údaje neúplné, nedôveryhodné alebo neodrážajú postavenie podnikateľa na trhu, môže\nžalovaný určiť relevantný obrat na základe iných informácií, ktoré sú v danom prípade relevantné. K tomu\nkrajský súd uviedol, že v súlade s vyššie uvedenou metodikou bol v prípade žalobcu, ktorý sa predajom\nučebných pomôcok nezaoberá a nezaoberal sa ani v rozhodnom období (v roku 2011), pre výpočet\n\nzákladnej sumy pokuty ako východiskový braný obrat dosiahnutý z predaja meracej techniky. Krajský\nsúd konštatoval, že v súlade s Metodickým pokynom bola určená i výška pokuty 62 139,31 €, ktorá bola\nvýsledkom výpočtu zo sumy relevantného obratu žalobcu za rok porušenia (2011), ktorý predstavoval\n1 242 786,25 €. Za vyššie opísané okolnosti porušenia určujúce závažnosť porušenia zákona bola v\nsúlade s relevantnou metodikou žalovaným určená sadzba 5% z obratu (bod 4. Závažnosť, odseky 12.\naž 17. Metodického pokynu žalovaného). Za dĺžku porušovania zákona bol ako súčiniteľ určená 1. Ide o\nkoeficient odrážajúci dĺžku trvania porušovania zákona a pri určovaní dĺžky trvania porušovania zákona\nžalovaný zohľadni´ cele´ roky a cele´ mesiace, kedy porušenie trvalo, najmenej však jeden mesiac.\nObdobie kratšie ako mesiac sa považuje za 1 mesiac (bod 5. Dĺžka porušovania zákona, odseky 18. až\n19. Metodického pokynu žalovaného). Takáto výška pokuty podľa názoru krajského súdu bola určená v\nintenciách určených zákonom o ochrane hospodárskej súťaže a bola vyčíslená v súlade s Metodickým\npokynom žalovaného. Taktiež pokuta v uvedenej výške spĺňa všeobecné požiadavky na jej represívnu\nfunkciu a zároveň funkciu individuálnej a generálnej prevencie.\n20. Krajský súd konštatoval, že nemá pochybnosti o tom, že v posudzovanom prípade dotknutí účastníci\nadministratívneho konania koordinovali svoje správanie pri účasti a predkladaní ponúk v predmetnom\nverejnom obstarávaní a svojim postupom tak vylúčili hospodársku súťažˇ o predmet zákazky, keďže\ncieľom ich konania bolo vyhnúť sa skutočnej súťaži, resp. predstierať súťaž, aby zabezpečili víťazstvo\nvopred určeného uchádzača. Konanie žalobcu, ako vyplýva z dôkazov vykonaných správnym orgánom v\nposudzovanom konaní, podľa krajského súdu naplnilo všetky definičné znaky zosúladený postup medzi\npodnikateľmi, ktorý bol dohodou obmedzujúcou súťaž v zmysle § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. b/ a § 4 ods.\n3 písm. f/ zákona o ochrane hospodárskej súťaže v znení účinnom v čase rozhodnom pre posúdenie\npredmetného skutku.\n21. Žalobca ako sťažovateľ podal v zastúpení advokátom, včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440\nods. 1 písm. f/ a g/ SSP a navrhol, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že\nzruší napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vec vráti žalovanému\nna ďalšie konanie. Súčasne navrhol priznať sťažovateľovi úplnú náhradu trov konania.\n22. V súvislosti s § 440 ods. 1 písm. f/ SSP namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku\nkrajského súdu. Nedostatočné odôvodnenie namietal vo vzťahu k preukázanej účasti sťažovateľa na\nkoordinácii vo verejnom obstarávaní, kedy uvedené odôvodňoval tým, že krajský súd za dôkazy o\nkoordinácii správania sťažovateľa a MAHRLO v procese verejného obstarávania považoval e-mailovú\nkomunikáciu, voči ktorej sa sťažovateľ neohradil, ako aj to, že sa neohradil voči oznámeniu o výsledku\nvyhodnotenia ponúk vo verejnom obstarávaní. Ďalej za taký dôkaz považoval zhodu položiek. K tomu\nsťažovateľ namietal, že súťažné podklady do verejného obstarávania mu boli spolu s výzvou doručené\n4. apríla 2011, avšak tabuľka, ktorá bola prílohou e-mailu mu bola doručená až 19. júla 2011 a za takéto\ndlhé obdobie nie je objektívne možné požadovať od sťažovateľa, aby si pamätal detaily jednotlivých\ncenových položiek a bol schopný si ich stotožniť s inými cenovými položkami a už vôbec nie, aby bol\nsťažovateľ na základe toho schopný identifikovať účasť spoločnosti MAHRLO vo verejnom obstarávaní,\ntak ako to tvrdí krajský súd. Súčasne sťažovateľ argumentoval, že poskytol vysvetlenie spočívajúce v\ntom, že predmetná tabuľka obsahovala zoznam tovarov, ktoré na základe dohody s MAHRLO nacenil\npre účely podania ponuky zo strany MAHRLO jej zákazníkovi, čo nebolo vzhľadom na obchodné vzťahy\ntýchto spoločností ničím neobvyklým, keďže bežne pôsobil ako dodávateľ alebo odberateľ spoločnosti\nMAHRLO. Ďalej k e-mailovej komunikácii uviedol, že tejto predchádzala žiadosť zo strany MAHRLO\no nacenenie položiek, pričom o tejto nemal žalovaný žiadne podklady, čo však nie je dôvodom, aby\npredpokladal jej neexistenciu. Zachytená e-mailová komunikácia podľa sťažovateľa dokumentuje len\npokračovanie vyššie uvedenej komunikácie na základe predchádzajúcej žiadosti a išlo teda len o\noficiálne zaslanie už skôr spracovanej a vykomunikovanej ponuky, ktorá bola určená jednoznačne len\npre spoločnosť MAHRLO. Súčasne namietal, že doručenie oznámenia o výsledku vyhodnotenia ponúk\nvo verejnom obstarávaní ešte neznamená, že sa sťažovateľ aj oboznámil s jeho obsahom.\n23. Sťažovateľ namietal nedostatočné odôvodnenie naplnenia skutkových podstát protisúťažných\ndohôd, kedy sa krajský súd nevysporiadal s námietkou, že žalovaný v neuviedol, akým spôsobom\ntáto prezumovaná dohoda medzi sťažovateľom a MAHRLO napĺňa znaky určovania minimálnych alebo\nfixných cien, tak ako to predpokladá § 4 ods. 3 písm. a/ zákona o ochrane hospodárskej súťaže a\nskutkovú podstatu dohody o rozdelení trhu podľa § 4 ods. 3 písm. c/ cit. zákona. Súčasne sťažovateľ\nnamietal aj nedostatočné odôvodnenie správnosti postupu žalovaného pri stanovení výšky pokuty vo\nvzťahu k námietke o likvidačnom charaktere pokuty, pretože nereagoval na to, že sťažovateľ v rámci\n\nžiadosti o odklad vykonateľnosti v žalobe poskytol detailný prehľad o obrate a zisku svojej divízie\n„Meracia technika“ za účtovný rok 2014, ktorý predchádzal roku, kedy žalovaný uložil pokutu (spolu s\npríslušnými účtovnými závierkami) a uviedol, že pokuta je na úrovni približne dvoch ročných čistých\nziskov divízie.\n24. V súvislosti s § 440 ods. 1 písm. g) SSP namietal nesprávne právne posúdenie veci vo vzťah k\nvyhodnoteniu konania sťažovateľa ako koordinácie vo verejnom obstarávaní. K tomu namietal, že z emailu nevyplýva akákoľvek dohoda, iniciácia dohody, znak koluzívneho správania alebo akýkoľvek iný\nsúhlasný prejav vôle sťažovateľa smerujúci k uzavretiu dohody v zmysle § 4 ods. 2 zákona o ochrane\nhospodárskej súťaže. Uviedol,\nže z e-mailu vyplýva, že odosielateľ (MAHRLO) žiada prijímateľa (sťažovateľa), aby tabuľku v prílohe\ne-mailu preklopil na svoj hlavičkový papier a ten mu následne zaslal, keďže musel odniesť ponuky\nzákazníkovi, avšak z uvedeného nevyplýva, o akého zákazníka sa jedná, ani že MAHRLO má v úmysle\nzákazníkovi predložiť aj ponuku sťažovateľa a ani, že sťažovateľova ponuka má byť predložená do\nverejného obstarávania. Poukázal na to, že o jeho nevedomosti ohľadom zaslania ponuky do verejného\nobstarávania svedčí aj to, že cenovú ponuku zaslal bez vyplnenej adresy verejného obstarávateľa.\nV súvislosti s vyvodzovaním záverov z nepriamych dôkazov pri súčasnej existencii iného možného\nzáveru poukázal na rozsudok Súdny dvor Európskej únie vo veci Aalborg Portland a i. proti Komisii\nEurópskych spoločenstiev zo dňa 07.01.2004, spojené veci C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P,\nC-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, bod 57. K tomu ďalej namietal, že nebolo preukázané, že by\nSťažovateľ splnomocnil MAHRLO na konanie v jeho mene v predmetnom verejnom obstarávaní alebo\nže by Sťažovateľ čo i len neformálne poveril MAHRLO na predloženie ponuky do akejkoľvek súťaže.\nTaktiež namietal, že nebolo preukázané, že B.. R. bol oprávnený konať v mene sťažovateľa.\n25. S poukazom na § 4 ods. 2 písm. a/ zákon o ochrane hospodárskej súťaže namietal, že vo\nveci absentoval prejav vôle sťažovateľa zúčastniť sa na verejnom obstarávaní a teda zúčastniť sa\naj na dohode obmedzujúcej hospodársku súťaž. Z uvedeného dôvodu podľa sťažovateľa žalovaný\nnepreukázal, že by konanie sťažovateľa predstavovalo zakázanú koordináciu v procese verejného\nobstarávania.\n26. Nesprávne právne posúdenie namietal aj vo vzťahu k posúdeniu konania sťažovateľa ako tzv.\ncieľovej dohody s prvkami dohody o cenotvorbe a rozdelení trhu, pretože podľa sťažovateľa v\nrozhodnutiach absentuje dôkaz o existencii akejkoľvek dohody, ktorej účastníkom by bol sťažovateľ,\nako aj jej spoločného cieľa. Posudzovanie protisúťažných dohôd z hľadiska cieľa je pritom podľa\naktuálnej európskej súťažnej judikatúry potrebné realizovať reštriktívne. Namietal, že žalovaný napriek\ntomu, že nedokázal potvrdiť existenciu spoločného cieľa účastníkov konania a nemal akékoľvek dôkazy\no uzavretí dohody medzi všetkými účastníkmi vo výroku svojho napadnutého rozhodnutia uviedol,\nže konanie účastníkov konania bolo dohodou obmedzujúcou súťaž, spočívajúcou v priamom alebo\nnepriamom určení cien a v dohode o rozdelení trhu a v koordinácii správania v procese verejného\nobstarávania. V tomto kontexte mal sťažovateľ pocit, že žalovaný zámerne posúdil jeho konanie ako\ndohodu obmedzujúcu hospodársku súťaž z hľadiska cieľa, aby sa vyhol vymedzeniu relevantného trhu\na materiálnemu posúdeniu následkov údajného protisúťažného konania na daný relevantný trh. Ďalej\nnamietal, že správne orgány ani krajský súd neuviedli, akým spôsobom dohoda medzi sťažovateľom a\nMAHRLO napĺňa znaky určovania minimálnych alebo fixných cien tak ako to predpokladá § 4 ods. 3\npísm. a/ zákona o ochrane hospodárskej súťaže ani ako napĺňa skutkovú podstatu dohody o rozdelení\ntrhu podľa § 4 ods. 3 písm. c/ cit. zákona. Sťažovateľ uviedol, že žalovaný nebol v konaní schopný\npreukázať, že by konanie sťažovateľa malo akúkoľvek protisúťažnú povahu tak ako mu to kladie za vinu.\n27. Sťažovateľ namietal taktiež nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k uloženej pokute a\nspôsobu jej vyčíslenia, pričom uloženú pokutu považuje za neprimeranú a likvidačnú. Namietal, že\npri určovaní pokút bol žalovaný povinný posudzovať závažnosť a dĺžku trvania porušenia ustanovení\nzákona o ochrane hospodárskej súťaže a bol povinný vziať do úvahy aj iné skutočnosti, ako\nopakovanosť porušenia, odmietnutie spolupráce, postavenie subjektu ako iniciátora porušovania,\nzískanie majetkového prospechu v dôsledku porušenia alebo neplnenia dohody obmedzujúcej súťaž v\npraxi. Súčasne poukázal na to, že žalovaný je povinný riadiť sa aj princípom individualizácie sankcie,\npodľa ktorého má byť sankcia uložená v závislosti od individuálneho správania a charakteristík každého\npodnikateľa a podnikateľ má byť sankcionovaný iba za skutky, ktoré mu možno preukázať, avšak podľa\nsťažovateľa žalovaný neprihliadal na hodnotu tovarov a služieb, ktorých sa údajné porušenie týka (teda\n\ntovarov, ktoré boli predmetom verejného obstarávania), ani na špecifiká zistených okolností v súvislosti s\nosobou sťažovateľa a ani na samotnú hodnotu zákazky vo verejnom obstarávaní. Namietal, že žalovaný\nneprihliadol na to, že sťažovateľ mohol byť účastníkom prezumovanej dohody obmedzujúcej súťaž\niba v jednom verejnom obstarávaní (ktorého sa nezúčastnil z vlastnej vôle), na rozdiel od MAHRLO\na zvyšných účastníkov. Rovnako neprihliadol na to, že sťažovateľ nebol iniciátorom údajných dohôd,\npričom mu bola udelená pokuta v takej výške, akoby ním bol (najvyššia zo všetkých účastníkov konania,\npričom druhá najvyššia pokuta bola uložená MAHRLO vo výške 14 981 eur, teda menej ako 25 % z\nvýšky pokuty uloženej sťažovateľovi). Namietal, taktiež, že žalovaný uložil sťažovateľovi pokutu, ktorej\nvýšku kalkuloval z obratu vygenerovanom v divízii sťažovateľa s názvom „Meracia technika“, pričom\ntento obrat nebol sťažovateľom vygenerovaný účasťou na trhu učebných pomôcok.\n28. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s napadnutým rozsudkom krajského\nsúdu a uviedol, že jeho odôvodnenie rozsudku sa veľmi podrobne venuje zisteniu a vyhodnoteniu\nskutkového stavu veci pokiaľ ide o protiprávne konanie sťažovateľa, ako aj jeho právnemu posúdeniu\na tiež veľmi podrobne odpovedá na námietky sťažovateľa. Žalovaný poukázal na to, že Najvyšší súd\nSR rozsudkom pod sp.zn. 2Sžhk/2/2018 z 8. decembra 2020, o.i. potvrdil aj časť rozhodnutia úradu, v\nktorej úrad rozhodol o protiprávnom koordinácii spoločnosti MAHRLO s ostatnými podnikateľmi (vrátane\nsťažovateľa), pokiaľ ide o verejné obstarávanie, ktorého sa zúčastnil aj sťažovateľ. Pokiaľ sťažovateľ\nnamietal vyhodnotenie dôkazov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, žalovaný poukázal na\nto, že účasť sťažovateľa na dohode obmedzujúcej súťaž vyplýva z viacerých dôkazov, pričom ide\npredovšetkým o e-mailovú komunikáciu a tiež zhodu cenových indexov, pokiaľ ide o ceny predložené\ndo verejného obstarávania. Tvrdenia sťažovateľa o tom, že ponuku zaslal pre účely MAHRLO v\nrámci subdodávok považuje žalovaný za nelogické a nedôveryhodné, keďže v e-mailovej komunikácii\nsťažovateľ obdržal ponuku, ktorú má predložiť do verejného obstarávania od spoločnosti MAHRLO\nuž nacenenú s požiadavkou, aby ju vložil na svoj hlavičkový papier a zaslal späť a teda z tohto\nhľadiska nedáva zmysel vysvetlenie, že tejto e-mailovej „zachytenej“ komunikácii predchádzala žiadosť\nzo strany MAHRLO o nacenenie položiek, a že sťažovateľ bol oslovený ako jej subdodávateľ. Takáto\n„predchádzajúca“ komunikácia nebola počas inšpekcie nájdená, ak však existovala, nič nebránilo\nsťažovateľovi takúto komunikáciu v rámci správneho konania predložiť úradu.\n29. Pokiaľ sťažovateľ argumentoval časovým rozmedzím, v rámci ktorého nie je možné požadovať\nod neho, aby si pamätal detaily jednotlivých cenových položiek a bol schopný si ich stotožniť s\ninými cenovými položkami, tieto tvrdenia žalovaný považuje za nedôveryhodné. Počas správneho\nkonania a aj v súdnom konaní sťažovateľ tvrdil, že o svojej účasti vo verejnom obstarávaní nevedel,\navšak z administratívneho spisu vyplynulo, že sťažovateľ, pokiaľ ide i predmetné verejné obstarávanie\nprevzal, výzvu na predloženie cenovej ponuky spolu so súťažnými podkladmi dňa 4. apríla 2011.\nPrílohou súťažných podkladov bola pritom tabuľka pre nacenenie všetkých 158 položiek (ako je\nuvedené vyššie, ide o rovnakú tabuľku, ako bola tabuľka priložená vo vyššie uvedenej e-mailovej\nkomunikácii). Dňa 10. augusta 2011 bolo sťažovateľovi doručené Oznámenie o výsledku vyhodnotenia\nponúk a zaslanie zápisnice. Žalovaný poukázal na analýzu cenových položiek a uviedol, že porovnaním\nponúk uchádzačov MAHRLO a sťažovateľa sa potvrdila mimoriadna zhoda týchto ponúk aj pri\nvýpočte výslednej cenovej ponuky sťažovateľa. Žalovaný sa stotožnil so záverom krajského súdu, že\nsťažovateľ neposkytol žiadne relevantné alternatívne vysvetlenie zhromaždených dôkazov. S poukazom\nna § 4 ods. 3 zákona o ochrane hospodárskej súťaže žalovaný uviedol, že dané ustanovenie\nobsahuje demonštratívny výpočet najtypickejších dohôd obmedzujúcich súťaž. Ako uviedol žalovaný\nv napadnutom rozhodnutí, v predmetnom prípade bolo správne konanie začaté vo veci dohôd\nobmedzujúcich súťaž podľa § 4 ods. 3 písm. a/, b/ c/ a f/ zákona v znení účinnom do 31. decembra\n2011 a táto kvalifikácia bola vo výzve pred vydaním rozhodnutia prvostupňovým orgánom zúžená na §\n4 ods. 3 písm. f/ zákona v znení účinnom do 31. decembra 2011. Je zrejmé, podľa popisu protiprávneho\nkonania, že toto konanie okrem koordinácie podnikateľov vo verejnom obstarávaní zo svojej podstaty\nzahŕňa aj znaky skutkových podstát podľa § 4 ods. 3 písm. a/ a c/ cit. zákona.\n30. Pokiaľ ide o uloženú pokutu, žalovaný uviedol, že sťažovateľ pokutu zaplatil a je zrejmé, že jej\nzaplatenie uvedenej pokuty jeho existenciu neohrozilo a nemalo na neho likvidačný dopad, keďže do\nsúčasnosti sťažovateľ podľa Registra účtovných závierok vykazuje zisk. Ďalej uviedol, že vyplýva z\npostupu pri ukladaní pokút, ktorý bol popísaný rozhodnutiach, že v predmetnom prípade pri ukladaní\npokuty postupoval podľa príslušných ustanovení zákona o ochrane hospodárskej súťaže, a podľa\nsvojho Metodického pokynu účinného v čase vydania rozhodnutia. V rozhodnutiach úradu sú podrobne\n\npopísané skutočnosti, ktoré úrad pri ukladaní pokút zohľadnil a ktoré kritériá sa podieľali na kalkulácii\npokút.\n31. V zmysle čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a\no zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon č. 757/2004\nZ.z.“) odo dňa 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd SR činnosť a stal sa príslušným na konanie\nvo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konali senáty správneho kolégia Najvyššieho súdu SR.\nPredmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu SR a bola zaregistrovaná pod sp.zn.\n5Asan/7/2021. V zmysle uvedeného je od 1. augusta 2021 na konanie o predmetnej kasačnej sťažnosti\npríslušný Najvyšší správny súd SR. Vec bola v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. v súlade\ns platným a účinným Rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu SR náhodným výberom pomocou\ntechnických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR\npridelená senátu 5S Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v\nzáhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky\nkonajúci ako kasačný súd (§ 11 písm. h) SSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 453 ods. 1 a\n2 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal postupom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky <http://www.nssud.sk> (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a\nkasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP zamietol ako nedôvodnú.\n32. Kasačný súd v kontexte kasačných námietok považuje za kľúčové pre rozhodnutie veci posúdenie\ntoho, či skutkový stav zistený správnymi orgánmi preukazoval, že sťažovateľ svojim konaním porušil § 4\nods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 písm. a/ a § 4 ods. 3 písm. a/, c/ a f/ zákona o ochrane hospodárskej súťaže.\n33. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z. účinného v čase vyhlásenia verejnej súťaže, dohoda a\nzosúladený postup podnikateľov, ako aj rozhodnutie združenia podnikateľov, ktoré majú za cieľ alebo\nmôžu mať za následok obmedzovanie súťaže (ďalej len „dohoda obmedzujúca súťaž“), sú zakázané,\nak tento zákon neustanovuje inak.\n34. Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 136/2001 Z.z., na účely tohto zákona dohoda podnikateľov je\nkaždý ústny alebo písomný súhlasný prejav vôle jej účastníkov, ako aj iný súhlasný prejav vôle vyvodený\nz ich konania.\n35. Podľa § 4 ods. 3 písm. a/, c/, f/ zákona č. 136/2001 Z.z. zakázaná je najmä dohoda obmedzujúca\nsúťaž, ktorá obsahuje\na) priame alebo nepriame určenie cien tovaru alebo iných obchodných podmienok,\nc) rozdelenie trhu alebo zdrojov zásobovania,\nf) znaky koluzívneho správania, v ktorého dôsledku podnikatelia koordinujú svoje správanie, najmä v\nprocese verejného obstarávania.\n36. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z. zákaz podľa § 4 sa nevzťahuje na dohodu obmedzujúcu\nsúťaž, ak spoločný podiel účastníkov dohody obmedzujúcej súťaž alebo podiel ani jedného z nich\nnepresiahne 10 % celkového podielu tovarov na relevantnom trhu v Slovenskej republike, okrem\na) dohôd obmedzujúcich súťaž uvedených v § 4 ods. 3 písm. a) až c) alebo\nb) obmedzovania súťaže kumulatívnym účinkom dohôd obmedzujúcich súťaž, ktoré obsahujú obdobný\ndruh obmedzení súťaže a ktoré vedú k obdobným účinkom na relevantnom trhu, a ich spoločný podiel\npresahuje 10 % celkového podielu tovarov na relevantnom trhu.\n37. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z. úrad za porušenie ustanovení § 4 ods. 1, § 8 ods. 6, §\n10 ods. 9, § 25 ods. 5 a § 29 ods. 5 uloží pokutu podnikateľovi do 10% z obratu podľa § 10 ods. 3 za\npredchádzajúce uzavreté účtovné obdobie a podnikateľovi, ktorý za predchádzajúce uzavreté účtovné\nobdobie dosiahol obrat do 330,- € alebo ktorý nemal žiadny obrat, alebo podnikateľovi, ktorého obrat\nnemožno vyčísliť, pokutu do 330 000,- €.\n38. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 136/2001 Z.z. obrat na účely tohto zákona je súčet tržieb, výnosov alebo\npríjmov z predaja tovaru, ku ktorému sa pripočíta finančná pomoc poskytnutá podnikateľovi.\n\n39. Kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že v súdenej veci žalovaný sankcionoval sťažovateľa za jeho\nparticipáciu na dohode obmedzujúcou súťaž, ktorá spočívala v priamom alebo nepriamom určení cien\ntovaru, v dohode o rozdelení trhu a v koordinácii správania v procese verejného obstarávania, ktoré malo\nza cieľ obmedzenie súťaže na relevantnom trhu dodania učebných pomôcok a ďalších potrieb určených\nna vzdelávacie účely. Vzhľadom na charakter tejto cieľovej dohody obmedzujúcej súťaž ako kolúzie vo\nverejnom obstarávaní, ktorá svojou povahou patrí medzi tzv. ťažké kartely a ktorá obsahuje tak znaky\ndohody o cene podľa § 4 ods. 3 písm. a/ zákona č. 136/2001 Z.z., ako aj znaky dohody o obmedzení\nalebo kontrole odbytu podľa § 4 ods. 3 písm. b/ cit. zákona a dohody o rozdelení trhu podľa § 4 ods.\n3 písm. c/ cit. zákona nie je možné aplikovať ustanovenia § 6 ods. 1 cit. zákona a teda posudzované\ndohody obmedzujúce súťaž nie sú vyňaté zo zákazu podľa § 4 cit. zákona. Kasačný súd konštatuje, že\núčastníci konania nepredložili dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že boli naplnené podmienky pre uplatnenie\nustanovenia § 6 ods. 3 zákona č. 136/2001 Z.z., pričom skutkové okolnosti prípadu ani nenaznačovali,\nže by tieto podmienky mohli byť naplnené. Nebolo možné teda aplikovať ustanovenie § 6 ods. 3 zákona\nč. 136/2001 Z.z.\n40. Kasačný súd s poukazom na § 4 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z. uvádza, že cit. ustanovenie\nobsahuje zákaz dohôd alebo zosúladených postupov podnikateľov, ktoré majú za cieľ alebo môžu mať\nza následok obmedzovanie súťaže, a to pokiaľ zákon neustanovuje inak. Podľa ustanovenia § 4 ods.\n3 písm. a/, c/ a f/ zákona v spojení s § 4 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z. je zakázanou najmä dohoda\nobmedzujúca súťaž, ktorá obsahuje priame alebo nepriame určenie cien tovaru alebo iných obchodných\npodmienok, rozdelenie trhu alebo zdrojov zásobovania a znaky koluzívneho správania, v dôsledku\nktorého podnikatelia koordinujú svoje správanie, najmä v procese verejného obstarávania. Pre aplikáciu\nuvedeného je potrebné naplnenie podmienok protisúťažného charakteru dohody podnikateľov a to buď\npreukázaním protisúťažného cieľa dohody bez nutnosti dokazovania negatívneho dopadu na trh alebo\npreukázaním škodlivého následku dohody na trh obmedzením hospodárskej súťaže.\n36. Kasačný súd uvádza, že ustanovenia zákona č. 136/2001 Z.z. týkajúce sa protisúťažného konania v\nzásade reflektujú čl. 101 a 102 Zmluvy o fungovaní EÚ, pričom príslušné vnútroštátne orgány aplikujú čl.\n101 a 102 Zmluvy o fungovaní EÚ popri vnútroštátnych ustanoveniach, a vzhľadom na harmonizáciu v\ntejto oblasti je pri výklade určitých pojmov, resp. pri posúdení postupov možno poukázať aj na judikatúru\nSúdneho dvora EÚ, keďže na účely efektívnej aplikácie európskych súťažných pravidiel boli vnútroštátne\nustanovenia harmonizované. Príslušné vnútroštátne orgány teda pri uplatňovaní čl. 101 a 102 Zmluvy\no fungovaní EÚ postupujú rovnako ako pri uplatňovaní vnútroštátnej právnej úpravy.\n37. V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ na to, aby vznikla „dohoda“ stačí, aby\npredmetné podniky vyjadrili svoju spoločnú vôľu správať sa na trhu určitým spôsobom (rozsudky z\n15. júla 1970, ACF Chemiefarme/Komisia, 41/69, EU:C:1970:71, bod 112, ako aj z 29. októbra 1980,\nvan Landewyck a i./Komisia, 209/78 až 215/78 a 218/78, neuverejnený, EU:C:1980:248, bod 86).\nPojem „zosúladený postup“ sa týka takej formy spolupráce medzi podnikmi, ktorá síce nedospela až\ndo realizácie prostredníctvom dohody v pravom zmysle slova, ale spôsobila, že dotknuté podniky sa\nvedome rozhodli pre praktickú spoluprácu medzi sebou namiesto toho, aby znášali riziko hospodárskej\nsúťaže (rozsudok z 26. januára 2017, Duravit a i./Komisia, C-609/13 P, EU:C:2017:46, bod 70). Kritériá\nkoordinácie a spolupráce, ktoré zakladajú „zosúladený postup“ je potrebné teda ponímať vo vzťahu ku\nkoncepcii ustanovení Zmluvy o fungovaní EÚ týkajúcich sa hospodárskej súťaže, podľa ktorej si musí\nkaždý hospodársky subjekt samostatne stanoviť politiku, ktorú chce viesť na vnútornom trhu (rozsudok\nz 26. januára 2017, Duravit a i./Komisia, C-609/13 P, EU:C:2017:46, bod 71). Čl. 101 ods. 1 Zmluvy\no fungovaní EÚ, na ktorý z hľadiska podstaty reflektuje aj zákaz uvedený v § 4 zákona č. 136/2001\nZ. z., bráni akémukoľvek priamemu alebo nepriamemu kontaktu medzi hospodárskymi subjektmi, ktorý\nmôže buď ovplyvniť správanie skutočného alebo potenciálneho konkurenta na trhu, alebo odhaliť takému\nkonkurentovi správanie, ktoré sa tieto subjekty rozhodli samy dodržiavať na trhu alebo ktoré zamýšľajú\nprijať na tomto trhu, pokiaľ je cieľom alebo výsledkom týchto kontaktov obmedzenie hospodárskej súťaže\n(rozsudok z 26. januára 2017, Duravit a i./Komisia, C-609/13 P, EU:C:2017:46, bod 72).\n38. Kasačný súd uvádza, že žalovaný získal dôkazy, ktoré preukazovali účasť jednotlivých podnikateľov\nna protisúťažnom konaní - na dohodách obmedzujúcich hospodársku súťaž. Analýza žalovaného\npreukázala, že súťažné ponuky jednotlivých uchádzačov vykazovali také znaky podobnosti, ktorý\nnemohli vzniknúť náhodne, ale len na základe koordinovaného postupu. Neexistuje žiadne objektívne\nvysvetlenie tejto zhody než to, že si podnikatelia už v procese prípravy súťažných ponúk vymieňali\n\ninformácie o obsahu jednotlivých ponúk, a to s predpokladaným cieľom umožniť víťazstvo vopred\nurčenému uchádzačovi. Podľa názoru kasačného súdu, dôkazy zabezpečené zo strany žalovaného\nhoci aj ide o nepriame dôkazy sú spôsobilými pre prijatie záveru, že sťažovateľ svojim konaním porušil\n§ 4 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 písm. a/ a § 4 ods. 3 písm. a/, c/ a f/ zákona č. 136/2001 Z.z.,\npretože tieto vytvárajú vo svojom súhrne logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu nepriamych\ndôkazov (nejde teda len o jeden nepriamy dôkaz) vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich,\nktoré vo svojom celku zhodne a spoľahlivo dokazujú skutočnosť alebo skutočnosti, ktoré sú v takom\npríčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich je možné spoľahlivo vyvodiť vyššie uvedený\nzáver a súčasne vylúčiť možnosť akéhokoľvek iného záveru, ktorý by z hľadiska pravdepodobnosti\nnedosahoval ani porovnateľnej intenzity. S ohľadom na uvedené sa preto nemožno stotožniť s námietkou\nsťažovateľa, že musel byť zámer zúčastniť sa protisúťažného konania preukázaný bez akejkoľvek\nrozumnej pochybnosti.\n39. V tejto súvislosti je z pohľadu kasačného súdu potrebné poukázať na skutočnosť, že pokiaľ ide\no zosúladené postupy podnikateľov resp. kartelové dohody, tieto zo svojej povahy bývajú realizované\nv tajnosti a iba účastníci poznajú nimi dohodnutý plán. Uvedená tajná povaha teda značne sťažuje\ndokazovanie a pokiaľ by kasačný súd pripustil záver, že akceptovateľné by boli len priame dôkazy,\nodhalenie týchto konaní by sa v praxi stalo takmer nemožným. Konkrétne v prípade koluzívneho\nsprávania sa podnikateľov v oblasti verejného obstarávania existujú určité faktory, resp. indície, ktoré\nsignalizujú koordinovaný postup medzi účastníkmi verejného obstarávania. Tieto faktory súvisia hlavne\nso správaním sa podnikateľov v procese predkladania ponúk a stanovovaním ceny. Vo vzťahu k\nsprávaniu sa podnikateľov, ktoré môže vyvolávať podozrenie je možné badať určité modely správania,\nktoré môžu naznačovať kolúziu, pričom sa môže jednať napr. o situáciu, kedy návrhy alebo ponukové\nformuláre predkladané rôznymi podnikateľmi obsahujú zhodné nepravidelnosti (napr. rovnaké chyby\nv kalkuláciách) alebo podobný rukopis, typ písma alebo použitie rovnakých kancelárskych potrieb,\nprípadne zhodné usporiadanie položiek, čo môže naznačovať, že víťazný uchádzač mohol pripraviť\nniektoré alebo všetky ponuky neúspešných podnikateľov, alebo môže ísť taktiež aj o podávanie krycej\nči symbolickej cenovej ponuky a pod. Ďalšou indíciou môže byť informácia, že došlo k stretnutiu alebo\nkomunikácií medzi uchádzačmi v procese prípravy ponúk. Úlohou žalovaného je v prípade existencie\ntakýchto indikátorov zabezpečiť analýzu indícií, prípadne zhromaždiť ďalšie dôkazy, aby na podklade\ntýchto overil a prípadne aj rozhodol, či došlo k protiprávnemu konaniu alebo nie.\n40. Aplikujúc uvedené všeobecné východiská na súdenú vec kasačný súd poukazuje na to, že v\npredmetnom verejnom obstarávaní možno protisúťažné konanie vyvodiť už zo samotného konania\núčastníkov súťaže (záujemcov), ktoré spočívalo v predložení súťažných ponúk, ktorých obsahom\nboli ponukové ceny vykazujúce mimoriadnu zhodu indexov pri všetkých cenových položkách, pričom\nzhoda v tvorbe cien vychádza zo skutočnosti, že každý hospodársky subjekt by mal autonómne\nurčovať svoju obchodnú politiku, ktorú mieni uplatňovať na trhu, a to bráni akýmkoľvek priamym\nalebo nepriamym kontaktom medzi podnikateľmi, ktorých predmetom alebo následkom je ovplyvniť\nsprávanie konkurentov na trhu a dosiahnuť také podmienky hospodárskej súťaže, ktoré nezodpovedajú\nnormálnym podmienkam na trhu. Pri nezávislom stanovení cien preto objektívne nemôže dôjsť k takej\nzhode ponukových cien ako došlo v rámci predmetnej verejnej súťaže. Porovnaním ponúk MAHRLO a\nspoločnosti sťažovateľa žalovaný zistil mimoriadnu zhodu ponúk aj pri výpočte výslednej cenovej ponuky\nsťažovateľa.\n41. Pozornosti kasačného súdu neušlo, že sťažovateľ v cenovej ponuke uviedol po sčítaní všetkých\ncenových položiek výslednú sumu 54 648,69 €, ktorá nezodpovedá skutočnému súčtu všetkých\ncenových položiek v sume 54 648,77 €, pričom zodpovedá 1,05-násobku výslednej sumy uvedenej\nvíťazným MAHRLO, čo znamená, že nielen ceny za jednotlivé cenové položky boli určené ako 1,05násobok ponuky víťazného žalobcu, ale aj pri určení výslednej sumy bol použitý index v hodnote 1,05\n(výsledná suma MAHRLO je 52 046,37 € x index 1,05 = 54 648,69 €).\n42. Kasačný súd ďalej poukazuje na to, že žalovaný po zistení tejto indície zabezpečoval aj ďalšie\ndôkazy, vedúce k potvrdeniu protisúťažného konania sťažovateľa, pričom za tieto je preukázala emailová komunikácia prebiehajúca medzi dvoma účastníkmi predmetného verejného obstarávania\n(sťažovateľ a MAHRLO), ktorá je detailnejšie už popísaná vyššie.\nE-mailová komunikácia prebiehala ešte pred vyhodnotením súťaže a týkala sa podávania krycej\ncenovej ponuky. Vzhľadom k obsahu tejto e-mailovej komunikácie žalovaný dospel k záveru, že\n\npodnikatelia si sprostredkovali informácie takého charakteru, ktoré im umožnili predvídať svoje správanie\nv predmetnom verejnom obstarávaní.\n43. Kasačný súd má z takto zabezpečených dôkazov za dostatočne preukázané, že účastníci\npredmetného verejného obstarávania koordinovali svoje správanie pri účasti a predkladaní ponúk,\npričom týmto došlo medzi konkurenciou k nedovoleným kontaktom, ktoré viedli ku koordinácii\nsprávania na trhu v oblasti, ktorá je bežne predmetom individuálneho rozhodovania podnikateľov a\npredstavuje senzitívnu oblasť, ktorú si podnikatelia chránia pred konkurenciou. Posudzovaná dohoda,\nktorý vyplynula z e-mailu, mala bezpochyby potenciál obmedzenia súťaže. Kasačný súd v zhode s\nkrajským súdom ako aj žalovaným poukazuje na to, že funkcia verejných obstarávaní spočíva vo výbere\nnajlepšej ponuky s cieľom šetriť verejné prostriedky. Snaha podnikateľov získať zákazku vo verejnom\nobstarávaní ich motivuje ponúknuť čo najlepšiu ponuku z hľadiska ceny a kvality. Proces verejného\nobstarávania smeruje k efektívnemu využívaniu verejných prostriedkov, ale iba za predpokladu, že\nponuky sú vypracované a predložené do verejného obstarávania nezávisle. Koordinácia uchádzačov v\nprocese verejného obstarávania tento súťažný proces neprípustne deformuje a nahrádza ho dohodou\nobmedzujúcou súťaž. Ceny predložené do verejného obstarávania, tak nie sú výsledkom súťaže,\nale výsledkom dohody, pričom účastníci dohôd obmedzujúcich súťaž vo verejnom obstarávaní sú\nmotivovaní k tomu, aby získali čo najvyšší prospech, čo vedie k negatívnym dôsledkom v podobe rastu\ncien a k neefektívnemu vynakladaniu verejných financií.\n44. K sťažovateľovej námietke, že žalovaný v rozhodnutiach neuviedol, akým spôsobom dohoda\nmedzi sťažovateľom a MAHRLO napĺňa znaky určovania minimálnych alebo fixných cien tak ako to\npredpokladá § 4 ods. 3 písm. a/ zákona č. 136/2001 Z.z. kasačný súd poukazuje na to, že vychádzajúc zo\nzistených skutkových okolností týkajúcich sa protisúťažného konania sťažovateľa v procese verejného\nobstarávania, toto konanie okrem samotnej koordinácie podnikateľov toto konanie okrem samotnej\nkoordinácie podnikateľov vo verejnom obstarávaní zo svojej podstaty zahŕňa aj znaky skutkových\npodstát podľa § 4 ods. 3 písm. a/ a c/.\n45. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že cenová ponuka nebola podaná žalobcom, keďže nebola podpísaná\njeho konateľom, ale ,,len“ jeho zamestnancom, kasačný súd v zhode s krajským súdom konštatuje,\nže dotknutý zamestnanec bol v pozícii vedúceho obchodného oddelenia a teda bol relevantnou\nosobou zastupujúcou sťažovateľa v obchodných záležitostiach, a teda i vo verejných obstarávaniach. K\nuvedenému kasačný súd dopĺňa, že uvedený záver pripúšťa aj judikatúra Súdneho dvora EÚ, ktorý už\nv minulosti vydal rozsudky (zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia 100/80 až 103/80,\nEU:C:1983:158 a zo 7. februára 2013, Slovenská sporiteľňa C-68/12, EU:C:2013:71), vo veciach, v\nktorých bola podnikom pripísaná zodpovednosť na základe konania ich zamestnancov. Zamestnanec\npritom plní svoje úlohy v mene a pod vedením podniku, pre ktorý pracuje, a považuje sa tak za súčasť\nhospodárskej jednotky, ktorú tento podnik tvorí (rozsudok zo 16. septembra 1999, Becu a i., C-22/98,\nEU:C:1999:419, bod 26). Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje i na ustanovenie § 15 zákona č.\n513/1991 Zb. Obchodného zákonníka.\n46. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že mu súťažné podklady do verejného obstarávania boli spolu s výzvou\ndoručené 4. apríla 2011, pričom tabuľka, ktorá bola prílohou emailu bola sťažovateľovi doručená dňa\n19. júla 2011 a vzhľadom na časový odstup si nemohol pamätať detaily jednotlivých cenových položiek\na stotožniť ich s inými cenovými položkami a taktiež nebol schopný identifikovať účasť spoločnosti\nMAHRLO vo verejnom obstarávaní, kasačný súd poukazuje na zistenia žalovaného, podľa ktorých\nprílohou súťažných podkladov bola pritom tabuľka pre nacenenie všetkých 158 položiek a išlo o rovnakú\ntabuľku, ako bola tabuľka priložená vo vyššie uvedenej e-mailovej komunikácii. Okrem toho bolo\nsťažovateľovi preukázateľne doručené oznámenie o výsledku vyhodnotenia ponúk a zaslanie zápisnice,\nvoči ktorému sa neohradil.\n47. K námietke sťažovateľa, že poskytol vysvetlenie spočívajúce v tom, že predmetná tabuľka\nobsahovala zoznam tovarov, ktoré na základe dohody s MAHRLO nacenil pre účely podania ponuky zo\nstrany MAHRLO jej zákazníkovi a, že e-mailovej komunikácii predchádzala žiadosť zo strany MAHRLO o\nnacenenie položiek, k tomu kasačný súd uvádza, že v konaní nebola táto skutočnosť potvrdená napríklad\ntým, že by sťažovateľ zabezpečil identifikáciu spomínaného zákazníka, čo by prispelo k vierohodnosti\ntohto tvrdenia a súčasne nepredložil ani žiadny relevantný dôkaz o tom, že by e-mailu predchádzala\nnejaká žiadosť a preto aj táto časť argumentu ostala len v rovine nepreukázaného tvrdenia.\n\n48. Kasačný súd konštatuje, že pri uložení pokuty hodnotil žalovaný protiprávne konanie podľa kritérií\nurčených v § 38 ods. 10 zákona č. 136/2001 Z.z. a Metodického pokynu žalovaného, pričom hodnotenie\ndeliktu z pohľadu jednotlivých kritérií sa vykonáva na základe správnej úvahy a nemožno opomenúť,\nže Metodický pokyn žalovaného je eurokonformným interným predpisom zohľadňujúcim všeobecne\nakceptované a aplikované pravidlá pri ukladaní sankcií za daný typ správnych deliktov. V tomto smere\nkasačný súd nezistil pochybenie žalovaného.\n49. Sťažovateľovi bola uložená pokuta vo výške približne 3% z celkového obratu a teda táto bola uložená\nv spodnej polovici zákonom č. 136/2001 Z. z. ustanovenej sadzby. Pri výpočte pokuty žalovaný vychádzal\nz jeho relevantného obratu, pričom z tejto východiskovej hodnoty bola určená základná suma pokuty na\nzáklade závažnosti (5% z relevantného obratu, rovnako ako v prípade ostatných účastníkov konania).\nPokiaľ sťažovateľ namietal nesprávne určenie relevantného obratu, kasačný súd uvádza, že pri výpočte\nzákladnej sumy pokuty bol braný do úvahy obrat dosiahnutý z predaja meracej techniky, ktorá tvorila\nčasť ponuky predloženej sťažovateľom do verejného obstarávania, ktorého sa jeho porušenie týkalo\na celkový obrat bol použitý iba na zistenie, či nedošlo k prekročeniu maximálnej hranice pre uloženie\npokuty.\n50. K námietke, že sťažovateľ nebol iniciátorom dohôd, kasačný súd konštatuje, že uvedené\nnepredstavuje poľahčujúcu okolnosť, ktorá by mala vplyv na výšku pokuty, keďže táto okolnosť sa\nnaopak posudzuje ako priťažujúca v prípade, že by sťažovateľ iniciátorom bol. Kasačný súd súčasne\nuvádza, že sťažovateľ nepreukázal existenciu objektívnych dôvodov, pre ktoré by uloženú pokutu bolo\nmožné považovať za likvidačnú a takáto skutočnosť ani z konania nevyplynula. Výška uloženej pokuty\nneprekročila limit ustanovený v § 38 ods. 4 zákona č. 136/2001 Z.z. Na podklade uvedeného kasačný\nsúd konštatuje, že uložená pokuta, ako výsledok správnej úvahy (pri ktorej má správny súd stanovené\nzákonné limity prieskumu) bola uložená vo výške zodpovedajúcej zákonnému rozpätiu stanovenému\npre relevantný obrat a súčasne takto uložená pokuta aj podľa kasačného súdu spĺňa účel tak z hľadiska\ngenerálnej prevencie ako aj z hľadiska požiadavky represívny charakteru, dôsledkom čoho by do\nbudúcna mala motivovať sťažovateľa k rešpektovaniu právnych predpisov.\n51. Kasačný súd nepovažuje za dôvodnú kasačnú námietku podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP vo\nvzťahu k nedostatočnému odôvodneniu rozsudku. Kasačný súd uvádza, že si je vedomý požiadaviek\nkladených zákonom, ústavou aj judikatúrou vnútroštátnych aj medzinárodných súdov na odôvodnenie\nrozhodnutí súdu, ako jednej z garancie základného ústavného práva na prístup k súdu, avšak v kontexte\nnapadnutého rozsudku krajského súdu konštatuje, že zohľadňujúc skutočnosť, že sa jedná o rozsudok\nz oblasti práva, vyznačujúceho sa skutkovou aj právnou náročnosťou ako aj osobitnou terminológiou,\nkrajský súd postupoval správne, keď pri formulovaní odôvodnenia poukázal aj na právne názory a\npostupy žalovaného, s ktorými sa stotožnil. Nie je možné prisvedčiť sťažovateľovi, že krajský súd sa\njeho žalobnými dôvodmi dostatočne nezaoberal, pretože krajský súd uviedol relevantné právne závery,\nktoré správnosť žalobnej argumentácie vyvracajú.\n52. Kasačný súd sa konštatuje, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku zaoberal všetkými\nrelevantnými námietkami, preskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného a svoje rozhodnutie\nnáležite a presvedčivo odôvodnil, pričom neponechal otvorenú žiadnu spornú otázku, ktorej riešenie\nby bolo relevantné pre posúdenie prejednávanej veci. Kasačný súd preto v nadväznosti na uvedené\nkonštatuje, že námietky sťažovateľa obsiahnuté v kasačnej sťažnosti tak neboli spôsobilé spochybniť\nvecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu, ani rozhodnutí správnych orgánov a preto tieto\nvyhodnotil ako nedôvodné. Vzhľadom na vyššie uvedené tak kasačnú sťažnosť zamieta ako nedôvodnú\npodľa § 461 SSP.\n53. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti navrhol, aby kasačný súd v zmysle § 447 ods. 1 SSP priznal\nkasačnej sťažnosti odkladný účinok. S ohľadom na § 446 ods. 2 písm. c/ SSP sa kasačný súd týmto\nnávrhom sťažovateľa osobitne nezaoberal.\n54. O náhrade trov kasačného konania rozhodol tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal\núspech, ich náhradu podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal, žalovanému ich náhrada\nnevyplýva zo zákona.\n\n55. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}