{"guid": "f17d96ff-1487-49d4-b39d-e3670ddbbe43:c22a122d-65be-48cd-83c4-7d44bcb81fb1", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:1015200568.2", "spisova_znacka": "2Sžfk/52/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sžfk/52/2019 z 20. 4. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 20. apríla 2022, sp. zn. 2Sžfk/52/2019, ECLI:SK:NSSSR:2022:1015200568.2", "identifikacne_cislo": "1015200568", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2022-04-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "nazov": "§ 462 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-69.odsek-1", "nazov": "§ 69 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-69.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-69"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-69.odsek-3", "nazov": "§ 69 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-69.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-69"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-46", "nazov": "§ 46 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-46"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-69", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-46"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c22a122d-65be-48cd-83c4-7d44bcb81fb1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:1015200568.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:1015200568.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:1015200568.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n2Sžfk/52/2019\n1015200568\n20. 04. 2022\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSSR:2022:1015200568.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny\nBenczovej a z členiek senátu Mgr. Kristíny Babiakovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. (sudkyňa\nspravodajkyňa) v právnej veci žalobkyne: Ing. Slavomíra Straková - MADAST, so sídlom Jána Smreka12,\n841 07 Bratislava, IČO: 34 856 790, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o.\nso sídlom Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, IČO: 36 860 662; proti žalovanému (sťažovateľ): Finančné\nriaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/104473/2015/5085 zo dňa 9. marca 2015, v konaní o\nkasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 86/2015-99 zo dňa\n14. mája 2019, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 86/2015-99\nzo dňa 14. mája 2019 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOdôvodnenie\nI.\nPriebeh administratívneho konania a súdnych konaní\n1. Daňový úrad Bratislava IV (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobkyne opakovanú daňovú\nkontrolu z dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2003 o výsledku, ktoré vyhotovil\nprotokol č. 603/321/36634/2008/Mac zo dňa 23. apríla 2008 s dodatkom č. 1 zo dňa 26. mája 2008.\nV nadväznosti na výsledky kontrolných zistení správca dane vydal dodatočný platobný výmer č.\n603/231/50755/2008/Bla zo dňa 4. júna 2008, ktorým vyrubil rozdiel dane z dane na dani z príjmov\nfyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2003 vo výške 179.760 SK. Proti tomuto rozhodnutiu podala\nžalobkyňa odvolanie, na základe ktorého žalovaný (v tom čase Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky)\nvydal rozhodnutie č. I/222/12341-69431/2008/991759-r zo dňa 25. septembra 2008, ktorým dodatočný\nplatobný výmer správcu dane potvrdil.\n2.\nNa\nzáklade\nžaloby\nžalobkyne\no\npreskúmanie\nrozhodnutia\nžalovaného\nč.\nI/222/12341-69431/2008/991759-r zo dňa 25. septembra 2008, Krajský súd v Bratislave (ďalej len\n„správny súd“) rozsudkom sp. zn. 4S 162/2008-52 zo dňa 24. septembra 2010 toto rozhodnutie podľa\n§ 250j ods. 2 písm. c), d), e) zákona č. 99/1963 Z. z. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších\nprávnych predpisov (ďalej len „OSP“) zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Podľa rozhodnutia\nsprávneho súdu sa žalovaný iba čiastočne riadil zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom v\nrozhodnutiach neuviedol všetky rozhodujúce skutočnosti.\n\n3. Žalovaný (v tom čase Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky), v zmysle záverov vyplývajúcich z\nrozsudku správneho súdu sp. zn. 4S 162/2008-52 zo dňa 24. septembra 2010, požiadal správcu dane\no doplnenie konania. Správca dane vykonal ústne pojednávanie (zápisnica o ústnom pojednávaní zo\ndňa 17. decembra 2010) a listom zo dňa 22. decembra 2010 vyzval žalobkyňu na doplnenie konania.\nNásledne žalovaný vydal rozhodnutie č. I/222/16345/2011/991759-r zo dňa 18. februára 2011, ktorým\nrozhodnutie správcu dane č. 603/231/50755/2008/Bla zo dňa 4. júna 2008 zmenil tak, že rozdiel na dani\nz príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roka 2003 zvýšil zo sumy 5.966,96 EUR na sumu\n6.008,56 EUR.\n4. Správny súd na základe žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného\nč. I/222/16345/2011/991759-r zo dňa 18. februára 2011, vydal rozsudok sp. zn. 4S 70/2011-25 zo dňa\n15. marca 2013, ktorým podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) a e) OSP rozhodnutie žalovaného pre jeho\nnepreskúmateľnosť zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n5. Na základe rozsudku správneho súdu sp. zn. 4S 70/2011-25 zo dňa 15. marca 2013 žalovaný\nvydal rozhodnutie č. 1100302/1/222146/2013/5085-r zo dňa 15. mája 2013, ktorým rozhodnutie správcu\ndane č. 603/231/50755/2008/Bla zo dňa 4. júna 2008 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a\nrozhodnutie. V zmysle uvedeného rozhodnutia správca dane vykonal ďalšie dokazovanie (Zápisnice z\nústneho pojednávania zo dňa 2. júla 2014 a 16. októbra 2014), na základe ktorého vydal rozhodnutie o\nvyrubení rozdielu dane č. 9103401/5/5277748/2014 zo dňa 3. decembra 2014 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“), ktorým žalobkyni vyrubil rozdiel dane v sume 9.013,14 EUR za zdaňovacie obdobie roka\n2003.\n6. Žalovaný rozhodnutím č. 1100302/1/104473/2015/5085 zo dňa 9. marca 2015 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Žalovaný mal za to, že (I) žalobkyňa\nnepreukázala skutočné vynaloženie výdavkov vo vzťahu k prenájmu lešenia od dodávateľa TECHNO\nHALL, s.r.o., v celkovej sume 335.500 SK bez DPH, na základe faktúry č. 19/2003 zo dňa 5. decembra\n2004; (II) žalobkyňa si nesplnila svoju povinnosť podľa § 32 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe\ndaní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej mala oznámiť uskutočnené platby fyzickým osobám\nsprávcovi dane, čím mu neumožnila včas zabrániť nezdaneniu týchto príjmov; (III) žalobkyňa vo vzťahu\nk výdavkom na základe faktúry č. 03/2003 od dodávateľa VIVOS, s.r.o. za čistenie sudov a upratovanie\npredložila špecifikáciu prác zo dňa 20. februára 2003, ktoré boli vykonané až v období apríl - máj 2004 a\n(IV) žalobkyňa vo vzťahu k výdavkom týkajúcim sa poskytovania ekonomického a právneho poradenstva\nod dodávateľa VIVOS s.r.o. nepreukázala prijatie týchto služieb, pričom správca dane zistil, že tento\ndodávateľ ani nemá zapísaný takýto predmet činnosti.\nII.\nPriebeh konania pred správnym súdom a kasačným súdom\n7. Žalobkyňa sa správnou žalobou domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného a jeho\nzrušenia.\n8. Žalobkyňa uviedla, že správca dane vykonal u daňového subjektu opakovanú daňovú kontrolu dane z\npríjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2003, o výsledku ktorej vyhotovil protokol. Rozhodnutím\nžalovaného zo dňa 15. mája 2013 bol zrušený dodatočný platobný výmer správcu dane zo dňa 4. júna\n2008. V prípade, ak by nedošlo k zrušeniu dodatočného platobného výmeru z roku 2008, bolo by možné\nvydanie tohto výmeru považovať za úkon, ktorého účinkom je plynutie novej päť ročnej lehoty podľa §\n69 ods. 1 a 2 zákona č. 563/2009 o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „daňový poriadok“). Obsahovo rovnaké znenie bolo upravené aj v § 45 ods. 1 a 2\nzákona č. 511/1992. Táto lehota by uplynula dňa 31. decembra 2013 a z toho dôvodu by právo správcovi\ndane opakovane vyrubiť rozdiel dane k tomuto dátumu zaniklo.\n9. Nakoľko však rozhodnutím žalovaného zo dňa 15. mája 2013 bol zrušený platobný výmer správcu\ndane zo dňa 4. júna 2008, bol de facto zrušený úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu\ndane a tým pádom úkon, od ktorého je možné počítať novú päť ročnú lehotu na vyrubenie dane. Na\nzáklade uvedeného päťročná lehota na vyrubenie dane, ktorá začala plynúť dňa 31. decembra 2004,\nuplynula dňa 31. decembra 2009 v zmysle § 69 ods. 1 daňového poriadku a v tejto lehote daňový úrad\n\nnevykonal žiadny úkon, ktorý by mohol byť považovaný za úkon s účinkom začatia plynutia novej päť\nročnej lehoty na vyrubenie dane. Žalovaný nesprávne aplikoval § 246d OSP na otázku plynutia lehôt\npodľa § 69 daňového poriadku, ktoré nerieši otázku plynutia lehôt pre zánik zodpovednosti, prípadne\npre výkon rozhodnutia, ale lehoty v ktorých je príslušný daňový úrad oprávnený vyrubiť daň, a teda\nupravuje premlčanie práva vyberať a vymáhať nedoplatky. Lehoty podľa § 69 daňového poriadku neboli\nprerušené, a teda lehota na vyrubenie dane uplynula tak, ako je uvedené vyššie.\n10. Správca dane vykonal dňa 2. júla 2014 ďalšiu daňovú kontrolu vo veci a vykonal ďalšie dokazovanie,\ntýkajúce sa výdavku ovplyvňujúceho základ dane za prenájom lešenia od dodávateľa TECHNO HALL,\ns.r.o.. V rámci tejto daňovej kontroly bola žalobkyňa listom zo dňa 30. mája 2014 písomne vyzvaná na\npredloženie účtovných dokladov za rok 2003. Na žiadne úkony vykonané správcom dane však nebola\nprizvaná a nebola riadne predvolaná na oboznámenie sa s výsledkami daňovej kontroly. Správca dane\nsa v konaní zaoberal iba otázkou daňového výdavku za prenájom lešenia od predmetného dodávateľa,\nno napadnuté rozhodnutie o vyrubení dane odôvodnil aj tým, že žalobkyni neuznáva ako daňové\nvýdavky náklady na služby poskytnuté dodávateľom U. D. - VERZUS a služby poskytnuté dodávateľom\nVIVOS s.r.o.. Dodávka týchto služieb však vôbec nebola predmetom tejto kontroly a ani predmetom\nvyhodnotenia šetrenia, ktoré bolo s daňovníkom následne uskutočnené.\n11. Z konania správcu dane ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že daňový úrad\nvykonal daňovú kontrolu, pričom o nej nevystavil oznámenie, neoboznámil žalobkyňu o tom, že ju vykoná\na čoho presne sa bude týkať a žalobkyňu nepoučil o následkoch nepredloženia požadovaných daňových\ndokladov. Žalobkyňa nebola prizvaná k úkonom dokazovania a správca dane ju nevyzval na vyjadrenie\nsa k zisteniam uvedeným v protokole o výsledku daňovej kontroly. Podľa žalobkyne správca dane\nnebol oprávnený v rámci vyrubovacieho konania vykonávať žiadne dokazovanie alebo prerokovávanie\nvyjadrení daňového subjektu, pretože tento postup je možný iba v prípade, ak daňový subjekt na výzvu\ndaňového úradu predloží správcovi dane pripomienky a dôkazy k zisteniam.\n12. V odôvodnení rozhodnutia správca dane uviedol, že žalobkyňa mala v období od 1. februára 2003\ndo 1. mája 2003 prenajaté skladové priestory vo Viničnom a následne údajne od 1. júna 2003 do 31.\ndecembra 2003 bez písomnej zmluvy, čo správca dane vyhodnotil ako neexistujúci nájomný vzťah a\nžalobkyni nepriznal nájom ako dôvodné náklady spojené s opravou. Správca dane sa však nezaoberal\nnámietkou žalobkyne, ktorá poukázala na § 76 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak nájomca\nužíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vypratanie nehnuteľností\nna súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná\npôvodne, a to aj opakovane. Keďže žalobkyňa tieto priestory užívala a opravovala, pričom prenajímateľ\nžalobu na vypratanie nepodal, nájom pretrvával aj naďalej.\n13. Podľa žalobkyne správca dane spochybnil náklady spojené s opravami a údržbou skladových\npriestorov v Devíne, ktoré mal prenajaté podnikateľský subjekt X.. K. I. - MASTER a kde mala\nuskladnený tovar žalobkyňa, pričom ale neskúmal zmluvné vzťahy medzi týmito subjektmi. Taktiež\nneuznal daňový výdavok v sume 130.000 SK za čistiace a upratovacie práce, keď základným dôvodom\npre neuznanie týchto nákladov bola skutočnosť, že časť fakturovanej sumy sa týkala čistiacich a\nupratovacích prác v priestoroch na Matejkovej ulici č. 9, v ktorej si žalobkyňa zaregistrovala prevádzku\naž dňa 19. mája 2005. Žalobkyňa je bezpodielovou spoluvlastníčkou týchto priestorov od roku 2002\na priestory využíva aj na svoju podnikateľskú činnosť. Správca dane neuviedol dôvody, pre ktoré\nneuznal takto vynaložené náklady, keď najpodstatnejšiu časť fakturovanej sumy predstavovala odplata\nza čistenie sudov používaných na uskladnenie olejov a iných ropných látok, ktoré žalobkyňa, ako subjekt\nzaoberajúci sa primárne veľkoobchodom a maloobchodom olejov a mazív, pri svojej činnosti využíva.\nSprávca dane tiež neuznal viaceré náklady na poradenstvo, konzultácie a marketingové prieskumy,\nktorých dodanie žalobkyňa nepreukázala. Preukázanie dodania týchto služieb, ktoré sú celkom zjavne\nnemateriálnej povahy, nie je možné od žalobkyne spravodlivo požadovať, keďže kontrola bola vykonaná\n5 a viac rokov od ich poskytnutia.\n14. V doplnení žaloby žalobkyňa poukázala na to, že úradný záznam z 13. novembra 2014, na ktorý sa\nžalovaný v napadnutom rozhodnutí odvoláva, nebol správca dane oprávnený postupom podľa § 68 ods.\n3 daňového poriadku vystaviť, pričom zároveň žalobkyňa o jeho existencií nebola nikdy informovaná.\n\nSprávca dane nebol oprávnený postupovať tak, že spísal úradný záznam o nezúčastnení sa žalobkyne\nna prerokovaní pripomienok a dôkazov, pretože ju ani riadne nevyzval na ich predloženie. Správca\ndane síce telefonicky kontaktoval právneho zástupcu žalobkyne a žiadal ho o stretnutie, avšak ten\nmu oznámil, že je momentálne práceneschopný. Ďalej už správca dane o svojich krokoch žalobkyňu\nneinformoval a vydal rozhodnutie na podklade dôkazov, šetrení, záverov a skutočností, s ktorými\nžalobkyňu neoboznámil a ku ktorým sa nemala možnosť vyjadriť sa a predložiť dôkazy.\n15. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že správny súd sa v rozsudku sp. zn. 4S\n162/2008-52 zo dňa 24. septembra 2010 stotožnil s názorom správcu dane vo veci neuznania výdavkov,\nktoré nespĺňajú kritériá stanovené daňovými predpismi, konkrétne vo vzťahu k daňovému doklad č. FV\n02/2003 od dodávateľky U. D. VERZUS Bernolákovo, faktúr č. FV 03/2003 a FV 04/2003 od dodávateľa\nVIVOS, s.r.o. a výdavkom za prenájom lešenia od dodávateľa TECHNO HALL s.r.o. v sume 335.500 SK\n(faktúra č. 19/2003), pričom uviedol, že žalovaný uznal opravu celej haly, hoci žalobca mal v prenájme\nlen 360 m2. Správny súd tiež poukázal na to, že žalobkyňa nedoložila projektovú dokumentáciu haly vo\nViničnom, takže v tejto časti sú skutkové okolnosti veci ako aj dôvody hodnotenia správnym orgánom\nnepreskúmateľné. K výdavkom žalobkyne na lešenie na sklade v Devíne sa správny súd v celom rozsahu\nstotožnil s názorom žalovaného, ktorý neuznal výdavky žalobkyne, keďže nepreukázala dôvodnosť\nnavýšenia tohto výdavku vo svoj prospech. Vzhľadom na tento nedostatok správny súd považoval za\nnevyhnutné doplniť dokazovanie a riadne vec zdôvodniť v nových rozhodnutiach.\n16. Vzhľadom na zistenia správneho súdu a za účelom objektívneho posúdenia predložených dôkazných\nprostriedkov a svedeckých výpovedí, pristúpil správca dane k výpočtu reálne možného použitia lešenia\nna sklade vo Viničnom na základe predloženej projektovej dokumentácie skladu. Výdavky za prenájom\nlešenia v zmysle § 25 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z. z. znížil zo sumy 335.500 SK bez DPH na sumu\n90.836 SK, pričom žalobkyňu s doplnením konania oboznámil v zápisnici o ústnom pojednávaní č.\n603/321/120334/2010/Mac zo dňa 17. decembra 2010.\n17. Žalovaný poukázal na rozsudok sp. zn. 4S 70/2011-25 zo dňa 15. marca 2013, ktorým správny\nsúd rozhodnutie žalovaného č. I/222/16345/2011/991759-r zo dňa 18. februára 2011 zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie. Správny súd sa opätovne stotožnil s názorom správcu dane vo veci neuznania\nvýdavkov od dodávateľov U. D. VERZUS, VIVOS, s.r.o. a TECHNO HALL s.r.o.. Správny súd uviedol,\nže v protokole a ani následných rozhodnutiach nie sú objasnené rozpory týkajúce sa prenajatej rozlohy\nskladu vo Viničnom (v období prenájmu od PD Viničné na základe zmluvy zo dňa 1. februára 2003 to\nbolo 180 dní), obdobie prenájmu lešenia (podľa tvrdenia žalobkyne mala sklad prenajatý v období od 1.\njúla 2003 a prenájom je účtovaný od 1. júna 2003) doba prenájmu lešenia bola určená na 3 mesiace,\nprenájom je účtovaný na obdobie 6 mesiacov. Zároveň nebolo objasnené v akom časovom rozsahu a\naká plocha konštrukcie bola použitá v sklade v Devíne a v sklade vo Viničnom, nebolo skúmané ako boli\nvysporiadané nájomné vzťahy s predchádzajúcim vlastníkom PD Viničné, prechod vlastníckych práv\nna X. Š. a z toho vyplývajúcich povinností upraviť priestory skladu. Žalovaný na základe predmetného\nrozhodnutie správneho súdu rozhodnutie správcu dane č. 603/231/50755/2008/Bla zo dňa 4. júna\n2008 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.\n18. Správca dane na základe opätovného preskúmania v rámci vyrubovacieho konania preveril\nvlastnícky vzťah k sporným nehnuteľnostiam v danom období, ako aj podmienky prenájmu. Za týmto\núčelom požiadal miestne príslušnú správu katastra o oznámenie vlastníka nehnuteľnosti na parcele č.\nXXXX/XX, vedenej na LV č. XXXX v roku 2003. Z dokladov predložených Okresným úradom Pezinok,\nkatastrálny odbor vyplýva, že vlastníkom skladu vo Viničnom bolo Poľnohospodárske družstvo Viničné\naž do 25. novembra 2004, kedy vlastnícke práva k nehnuteľnosti prešli na nového majiteľa, a to\nna základe Kúpnej zmluvy zo dňa 17. júna 2003. Nakoľko žalobkyňa nepredložila žiadnu písomne\nuzatvorenú nájomnú zmluvu na obdobie po 1. máji 2003, kedy boli údajne vykonané opravy fasád\na stropu predmetnej nehnuteľnosti (skladu vo Viničnom), nepreukázala, že ňou uplatnený výdavok za\nprenájom lešenia bol skutočne vynaložený na dosiahnutie a udržanie príjmov.\n19. Žalovaný poukázal na to, že podľa § 165b ods. 1 daňového poriadku, daňové konanie začaté podľa\nzákona č. 511/1992 Zb. sa dokončí podľa daňového poriadku. Správca dane v procese vyrubovacieho\nkonania vykonal dokazovanie a následne vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane, pričom neukladal\nsankcie. Nakoľko súdy rozhodovali v predmetnej veci od 5. decembra 2008 do 12. novembra 2010\n\n(rozsudok č. k. 4S 162/2008-52) a od 18. apríla 2011 do 18. apríla 2013 (rozsudok č. k. 4S 70/2011-25),\npodľa § 69 daňového poriadku lehoty na vyrubenie dane alebo rozdielu dane podľa § 246d OSP neplynú.\nZ uvedeného vyplýva, že vo veciach daní a poplatkov počas konania v rámci správneho súdnictva\nspočíva lehota, ktorej uplynutím dochádza k zániku práva vyrubiť daň. Uvedené neplatí pre premlčaciu\nlehotu, pretože jej uplynutím dochádza k zániku príslušného nároku, nie však práva ako takého. Lehota,\nuplynutím ktorej zaniká právo vyrubiť daň (v danom prípade), je upravená v § 45 zákona č. 511/1992\nZb. Účinok spočívania uvedených lehôt má začatie niektorého z konaní podľa piatej časti OSP, ktorý\nupravuje aj okamih začatia konania (napr. § 249 ods. 1 OSP). Lehoty neplynú počas konania až\ndo jeho ukončenia právoplatným rozhodnutím. V deň nasledujúci po dni nadobudnutia právoplatnosti\nrozhodnutia plynutie lehôt pokračuje. V predmetnom prípade neplynula lehota pre zánik práva vyrubiť\ndaň od 5. decembra 2008 do 12. novembra 2010 (708 dní) a od 18. apríla 2011 do 18. apríla 2013\n(732 dní), t. j. 1440 dní. Spočívanie lehoty sa týka aj maximálnej lehoty pre vyrubenie dane, preto sa\naj táto posúva o 1440 dní (2003+10 rokov+1440 dní) na 10. decembra 2017. Vzhľadom k tomu, že\npred uplynutím 5 ročnej lehoty na zánik práva vyrubiť daň bol v roku 2008 vykonaný úkon smerujúci na\nvyrubenie dane (prerokovanie protokolu o výsledku zistení z opakovanej daňovej kontroly zo dňa 4. júna\n2008), začala plynúť 5 ročná lehota znovu, od konca tohto roku.\n20. K tvrdeniu žalobkyne, že správca dane vykonal ďalšiu daňovú kontrolu žalovaný uviedol, že správca\ndane nevykonal daňovú kontrolu, ale podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku vykonal dokazovanie\nv rámci vyrubovacieho konania na základe rozhodnutia správneho súdu sp. zn. 4S 70/2011-25 zo\ndňa 18. apríla 2013 a rozhodnutia žalovaného zo dňa 15. mája 2013, ktorým bol zrušený platobný\nvýmer správcu dane zo dňa 4. júna 2008. Správca dane sa v tomto procese zaoberal len sporným\nvýdavkom (prenájom lešenia) od dodávateľa TECHNO HALL s.r.o., nakoľko správny súd vo vzťahu\nk ostatným výdavkom potvrdil postup správcu dane. Správca dane v rámci vyrubovacieho konania\npredvolal žalobkyňu na ústne pojednávanie, pričom ju žiadal o predloženie účtovných dokladov v\nsúvislosti so spornými výdavkami. Zástupca žalobkyne, ktorý sa na pojednávanie dostavil dňa 2. júla\n2014 nepredložil žiadne nové účtovné doklady, ktoré by relevantne potvrdili opodstatnenosť výdavku za\nprenájom lešenia. Žalovaný uzavrel, že z jeho strany a zo strany správcu dane bol dostatočne zistený\nskutkový stav a po právnej stránke bola vec správne posúdená a preto navrhol, aby správny súd podľa\n§ 250j OSP žalobu zamietol.\n21. Správny súd rozsudkom sp. zn. 5S 86/2015-63 zo dňa 16. februára 2016, postupom podľa § 250j\nods. 1 OSP, žalobu zamietol. Správny súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného vo vzťahu k\naplikácii § 246d OSP v spojení s § 69 daňového poriadku. Mal za to, že nakoľko v predmetnej veci\nrozhodoval od 5. decembra 2008 do 12. novembra 2010 a od 8. apríla 2011 do 18. apríla 2013, lehoty\nna vyrubenie dane alebo rozdielu dane podľa vyššie citovaných ustanovení neplynú. Vo veciach daní\na poplatkov počas konania v rámci správneho súdnictva spočíva lehota, ktorej uplynutím dochádza k\nzániku práva vyrubiť daň. Uvedené neplatí pre premlčaciu lehotu, pretože jej uplynutím dochádza k\nzániku príslušného nároku, nie však práva ako takého.\n22. Správny súd mal za to, že v danej veci nešlo o vykonanie ďalšej daňovej kontroly ale vo veci bolo\nvykonané dokazovanie v rámci vyrubovacieho konania podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku na základe\nrozsudku Krajského súdu Bratislava zo dňa 18. apríla 2013 a rozhodnutia žalovaného zo dňa 15. mája\n2013, ktorým bol zrušený dodatočný platobný výmer správcu dane zo dňa 4. júna 2008. Rovnako správny\nsúd poukázal na to, že žalovaný sa na základe rozsudku č. k. 4S 70/2011-25 zo dňa 15. marca 2013\nvysporiadal s vytýkanými nedostatkami a vo vyrubovacom konaní preveril vlastnícky vzťah k spornej\nnehnuteľnosti v danom období, ako aj podmienky prenájmu.\n23. Proti rozsudku správneho súdu sp. zn. 5S 86/2015-63 zo dňa 16. februára 2016 podala žalobkyňa\npodľa § 201 v spojení s § 250ja OSP odvolanie a navrhla, aby odvolací súd toto rozhodnutie zrušil a vec\nvrátil správnemu súdu na ďalšie konanie, alebo ho zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného\nzruší ako nezákonné a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyňa mala za to, že rozsudok\nsprávneho súdu vychádza z neúplne zisteného skutkového stavu veci, ako aj z nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\n24. Podľa žalobkyne žalovaný a správny súd v otázke nájmu skladu vo Viničnom neaplikovali\nustanovenia zákona č. 116/1990 Zb. v súlade s právnym poriadkom, čo malo za následok nesprávne\n\nposúdenie výdavku za prenájom lešenia podľa faktúry č. 19/2003 ako výdavku ovplyvňujúceho základ\ndane. V zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 1. februára 2003 medzi prenajímateľom Poľnohospodárske\ndružstvo Viničné - Slovenský Grob a žalobkyňou bol predmetom nájmu jednak nebytový priestor so\nsamostatným vchodom, ktorý je súčasťou stavby p. č. 2300/32 na hospodárskom dvore Viničné (čl. II\nods. 1 nájomnej zmluvy), ako aj prístupová cesta k nemu (čl. II ods. 2 druhá veta nájomnej zmluvy). Z\nuvedeného jednoznačne vyplýva, že predmetom nájmu v danom prípade nebol výslovne len nebytový\npriestor, ale aj prístupová cesta k stavbe, čo znamená, že sa jedná o súbor vecí v právnom zmysle,\nktoré sa prenajímali k špecifickému účelu ako ucelený súbor, ako vec hromadná. Nešlo teda o nájom\njednotlivých nehnuteľností, ale o nájom veci podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmyslom\na účelom nájmu z predmetnej nájomnej zmluvy bolo prenajať jednotlivé veci (nebytový priestor a\nprístupovú cestu) ako ucelený súbor, hromadnú vec, nakoľko prejav vôle účastníkov nesmeroval k tomu,\naby nájomca užíval samostatne a nezávisle nebytový priestor a prístupovú cestu, ale aby tieto veci, ktoré\nza odlišných okolností tvoria samostatný predmet občianskoprávnych vzťahov, boli užívané spoločne\njedným nájomcom. Preto pre daný nájomný vzťah je prípustná aplikácia § 676 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka.\n25. Žalobkyňa poukázala na to, že správny súd už 2x zrušil rozhodnutie žalovaného pre jeho\nnepreskúmateľnosť v skutkových okolnostiach, ako aj v dôvodoch hodnotenia správnym orgánom.\nŽalovaný si podľa žalobkyne chcel zjednodušiť povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, keď až po\nniekoľkých rokoch začal argumentovať tým, že mu žalobkyňa nepredložila písomnú nájomnú zmluvu na\ncelý rok 2003. Vo vzťahu k daňovému výdavku vo výške 130.000 SK bez DPH za čistiace a upratovacie\npráce, žalobkyňa poukázala na to, že predmetné priestory slúžili ako kancelárske priestory, nie ako\npredajné miesto, a preto ich nebolo potrebné registrovať ako prevádzku. Užívacie právo k uvedenému\npriestoru preukázala tým, že je jeho bezpodielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti.\n26. V súvislosti s posudzovaním a neuznaním ďalších daňových výdavkov na poradenstvo, konzultácie\na marketing žalobkyňa uviedla, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne. Nie je\nspravodlivé od daňového subjektu požadovať presné a detailné preukázanie ich poskytnutia, keď išlo\nlen o dodanie služieb zjavne nemateriálnej povahy, keď kontrola sa vykonáva 5 a viac rokov od ich\nposkytnutia, dodania, zaplatenia a bežne sa k takýmto službám žiadna evidencia nevedie. Zároveň\nzdôraznila, že žalovaný a správny súd nesprávne aplikovali § 246d OSP na otázku plynutia lehôt podľa §\n69 daňového poriadku, nakoľko toto ustanovenie nerieši otázku plynutia lehôt pre vznik zodpovednosti,\nprípadne výkon rozhodnutia, ale lehoty, v ktorých je daňový úrad oprávnený vyrubiť daň, a teda upravuje\npremlčanie práva vybrať a vymáhať nedoplatky. Podľa žalobkyne 5 ročná lehota na vyrubenie dane\nzačala plynúť dňa 31. decembra 2004 a uplynula dňa 31. decembra 2009 a keďže rozhodnutie správcu\ndane bolo vydané až dňa 3. decembra 2014, ide o rozhodnutie nezákonné, nakoľko bolo vydané po\nuplynutí prekluzívnej lehoty podľa § 69 daňového poriadku.\n27. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne zotrval na svojej argumentácii, so závermi správneho\nsúdu sa stotožnil a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší súd SR“ alebo\n„NS SR“) napadnutý rozsudok potvrdil.\n28. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 2Sžf/85/2016 zo dňa 26. februára 2019 rozsudok správneho súdu\nsp. zn. 5S 86/2015-63 zo dňa 16. februára 2016 zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.\nPodľa Najvyššieho súdu SR správny súd nedostatočne odôvodnil, prečo považuje postup správneho\norgánu za správny a aké úvahy ho viedli k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu\nk preukázaniu daňových výdavkov za čistiace a upratovacie práce v priestoroch na Matejkovej ulici\nč. 9 a tiež za poradenstvo, konzultácie a marketingové prieskumy. Podľa NS SR napadnutý rozsudok\nvôbec neobsahuje právne posúdenie veci, právne závery správneho súdu v rozsudku absentujú, resp.\nsú absolútne nedostatočné, a teda napadnuté rozhodnutie je nepresvedčivé a nepreskúmateľné.\n29. Správny súd po opätovnom preskúmaní veci rozsudkom sp. zn. 5S 86/2015-99 zo dňa 14. mája 2019\n(ďalej len „napadnutý rozsudok“) podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „SSP“) napadnuté rozhodnutie žalovaného v\nspojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil. Úvodom správny súd poukázal na to, že k 1. júla 2016 bol\nprijatý SSP, pričom podľa prechodných ustanovení § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak,\n\nplatí tento zákon aj na konanie začaté podľa tretej časti OSP predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\nZ uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd ďalej rozhodoval danú vec už podľa SSP.\n30. Správny súd mal za to, že päťročná lehota na vyrubenie dane, ktorá začala plynúť dňa 31. decembra\n2004 uplynula 31. decembra 2009 v zmysle ustanovenia § 69 ods. 1 daňového poriadku (obsahovo\nrovnaké znenie bolo upravené aj v ustanovení § 45 ods. 1, ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. platného v čase,\nkedy nastali skutočnosti, ktoré boli predmetom skúmania daňovými orgánmi) a v tejto lehote daňový\núrad nevykonal žiadny úkon, ktorý by mohol byť považovaný za úkon s účinkom začatia plynutia novej\npäťročnej lehoty na vyrubenie dane. Ak by nedošlo k zrušeniu dodatočného platobného výmeru č.\n603/231/50755/2008/Bla zo dňa 4. júna 2008, bolo by možné vydanie tohto výmeru považovať za úkon,\nktorého účinkom je plynutie novej päťročnej lehoty podľa vyššie citovaného ustanovenia a táto lehota\nby uplynula dňa 31. decembra 2013. Z uvedeného dôvodu by právo správcu dane opakovane vyrubiť\nrozdiel dane zaniklo k 31. decembru 2013. Nové rozhodnutie správca dane vydal dňa 3. decembra 2014,\nčiže po uplynutí päťročnej lehoty na vyrubenie dane.\n31. Námietku žalovaného, že vo veci vyrubenia rozdielu dane za rok 2003 boli vedené súdne konania pod\nsp. zn. 4S 162/2008 (od 05.12.2008 do 12.11.2010) a sp. zn. 4S 70/2011 (od 18.04.2011 do 18.04.2013),\na teda ku dňu vydania rozhodnutia správcu dane k 3. decembru 2014 lehoty podľa § 69 daňového\nporiadku neplynuli, je podľa správneho súdu irelevantná. Ustanovenie § 69 Daňového poriadku rieši\nlehoty, v ktorých je príslušný správca dane oprávnený vyrubiť daň a upravuje premlčanie práva vybrať\na vymáhať nedoplatky. Správny súd mal za to, že plynutie lehoty podľa § 69 daňového poriadku nebolo\nprerušené a lehota na vyrubenie dane uplynula. Z uvedeného vyplýva, že správca dane už nemal vydať\nrozhodnutie o vyrubení rozdielu dane č. 9103401/5/5277748/2014 zo dňa 3. decembra 2014.\nIII.\nKasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde\n32. Proti napádanému rozsudku správneho súdu podal žalovaný (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť z\ndôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP] a\nnavrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n33. Sťažovateľ sa nestotožnil so záverom správneho súdu, že plynutie lehoty podľa § 69 daňového\nporiadku nebolo prerušené a lehota na vyrubenie dane uplynula. Poukazujúc na rozsudok správneho\nsúdu sp. zn. 5S 86/2015 zo dňa 16. februára 2016 sťažovateľ zastáva názor, že podľa § 246d OSP lehoty\npre zánik práva vo veciach daní, poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, verejných\nfondov, rozpočtov obcí mies a vyšších územných celkov počas konania podľa tejto časti neplynú. Z\nuvedeného vyplýva, že počas konania v rámci správneho súdnictva spočíva lehota, ktorej uplynutím\ndochádza k zániku práva vyrubiť daň. Uvedené neplatí pre premlčaciu lehotu, pretože jej uplynutím\ndochádza k zániku príslušného nároku, nie však práva ako takého. Lehota, uplynutím ktorej zaniká právo\nvyrubiť daň je riešená v § 45 zákona č. 511/1992 Zb.\n34. Účinok spočívania uvedených lehôt má začatie niektorého z konaní podľa piatej časti OSP, ktorý\nupravuje aj okamih začatia konania (napr. § 249 ods. 1 OSP). Lehoty neplynú počas konania až\ndo jeho ukončenia právoplatným rozhodnutím. V deň nasledujúci po dni nadobudnutia právoplatnosti\nrozhodnutia plynutie lehôt pokračuje. V predmetnom prípade neplynula lehota pre zánik práva vyrubiť\ndaň od 5. decembra 2008 do 12. novembra 2010 (708 dní) a od 18. apríla 2011 do 18. apríla 2013\n(732 dní), t. j. 1440 dní. Vzhľadom k tomu, že uplynutím päťročnej lehoty na zánik práva vyrubiť daň\nbol v roku 2008 vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane (prerokovanie protokolu o výsledku zistení\nz opakovanej daňovej kontroly zo dňa 4. júna 2008), začala plynúť päťročná lehota znovu, od konca\ntohto roku.\n35. Sťažovateľ nesúhlasí s právnym názorom správneho súdu, že päťročná lehota na vyrubenie dane,\nktorá začala plynúť dňa 31. decembra 2004 uplynula 31. decembra 2009 v zmysle § 69 ods. 1 daňového\nporiadku a v tejto lehote nevykonal správca dane žiadny úkon, ktorý by mohol byť považovaný za\núkon s účinkom začatia plynutia novej päťročnej lehoty na vyrubenie dane. Ak by nedošlo k zrušeniu\ndodatočného výmeru zo dňa 4. júna 2008, bolo by možné vydanie tohto výmeru považovať za úkon,\n\nktorého účinkom je plynutie novej päťročnej lehoty a z tohto dôvodu by právo správcu dane opakovane\nvyrubiť rozdiel dane zaniklo k 31. decembru 2013. Preto nové rozhodnutie správcu dane zo dňa 3.\ndecembra 2014 bolo vydané po uplynutí päťročnej lehoty na vyrubenie dane.\n36. V zmysle § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb. za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu\ndane (§ 45 ods. 2) sa považuje deň doručenia protokolu. Za deň doručenia protokolu sa podľa § 15\nods. 12 považuje deň jeho prerokovania. Keďže prerokovanie protokolu o výsledku zistení z opakovanej\nkontroly sa uskutočnilo dňa 29. mája 2008, bol zo strany správcu dane vykonaný úkon smerujúci na\nvyrubenie dane alebo rozdielu dane a preto zrušenie dodatočného platobného výmeru zo dňa 4. júna\n2008 nemalo v žiadnom prípade vplyv na uplynutie lehoty z titulu zániku práva na vyrubenie dane.\n37. Žalobkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že ju považuje za nedôvodnú a\nneopodstatnenú, pričom má za to, že napadnutý rozsudok je vecne správny a riadne odôvodnený a\nvychádza z úplne zisteného skutkového stavu veci, ako aj zo správneho právneho posúdenia veci.\nPoukazujúc na svoju argumentáciu v predchádzajúcom konaní žalobkyňa navrhla, aby kasačný súd\nkasačnú sťažnosť žalovaného zamietol a napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.\nIV.\nPosúdenie kasačného súdu\n38. Dňa 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č.\n422/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších\npredpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj\nako „kasačný súd“) kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej\nlen „Najvyšší súd SR“ alebo „NS SR“) v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods.\n4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom\nna rozhodnutie senátu 3 S a bola v kasačnom konaní vedená pod pôvodnou spisovou značkou.\n39. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že\nkasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je\nprípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných\nbodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu\na dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.\n40. Kasačný súd sa v súlade s dôvodmi kasačnej sťažnosti zaoberal otázkou, či správny súd správne\nprávne posúdil daný prípad, keď podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného\nv spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil. V tejto súvislosti skúmal najmä to, či v danom prípade\ndošlo k uplynutiu lehôt podľa § 69 ods. 1 daňového poriadku v spojení s § 246d OSP.\n41. Po preskúmaní súdneho a administratívneho spisu kasačný súd konštatuje, že v danom prípade\nžalobkyňa podala daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roku 2003 dňa 29. marca 2004. Správca\ndane Oznámením o výkone opakovanej kontroly zo dňa 23. novembra 2007 oznámil žalobkyni,\nže vykoná opakovanú daňovú kontrolu, z ktorej následne vyhotovil Protokol o výsledku zistenia z\nopakovanej daňovej kontroly zo dňa 23. apríla 2008, ktorý bol v ten istý deň so žalobkyňou prerokovaný.\nNa základe predmetného protokolu správca dane vydal Dodatočný platobný výmer zo dňa 4. júna 2008,\nktorý žalovaný (v tom čase Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky) rozhodnutím zo dňa 25. septembra\n2008 potvrdil. Správny súd rozsudkom č. k. 4S 162/2008-52 zo dňa 24. septembra 2010 toto rozhodnutie\nzrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný na základe predmetného rozsudku vydal\nrozhodnutie zo dňa 18. februára 2011, ktorým dodatočný platobný výmer správcu dane zo dňa 4. júna\n2008 zmenil tak, že zvýšil daňovú povinnosť žalobkyne. Rozsudkom č. k. 4S 70/2011 zo dňa 15. marca\n2013 správny súd toto rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný na\nzáklade tohto rozhodnutia vec vrátil na ďalšie konanie správcovi dane, ktorý vydal rozhodnutie o vyrubení\nrozdielu dane zo dňa 3. decembra 2014, ktoré žalovaný svojim rozhodnutím zo dňa 9. marca 2015\n\nnásledne potvrdil. Toto rozhodnutie a následné konanie pred správnym súdom je predmetom prieskumu\nkasačného súdu.\n42. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že žalovaný a správca dane nesprávne aplikovali § 246d OSP na otázku\nplynutia lehôt podľa § 69 daňového poriadku, pretože toto ustanovenie nerieši otázku plynutia lehôt\npre zánik zodpovednosti, ale lehoty, v ktorých je správca dane oprávnený vyrubiť daň, a teda upravuje\npremlčanie práva vybrať a vymáhať nedoplatky. Podľa žalobkyne na základe rozhodnutia žalovaného\nč. 1100302/1/222146/2013/5085-r zo dňa 15. mája 2013, ktorým bol zrušený dodatočný platobný výmer\nsprávcu dane zo dňa 4. júna 2008, bol de facto zrušený úkon smerujúci na vyrubenie dane, a tým pádom\núkon, od ktorého je možné počítať novú lehotu. Päťročná lehota teda podľa žalobkyne uplynula dňa 31.\ndecembra 2009 v zmysle § 69 ods. 1 daňového poriadku, s čím sa stotožnil aj správny súd v napadnutom\nrozsudku. Námietku žalovaného, že v priebehu rokov 2008 - 2010 a 2011 - 2014 prebiehali v danej veci\nsúdne konania, a teda lehoty podľa § 69 daňového poriadku boli prerušené, považoval správny súd za\nirelevantnú.\n43. Vo vzťahu k aplikácii daňového poriadku na daný prípad kasačný súd poukazuje na § 165b ods.\n1 daňového poriadku, z ktorého vyplýva, že daňové konanie začaté podľa zákona č. 511/1992 Zb.\nsa dokončí podľa daňového poriadku. Výkladom a contrario je možné konštatovať, že za účinnosti\ndaňového poriadku nie je možné aplikovať procesnú normu, a síce zákon č. 511/1992 Zb.. Predmetnú\nprávnu úvahu podporuje aj § 165b ods. 2 daňového poriadku, podľa ktorého § 165 ods. 2 znenie pred\nbodkočiarkou a § 165a sa od 30. decembra 2012 nepoužijú. Touto právnou úvahou sa v napadnutom\nrozsudku riadil aj správny súd.\n44. Kasačný súd stotožňujúc sa s postupom správneho súdu pri aplikácii SSP, ako procesného predpisu\nna daný prípad poukazuje na to, že v zmysle § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí\ntento zákon aj na konanie začaté podľa tretej časti OSP predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\n45. Podľa § 69 ods. 1 daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,\nnemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po\nuplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v\nktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom\ndaňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.\n46. Podľa § 69 ods. 2 daňového poriadku ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na\nvyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, plynú\nlehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený.\nVyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov možno\nnajneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v\nktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom\ndaňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.\n47. Podľa § 69 ods. 3 daňového poriadku za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane\nalebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov sa považuje doručenie\na) protokolu z daňovej kontroly,\nb) protokolu o určení dane podľa pomôcok.\n48. Podľa § 246d OSP ak osobitný zákon upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty\nurčuje lehoty pre zánik zodpovednosti, prípadne pre výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa\ntejto časti neplynú. Obdobne to platí o lehotách pre zánik práva vo veciach daní, poplatkov a odvodov,\nktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest a vyšších územných celkov.\n49. Vzhľadom na priebeh konania má kasačný súd za to, že správca dane postupoval procesne správne,\nkeď na základe protokolu o výsledku zistenia z opakovanej daňovej kontroly zo dňa 23. apríla 2008\nvydal dodatočný platobný výmer zo dňa 4. júna 2008, ktorý následne sťažovateľ rozhodnutím zo dňa 25.\nseptembra 2008 potvrdil. V tomto prípade sa jednalo o úkon smerujúci k uplatneniu nároku na úhradu\ndane z príjmov fyzickej osoby a nie úkon smerujúci na vyrubenie dane. Ak by šlo o úkon smerujúci na\nvyrubenie dane, išlo by o výkon daňovej kontroly, avšak v tomto prípade už dodatočný platobný výmer\nvydaný bol. Z uvedeného vyplýva, že lehota na vyrubenie dane podľa § 69 ods. 1 daňového poriadku\n\nnemohla k 25. septembru 2008 uplynúť, a to aj z dôvodu, že následne prebehlo konanie pred správnym\nsúdom, ktorého výsledkom bolo zrušenie predmetného rozhodnutia a vrátenie veci na nové konanie.\n50. Správny súd v rozsudkoch č. k. 4S 162/2008-52 zo dňa 24. septembra 2010 a č. k. 4S 70/2011-25\nzo dňa 15. marca 2013 sťažovateľovi vytkol, že sa iba čiastočne riadil zásadou voľného hodnotenia\ndôkazov, pričom v rozhodnutiach neuviedol všetky rozhodujúce skutočnosti. Správny súd sa, rovnako\nako v tomto konaní, zaoberal daňovými výdavkami vo vzťahu k dodávateľom TECHNO HALL s.r.o.,\nU. D.Á. VERZUS a VIVOS s.r.o., z čoho jasne vyplýva, že ide o rovnakú vec, pričom správny súd\nrozhodnutia sťažovateľa zrušil a vrátil na ďalšie konanie najmä z procesných dôvodov. Nakoľko teda išlo\no rovnaký predmet konania, nemožno na vec hľadieť tak, že by sťažovateľ v priebehu času vydal rôzne\nrozhodnutia, a teda že by lehota na vydanie rozhodnutia o vyrubení dane uplynula. Tento argument\npodporuje aj skutočnosť, že podľa § 246d OSP lehoty počas súdneho konania neplynú.\n51. Kasačný súd sa teda nestotožňuje so závermi správneho súdu uvedenými v bodoch 65 až 67\nnapadnutého rozsudku. Podľa bodu 65 napadnutého rozsudku lehota na vyrubenie dane uplynula dňa\n31. decembra 2009 a sťažovateľ nevykonal žiaden úkon. Tak, ako je uvedené vyššie, správca dane\nvydal protokol o výsledku zistenia z opakovanej daňovej kontroly a následne vydal dodatočný platobný\nvýmer, ktorý bol rozhodnutím sťažovateľa potvrdený. Správny súd rovnako nesprávne vyhodnotil (bod\n66 napadnutého rozsudku), že rozhodnutie správcu dane zo dňa 4. júna 2008 bolo zrušené. Práve\nnaopak, uvedené bolo rozhodnutím sťažovateľa zo dňa 18. februára 2011 zmenené. Skutočnosť, že obe\nrozhodnutia správny súd zrušil a vec následne vrátil na ďalšie konanie treba v súvislosti s počítaním\nlehôt chápať tak, že lehota na vydanie nového rozhodnutia počas súdneho konania neplynula. Ak by to\ntak nebolo, sťažovateľovi a správcovi dane by počas súdneho konania uplynuli lehoty, počas ktorých by\nmohli vyrubiť daň, a to bez svojho zavinenia. Z uvedeného dôvodu kasačný súd nesúhlasí s tvrdením\nsprávneho súdu (bod 67 napadnutého rozsudku), že sťažovateľova námietka o neplynutí lehôt neobstojí.\n52. Z hľadiska právnej istoty žalobkyne však kasačný súd pripúšťa, že nie je v súlade s princípmi\nprávneho štátu, aby administratívne konanie v spojení so súdnym konaním de facto trvalo od roku 2007.\nNa druhej strane kasačný súd je povinný posúdiť predmetnú vec v súlade so všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, ktoré v danom prípade správne orgány rešpektovali a postupovali podľa nich.\n53. Nad rámec vyššie uvedeného dáva kasačný súd do pozornosti správneho súdu zbierkové\nrozhodnutie NS SR v právnej veci č. k. 6 Sžf/9/2018 zo dňa 9. mája 2019 (R 69/2019), ktoré sa týka\nspočívania lehôt podľa § 246d OSP, a s ktorým sa v plnej miere stotožňuje:\n„93. Sťažovateľ namietal, že v prípade postupu podľa ust. § 250l až § 250s OSP (v súčasnej právnej\núprave podľa ust. § 177 až § 193 SSP), neprináleží správcovi dane prerušiť daňové konanie, preto k\nspočívaniu lehoty počas súdneho konania nedošlo. K uvedenému je potrebné uviesť, že aj na konanie\npodľa tretej hlavy piatej časti OSP sa vzťahujú všeobecné ustanovenia prvej hlavy piatej časti OSP,\nkonkrétne ust. § 246d OSP, z ktorého znenia vyplýva, že ak osobitný zákon upravuje lehotu pre zánik\npráva okrem iného vo veciach daní, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, tieto lehoty počas konania podľa\npiatej časti OSP neplynú. V tomto smere sa kasačný súd stotožňuje s právnym názorom krajského súdu\naj vo vzťahu k počítaniu lehôt podľa zákona č. 511/1992 Zb., ktorý bol účinný v čase začatia plynutia\nlehôt (body č. 32 a 33 rozsudku krajského súdu), preto námietka sťažovateľa o nespočívaní lehôt počas\nsúdneho konania a následného uplynutia lehoty na vyrubenie dane je irelevantná.\n94. Pre úplnosť veci kasačný súd zdôrazňuje, že ustanovenie § 246d OSP sa v podstate i recipovalo do\nust. § 71 ods. 1 Správneho súdneho poriadku. Preto tvrdenia sťažovateľa o tom, že za prechádzajúcej\nprocesnej úpravy podľa OSP lehoty na vyrubenie dane v prípade súdneho prieskumu nespočívali, sú\nzavádzajúce a právne irelevantné.\n95. Z týchto dôvodov sú taktiež právne irelevantné i námietky sťažovateľa o preklúzii príslušnej 5ročnej lehoty na vyrubenie dane z dôvodu, že správca dane „nezohľadnil nespočívanie lehoty“ pri\npredchádzajúcom súdnom prieskume v zmysle OSP. Takáto obrana sťažovateľa nemá oporu ani v\npredchádzajúcej procesnej právnej úprave a ani v súčasnej procesnej úprave zakotvenej v Správnom\nsúdnom poriadku.\n96. Sťažovateľ viackrát namietal, že nebolo zrejmé, ktorým úkonom bolo začaté ďalšie vyrubovacie\nkonanie. Je potrebné zdôrazniť, že vyrubovacie konanie nezačalo odznova, ale už začaté konanie\npokračovalo po zrušení a vrátení rozhodnutí daňových orgánov krajským súdom z dôvodu už\n\nspomínaných procesných pochybení. Daňové orgány viazané právnym názorom krajského súdu za\núčelom odstránenia vád konania len doplnili vyrubovacie konanie (možnosť žalobcu vyjadriť sa k\nzisteným skutočnostiam a možnosť predložiť dôkazy na podporu svojich tvrdení) a následne vydali\nrozhodnutia, ktoré sú predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci. Ani samotný zákon (v danom\nprípade v tom čase účinný zákon č. 563/2009 Z. z. - daňový poriadok) neobsahuje ustanovenie, od\nkedy, resp. od vykonania akého konkrétneho úkonu plynie lehota na pokračujúce vyrubovacie konanie\nv prípade zrušenia a vrátenia rozhodnutí daňových orgánov. (...)\n100. (...) Pre úplnosť kasačný súd ešte poukazuje na rozhodovaciu činnosť tunajšieho súdu v obdobných\nveciach, bližšie pozri rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 6Sžfk/59/2017, ako aj rozsudok sp. zn.\n6Sžfk/58/2017.“\nV.\nZáver\n\n54. Kasačný súd poukazujúc na vyššie uvedené rozhodnutia konštatuje, že správny súd sa v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia nevysporiadal so všetkými pre vec zásadnými námietkami sťažovateľa, svoje závery\nneformuloval zrozumiteľne a presvedčivo, pričom sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol relevantné\nskutočnosti, ktorými spochybnil vecnú správnosť rozsudku správneho súdu. V zmysle uvedeného\nkasačný súd rozsudok správneho súdu podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n55. Najvyšší správny súd ako súd kasačný v súvislosti s otázkou prípustnosti, resp. povinnosti\nzohľadnenia konštantnej judikatúry NS SR pri svojom rozhodovaní konštatuje, že uvedenú konštantnú\nprax (bod 40) judikovanú NS SR možno na účely zabezpečenia kontinuity rozhodovacej činnosti a\nzabezpečenia právnej istoty považovať za rozhodovaciu činnosť kasačného súdu. V tejto súvislosti\npovažuje aj vo vzťahu k aplikácii § 464 ods. 2 SSP za rozhodujúce, že odo dňa 1. augusta 2021\ndošlo k prechodu kompetencií zo správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší\nsprávny súd Slovenskej republiky (kompetenčná kontinuita, bod 6). V súlade s princípom právnej istoty\na legitímnych očakávaní založených aj na ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít\n[§ 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 2 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení\nneskorších predpisov], je kasačný súd viazaný doterajšou rozhodovacou činnosťou správneho kolégia\nNS SR.\n56. V ďalšom konaní správny súd opätovne rozhodne, pričom je viazaný právnym názorom vyjadreným\nv tomto rozsudku. Zároveň s poukazom na § 467 ods. 3 SSP rozhodne aj o nároku na náhradu trov\nkasačného konania.\n57. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 147 ods. 2 v\nspojení s § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/86/2015", "guid": "cb72a024-b979-4998-bfa0-4ba12391cf1c:b8bc8857-24e1-4892-aa4a-fab1d7c63c4f", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}