{"guid": "ee823712-f68c-4e17-b742-e127943521fe:e99f613a-03cd-4fa7-a9c0-2e3a98271cc2", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:8020200435.1", "spisova_znacka": "9Sžsk/42/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/42/2021 z 30. 11. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 30. novembra 2021, sp. zn. 9Sžsk/42/2021, ECLI:SK:NSSSR:2021:8020200435.1", "identifikacne_cislo": "8020200435", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "datum_vydania": "2021-11-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-31.odsek-1", "nazov": "§ 31 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-31.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-51", "nazov": "§ 51 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-51", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-2", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-31", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-49", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-51", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e99f613a-03cd-4fa7-a9c0-2e3a98271cc2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:8020200435.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2021:8020200435.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2021:8020200435.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n9Sžsk/42/2021\n8020200435\n30. 11. 2021\nJUDr. Michal Matulník\nECLI:SK:NSSSR:2021:8020200435.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy\nTakáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a Mgr. Michala Novotného, v právnej\nveci žalobcu: G. W., narodený XX. J. XXXX, bytom X. J. XX, XXX XX Y., zastúpený: JUDr. Ing.\nMarcela Martinkovičová, advokátka, so sídlom Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, proti žalovanej:\nSociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovanej z 1. júna 2020, číslo 52892-2/2020-BA, o kasačnej sťažnosti žalobcu\nproti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 15. apríla 2021, č.k. 6Sa/21/2020-54, t a k t o\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKasačnou sťažnosťou napadnuté rozhodnutie krajského súdu\n1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 15. apríla 2021, č.k.\n6Sa/21/2020-54 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj\n„SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej z\n1. júna 2020, číslo: 52892-2/2020-BA, ktorým žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o\nsociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zamietla v celom rozsahu\nodvolanie žalobcu proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad\nz 28. februára 2020, číslo: 200-004033-CA04/2020 vo veci nepriznania nároku na materské odo dňa 2.\naugusta 2019 a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdila. Predmetným rozhodnutím prvostupňový\nsprávny orgán rozhodol tak, že žalobca nemá nárok na materské, ktorý si uplatnil od 2. augusta 2019.\n2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal najmä\nv intenciách ustanovenia § 49 zákona č. 461/2003 Z. z. v rozhodnom znení a postupom v zmysle právnej\núpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za\nprimeraného použitia ustanovení Prvej hlavy Tretej časti SSP upravujúcej všeobecnú správnu žalobu\ndospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.\n3. Krajský súd podstatné skutkové okolnosti, z ktorých vychádzal, odôvodňujúc svoje rozhodnutie,\nuviedol v prvej časti odôvodnenia rozsudku, v ktorej sumarizoval priebeh administratívneho konania a\ndôvody preskúmavaného rozhodnutia, ako aj skutočnosti, ktoré osobitne opísal v bode 26 kasačnou\nsťažnosťou napadnutého rozsudku.\n\n4. Za relevantnú, z pohľadu právneho posúdenia veci, krajský súd považoval časť odôvodnenia\nrozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorý poukázal na to, že žalobca iba formálne spísal s\nmatkou dieťaťa dohodu o prevzatí dieťaťa, o ktoré sa vlastne ani fakticky nemôže starať, pretože jeho\nvýkon práce je v 12 až 24-hodinových službách a jeho práca je v sídle zamestnávateľa, t.j. v Poprade.\n5. Krajský súd v podstatnej časti odôvodnil svoje rozhodnutie výkladom ustanovenia § 49 ods. 2 v\nspojení s ustanovením § 30 zákona č. 461/2003 Z. z. v rozhodnom znení, v rámci ktorého vymedzil dve,\npre danú vec podstatné, základné podmienky nároku na materské, a to podmienku absencie príjmu a\npodmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu.\nČo sa týka splnenia podmienky absencie príjmu krajský súd uzavrel, že „O príjme žalobcu ako príslušníka\nOR Hasičského a záchranného zboru v Poprade nemal súd žiadne pochybnosti. Predovšetkým mal\npreukázané, že u žalobcu nešlo o absenciu príjmu.“. Čo sa týka splnenia druhej uvedenej podmienky\n(podmienka prevzatia a poskytovania starostlivosti) posúdil krajský súd žalobcom tvrdenú potrebu\ninterpretácie pojmu „starostlivosť“ (podľa § 49 ods. 2 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z. z. v rozhodnom\nznení) prostredníctvom analógie s pojmovým vymedzením pojmu „riadna starostlivosť“ podľa § 3 ods.\n3 zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej\nlen „zákon č. 571/2009 Z. z.“). Krajský súd stručnou analýzou charakteru predmetu úpravy zákona č.\n461/2003 Z. z. a zákona 571/2009 Z. z. (poukazujúc na rozdielnosti medzi sociálnym poistením a štátnou\nsociálnou dávkou) odôvodnil nevhodnosť aplikácie analógie pojmu riadna starostlivosť pri interpretácii\npojmu starostlivosť a uviedol, že „... výkon pracovnej činnosti na plný úväzok pri poskytovaní starostlivosti\no dieťa do troch rokov jeho veku je v rozpore s účelom poskytovania materského.“. Krajský súd teda\nuzavrel, že iba formálne prevzatie dieťaťa a jeho starostlivosti nie je splnením osobitných podmienok na\npriznanie materského podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z.\n6. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že správne orgány rozhodli\nv súlade so zákonom a na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, z ktorého vyvodili správny\nprávny záver a svoje rozhodnutia aj dôsledne odôvodnili a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190\nSSP zamietol.\n7. O náhrade trov konania rozhodol tak, že neúspešnému žalobcovi s odkazom na ustanovenie § 167\nods. 1 SSP a žalovanej s odkazom na ustanovenie § 168 SSP právo na náhradu trov konania nepriznal.\nII.\nKasačná sťažnosť\n8. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť. Žalobca kasačné dôvody v úvode\nkasačnej sťažnosti vymedzil odkazom na ustanovenia § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP. Podstatný priestor\nžalobca venoval citácii ustanovení správneho súdneho poriadku a zákona č. 461/2003 Z. z.\n9. Žalobca nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom a teda dôvod kasačnej sťažnosti podľa §\n440 ods. 1 písm. g) SSP identifikoval v tom, že krajský súd (podľa názoru žalobcu) za podmienky vzniku\nnároku na materské iného poistenca nesprávne považoval aj podmienku absencie príjmu a podmienku\nposkytovania osobnej starostlivosti dieťaťu. K prvej zo zmienených podmienok žalobca uviedol, že: „Ak\nby teda podmienka absencie príjmu mala byť jednou z podmienok pre vznik nároku na materské, bola\nby rozhodne uvedená v zákone.“. K otázke posudzovania splnenia podmienky poskytovania osobnej\nstarostlivosti dieťaťu žalobca uviedol, že „ ... žalobca má za to, že práve preto sa má použiť pojem\nstarostlivosti o dieťa v zákone o rodičovskom príspevku, v zmysle ktorého riadna starostlivosť o dieťa\nje starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu\ndieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych\nprehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu podľa § 3 ods. 3 zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom\npríspevku v platnom znení.“.\n10. Následne žalobca odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu krajským súdom a teda\ndôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP bližšie opísal v záverečnej časti kasačnej\nsťažnosti konštatujúc, že „... Žalobca má za to, že sa krajský súd odklonil od ustálenej rozhodovacej\npraxe - Krajský súd Prešove, sp.zn. 8Sa/6/2019, pričom poukazuje na nasledovné rozhodnutie Krajské\nsúdu Trnava, sp.zn. 44Sa/5/2019...“.\n\n11. Žalobca navrhol, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nŽalobca ďalej v rámci sťažnostného návrhu uviedol „...resp. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.\nzn. 6Sa/21/2020 zo dňa 15.04.2021 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného 52892-2/2020-BA zo dňa\n01.06.2020 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi priznal náhradu trov konania\na trov kasačného konania.“.\nIII.\nVyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti\n12. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo 17. júna 2021, v ktorom uviedla, že v plnej\nmiere súhlasí s právnym názorom krajského súdu tak, ako je tento uvedený v odôvodnení napadnutého\nrozsudku. Nad rámec uvedeného žalovaná vo svojom vyjadrení, v súvislosti s interpretáciou spojenia\n„prevziať dieťa do starostlivosti“ uviedla, že „Žalovaná zdôrazňuje, že výkon inej zárobkovej činnosti\nnaozaj nie je prekážkou vzniku nároku iného poistenca na materské, pokiaľ je podmienka prevzatia\ndieťaťa do starostlivosti zachovaná aj popri výkone práce z inej činnosti, t.j. ak sú pracovné podmienky\njej výkonu upravené tak, aby za ich súčasného plnenia bolo možné poskytnúť dieťaťu skutočnú\nstarostlivosť, nakoľko tá je dôvodom poskytovania materského inému poistencovi.“.\n13. Žalovaná navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú podľa § 461 SSP\nzamietol.\n14. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalobcovi dňa 23. júna 2021 na vedomie.\nIV.\nPosúdenie kasačnej sťažnosti\n15. Na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) podľa § 101e ods.\n2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov od 1. augusta 2021 prešiel výkon súdnictva z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo\nvšetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu. Podľa\n§ 11 písm. h) SSP rozhoduje najvyšší správny súd o kasačných sťažnostiach. Najvyšší správny súd\nteda ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia\npojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie\nje dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.\nIV.1. Referenčné právne normy\n16. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n17. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n18. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n19. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v\nsociálnych veciach.\n20. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nSociálnej poisťovne.\n\n21. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské\npoistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie\npríjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.\n22. Podľa § 13 ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z., z nemocenského poistenia sa za podmienok\nustanovených týmto zákonom poskytujú nemocenské dávky, a to materské.\n23. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo\nčinná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento\nzákon neustanovuje inak, ak\na) splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského\npoistenia a\nb) zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom\nvznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia\npovinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej\nosoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol\ndôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich\nkalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; podmienka\nzaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na\nnemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 5 eur.\n24. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom ku dňu podania žiadosti o materské,\niný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské\nodo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý\niný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období\n31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac\ndetí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské.\nIný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných\ndvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.\n25. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení, iný poistenec, ktorý sa stará o\ndieťa a ktorý bol pred podaním žiadosti o materské nemocensky poistený najmenej 270 dní, má nárok\nna materské v období 28 týždňov od priznania materského.\n26. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom ku dňu podania žiadosti o\nmaterské, iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa,\nnajskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo\nrodičovský príspevok.\n27. Podľa § 49 ods. 3 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení, iný poistenec je otec dieťaťa,\nnajskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo\nrodičovský príspevok.\n28. Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ak dieťa prevzala do starostlivosti iná fyzická osoba alebo\nprávnická osoba z dôvodu, že sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o\ndieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské tomuto poistencovi zaniká dňom prevzatia\ndieťaťa do tejto starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa zo starostlivosti inej fyzickej\nosoby alebo právnickej osoby. Nárok na materské trvá do uplynutia celkového obdobia trvania nároku\nna materské, najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa.\n29. Podľa § 51 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu,\nako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o\ndieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa\npoistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku\nna materské.\n\n30. Podľa § 85 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 315/2001 Z. z.“), služobný čas príslušníka je 40 hodín týždenne. Skrátenie\ntýždenného služobného času príslušníka možno dohodnúť v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa.\n31. Podľa § 86 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z., služobný čas príslušníkov môže byť rozvrhnutý\nnerovnomerne. Nerovnomerne rozvrhnutý služobný čas príslušníkov je rozvrhnutý na obdobie šiestich\nmesiacov.\n32. Podľa § 86 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z., pri nerovnomernom rozvrhnutí nesmie byť dĺžka\nslužobného času v jednotlivých služobných dňoch vyššia ako 18 hodín. Celková dĺžka vykonávania\nštátnej služby a na ňu bezprostredne nadväzujúcej určenej služobnej pohotovosti v mieste vykonávania\nštátnej služby je najviac 24 hodín v služobnom dni.\n33. Podľa § 93 ods. 2 prvá veta zákona č. 315/2001 Z. z., príslušník, ktorý má rozvrhnutý služobný čas\npodľa § 86, má nárok aj na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa.\n34. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z., pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie\npríslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej\ninformačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a ozbrojený\npríslušník finančnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak.\n35. Podľa § 10 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z.z., policajt alebo profesionálny vojak, ktorý prevzal dieťa\ndo osobnej starostlivosti, je\na) otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela,\nb) otec dieťaťa, ak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre\nsvoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a ak matka nepoberá materské alebo\nrodičovský príspevok s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu,\nc) manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať alebo nesmie\nstarať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a ak matka nepoberá\nmaterské alebo rodičovský príspevok,\nd) policajt alebo profesionálny vojak, ak sa osobne stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného\norgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča.\n36. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z., rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou\nštát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa.\n37. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 571/2009 Z. z., riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona\nje starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu\ndieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych\nprehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu.\n38. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 571/2009 Z. z., podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje\nza splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou\nfyzickou osobou alebo právnickou osobou.\nIV.2. Skutkový stav\n39. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd ako\nnedôvodnú zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej\nz 1. júna 2020, číslo: 52892-2/2020-BA, ktorým táto podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003\nZ. z. zamietla odvolanie žalobcu a v celom rozsahu potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie\nSociálnej poisťovne, pobočka Poprad z 28. februára 2020, číslo: 200-004033-CA04/2020. Predmetným\nrozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 49 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodol tak,\nže žalobca nemá nárok na materské, ktorý si uplatnil od 2. augusta 2019.\n40. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej mal\npreukázané, že\n- žalobca je príslušníkom Hasičského o záchranného zboru, zaradený na výkon služby na Okresnom\nriaditeľstve Hasičského a záchranného zboru v Poprade (stav ku dňu podania žiadosti o materské),\n\n- dňa 2. augusta 2019 žalobca na tlačive B0979684 požiadal o materské od 2. augusta 2019, pričom\nnárok na materské si uplatnil ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba,\n- dohoda o prevzatí dieťaťa do starostlivosti medzi žalobcom a matkou dieťaťa (dokument označený\nako „Čestné vyhlásenie k žiadosti o materské - iný poistenec“, ktorý bol podpísaný žalobcom a matkou\ndieťaťa, J. W., ktorého súčasťou bolo vyhlásenie matky G. G. W. narodenej XX. J. XXXX, že po dohode\ns manželom zveruje dieťa do starostlivosti žalobcovi) bola uzavretá dňa 2. augusta 2019, deň prevzatia\nstarostlivosti o dieťa je v nej označený 2. august 2019,\n- žalobca v čestnom vyhlásení z 2. augusta 2019 uviedol, že je sociálne zabezpečený na základe zákona\nč. 328/2002 Z. z.,\n- matka dieťaťa si žiadosťou zo dňa 31. júla 2019 adresovanou príslušnému úradu práce, sociálnych\nvecí a rodiny požiadala o odňatie rodičovského príspevku od 2. augusta 2019 z dôvodu „ ... že otec\ndieťaťa nastupuje 02.08.2019 na materskú dovolenku“,\n- podľa písomného vyjadrenia riaditeľa Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru\nv Poprade z 27. septembra 2019 „ ... žalobca nečerpá materskú dovolenku a pracovný čas má\nnerovnomerne rozvrhnutý v pracovných zmenách t.j. 24 hod. pracuje v zmene a potom má 48 hod.\nvoľno.“,\n- z prehľadu dochádzky žalobcu za obdobie mesiacov august 2019 až december 2019 okrem iného\nvyplýva, že mal žalobca v mesiaci august 2019 5x 24 hodinovú službu, v mesiaci september 2019\n7x 24 hodinovú službu, v mesiaci október 2019 10x 24 hodinovú službu, v mesiaci november 2019\n8x 24 hodinovú službu a v mesiaci december 2019 8x 24 hodinovú službu, nad rámec uvedených 24\nhodinových služieb mal žalobca v označenom období aj kratšie služby, ktorých presný súpis a rozsah\nje súčasťou administratívneho spisu,\n- prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 30. septembra 2019, číslo: 200-016013-CA04/2019\npostupom podľa § 49 zákona č. 461/2003 Z. z. žalobcovi nárok na materské nepriznal, žalovaná toto\nrozhodnutie na základe odvolania žalobcu rozhodnutím č. 80635-2/2019-BA z 12. decembra 2019\nzrušila a vec vrátila prvostupňovému správnemu orgánu na nové konanie a rozhodnutie,\n- následne prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 28. februára 2020, číslo: 200-004033-CA04/2020\npostupom podľa § 49 zákona č. 461/2003 Z. z. žalobcovi nárok na materské nepriznal, nepriznanie\nodôvodnil najmä poukazom na skutočnosť, že podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti je splnená\niba v prípade, ak poistenec dieťa do starostlivosti v skutočnosti prevezme, pričom na splnenie podmienky\nnestačí iba spísanie formálnej dohody,\n- žalovaná odvolanie žalobcu z 8. apríla 2020 preskúmala a vo veci rozhodla rozhodnutím z 1. júna\n2020, číslo 52892-2/2020-BA tak, že odvolanie zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho\norgánu v celom rozsahu potvrdila. V podstatnom žalovaná svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že\njednou z podmienok vzniku žalobcom uplatneného nároku na materské je faktické prevzatie dieťaťa\ndo starostlivosti a následné poskytovanie starostlivosti tomuto dieťaťu. V tejto súvislosti žalovaná v\nodôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla: „ ... navrhovateľ, ktorý si nárok na materské uplatnil\nz dobrovoľného nemocenského poistenia a v dohode o prevzatí dieťaťa do starostlivosti sa formálne\nzaviazal prevziať starostlivosť o dieťa, aj po 2. auguste 2019 naďalej vykonáva službu ako príslušník\nHasičského zboru, za obdobných podmienok, za ktorých ju vykonával pred údajným prevzatím dieťaťa\ndo svojej starostlivosti, na rodičovskú dovolenku zo služobného pomeru nenastúpil a ani o ňu\nnepožiadal.“.\n- rozhodnutie žalovanej napadol žalobca správnou žalobou, pričom následný postup krajského súdu a\nžalobcu je bližšie opísaný v časti I. až III. tohto rozhodnutia vyššie.\nIV.3. Aplikácia referenčných právnych noriem\n41. Podstatným pre rozhodnutie veci je posúdenie splnenia osobitnej podmienky podľa § 49 ods. 2 v\nspojení s ustanovením § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., teda podmienky prevzatia a poskytovania\nstarostlivosti dieťaťu zo strany žalobcu. Žalobca v kasačnej sťažnosti uviedol, že „ Pre účely priznania\nnároku na materské je nutné pojem starostlivosť o dieťa obsiahnutý v § 49 ... ... vykladať- rovnako\nako je to pri výklade rodičovského príspevku. Riadnu starostlivosť je pritom možné poskytovať dieťaťu\nosobne pomocou inej plnoletej fyzickej osoby alebo dokonca aj pomocou právnickej osoby.“. Žalobca\nteda pochybenie krajského súdu videl najmä v jeho závere, že podmienkou vzniku nároku na materské\nje faktické prevzatie dieťaťa do starostlivosti, čoho dôsledkom je prerušenie, resp. zníženie rozsahu\npracovnej činnosti žiadateľa o materské.\n\n42. Pojem „starostlivosť“, resp. spojenia „prevziať dieťa do starostlivosti“ a „starať sa o dieťa“, ktoré\nzákonodarca použil v ustanovení § 49 zákona č. 461/2003 Z. z. je nutné vnímať ako súčasť zákonnej\núpravy komplexne obsiahnutej v zákone č. 461/2003 Z. z. a v tomto zmysle ho aj systematicky\na teleologicky interpretovať. Najvyšší správny súd (aj s odkazom na skoršiu rozhodovaciu prax\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 6Sžfk/18/2018 z 13. februára 2019) v tejto súvislosti poukazuje na definíciu, resp.\npojmové vymedzenie iného poistenca v ustanovení § 49 ods. 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. v\nznení platnom ku dňu podania žiadosti o materské (resp. § 49 ods. 3 písm. d/ zákona č. 461/2003\nZ. z. v platnom znení). Najvyšší správny súd uvádza, že samotné vymedzenie pojmu iný poistenec\n(zákonodarcom použité v súvislosti so vznikom nároku na materské v ustanoveniach označených v\npredošlej vete) však neobsahuje, resp. nevymedzuje všetky podmienky vzniku nároku na materské.\nJazykovo-gramatický výklad výlučne ustanovenia § 49 ods. 3 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. (v\nplatnom znení, resp. § 49 ods. 2 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom ku dňu podania\nžiadosti o materské) v danom prípade celkom nepostačuje, keďže takýto jednoduchý výklad zákona\nnie je možné bezvýhradne akceptovať. Znamenal by totiž určitú možnosť obchádzania zákona a jeho\nzneužitia, resp. išlo by o výklad explicitne popierajúci účel a zmysel zákona.\n43. Právna metodológia a právna teória vyvinuli pravidlá postupu pre uplatňovanie právneho textu. Tieto\npravidlá sa nazývajú metódami, kritériami alebo elementmi výkladu a sú obsiahnuté v tzv. výkladovom\nkanóne. V súčasnosti zahŕňa výkladový kanón 7 výkladových kritérií: 1. jazykovo-gramatický výklad, 2.\nhistorický výklad, 3. systematický výklad, 4. teleologický výklad, 5. výklad na základe konformity (súladu)\ns európskym právom, 6. výklad na základe konformity s ústavou a 7. výklad v zmysle „Hospodárskej\nanalýzy práva“. V právnej vede neexistuje všeobecne prijatá dohoda, či niektorá z metód výkladu\nmá prioritu. Jednotlivé metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a rozumne\nodôvodniteľnému vysvetleniu textu právnej normy a jej účelu. Jazykový, systematický, teleologický,\nhistorický aj porovnávací výklad má spoločného menovateľa vo formách logickej argumentácie. Prvou\nsledovanou metódou výkladu a uplatnenia všeobecne záväzného právneho predpisu v materiálnom\nprávnom štáte je metóda doslovného výkladu. Až tam, kde doslovným výkladom nemožno jednoznačne\nidentifikovať subjekt, obsah alebo objekt právnej normy, sa v materiálnom právnom štáte možno odkloniť\nod doslovného výkladu a nejasnosť právnej úpravy odstraňovať prostredníctvom inej metódy výkladu.\nK výkladu právnych predpisov a ich inštitútov teda nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona,\na to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu\na účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej\nnormy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu,\nresp. na jeho doplnenie či upresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy, postavené na roveň\ngramatickému výkladu, v tomto prípade systematický a teleologický výklad, ktoré sú spôsobilé v kontexte\nracionálnej argumentácie predstavovať významný konektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej\nprávnej normy, a to najmä v prípade, keď existuje určité napätie medzi doslovným a teleologickým\nči systematickým výkladom. Podľa kasačného súdu otrocké nasledovanie doslovného znenia zákona\nnemá v modernom práve opodstatnenie. Pokiaľ vezmeme do úvahy jednu zo základných charakteristík\nprávnej normy (tenzia medzi ich všeobecnou a širokou variabilitou spoločenských vzťahov, na ktoré\ndopadá) a nadprodukciou právnych predpisov posledných rokov, ako aj ich vzájomné prekrývanie,\nmohlo by trvanie na doslovnom znení zákona bez možnosti použitia ďalších výkladových metód (popri\nmetóde jazykovej) viesť v konkrétnych prípadoch k absurdným dôsledkom. Teleologický výklad je takmer\nnevyhnutnou súčasťou aplikácie práva, je akousi „korunou“ výkladu, zatiaľ čo výklad logicko-jazykový\nje jeho základom. Tento spôsob výkladu nemožno ignorovať a podceňovať. Kasačný súd poukazuje na\nto, že každá právna norma má svoj zmysel a účel, ktorý možno vyvodiť predovšetkým z autentických\ndokumentov, hovoriacich o vôli a zámeroch zákonodarcu (napr. dôvodová správa k zákonu, priebeh\nrozpravy v parlamente pri prijímaní návrhu zákona). Správne pochopenie zmyslu právnej normy je\nzákladom jej správnej aplikácie. Interpretáciou právnej normy sa vo všeobecnosti rozumie objasnenie\nzmyslu a obsahu platných právnych noriem, vyjadrených v normatívnych právnych aktoch, za účelom\nich správneho pochopenia a používania. Výklad právneho predpisu možno chápať aj ako logický\npostup smerujúci k poznaniu skutočnej vôle zákonodarcu. Teleologický výklad je výklad účelový, ktorý\nmá zabezpečiť nájdenie účelu a zmyslu právnej normy. Teleologický výklad skúma, aký bol úmysel\nzákonodarcu a aký je účel rozoberanej právnej normy. Jedná sa o významný výklad, ktorý „kráča s\nduchom doby“, v ktorej je realizovaný. Výklad začína pri slovách zákona, pokračuje systematickými\nsúvislosťami, všíma si genézu zákona a jeho zavŕšením je poznanie účelu zákonného ustanovenia.\n\nTeleologický výklad nachádza svoje uplatnenie v prípadoch, kde sa jedná o výklad do istej miery\nnekonkrétnych a rôzne interpretovaných právnych predpisov.\n44. Zákon č. 461/2003 Z. z. vymedzuje sociálne poistenie (§ 1 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.),\nktorého rozsah je určený v ustanovení § 2 zákona č. 461/2003 Z. z. tak, že sociálnym poistením\nje: a) nemocenské poistenie, b) dôchodkové poistenie, c) úrazové poistenie, d) garančné poistenie\na e) poistenie v nezamestnanosti. Zákon pojmovo vymedzuje nemocenské poistenie ako poistenie\npre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku\ndočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Týmto ustanovením je v základnom rámci\nvymedzený účel nemocenského poistenia, ktorým je kompenzácia straty alebo zníženia príjmu pre\nprípad (v dôsledku) dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Formou kompenzácie\nsú nemocenské dávky, ktoré zákonodarca vymenúva v § 13 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Jednou\nz týchto dávok je materské (§ 13 ods. 1 písm. e/ zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení). Účelom\nnemocenského poistenia teda nie je poskytovať poistencom plnenia (dávky) ako „benefit“ k príjmu\npoistenca nepostihnutého stratou alebo znížením príjmu. Účelom nemocenskej dávky materského je\nnaopak parciálna sanácia (v rozsahu stanovenom v § 53 zákona č. 461/2003 Z. z.) straty alebo zníženia\npríjmu v súvislosti s poskytovaním starostlivosti o dieťa za podmienok stanovených zákonom.\n45. Materské je teda nemocenskou dávkou, ktoré sa za splnenia zákonom stanovených podmienok\nposkytuje z nemocenského poistenia, pričom sa jedná o opakujúcu sa peňažnú dávku, poskytovanú\nza dni a nahrádzajúcu mzdu alebo plat. Táto nemocenská dávka všeobecne plní účel hmotného\nzabezpečenia v dôsledku materstva, respektíve u iného poistenca v dôsledku prevzatia dieťaťa do\nstarostlivosti, a to v prípade straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti z tohto dôvodu (§ 2 písm.\na/ zákona č. 461/2003 Z. z.). Účelom materského je teda preklenúť časové obdobie, kedy v dôsledku\nvzniku konkrétnej sociálnej udalosti (starostlivosť o dieťa) poistenci nemôžu pracovať vôbec alebo len\nobmedzene, čo viedlo k strate alebo zníženiu príjmu zo zárobkovej činnosti.\n46. Osobitné podmienky na vznik nároku na materské iného poistenca (predovšetkým otca) sú konkrétne\nupravené v § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v rozhodnom znení, v zmysle ktorého iný poistenec\nmá nárok na materské, ak tento prevzal dieťa do starostlivosti a o toto dieťa sa stará (v predmetnej\nveci žalobca mal prevziať dieťa do starostlivosti na základe dohody s matkou), vek dieťaťa (materské\nsa vypláca najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa), pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti\nmusel byť nemocensky poistený najmenej 270 dní, uplynutie 6 týždňov odo dňa pôrodu. Vzhľadom na\nto, že k prevzatiu dieťaťa do starostlivosti došlo na základe dohody s matkou, musí byť splnená i ďalšia\npodmienka, a to, že matka nesmie poberať materské alebo rodičovský príspevok.\n47. Jednou z osobitných podmienok vzniku nároku na materské iného poistenca je skutočnosť, že sa iný\npoistenec o dieťa stará. Z jazykového vyjadrenia časti normy (slovné spojenie: „iný poistenec, ktorý sa o\ndieťa stará“) vyplýva, že musí ísť o starostlivosť osobnú, poskytovanú týmto poistencom. Presný obsah\na rozsah osobnej starostlivosti, ktorú má iný poistenec poskytovať dieťaťu ako podmienku vzniku nároku\nna materské zákon č. 461/2003 Z. z. explicitne nevymedzuje. Možno ho však aspoň rámcovo vyvodiť\njednak z limitu dĺžky poskytovania materského (materské sa poskytuje najdlhšie do dovŕšenia troch\nrokov veku dieťaťa, starostlivosť teda musí zodpovedať starostlivosti o dieťa vo veku do troch rokov),\njednak z právnej úpravy obsiahnutej v § 51 zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré rieši prerušenie starostlivosti\no dieťa a s ním spojený zánik nároku na materské v prípade, ak sa poistenec podľa lekárskeho posudku\nnemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, prípadne z iných dôvodov.\nPokiaľ by totiž pre vznik nároku na materské postačovala iba formálna starostlivosť o dieťa na základe\ndohody rodičov dieťaťa, respektíve starostlivosť zabezpečovaná inou osobou, ustanovenie § 51 zákona\nč. 461/2003 Z. z. by stratilo svoje opodstatnenie.\n48. Pokiaľ žalobca v žalobe obsahovo vymedzoval pojem starostlivosť o dieťa odkazom na definíciu\nriadnej starostlivosti o dieťa obsiahnutú v ustanovení § 3 ods. 3 a 4 zákona č. 571/2009 Z. z. v znení\núčinnom od 1. januára 2011, v zmysle ktorého sa podmienka riadnej starostlivosti o dieťa považuje za\nsplnenú, ak oprávnená osoba „zabezpečuje“ riadnu starostlivosť o dieťa osobne, alebo inou plnoletou\nfyzickou, alebo právnickou osobou, najvyšší správny súd uvádza, že zákon č. 461/2003 Z.z. v príslušnom\nustanovení § 49 ods. 1 používa už vyššie interpretované spojenie „iný poistenec, ktorý sa o dieťa stará“\na nie pojem „zabezpečiť“ starostlivosť, čo je nutné rozlišovať, keďže pojem „zabezpečiť“ je pojmom\nobsahovo širším, a teda môže zahŕňať aj starostlivosť o dieťa aj prostredníctvom iných osôb než sú\n\nsamotní rodičia dieťaťa (porovnaj znenie § 3 ods. 1 písm. a/, 3 a 4 zákona č. 571/2009 Z. z. účinné\ndo 31. decembra 2010). Rovnako najvyšší správny súd považuje za potrebné uviesť, že materské\nako nemocenská dávka vyplácaná na základe nemocenského poistenia sa spravuje inými pravidlami\nnež rodičovský príspevok majúci charakter štátnej sociálnej dávky. Systém sociálneho zabezpečenia\nv Slovenskej republike je totiž založený na troch pilieroch, ktorými sú poisťovací systém, systém\nštátnej sociálnej podpory a systém sociálnej pomoci. Poisťovací systém je príspevkovým systémom\nviažucim sa na výkon ekonomickej činnosti umožňujúcej fyzickej osobe byť poistencom, a teda aj plniť\nsi povinnosti súvisiace s odvodovými povinnosťami pre prípad vzniku sociálnej udalosti, v dôsledku\nktorej dochádza k strate výkonu zárobkovej činnosti. Účastník poistného vzťahu má teda nárok na\ndávku za predpokladu, že si platí poistné, prípadne za neho platí poistné štát (napríklad poistné\nna starobné poistenie, nemocenské poistenie). V tomto systéme sa uplatňuje predovšetkým princíp\nzásluhovosti. Systém štátnej sociálnej podpory (pod ktorý možno zaradiť aj rodičovský príspevok) je\nsystém, v rámci ktorého, ak nastane určitá a štátom uznaná sociálna situácia sa poskytnú štátne dávky.\nNa rozdiel od poisťovacieho systému sa nevyžaduje plnenie odvodovej povinnosti, nárok na tento\ntyp dávky nie je podmienený účasťou na sociálno-poisťovacích právnych vzťahoch a ani príjmovými\npomermi oprávnených osôb; platí zásada rovnakého zabezpečenia pre všetkých. Len pre úplnosť,\nnajvyšší správny súd uvádza, že tretí pilier tvorí systém sociálnej pomoci vychádzajúci predovšetkým z\npríjmových pomerov, ide o tzv. testované dávky poskytované tým osobám, ktoré to vzhľadom na svoju\nsociálnu a ekonomickú situáciu reálne potrebujú. Účel tohto systému spočíva v sociálnej pomoci a to\ntak, aby príjemcu tejto pomoci a jeho spoločenské prostredie čo možno najviac podnecovali k aktívnemu\nriešeniu nepriaznivej tak sociálnej, ako aj materiálnej situácie. V tomto type systému sa uplatňuje princíp\nsubsidiarity, čo znamená, že sociálna pomoc sa poskytne iba tomu, kto si nevie pomôcť sám alebo\nnedostáva potrebnú pomoc z inej strany. Zároveň dotvára systém náhradných zdrojov a je založená na\npreukázaní nielen jej opodstatnenosti (potrebnosti), ale zároveň aj na preukázaní chýbajúcej schopnosti\nzabezpečiť sa vlastným pričinením.\n49. Najvyšší správny súd ďalej uvádza, že v predmetnej veci je žalobca príslušníkom Hasičského a\nzáchranného zboru, a teda okrem zákona č. 315/2001 Z. z. sa naňho plne vzťahuje aj zákon č. 328/2002\nZ. z., ktorý v ustanovení § 10 ods. 11 explicitne vymedzuje, kedy, t.j. za akých podmienok môže policajt\n(alebo profesionálny vojak) prevziať dieťa do osobnej starostlivosti na účely materského; konkrétne,\npolicajtom (alebo profesionálnym vojakom), ktorý prevzal dieťa do osobnej starostlivosti, je otec dieťaťa,\nak matka dieťaťa zomrela, otec dieťaťa, ak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať\nalebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a ak matka\nnepoberá materské alebo rodičovský príspevok s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím\nsúdu, manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať alebo nesmie\nstarať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a ak matka nepoberá\nmaterské alebo rodičovský príspevok, policajt alebo profesionálny vojak, ak sa osobne stará o dieťa\nna základe rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča.\nZ uvedeného je zrejmé, že podmienky stanovené zákonom č. 328/2002 Z. z., za ktorých je možné na\núčely materského prevziať dieťa do osobnej starostlivosti sú vymedzené užšie, než podmienky plynúce\nz § 49 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej je zrejmé, že\nžalobca si bol tejto skutočnosti vedomý, keďže sa prihlásil na dobrovoľné nemocenské poistenie ako\ndobrovoľne nemocensky poistená osoba v rámci všeobecného systému sociálneho poistenia. Najvyšší\nsprávny súd však uvádza, že za daných okolností by prihlásenie sa na dobrovoľné nemocenské poistenie\nv spojení s následným uplatnením si nároku na materské za situácie, keď u poistenca nedochádza k\nstrate alebo zníženiu príjmu, resp. keď poistenec neposkytuje dieťaťu starostlivosť v intenciách vyššie\nuvedenej interpretácie ustanovenia § 49 zákona č. 461/2003 Z. z. vo svojej podstate predstavovalo\nakúsi „investíciu“ (vo forme poistného na dobrovoľné poistenie) s garantovaným výnosom (vo forme\nnemocenskej dávky - materského), čo by však popieralo zmysel a účel poskytovania materského podľa\nzákona č. 461/2003 Z. z.\n50. Aplikujúc vyššie uvedený výklad referenčných noriem na prejednávanú vec možno teda uzavrieť,\nže v prejednávanej veci bolo riadne preukázané, že žalobca vykonával prácu v plnom služobnom\npomere, bez toho, že by písomne požiadal o zmenu pracovného režimu, dĺžka základného času služby\nv týždni bola podľa zákona č. 315/2001 Z. z. rozvrhnutá nerovnomerne. Samotná skutočnosť, že\nzákladný čas služby bol rozvrhnutý nerovnomerne nemožno bez ďalšieho vykladať v prospech žalobcu\nna účely splnenia podmienky starostlivosti o maloleté dieťa v súvislosti s posudzovaním vzniku nároku na\nmaterské iného poistenca, nakoľko pri nerovnomerne rozvrhnutom základnom čase služby je základný\n\nčas služby rozvrhnutý nerovnomerne na jednotlivé týždne tak, že v niektorých týždňoch je kratší, v iných\ndlhší než určený základný čas služby v týždni, ale v rámci príslušného obdobia, sa jeho priemerná\ndĺžka rovná dĺžke základného času služby v týždni. Možno teda uzavrieť, že žalobca si v rozhodnom\nobdobí plnil svoje služobné povinnosti v plnom rozsahu v nezmenených pracovných podmienkach.\nPodľa názoru najvyššieho správneho súdu žalovaná, ako aj prvostupňový správny orgán postupovali v\nsúlade so zákonom, pre rozhodnutie si zadovážili všetky potrebné podklady, na základe ktorých zistili\nskutkový stav náležite a zistené skutočnosti správne právne posúdili tak, že žalobcovi nevznikol nárok\nna uplatnenú nemocenskú dávku - materské.\n51. Vzhľadom k tomu, že sa najvyšší správny súd v podstatnom stotožnil s interpretáciou ustanovenia\n§ 49 zákona č. 461/2003 Z. z. v zmysle, v akom túto normu (aj vo svetle žalobcom požadovanej\nanalógie s ním označenými ustanoveniami zákona 571/2009 Z. z.) vyložili prvostupňový správny orgán\naj žalovaná, stratilo na význame dôslednejšie sa zaoberať posudzovaním splnenia druhej z podmienok\nvzniku nároku na materské - podmienky straty alebo zníženia príjmu zo závislej činnosti. Najvyšší\nsprávny súd sa v tejto súvislosti odkazuje na body 42 až 47 odôvodnenia tohto rozsudku vyššie,\nktoré možno primerane aplikovať aj na vysvetlenie existencie podmienky straty alebo zníženia príjmu\nzo zárobkovej činnosti. Kasačný súd teda len v stručnosti uvádza, že uvedená podmienka má svoje\nnormatívne zakotvenie v ustanovení § 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. Ako už bolo skôr uvedené,\núčelom nemocenského poistenia nie je poskytovať poistencovi príplatok alebo akýsi doplnkový „benefit“\nk príjmu, ale kompenzovať (aspoň čiastočne) výpadok príjmu, ktorý nastal z dôvodu vzniku sociálnej\n(zákonom č. 461/2003 Z. z. predpokladanej) situácie.\n52. V súvislosti so žalobcovým tvrdením, že „... Žalobca má za to, že sa krajský súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe - Krajský súd Prešove, sp.zn. 8Sa/6/2019, pričom poukazuje na nasledovné\nrozhodnutie Krajské súdu Trnava, sp.zn. 44Sa/5/2019...“, ktorým žalobca dôvodil existenciu kasačného\ndôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP najvyšší správny súd uvádza, že žalobca v kasačnej sťažnosti\nani len neoznačil akékoľvek rozhodnutie kasačného súdu. Žalobca teda nevymedzil v čom má spočívať\nním tvrdený odklon krajského súdu a akej konkrétnej ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu sa\nmá tento týkať.\n53. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší správny súd námietky žalobcu uvedené v\nkasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú\nsťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n54. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto\nkonaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej\nich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP).\n55. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}