{"guid": "39fdcdcc-ffa6-4a9a-81a1-7d07fc5f9b6e:8a851bd3-1448-4a7e-a51e-af5e1ff98f08", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:8018200670.1", "spisova_znacka": "10Sžik/4/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Sžik/4/2020 z 14. 12. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 14. decembra 2021, sp. zn. 10Sžik/4/2020, ECLI:SK:NSSSR:2021:8018200670.1", "identifikacne_cislo": "8018200670", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2021-12-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-18.odsek-1", "nazov": "§ 18 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-18.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-1", "nazov": "§ 47 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-18", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-47"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8a851bd3-1448-4a7e-a51e-af5e1ff98f08", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:8018200670.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2021:8018200670.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2021:8018200670.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n10Sžik/4/2020\n8018200670\n14. 12. 2021\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSSR:2021:8018200670.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedníčky\nsenátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Anity Fillovej a JUDr. Juraja Vališa, LLM.\n(spravodajca), v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): JUDr. Silvia Kollárová, advokátka zapísaná v\nzozname advokátov vedenom SAK pod č. 3238, Štúrova 29, Levoča, IČO: 42027047, proti žalovanému:\nKrajský súd v Prešove, Hlavná 22, Prešov, za účasti ďalšieho účastníka konania: Krajská prokuratúra\nPrešov, Masarykova 16, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1SprI/56/2018 z\n31. augusta 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k.\n6S/94/2018-103 z 9. júna 2020, takto\nrozhodol:\nKasačná sťažnosť sa z a m i e t a .\nÚčastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom č.k. 6S/94/2018-103 z 9. júna 2020 (ďalej aj len ,,napadnutý rozsudok“),\nKrajský súd v Prešove (ďalej aj len ,,krajský súd“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny\nsúdny poriadok („SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia\nžalovaného č. 1SprI/56/2018 z 31. augusta 2018 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie:), ktorým žalovaný\nako príslušný orgán podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a\no zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) (ďalej aj len „zákon č. 211/2000\nZ.z.“) podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Z.z. o správnom konaní (Správny poriadok) (ďalej aj len\n„správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu Okresného súdu Kežmarok (ďalej\naj len ,,prvostupňový orgán“) sp.zn. 1SprI/18/2018 zo dňa 6. augusta 2018 (ďalej aj len ,,prvostupňové\nrozhodnutie“) ako neprípustné podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, § 18 ods. 1 a § 19 zákona č.\n211/2000 Z.z.\n2. Prvostupňovému orgánu bola 21. mája 2018 doručená žiadosť žalobkyne ako žiadateľky (ďalej\naj len „žiadosť“), ktorou v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. žiadala o podanie informácie, v akom\nštádiu konania je ňou spísaná námietka zo dňa 1. októbra 2017, ktorá smerovala proti celému výroku\nuznesenia prvostupňového orgánu sp.zn. 1T/3/2015 z 12. septembra 2017, ktorým samosudkyňa\nzamietla jej sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c/ zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný\nporiadok. Prvostupňový orgán žalobkyni neposkytol informáciu a nevydal ani žiadne rozhodnutie, preto\nsa žiadateľka s poukazom na § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. domnievala, že povinná osoba vydala\nrozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informácie 7. júna 2018 podala proti tomuto predpokladanému\nrozhodnutiu odvolanie, na základe ktorého žalovaný uznesením sp.zn. 1SprI/45/2018 z 27. júna 2018\nzrušil fiktívne rozhodnutie prvostupňového orgánu sp.zn. 1SprI/18/2018 z 03. júna 2018 a vec mu vrátil\nna nové prejednanie a rozhodnutie, s tým, že jeho úlohou bude posúdiť žiadosť žalobkyne a sprístupniť\n\ninformácie, ku ktorým neexistuje obmedzenie prístupu k informáciám a v prípade nevyhovenia žiadosti\nhoci len z časti je potrebné vydať rozhodnutie podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z.\n3. Následne prvostupňový orgán prvostupňovým rozhodnutím sp.zn. 1Spr/I/18/2018 z 6. augusta 2018\nžiadosti žalobkyne vyhovel a sprístupnil jej požadovanú informáciu v celom rozsahu, keď oznámil,\nže o vyššie uvedenej námietke bolo rozhodnuté prípisom samosudkyne JUDr. R. A. z 19. januára\n2018 označeným ako „Vyjadrenie k podanej sťažnosti“, ktorý bol žalobkyni doručený 25. januára 2018.\nPrvostupňový orgán uviedol, že vzhľadom k tomu, že povinná osoba poskytla žalobkyni informáciu v ňou\npožadovanom rozsahu a ňou určeným spôsobom postupovala podľa § 47 Správneho poriadku, v zmysle\nktorého odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu a\nzároveň žalobkyňu v zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. poučila, že proti tomuto rozhodnutiu\nodvolanie nie je prípustné.\n4. Žalobkyňa v nadväznosti na uvedené 15. augusta 2018 doručila prvostupňovému orgánu podanie\noznačené ako „Odvolanie - k č.k. 1SprI/18/2018“, v ktorom uviedla, že podáva odvolanie proti\ncelému rozsahu prvostupňového rozhodnutia z dôvodu jeho nezákonnosti, právnej a skutkovej\nnepreskúmateľnosti, nejasnosti a neurčitosti a namietala vo vzťahu k osobe, ktorá rozhodnutie\npodpísala, čím malo dôjsť k porušeniu § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. a § 47 ods. 2, 4, 5\nsprávneho poriadku. Namietala, že z výroku nie je zrejmé, aký procesný predpis bol pri rozhodovaní\npoužitý, nie je zrejmý ani dátum žiadosti, ktorej bolo vyhovené a taktiež ani dátum sťažnosti, ktorú\nsamosudkyňa zamietla ako nedôvodnú. Pokiaľ sa vo výroku rozhodnutia podrobne opisuje obsah prípisu\n1T 3/2015 z 19. januára 2018 a uvádza sa, že bolo rozhodnuté prípisom, žalobkyňa vyslovila právny\nnázor, že tento prípis nemá charakter rozhodnutia, t.j. nemožno zo strany súdu uviesť, že ním bolo\nrozhodnuté. Taktiež uviedla, že aj keď z poučenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolanie\nnie je prípustné, s poukazom na ustanovenie § 18 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. sa domnieva, že\nvzhľadom na preukázanú nezákonnosť a neplatnosť rozhodnutia by mohol byť obsah tohto prípisu\nvnímaný ako odvolanie resp. aj ako námietka. V závere uviedla, že v celom rozsahu trvá na zákonnom,\nústavne súladnom a spravodlivom rozhodnutí o jej námietke z 1. októbra 2017, ktorá smerovala proti\ncelému výroku uznesenia prvostupňového orgánu sp.zn. 1T/3/2015 z 12.septembra 2017, ktoré sa týkalo\nnepriznania jej odmeny za zákonne a vysoko odborne vykonanú prácu advokáta, ustanoveného súdom\nex offo v súvislosti s konaním vedeným pod touto spisovou značkou. pred Okresným súdom Kežmarok\nsa cíti byť vo veľmi výraznej miere poškodená za nepriznanie jej odmeny za zákonne a vysoko odborne\nvykonanú prácu advokáta, ktorý bol ustanovený súdom ex offo.\n5. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že zákon č. 211/2000 Z.z. nepripúšťa odvolanie voči\nrozhodnutiu, ktorým prvostupňový orgán vyhovel žalobkyni v celom rozsahu, tak ako tomu bolo v prípade\nprvostupňového rozhodnutia. Poukázal na to, že napriek uvedenému žalobkyňa podala odvolanie, ktoré\nby bolo potrebné bez ďalšieho zamietnuť ako neprípustné, avšak napriek tomu sa žalovaný oboznámil\ns obsahom odvolacích námietok a tieto vyhodnotil ako neopodstatnené, čo následne aj v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia odôvodnil. Poukázal na účel zákona č. 211/2000 Z.z., ktorým je zabezpečenie\na regulácia sprístupňovania informácií a ochraňovanie oprávnených žiadateľov pred bezdôvodným\nupieraním informácií, pričom z tejto právnej úpravy vyplýva, že štátne orgány sú povinné poskytovať\ninformácie, ktoré majú k dispozícii a teda štátny orgán ako povinná osoba poskytne na základe žiadosti\nžiadateľa informácie, ktoré v čase podania žiadosti má k dispozícii. V tejto súvislosti konštatoval, že\nprvostupňový orgán mal požadovanú informáciu k dispozícii a prvostupňovým rozhodnutím ju sprístupnil\nžalobkyni v celom rozsahu. Námietky žalobkyne považoval za nedôvodné, pričom uvedené odôvodnil v\nrozhodnutí. Žalovaný konštatoval, že pokiaľ žalobkyňa nesúhlasila s rozhodnutím o trovách konania vo\nveci vedenej pred prvostupňovým orgánom pod sp.zn. 1T/3/2015, ktorým jej nebola priznaná odmena\nza vykonanú prácu advokáta ustanoveného súdom ex offo, vecnú nesprávnosť či nezákonnosť tohto\nrozhodnutia súdu je možné len na základe riadneho resp. mimoriadneho opravného prostriedku k tej\nktorej konkrétnej veci nie je však v rámci vybavovania žiadosti o sprístupnenie informácií postupom\npodľa zákona č. 211/2000 Z.z.\n6. Žalobkyňa podala proti napadnutému rozhodnutiu žalobu na krajskom súde, v ktorej sa v zásade\npridržala argumentácie, ktorú už uviedla v administratívnom konaní. Do konania vedeného na krajskom\nsúde vstúpila Krajská prokuratúra v Prešove (ďalej aj len ,,ďalší účastník“) písomným podaním\ndoručeným dňa 15. februára 2019, na základe § 46 a § 48 SSP. Pri študovaní predmetnej veci za účelom\nrealizácie vstupu do konania pred krajským súdom sa ďalší účastník dozvedel aj o dôvode vylúčenia\n\nsudcov krajského súdu z jej prejednávania a rozhodovania, preto podľa § 90 ods. 1 SSP z dôvodov\nuvedených v § 87 ods. 1 SSP uplatnil námietku zaujatosti sudcov tohto krajského súdu, o ktorej rozhodol\nNajvyšší súd SR uznesením sp.zn. 2Ndz/1/2019 zo 7. marca 2019 tak, že sudcovia krajského súdu JUDr.\nMonika Tobiašová, JUDr. Katarína Morozová Nemcová, JUDr. Marian Hoffmann, PhD. nie sú vylúčení z\nprejednávania a rozhodovania veci z dôvodov, ktoré špecifikoval v odôvodnení citovaného uznesenia,\nzvlášť poukázal na objektívnu a subjektívnu stránku sudcovskej nezávislosti, a preto nezistil naplnenie\npredpokladov na vylúčenie senátu 6S, zloženého z uvedených sudcov.\n7. Krajský súd poukázal na skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu vyhodnotil žalobné\nnámietky vznesené žalobkyňou za nedôvodné a konštatoval, že žalovaný sa s odvolacími námietkami\nžalobkyne vysporiadal v celom rozsahu a keďže správne postupoval v súlade s § 18 ods. 1 zákona\nč. 211/2000 Z.z. nemal inú možnosť len odvolanie zamietnuť ako neprípustné. Ďalej konštatoval, že\nvýroková časť prvostupňového rozhodnutia obsahuje presné, stručné a zrozumiteľné vyjadrenie toho\nako sa vo veci rozhodlo, pričom jej súčasťou je aj uvedenie právneho predpisu, na podklade ktorého\nsa rozhodlo a to uvedením ustanovenia predpisu, čísla predpisu a jeho názvu. Krajský súd uviedol, že\nodôvodnenie rozhodnutia vychádza z § 47 ods.1 veta druhá správneho poriadku a poukázal na rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sži/8/2013 z 20. augusta 2014, v ktorom Najvyšší súd SR konštatoval, že\n„v predmetnej právnej veci povinná osoba nebola nečinná, v zákonnej lehote poskytla informácie, vydala\nrozhodnutie a informáciu sprístupnila, aj keď v inom ako žalobcom požadovanom rozsahu. Obsahom\nzákladného práva na prijímanie informácií podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd nie je právo dostávať informácie podľa predstáv a očakávaní\nžalobcu (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu SR z 01.10.2003 sp.zn. II ÚS 184/03, publikované v\nZbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR pod č. 334/2003, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo\ndňa 16.11.2011 sp.zn. 2Sži/5/2011). Skutočnosť, že sa žalobca nestotožňuje s obsahom zverejnenej\ninformácie bez ďalšieho nepredstavuje porušenie ustanovení zákona č. 211/2000 Z.z., ani porušenie\npráva žalobcu na prijímanie informácií v zmysle čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky považuje postup a rozhodnutie žalovanej za súladný so zákonom č. 211/2000 Z.z.\na čl. 26 ods. 4 Ústavy SR.“.\n8. Krajský súd poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 211/2000 Z.z., z ktorej vyplýva, že ak\npovinná osoba sprístupní požadovanú informáciu, voči tomuto úkonu nie je možné podať opravný\nprostriedok. V praxi sa môže stať, že hoci z obsahu sprístupnenia informácie sa zdá, že žiadosť\nbola v celom rozsahu vybavená žiadateľ má podozrenie, že povinná osoba mu neposkytla všetky\npožadované informácie a preto sa odvolací orgán nemôže uspokojiť len s tvrdením povinnej osoby a\nmusí hmotnoprávne preskúmať, či skutočne boli sprístupnené všetky požadované informácie. K tomu\nkrajský súd konštatoval, že žalovaný postupoval v zmysle tejto dôvodovej správy, čo vyplýva z obsahu\nadministratívneho spisu, aj z preskúmavaného rozhodnutia.\n9. Všeobecne k obsahu práva na informácie poukázal krajský súd na čl. 26 ods. 1 a 4 Ústavy SR a na\nnálezy Ústavného súdu SR vo veciach sp.zn. II. ÚS 10/99 a I. ÚS 57/00.\n10. K žalobnej námietke, že žalobkyni nie je známe, kto predmetné rozhodnutie v zastúpení\npredsedníčky žalovaného podpísal, krajský súd uviedol, že napadnuté rozhodnutie podpísal\npodpredseda žalovaného JUDr. V. V. v.z., pričom oprávnenie podpredsedu zastupovať predsedu súdu\nna základe poverenia a v čase jeho neprítomnosti pre činnosť podľa zákona č. 211/2000 Z.z. vyplýva\nz Úplného znenia Rozvrhu práce na rok 2018 (1SprR/2018-ÚZ). Na základe uvedeného konštatoval,\nže menovaný podpredseda bol osobou oprávnenou vybavovať a podpisovať žiadosti aj rozhodnutia v\nzmysle zákona č. 211/2000 Z.z. Pokiaľ ide o zhodnú námietku v súvislosti s podpisom prvostupňového\nrozhodnutia, krajský súd konštatoval, že toto rozhodnutie podpísala riaditeľka správy súdu, ktorá bola v\nzmysle Rozvrhu práce Okresného súdu Kežmarok na rok 2018 povereným zástupcom pre vybavovanie\nžiadosti v zmysle zákona č.211/2000 Z.z.\n11. K žalobnej námietke, že žalovaná sa v odôvodnení rozhodnutia nevyrovnala s dôvodmi uvedenými\nv odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu krajský súd uviedol, že žalobkyňa nešpecifikovala,\nna ktoré dôvody odvolania žalovaný nereagoval, pričom krajský súd dospel k záveru, že na všetky\nrelevantné odvolacie námietky žalobkyne (identické so žalobnými námietkami) boli v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia uvedené vecné a presvedčivé argumenty a rozhodnutie žalovaného obsahuje\nvšetky podstatné náležitosti uvedené v ustanovení § 47 správneho poriadku.\n\n12. K námietke, že prípis, ktorým bolo rozhodnuté o sťažnosti žalobkyne nemá charakter rozhodnutia,\na teda nemožno vo výroku zo strany povinnej osoby uviesť, že ním bolo rozhodnuté, krajský súd\npoukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sži/4/2013 z 19. marca 2014 a sp.zn. 5Sži/1/2011\nz 15. decembra 2011, z ktorých vyplýva, že aj písomne vyhotovený list resp. prípis povinnej osoby\npodpísaný osobou oprávnenou rozhodovať, ktorý nie je označený ako rozhodnutie alebo neobsahuje\nnáležitosti rozhodnutia sa považuje za rozhodnutie, ak z obsahu takéhoto listu vyplýva, že žiadosť o\ninformácie bola zamietnutá, pričom pri posúdení otázky, či ide o rozhodnutie je potrebné vždy vychádzať\nz obsahu písomnosti a nie z jej názvu, označenia či formy. Predmetom preskúmania súdom môžu byť\naj rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú, alebo ak sa\nmôžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb.\n13. Sťažovateľka ako osoba s právnym vzdelaním II. stupňa, podala včas kasačnú sťažnosť proti\nnapadnutému rozsudku z dôvodu, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil (§ 440 ods. 1 písm. g/\nSSP), ďalej z dôvodu, že sa krajský súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§\n440 ods. 1 písm. h/ SSP) a z dôvodu, že krajský súd podanie nezákonne odmietol (§ 440 ods. 1 písm.\nj/) SSP). Sťažovateľka navrhla, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a zrušil aj\nrozhodnutia správnych orgánov a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie a súčasne priznal\nsťažovateľke úplnú náhradu trov konania.\n14. Namietala, že napadnutý rozsudok je arbitrárny, nepresvedčivý, formálny, nejasný, všeobecný a\njeho obsah považuje za právne a skutkovo nepreskúmateľný, pričom krajský súd podľa sťažovateľky\npoukázal na judikáty, ktoré s prejednávanou vecou nijako nesúviseli. Ďalej namietala, že krajský súd sa\nnevysporiadal s judikátmi a skutočnosťami, ktoré uviedla, čím došlo k porušeniu jej práva na spravodlivé\nsúdne konanie. Podľa sťažovateľky sa krajský súd špekulatívnym a zahmlievacím spôsobom vyhol\njasnej, určitej, zrozumiteľnej a preskúmateľnej argumentácii, ktorou by odôvodnil svoj výrok, pričom\nnamiesto toho sa podľa slov sťažovateľky zameral na obhajobu postupu a rozhodovania svojim kolegov\nv zmysle ,,dnes ja tebe, zajtra ty mne“. Poukázala na nález Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 14/07,\ntýkajúci sa princípu právnej istoty, ďalej na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžf/44/2009, v zmysle\nktorého predmetom súdneho preskúmania je zákonnosť rozhodnutia nie jeho vecná správnosť a na\nnálezy Ústavného súdu SR vo veciach sp.zn. III. ÚS 183/2003 a I. ÚS 354/08 a uznesenie Najvyššieho\nsúdu SR sp.zn. 8Sžo/29/2010, podľa ktorých predmetom preskúmania súdom môžu byť aj rozhodnutia\norgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú, alebo ak sa môžu dotknúť\npráv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb.\n15. Sťažovateľka poukázala na okolnosti predchádzajúce vydaniu napadnutého rozsudku, tak ako sú\npopísané v bodoch 2 až 5 tohto rozsudku. Ďalej zopakovala námietky, ktoré už uviedla v žalobe,\npričom išlo o námietku týkajúcu sa toho, že sťažovateľke nie je zrejmé, na základe akých kompetencií\nprvostupňové rozhodnutie podpísala riaditeľka správy súdu. Ďalej, že z výroku nie je zrejmé, aký\nprocesný predpis bol pri rozhodovaní použitý, z výroku rozhodnutia nie je známy dátum žiadosti\nsťažovateľky, ani sťažnosti, ktorú samosudkyňa zamietla ako nedôvodnú a súčasne opätovne namietala,\nže prípis sp.zn. 1T/3/2015 z 19. januára 2018 nie je rozhodnutím. Osobitne vo vzťahu k napadnutému\nrozhodnutiu žalovaného namietla taktiež, že jej nie je zrejmé, kto rozhodnutie podpísal, ďalej, že jej nie\nje zrejmé, na základe akého právneho titulu a skutkového dôkazu táto osoba označila jej odvolanie za\nneprípustné a táto osoba sa podľa sťažovateľky nevysporiadala s dôvodmi uvedenými v jej odvolaní.\n16. Ďalší účastník sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s napadnutým rozsudkom a kasačnú\nsťažnosť sťažovateľky navrhol zamietnuť ako nedôvodnú.\n17. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti pridržal záverov a argumentácie uvedených vo\nsvojom rozhodnutí a dôvody kasačnej sťažnosti považoval za nespôsobilé spochybniť zákonnosť\nnapadnutého rozsudku a preto kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť ako nedôvodnú.\n18. V zmysle čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a\no zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 757/2004\nZ.z.“) odo dňa 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd SR činnosť a stal sa príslušným na konanie\nvo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konali senáty správneho kolégia Najvyššieho súdu\nSR. Predmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu SR 2. novembra 2020 a bola\nzaregistrovaná pod sp.zn. 10Sžik/4/2020. V zmysle uvedeného je od 1. augusta 2021 na konanie o\n\npredmetnej kasačnej sťažnosti príslušný Najvyšší správny súd SR. Vec bola v zmysle § 51 ods. 1\nzákona č. 757/2004 Z.z. v súlade s platným a účinným Rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu\nSR náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených\nMinisterstvom spravodlivosti SR pridelená senátu 5S Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý o nej\nrozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou. Najvyšší\nsprávny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v\nzmysle § 453 ods. 1 a 2 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal postupom bez nariadenia pojednávania (§\n455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a\nna internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky <http://www.nssud.sk> (§ 137\nods. 2 a 3 SSP) a kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP zamietol ako nedôvodnú.\n19. Kasačný súd z obsahu spisu zistil, že sťažovateľka adresovala prvostupňovému orgánu ako\npovinnej osobe žiadosť o informáciu v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z., predmetom ktorej bola\npísomná informácia, v akom štádiu konania je sťažovateľkou spísaná námietka z 1. októbra 2017,\nktorá smerovala voči uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 1T 3/2015-480 z 12. septembra\n2017, ktorým samosudkyňa v zmysle § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku zamietla jej sťažnosť.\nPrvostupňový orgán ako povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytol ani nesprístupnil\nsťažovateľke informáciu, ani nevydal rozhodnutie a preto sa v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000\nZ.z. predpokladalo, že vydal fiktívne rozhodnutie, pričom sťažovateľka sa voči tomu odvolala. V\ndôsledku uvedeného krajský súd rozhodnutím sp.zn. 1SprI/45/2018 z 27. júna 2017 zrušil fiktívne\nrozhodnutie prvostupňového orgánu a vec mu vrátil na nové konanie. Následne prvostupňový orgán\nako povinná osoba následne prvostupňovým rozhodnutím vyhovel žiadosti sťažovateľky a sprístupnil jej\npožadovanú informáciu tak, že vo výroku uviedol, že o námietke sťažovateľky z 1. októbra 2017, ktorá\nsmerovala voči uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 1T 3/2015-480 z 12. septembra 2017, bolo\nrozhodnuté prípisom samosudkyne JUDr. R. A. z 19. januára 2018 označeným ako Vyjadrenie k podanej\nsťažnosti, pričom súčasne citoval obsah tohto prípisu. V odôvodnení tohto rozhodnutia popísal konanie\nresp. skutočnosti predchádzajúce vydaniu prvostupňového rozhodnutia a v závere upozornil na to, že\nodôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V poučení\nuviedol, že v zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné\nodvolanie. Sťažovateľka napriek správnemu poučeniu podala odvolanie, ktoré žalovaný zamietol ako\nneprípustné, napriek tomu však súčasne v odôvodnení reagoval aj na odvolacie námietky sťažovateľky.\n20. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (zákon o slobode informácií), ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované\ninformácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom\nv spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n21. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), rozhodnutie musí\nobsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa\nvšetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.\n22. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí\npožadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo\nmárneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe,\nktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.\n23. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje\nnadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného\núradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej\nsprávy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.\n24. Z obsahu žiadosti o informáciu a prvostupňového rozhodnutia má kasačný súd za preukázané, že\nprvostupňový orgán vyhovel sťažovateľke v plnom rozsahu a sprístupnil jej požadovanú informáciu v\nplnom rozsahu. Prvostupňový orgán postupoval správne a v súlade s § 18 ods. 1 zákona č. 211/2000\nZ.z. pokiaľ v poučení uviedol, že proti uvedenému rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok a\nžalovaný následne správne vo výroku napadnutého rozhodnutia zamietol odvolanie sťažovateľky ako\nneprípustné, čo aj náležite odôvodnil.\n\n25. S poukazom na bod 40 napadnutého rozsudku, s ktorým sa kasačný súd v plnej miere stotožňuje\nvšak žalovaný postupoval správne, keď reagoval aj na námietky sťažovateľky, pretože týmto postupom\nzabezpečil hmotnoprávne preskúmanie toho, či prvostupňový orgán skutočne sprístupnil požadovanú\ninformáciu v plnom rozsahu, čo inak predstavuje dôvod pre ktorý nie je prípustný opravný prostriedok.\n26. Skutočnosť, že sťažovateľka nebola so samotným obsahom informácie spokojná však nie je\ndôvodom pre odvolanie sa voči prvostupňovému rozhodnutiu. Aj zo sťažovateľkou vznesených námietok\nv rámci celého konania sa javí, že za problematický vníma obsah prípisu - teda obsah informácie, ktorá\njej bola sprístupnená prvostupňovým rozhodnutím. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na bod 39\nnapadnutého rozsudku, s ktorým sa v plnej miere stotožňuje a v zmysle ktorého vychádzajúc z judikatúry\nNajvyššieho súdu SR (sp.zn. 2Sži/8/2013, 2Sži/5/2011) a Ústavného súdu SR (sp.zn. II. ÚS 184/03)\nobsahom základného práva na prijímanie informácií podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR a čl. 10 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je právo dostávať informácie podľa predstáv\na očakávaní žiadateľa a skutočnosť, že sa žiadateľ informácie nestotožňuje s obsahom zverejnenej\ninformácie bez ďalšieho nepredstavuje porušenie ustanovení zákona č. 211/2000 Z.z., ani porušenie\npráva žalobcu na prijímanie informácií v zmysle čl. 26 ods. 4 Ústavy SR. Pokiaľ sťažovateľka má záujem\nnamietať voči obsahu prípisu, uvedené je možné len na základe riadneho resp. mimoriadneho opravného\nprostriedku v konaní, v rámci ktorého sa prípis vydal, nie však v rámci konania, predmetom ktorého je\nposkytnutie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z.\n27. Vzhľadom na vyššie uvedené sa v prevažnej miere formálne námietky sťažovateľky, ktoré vzniesla\ntak voči prvostupňovému rozhodnutiu ako aj následne napadnutému rozhodnutiu žalovaného javia\nako zástupné. Kasačný súd uvádza, že sa v plnej miere stotožňuje s ich vyhodnotením zo strany\nkrajského súdu, uvedeným v napadnutom rozsudku ako aj ich vyhodnotením zo strany žalovaného,\nuvedeným v napadnutom rozhodnutí. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľky, že napadnutý rozsudok je\narbitrárny, nepresvedčivý, formálny, nejasný, všeobecný a jeho obsah považuje za právne a skutkovo\nnepreskúmateľný, kasačný súd uvádza, že argumentácia sťažovateľky nie je spôsobilá podporiť tieto jej\ntvrdenia a z obsahu napadnutého rozsudku krajského súdu je zrejmé, že sa s danou vecou dostatočne\nvysporiadal, racionálne odôvodnil svoje úvahy a vyvodil správne skutkové a právne závery.\n28. Kasačný súd sa v ostatnom plne stotožňuje s napadnutým rozsudkom krajského súdu a konštatuje,\nže kasačné námietky sťažovateľky neboli spôsobilé spochybniť jeho vecnú správnosť ako ani zákonnosť\nrozhodnutí správnych orgánov. Vzhľadom na uvedené kasačný súd v zmysle § 461 SSP kasačnú\nsťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\n29. O náhrade trov kasačného konania rozhodol tak, že sťažovateľke, ktorá v tomto konaní nemala\núspech, ich náhradu podľa § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal a žalovanému ich náhrada\nnevyplýva zo zákona.\n30. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/94/2018", "guid": "667f8f73-648c-450c-a679-867f0a08d508:6dfcd490-b35b-4bf6-b34a-6d9ea0ec9577", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}