{"guid": "4c76aaf0-6d42-4e0f-89ae-33d590aea8d3:c633dba6-35f9-46e6-a579-05e332b127de", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:7019200753.1", "spisova_znacka": "10Sžak/14/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Sžak/14/2020 z 29. 9. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 29. septembra 2021, sp. zn. 10Sžak/14/2020, ECLI:SK:NSSSR:2021:7019200753.1", "identifikacne_cislo": "7019200753", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2021-09-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-82"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-82"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c633dba6-35f9-46e6-a579-05e332b127de", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:7019200753.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2021:7019200753.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2021:7019200753.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n10Sžak/14/2020\n7019200753\n29. 09. 2021\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSSR:2021:7019200753.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky\nsenátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja\nVačoka, PhD., v právnej veci žalobcu: Y. G., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť W., trvalý pobyt\nW., zastúpený JUDr. Radoslav Soták, advokát, so sídlom Námestie slobody 7, Michalovce, proti\nžalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a\ncudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Sobrance, Štefánikova 10, v konaní\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného vo veci administratívneho vyhostenia č. PPZHCP-S03-2019/044014-004 zo dňa 04.09.2019, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému\nrozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Sa/28/2019-53 zo dňa 30. júna 2020 v spojení s opravným\nuznesením č. k. 5Sa/28/2019-87 zo dňa 7. októbra 2020 takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nII. Sťažovateľovi nárok náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Topoľa rozhodnutím č. PPZ-HCP-S019-1-006/2019ZAV zo dňa 30.06.2019 podľa § 82 ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoPC) rozhodlo o administratívnom vyhostení žalobcu\ndo Bangladéšu, so zákazom vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských\nštátov na dobu 1 roka, pretože štátny príslušník tretej krajiny má neoprávnený pobyt na území Slovenskej\nrepubliky.\n2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný\nrozhodnutím č. PPZ-HCP-S03-2019/044014-004 zo dňa 04.09.2019 tak, že prvostupňové rozhodnutie\no administratívnom vyhostení žalobcu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.\n3. Žalovaný dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán správne aplikoval ustanovenie § 82\nods. 1 písm. b) ZoPC nakoľko skutočnosť, že účastník konania sa neoprávnene zdržiaval na území\nSlovenskej republiky (ďalej „SR“) bola jednoznačne preukázaná. K námietkam uvedeným v odvolaní,\nže prvostupňový správny orgán nepostupoval v súlade s ustanoveniami § 32 ods. 1 a § 46 a § 47\nods. 3 Správneho poriadku, ako aj s námietkami týkajúcimi sa nevyhostiteľnosti, nemožnosti vyhostenia\núčastníka konania do Bangladéša a možného porušenia článku 3 ako aj článku 5 Dohovoru uviedol,\nže tento ako hlavný dôvod svojho odchodu z domovskej krajiny uviedol, že chce ísť do Nemecka alebo\nŠpanielska, kde má sľúbenú prácu. Na priamu otázku, či žiada o udelenie azylu na území Slovenskej\nrepubliky odpovedal, že nežiada a rovnako aj v zápisnici zo dňa 29.06.2019 uviedol, že po vrátení do\n\nkrajiny pôvodu mu nehrozí ohrozenie života, mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie\nalebo trest. Rovnako potvrdil, že nečelil zo strany štátu, ani zo strany neštátnych pôvodcov žiadnym\nkonkrétnym individuálnym problémom alebo hrozbám.\n4. Žalovaný ďalej uviedol, že ústava a zákony Bangladéša zaručujú slobodu pohybu v rámci krajiny,\ncestovanie do zahraničia, slobodu emigrácie a repatriácie a vo všeobecnosti vláda spolupracuje s\nÚradom Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a ďalšími humanitárnymi organizáciami pri\nposkytovaní ochrany a pomoci vnútorne vysídleným osobám, utečencom, vracajúcim sa utečencom,\nžiadateľom o azyl, osobám bez štátnej príslušnosti a ďalším osobám, ktorých sa to týka. Rovnako\npoukázal na to, že prvostupňový správny orgán vychádzal aj z existencie dokumentu vydaného\nGenerálnym sekretariátom Rady EÚ 11951/7 „Návrh - Štandardné operačné postupy EÚ a Bangladéša\nna identifikáciu a návrat osôb bez povolenia na pobyt“, kde v rámci posilnenia vzťahov medzi EÚ a\nBangladéšom v oblasti migrácie a v súvisiacich otázkach sa obe strany zaviazali rozvíjať spoluprácu\nv oblasti návratu a readmisie. Takisto vychádzal z informácie Migračného úradu MV SR, ktorú si\nprvostupňový správny orgán vyžiadal vo veci zaistenia, a to správy EASO, publikovanej ohľadne\nBangladéša v decembri 2017 ako aj z informácie z 27.05.2019 zverejnenej na webe Ministerstva\nzahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (ďalej „MZVaEZ SR“) - Cestovné\nodporúčanie - Bangladéš, kde upozorňuje na zváženie nevyhnutnosti cestovania do určitých oblastí,\nteda nie na celé územie krajiny.\n5. Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán riadne odôvodnil dĺžku trvania zákazu vstupu,\nkeďže v odôvodnení uviedol, že pri určovaní lehoty zákazu vstupu prihliadal na skutočnosť, že v prípade\núčastníka konania išlo o jeho prvý neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky a túto uložil v\nintenciách zákona na dolnej hranici sadzby určenej zákonom.\n6. Ohľadne neuloženia lehoty na vycestovanie žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán správne\naplikoval § 83 ods. 2 písm. a) ZoPC. Tento záver bol zrejmý najmä zo správania sa účastníka, ktorý sa na\núzemí Slovenskej republiky zdržiaval neoprávnene a na jej územie vstúpil mimo hraničný priechod, aby\ntak znížil pravdepodobnosť svojho zadržania. Počas správneho konania popísal ako sa dostal na územie\nSlovenskej republiky a že jeho cieľom je dostať sa do Nemecka alebo Španielska, pričom nemal pri\nsebe žiadne cestovné doklady, takže jeho totožnosť nebolo možné hodnoverne zistiť. V danom prípade\nboli naplnené zákonné dôvody pre administratívne vyhostenie cudzinca v zmysle § 82 ods. 1 písm.\nb). Uloženie zákazu vstupu na stanovené obdobie zakazuje vstup na územie členských štátov a pobyt\nna tomto území s cieľom ochrany spoločnosti pred nežiaducim konaním, ktorého sa štátny príslušník\ntretej krajiny dopustil. Záverom konštatoval, že prvostupňový správny orgán pri vydávaní rozhodnutia o\nadministratívnom vyhostení postupoval plne v súlade s § 3 Správneho poriadku.\n7. Žalovaný na základe uvedeného rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil a odvolanie\nžalobcu zamietol.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n8. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu v zákonnej lehote správnu žalobu. Krajský súd v\nKošiciach po preskúmaní veci žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 240 SSP.\n9. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie trpí vadou nedostatočného zistenia skutkového stavu a je\npreto predčasným rozhodnutím, v dôsledku čoho trpí aj nesprávnym právnym posúdením veci. Za hlavnú\nnámietku považoval nedostatočné posúdenie prekážok administratívneho vyhostenia žalobcu, keďže\nžalovaný nedostatočne posúdil existenciu prekážok vyhostenia žalobcu do krajiny pôvodu. Zistené\ninformácie o krajine, do ktorej má byť žalobca vyhostený, považoval za nedostatočné a neaktuálne,\npričom dodal, že nie sú ani súčasťou administratívneho spisu žalovaného.\n10. K osobe žalobcu krajský súd uviedol, že z jeho samotnej výpovede pred správnym orgánom zo dňa\n29.06.2019 vyplýva, že ide o ekonomického migranta, keďže jeho cieľovou krajinou bolo Nemecko, resp.\nŠpanielsko, kde má priateľov, títo sú mu ochotní pomôcť, pričom dôvodom opustenia domovskej krajiny\nbol jeho lepší život a kariéra. Rovnako žalobca potvrdil, že po vrátení do krajiny pôvodu mu nehrozí\nohrozenie života, mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest. Tento sa na\núzemie Slovenskej republiky dostal mimo hraničný prechod vo večerných hodinách, aby sťažil svoje\nzadržanie, pričom nedisponuje ani dokladmi, z ktorých by bolo možné náležite zistiť jeho totožnosť.\n11. K preskúmavanej veci krajský súd uviedol, že povinnosťou správneho orgánu je získať podklady\npre svoje rozhodnutie, pričom nemôže nahrádzať vyjadrenia žalobcu alebo tieto prispôsobovať inak,\nako tieto boli z jeho strany prezentované. Žalobca sám pri otázke zameranej na možné prekážky\njeho administratívneho vyhostenia potvrdil, že mu po vrátení do krajiny pôvodu nehrozí ohrozenie\n\nživota, mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest. Takisto správny orgán\numožnil žalobcovi v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia\nk jeho podkladom i k spôsobu ich zistenia, ako aj navrhnúť ich doplnenie, čo žalobca nevyužil. Preto\nnemožno uzavrieť, že žalovaný vykonával dokazovanie iba s cieľom poškodiť záujmy žalobcu, nakoľko\nnijako nemohol ovplyvniť, aké skutočnosti tento na štandardizované otázky, ktoré sa klasicky kladú pri\nadministratívnom vyhostení, uvedie.\n12. Správny orgán teda zisťoval skutočnosti svedčiace či už v prospech žalobcu, ako aj v jeho\nneprospech, pričom nemohol nijako ovplyvňovať žalobcom udávané skutočnosti, ktoré v konečnom\ndôsledku znamenali, že bolo napríklad preukázané, že v jeho prípade neexistujú prekážky jeho\nadministratívneho vyhostenia v zmysle § 81 ZoPC.\n13. Rovnako neobstojí podľa krajského súdu ani námietka žalobcu, že sa v administratívnom spise\nsprávnych orgánov nenachádzajú správy o krajine, kam má byť žalobca vyhostený, nakoľko súčasťou\nadministratívneho spisu žalovaného sú informácie ohľadne krajiny (Bangladéš) zabezpečené žalovaným\nz Migračného úradu MV SR, odbor dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce pod č. spisu PPZ-HCPS03-2019/044014-002.\n14. Žalobca v správnej žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné v časti uloženia\nzákazu vstupu žalobcovi v trvaní jedného roka, keďže žalovaný riadne neodôvodnil prečo uložil zákaz\npobytu v danej dĺžke. Danú námietku krajský súd nepovažoval za dôvodnú, nakoľko prvostupňový\nsprávny orgán v otázke uloženia zákazu vstupu postupoval v súlade s ustanovením § 82 ods. 3 písm.\nb) ZoPC. Z jeho rozhodnutia jasne vyplýva, že zákaz pobytu uložil na dolnej hranici, pričom stanovenú\ndĺžku pobytu posudzoval na základe individuálneho prístupu k žalobcovi, nakoľko zohľadnil, že u neho\nide o prvý neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.\n15. K výške uloženého zákazu vstupu krajský súd uviedol, že vzhľadom na administratívne vyhostenie\nžalobcu podľa § 82 ods. 1 písm. b) ZoPC pripadá do úvahy v prípade určenia jeho dĺžky použitie\nustanovenia § 82 ods. 3 písm. b) ZoPC, v rámci ktorého zákon určuje rozpätie od jedného roka do päť\nrokov. Žalobcovi bol uložený zákaz vstupu na najnižšej možnej hranici, t. j. v trvaní jedného roka.\n16. Zo samotného správania sa žalobcu podľa krajského súdu vyplýva, že tento prekročil štátnu hranicu\nSlovenskej republiky mimo hraničný prechod, z čoho vyplýva, že sa snažil sťažiť svoje zadržanie. Navyše\nnedisponoval žiadnymi dokladmi, z ktorých by bolo možné hodnoverne zistiť jeho totožnosť. Žalovaný\nnáležite na individuálnom princípe pristupoval k osobe žalobcu, či už pri určení dĺžky zákazu vstupu, ako\naj posúdenia neurčenia lehoty na vycestovanie, pričom tieto svoje úvahy náležite odôvodnil. Preto ani\njeho námietka týkajúca sa neurčenia lehoty na vycestovanie určenej podľa § 83 ods. 2 písm. a) ZOPC,\nnie je dôvodná.\n17. Podľa krajského súdu bolo možné uzavrieť, že rozhodnutia vo veci boli vydané v súlade s citovanými\nprávnymi ustanoveniami, ako aj s ustanovením § 3 ods. 5 Správneho poriadku a správne orgány, či už\nprvého alebo druhého stupňa, rozhodli na základe spoľahlivo zisteného stavu veci a splnili si aj svoju\npovinnosť, ktorú namietal žalobca, keďže podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku spoľahlivo zistili presne\na úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarali potrebné podklady pre rozhodnutie.\n18. Krajský súd preto správnu žalobu zo dňa 27.09.2019 podľa § 240 S. s. p. zamietol, majúc zato, že\ntáto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je dôvodná.\n19. Opravným uznesením zo dňa 7. októbra 2020 pod č. k. 5Sa/28/2019-87 krajský súd opravil záhlavie\nrozsudku krajského súdu č. k. 5Sa/28/2019-53 zo dňa 30. júna 2020 v časti presného označenia\nrozhodnutia, ktoré bolo napadnuté žalobou.\nIII.\nObsah kasačnej sťažnosti/stanoviská\nA)\n20. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodov\nuvedených v § 440 ods. 1 písm. f), g) S. s. p., t. j. krajský súd nesprávnym procesným postupom\nznemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý postup a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.\n21. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S. s. p. najmä\nnamietal: nesprávne právne posúdenie a riadne neodôvodnenie vo vzťahu k posudzovaniu prekážok\nadministratívneho vyhostenia, v tejto súvislosti vyčítal žalovanému, že vychádzal z existencie dokumentu\nvydaného Generálnym sekretariátom Rady EÚ 11951/7 Návrh - Štandardné operačné postupy EÚ a\nBangladéša a zo správy EASO k Bangladéšu v decembri 2017 ako aj zo správy z webu MZV SR, tieto\nsprávy však nie sú súčasťou administratívneho spisu.\n\n22. Sťažovateľ namietal, že tieto informácie boli nedostatočné na posúdenie existencie prekážok z\ndôvodu svojej neaktuálnosti, neúplnosti. Podľa sťažovateľa žalovaný si mal zabezpečiť aktuálne správy\nz Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, jeho zastupiteľských\núradov, resp. od Migračného úradu a iných spolupracujúcich orgánov v agende utečencov, napr. správy\nUNHCR o stave riešenia tejto otázky a stave dodržiavania ľudských práv v Bangladéši.\n23. Sťažovateľ poukázal na to, že zo všeobecne dostupných informácií vyplýva, že bezpečnostná\nsituácia v Bangladéši je zlá. Pričom citoval z webstránky Ministerstva zahraničných vecí a európskych\nzáležitostí Slovenskej republiky k otázke terorizmu a rizík nepokojov, špeciálneho režimu pohybu,\nkriminality a rizika únosov.\n24. Krajskému súdu vyčítal, že mal prihliadnuť na neúplnosť administratívneho spisu ex offo.\n25. Krajskému súdu tiež vytkol, že neprihliadol na námietku, že žalovaný mal predovšetkým v spolupráci\ns Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, Ministerstvom vnútra\nSlovenskej republiky, políciou a inými orgánmi zisťovať podmienky vyhostiteľnosti do krajiny pôvodu a\nnezistil, či domovský štát sťažovateľa prijal zodpovednosť za vydanie náhradného cestovného dokladu\npre jeho vyhostenie a či možno hodnotiť aktuálnu bezpečnostnú situáciu v Bangladéši ako štandardnú.\n26. Napokon krajskému súdu vytkol, že v konaní z úradnej povinnosti nezisťoval aké podmienky\nprevládajú v krajine tranzitu, napr. v Maďarsku a aké zaobchádzanie by mu v Maďarsku hrozilo.\n27. Sťažovateľ navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\nB)\n28. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril tak, že ju navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. K\nnámietke absencie dokumentov v administratívnom spise uviedol, že obsahom spisu je informácia\nMigračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky /EASO/, ktorú EASO publikovalo naposledy\nk Bangladéšu v decembri 2017. Táto správa komplexne popisuje geograficko- demografické, politické\na ekonomické otázky, ako aj oblasť práv a slobôd vrátane postavenia jednotlivých sociálnych skupín,\npričom správa podrobnejšie opisuje situáciu z hľadiska návratov neúspešných žiadateľov, na ktorú\nžalovaný odkazuje.\n29. Informácie z webu Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a\ndokument vydaný Generálnym sekretariátom Rady EÚ 1195/17 sú verejne dostupné a pred vydaním\nrozhodnutia bol sťažovateľ vyzvaný na oboznámenie sa so spisovým materiálom, avšak na výzvu\nžalovaného sťažovateľ nereagoval.\n30. Žalovaný uviedol, že pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyjadrení sťažovateľa, ktoré uviedol\ndo zápisníc v konaní o administratívnom vyhostení. Sťažovateľ ako hlavný dôvod svojho odchodu z\ndomovskej krajiny uviedol, že chcel ísť do Nemecka alebo Španielska, kde mal sľúbenú prácu, nečelil\nzo strany štátu ani zo strany neštátnych pôvodcov žiadnym konkrétnym individuálnym problémom alebo\nhrozbám.\n31. Žalovaný poukázal na to, že pri rozhodovaní vychádzal tiež z dokumentu vydaného Generálnym\nsekretariátom Rady EÚ 11951/7 „Návrh - Štandardné operačné postupy EÚ a Bangladéša na\nidentifikáciu a návrat osôb bez povolenia na pobyt“. Vychádzal tiež z informácie z 27.05.2019,\nzverejnenej na webe Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Cestovné odporúčanie - Bangladéš, kde upozorňuje na zváženie nevyhnutnosti cestovania do určitých\noblastí, teda nie na celé územie krajiny. Čiže informácie (vyžiadané v čase konania o administratívnom\nvyhostení a konania o zaistení sťažovateľa), z ktorých žalovaný vychádzal, boli aktuálne.\n32. K námietke sťažovateľa, že žalovaný v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych\nzáležitostí Slovenskej republiky, Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, políciou a inými orgánmi\nnezisťoval podmienky vyhostiteľnosti do krajiny pôvodu a nezistil, či domovský štát sťažovateľa\nprijal zodpovednosť za vydanie náhradného cestovného dokladu pre jeho vyhostenie a aktuálnu\nbezpečnostnú situáciu v Bangladéši uviedol, že podmienky vyhostiteľnosti skúmal, čo je uvedené\nv samotnom rozhodnutí. Žalovaný uviedol, že preskúmal existenciu prekážok administratívneho\nvyhostenia podľa § 81 ods. 1 ZoPC a to podľa každého odseku zvlášť, ako aj okolnosti vedúce k\nadministratívnemu vyhosteniu sťažovateľa v súlade s Dohovorom podľa čl. 3 a 8 a konštatoval, že nezistil\nprekážky jeho administratívneho vyhostenia. Vychádzal tiež z jeho vyjadrení uvedených v zápisnici, v\nktorej neuviedol, že by bol v krajine jeho pôvodu ohrozený jeho život a hrozilo by mu mučenie, bol\nby podrobený neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo mu tam hrozil trest. Sťažovateľ\ntaktiež uviedol, že v krajine do ktorej bude administratívne vyhostený, mu nehrozí nebezpečenstvo a\nnežiada o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Pri dĺžke vydávania náhradného cestovného\ndokladu vychádzal z aplikačnej praxe a tomu prispôsobil aj dĺžku zaistenia.\n33. K námietke neskúmania podmienok v krajine tranzitu (podľa sťažovateľa Maďarsko), žalovaný\nuviedol, že nedisponuje informáciou, že tranzit sťažovateľa do krajiny pôvodu bude cez územie\n\nMaďarska. Ak by bol vykonaný letecký tranzit aj cez územie Maďarska tak s najväčšou\npravdepodobnosťou v sprievode polície a sťažovateľ by neopustil tranzitnú zónu letiska. Žalovaný\npoukázal na to, že počas tranzitu v členskom štáte sa uplatňuje smernica Rady č. 2003/110/ES z 25.11.\n2003 o pomoci v prípade tranzitu na účely leteckého odsunu.\n34. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že navrhuje kasačnú sťažnosť zamietnuť ako\nnedôvodnú.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\n35. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods.\n2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal napadnutý\nrozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou\nv zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná\nsťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch)\ndospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná, a preto ju zamietol. Rozhodol bez nariadenia\npojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli\nsúdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.\nseptembra 2021 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\nPodľa § 2 ods. 1 písm. h) ZoPC na účely tohto zákona sa rozumie neoprávneným pobytom zdržiavanie\nsa cudzinca na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom, osobitným predpisom alebo\nmedzinárodnou zmluvou.\n\nPodľa § 77 ods. 1 ZoPC administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec\nnemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie\nSlovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny\ntranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne\nvrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo\nposkytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do\nktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení\npolicajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých\nčlenských štátov. Policajný útvar v rozhodnutí o administratívnom vyhostení uloží zákaz vstupu na\núzemie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom\nvyhostení neurčí lehotu na vycestovanie podľa § 83 ods. 2.\nPodľa § 81 ods. 1 ZoPC cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bol ohrozený\njeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo\npre politické presvedčenie alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce\nzaobchádzanie, alebo trest. Rovnako nemožno cudzinca administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom mu\nbol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu taký trest môže\nbyť uložený.\nPodľa § 81 ods. 2 ZoPC cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bola ohrozená\njeho sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo\npre politické presvedčenie; to neplatí, ak cudzinec svojím konaním ohrozuje bezpečnosť štátu alebo ak\nbol odsúdený za zločin a predstavuje nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku.\nPodľa § 82 ods. 1 písm. b) ZoPC policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej\nkrajiny, ak\nb) má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.\nPodľa § 82 ods. 3 písm. b) ZoPC policajný útvar môže v rozhodnutí o administratívnom vyhostení uložiť\nzákaz vstupu\nb) podľa odseku 1 a odseku 2 písm. b) až i) na jeden rok až päť rokov.\n36. Predmetom kasačnej sťažnosti bol napadnutý rozsudok krajského súdu, ktorým súd žalobu\nsťažovateľa zamietol ako nedôvodnú.\n\n37. Z obsahu kasačnej sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ uplatnil kasačné dôvody podľa § 440 ods. 1\npísm. f), g) S. s. p., t. j. krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,\naby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\npostup a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Na podporu tohto sťažnostného\nbodu sťažovateľ uviedol, že krajský súd vec riadne neodôvodnil, a to vo vzťahu k jeho žalobnej námietke\nohľadne posudzovania prekážok administratívneho vyhostenia. V tejto súvislosti vyčítal žalovanému,\nže vychádzal z existencie dokumentu vydaného Generálnym sekretariátom Rady EÚ 11951/7 Návrh Štandardné operačné postupy EÚ a Bangladéša a zo správy EASO k Bangladéšu v decembri 2017\nako aj zo správy z webu Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky,\npričom tieto správy podľa sťažovateľa nie sú súčasťou administratívneho spisu.\n38. Uvedenú námietku vyhodnotil NSS SR ako nedôvodnú. Z rozsudku krajského súdu totiž vyplynulo,\nže krajský súd sa uvedenou námietkou zaoberal, keď v bode 41 rozsudku k námietke uviedol, že\nnie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že sa v administratívnom spise správnych orgánov nenachádzajú\nsprávy o krajine, kam má byť žalobca vyhostený Bangladéš, nakoľko súčasťou administratívneho spisu\nžalovaného sú informácie ohľadne danej krajiny zabezpečené žalovaným z Migračného úradu MV SR,\nodbor dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce pod č. spisu PPZ-HCP-S03-2019/044014-002.\n39. Najvyšší správny súd uvedenú námietku nemohol vyhodnotiť za dôvodnú, pretože z\nobsahu administratívneho spisu žalovaného vyplynulo, že v predmetnej správe č. PPZ-HCPS03-2019/044014-002, z ktorej žalovaný vychádzal, boli použité informácie ohľadne bezpečnostnej\nsituácie a postavenia vnútorne vysídlených osôb a navrátilcov v krajine pôvodu sťažovateľa (Bangladéš)\na tieto boli vybrané zo zdrojov odboru dokumentaristiky o zahraničnej spolupráce, pričom predmetné\ninformácie o každom použitom zdroji boli v správe uvedené formou odkazu v poznámke pod čiarou.\n40. Najvyšší správny súd dodáva, že žalovaný nepochybne vychádzal zo správy, ktorá obsahuje odkaz\nna verejne dostupné zdroje z ktorých čerpal a medzi uvedené zdroje patria aj dokument vydaný\nGenerálnym sekretariátom Rady EÚ 11951/7 Návrh - Štandardné operačné postupy EÚ a Bangladéša,\nspráva EASO o krajine pôvodu Bangladéš, december 2017. Naviac správa Ministerstva zahraničných\nvecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, (cestovné odporúčanie- Bangladéš) je priamo\nsúčasťou administratívneho spisu.\n41. Pokiaľ teda sťažovateľ namietal, že krajský súd riadne neodôvodnil rozsudok v časti, v ktorej sa\nzaoberal námietkou posudzovania prekážok administratívneho vyhostenia, musel sa Najvyšší správny\nsúd zaoberať aj námietkou nepreskúmateľnosti rozsudku. Otázku nepreskúmateľnosti rozhodnutia\nopakovane rieši Ústavný súd Slovenskej republiky ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v doterajšej\nustálenej judikatúre v správnom súdnictve tak, že spravidla nepreskúmateľný rozsudok neposkytuje\npriestor na posúdenie námietok skutkovej povahy, a preto je potrebné ho zrušiť. Za nepreskúmateľné\nmožno považovať predovšetkým rozhodnutia, v ktorých sa súd opomenul celkom vysporiadať niektorou\nz uplatnených žalobných námietok respektíve pokiaľ z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, prečo súd\nnepovažoval za dôvodnú právnu argumentáciu účastníka konania v žalobe a prečo žalobné námietky\núčastníka považuje za liché, mylné alebo vyvrátené, a to najmä vtedy ak ide o právnu argumentáciu na\nktorej je postavený základ žaloby.\n42. Zároveň však nemožno zabúdať, že nepreskúmateľnosť rozsudku nezávisí od subjektívnej predstavy\nsťažovateľa o tom, do akej miery by mal byť rozsudok odôvodnený. Ide o objektívnu prekážku, ktorá bráni\nkasačnému súdu preskúmať rozhodnutie. Z hľadiska posudzovania preskúmateľnosti napadnutého\nrozsudku považuje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky za nutné poukázať na fakt, že sťažovateľ\nžalobu formuloval nadmieru všeobecne. Správnym orgánom vytýkal nedostatočne zistený skutkový\nstav, nesprávne právne posúdenie a nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. V žalobe\nvšak chýba zmienka o podrobnostiach jeho doterajšieho života v krajine pôvodu a absentuje v nej teda\nargumentácia, ktorá by tvrdené pochybenia správnych orgánov ilustrovala na konkrétnych okolnostiach\nsťažovateľovho prípadu tak, aby mohol správny orgán vyvodiť existenciu prekážok jeho vyhostenia v\nzmysle ZoPC.\n43. Podstatné však bolo, že takéto okolnosti sťažovateľ neuviedol ani v priebehu administratívneho\nkonania, pritom je nepochybné, že správne orgány vychádzali z jeho vyjadrení uvedených v zápisnici,\nv ktorej neuviedol, že jeho vyhostením bude dotknutý jeho súkromný a rodinný život a neuviedol, že by\nmohol byť v krajine, do ktorej má byť vyhostený, ohrozený jeho život alebo sloboda z dôvodov jeho rasy,\nnárodnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie; resp.\n\npri ohrození jeho života tiež hrozba mučenia, krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania,\nalebo trestu; už uloženého trestu smrti alebo predpokladu, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu taký\ntrest môže byť uložený.\n44. Námietka sťažovateľa, že informácie, ktoré zabezpečil správny orgán, sú nedostatočné na posúdenie\nexistencie prekážok z dôvodu svojej neaktuálnosti a neúplnosti nemohla obstáť, nie len preto, že\ninformácie, z ktorých vychádzal žalovaný boli vyžiadané v čase konania o administratívnom vyhostení\nsťažovateľa, ale aj pre nedostatok tvrdenia o existencii prekážok administratívneho vyhostenia.\n45. Sťažovateľ ani v kasačnej sťažnosti neuviedol konkrétne okolnosti, z ktorých by bolo možné ich\nexistenciu vyvodiť, poukázal len na to, že zo všeobecne dostupných informácií vyplýva, že bezpečnostná\nsituácia v Bangladéši je zlá. Pričom citoval z webstránky Ministerstva zahraničných vecí a európskych\nzáležitostí Slovenskej republiky k otázke terorizmu a rizík nepokojov, špeciálneho režimu pohybu,\nkriminality a rizika únosov, ktoré sa však týkajú cielených skupín ako sú novinári, sekulárni a sociálni\naktivisti, náboženské a etnické skupiny, ktoré sú priamo alebo nepriamo napojené na Islamský štát\n(Daiš). Riziko únosov sa týka predovšetkým detí, podnikateľov a ich rodín Teda zjavne sa sťažovateľa\nnetýkajú. Špeciálny režim pohybu platí pre oblasť Chittagong Hill Tracts, ktorý napokon popisuje aj\nspráva žalovaného, z ktorej pri rozhodnutí vychádzal. Najvyšší správny súd dodáva, že špeciálny režim\npohybu sa netýka celého územia krajiny, do ktorej má byť sťažovateľ administratívne vyhostený.\n46. Na tomto mieste považuje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky za dôležité zdôrazniť, že v\nkonaní o administratívnom vyhostení cudzinca podľa ZoPC ako konaní vedenom z úradnej moci, je\ncudzinec povinný tvrdiť konkrétne skutočnosti svedčiace o existencii prekážok jeho administratívneho\nvyhostenia do krajiny, do ktorej má byť vyhostený, resp. neprimeranosti dopadov rozhodnutia do jeho\nsúkromného a rodinného života.\n47. Hoci správne orgány nesú zodpovednosť za riadne obstaranie podkladov pre rozhodnutie (§ 32\nods. 1 Správneho poriadku), s ohľadom na špecifiká daného správneho konania správne orgány\nnie sú schopné vykonať náležité dokazovanie a zabezpečiť dôkazy v prospech cudzinca bez\npredchádzajúceho tvrdenia cudzinca o existencii prekážok jeho administratívneho vyhostenia, pretože\nje to predovšetkým cudzinec, kto disponuje relevantnými informáciami zo svojho života a kto najlepšie\nmôže objasniť z čoho plynie v krajine, do ktorej má byť administratívne vyhostený, ohrozenie jeho života\nalebo slobody z dôvodov taxatívne vymedzených v § 81 ods. 1 a 2 ZoPC.\n48. Pokiaľ ide o bremeno tvrdenia v administratívnom konaní o vyhostení cudzinca pri posudzovaní\nexistencie prekážok administratívneho vyhostenia, to zaťažuje cudzinca, v ktorého vlastnom záujme\nje objasniť všetky okolnosti, pre ktoré nemôže byť administratívne vyhostený, resp. prečo by malo byť\njeho právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života prevážiť nad inými záujmami a hľadiskami.\nPokiaľ ide o bremeno dôkazné, to je už výraznejšie rozložené medzi cudzinca a správny orgán. Tvrdiť\njednotlivé fakty o existencii prekážok administratívneho vyhostenia je povinný primárne cudzinec, no\nsprávny orgán je povinný zabezpečiť k tvrdeniu cudzinca o existencii prekážok administratívneho\nvyhostenia maximálne možné množstvo dôkazov a správ o krajine, do ktorej má byť administratívne\nvyhostený, a to tých, ktoré podporujú tvrdenia cudzinca ako aj tých, ktoré tvrdenia cudzinca vyvracajú.\n49. V uvedenej prejednávanej veci mali správne orgány k dispozícii informácie, ktoré im uviedol\nsťažovateľ počas výsluchu. Z nich vyplynulo, že hlavným dôvodom jeho odchodu z domovskej krajiny\nbolo, že chce ísť do Nemecka alebo Španielska, kde má sľúbenú prácu. Na priamu otázku, či žiada\no udelenie azylu na území Slovenskej republiky odpovedal, že nežiada a rovnako aj v zápisnici zo\ndňa 29.06.2019 uviedol, že po vrátení do krajiny pôvodu mu nehrozí ohrozenie života, mučenie, kruté,\nneľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest. Rovnako potvrdil, že nečelil zo strany štátu, ani\nzo strany neštátnych pôvodcov žiadnym konkrétnym individuálnym problémom alebo hrozbám.\n50. Sťažovateľ sa následne nevyjadril k podkladom pre vydanie rozhodnutia, hoci bol k tomu správnym\norgánom vyzvaný.\n51. V podanom odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu (v žalobe ani v kasačnej sťažnosti)\nsťažovateľ na žiadne konkrétne okolnosti svedčiace o prekážkach jeho administratívneho vyhostenia\nneupozorňoval. Poukázal na bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu, ktorá je zlá, bez toho, aby uviedol,\n\nakým konkrétnym spôsobom sa ho zlá bezpečnostná situácia týka najmä vo vzťahu k zákonným\npožiadavkám vymedzených v ustanoveniach § 81 ods. 1, 2, ZoPC, ktoré sú definované ako prekážky\nadministratívneho vyhostenia.\n52. Ustanovenie § 81 v odsekoch 1 a 2 ZoPC jasne definuje prípady, kedy nie je možné vyhostiť cudzinca.\nJedná sa o uplatnenie zásady „non-refoulment\" z územia Slovenskej republiky voči cudzincovi alebo\nosobe bez štátnej príslušnosti, ktorá vyplýva z medzinárodných záväzkov SR a bez splnenia ktorých nie\nje možné uplatnenie uvedenej zásady.\n53. Pokiaľ teda sťažovateľ vytýkal správnym orgánom (ale aj krajskému súdu), nedostatočne\nzistený skutkový stav veci, respektíve nedostatočné posúdenie existencie prekážok administratívneho\nvyhostenia, neostáva Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky než konštatovať, že správne\norgány (ani krajský súd) nemohli zohľadniť iné okolnosti, než tie, ktoré od sťažovateľa výsluchom získali;\ntieto zistenia pritom pre elementárnu úvahu o danej otázke postačovali.\n54. Pokiaľ teda nebola v správnom konaní zistená existencia prekážok jeho administratívneho\nvyhostenia práve pre nedostatok takéhoto tvrdenia zo strany sťažovateľa, nebolo možné ani krajskému\nsúdu vytknúť nesprávne právne posúdenie existencie prekážok administratívneho vyhostenia podľa §\n81 ods. 1, 2, ZoPC, pretože ich existenciu svojou výpoveďou sám sťažovateľ vylúčil.\n55. Napokon ak na základe takýchto zistení správne orgány vyvodili závery o neexistencii prekážok\nadministratívneho vyhostenia podľa § 81 ods. 1 a 2 ZoPC, nebolo možné ich rozhodnutie považovať\nza rozhodnutie vydané na základe nedostatočne zisteného stavu veci, resp. nedostatočne odôvodnené\na teda nepreskúmateľné a krajskému súdu nebolo možné vytknúť, že žalobu proti napadnutému\nrozhodnutiu ako nedôvodnú zamietol.\n56. Napokon vyhodnotil Najvyšší správny súd Slovenskej republiky za nedôvodnú aj námietku\nsťažovateľa, že v konaní správne orgány nijakým spôsobom z úradnej povinnosti nezisťovali podmienky,\nktoré prevládajú v krajine tranzitu, napr. v Maďarsku a neskúmali aké zaobchádzanie by mu v Maďarsku\nhrozilo jednak z dôvodu, že informáciou o tom, že tranzit sťažovateľa do krajiny pôvodu má byť cez\núzemie Maďarska nedisponoval v čase rozhodovania ani samotný správny orgán, navyše sťažovateľ\nneposkytol informáciu, či podklady k tomu, že to tak má byť.\n57. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky považuje na tomto mieste za dôležité zdôrazniť, že\npočas tranzitu v členskom štáte sa uplatňuje Smernica Rady č. 2003/110/ES z 25.11.2003 o pomoci v\nprípade tranzitu pre účel leteckého odsunu, ktorá upravuje vzájomnú pomoc členských štátov na účely\nodsunu s cieľom ukončenia neoprávneného pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorých sa týka\nrozhodnutie o odsune. Je nepochybné, že tieto pravidlá sú záväzné pre všetky členské štáty, tie majú\nprispievať k právnej istote a štandardizácii postupov.\n58. K sťažovateľovej námietke, že voči Maďarsku bolo začatých viacero konaní pred Súdnym dvorom\nEÚ ako aj pred ESĽP pre porušenie právnych noriem a záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných\ndohovorov na ochranu utečencov, považuje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky za dôležité\nuviesť, že v prípade sťažovateľa sa jedná o cudzinca, ktorý sa neoprávnene zdržiaval na území\nSlovenskej republiky, sťažovateľ nebol v pozícii žiadateľa o azyl na území SR ani v inej členskej krajine.\nPreto ani jeho námietka, že žalovaný nezisťoval, aké podmienky prevládajú v krajine tranzitu a čo by mu\nv Maďarsku hrozilo, v prípade návratu do tejto krajiny nemohla obstáť, pretože nie je utečencom a ako\nsám uvádza, konania vedené proti Maďarsku pre porušenie právnych noriem a záväzkov vyplývajúcich\nz medzinárodných dohovorov sa týkajú utečencov.\n59. Vzhľadom na vyššie uvedené, Najvyšší správny súd Slovenskej republiky námietky sťažovateľa\nvyhodnotil za nedôvodné a kasačnú sťažnosť z tohto dôvodu podľa § 461 SSP zamietol.\n60. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi nepriznal nárok na ich\nnáhradu z dôvodu jeho neúspechu. (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.).\n61. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods.\n4 S. s. p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}