{"guid": "ee845331-97ae-402f-8576-09063bad04c2:d774aa92-357d-47b7-b47b-15c6f066351a", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:7019200327.1", "spisova_znacka": "4Sžk/7/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sžk/7/2021 z 27. 9. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 27. septembra 2021, sp. zn. 4Sžk/7/2021, ECLI:SK:NSSSR:2021:7019200327.1", "identifikacne_cislo": "7019200327", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2021-09-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-202.odsek-4", "nazov": "§ 202 ods. 4 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-202.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-202"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/327#paragraf-6", "/SK/ZZ/2005/327#paragraf-8", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-202", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d774aa92-357d-47b7-b47b-15c6f066351a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:7019200327.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2021:7019200327.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2021:7019200327.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n4Sžk/7/2021\n7019200327\n27. 09. 2021\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSSR:2021:7019200327.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy\nTakáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a Mgr. Michala Novotného, v právnej\nveci žalobcu: A.. J. L., narodený XX. S. XXXX, bytom v R. J., R. Č.. XX, proti žalovanému: Centrum\nprávnej pomoci, so sídlom v Prešove, Masarykova č. 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného z 15. apríla 2019, Číslo spisu: KaPO/12242/2019, ČRZ: 53696/2019, o kasačnej sťažnosti\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 10. septembra 2020, č.k. 8S/49/2019-63, t a k t o\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 10. septembra 2020, č.k. 8S/49/2019-63\npodľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou\nsa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 15. apríla 2019, Číslo spisu:\nKaPO/12242/2019, ČRZ: 53696/2019, ktorým žalovaný podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb.\no správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) a\n§ 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o\nzmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991\nZb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č.\n8/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z.z.“) nepriznal žalobcovi nárok\nna poskytovanie právnej pomoci z dôvodu, že vec posúdil ako zrejmú bezúspešnosť, pričom jednou z\npodmienok poskytnutia právnej pomoci je práve vylúčenie zrejmej bezúspešnosti veci.\n2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách § 6 ods. 1 a § 8 zákona č. 327/2005 Z.z., § 202 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych\nexekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení\núčinnom od 01. apríla 2017 (ďalej len „zákon č. 233/1995 Z.z.“) a v zmysle právnej úpravy ustanovenej\nSSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.\n3. Krajský súd mal preukázané, že žalobca v konaní o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci\npožadoval právne zastúpenie v dovolacom konaní, ktoré malo smerovať proti uzneseniu Krajského súdu\nv Košiciach z 31. decembra 2018, sp. zn. 15CoE/99/2018, ktorým súd potvrdil uznesenie Okresného\nsúdu Spišská Nová Ves z 05. marca 2018, sp. zn. 1Er/2577/2001-518 vo výroku o schválení rozvrhu\nvýťažku dražby nehnuteľnosti z nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu povinného. Nakoľko však\n\nzákon č. 233/1995 Z.z. dovolanie proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nepripúšťa, krajský\nsúd sa stotožnil so záverom žalovaného o zrejmej bezúspešnosti prípadného sporu.\n4. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190\nSSP zamietol.\n5. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 167 SSP tak, že účastníkom konania náhradu\ntrov konania nepriznal.\nII.\n6. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n7. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným\npostupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a tiež, že rozhodol na\nzáklade nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).\n8. Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces žalobca uvádzal, že krajský súd\nv predmetnej právnej veci pôvodne vytýčil termín pojednávania na 25. júna 2020, žalobca požiadal o\nodročenie termínu pojednávania, krajský súd následne vytýčil termín pojednávania na 10. septembra\n2020, pričom v tento deň aj vyhlásil rozsudok bez toho, aby akceptoval krajskému súdu doručené\nospravedlnenie z pojednávania a súčasne doručenú žiadosť o odročenie termínu pojednávania.\nOdročenie termínu pojednávania odôvodňoval žalobca primárne s poukazom na šírenie pandémie\nCOVID-19 (rizikové cestovanie, opatrenie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky z 28.\naugusta 2020, odporúčanie pandemickej komisie zo 04. septembra 2020, ako aj neodporúčané\ncestovanie prostriedkami hromadnej prepravy). Namietal, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku\nvôbec nezmienil, že pojednával v neprítomnosti žalobcu, napriek tomu, že žalobca sa riadne ospravedlnil\na požiadal o odročenie pojednávania. V tejto súvislosti v postupe krajského súdu videl porušenie zásady\nbezprostrednosti, ústnosti a tiež princípu rovnosti zbraní.\n9. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalobca bližšie uvádzal, že\nžalovaný už v minulosti priznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci v dovolacom konaní v\nexekučných veciach, konkrétne sa jednalo o rozhodnutie žalovaného z 11. septembra 2017, ktorým\npriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci vo veci podania dovolania proti uzneseniu\nKrajského súdu v Košiciach z 30. decembra 2011, sp. zn. 14CoE/84/2011, prípadne ďalšie rozhodnutia\nžalovaného zo 16. novembra 2018, 21. marca 2018 a 09. augusta 2019. Rozsudok krajského súdu\npovažoval za arbitrárny, nezákonný, vychádzajúci z nedostatočného zistenia skutkového stavu veci.\n10. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.\nIII.\n11. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním z 08. januára 2021.\n12. Plne sa stotožnil so závermi plynúcimi z rozsudku krajského súdu, poukaz žalobcu na iné konania, v\nktorých bol žalobcovi priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci, vyhodnotil ako nedôvodný, nakoľko\nv tom čase zákon č. 233/1995 Z.z., ani iný zákon explicitne neustanovoval, že proti uzneseniu vydanému\nv exekučnom konaní nie je prípustné podať dovolanie, čím nebolo možné jednoznačne vylúčiť zrejmú\nbezúspešnosť sporu v zmysle zákona č. 327/2005 Z.z. a nárok z tohto dôvodu nepriznať. Až novelou\nzákona č. 233/1995 Z.z. účinnou od 01. apríla 2017 došlo k zmene v tom smere, že ustanovenie §\n202 ods. 4 už výslovne stanovilo, že dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu\nvydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.\n13. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\nIV.\n\n14. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním z 19. februára 2021.\n15. V súvislosti s podaním dovolania v exekučnom konaní poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 8Sžk/33/2020 a sp. zn. 6Sžk/16/2020, k zrejmej bezúspešnosti odkázal na\nrozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/61/2013, sp. zn. 5Sžo/62/2013, sp. zn.\n7Sžo/13/2014 a sp. zn. 5Sžk/24/2019. Dodal, že žalovaný manipuluje s faktami, nerešpektuje žiadne\nsúdne rozhodnutia, odôvodnenia týchto rozhodnutí a svojvoľne si vytrháva z kontextu len to, čo mu\nvyhovuje, a čo si vie prispôsobiť pre daný prípad, pre danú právnu vec. Kasačnú sťažnosť teda považoval\nza dôvodnú a opodstatnenú.\nV.\n16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§\n11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v\nkasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1,2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po\njej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.\n17. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n18. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n19. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n20. Podľa § 6 ods. 2 písm. a/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.\n21. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n22. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd\npostupom podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného z 15. apríla 2019, Číslo spisu: KaPO/12242/2019, ČRZ: 53696/2019,\nktorým žalovaný podľa § 1 ods. 1 a 2 Správneho poriadku a § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. žalobcovi\nnepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci z dôvodu, že vec posúdil ako zrejmú bezúspešnosť,\npričom jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci je práve vylúčenie zrejmej bezúspešnosti veci.\n23. Najvyšší správny súd po vyhodnotení žalobcom v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov\nvo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného\nadministratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od zásadných záverov\nprijatých krajským súdom vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu\nkonania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné\nprávne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho správneho súdu\npovažuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.\n24. Žalobca v kasačnej sťažnosti v prvom rade namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní\nporušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil\njemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nKonkrétne žalobca toto porušenie videl v tom, že krajský súd neakceptoval žalobcom zaslané opakované\nospravedlnenie z účasti na pojednávaní vrátane žiadosti o odročenie pojednávania, ktoré sa malo\nuskutočniť dňa 10. septembra 2020.\n\n25. Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\n26. Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n27. Podľa § 115 SSP, pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov alebo z dôvodu uskutočnenia\nneverejnej porady a vyhotovenia výroku rozhodnutia správneho súdu. Správny súd môže odročiť\npojednávanie aj vtedy, ak to účastníci konania zhodne navrhnú.\n28. Podľa § 25 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom\nprimerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii.\nAk niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane\npodľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.\n29. Podľa § 183 ods. 2 CSP, od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním\na okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom\nzastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany\nmožno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu\npojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.\n30. Podľa § 183 ods. 3 CSP, strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod\nbezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky\nokolnosti mohla predpokladať.\n31. Podľa § 183 ods. 4 CSP, ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania\nnie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje\nodročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno\nupovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.\n32. V tejto relevantnej časti najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu zistil, že krajský súd za\núčelom prejednania veci nariadil pojednávanie na 25. júna 2020 o 11:20 hodine, ktoré bolo na základe\ndoručených žiadostí tak zo strany žalovaného, ako aj žalobcu odročené na 10. septembra 2020, 11:20\nhodinu. Účasť opätovne ospravedlnil žalovaný listom doručeným súdu dňa 12. augusta 2020; súčasne\npožiadal, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti. Účasť na pojednávaní rovnako ospravedlnil\nžalobca podaním doručeným súdu dňa 09. septembra 2020 (t.j. deň pred pojednávaním) a zároveň\npožiadal o odročenie predmetného pojednávania. Žiadosť o odročenie pojednávania zdôvodnil jednak\ns poukazom na toho času aktuálnu pandemickú situáciu ohľadom COVID-19 (rizikové cestovanie\na odporúčania odborníkov a príslušných orgánov) a jednak s poukazom na vážne rodinno-finančné\ndôvody.\n33. Najvyšší správny súd poukazuje na to, že v správnom súdnom procese (rovnako ako v civilnom\nprocese) platí zásada, že vec sa má rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní (§ 105 ods. 1 SSP).\nK tomu zodpovedá aj samotný postup súdu, a preto aj všetky úkony, ktoré správny súd realizuje v\nrámci prípravy pojednávania, je povinný uskutočniť tak, aby bola vec rozhodnutá na prvom pojednávaní.\nInštitút odročenia pojednávania je potrebné z uvedeného dôvodu potom vnímať ako niečo výnimočné.\nV nadväznosti na uvedené, podľa § 115 SSP sa môže pojednávanie odročiť len z dôležitých dôvodov.\nPodľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným\ndôkazom. To však neznamená, že súd za žiadnych okolností nemôže konať bez prítomnosti účastníka,\nprípadne, že je povinnosťou súdu vyhovieť každej žiadosti o odročenie pojednávania. Podľa § 180\nCSP v spojení s § 25 SSP po vyvolaní veci súd prvotne zisťuje, či sa dostavili osoby, ktoré boli\nna pojednávanie predvolané; ak sa tieto osoby nedostavili, hoci boli riadne predvolané a absentuje\nžiadosť o odročenie pojednávania alebo súd uvádzané dôvody odročenia nepovažuje za dôležité,\nsúd rozhodne, že sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie. Správny\n\nsúdny poriadok v tomto smere na rozdiel od právnej úpravy plynúcej z Civilného sporového poriadku\nupravuje aj osobitný spôsob vyhlásenia rozsudku spočívajúci vo vyvesení jeho skráteného písomného\nvyhotovenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní. Tento spôsob vyhlásenia rozsudku prichádza\ndo úvahy výlučne v prípade, ak pri vyhlasovaní rozsudku sú prítomní iba sudcovia a zapisovateľ, čo\nzodpovedá tu prejednávanej veci. V súvislosti s odročením pojednávania najvyšší správny súd uvádza,\nže pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov, pričom opodstatnenosť takéhoto dôvodu\nposudzuje príslušný súd, a to podľa konkrétnych okolností prípadu s tým, že tieto môže preveriť len zo\nskutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania predmetnej žiadosti o odročenie pojednávania. Vo\nvšeobecnosti súd skúma dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť o odročenie pojednávania,\nz hľadiska okolnosti, ktorú uviedol žiadateľ, a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu\nznáme v čase posudzovania tejto žiadosti. Dôležitý dôvod mohol byť vyvodzovaný len zo skutočnosti,\nktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na\nvšetky okolnosti vážna (svojou povahou znemožňujúca každej strane sporu za rovnakých okolností\núčasť na súdnom pojednávaní), súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná),\nnepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca strane sporu prijať\nopatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhla (vzhľadom na časové súvislosti\nnedovoľujúca uskutočniť kroky vedúce k účasti na pojednávaní).\n34. V prvom rade najvyšší správny súd považuje za potrebné vytknúť krajskému súdu, že v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku bližšie žalobcovi neozrejmil dôvody, pre ktoré nevyhovel žalobcom podanej\nžiadosti o odročenie príslušného pojednávania a pristúpil k vyhláseniu rozsudku podľa § 137 ods.\n3 veta druhá SSP. Na druhej strane, podľa názoru najvyššieho správneho súdu, aj vzhľadom na\npovahu samotného sporu, ako aj charakter správneho súdneho konania ako takého čo do ojedinelého\nvykonávania dokazovania, ako aj striktnej viazanosti krajského súdu rozsahom a dôvodmi správnej\nžaloby (§ 134 ods. 1 SSP) najvyšší správny súd nepovažoval toto opomenutie krajského súdu za\ntak závažné, aby bol daný dôvod pre zrušenie rozsudku krajského súdu výlučne z týchto dôvodov. K\nsamotným dôvodom, pre ktoré mal krajský súd podľa mienky žalobcu odročiť pojednávanie, najvyšší\nsprávny súd zastáva názor, že žalobcom uplatnený dôvod spočívajúci v rodinno-finančných okolnostiach\nnemožno považovať aj vzhľadom na všeobecné vymedzenie týchto okolností za dôležitý dôvod, pre\nktorý by mal krajský súd odročiť pojednávanie. V súvislosti s ďalším dôvodom, spočívajúcim v šírení\npandémie COVID-19 najvyšší správny súd uvádza, že v rozhodnom období (t.j. k 10. septembru 2020)\nplatilo a bolo účinné opatrenie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky\n- z 28. augusta 2020, číslo OLP/6911/2020 ukladajúce povinnosť žiadať pri vstupe na pracovisko\nalebo do priestorov prevádzky od pracovníkov v pracovnoprávnom pomere, štátnozamestnaneckom\npomere alebo inom obdobnom pomere preukázanie splnenia povinnosti absolvovať izoláciu v domácom\nprostredí ukončenú negatívnym výsledkom RT-PCR testu na ochorenie COVID-19 vykonaným v\nlaboratóriách na území Slovenskej republiky, alebo potvrdením o prekročení štátnej hranice Slovenskej\nrepubliky starším ako 10 dní, vyplývajúcej tejto osobe z opatrenia Úradu verejného zdravotníctva\nSlovenskej republiky z 28. augusta 2020, sp. zn. OLP/6850/2020 v znení neskorších opatrení,\n- z 28. augusta 2020, číslo OLP/6850/2020 v spojení s opatrením zo 07. septembra 2020, číslo\nOLP/7093/2020 ukladajúce povinnosť v podobe izolácie v domácom prostredí pre osoby vstupujúce\nna územie Slovenskej republiky, ktoré počas predchádzajúcich 14 dní navštívili krajinu Európskej únie\nneuvedenú v prílohe č. 1 tohto opatrenia a zároveň nenavštívili krajinu, ktorá nie je členom Európskej\núnie a nie je uvedená v prílohe č. 1 tohto opatrenia,\n- z 03. júla 2020, číslo OLP/5453/2020 v znení opatrenia z 28. augusta 2020, číslo OLP/6848/2020\nzakazujúce do odvolania vychádzať a pohybovať sa na verejnosti v priestoroch interiérov budov a v\nprostriedkoch verejnej dopravy bez prekrytia horných dýchacích ciest (nos, ústa) ako je napríklad rúško,\nšál, šatka, so stanovenými výnimkami,\n- z 28. augusta 2020, číslo OLP/6849/2020 v spojení s opatrením z 09. septembra 2020, číslo\nOLP/7092/2020 ukladajúce povinnosti štátnym orgánom a orgánom územnej samosprávy pri konaní\nich zasadnutí a schôdzí zabezpečiť pri vstupe do budovy oznam o povinnosti, že v prípade vzniku\nakútneho respiračného ochorenia (napríklad horúčka, kašeľ, nádcha, sťažené dýchanie) je osoba\npovinná zostať v domácej izolácii, zaistiť pri vstupe do budovy štátnych orgánov a orgánov územnej\nsamosprávy dávkovače na alkoholovú dezinfekciu rúk a dezinfikovať si ruky, respektíve zabezpečiť iný\nadekvátny spôsob dezinfekcie rúk, zabezpečiť nosenie ochranných rúšok osobami pohybujúcimi sa v\nobjekte štátnych orgánov a orgánov územnej samosprávy, vybaviť hygienické zariadenia prevádzky\ntekutým mydlom a papierovými utierkami, zverejniť na viditeľnom mieste oznam s informáciou (1/ ak\nsa u osoby prejavia príznaky akútneho respiračného ochorenia, je potrebné telefonicky kontaktovať\n\nsvojho ošetrujúceho lekára a opustiť pracovisko, 2/ pravidelne si umývať ruky mydlom a teplou vodou,\nnásledne ruky utierať do jednorazových papierových obrúskov, 3/ zákaz podávania rúk), ďalej zabezpečiť\ndostatočné vetranie priestorov, zabezpečiť pravidelnú dezinfekciu všetkých kontaktných priestorov,\nnajmä dotykových plôch (napríklad kľučky, zábradlia, výťahy) a všetkých kontaktných predmetov\n(napríklad pracovný stôl, klávesnica, telefóny, prenosné média, myš) dezinfekčným prostriedkom s\nvirucídnym účinkom.\n35. V tejto súvislosti najvyšší správny súd odkazuje aj na opatrenia pre súdy platné od 01.\nseptembra 2020 zverejnené na stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (https://\nwww.justice.gov.sk/Stranky/Ministerstvo/Opatrenia-COVID-19.aspx),v zmysle ktorých ministerstvo\nukladá súdom zabezpečiť všetky činnosti súdu, zabezpečiť dodržiavanie opatrenia z 28. augusta 2020,\nčíslo OLP/6849/2020 a tiež opatrenia z 28. augusta 2020, číslo OLP/6911/2020, zaistiť meranie telesnej\nteploty osobám pri vstupe do objektov súdov za účelom overenia, či osoba nevykazuje príznaky\nochorenia COVID-19 (horúčka nad 38°C) a pri plánovaní a uskutočňovaní pojednávaní vykonávať\nopatrenia proti prepĺňaniu pojednávacej miestnosti a zhromažďovaniu osôb pred pojednávacou\nmiestnosťou. Rovnako Pandemická komisia Vlády Slovenskej republiky dňa 04. septembra 2020 po\ndôslednom zhodnotení epidemiologickej situácie na Slovensku odporučila regionálnym hygienikom v\nrizikových okresoch Slovenska (podľa semaforu oranžové a červené okresy), aby na zamedzenie šírenia\nochorenia COVID-19 prijímali opatrenia nad rámec celoštátne platných opatrení. Najvyšší správny súd\nv tomto smere uvádza, že v rozhodnej dobe, t.j. k 10. septembru 2020 tak obvod krajského súdu\n(Košice), ako aj miesto bydliska žalobcu (okres Z.) sa nenachádzali v červenej, respektíve v oranžovej\nfarbe, pričom cestovanie prostriedkami verejnej hromadnej prepravy nebolo zakázané a ani obmedzené,\nsamozrejme pri zachovaní a dodržiavaní všetkých k tomu zodpovedajúcich protiepidemiologických\nopatrení (rúško, odstup, dezinfekcia).\n36. Vzhľadom na takto zistené a predovšetkým overené skutočnosti, najvyšší správny súd ani v tomto\nprípade nevzhliadol relevantný dôvod na to, aby aj tento žalobcom uvádzaný dôvod považoval za\ntak dôležitý, aby viedol, či už sám o sebe, alebo spolu s ďalším, k odročeniu pojednávania. Len pre\núplnosť najvyšší správny súd dodáva, že krajský súd nemohol postupovať podľa § 183 ods. 4 CSP v\nspojení s § 25 SSP, teda bezodkladne upovedomiť stranu, ktorá odročenie navrhla, o tom, že dôvod\nna odročenie pojednávania nebol dôležitý, nakoľko žalobca krajskému súdu neoznámil telefónne číslo\nalebo elektronickú adresu, na ktorú by mu súd v tomto zmysle zaslal príslušné upovedomenie.\n37. Žalobca ďalej v kasačnej sťažnosti namietal nesprávne právne posúdenie veci zo strany krajského\nsúdu a spočívajúce primárne v tom, že žalovaný už v minulosti priznal žalobcovi nárok na poskytnutie\nprávnej pomoci v dovolacom konaní v exekučných veciach, konkrétne sa jednalo o rozhodnutie\nžalovaného z 11. septembra 2017, ktorým priznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci vo\nveci podania dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 30. decembra 2011, sp. zn.\n14CoE/84/2011, prípadne ďalšie rozhodnutia žalovaného zo 16. novembra 2018, 21. marca 2018 a\n09. augusta 2019. Rozsudok krajského súdu tiež považoval za arbitrárny, nezákonný, vychádzajúci z\nnedostatočného zistenia skutkového stavu veci.\n38. Účelom zákona č. 327/2005 Z.z. je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť\njej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej\nmateriálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v\nkonaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v azylových veciach, v konaní o administratívnom\nvyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o zaistení žiadateľa\no udelenie azylu podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej\nčinnosti alebo osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného\npredpisu a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov. (§ 1)\n39. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z., zriaďuje sa Centrum právnej pomoci (ďalej len\n„centrum“) ako štátna rozpočtová organizácia, ktorá poskytuje právnu pomoc podľa tohto zákona svojimi\nzamestnancami, určenými advokátmi a mediátormi.\n40. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z., fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci\nbez finančnej účasti, ak\n\na/ jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom\n<https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/20190301> (odkaz na § 2 zákona č.\n601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení opatrenia\nMinisterstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 372/2004 Z.z.; pozn. súdu) a nemôže\nsi využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom\nb/ nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a\nc/ hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy (odkaz na zákon č. 663/2007 Z.z. o minimálnej\nmzde v znení neskorších predpisov; pozn. súdu) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu\nvyčísliť v peniazoch.\n41. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z., podmienky na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej\núčasti podľa odseku 1 písm. a/ a b/ musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej\npomoci.\n42. Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z.z., pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne\nnajmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť\ndôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.\n43. Podľa § 202 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z., dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti\nuzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.\n44. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného, najvyšší správny súd zistil, že žalobca na\npredpísanom tlačive požiadal žalovaného o poskytnutie právnej pomoci. Konkrétne žiadal právnu\npomoc v exekučnom konaní vo veci podania dovolania proti uzneseniu vydanému Krajským súdom\nv Košiciach dňa 31. decembra 2018 a vedenému pod sp. zn. 15CoE/99/2018. Týmto uznesením\nmenovaný súd potvrdil uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves z 05. marca 2018, sp.\nzn. 1Er/2577/2001 v napadnutom II. výroku o schválení rozvrhu výťažku dražby nehnuteľnosti z\nnadobudnutia spoluvlastníckeho podielu žalobcu vo veľkosti 1 k nehnuteľnostiam zapísaným na\npríslušnom liste vlastníctva.\n45. Najvyšší správny súd poukazuje na to, že v konaní podľa zákona č. 327/2005 Z.z. treba mať\nna zreteli, že rozhodovanie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, podľa tohto zákona,\npredstavuje obmedzenie práva na súdnu a inú právnu pomoc garantovaného ústavou, preto je nanajvýš\nnutné brať do úvahy článok 13 Ústavy Slovenskej republiky tak, aby do tohto práva bolo zasiahnuté\nskutočne len v nevyhnutnej miere a vždy v súlade so zákonom. Štát žiadnym spôsobom negatívne\nnezasahuje do práva na súdnu a inú právnu ochranu. Štát preberá na seba pozitívny záväzok vo\nvzťahu k občanom v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti,\nkeďže by bolo neúnosné poskytovať právnu pomoc tohto druhu v absolútne všetkých prípadoch, t.j.\nbez stanovenia hranice odkázanosti a bez stanovenia rozsahu oblastí, v ktorých sa právna pomoc\nposkytuje (systémom „každému a vo všetkom“). Pozitívny záväzok štátu, ktorý tento na seba dobrovoľne\npreberá, sa však vzťahuje na zabezpečenie uplatnenia práva na súde prostredníctvom priznania nároku\nna poskytnutie právnej pomoci v obmedzených prípadoch. Za plne opodstatnené treba považovať\noprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o zneužitie práva,\nalebo či už zo skutkových tvrdení žiadateľa, bez potreby vykonávania dokazovania, nie je nepochybné,\nže jeho návrhu nemožno vyhovieť, napríklad v prípade zániku práva uplynutím času, dôkaznej núdze a\npodobne. Za účelom odbremenenia súdov od tzv. šikanóznych a bagateľných návrhov zákon č. 327/2005\nZ.z. už vyššie citovaným ustanovením § 8 žalovanému zveril právomoc tieto návrhy „eliminovať“ v\npodobe vydávaní negatívnych rozhodnutí o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, a to z\ndôvodu nesplnenia jednej z kumulatívnych podmienok priznania tohto nároku (§ 6 ods. 1 zákona č.\n327/2005 Z.z.).\n46. Rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu je plne v kompetencii žalovaného a závisí\nod okolností konkrétneho prípadu. Žalovaný ako príslušný správny orgán (§ 5 ods. 1 zákona č.\n327/2005 Z.z.), za účelom rozhodnutia o nároku fyzickej osoby na poskytnutie právnej pomoci sa musí\notázkou zrejmej bezúspešnosti sporu zaoberať, pretože bez splnenia podmienky, že „nejde o zrejmú\nbezúspešnosť sporu“ nemožno požadovaný nárok na poskytnutie právnej pomoci priznať, aj keď žiadateľ\nďalšie dve podmienky plynúce z vyššie citovaného ustanovenia § 6 zákona č. 327/2005 Z.z. splnil. Po\npreskúmaní veci najvyšší správny súd dospel k záveru, že krajský súd vec správne právne posúdil. Z\n\nvyššie citovaného ustanovenia § 202 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení zákona č. 2/2017 Z.z.\núčinného od 01. apríla 2017 jasne vyplýva, že dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti\nuzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné, pričom v tomto smere je jednoznačná\na konštantná rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho (pozri\nnapríklad uznesenie z 19. mája 2021, sp. zn. 1Oboer/3/2021, z 25. februára 2021, sp. zn. 2ECdo/9/2020,\nz 31. augusta 2020, sp. zn. 4Oboer/8/2020, z 29. marca 2019, sp. zn. 4Oboer/29/2018, z 20. januára\n2019, sp. zn. 5Oboer/25/2018 a iné). Pokiaľ potom žalobca požiadal žalovaného o poskytnutie právnej\npomoci vo veci podania dovolania proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní, žalovaný správne\npostupoval, keď žalobcovi nepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci z dôvodu, že nebola\nvylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu. Týmto žalobca, ako správne uviedol žalovaný, a rovnako aj\nkrajský súd, nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc.\nPokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie žalovaného z 11. septembra 2017, ktorým priznal žalobcovi\nnárok na poskytnutie právnej pomoci vo veci podania dovolania v exekučnej veci proti uzneseniu\nKrajského súdu v Košiciach z 30. decembra 2011, sp. zn. 14CoE/84/2011, najvyšší správny súd uvádza,\nže ustanovenie, ktoré explicitne vylučuje prípustnosť podania dovolania proti uzneseniu v exekučnom\nkonaní bolo prijaté až zákonom č. 2/2017 Z.z. účinným od 01. apríla 2017. Ďalšie rozhodnutia, ktoré\nžalobca v kasačnej sťažnosti označil (rozhodnutie zo 16. novembra 2018, z 21. marca 2018 a z 09.\naugusta 2019) žalobca bližšie nešpecifikoval, a teda nie je zrejmé, v akých konkrétnych konaniach bol\nžalobcovi priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci.\n47. Žalobca následne na podporu svojich tvrdení poukazoval aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, ktoré však najvyšší správny súd vyhodnotil ako nesúvisiace s tu prejednávanou\nvecou. Rozsudok sp. zn. 5Sžo/61/2013 sa týkal žiadosti o poskytnutie právnej pomoci vo veci\ndovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, ktorým súd rozhodol, že sudkyňa okresného\nsúdu nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na okresnom súde, rozsudok sp.\nzn. 5Sžk/24/2019 sa týkal žiadosti o poskytnutie právnej pomoci vo veci preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, rozsudky sp. zn. 7Sžo/13/2014 a sp. zn.\n8Sžk/33/2020 sa síce zaoberali poskytnutím právnej pomoci, respektíve odňatia nároku na poskytovanie\nprávnej pomoci, v exekučnom konaní vo veci dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 30.\ndecembra 2011, sp. zn. 14CoE/83/2011 a dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 28.\nmája 2014, sp. zn. 2CoE/30/2014, avšak sa jednalo o obdobie pred prijatím v predmetnej veci aplikovanej\nnovely č. 2/2017 Z.z. Predmetom rozsudku vedeného pod sp. zn. 6Sžk/16/2020 bolo síce rozhodnutie\nžalovaného, ktorým nepriznal žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci v právnej veci dovolania\nproti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 30. novembra 2017, sp. zn. 17CoE/149/2017, avšak dôvod\nnepriznania predmetného nároku spočíval v nesplnení podmienky plynúcej z § 6 ods. 1 písm. c/ zákona\nč. 327/2005 Z.z. (hodnota sporu neprevyšovala hodnotu minimálnej mzdy), pričom nie je zrejmé, ako sa\npo vrátení veci žalovaný vysporiadal s ďalšou kumulatívnou podmienkou plynúcou z § 6 ods. 1 písm.\nb/ menovaného zákona (zrejmá bezúspešnosť).\n48. Záverom najvyšší správny súd poukazuje na to, že krajský súd (odhliadnuc od vytknutého nedostatku\nv časti neodôvodnenia, z akých dôvodov neodročil pojednávanie) v odôvodnení rozhodnutia jasne\na zrozumiteľne dal odpoveď na všetky kľúčové právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s\nprejednávanou vecou. Zároveň platí, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných\núčastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva pripomenul, že súdne\nrozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c.\nŠpanielsku z 21. januára 1999). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na\nkaždý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý\nje pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c.\nGrécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).\n49. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší správny súd námietky žalobcu uvedené v\nkasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú\nsťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n\n50. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto\nkonaní úspech nemal, ich náhradu podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP nepriznal a\nžalovanému ich nepriznal z dôvodu, že nedošlo k naplneniu predpokladu plynúceho z § 467 ods. 1 SSP\nv spojení s § 168 SSP.\n51. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá\nSSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8S/49/2019", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}