{"guid": "e0111c74-14b7-4fe1-804c-9c41e1b5e8c4:cca66a58-1f6d-46d3-8cb0-d612a4004ced", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:7018200718.1", "spisova_znacka": "4Sžfk/21/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/21/2021 z 16. 12. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 16. decembra 2021, sp. zn. 4Sžfk/21/2021, ECLI:SK:NSSSR:2021:7018200718.1", "identifikacne_cislo": "7018200718", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2021-12-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-2", "nazov": "§ 462 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-156.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-156.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-156"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-166.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 166 ods. 1 písm. d) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-166.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-166"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7", "nazov": "ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-167.odsek-4", "nazov": "§ 167 ods. 4 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-167.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-167"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-156", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-166", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-167"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cca66a58-1f6d-46d3-8cb0-d612a4004ced", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:7018200718.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2021:7018200718.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2021:7018200718.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n4Sžfk/21/2021\n7018200718\n16. 12. 2021\nJUDr. Zuzana Šabová\nECLI:SK:NSSSR:2021:7018200718.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny\nBenczovej a z členiek senátu Mgr. Kristíny Babiakovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. (sudkyňa\nspravodajkyňa) v právnej veci žalobkyne (sťažovateľka): O. W., A..: XX. X. XXXX, S. W. D. XX, XXX\nXX O., právne zast.: bodnarlegal s. r. o., advokátska kancelária so sídlom: Žriedlová 3, 040 01 Košice,\nIČO: 51 865 459, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská\nBystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 101056196/2018 zo dňa 29.\nmája 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.\n8S/58/2018 zo dňa 5. decembra 2019, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 8S/58/2018 zo\ndňa 5. decembra 2019 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. 101056196/2018 zo dňa 29. mája 2018,\nako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice č.: 100522723/2018 zo dňa 9. marca 2018 zrušuje a vec\nvracia žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nII. Žalobkyni priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania, ako aj\nna úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania pred správnym súdom.\nodôvodnenie:\nOdôvodnenie\nI.\nPriebeh administratívneho konania a súdneho konania\n1. Žalovaný vydal dňa 29. mája 2018 rozhodnutie č. 101056196/2018 (ďalej aj ako „napadnuté\nrozhodnutie“), ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice (ďalej aj ako „správca dane“) č.:\n100522723/2018 zo dňa 9. marca 2018 (ďalej aj ako „rozhodnutie správcu dane“) vydané podľa § 156\nods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“), ktorým správca dane\nvyrubil žalobkyni úrok z omeškania v sume 223,20 EUR za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty\nvyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2013 v ustanovenej lehote\na v ustanovenej výške.\n2. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa podala dňa 25.\njúla 2013 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2013, v ktorom\nvykázala podľa § 78 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o DPH“) daňovú povinnosť v sume 372,11 EUR, splatnú dňa 25. júla 2013.\nŽalobkyňa uvedený daňový nedoplatok nezaplatila a správca dane jej označeným rozhodnutím vyrubil\núrok z omeškania v sume 223,20 EUR za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty, ktorý vypočítal v zmysle\nzákona najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou, t. j. ku dňu 25. júla 2017.\n\n3. Žalobkyňa podala správnu žalobu, ktorou navrhla rozhodnutie správcu dane ako aj žalovaného zrušiť.\nV žalobe zdôraznila, že uznesením Okresného súdu Košice I, sp. zn.: 26OdK/31/2017 zo dňa 7. júla 2017\nbol na majetok dlžníka - žalobkyne vyhlásený konkurz. Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené\nv Obchodnom vestníku SR, v čiastke 136/2017 dňa 18. júla 2017.\n4. Podľa žalobkyne, s ohľadom na ustanovenie § 166b ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z. z. o\nkonkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), došlo k\nvyhláseniu konkurzu na majetok žalobkyne a týmto dňom sa voči nej stali nevymáhateľné verejnoprávne\npeňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu\nbola porušená pred rozhodujúcim dňom. Uvedené nepochybne napĺňa aj úrok z omeškania vyrubený\nnapadnutým rozhodnutím, keďže úrok z omeškania ako taký je v Daňovom poriadku zaradený v § 156\nmedzi sankciami, a súčasne povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo\nsankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, a to v zmysle rozhodnutia správcu dane ešte 25. júla\n2013. Rozhodujúcim dňom v konkurze v nadväznosti na § 166a ods. 1 písm. a) ZKR je 1. júl 2017.\nArgumentácia žalovaného opomína fakt, že podľa § 84 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku daňový\nnedoplatok zanikol dňom nasledujúcim po dni zániku práva vymáhať daňový nedoplatok.\n5. Podľa žalobkyne vyrubenie neexistujúceho (zaniknutého) daňového nedoplatku nie je v súlade so\nzákonom, lebo podľa § 166e ods. 4 ZKR na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne\naj bez námietky dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke,\nktorá sa stala nevymáhateľná (§ 166b ZKR), ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení\nod vymáhania pohľadávky.\n6. Podľa ustanovenia § 166e ods. 2 ZKR sa oddlžením pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v\nkonkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a ZKR), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené,\nstávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné. Vzhľadom na skutočnosť, že vyrubené úroky z omeškania vznikli\nna základe pohľadávky, ktorá je nevymáhateľná, nevymáhateľné je taktiež nutne aj príslušenstvo\nnevymáhateľnej pohľadávky.\n7. Žalovaný vo svojom vyjadrení zotrval na dôvodoch, pre ktoré vydal napadnuté rozhodnutie. K\nnámietke žalobkyne, že pohľadávka správcu dane je vylúčená z uspokojenia podľa § 166b ZKR\nžalovaný poukázal na príslušné ustanovenia Daňového poriadku (§ 2 písm. b) a písm. c), § 63 ods.\n1, § 156 ods. 6 a ods. 8) z ktorých je zrejmé, že daňou sa rozumie aj úrok z omeškania, a teda\njeho vyrubovanie je daňovým konaním. Vo štvrtej časti ZKR sú upravené právne následky vyhlásenia\nkonkurzu len v súvislosti s prebiehajúcimi súdnymi konaniami (§ 167e ZKR) a exekučnými a obdobnými\nvykonávacími konaniami (§ 167f ZKR). Podľa súčasnej platnej právnej úpravy sa úrok z omeškania\nvyrubuje obligatórne, to znamená, že nie je na úvahe správcu dane, či úrok z omeškania vyrubí, alebo\nnie.\n8. Žalovaný v rámci svojej argumentácie poukázal na to, že ustanovenie § 84 ods. 1 písm. e) Daňového\nporiadku nadväzuje na ustanovenie § 85 ods. 4 Daňového poriadku, podľa ktorého právo na vymáhanie\ndaňového nedoplatku zaniká po 20 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok\nvznikol. Z uvedených ustanovení vyplýva, že nevymáhateľnosť v prípade oddlženia podľa § 166b ZKR\nnie je možné zamieňať so zánikom práva vymáhať daňový nedoplatok podľa § 84 ods. 1 písm. e)\nDaňového poriadku.\n9. V replike k vyjadreniu žalovaného žalobkyňa zotrvala na svojej argumentácií, pričom ďalej uviedla,\nzánik vymáhateľnosti nároku je univerzálna právna skutočnosť, ktorá má rovnaké účinky bez ohľadu na\nto, či nastala podľa ZKR alebo daňového poriadku. ZKR je vo vzťahu k Daňovému poriadku lex specialis,\na teda jeho aplikácia má prednosť a za žiadnych okolností nemôžu účinky ním založené byť vnímané ako\nnedôležité pre daňové konanie. Žalobkyňa zároveň uviedla, že je irelevantné, kedy bol úrok z omeškania\nvyrubený, podstatnou na účely zániku vymáhateľnosti je len otázka času kedy bola porušená povinnosť,\nktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu. V prípade žalobkyne k tomu došlo\nnepochybne pred rozhodujúcim dňom, a teda tento nárok sa voči nej považuje za nevymáhateľný.\n\n10. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom č. k. 8S/58/2018 zo dňa 5. decembra\n2019 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „SSP“) žalobu zamietol.\n11. V rozsudku správny súd skonštatoval, že uznesením Okresného súdu Košice I č. k.\n26OdK/31/2017-25 zo dňa 7. júla 2017, zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 136/2017 dňa 18. júla\n2017, bol na majetok žalobkyne vyhlásený konkurz, ktorým bola žalobkyňa zbavená všetkých dlhov,\nktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze, v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze.\n12. Podľa názoru správneho súdu je pre toto konanie podstatné, že pohľadávka správcu dane voči\nžalobkyni, titulom úroku z omeškania z nezaplatenej dane z pridanej hodnoty, v čase jej oddlženia ešte\nneexistovala, a teda nemohla byť uplatnená, ani posúdená ako pohľadávka vylúčená z uspokojenia\npodľa § 166b ods. 1 písm. d) ZKR. Správny súd skúmal, kedy došlo k vzniku pohľadávky žalovaného,\npričom na prejednávanú vec aplikoval rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf/77/2015.\nPodľa správneho súdu úrok z omeškania je sankčným úrokom (je sankciou) a nemožno ho považovať\nza príslušenstvo pohľadávky. Ako zákonom stanovený úrok nie je záväzkom akcesorickým.\n13. Správny súd mal za to, že daňou sa rozumie aj úrok z omeškania a jeho vyrubenie je daňovým\nkonaním upraveným v § 156 Daňového poriadku, prerušenie ktorého, resp. jeho zastavenie ako\nnásledok vyhlásenia konkurzu v štvrtej časti ZKR na rozdiel od súdneho (§ 167e ZKR), ako aj\nexekučného, prípadne iných obdobných vykonávacích konaní (§ 167f ZKR) upravené nie je. Podľa\nnázoru správneho súdu na vec nemožno aplikovať ani ustanovenie § 84 ods. 1 písm. e) Daňového\nporiadku, ktoré rieši inú situáciu než tú, ktorá nastala v preskúmavanej veci, pretože v zmysle tohto\nustanovenia daňový nedoplatok zanikne dňom nasledujúcim po dni zániku práva vymáhať daňový\nnedoplatok. V tejto veci však správny súd nezistil žiadne právne významné okolnosti, ktoré by eventuálne\nmohli mať za následok zánik práva vymáhať daňový nedoplatok.\n14. Správny súd prijal záver, že peňažná sankcia vo forme kapitalizovaného úroku z omeškania pred\nrozhodujúcim dňom (v zmysle § 166a ods. 1 písm. a) ZKR týmto dňom bol 1. júl 2017) ako pohľadávka\nsprávcu dane neexistovala, pretože bola predpísaná až rozhodnutím správcu dane zo dňa 9. marca\n2018 a stala sa splatnou uplynutím lehoty 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia (po jeho\npotvrdení napadnutým rozhodnutím), pričom konkurz na majetok žalobkyne bol ukončený zverejnením\noznamu správkyne konkurznej podstaty dňa 19. septembra 2017.\n\nII.\nArgumentácia účastníkov v kasačnom konaní\n15. Proti rozsudku správneho súdu podala v zákonnej lehote žalobkyňa (sťažovateľka) kasačnú sťažnosť\npodľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP a navrhla, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že\nzruší rozhodnutie žalovaného č. 101056196/2018 zo dňa 29. mája 2018 a rozhodnutie správcu dane č.\n100522723/2018 zo dňa 9. marca 2018, alebo aby zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil správnemu\nsúdu na ďalšie konanie.\n16. Sťažovateľka naďalej považuje za nesprávny právny názor žalovaného, ktorý v rámci napadnutého\nrozhodnutia síce pripúšťa nevymáhateľnosť svojej pohľadávky v nadväznosti na vyhlásený konkurz\nžalobkyne, ale argumentuje tým, že jeho vyrubenie je obligatórne, bez ohľadu na jeho vymáhateľnosť.\nUvedená argumentácia ale úplne opomína fakt, že podľa § 84 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku daňový\nnedoplatok zanikol dňom nasledujúcim po dni zániku práva vymáhať daňový nedoplatok. Vyrubenie\nneexistujúceho (zaniknutého) daňového nedoplatku v tomto smere celkom zjavne nemôže byť v súlade\nso zákonom.\n17. Podľa sťažovateľky zánik vymáhateľnosti nároku je univerzálna právna skutočnosť, ktorá má rovnaké\núčinky bez ohľadu na to, či nastala podľa ZKR alebo Daňového poriadku. ZKR je navyše vo vzťahu k\nDaňovému poriadku lex specialis, a teda jeho aplikácia má prednosť a za žiadnych okolností nemôžu\núčinky ním založené byť vnímané ako nedôležité pre daňové konanie.\n\n18. Samotný ZKR jednoznačne uvádza, že nevymáhateľné sú všetky verejnoprávne peňažné sankcie,\nkde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu bola porušená pred\nrozhodujúcim dňom. Je teda irelevantné, kedy bol úrok z omeškania vyrubený, podstatnou na účely\nzániku vymáhateľnosti je len otázka času kedy bola porušená povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť\nalebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu. Správca dane bol teda podľa ZKR povinný hľadieť na žalobkyňu\nvo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná, ako by na ňu hľadel, keby rozhodol o trvalom\nupustení od vymáhania pohľadávky.\n19. Sťažovateľka v rámci svojej argumentácie poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa\n21. augusta 2018, sp. zn. 1 Sžfk 11/2016. Zároveň uvádza, že ratio legis ZKR je nesporne také, že\noddlžením má dôjsť k úplnému zbaveniu dlhov dlžníka a tento viac nemá byť zaťažovaný svojimi dlhmi z\nobdobia pred vyhlásením konkurzu. Prístup, kedy sa verejnoprávnym inštitúciám ako sú napr. správcovia\ndane umožňuje, aby po skončení konkurzného konania vyrubovali sankcie za nezaplatenie dane splatnej\naj niekoľko rokov pred vyhlásením konkurzu, nepochybne obchádza zákon (ZKR) a neúmerne zaťažuje\ndlžníkov, ktorí mali byť zbavení všetkých svojich dlhov s výnimkami stanovenými jedine v § 166c ZKR.\nAd absurdum, pri akceptácii výkladu žalovaného a správneho súdu by správcovi dane nič nebránilo\nvyrubovať takýto úrok z omeškania aj opakovane, keďže samotná porušovaná povinnosť (úhrada dane)\nsplnená stále nie je a ani nebude vzhľadom na ukončené konkurzné konanie. Takto by sa sťažovateľka\nocitla v pasci sankcií správcu dane a bola by v konečnom dôsledku nútená uhradiť aj samotnú daň\n(povinnosť úhrady jej v dôsledku konkurzu zanikla), a to len v záujme toho, aby jej naďalej nebol\nvyrubovaný úrok z omeškania spojený s jej neuhradením.\n20. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na svojej argumentácií, ktorú uviedol v konaní\npred správnym súdom a zároveň mal za to, že námietky sťažovateľky uvedené v žalobe a v kasačnej\nsťažnosti nie je možné akceptovať, nakoľko sú neopodstatnené a navrhol, aby kasačný súd kasačnú\nsťažnosť zamietol ako nedôvodnú.\nIII.\nPosúdenie kasačného súdu\n21. Dňa 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon\nč. 422/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení\nneskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky\nkasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve,\nvrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods.\n1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021\nbola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3 S a bola v kasačnom\nkonaní vedená pod pôvodnou spisovou značkou.\n22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil,\nže kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§\n442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti\n(§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom\nv podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a dospel k záveru, že kasačná\nsťažnosť je dôvodná.\n23. Spornou právnou otázkou, ktorú kasačný súd posudzoval bolo, či daňový nedoplatok na úroku\nz omeškania je nevymáhateľnou pohľadávkou podľa IV. časti ZKR, ak bol vyrubený po oddlžení a\nvyhlásení konkurzu za porušenie povinností, ktoré nastalo pred rozhodným dňom (§ 166a ods. 1 písm.\na) ZKR).\n24. Vo vzťahu k nastolenej otázke kasačný súd, stotožňujúc sa s právnym názorom sťažovateľky,\npoukazuje na skutočnosť, že po vyhlásení konkurzu, resp. oddlženia fyzickej osoby je správca dane\npovinný postupovať podľa osobitného zákona - ZKR (§ 158 ods. 5 Daňového poriadku). Všeobecná\núprava obsiahnutá v Daňovom poriadku tak jednak z titulu dôsledného uplatňovania princípu lex\n\nspecialis derogat legi generali a jednak na základe explicitného znenia dotknutého ustanovenia ustupuje\ndo úzadia v prospech uplatňovania zásad a postupov podľa ZKR.\n25. Ustanovenie § 166b ods. 1 písm. d) ZKR dáva jasnú odpoveď na otázku týkajúcu sa\n(ne)vymáhateľnosti úroku z omeškania v spojení s porušením daňovej povinnosti spred oddlženia\nfyzickej osoby a vyhlásenia konkurzu. Podľa tohto sa za nevymáhateľné voči dlžníkovi po oddlžení\npovažujú „zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť,\nktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim\ndňom.“\n26. Kasačný súd má za nespochybniteľné, že úrok z omeškania vyrubovaný podľa § 156 ods. 1\nDaňového poriadku má v daňovom konaní povahu verejnoprávnej peňažnej sankcie, čo vyplýva aj z\njeho systematického začlenenia v V. časti Daňového poriadku s názvom „Zodpovednosť za porušenie\npovinností“, v ustanoveniach vymedzených rubrikou „Sankcie“. Z dôvodu tejto sankčnej a akcesorickej\npovahy spadá do rozsahu uvedených v § 166b ods. 1 písm. d) ZKR, ktoré sa, v závislosti odo\ndňa porušenia povinnosti zakladajúcej právo jeho vyrubenia, stanú po oddlžení nevymáhateľné (viď\nrozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžfk 29/2021 zo dňa 24.\nnovembra 2021).\n27. Na rozdiel od správneho súdu však kasačný súd pri aplikácii predmetného ustanovenia nepovažuje\nza podstatné, kedy samotná pohľadávka (úrok z omeškania) vzniká. Nevymáhateľnosť pohľadávky\npodľa § 166b ods. 1 písm. d) ZKR sa podľa názoru kasačného súdu (rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 17/2020 zo dňa 25. mája 2021, bod 28) „týka všetkých sankcií (teda\naj v budúcnosti uložených), pretože rozhodujúce je len to, kedy došlo k porušeniu právnej povinnosti\nzakladajúcemu právo(moc) uplatniť či uložiť pokutu alebo inú sankciu. Ak k porušeniu, teda deliktu v\nširokom zmysle slova, došlo pred rozhodujúcim dňom, takáto pokuta alebo sankcia je nevymáhateľná.\nTým sa zabezpečuje jeden z cieľov oddlženia, teda robí sa za minulosťou dlžníka „hrubá čiara“ a\numožňuje sa mu začať odznova bez toho, aby bolo možné od neho vymáhať „staré dlhy“ pochádzajúce\nz obdobia spred oddlženia. Limity tohto postupu sú ustanovené v § 166c (nedotknuté pohľadávky), §\n166f (zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer) a § 166h ZKR (odporovateľné právne úkony). Keďže\núrok z omeškania sa nedá subsumovať pod žiadnu výnimku podľa § 166c ZKR, je nutné dospieť k\nzáveru, že aj úrok z omeškania za nezaplatenie splatnej dane v čase jej splatnosti pred rozhodujúcim\ndňom je nevymáhateľný.“ Obdobne právny názor potvrdil aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky\nv rozhodnutí sp. zn. 8 Sžfk 29/2021 zo dňa 24. novembra 2021.\n28. S uvedenou otázkou súvisí aj problém posúdenia povahy rozhodnutia o vyrubení úrokov z\nomeškania. V tejto súvislosti kasačný súd odkazuje na rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1 Vs 3/2020 zo dňa 27. januára 2021, ktoré zjednotilo rozhodovaciu\nčinnosť súdov v súvislosti s otázkou, či rozhodnutie správcu dane o vyrubení úrokov z omeškania\nmá konštitutívnu alebo deklaratórnu povahu. Veľký senát judikoval, že úrok z omeškania je potrebné\npovažovať za pohľadávku vznikajúcu priamo zo zákona (bod 41 a 42 rozhodnutia veľkého senátu),\nrozhodnutie o jeho vyrubení nemá konštitutívnu, ale deklaratórnu povahu (bod 43 a 44 rozhodnutia\nveľkého senátu) a aj nevyrubené úroky z omeškania je podľa názoru veľkého senátu možné prihlásiť do\nkonkurzu (bod 40 a 42 rozhodnutia veľkého senátu).\n29. Hoci veľký senát posudzoval problematiku úrokov z omeškania v súvislosti s reštrukturalizáciou,\njeho úvahy sú do značnej miery aplikovateľné aj pre oddlženie podľa IV. časti zákona o konkurze (v\ninej veci sťažovateľa rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžfk 34/2021 zo dňa\n26. júna 2021, bod 14 - 16; ale aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžfk\n52/2021 zo dňa 6. júla 2021, sp. zn. 8 Sžfk 46/2021 zo dňa 30. júna 2021, sp. zn. 5 Sžfk 3/2021 zo\ndňa 30. júna 2021 a iné).\n30. Preto pokiaľ správny súd, žalovaný a správca dane bez ďalšieho vychádzali z toho, že vyrubovaný\núrok z omeškania nie je nevymáhateľnou pohľadávkou a odmietli na prípad sťažovateľky aplikovať §\n166b ods. 1 písm. d) ZKR z dôvodov, ktoré už boli kasačným súdom spochybnené vyššie, vychádzali\nz nesprávneho právneho posúdenia veci.\n\n31. Pre úplnosť kasačný súd dodáva, že nevymáhateľnosť pohľadávky - úroku z omeškania úzko súvisí\naj s otázkou možnosti jeho vyrubenia podľa § 156 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku. Kasačný súd\nvo svojej rozhodovacej činnosti, opierajúc sa o osobitný charakter úroku z omeškania, účel oddlženia a\nnásledky nevymáhateľnosti pohľadávok podľa § 166b ods. 1 písm. d) ZKR (upravené v § 166e ods. 4\nZKR), už uviedol (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžfk 29/2021\nzo dňa 24. novembra 2021), že „nevymáhateľnosť úroku z omeškania (po oddlžení) ako pohľadávky\npodľa § 166b ods. 1 písm. d) v spojení s § 166e ods. 4 zákona o konkurze spôsobuje aj nemožnosť jeho\nvyrubenia podľa § 156 ods. 1 Daňového poriadku počas trvania účinkov oddlženia.“\nIV.\nZáver\n32. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd v medziach kasačných námietok sťažovateľky\nzistil, že napadnutý rozsudok správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440\nods. 1 písm. g) SSP), rovnakou vadou (nezákonnosťou) podľa zistení kasačného súdu trpí aj napadnuté\nrozhodnutie v spojení s rozhodnutím správcu dane (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP). Keďže správny súd\nžalobu zamietol, kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2 v spojení s § 191 ods. 1 písm. c) SSP zmenil\nnapadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane a vec\nvrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n33. V ďalšom konaní správca dane zohľadní prezentovaný právny názor a bude postupovať primeraným\nprocesným spôsobom. Žalovaný a správca dane sú viazaní vyjadreným právnym názorom kasačného\nsúdu (§ 469 SSP).\n34. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1\nSSP tak, že plne úspešnej žalobkyni priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov\nkonania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne správny\nsúd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n35. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v\nspojení s § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}