{"guid": "6c7f4f6f-8956-4e0e-92f4-cf3fdc2fd11e:77d80f08-a47c-4979-a78a-a1df9e1c6ee7", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:7018200411.1", "spisova_znacka": "1Sžfk/81/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/81/2019 z 14. 12. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 14. decembra 2021, sp. zn. 1Sžfk/81/2019, ECLI:SK:NSSSR:2021:7018200411.1", "identifikacne_cislo": "7018200411", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2021-12-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-45", "nazov": "§ 45 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-45", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-45"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-45"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/77d80f08-a47c-4979-a78a-a1df9e1c6ee7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:7018200411.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2021:7018200411.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2021:7018200411.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n1Sžfk/81/2019\n7018200411\n14. 12. 2021\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSSR:2021:7018200411.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry\nPríbelskej, PhD. a sudcov JUDr. Anity Filovej (spravodajkyňa) a JUDr. Juraja Vališa, LL.M. v právnej\nveci žalobcu (sťažovateľ): Controlsystem SK s.r.o., so sídlom Karpatská 1, 040 01 Košice, IČO: 46 702\n661, právne zastúpeného: JUDr. Eugen Kostovčík, advokát, so sídlom Gelnická č. 33, 040 11 Košice,\nproti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská\nBystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100276991/2018 z 2. februára 2018,\no kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/39/2018-28 z 30. mája\n2019, takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a .\nII. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej\nhodnoty (ďalej aj ako len „DPH“) za zdaňovacie obdobie október 2016. Daňová kontrola bola začatá\ndňa 19.01.2017. Protokol z daňovej kontroly č. 101606631/2017 z 20. júla 2017 bol spolu s výzvou na\nvyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole osobne doručený žalobcovi (sťažovateľovi) dňa 27. júla\n2017, ktorým dňom bola daňová kontrola ukončená.\n2. Správca dane rozhodnutím číslo: 102231664/2017 z 23. októbra 2017 (ďalej aj ako len „prvostupňové\nrozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „daňový poriadok“\nalebo „zákon č. 563/2009 Z.z.“) určil žalobcovi rozdiel v sume 31 711,31 € na dani z pridanej hodnoty\nza zdaňovacie obdobie október 2016, nepriznal mu nadmerný odpočet v sume 11 165,42 € a vyrubil\nmu daň v sume 20 545,89 €.\n3. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vo vzťahu k trojstrannému obchodu bolo uvedené,\nže daňový subjekt (žalobca) v riadku 35 daňového priznania uviedol nadobudnutie tovaru prvým\nodberateľom v sume 158 556,55 €, k čomu predložil dodávateľské faktúry č. FP 16316, dátum dodania\n06.10.2016, fakturovaná suma (základ dane) 6 977,65 € od dodávateľa Citizen Machinery Europe\nGmbH, predmet dodania - príslušenstvo stroja; č. FP 16322, dátum dodania 11.10.2016, fakturovaná\nsuma 1 410,40 € (základ dane) od dodávateľa Friedrich Britisch GmbH, predmet dodania - príslušenstvo\nstroja; FP 16328, dátum dodania 19.10.2016, fakturovaná suma 3 297,- € (základ dane) od dodávateľa\nLNS Turbo UK Ltd., predmet dodania - príslušenstvo stroja; FP 16 332, dátum dodania 14.10.2016,\n\nfakturovaná suma 4 781,25 € (základ dane) od dodávateľa Citizen Machinery Europe GmbH, predmet\ndodania - príslušenstvo stroja; č. FP 16343, dátum dodania 07.10.2016, fakturovaná suma (základ dane)\n1 538,25 € od dodávateľa Citizen Machinery Europe GmbH, predmet dodania - príslušenstvo stroja;\nFP 16349, dátum dodania 18.10.2016, fakturovaná suma 140 552,- € (základ dane) od dodávateľa\nHEDELIUS Maschinenfabrik GmbH, predmet dodania - stroj Hedelius C50 CNC. Z predložených\ndokladov bolo zrejmé, že tovar bol odoslaný alebo prepravený od nemeckých/britských dodávateľov\npriamo ku konečným odberateľom v Maďarsku, t.j. odberateľom kontrolovaného daňového subjektu.\n4. Ďalej správca dane poukázal na to, že v riadku 36 daňového priznania platiteľ však nedeklaroval\ndodanie toho istého tovaru maďarským odberateľom, keď v tomto riadku platiteľ (žalobca) uviedol\ndodanie tovaru - CNC sústruhu odberateľovi HOLES Müanyag na základe faktúry č. 2016071 zo dňa\n11.10.2016, fakturovaná suma 119 500,- €. K uvedenej faktúre daňový subjekt predložil nadobúdací\ndoklad k dodávanému stroju - dodávateľskú faktúru č. IN-555650 zo dňa 17.05.2016, int. č. FP 16139,\npričom prílohou k tejto faktúre je CMR zo dňa 19.05.2016 na prepravu tovaru od nemeckého dodávateľa\npriamo maďarskému subjektu HOLES Kft., ktorý potvrdil prevzatie tovaru v časti 24 dňa 23.05.2016.\nKontrolovaný daňový subjekt vo vyjadrení k vyššie uvedeným nadobudnutiam tovaru a dodaniu tovaru,\nktoré deklaroval ako trojstranný obchod na ústnom pojednávaní dňa 27.02.2017 uviedol, že tovar, ktorý\ndôjde v určitom zdaňovacom období, nie je vyfakturovaný v tom istom zdaňovacom období z dôvodu,\nže je potrebné ho ešte skompletizovať, inštalovať, odovzdať a až potom je vyfakturovaný odberateľovi,\npričom táto doba môže trvať 2, 3 mesiace až pol roka.\n5. Po uvedených zisteniach správca dane skonštatoval, že podmienky oslobodenia od dane pri\ntrojstrannom obchode upravuje § 45 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len ako „zákon o DPH“ alebo „zákon č. 222/2004 Z.z.“) s tým, že prvý odberateľ v\ntrojstrannom obchode môže uplatniť tento zjednodušený režim, ktorý spočíva v tom, že 1. odberateľ\nsa za stanovených podmienok nemusí registrovať v členskom štáte, v ktorom skončí preprava tovaru,\npričom pre uplatnenie tohto režimu musí ísť o dodanie toho istého tovaru, ktorý je prepravený priamo\nod 1. dodávateľa k 2. odberateľovi. V danom prípade sa preprava uskutočnila z Nemecka priamo\ndo Maďarska, pričom osobou disponovať s tovarom ako vlastník je kontrolovaný daňový subjekt, a\nto až do momentu, keď tovar po jeho montáži, resp. inštalácii, odovzdal maďarskému zákazníkovi.\nPreto nie sú splnené podmienky pre uplatnenie zjednodušeného režimu trojstranného obchodu. S\npoukazom na uvedené správca dane uzavrel, že kontrolovaný daňový subjekt (slovenský podnikateľ)\nje nadobúdateľom tovaru z iného členského štátu v Maďarsku (miesto nadobudnutia tovaru podľa § 17\nods. 1 zákona o DPH) a keďže si tovar u nemeckého obchodného partnera objednal pod identifikačným\nčíslom prideleným v členskom štáte usadenia a Slovenská republika je iný členský štát, ako je členský\nštát, v ktorom sa skončila preprava tovaru, uplatňuje sa v danom prípade postup podľa § 17 ods. 2\nzákona o DPH, prípadne s dôsledkom podľa odseku 3 tohto ustanovenia. Následné dodanie tovaru\nzákazníkovi spolu s jeho inštaláciou alebo montážou realizovanou dodávateľom je svojím charakterom\ndodávkou tovaru, pri ktorej sa miesto dodania určí podľa § 13 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH, teda ide o\ndodávku s miestom dodania v mieste, kde je tovar zmontovaný alebo inštalovaný, t.j. v danom prípade\nje dodanie tovaru slovenským platiteľom dane maďarskému zákazníkovi dodávkou s miestom dodania\nv Maďarsku, pri ktorej definuje osobu povinnú platiť daň maďarský právny predpis s tým, že dodanie\ntovaru s inštaláciou alebo montážou, ktoré je predmetom dane v inom členskom štáte, platiteľ neuvádza\nv SR v daňovom priznaní ani v súhrnnom výkaze.\n6. Vychádzajúc z uvedeného správca dane uzavrel, že deklarované obchody nemožno charakterizovať\nako nadobudnutie tovaru 1. odberateľom v rámci trojstranného obchodu, kedy 1. odberateľ (žalobca) nie\nje povinný platiť daň a nakoľko si platiteľ - nadobúdateľ tovaru objednal tovar pod identifikačným číslom\nDPH prideleným v tuzemsku, je povinný v tuzemsku zaplatiť daň z týchto obchodov, a to aj keď preprava\nskončila v inom členskom štáte s tým, že nárok na odpočítanie dane kontrolovaný daňový subjekt nemá,\nkeďže podmienkou je preukázanie skončenia prepravy tovaru v tuzemsku. S poukazom na uvedené\nsprávca dane určil rozdiel dane za zdaňovacie obdobie október 2016 celkom v sume 31 711,31 €.\n7. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal daňový subjekt (žalobca) odvolanie, v ktorom\nnamietal, že rozhodnutie nemá oporu v zákone majúc tiež za to, že skutkový stav nebol správcom dane\nzistený dostatočne spoľahlivo a vec bola po právnej stránke posúdená nesprávne. Tvrdil, že správca\ndane nedal jasne a zrozumiteľne odpoveď ani na jednu právne a skutkovo relevantnú ťažiskovú otázku\nuvedenú vo vyjadrení k protokolu. Poukázal na to, že v bode 7 vyjadrenia k protokolu namietal, že\n\nsprávca dane obchodnú transakciu dodania stroja Hedelius C50 (faktúra 6) posúdil ako dodanie tovaru\ns inštaláciou realizovanou dodávateľom, no z obsahu spisu nie je zrejmé, či montáž alebo inštaláciu\nvykonal alebo ju vykonala iná osoba v jeho mene, resp. v čom montáž a inštalácia spočívala dodajúc, že\ndodanie tovaru s montážou a inštaláciou sa vzťahovalo len na dodanie príslušenstva k strojom (faktúry\n1 až 5) a nie na dodanie stroja Hedelius C50. V súvislosti s dodaním stroja mal za to, že daňová\npovinnosť, a teda aj povinnosť fakturovať vznikla až po úspešnej skúšobnej prevádzke, ktorá skutočnosť\nvyplýva zo samotnej zmluvy tvrdiac, že v prípade dodania stroja Hedelius C50 boli splnené podmienky\ntrojstranného obchodu v zmysle ustanovenia § 45 zákona o DPH. K aplikácii ustanovenia § 17 ods.\n2 zákona o DPH poukázal na to, že tento predpokladá, že nadobúdateľ nepreukáže, že nadobudnutie\ntovaru bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru,\npričom správca dane uzavrel, že dodanie tovaru bolo spojené s jeho inštaláciou alebo montážou. Preto\ns poukazom na ustanovenie § 13 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH ide o dodávku s miestom dodania\nv mieste, kde je tovar zmontovaný alebo inštalovaný, t.j. v Maďarsku a teda osobou povinnou platiť\ndaň podľa Smernice Rady 2006/112/ES a maďarského právneho predpisu boli maďarskí odberatelia.\nS poukazom na uvedené mal za to, že týmto preukázal, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v\nčlenskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru.\n8. Žalovaný rozhodnutím číslo: 100276991/2018 z 2. februára 2018 (ďalej len ako „napadnuté\nrozhodnutie“) postupom podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie správcu dane\npotvrdil, stotožniac sa so závermi správcu dane. K námietke daňového subjektu ohľadom dodania stroja\nHedelius C50 (faktúra uvedená pod bodom 6) uviedol, že detaily týkajúce sa rozsahu montáže alebo\ninštalácie, nie sú v danom prípade podstatné, rovnako ani to, či inštaláciu vykonal samotný daňový\nsubjekt alebo iná osoba v jeho mene, keďže sám konateľ odvolávajúceho sa k tejto veci uviedol, že\ndodanie tohto stroja nebolo v zdaňovacom období október 2016 vyfakturované, pretože stroj je potrebné\nešte skompletizovať, inštalovať a odovzdať a až potom bude vyfakturovaný odberateľovi, čo podľa jeho\nslov môže trvať 2, 3 mesiace až pol roka. K tvrdeniu daňového subjektu ohľadom aplikácie ustanovenia\n§ 17 ods. 2 zákona o DPH, konkrétne, že preukázal, že nadobudnutie tovaru bolo predmetom dane v\nčlenskom štáte, v ktorom skončilo odoslanie alebo preprava tovaru žalovaný uviedol, že skutočnosť,\nže dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou je dodávkou s miestom dodania v mieste, kde bol\ntovar zmontovaný alebo inštalovaný, t.j. v Maďarsku nie je zároveň preukázaním toho, že nadobudnutie\ntovaru bolo predmetom dane v tomto členskom štáte. V tejto súvislosti poukázal na to, že z predloženého\nspisového materiálu vyplýva, že odvolávajúci sa pri daňovej kontrole, vo vyrubovacom konaní a napokon\nani v odvolacom konaní nepreukázal, že nadobudnutie tovaru bolo predmetom dane v Maďarsku.\nRovnako žalovaný nesúhlasil s tvrdením daňového subjektu, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane\nje založené na protirečivých záveroch, ktoré popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky dodajúc, že\nčinnosť odvolávajúceho sa spočíva v tom, že nadobúda tovar z iných členských štátov EÚ, ako aj z\ntretích krajín (prostredníctvom deklaranta registrovaného pre daň v inom členskom štáte) a dodáva tovar\ns inštaláciou a montážou zákazníkom v Maďarsku, kde je tovar zmontovaný a inštalovaný, pričom tieto\nskutočnosti určujú režim dane tak, ako bolo uvedené.\nII. Priebeh správneho súdneho konania\n9. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnom stanovenej lehote správnu\nžalobu navrhujúc správnemu súdu jeho zrušenie prípadne aj zrušenie prvostupňového rozhodnutia\nsprávcu dane a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov\nkonania.\n10. Po zosumarizovaní dôvodov vydania prvostupňového rozhodnutia správcu dane a napadnutého\nrozhodnutia žalovaného skonštatoval, že napadnuté rozhodnutie nemá oporu v zákone a týmto\nrozhodnutím boli porušené jeho práva alebo právom chránené záujmy. Tvrdil, že rozhodnutie vychádzalo\nz nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred\norgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo\nopatrenia vo veci samej.\n11. Citujúc ustanovenie § 45 ods. 1 zákona o DPH poukázal na to, že ak žalovaný dospel k záveru, že sa\nnejednalo o trojstranný obchod mal uviesť konkrétny odkaz na podmienku, ktorá vyplýva z uvedeného\nustanovenia zákona a ktorú nesplnil dodajúc, že ak žalovaný a rovnako aj správca dane v rozhodnutí\nnevysvetlil alebo nedostatočne vysvetlil, akým spôsobom porušil citované ustanovenie, potom ide o\n\nabsenciu dôvodov, na základe ktorých vo veci rozhodol a o prejav arbitrárnosti. Ďalej s poukazom na\nustálenú judikatúru SD EÚ, z ktorej vyplýva, že pokiaľ sú splnené hmotnoprávne požiadavky, nesplnenie\nniektorých formálnych požiadaviek nemôže narúšať základnú zásadu neutrality DPH, a že ak sumu\ntrojstranného obchodu v zdaňovacom období máj 2016 nesprávne uviedol v riadku 36 daňového\npriznania v zdaňovacom období október 2016 ide o formálnu vadu, ktorá nič nemôže zmeniť na tom,\nže podmienky pre trojstranný obchod podľa § 45 ods. 1 zákona o DPH boli splnené. Mal za to, že\nrozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 191 ods. 1 písm. c/\nzákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „SSP“\nalebo „Správny súdny poriadok“)], pretože napriek tomu, že podmienky pre trojstranný obchod uvedené\nv ustanovení § 45 ods. 1 zákona o DPH boli splnené, žalovaný konal v rozpore s ustanovením § 45 ods.\n2 zákona o DPH a v pozícii prvého odberateľa mu uložil povinnosť platiť daň pri nadobudnutí tovaru z\niného členského štátu, ktoré sa považovalo za zdanené.\n12. K aplikácii ustanovenia § 17 ods. 2 zákona o DPH, keď podľa záveru žalovaného nadobudol tovar\nz iných členských štátov EÚ, ako aj z tretích krajín a následne dodával tovar s inštaláciou a montážou\nzákazníkom v Maďarsku, kde je tovar zmontovaný a inštalovaný uviedol, že medzi právnym posúdením\na skutkovým zistením musí byť logický vzťah. Vychádzajúc z ustanovenia § 17 ods. 1 a 2, § 13 ods. 1\npísm. a/ a b/ zákona o DPH poukázal na to, že keďže ustanovenie § 17 zákona o DPH predpokladá\ndodanie tovaru spojené s odoslaním alebo s prepravou, vylučuje to jeho aplikáciu na prípady, ak pre\nmiesto dodania tovaru a teda aj miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu preprava nemá\nžiadny vplyv. S poukazom na uvedené mal za to, že námietka uvedená v odvolaní, že na dodanie tovaru\ns inštaláciou alebo montážou nie je možné aplikovať ustanovenie § 17 ods. 2 zákona o DPH bola plne\ndôvodná dodajúc, že aj v tomto smere bola vec po právnej stránke posúdená nesprávne.\n13. Ďalej namietal, že dodanie tovaru s montážou a inštaláciou sa vzťahovalo len na dodanie\npríslušenstva k strojom a nie na dodanie stroja Hedelius C50 majúc za to, že v prípade dodania stroja\nHedelius C50 boli jednoznačne splnené podmienky trojstranného obchodu v zmysle ustanovenia § 45\nzákona o DPH. Tvrdil, že žalovaný nepostupoval podľa ustanovenia § 74 ods. 2 prvá veta daňového\nporiadku, pretože sa vo svojou rozhodnutí s touto zásadnou námietkou nevysporiadal, čím došlo\nk podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za\nnásledok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej [§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP].\n14. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č.k. 6S/39/2018-28\nz 30. mája 2019 správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol. O\ntrovách konania rozhodol tak, že žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.\n15. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia po podrobnom opísaní priebehu daňovej kontroly,\nvyrubovacieho konania a dôvodov vydania tak prvostupňového rozhodnutia, ako aj napadnutého\nrozhodnutia posudzoval dôvodnosť žalobných námietok. Uviedol, že podstata trojstranného obchodu v\nzmysle ustanovenia § 45 zákona o DPH spočíva v uplatnení zjednodušeného postupu zdaňovania pri\nuskutočnení obchodu medzi tromi osobami, ktoré sú identifikované pre daň v troch rôznych členských\nštátov a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, pričom, aby sa mohol použiť tento\nzjednodušený postup, musia byť splnené zákonom stanovené podmienky, ktoré oprávňujú obchod\nposúdiť ako trojstranný obchod. Podstatou trojstranného obchodu je skutočnosť, že tovar sa fyzicky\nprepravuje alebo odosiela priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského\nštátu do iného členského štátu a ide o dodanie tohto istého tovaru. V tejto súvislosti poukázal aj\nna rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorých najvyšší súd definoval podstatu\ntrojstranného obchodu (rozsudky sp.zn. 8Sžf/56/2015 z 25. januára 2018, sp.zn. 4Sžf/15/2017 z 1. marca\n2018).\n16. Ďalej krajský súd poukázal na to, že v danom konkrétnom prípade žalobca deklaroval\ntrojstranné obchody medzi nemeckým/britským dodávateľom ako prvým dodávateľom a ním, ako\nprvým odberateľom a maďarským odberateľom ako druhým odberateľom, čo uviedol aj v daňovom\npriznaní za zdaňovacie obdobie október 2016, nakoľko v riadku 35 uviedol nadobudnutie tovaru prvým\nodberateľom na základe prijatých faktúr: int. č. FP16316, FP16322, FP16328, FP16332, FP16343,\nFP16349 celkovo v sume 158 556,55 € a v riadku 36 uviedol dodanie tovaru prvým odberateľom (ním)\ndruhému odberateľovi na základe faktúry č. 2016071 zo dňa 11.11.2016 v sume 119 500 €. Na základe\nuvedeného mal za to, že žalobca v riadku 36 daňového priznania nedeklaroval dodanie toho istého\n\ntovaru maďarským odberateľom, ale uviedol v ňom dodanie tovaru nadobudnutého a prepraveného\nk maďarskému odberateľovi dňa 23.05.2016, pričom z dôvodu montáže a inštalácie u zákazníka\n(maďarského odberateľa) bola vykonaná fakturácia až dňa 11.10.2016, čo ale žalobca nesprávne uviedol\nv riadku 36 daňového priznania v zdaňovacom období október 2016. Ďalej poukázal na to, že žalobca\nv riadku 35 daňového priznania uviedol sumu nadobudnutého tovaru z iných členských štátov, ale\ndodanie týchto tovarov nefakturoval maďarským odberateľom a teda ich neuviedol v riadku 36 daňového\npriznania doplniac, že sám konateľ žalobcu pri výsluchu uviedol, že obchody, ktoré sú uvedené v riadku\n36 (správne malo byť uvedené v riadku 35 - poznámka kasačného súdu) daňového priznania budú\nvyfakturované až v nasledujúcom zdaňovacom období a preto nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu,\nže hmotno-právne podmienky v zmysle citovaného ustanovenia § 45 ods. 1 zákona o DPH boli splnené.\nV tejto súvislosti poukázal krajský súd aj na to, že žalobca si tovar objednal pod IČ DPH prideleným v\ntuzemsku, t.j. v Slovenskej republike, a preto je povinný aj v tuzemsku zaplatiť daň z týchto obchodov,\na to aj keď preprava tovaru skončila v inom členskom štáte, v danom prípade v Maďarsku (§ 17 ods.\n2 zákona o DPH) dodajúc, že žalobca právo na odpočítanie dane nemá, lebo podmienkou na to, je\npreukázanie skončenia prepravy tovaru v tuzemsku a táto zo strany žalobcu preukázaná nebola, pričom\nbolo preukázané, že preprava tovaru skončila v Maďarsku. Následné dodanie tovaru zákazníkovi v\nMaďarsku spolu s jeho inštaláciou a montážou realizovanou dodávateľom je svojím spôsobom dodávkou\ntovaru, pri ktorej sa miesto dodania určí podľa § 13 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH, lebo ide o dodávku\ns miestom dodania v mieste, kde je tovar zmontovaný alebo inštalovaný, teda miestom dodania tovaru\nbolo Maďarsko, pričom osobu povinnú platiť daň definuje maďarský právny predpis.\n17. Ku konštatovaniu žalobcu, že dodanie tovaru bolo spojené s jeho inštaláciou alebo montážou a\npreto podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona o DPH, ide o dodávku s miestom dodania v mieste, kde je\ntovar zmontovaný alebo inštalovaný, t.j. v Maďarsku a osobou povinnou platiť daň podľa Smernice\nRady 2006/112/ES a maďarského právneho predpisu boli maďarskí odberatelia, krajský súd uviedol,\nže uvedené nie je zároveň aj preukázaním toho, že nadobudnutie tovaru bolo predmetom dane v\nčlenskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Ak žalobca ako nadobúdateľ\ntovaru objednal tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný, ako je\nčlenský štát, v ktorom sa končí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z\niného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre\ndaň (v danom prípade identifikačné číslo pre daň bolo žalobcovi pridelené Slovenskou republikou),\nak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom\nsa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru, t.j. v Maďarsku. Žalobca vo vyrubovacom konaní, ani v\nodvolacom konaní nepreukázal, že nadobudnutie tovaru bolo predmetom dane v členskom štáte, v\nktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru, t.j. v Maďarsku. S poukazom na uvedené krajský\nsúd uzavrel, že správca dane mohol vyrubiť žalobcovi daň z nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného\nčlenského štátu na základe predložených faktúr, pričom k skutočnosti, že žalobca na pojednávaní dňa\n30.05.2019 uviedol, že má jednoznačný dôkaz o tom, že maďarský odberateľ vykázal v daňovom\npriznaní daň z nadobudnutia tovaru vo výške 34 000 000 forintov a že daň bola odvedená uviedol, že\nžalobca mal dostatok času na to, aby v priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho konania, odvolacieho\nkonania, ale aj s podaním žaloby ešte v roku 2018 predložil hodnoverný dôkaz o tom, že skutočne daň\nzaplatil maďarský odberateľ.\n18. Správny súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že nesprávne uvedenie sumy v riadku 36, v ktorom\nžalobca nedeklaroval dodanie toho istého tovaru maďarským odberateľom, ktoré uviedol v riadku 35\ndaňového priznania je formálnou vadou, nakoľko ak žalobca deklaroval trojstranné obchody medzi\nnemeckým/britským dodávateľom ako prvým a ním ako prvým odberateľom a maďarským odberateľom\nako druhým odberateľom, deklaroval trojstranný obchod, pričom zo strany žalobcu neboli splnené všetky\npodmienky pre trojstranný obchod stanovené v § 45 ods. 1 zákona o DPH, nakoľko nešlo o dodanie toho\nistého tovaru. Preto je aj neopodstatnené poukazovanie na judikatúru SD EÚ, nakoľko v danom prípade\nnejde o nesplnenie niektorých formálnych požiadaviek, ale o nesplnenie hmotno-právnych podmienok,\nktoré vyplývajú z § 45 zákona o DPH.\n19. Rovnako za neopodstatnenú považoval správny súd aj námietku žalobcu, že žalovaný sa dôsledne\nnevysporiadal so všetkými námietkami, ktoré uviedol v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu\nsprávcu dane.\nIII. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného\n\n20. Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/39/2018-28 z 30. mája 2019 podal žalobca v\nzákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ SSP tvrdiac, že krajský\nsúd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil\núčastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces a tiež, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.\n21. S poukazom na poučenie na vyplnenie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty ustanoveného\nopatrením MF SR č. MF/23118/2011-73 žalobca uviedol, že riadky 35 a 36 mal vyplniť až za zdaňovacie\nobdobie, v ktorom bol tovar dodaný druhému odberateľovi. V tejto súvislosti poukázal na to, že z\nobsahu spisu vyplýva, že tovar prepravený do Maďarska v máji 2019 (správne malo byť uvedené\n2016 - poznámka kasačného súdu) bol odovzdaný druhému odberateľovi v Maďarsku až po úspešnej\nskúšobnej prevádzke v októbri 2016, teda právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na maďarského\nnadobúdateľa až po odovzdaní, čo znamená, že tovar bol dodaný druhému maďarskému odberateľovi\naž v októbri 2016, pričom z uvedeného však nie je možné prijať záver, že predmetom obchodu nebolo\ndodanie toho istého tovaru, ktorý bol prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi\nz jedného členského štátu do iného členského štátu a teda, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky\npre trojstranný obchod. Rovnako poukázal na to, že skutočnosť, že v riadku 35 uviedol nadobudnutie\ntovaru prvým odberateľom na základe prijatých faktúr celkom v sume 158 556,55 €, no v riadku 36 uviedol\ndodanie tovaru druhému odberateľovi v sume 119 500,- € ešte nič nevypovedá o tom, či predmetom\nobchodu bolo alebo nebolo dodanie toho istého tovaru a či sú splnené hmotnoprávne podmienky pre\ntrojstranný obchod.\n22. Ďalej s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 6 daňového poriadku argumentoval, že aj keď daňové\npriznania v riadkoch 35 a 36 za zdaňovacie obdobia máj 2016 a október 2016 boli nesprávne vyplnené\nje nepochybné, že tovar bol prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi a išlo o\nten istý tovar. Preto uzavrel, že boli plne právne relevantné jeho námietky v žalobe, keď s odkazom na\njudikatúru SD EÚ tvrdil, že išlo len o nesplnenie niektorých formálnych požiadaviek a prax, ktorá trestá\nnedodržanie účtovných povinností a povinností daňového priznania zdaniteľnou osobou, ide jasne nad\nrámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľa Smernice Rady 2006/112/ES. V tejto súvislosti dodal,\nže nepochybil tak, ako tvrdí žalovaný, že sumu 115 900,- € nesprávne uviedol v riadku 36 daňového\npriznania za október 2016, ale pochybil tak, že v riadku 35 daňového priznania za október 2016\nnesprávne uviedol sumu 158 556,55 €, teda išlo len o nesplnenie niektorých formálnych požiadaviek,\nčo nemôže narúšať základnú zásadu neutrality DPH.\n23. Poukázal tiež na to, že správny súd v podstate len reprodukoval závery správnych orgánov, avšak\nsa nevyjadril k zásadnej námietke a to, že správne orgány skutkový stav subsumovali pod ustanovenie\n§ 17 ods. 2 zákona o DPH, pričom toto ustanovenie predpokladá dodanie tovaru spojené s odoslaním\nalebo s prepravou, čo vylučuje jeho aplikáciu na prípady, ak pre miesto dodania tovaru a teda aj miesto\nnadobudnutia tovaru z iného členského štátu preprava nemá žiadny vplyv. K tvrdeniu správneho súdu,\nže mal dostatok času na to, aby ešte pred podaním žaloby v roku 2018 predložil hodnoverný dôkaz o tom,\nže maďarský odberateľ skutočne zaplatil daň vo výške 34 000 000 forintov uviedol, že to nepovažoval\nza potrebné, pretože tvrdil, že išlo o trojstranný obchod a podľa ustanovenia § 17 ods. 4 v nadväznosti\nna odsek 1 zákona o DPH miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto, kde sa tovar\nnachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi dodajúc, že konečným\ndôsledkom postupu správnych orgánov a správneho súdu je to, že k zdaneniu došlo jednak v štáte\nurčenia, ako aj v tuzemsku, čo je v zásadnom rozpore s fungovaním mechanizmu dane z pridanej\nhodnoty.\n24. Rovnako poukázal na to, že v žalobe namietal, že dodanie tovaru s montážou a inštaláciou sa\nvzťahovalo len na dodanie príslušenstva k strojom a nie na dodanie stroja Hedelius C50 s tým, že v\nprípade dodania stroja Hedelius C50 boli jednoznačne splnené podmienky trojstranného obchodu v\nzmysle ustanovenia § 45 zákona o DPH.\n25. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti odkázal na svoje vyjadrenie k správnej žalobe z 21.\njúna 2018 majúc za to, že napadnutý rozsudok krajského súdu je vecne správny. Preto navrhol kasačnú\nsťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.\n\nIV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\n26. 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny\nsúd“) činnosť a začal konať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal Najvyšší súd\nSlovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) v správnom kolégiu (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení\ns § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov). Predmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej\nrepubliky 3. decembra 2019 a zaregistrovaná v jeho správnom kolégiu pod sp.zn. 5Sžfk/44/2019. Od 1.\naugusta 2021 je teda na konanie o nej príslušný Najvyšší správny súd. Vec bola náhodným spôsobom\npridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v\nzáhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou.\n27. Najvyšší správny súd konajúci ako súd kasačný, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas\n(§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému\nje prípustná (§ 439 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý\nrozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej kasačnej sťažnosti (§ 453 ods.\n1 a 2 SSP) rozhodujúc bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n28. Na úvod Najvyšší správny súd poukazuje na samotný účel správneho súdnictva, ktorým je\npreskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy vrátane\npreskúmania zákonnosti postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu v medziach a rozsahu vymedzenom\nžalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP). Konkrétne správny súd zisťuje, či si konajúce orgány verejnej\nsprávy zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci náležite\nskutkový stav, či konali v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade\nso zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či\nrozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi\npredpismi.\n29. Kasačný súd sa v podstatnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a aby\nzbytočne neopakoval priebeh skutkového stavu a argumentáciu správneho súdu obmedzí sa len na\nskutočnosti, ktoré považuje za potrebné zvýrazniť za účelom preukázania záveru o vecnej správnosti\nnapadnutého rozsudku vo vzťahu k vzneseným kasačným námietkam.\n30. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že sťažovateľ prostredníctvom dodatočného daňového\npriznania na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2016 zo dňa 17. januára 2017\ndeklaroval trojstranný obchod podľa § 45 zákona o DPH, pričom vo vzťahu k nadobudnutiu tovaru\nprvým odberateľom (riadok 35) uviedol sumu 158 556,55 €, ktorá zodpovedá faktúram vystavených\nmu v pozícii prvého odberateľa nemeckými a britskými dodávateľmi a následne vo vzťahu k dodaniu\ntovaru prvým odberateľom druhému odberateľovi uviedol sumu 119 500 eur (riadok 36). Táto suma sa\nvšak ale nevzťahuje na dodanie toho istého tovaru druhému odberateľovi, keď bolo preukázané, že\nišlo o dodanie tovaru, ktorý sťažovateľ nadobudol z iného členského štátu na základe dodávateľskej\nfaktúry č. IN-555650 zo dňa 17.05.2016. Bolo teda preukázané (nebolo sporné), že medzi faktúrami\nvzťahujúcimi sa k nadobudnutiu tovaru sťažovateľom a faktúrou, ktorou sťažovateľ v pozícii prvého\nodberateľa deklaroval dodanie tovaru druhému odberateľovi nebola príčinná súvislosť, nejednalo sa\npreto o nadobudnutie a dodanie totožného tovaru v rámci trojstranného obchodu. Uvedenú nezrovnalosť\nsťažovateľ vysvetlil správcovi dane na ústnom pojednávaní konanom dňa 27. februára 2017 tak, že :\n„Tovar, ktorý dôjde v určitom zdaňovacom období, nie je vyfakturovaný v tom istom zdaňovacom období\nz dôvodu, že je potrebné ho ešte skompletizovať, inštalovať, odovzdať, až potom ho fakturujeme. Táto\ndoba môže trvať 2, 3 mesiace až pol roka.“\n31. Podstata trojstranného obchodu v zmysle ustanovenia § 45 zákona o DPH spočíva v uplatnení\nzjednodušeného postupu zdaňovania pri uskutočnení obchodu medzi tromi osobami, ktoré sú\nidentifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch a predmetom obchodu je dodanie toho\nistého tovaru. Jedna z týchto dodávok je dodávka tovaru s jeho prepravou (tzv. pohyblivá dodávka)\na druhá dodávka, je dodávka bez prepravy (tzv. nepohyblivá dodávka). Predpokladom splnenia\npodmienok trojstranného obchodu na účely uplatnenia zjednodušeného postupu zdaňovania pre prvého\n\nodberateľa (sťažovateľa) je, že dodanie tovaru spolu s jeho prepravou alebo odoslaním musí byť\nuskutočnené v rámci prvého zmluvného vzťahu medzi prvým dodávateľom a prvým odberateľom, pričom\nnadobúdateľom tovaru v členskom štáte skončenia prepravy alebo odoslania tovaru, ktorý nadobudol\ntovar za účelom jeho dodania v tomto členskom štáte, môže byť iba prvý odberateľ (sťažovateľ).\nPrvý odberateľ (sťažovateľ) sa nemusí v členskom štáte skončenia prepravy alebo odoslania tovaru\nregistrovať pre DPH, jeho nadobudnutie tovaru sa považuje za zdanené s podmienkou následného\ndodania tohto tovaru druhému odberateľovi. Tovar sa teda prepravuje priamo od prvého dodávateľa k\ndruhému odberateľovi z členského štátu dodania do členského štátu skončenia prepravy alebo odoslania\ntovaru.\n32. Z podmienok stanovených pre zjednodušený postup zdaňovania pri trojstrannom obchode (§ 45\nzákona o DPH) vyplýva, že tento zjednodušený postup sa uplatňuje len pri dodaní toho istého tovaru,\nktorý je prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, pričom ako uviedol sám\nsťažovateľ v kasačnej sťažnosti, trojstranný obchod mal deklarovať a teda vyplniť riadky 35 a 36 až\nza zdaňovacie obdobie, v ktorom bol tovar dodaný druhému odberateľovi (citované opatrenie MF SR\nč. MF/23118/2011-73), pričom k uvedenému preukázateľne nedošlo. Kasačný súd nespochybňuje, že\ntovar týkajúci sa riadku 36 bol dodaný priamo od dodávateľa k odberateľovi sťažovateľa, avšak tejto\nobchodnej transakcii nezodpovedá nadobudnutie tovaru sťažovateľom, ktoré deklaroval v pozícii prvého\nodberateľa v riadku 35 dodatočného daňového priznania. Teda inak povedané, nadobudnutie tovaru\nprvým odberateľom - sťažovateľom (riadok 35) nezodpovedá tovaru, ktorý sťažovateľ dodal svojmu\nodberateľovi. Práve táto skutočnosť predstavovala zásadnú prekážku pre aplikáciu ustanovenia § 45\nods. 1 zákona o DPH, ktoré explicitne počíta s tým, že v rámci deklarovaného trojstranného obchodu sa\njedná o totožný tovar prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi. Teda sťažovateľ\nv rámci daňovej kontroly, vyrubovacieho konania ako aj odvolacieho konania nepreukázal, že by v danom\nprípade boli splnené zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 45 zákona o DPH.\n33. Zákonné podmienky trojstranného obchodu ustanovené v § 45 zákona o DPH musia byť splnené\nkumulatívne, čo znamená, že nesplnenie čo i len jednej z nich má za následok neuznanie deklarovaných\nobchodov v tomto zjednodušenom daňovom režime. Z vykonaného dokazovania, ako aj tvrdení\nsamotného sťažovateľa je preukázané, že v jeho prípade nebola splnená primárna podmienka\ntrojstranného obchodu podľa § 45 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, keďže v zdaňovacom období\noktóber 2016 nešlo o dodanie toho istého tovaru, ktorý bol prepravený priamo od prvého dodávateľa k\ndruhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu (bod 32 rozsudku). Práve na\nzáklade tejto skutočnosti správca dane správne uzavrel, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky\nna uplatnenie zjednodušeného režimu zdaňovania v zmysle ustanovenia § 45 zákona o DPH.\n34. Z vykonaného dokazovania je preto namieste uzavrieť, že na základe predložených dodávateľských\nfaktúr (opísané v bode 3 tohto rozsudku) sťažovateľ nenadobudol tovar v pozícii prvého odberateľa v\nrámci trojstranného obchodu, ale nadobudol tovar s miestom dodania v inom členskom štáte (Maďarsku).\nTento záver spolu so skutočnosťou, že sťažovateľ si objednal tovar pod identifikačným číslom DPH\nprideleným v tuzemsku má, s poukazom na ustanovenie § 17 ods. 2 zákona o DPH, za následok\npovinnosť zaplatiť v tuzemsku daň z týchto obchodov, a to aj keď preprava skončila v inom členskom\nštáte. Preto bolo dôvodné vyčíslenie rozdielu dane z predmetných faktúr, ktoré spolu predstavovali sumu\n158 556,55 €, z toho 20% DPH predstavuje 31 711,31 €.\n35. K námietke sťažovateľa, že samotná skutočnosť, že v riadku 35 uviedol nadobudnutie tovaru prvým\nodberateľom na základe prijatých faktúr celkom v sume 158 556,55 € a v riadku 36 uviedol dodanie\ntovaru druhému odberateľovi v sume 119 500 eur ešte nič nevypovedá o tom, či predmetom obchodu\nbolo alebo nebolo dodanie toho istého tovaru a či sú splnené hmotnoprávne podmienky pre trojstranný\nobchod kasačný súd uvádza, že samotná skutočnosť, že sa nejednalo o dodanie toho istého tovaru\nvyplýva z predložených faktúr, ktorými sťažovateľ deklaroval realizáciu trojstranného obchodu, pričom\ntúto skutočnosť potvrdil aj samotný konateľ sťažovateľa dňa 27.02.2017 na ústnom pojednávaní. Preto\ndanú námietku kasačný súd nevyhodnotil za relevantnú.\n36. Sťažovateľ ďalej s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 6 daňového poriadku argumentoval, že\naj keď boli daňové priznania v riadkoch 35 a 36 za zdaňovacie obdobia máj 2016 a október 2016\nnesprávne vyplnené je nepochybné, že tovar bol prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému\nodberateľovi a išlo o ten istý tovar tvrdiac, že išlo len o nesplnenie niektorých formálnych požiadaviek, čo\n\nnemôže narúšať základnú zásadu neutrality DPH. V tejto súvislosti kasačný súd upriamuje pozornosť\nsťažovateľa, že pokiaľ si chce uplatniť zjednodušený režim zdanenia prostredníctvom trojstranného\nobchodu, musí naplniť hmotnoprávne podmienky, ktoré zákon na takýto postup bezpodmienečne\nstanovuje. Teda sťažovateľ mal, tak ako sám uvádza v kasačnej sťažnosti, deklarovať trojstranný obchod\npri jednotlivých dodaniach v zdaňovacom období, v ktorom bol tovar dodaný druhému odberateľovi,\navšak pochopiteľne iba v prípade, pokiaľ boli splnené podmienky podľa § 45 zákona o DPH. Pokiaľ takto\nnepostupoval, nejedná sa o formálne pochybenie, ale nesplnenie zákonných podmienok na uplatnenie\noslobodenia od dane pri trojstrannom obchode podľa § 45 zákona o DPH v zdaňovacom období\noktóber 2016, s konkrétnym následkom v podobe vyrubenia rozdielu dane z nadobudnutého tovaru. Z\nuvedeného dôvodu je správny záver krajského súdu, že na danú situáciu je poukazovanie na judikatúru\nSD EÚ neopodstatnené.\n37. Vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 17 ods. 2 zákona o DPH na daný prípad je potrebné v prvom rade\nuviesť, že z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok na postup podľa § 45 zákona o DPH, správcovi\ndane nezostávala iná možnosť, ako posudzovať samostatne obchodnú transakciu medzi dodávateľmi\nsťažovateľa, konkrétne medzi spoločnosťami Citizen Machinery Europe GmbH, Friedrich Britisch GmbH\n& Co.K.G., LNS Turbo UK Ltd., HEDELIUS Maschinenfabrik GmbH a sťažovateľom, pričom bolo\npreukázané, že deklarované príslušenstvo k strojom a stroj Hedelius C50 CNC boli prepravené do\nMaďarska s tým, že osobou disponovať s tovarom ako vlastník bol sťažovateľ a to až do momentu,\nkeď po montáži, inštalácii alebo po uplynutí skúšobnej prevádzky stroja Hedelius C50 CNC (tak ako\nto sťažovateľ tvrdil v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane v bode 9) odovzdal\ntovar maďarským odberateľom. Rovnako bolo preukázané, že sťažovateľ si objednal tovar u svojich\ndodávateľov pod identifikačným číslom DPH prideleným v tuzemsku. S poukazom na uvedené bol\nsťažovateľ povinný zaplatiť daň z týchto obchodov, a to napriek tomu, že sa preprava tovaru skončila\nv inom členskom štáte, pričom súčasne nárok na odpočítanie tejto dane sťažovateľovi neprináležalo,\nkeďže podmienkou tohto nároku, ako skonštatoval správca dane, je preukázanie skončenia prepravy\nv tuzemsku.\n38. Pokiaľ sťažovateľ tvrdil a to už vo vyjadrení k protokolu a rovnako aj v odvolaní, že preukázal, že\nnadobudnutie tovaru bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo\npreprava tovaru, keď argumentoval tým, že správca dane uzavrel, že dodanie tovaru bolo spojené\ns jeho inštaláciou alebo montážou a teda ide o dodávku s miestom dodania v mieste, kde je tovar\nzmontovaný alebo inštalovaný, t.j. v Maďarsku, pričom osobou povinnou platiť daň podľa Smernice\n2006/112/ES a maďarského právneho predpisu boli maďarskí odberatelia, tak s uvedeným záverom\nkasačný súd nesúhlasí. Ustanovenie § 17 ods. 2 zákona o DPH dáva nadobúdateľovi tovaru možnosť\npreukázať, že nadobudnutie tovaru bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom skončilo odoslanie\nalebo preprava tovaru, pričom sťažovateľ na tento účel tvrdil, že následné dodanie tovaru s montážou\nbolo predmetom dane podľa maďarských právnych predpisov a teda osobami povinnými platiť daň boli\nmaďarskí odberatelia. Netvrdil teda a teda nepreukázal, že nadobudnutie tovaru bolo predmetom dane v\nMaďarsku, čo je na účely aplikácie ustanovenia § 17 ods. 2 zákona o DPH kľúčové. Je potrebné opätovne\nna tomto mieste zopakovať, že neboli splnené zákonné podmienky na trojstranný obchod a preto je\npotrebné samostatne posudzovať nadobudnutie tovaru od deklarovaných dodávateľov sťažovateľovi\na samostatne dodanie tovaru s montážou sťažovateľom maďarským odberateľom. V tejto súvislosti\nnemôže obstáť ani tvrdenie sťažovateľa, že nepovažoval za potrebné predložiť hodnoverný dôkaz o\ntom, že maďarský odberateľ skutočne zaplatil daň vo výške 34 000 000 forintov, keďže tvrdil, že ide o\ntrojstranný obchod, nakoľko o aplikácii ustanovenia § 17 ods. 2 zákona o DPH z dôvodu nepriznania\nnároku na oslobodenie od dane pri trojstrannom obchode vedel od ústneho pojednávania, ktoré sa\nuskutočnilo dňa 7. júla 2017, pričom skutočnosť, že nadobudnutie tovaru bolo predmetom dane v\nčlenskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru sťažovateľ nepreukázal.\n39. Sťažovateľ na záver namietal, že správny súd nechal bez povšimnutia námietku, ktorou poukazoval\nna to, že žalovaný nepostupoval podľa § 74 ods. 2 prvá veta daňového poriadku, pretože sa\nnevysporiadal so zásadnou námietkou a to, že dodanie tovaru s montážou a inštaláciou sa vzťahovalo\nlen na dodanie príslušenstva k strojom a nie na dodanie stroja Hedelius C50. V tejto súvislosti s\npoukazom na ustanovenie § 139 ods. 2 SSP uviedol, že správny súd má dbať na to, aby odôvodnenie\nrozsudku bolo presvedčivé. K uvedenému kasačný súd uvádza, že z bodu 29 napadnutého rozsudku\nvyplýva, že správny súd túto námietku považoval za neopodstatnenú majúc za to, že z odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa dôsledne vysporiadal so všetkými námietkami\n\ndaňovému subjektu uvedenými v odvolaní. Správny súd sa výslovne nevenoval otázke, či žalovaný\nposudzoval aj vyššie uvedenú námietku, pričom kasačný súd z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\nzistil, že žalovaný túto námietku vyhodnotil s tým záverom, že sám konateľ uviedol, že dodanie\ntohto stroja nebolo v zdaňovacom období október 2016 vyfakturované (nedošlo teda k trojstrannému\nobchodu), pretože stroj bolo potrebné ešte skompletizovať. Naviac, ako už uviedol kasačný súd v bode\n37 sám sťažovateľ v odvolaní tvrdil, že daňová povinnosť v súvislosti s dodaním tohto stroja, teda aj\npovinnosť fakturovať, vznikla až po úspešnej skúšobnej prevádzke. S poukazom na uvedené, ani táto\nnámietka nemala relevanciu spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.\n40. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok\nsprávneho súdu je vecne správny. Preto kasačnú sťažnosť, s poukazom na ustanovenie § 461 SSP,\nako nedôvodnú zamietol.\n41. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení\ns § 167 ods. 1 a, § 168 SSP tak, že účastníkom konania náhradu trov kasačného konania nepriznal.\nDôvodom daného rozhodnutia bolo, že sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní, a žalovanému\nnárok na náhradu trov konania možno priznať iba výnimočne, pričom kasačný súd v danom konaní\nvýnimočnosť nevzhliadol.\n42. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}