{"guid": "7b5ec68e-8633-4f8f-9eba-aff7c2dfb4f6:6aaa6f67-e58c-4624-90e5-0925204f3eed", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:6019200731.1", "spisova_znacka": "9Sžsk/35/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/35/2021 z 27. 10. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 27. októbra 2021, sp. zn. 9Sžsk/35/2021, ECLI:SK:NSSSR:2021:6019200731.1", "identifikacne_cislo": "6019200731", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2021-10-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-31.odsek-1", "nazov": "§ 31 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-31.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-51", "nazov": "§ 51 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-51", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-2", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-31", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-49", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-51", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6aaa6f67-e58c-4624-90e5-0925204f3eed", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:6019200731.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2021:6019200731.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2021:6019200731.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n9Sžsk/35/2021\n6019200731\n27. 10. 2021\nJUDr. Michal Matulník\nECLI:SK:NSSSR:2021:6019200731.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy\nTakáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej\nveci žalobcu: T.. T. L., narodený XX. Y. XXXX, bytom V. XXXX/XX, XXX XX X. X., zastúpený: JUDr. Blanka\nGondová, advokátka, so sídlom Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej: Sociálna\npoisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovanej z 18. novembra 2019, číslo 74980-2/2019-BA, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 15. februára 2021, č.k. 26Sa/16/2019-51, takto\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKasačnou sťažnosťou napadnuté rozhodnutie krajského súdu\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 15. februára 2021,\nč.k. 26Sa/16/2019-51 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej\nlen „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej\nz 18. novembra 2019, číslo: 74980-2/2019-BA, ktorým žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003\nZ. z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zamietla v celom\nrozsahu odvolanie žalobcu proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka\nBanská Bystrica z 11. septembra 2019, číslo: 200-022025-CA04/2019 vo veci nepriznania nároku na\nmaterské odo dňa 8. júla 2019 a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdila. Predmetným rozhodnutím\nprvostupňový správny orgán rozhodol tak, že žalobca nemá nárok na materské, ktorý si uplatnil od 8.\njúla 2019.\n2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal najmä\nv intenciách § 49 ods. 1 a 2 a § 218 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v rozhodnom znení a\npostupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu\nžalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení Prvej hlavy Tretej časti SSP upravujúcej\nvšeobecnú správnu žalobu dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.\n3. Krajský súd za rozhodné skutkové okolnosti, z ktorých vychádzal odôvodňujúc svoje rozhodnutie,\npovažoval nasledovné skutočnosti. Žalobca, ako otec maloletej T. L., narodenej XX. K. XXXX (ďalej\nlen „maloletá“), uzavrel dňa 8. júla 2019 s manželkou, matkou maloletej, dohodu o prevzatí dieťaťa\ndo starostlivosti od 8. júla 2019. Žalobca si, ako iný poistenec a dobrovoľne nemocensky poistená\n\nosoba, uplatnil materské žiadosťou o materské č. B1133639. Žalobca bol ku dňu prevzatia maloletej\ndo starostlivosti v služobnom pomere príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže SR, bol sociálne\npoistený na základe zákona č. 328/2002 Z .z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“), o udelenie rodičovskej\ndovolenky nepožiadal, rovnako tak nepožiadal o úpravu času služby v týždni. Od 1. júla 2014, a teda aj\nv čase prevzatia maloletej do starostlivosti bol žalobca zaradený do funkcie zástupcu vedúceho zmeny\núseku strážnej činnosti oddelenia ochrany. Žalobca prehlásil, že maloletú prevzal do starostlivosti a že\njej poskytuje minimálne takú starostlivosť, aká jej bola poskytovaná pred prevzatím zo strany matky.\nZároveň žalobca prehlásil, že počas výkonu jeho služby sa o maloletú starajú jej starí rodičia. Podľa\nvýkazu služobnej činnosti za mesiac júl 2019 bol základný týždenný čas služby žalobcu v predmetnom\nobdobí (v mesiaci júl 2019) 38 hodín, základný čas služby celkom predstavoval 168,30 hodín. Nárok\nmatky maloletej na rodičovský príspevok jej zanikol na základe jej žiadosti a bol jej odňatý od 1. augusta\n2019.\n4. Krajský súd považoval za zásadné pre rozhodnutie vo veci, či žalobca na základe dohody s matkou\ndieťaťa o prevzatí maloletej do starostlivosti aj v skutočnosti (teda „reálne/fakticky“, použijúc terminológiu\nkrajského súdu) prevzal maloletú do svojej starostlivosti. Za relevantnú, z pohľadu právneho posúdenia\nveci, krajský súd považoval skutočnosť, z ktorej vychádzali pri svojom rozhodnutí prvostupňový aj\ndruhostupňový správny orgán, ktoré vyhodnotili nesporný nezmenený rozsah výkonu služby žalobcu\n(pri zohľadnení fyziologickej potreby spánku a regenerácie vlastných síl) a teda záver, že prevzatie\nmaloletej do starostlivosti zo strany žalobcu bolo len formálne. Krajský súd v tejto súvislosti uzavrel, že:\n„V preskúmavanej veci bolo nesporne zistené, že žalobca, ktorý o materské požiadal ako dobrovoľne\nnemocensky poistená osoba, naďalej vykonával v posudzovanom období službu príslušníka Zboru\nväzenskej a justičnej stráže v nezmenenom rozsahu aj po Dohodou deklarovanom prevzatí dcéry do\nstarostlivosti, nepožiadal o rodičovskú dovolenku, ani mu neboli upravené pracovné podmienky. Žalobca\nnemal v posudzovanom období stratu príjmu zo zárobkovej činnosti, a preto v jeho prípade nedošlo ani\nk naplneniu kompenzačného účelu nemocenského poistenia.“.\n5. Krajský súd následne v podstatnej časti odôvodnil svoje rozhodnutie výkladom ustanovenia § 49 ods.\n2 v spojení s ustanovením § 30 zákona č. 461/2003 Z. z. v rozhodnom znení, v rámci ktorého vymedzil\nako základnú podmienku vzniku nároku na materské podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a\nnásledného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu. Krajský súd posúdil žalobcom tvrdenú potrebu\ninterpretácie pojmu „starostlivosť“ (podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. v rozhodnom\nznení) prostredníctvom analógie s pojmovým vymedzením pojmu „riadna starostlivosť“ podľa § 3 ods.\n3 zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej\nlen „zákon č. 571/2009 Z. z.“). Krajský súd stručnou analýzou charakteru predmetu úpravy zákona č.\n461/2003 Z. z. a zákona 571/2009 Z. z. (poukazujúc na rozdielnosti medzi sociálnym poistením a štátnou\nsociálnou dávkou) odôvodnil nevhodnosť aplikácie analógie pojmu riadna starostlivosť pri interpretácii\npojmu starostlivosť a uviedol, že „ ... žalobca sa mýli, keď tvrdí, že podmienkou nároku na materské\nnie je osobný výkon jeho starostlivosti o malol. T., ktorú do starostlivosti prevzal uzavretou Dohodou.\nPodmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a jej následné poskytovanie v zmysle § 49 ods. 1 zákona\no sociálnom poistení je splnená vtedy, ak otec dieťaťa (žalobca) nielen formálne, ale fakticky prevezme\ndieťa do svojej starostlivosti, teda spravidla preruší/obmedzí/upraví svoju pracovnú činnosť ... .“. Krajský\nsúd teda uzavrel, že iba formálne prevzatie dieťaťa a jeho starostlivosti nie je splnením osobitných\npodmienok na priznanie materského podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z.\n6. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že správne orgány rozhodli\nv súlade so zákonom a na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, z ktorého vyvodili správny\nprávny záver a svoje rozhodnutia aj dôsledne odôvodnili a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190\nSSP zamietol.\n7. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) tak, že\nneúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.\nII.\nKasačná sťažnosť\n\n8. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. Namietal, že krajský sud\nv rámci preskúmavacieho konania vydal rozsudok na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a\nako dôvod kasačnej sťažnosti uviedol odkaz na ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP.\n9. Žalobca namietal správnosť posúdenia veci krajským súdom, pochybenie videl v tom, že krajský\nsúd nesprávne posúdil a nesprávne vyhodnotil dôkaz - výkaz služobnej činnosti žalobcu za mesiac júl\n2019, z ktorého vyplynulo, že základný čas služby žalobcu v týždni bol v uvedenom mesiaci 38 hodín\na základný čas služby dosiahol v rozsahu 168,30 hodín. Žalobca v kasačnej sťažnosti uvedený dôkaz\ninterpretoval tak, že bol v danom mesiaci (júl 2019) v práci len 72 hodín a ďalej v tejto súvislosti uviedol:\n„Dňa 1.7. odpracoval 12 hodín, dňa 2.7. 6 hodín, dňa 3.7. 6 hodín. V dňoch 4.7. - 8.7.2019 bol na OČR\nso svojou dcérou, lebo matka kvôli chorobe ležala v nemocnici. Od 9.7. do 22.7. kvôli opatere dcéry\nčerpal dovolenku. V dňoch 23.7. a 24. čerpal voľno, ktoré vyplýva z jeho nerovnomerného rozvrhnutia\npracovnej doby. Do práce nastúpil opätovne až 25.7., kedy odpracoval 12 hodín, dňa 26.7. nastúpil\nod 18 hod. na nočnú zmenu, ktorá trvala do 27.7. do 6.00 hod., dňa 28.7. odpracoval 12 hodín a dňa\n29.7. nastúpil od 18 hod. opäť na nočnú zmenu, ktorá trvala do 30.7. do 6.00 hod. Dňa 31.7. mal opäť\nvoľno.“. S odkazom na podrobný opis výkonu pracovnej činnosti v mesiaci júl 2019 následne žalobca\ndospel k záveru, že „ ... žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav a na základe získaných dôkazov,\nktoré nesprávne vyhodnotil, aj nesprávne vo veci rozhodol.“.\n10. Hoci žalobca ako dôvod kasačnej sťažnosti neuviedol referenciu na ustanovenie § 440 ods. 1 písm.\nf) SSP, v kasačnej sťažnosti v stručnosti uviedol, že „Žalovaný rozhodol na základe dôkazu - výkazu\nslužobnej činnosti za mesiac júl 2019, ktorý však zle vyhodnotil. O tejto skutočnosti sa žalobca dozvedel\naž na základe vyššie uvedeného rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici. Podľa § 135 ods. 1, 2\nSSP je pre správny súd rozhodujúci stav v čase, kedy rozhodnutie orgánu verejnej správy nadobudlo\nprávoplatnosť, čo bolo v danej veci dňom doručenia rozhodnutia žalovaného žalobcovi, t. j. dňom 29.\nnovembra 2019.“.\n11. Žalobca navrhol, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu „ ... zmenil tak, že rozhodnutie\nžalovaného číslo 74980-2/2019-BA zo dňa 18. novembra 2019, v spojení s rozhodnutím Sociálnej\npoisťovne, pobočka Banská Bystrica, číslo 200-022025-CA04/2019 zo dňa 11. septembra 2019 zruší a\nvec jej vráti na ďalšie konanie.“.\nIII.\nVyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti a ďalší priebeh konania\n12. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila podaním z 24. marca 2021.\n13. Kasačnú sťažnosť považovala za nedôvodnú, s odôvodnením rozsudku krajského súdu sa v\nplnej miere stotožnila. Žalovaná sa vo svojom vyjadrení odkázala na svoje skoršie podanie v konaní\npred krajským súdom (vyjadrenie k žalobe zo dňa 10. februára 2020), ktorého podstatnú myšlienku\nzopakovala. Žalovaná, súc stotožnená s tam vyjadreným názorom, taktiež odcitovala časť kasačnou\nsťažnosťou napadnutého rozsudku krajského súdu (body 36 a 37). V závere ešte žalovaná poukázala na\nvybranú judikatúru krajských súdov v obdobných veciach a žiadala, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť\npodľa § 461 SSP zamietol.\n14. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalobcovi dňa 6. apríla 2021 na vedomie.\nIV.\nPosúdenie kasačnej sťažnosti\n15. Na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) podľa § 101e ods.\n2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov od 1. augusta 2021 prešiel výkon súdnictva z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo\nvšetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu. Podľa\n§ 11 písm. h) SSP rozhoduje najvyšší správny súd o kasačných sťažnostiach. Najvyšší správny súd\nteda ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia\npojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie\nje dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.\n\nIV.1. Referenčné právne normy\n16. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n17. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n18. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n19. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v\nsociálnych veciach.\n20. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nSociálnej poisťovne.\n21. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské\npoistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie\npríjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.\n22. Podľa § 13 ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z. z. z nemocenského poistenia sa za podmienok\nustanovených týmto zákonom poskytujú nemocenské dávky, a to materské.\n23. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo\nčinná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento\nzákon neustanovuje inak, ak\na) splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského\npoistenia a\nb) zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom\nvznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia\npovinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej\nosoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol\ndôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich\nkalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; podmienka\nzaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na\nnemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 5 eur.\n24. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom ku dňu podania žiadosti o materské,\niný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské\nodo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý\niný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období\n31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac\ndetí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské.\nIný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných\ndvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.\n25. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení, iný poistenec, ktorý sa stará o\ndieťa a ktorý bol pred podaním žiadosti o materské nemocensky poistený najmenej 270 dní, má nárok\nna materské v období 28 týždňov od priznania materského.\n\n26. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom ku dňu podania žiadosti o\nmaterské, iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa,\nnajskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo\nrodičovský príspevok.\n27. Podľa § 49 ods. 3 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení, iný poistenec je otec dieťaťa,\nnajskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo\nrodičovský príspevok.\n28. Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ak dieťa prevzala do starostlivosti iná fyzická osoba alebo\nprávnická osoba z dôvodu, že sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o\ndieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské tomuto poistencovi zaniká dňom prevzatia\ndieťaťa do tejto starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa zo starostlivosti inej fyzickej\nosoby alebo právnickej osoby. Nárok na materské trvá do uplynutia celkového obdobia trvania nároku\nna materské, najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa.\n29. Podľa § 51 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu,\nako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o\ndieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa\npoistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku\nna materské.\n30. Podľa § 64 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej\ninformačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) dĺžka základného času služby v týždni, ktorý\nje počas celého kalendárneho mesiaca rozvrhnutý nerovnomerne, sa ustanovuje na 38 hodín.\n31. Podľa § 64 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z. nadriadený môže určiť policajtovi kratší čas služby v týždni\nalebo ho inak vhodne upraviť, ak o to policajt požiada zo zdravotných alebo iných vážnych dôvodov\na ak tomu nebráni dôležitý záujem štátnej služby; ak bol policajtovi určený kratší čas služby, patrí mu\nslužobný príjem zodpovedajúci tomuto kratšiemu času služby.\n32. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. základný čas služby v týždni sa rozvrhuje spravidla na päť\ndní služby tak, aby dni nepretržitého odpočinku v týždni pripadali pokiaľ možno na sobotu a nedeľu. Ak\nto povaha štátnej služby vyžaduje, môže byť základný čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne.\n33. Podľa § 65 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. o nerovnomerné rozvrhnutie základného času služby\nv týždni ide vtedy, ak je základný čas služby rozvrhnutý nerovnomerne na jednotlivé týždne tak, že\nv niektorých týždňoch je kratší, v iných dlhší než určený základný čas služby v týždni, ale v rámci\npríslušného obdobia, spravidla štvortýždenného, najdlhšie ročného, sa jeho priemerná dĺžka rovná dĺžke\nzákladného času služby v týždni.\n34. Podľa § 73 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z. nadriadený nemôže určiť čerpanie dovolenky v čase, keď je\npolicajt dočasne neschopný na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz, keď je dočasne pozbavený\nvýkonu štátnej služby a v čase, keď je na materskej alebo rodičovskej dovolenke. Počas trvania\ndôležitých osobných prekážok v štátnej službe môže nadriadený určiť policajtovi čerpanie dovolenky len\nna jeho žiadosť.\n35. Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. sa dovolenka prerušuje, ak je policajt v čase čerpania\ndovolenky uznaný za dočasne neschopného na výkon štátnej služby pre chorobu alebo pre úraz alebo\nak ošetruje chorého člena rodiny. Dovolenka sa prerušuje aj nástupom na materskú alebo rodičovskú\ndovolenku.\n36. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. má policajt za čas dovolenky nárok\n\nna služobný plat.\n\n37. Podľa § 10 ods. 10 zákona č. 328/2002 Z. z. policajtka, policajt, profesionálna vojačka alebo\nprofesionálny vojak, ktorý prevzal dieťa do osobnej starostlivosti, má nárok na materské odo dňa\nrozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku\n\nnároku na materské do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak a) z dôvodu osobnej starostlivosti o dieťa\nnevykonáva štátnu službu, z ktorej je nemocensky zabezpečený, a b) v posledných dvoch rokoch pred\nprevzatím dieťaťa do osobnej starostlivosti bol nemocensky zabezpečený podľa tohto zákona alebo\nnemocensky poistený podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení najmenej 270 kalendárnych\ndní, alebo v tejto dobe sa policajtke, policajtovi, profesionálnej vojačke alebo profesionálnemu vojakovi\nposkytla rodičovská dovolenka podľa osobitných predpisov.\n38. Podľa § 10 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z. z. policajt alebo profesionálny vojak, ktorý prevzal dieťa\ndo osobnej starostlivosti, je\na) otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela,\nb) otec dieťaťa, ak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre\nsvoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a ak matka nepoberá materské alebo\nrodičovský príspevok s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu,\nc) manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať alebo nesmie\nstarať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a ak matka nepoberá\nmaterské alebo rodičovský príspevok,\nd) policajt alebo profesionálny vojak, ak sa osobne stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného\norgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča.\nIV.2. Skutkový stav\n39. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd ako\nnedôvodnú zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej\nz 18. novembra 2019, číslo: 74980-2/2019-BA, ktorým táto podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.\nz. zamietla odvolanie žalobcu a v celom rozsahu potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej\npoisťovne, pobočka Banská Bystrica z 11. septembra 2019, číslo: 200-022025-CA04/2019. Predmetným\nrozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 49 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodol tak,\nže žalobca nemá nárok na materské, ktorý si uplatnil od 8. júla 2019.\n40. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej mal\npreukázané, že\n- žalobca je príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, zaradený vo funkcii\nzástupcu vedúceho zmeny úseku strážnej činnosti oddelenia ochrany v Ústave na výkon väzby a Ústave\nna výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica, Komenského 7, 975 28 Banská Bystrica (stav ku dňu\npodania žiadosti o materské),\n- dňa 8. júla 2019 žalobca na tlačive B1133639 požiadal o materské od 8. júla 2019, pričom nárok na\nmaterské si uplatnil ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba,\n- dohoda o prevzatí dieťaťa do starostlivosti medzi žalobcom a matkou maloletej bola uzavretá dňa 8.\njúla 2019, deň prevzatia starostlivosti o dieťa je v nej označený 8. júl 2019,\n- žalobca v čestnom vyhlásení z 12. júla 2019 uviedol, že je sociálne zabezpečený na základe zákona\nč. 328/2002 Z. z. a že jeho sociálne zabezpečenie vykonáva Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon\ntrestu odňatia slobody Banská Bystrica,\n- matka maloletej si v zmysle potvrdenia príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podala\nžiadosť o odňatie príspevku na starostlivosť o dieťa od 7. júla 2019 a príspevok na starostlivosť o dieťa\npríslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny matke maloletej odňal rozhodnutím od 1. augusta 2019,\n- podľa písomného vyjadrenia riaditeľa Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody\nBanská Bystrica zo 16. augusta 2019 žalobca nemá v zmysle § 152 zákona č. 73/1998 Z. z. udelenú\nrodičovskú dovolenku, žalobca nepožiadal o úpravu času služby v týždni a je zaradený (od 1. júna 2014)\nvo funkcii zástupca vedúceho zmeny úseku strážnej činnosti oddelenia ochrany. Podľa prílohy tohto\nvyjadrenia (Výkaz služobnej činnosti žalobcu za mesiac júl 2019 z 1. augusta 2019) bol základný čas\nslužby v týždni 38 hodín a súčet základného času služby v danom mesiaci 168,30 hodín, pričom v období\nod 9. júla 2019 do 22. júla 2019 čerpal žalobca riadnu dovolenku, ktorá svojím rozsahom zodpovedala\nharmonogramu služieb uvedenému v predmetnom výkaze,\n- podľa písomného vyjadrenia žalobcu doručeného prvostupňovému správnemu orgánu dňa 2.\nseptembra 2019 sa počas vykonávania zárobkovej činnosti žalobcu v sídle zamestnávateľa o maloletú\nstarajú starí rodičia dieťaťa,\n\n- v písomnom vyhlásení žalobcu z 1. októbra 2019 žalobca čestne vyhlásil, že „ ... som prevzal do\nstarostlivosti dieťa T. L., nar. XX.X.XXXX a zabezpečujem mu minimálne takú starostlivosť, akú mu pred\nprevzatím dieťaťa poskytovala jeho matka.“,\n- prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 11. septembra 2019, číslo: 200-022025-CA04/2019\npostupom podľa § 49 zákona č. 461/2003 Z. z. žalobcovi nárok na materské nepriznal, nepriznanie\nodôvodnil najmä poukazom na skutočnosť, že podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti je splnená\niba v prípade, ak poistenec dieťa do starostlivosti v skutočnosti prevezme, pričom na splnenie podmienky\nnestačí iba spísanie formálnej dohody,\n- žalovaná odvolanie žalobcu doručené prvostupňovému správnemu orgánu dňa 1. októbra 2019\npreskúmala a vo veci rozhodla rozhodnutím z 18. novembra 2019, číslo 74980-2/2019-BA tak, že\nodvolanie zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu potvrdila. V\npodstatnom žalovaná svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že jednou z podmienok vzniku žalobcom\nuplatneného nároku na materské je faktické prevzatie dieťaťa do starostlivosti a následné poskytovanie\nstarostlivosti tomuto dieťaťu. V tejto súvislosti žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla:\n„Z okolností prípadu navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľ je v súčasnosti príslušníkom Zboru väzenskej\na justičnej stráže Slovenskej republiky, pričom vychádzajúc zo skutočností potvrdených vo vyjadrení zo\ndňa 16. augusta 2019 navrhovateľ nečerpá rodičovskú dovolenku a ani nepožiadal o úpravu času služby\nv týždni. ... ... Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ aj po deklarovanom prevzatí dieťaťa do starostlivosti\n(dňa 8. júla 2019) naďalej, ako potvrdzuje jeho zamestnávateľ, vykonával prácu v plnom služobnom\npomere, prácu vykonával bez úpravy pracovných podmienok. Navrhovateľ si tak ku dňu požiadania o\nmaterské podľa názoru Sociálnej poisťovne nevytvoril z pohľadu pracovných podmienok taký časový\npriestor, aby mohol oprávnene tvrdiť, že poskytuje starostlivosť o dieťa v širšom rozsahu ako pred jeho\nfaktickým prevzatím do starostlivosti.“.\n- rozhodnutie žalovanej napadol žalobca správnou žalobou, pričom následný postup krajského súdu a\nžalobcu je bližšie opísaný v časti I. až III. tohto rozhodnutia vyššie.\nIV.3. Aplikácia referenčných právnych noriem\n41. Žalobca v druhom bode kasačnej sťažnosti vymedzil dôvod kasačnej sťažnosti odkazom na § 440\nods. 1 písm. g) SSP tvrdiac, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia\nveci. Žalobca sa v ďalšom podrobne nezaoberal opisom právneho posúdenia veci, ktoré pokladal\nza nesprávne, resp. dôslednejšie neuviedol, v čom (podľa jeho názoru) spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia, žalobca sa v prevažnej miere venoval argumentácii týkajúcej sa nesprávneho\nvyhodnotenia dôkazu (Výkazu služobnej činnosti žalobcu za mesiac júl 2019 z 1. augusta 2019) zo\nstrany krajského súdu. Napriek tejto skutočnosti (vychádzajúc z podstaty žalobcovej argumentácie)\npovažuje najvyšší správny súd za zásadné pre rozhodnutie veci práve posúdenie splnenia osobitnej\npodmienky podľa § 49 ods. 2 v spojení s ustanovením § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., teda\npodmienky prevzatia a poskytovania starostlivosti dieťaťu zo strany žalobcu. A to v rovine posúdenia\nfaktického splnenia tejto podmienky zo strany žalobcu cez optiku interpretácie uvedeného pojmu a\nvymedzenia jeho obsahu. Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu,\nako aj v správnej žalobe namietal správnosť posúdenia veci správnymi orgánmi osobitne vo vzťahu k\naplikácii a interpretácii ustanovenia § 49 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom pochybenie videl najmä v\nzávere, že podmienkou vzniku nároku na materské je faktické (a teda nielen formálne) prevzatie dieťaťa\ndo starostlivosti, čoho dôsledkom je prerušenie, resp. zníženie rozsahu pracovnej činnosti žiadateľa.\nDominantná časť argumentácie žalobcu v kasačnej sťažnosti je následne venovaná tvrdeniu, že žalobca\nv skutočnosti prevzal maloletú do starostlivosti dňa 8. júla 2019 a osobne jej túto starostlivosť aj v mesiaci\njúl 2019 poskytoval, čoho dôkazom má byť práve výkaz služobnej činnosti žalobcu za mesiac júl 2019\nz 1. augusta 2019, ktorý krajský súd (podľa názoru žalobcu) nesprávne interpretoval.\n42. Najvyšší správny súd teda považuje za potrebné v prvom rade venovať priestor interpretácii pojmu\n„starostlivosť“, resp. spojeniu „prevziať dieťa do starostlivosti“ a „starať sa o dieťa“, ktoré zákonodarca\npoužil v ustanovení § 49 zákona č. 461/2003 Z. z.. Najvyšší správny súd zastáva názor, že tento pojem,\nresp. spojenia je nutné vnímať ako súčasť zákonnej úpravy komplexne obsiahnutej v zákone č. 461/2003\nZ. z. a v tomto zmysle ho aj systematicky a teleologicky interpretovať. Zákon č. 461/2003 Z. z. vymedzuje\nsociálne poistenie (§ 1 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.), ktorého rozsah je určený v ustanovení § 2 zákona\nč. 461/2003 Z. z. tak, že sociálnym poistením je: a) nemocenské poistenie, b) dôchodkové poistenie, c)\núrazové poistenie, d) garančné poistenie a e) poistenie v nezamestnanosti. Zákon pojmovo vymedzuje\nnemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a\n\nna zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Týmto\nustanovením je v základnom rámci vymedzený účel nemocenského poistenia, ktorým je kompenzácia\nstraty alebo zníženia príjmu pre prípad (v dôsledku) dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a\nmaterstva. Formou kompenzácie sú nemocenské dávky, ktoré zákonodarca vymenúva v § 13 ods.\n1 zákona č. 461/2003 Z. z.. Jednou z týchto dávok je materské (§ 13 ods. 1 písm. e/ zákona č.\n461/2003 Z. z. v platnom znení). Účelom nemocenského poistenia teda nie je poskytovať poistencom\nplnenia (dávky) ako „benefit“ k príjmu poistenca nepostihnutého stratou alebo znížením príjmu. Účelom\nnemocenskej dávky materského je naopak parciálna sanácia (v rozsahu stanovenom v § 53 zákona\nč. 461/2003 Z. z.) straty alebo zníženia príjmu v súvislosti s poskytovaním starostlivosti o dieťa\nza podmienok stanovených zákonom. Materské je teda nemocenskou dávkou, ktoré sa za splnenia\nzákonom stanovených podmienok poskytuje z nemocenského poistenia, pričom sa jedná o opakujúcu\nsa peňažnú dávku, poskytovanú za dni a nahrádzajúcu mzdu alebo plat. Táto nemocenská dávka\nvšeobecne plní účel hmotného zabezpečenia v dôsledku materstva, respektíve u iného poistenca v\ndôsledku prevzatia dieťaťa do starostlivosti, a to v prípade straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej\nčinnosti z tohto dôvodu (§ 2 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z.). Účelom materského je teda preklenúť\nčasové obdobie, kedy v dôsledku vzniku konkrétnej sociálnej udalosti (starostlivosť o dieťa) poistenci\nnemôžu pracovať vôbec alebo len obmedzene, čo viedlo k strate alebo zníženiu príjmu zo zárobkovej\nčinnosti.\n43. Z vyššie uvedeného výkladu vyplýva jasne artikulovaná „podmienka straty alebo zníženia príjmu zo\nzárobkovej činnosti“. Reflexia zmeny vyvolanej konkrétnou sociálnou udalosťou (starostlivosť o dieťa)\ndo finančnej sféry žiadateľa (poistenca) je jednou z podmienok vzniku nároku na materské, pričom táto\npodmienka vyplýva z pojmového vymedzenia nemocenského poistenia (§ 2 písm. a/ zákona č. 461/2003\nZ. z.) ako poistenia pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti. Pokiaľ žalobca tvrdil\na odkazom na výkaz služobnej činnosti žalobcu za mesiac júl 2019 dokazoval, že čerpaním riadnej\ndovolenky v dňoch 9. júla 2019 až 22. júla 2019 zabezpečil osobnú starostlivosť dieťaťa, tak najvyšší\nsprávny súd, práve v súvislosti s vyššie opísanou „podmienkou straty alebo zníženia príjmu“, poukazuje\nna ustanovenie § 75 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorého má policajt za čas dovolenky nárok na\nslužobný plat. Aplikácia ustanovenia § 75 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. teda vylučuje možnosť splnenia\nvyššie opísanej podmienky.\n44. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že čerpaním riadnej dovolenky mala byť zabezpečená osobná\nstarostlivosť o maloletú, najvyšší správny súd poukazuje taktiež na účel dovolenky, ktorá má slúžiť\nna zabezpečenie dlhodobého zotavenia po práci a jej zmyslom je ochrana zdravia a regenerácia\npracovných síl. Dovolenka na zotavenie (alebo tzv. riadna dovolenka), ktorá, ako inštitút, predstavuje\npovinnú súčasť, či už pracovnoprávnych vzťahov alebo služobných pomerov, slúži taktiež (nepriamo)\nna ochranu zdravia ostatných členov pracovného kolektívu a je dôležitou súčasťou zabezpečovania\nbezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Prirodzene, zákon č. 73/1998 Z. z. nestanovuje, akým spôsobom\nsa má policajt počas dovolenky zotavovať, prípadne ako a s kým ju má tráviť. Z ustanovení § 73\nods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z. (o nemožnosti určenia čerpania dovolenky počas materskej alebo\nrodičovskej dovolenky), resp. § 74 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. (o prerušení dovolenky nástupom\nna materskú alebo rodičovskú dovolenku) však možno vyvodiť vzťah medzi dovolenkou (ako časom\noddychu a zotavovania sa) a materskou alebo rodičovskou dovolenkou, resp. tzv. OČR alebo dočasnou\nneschopnosťou na výkon štátnej služby pre chorobu alebo pre úraz (ktoré síce znemožňujú výkon\npracovnej činnosti, zároveň sa však za čas odpočinku a regenerácie síl nepovažujú).\n45. Žalobca v kasačnej sťažnosti tvrdil, že z výkazu služobnej činnosti žalobcu za mesiac júl 2019\nvyplýva, že maloletej v mesiaci júl 2019 mohol poskytnúť riadnu starostlivosť v súlade s ustanovením §\n49 zákona č. 461/2003 Z. z.. Žalobca však sám uviedol, že okrem tzv. riadnej dovolenky, ku ktorej sa\nnajvyšší správny súd vyjadril v bodoch 43 a 44 vyššie, v mesiaci júl 2019 odpracoval 72 hodín (žalobca\nuviedol, že: „Dňa 1.7. odpracoval 12 hodín, dňa 2.7. 6 hodín, dňa 3.7. 6 hodín. ... ... Do práce nastúpil\nopätovne až 25.7., kedy odpracoval 12 hodín, dňa 26.7. nastúpil od 18 hod. na nočnú zmenu, ktorá\ntrvala do 27.7. do 6.00 hod., dňa 28.7. odpracoval 12 hodín a dňa 29.7. nastúpil od 18 hod. opäť na\nnočnú zmenu, ktorá trvala do 30.7. do 6.00 hod.“). Až na tzv. OČR v dňoch od 4. júla 2019 do 8. júla\n2019 (ktoré žalobca odôvodnil slovami: „lebo matka kvôli chorobe ležala v nemocnici“) však služobná\nčinnosť žalobcu v mesiaci júl 2019 nevykazovala zásadnejšiu odchýlku od harmonogramu služieb, a\nteda bežnej služobnej činnosti (ktorej integrálnou súčasťou je aj napr. čerpanie riadnej dovolenky).\n\n46. V súvislosti s vyššie uvedeným najvyšší správny súd uvádza, že osobitné podmienky na vznik\nnároku na materské iného poistenca (predovšetkým otca) sú konkrétne upravené v § 49 ods. 1 zákona\nč. 461/2003 Z. z. v rozhodnom znení, v zmysle ktorého iný poistenec má nárok na materské, ak tento\nprevzal dieťa do starostlivosti a o toto dieťa sa stará (v predmetnej veci žalobca mal prevziať dieťa do\nstarostlivosti na základe dohody s matkou), vek dieťaťa (materské sa vypláca najdlhšie do dovŕšenia\ntroch rokov veku dieťaťa), pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti musel byť nemocensky poistený\nnajmenej 270 dní, uplynutie 6 týždňov odo dňa pôrodu. Vzhľadom na to, že k prevzatiu dieťaťa do\nstarostlivosti došlo na základe dohody s matkou, musí byť splnená i ďalšia podmienka, a to, že matka\nnesmie poberať materské alebo rodičovský príspevok.\n47. Jednou z osobitných podmienok vzniku nároku na materské iného poistenca je skutočnosť, že sa iný\npoistenec o dieťa stará. Z jazykového vyjadrenia časti normy (slovné spojenie: „iný poistenec, ktorý sa o\ndieťa stará“) vyplýva, že musí ísť o starostlivosť osobnú, poskytovanú týmto poistencom. Presný obsah\na rozsah osobnej starostlivosti, ktorú má iný poistenec poskytovať dieťaťu ako podmienku vzniku nároku\nna materské zákon č. 461/2003 Z. z. explicitne nevymedzuje. Možno ho však aspoň rámcovo vyvodiť\njednak z limitu dĺžky poskytovania materského (materské sa poskytuje najdlhšie do dovŕšenia troch\nrokov veku dieťaťa, starostlivosť teda musí zodpovedať starostlivosti o dieťa vo veku do troch rokov),\njednak z právnej úpravy obsiahnutej v § 51 zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré rieši prerušenie starostlivosti\no dieťa a s ním spojený zánik nároku na materské v prípade, ak sa poistenec podľa lekárskeho posudku\nnemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, prípadne z iných dôvodov.\nPokiaľ by totiž pre vznik nároku na materské postačovala iba formálna starostlivosť o dieťa na základe\ndohody rodičov dieťaťa, respektíve starostlivosť zabezpečovaná inou osobou, ustanovenie § 51 zákona\nč. 461/2003 Z. z. by stratilo svoje opodstatnenie.\n48. Pokiaľ žalobca v žalobe obsahovo vymedzoval pojem starostlivosť o dieťa odkazom na definíciu\nriadnej starostlivosti o dieťa obsiahnutú v ustanovení § 3 ods. 3 a 4 zákona č. 571/2009 Z. z. v znení\núčinnom od 1. januára 2011, v zmysle ktorého sa podmienka riadnej starostlivosti o dieťa považuje za\nsplnenú, ak oprávnená osoba „zabezpečuje“ riadnu starostlivosť o dieťa osobne, alebo inou plnoletou\nfyzickou, alebo právnickou osobou, najvyšší správny súd uvádza, že zákon č. 461/2003 Z.z. v príslušnom\nustanovení § 49 ods. 1 používa už vyššie interpretované spojenie „iný poistenec, ktorý sa o dieťa stará“\na nie pojem „zabezpečiť“ starostlivosť, čo je nutné rozlišovať, keďže pojem „zabezpečiť“ je pojmom\nobsahovo širším, a teda môže zahŕňať aj starostlivosť o dieťa aj prostredníctvom iných osôb než sú\nsamotní rodičia dieťaťa (porovnaj znenie § 3 ods. 1 písm. a), 3 a 4 zákona č. 571/2009 Z. z. účinné\ndo 31. decembra 2010). Rovnako najvyšší správny súd považuje za potrebné uviesť, že materské\nako nemocenská dávka vyplácaná na základe nemocenského poistenia sa spravuje inými pravidlami\nnež rodičovský príspevok majúci charakter štátnej sociálnej dávky. Systém sociálneho zabezpečenia\nv Slovenskej republike je totiž založený na troch pilieroch, ktorými sú poisťovací systém, systém\nštátnej sociálnej podpory a systém sociálnej pomoci. Poisťovací systém je príspevkovým systémom\nviažucim sa na výkon ekonomickej činnosti umožňujúcej fyzickej osobe byť poistencom, a teda aj plniť\nsi povinnosti súvisiace s odvodovými povinnosťami pre prípad vzniku sociálnej udalosti, v dôsledku\nktorej dochádza k strate výkonu zárobkovej činnosti. Účastník poistného vzťahu má teda nárok na\ndávku za predpokladu, že si platí poistné, prípadne za neho platí poistné štát (napríklad poistné\nna starobné poistenie, nemocenské poistenie). V tomto systéme sa uplatňuje predovšetkým princíp\nzásluhovosti. Systém štátnej sociálnej podpory (pod ktorý možno zaradiť aj rodičovský príspevok) je\nsystém, v rámci ktorého, ak nastane určitá a štátom uznaná sociálna situácia sa poskytnú štátne dávky.\nNa rozdiel od poisťovacieho systému sa nevyžaduje plnenie odvodovej povinnosti, nárok na tento\ntyp dávky nie je podmienený účasťou na sociálno-poisťovacích právnych vzťahoch a ani príjmovými\npomermi oprávnených osôb; platí zásada rovnakého zabezpečenia pre všetkých. Len pre úplnosť,\nnajvyšší správny súd uvádza, že tretí pilier tvorí systém sociálnej pomoci vychádzajúci predovšetkým z\npríjmových pomerov, ide o tzv. testované dávky poskytované tým osobám, ktoré to vzhľadom na svoju\nsociálnu a ekonomickú situáciu reálne potrebujú. Účel tohto systému spočíva v sociálnej pomoci a to\ntak, aby príjemcu tejto pomoci a jeho spoločenské prostredie čo možno najviac podnecovali k aktívnemu\nriešeniu nepriaznivej tak sociálnej, ako aj materiálnej situácie. V tomto type systému sa uplatňuje princíp\nsubsidiarity, čo znamená, že sociálna pomoc sa poskytne iba tomu, kto si nevie pomôcť sám alebo\nnedostáva potrebnú pomoc z inej strany. Zároveň dotvára systém náhradných zdrojov a je založená na\npreukázaní nielen jej opodstatnenosti (potrebnosti), ale zároveň aj na preukázaní chýbajúcej schopnosti\nzabezpečiť sa vlastným pričinením.\n\n49. Najvyšší správny súd ďalej uvádza, že v predmetnej veci je žalobca príslušníkom Policajného zboru\nSlovenskej republiky, a teda okrem zákona č. 73/1998 Z. z. sa naňho plne vzťahuje aj zákon č. 328/2002\nZ. z., ktorý v ustanovení § 10 ods. 11 explicitne vymedzuje, kedy, t.j. za akých podmienok môže policajt\n(alebo profesionálny vojak) prevziať dieťa do osobnej starostlivosti na účely materského; konkrétne,\npolicajtom (alebo profesionálnym vojakom), ktorý prevzal dieťa do osobnej starostlivosti, je otec dieťaťa,\nak matka dieťaťa zomrela, otec dieťaťa, ak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať\nalebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a ak matka\nnepoberá materské alebo rodičovský príspevok s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím\nsúdu, manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať alebo nesmie\nstarať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a ak matka nepoberá\nmaterské alebo rodičovský príspevok, policajt alebo profesionálny vojak, ak sa osobne stará o dieťa\nna základe rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča.\nZ uvedeného je zrejmé, že podmienky stanovené zákonom č. 328/2002 Z. z., za ktorých je možné na\núčely materského prevziať dieťa do osobnej starostlivosti, sú vymedzené užšie, než podmienky plynúce\nz § 49 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej je zrejmé, že\nžalobca si bol tejto skutočnosti vedomý, keďže sa prihlásil na dobrovoľné nemocenské poistenie ako\ndobrovoľne nemocensky poistená osoba v rámci všeobecného systému sociálneho poistenia. Najvyšší\nsprávny súd však uvádza, že za daných okolností by prihlásenie sa na dobrovoľné nemocenské poistenie\nv spojení s následným uplatnením si nároku na materské za situácie, keď u poistenca nedochádza k\nstrate alebo zníženiu príjmu, resp. keď poistenec neposkytuje dieťaťu starostlivosť v intenciách vyššie\nuvedenej interpretácie ustanovenia § 49 zákona č. 461/2003 Z. z. vo svojej podstate predstavovalo\nakúsi „investíciu“ (vo forme poistného na dobrovoľné poistenie) s garantovaným výnosom (vo forme\nnemocenskej dávky - materského), čo by však popieralo zmysel a účel poskytovania materského podľa\nzákona č. 461/2003 Z. z..\n50. Aplikujúc vyššie uvedený výklad referenčných noriem na prejednávanú vec možno teda uzavrieť,\nže v prejednávanej veci bolo riadne preukázané, že žalobca vykonával prácu v plnom služobnom\npomere, bez toho, že by písomne požiadal o zmenu pracovného režimu. Samotná skutočnosť, že\nzákladný čas služby bol rozvrhnutý nerovnomerne, nemožno bez ďalšieho vykladať v prospech žalobcu\nna účely splnenia podmienky starostlivosti o maloleté dieťa v súvislosti s posudzovaním vzniku nároku na\nmaterské iného poistenca, nakoľko pri nerovnomerne rozvrhnutom základnom čase služby je základný\nčas služby rozvrhnutý nerovnomerne na jednotlivé týždne tak, že v niektorých týždňoch je kratší,\nv iných dlhší než určený základný čas služby v týždni, ale v rámci príslušného obdobia, spravidla\nštvortýždenného, najdlhšie ročného, sa jeho priemerná dĺžka rovná dĺžke základného času služby\nv týždni (§ 65 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z.). Možno teda uzavrieť, že žalobca si v rozhodnom\nobdobí plnil svoje služobné povinnosti v plnom rozsahu, a to aj s prihliadnutím na čerpanie tzv. riadnej\ndovolenky (ktorá je ako inštitút integrálnou súčasťou služobného pomeru) v nezmenených pracovných\npodmienkach. Podľa názoru najvyššieho správneho súdu žalovaná, ako aj prvostupňový správny orgán\npostupovali v súlade so zákonom, pre rozhodnutie si zadovážili všetky potrebné podklady, na základe\nktorých zistili skutkový stav náležite a zistené skutočnosti správne právne posúdili tak, že žalobcovi\nnevznikol nárok na uplatnenú nemocenskú dávku - materské.\n51. Pokiaľ žalobca v bode 11 a 12 kasačnej sťažnosti naznačoval, že krajský súd mohol postupovať v\nrozpore s ustanovením § 135 ods. 1 a 2 SSP, keď za relevantný dôkaz, z ktorého pri rozhodovaní vo\nveci vychádzal, považoval výkaz služobnej činnosti žalobcu za mesiac júl 2019 zo dňa 1. augusta 2019,\npričom však rozhodnutie žalovanej nadobudlo právoplatnosť až 29. novembra 2019, najvyšší správny\nsúd uvádza, že ani zo súdneho spisu, ani z administratívneho spisu nevyplýva (a teda žalobca do spisu\nnedoložil žiaden s tým súvisiaci dôkaz), že by bol výkon služobnej činnosti žalobcu po mesiaci júl 2019\n(teda napr. v mesiaci november 2019) upravený tak, aby umožňoval žalobcovi reálnu a faktickú osobnú\nstarostlivosť o maloletú.\n52. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší správny súd námietky žalobcu uvedené v\nkasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú\nsťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n\n53. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto\nkonaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej\nich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP).\n54. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26Sa/16/2019", "guid": "d88cbee6-8db2-4e98-918d-7dcb25ea80a7:b91b85f8-da17-416f-9453-a557c2157bce", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "e339b489-abd0-4faf-80d2-98caf2f91e1d:e32bf428-5303-4edf-8dc4-45f46d8cc74c", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5019200357.1", "spisova_znacka": "26Sa/16/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 26Sa/16/2019 z 18. 8. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-08-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5019200357.1"}], "citovane_v": []}