{"guid": "c097a161-d2e0-42f6-a5d4-3bf415a76fca:ff38e6e7-49af-42c4-888a-3a89cff7f180", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:6019200190.2", "spisova_znacka": "9Sžsk/65/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/65/2020 z 15. 12. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 15. decembra 2021, sp. zn. 9Sžsk/65/2020, ECLI:SK:NSSSR:2021:6019200190.2", "identifikacne_cislo": "6019200190", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "datum_vydania": "2021-12-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-31.odsek-1", "nazov": "§ 31 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-31.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-51", "nazov": "§ 51 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-51", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-2", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-31", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-49", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ff38e6e7-49af-42c4-888a-3a89cff7f180", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:6019200190.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2021:6019200190.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2021:6019200190.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n9Sžsk/65/2020\n6019200190\n15. 12. 2021\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSSR:2021:6019200190.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy\nTakáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej\nveci žalobcu: E. J., D. Q., H. XXX, zastúpeného advokátkou JUDr. Luciou Sklenárovou, so sídlom\nŽiar nad Hronom, SNP 94, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul.\n29. augusta č. 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 28. januára 2019, číslo:\n196-2/2019-BA, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10.\nmarca 2020, č.k. 27Sa/5/2019-68 t a k t o\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nOdôvodnenie\nI.\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 10. marca 2020,\nč.k. 27Sa/5/2019-68 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej\nlen „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej\nz 28. januára 2019, číslo: 196-2/2019-BA , ktorým táto podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003\nZ.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zmenila výrok\nprvostupňového správneho rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom z 5. novembra\n2018, Číslo: 200-006852-CA04/2018 tak, že slová „ v období od 10. septembra 2018 do skončenia\ndôvodu jeho poskytovania “ nahradila slovami „ ktorý si uplatnil od 10. septembra 2018“ , v ostatnom\nodvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdila. Predmetným rozhodnutím\nprvostupňový správny orgán postupom podľa § 49 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodol tak, že žalobca\nnemá nárok na materské, ktorý si uplatnil od 10. septembra 2018.\n2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách § 30, § 49 ods. 1 a 2 písm. d/ a § 2 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinom\ndo 31. decembra 2018 a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti\nSSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej\nsprávnej žalobe podľa Prvej hlavy Tretej časti SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.\n3. Krajský súd za spornú považoval tú skutočnosť, či žalobca reálne zabezpečoval tú časť starostlivosti\no dieťa, ktorú do formálne deklarovaného prevzatia dieťaťa do starostlivosti žalobcu zabezpečovala\n\njeho matka. Uviedol, že Dohoda rodičov uzavretá s matkou dieťaťa je dohoda fiktívna, len deklarujúca\nprevzatie dieťaťa do starostlivosti žalobcu, ak sa v starostlivosti o dieťa zo strany otca nič nezmenilo\nv čase vykonávania práce u toho istého zamestnávateľa, v tom istom rozsahu za rovnakú mzdu, t.j.\nza rovnakých podmienok ako v pracovnoprávnom vzťahu, z ktorého si uplatnil nemocenskú dávku.\nUzavrel, že podmienky zákona boli naplnené formálne, ak skutočnú starostlivosť o dieťa poskytovala\nmatka dieťaťa, ktorá bola od 14.04.2016 evidovaná ako poistenec štátu - fyzická osoba starajúca sa\no dieťa do 6 rokov veku. S právnym záverom žalovaného, že od 10.09.2018, kedy žalobca začal\nvykonávať zárobkovú činnosť na základe novej pracovnej zmluvy zo 07.09.2018 v rovnakom rozsahu\na za rovnakú mzdu, ako pred uplatnením nároku na materské, sa krajský súd stotožnil. Zhodne\nsa stotožnil so záverom, že žalobca reálne nezabezpečoval tú časť starostlivosti o dieťa, ktorú do\nformálne deklarovaného prevzatia dieťaťa do starostlivosti žalobcu zabezpečovala jeho matka. Správny\nsúd prisvedčil žalobcovi, že právny predpis expresis verbis nezakazuje otcovi po dobu poberania\nmaterského vykonávať závislú činnosť, a teda môže mať príjem z iného nemocenského poistenia. Z\nustanovenia §30 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že nie je táto možnosť vylúčená, ale okrem\nvšeobecných podmienok nároku na materské ako nemocenskej dávky, že poistenec nesmie mať príjem\nz toho pracovnoprávneho vzťahu, z ktorého si uplatňuje nárok na materské, musí žiadateľ o materské\nspĺňať aj ďalšie osobitné podmienky zákona, konkrétne podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti\npo dohode s matkou a podmienku zabezpečovania starostlivosti takémuto dieťaťu. Správne orgány\ndospeli na základe vykonaného dokazovania k správnemu záveru, že žalobca túto podmienku nesplnil.\nSplnenie podmienok nemožno posudzovať izolovane. Výkon inej zárobkovej činnosti iným poistencom\nz titulu iného pracovnoprávneho vzťahu ako toho, z ktorého si uplatňuje nárok na materské, v zásade\nnie je prekážkou vzniku nároku na materské, pokiaľ sú pracovné podmienky na výkon práce nastavené\ntak, aby za ich plnenia bolo možné reálne poskytnúť dieťaťu adekvátnu starostlivosť. Nemožno pritom\nakceptovať formálne prevzatie dieťaťa do starostlivosti deklarované žalobcom predloženou Dohodou\nuzatvorenou medzi matkou dieťaťa a žalobcom. Správne orgány preto oprávnene skúmali, či nedošlo len\nk formálnemu prevzatiu dieťaťa do starostlivosti, pričom uzavretie Dohody rodičov a prevzatie dieťaťa\ndo starostlivosti iného poistenca a zabezpečenie starostlivosti tomuto dieťaťu musí byť vyhodnocované\nindividuálne v každom prípade. V rámci zisťovania skutkového stavu je orgán verejnej správy povinný\npostupovať tak, aby boli prostriedky na nemocenské vynakladané účelne a zároveň musí vykladať\nzákon v súlade s jeho zmyslom a účelom. V ďalšej časti odôvodnenia krajský súd poukázal na\nnemožnosť stotožňovania zákonných pojmov „starostlivosť“ a „ riadna starostlivosť “,. Pojem riadna\nstarostlivosť bol zavedený zákonom č. 571/2009 Z.z. a zodpovedá účelu rodičovského príspevku ako\nštátnej sociálnej dávky, nie však účelu materskej dávky v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. Sú to dve\nrozdielne dávky, čo do charakteru a účelu, rozdielne sú aj podmienky ich poskytovania. Materské má\nsvoju úpravu v zákone č. 461/2003 Z.z. ako lex specialis a tento zákon používa pojem „starostlivosť“.\nObdobne zo zákona č. 461/2003 Z.z. o príspevku na starostlivosť o dieťa vyplýva, že tento príspevok\nje štátnou sociálnou dávkou, ktorá neslúži ako náhrada straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej\nčinnosti a v tomto zákone uvedená definícia „starostlivosť o dieťa“ slúži len na účely tohto zákona.\nRovnako ostatné podmienky, akým je aj spôsob, ktorým sa samotná starostlivosť o dieťa zabezpečuje,\nje možné aplikovať len pre účely zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku. Správny súd ďalej\npoukázal aj na odlišnosť podmienok pre priznanie týchto rôznych dávok . Zatiaľ čo zákon č. 571/2009\nZ.z. používa pojem „zabezpečuje“, ktorý pripúšťa aj iný aj iný spôsob obstarania, resp. zadováženia\nstarostlivosti o dieťa, ustanovenie § 49 zákona č. 461/2003 Z.z. používa pojem „prevezme“ t.j. nepoužíva\npojem zabezpečuje. Vzhľadom k použitým rozdielnym pojmom správny súd ustálil, že za okolností,\nktoré existujú v preskúmavanom prípade, pojem „starostlivosť“ bolo potrebné vykladať ako osobnú\nstarostlivosť, ktorú pre odkázanosť dieťaťa je celodenne povinný poskytovať rodič , spravidla matka\ndieťaťa. Otec dieťaťa ako iný poistenec následne už len preberá starostlivosť od matky, ktorá sa\nzačala starať o dieťa v bezprostrednej súvislosti s jeho narodením. Aj ustanovenie §51 zákona č.\n461/2003 Z.z. prevzatie starostlivosti o poistenca inou fyzickou osobou alebo právnickou osobou, resp.\nukončenie starostlivosti spája so zánikom nároku na materské. Rovnako ako nedôvodnú vyhodnotil\nnámietku diskriminácie zo strany orgánov verejnej správy pri rozhodovaní o nároku na materské, pretože\nnezodpovedala obsahu preskúmavaného rozhodnutia, ani platnej úprave. Rovnako požiadavka žalobcu\no priznanie „ alikvotnej časti materského“ nemala oporu v zákone, keďže zákon priznanie nároku\nna nemocenskú dávku - materské v alikvotnej časti neumožňuje. Postup orgánov verejnej správy v\npreskúmavanom prípade zodpovedal účelu a zmyslu zákona.\n4. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP\nzamietol.\n\n5. O náhrade trov konania rozhodol tak, že neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania\nnepriznal (§ 167 ods. 1 SSP).\nII.\n6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n7. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil právo žalobcu na spravodlivé\nprejednanie veci, keď v rozpore s princípom preferencie obsahu procesných úkonov sporových strán\nzobral do úvahy skutočnosti, ktoré nevyšli najavo v tomto konaní, pričom nešlo o skutočnosti všeobecne\nznáme alebo vyplývajúce z právneho predpisu (§440 ods. 1 písm. f/ SSP) a čl. 11 ods. 4 CSP) a tiež,\nže rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).\n8. Vo vzťahu k porušeniu práva na spravodlivý proces bližšie namietal že krajský súd nesprávne\ninterpretoval obsah § 30, §49 ods. 1 a 2 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z.z..\n9. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci bližšie uviedol, že dohoda matky a otca o\nprevzatí dieťaťa do starostlivosti otca nebola sporná. Potom nebolo na mieste, keď krajský súd uviedol v\nodseku 22 rozsudku, že výkon inej zárobkovej činnosti iným poistencom z titulu iného pracovnoprávneho\nvzťahu ako toho, z ktorého si uplatňuje nárok na materské, v zásade nie je prekážkou vzniku nároku\nna materské, pokiaľ sú pracovné podmienky na výkon práce nastavené tak, aby za ich plnenia bolo\nmožné reálne poskytnúť dieťaťu adekvátnu starostlivosť. Nemožno však pritom akceptovať len formálne\nprevzatie dieťaťa do starostlivosti deklarované žalobcom predloženou Dohodou medzi matkou dieťaťa\na žalobcom, pretože v zmysle zákona je potrebná dohoda s matkou a nie preukazovanie konkrétností\nstarostlivosti o dieťa. Krajský súd tak nesprávne interpretoval obsah právnej normy § 49 ods. 1 zákona č.\n461/2003 Z.z., ktorý ho vyložil, tak, že vzhľadom k použitým rozdielnym pojmom mal správny súd za to,\nže za okolností, ktoré existujú v preskúmavanom prípade, pojem starostlivosť je potrebné vykladať tak\nako osobnú starostlivosť, ktorú pre odkázanosť dieťaťa je celodenne povinný poskytovať rodič dieťaťa,\nspravidla matka dieťaťa.\n10. Ďalej žalobca namietal právny záver súdu, že orgány verejnej správy postupovali v súlade so\nzákonom, pre svoje rozhodnutie si zadovážili dostatok skutkových podkladov , na základe ktorých\nnáležitým spôsobom zistili skutkový stav a vyvodili správny právny záver s tým, že žalobcovi nevznikol\nnárok na uplatnenú nemocenskú dávku - materské, nakoľko žalobca splnil tak všeobecné ako i osobitné\npodmienky stanovené zákonom\n11. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie, alternatívne aby rozsudok krajského súdu zmenil a rozhodnutia správnych\norgánov oboch stupňov zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni, pobočka Žiar nad Hronom na ďalšie\nkonanie\nIII.\n12. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila podaním z 3. júna 2020.\n13. Kasačnú sťažnosť považovala za nedôvodnú, s odôvodnením rozsudku krajského súdu sa plne\nstotožnila. Uviedla, že zabezpečené dôkazy jednoznačne preukazovali, že sťažovateľ podmienku\nprevzatia dieťaťa do svojej starostlivosti ustanovenú v § 49 ods. 1 a 2 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z.z.\nv znení účinnom do 31. decembra 2018 nesplnil, splnenie tejto podmienky len predstieral. Ide o zreteľný\nprípad obchádzania zákona, v rozpore s účelom zákona č. 461/2003 Z.z. Sťažovateľ síce uzavrel s\nmatkou dieťaťa dohodu o prevzatí dieťaťa do starostlivosti, ktorú vyžaduje § 49 ods. 2 písm. d/ zákona,\nvšak z okolností prípade bolo zrejmé, že tejto dohode skutočné správanie sa rodičov nezodpovedalo.\n\n14. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú\npodľa § 461 SSP zamietol.\nIV.\n15. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalobcovi dňa 22. júna 2020 na vedomie.\nV.\n16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11\npísm. g/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP\na po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná a je potrebné ju\nzamietnuť.\n17. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení zákona č. 423/2020 Z.z. najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021.\n18. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení zákona č. 423/2020 Z.z. výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na\nnajvyšší správny súd vo všetkých veciach v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho\nsprávneho súdu.\n19. Z dôvodovej správy k zákonu č. 423/2020 Z.z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti\ns reformou súdnictva, ktorý v článku XX. novelizoval aj zákon č. 757/2004 Z.z. vyplýva, že zákonodarca\nvo vyššie citovanom odseku 2 upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu na najvyšší správny\nsúd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu všetky „živé“ veci v agende správneho\nsúdnictva, ktoré aj dokončí.\n20. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n21. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n22. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n23. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v\nsociálnych veciach;\n24. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nSociálnej poisťovne;\n25. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd ako\nnedôvodnú zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej\nz 28. januára 2019, číslo: 196-2/2019-BA, ktorým táto podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.\nzmenila výrok prvostupňového správneho rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom\nz 5. novembra 2018, Číslo: 200-006852-CA04/2018 tak, že slová „ v období od 10. septembra 2018 do\nskončenia dôvodu na jeho poskytovanie“ nahradila slovami „ktorý si uplatnil od 10. septembra 2018“\na v ostatnom odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdila. Predmetným\nrozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 49 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodol\ntak, že žalobca nemá nárok na materské, ktorý si uplatnil od 10. septembra 2018.\n\n26. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z., sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské\npoistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie\npríjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva;\n27. Podľa § 13 ods. 1 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z.z., z nemocenského poistenia sa za podmienok\nustanovených týmto zákonom poskytujú nemocenské dávky, a to materské;\n28. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo\nčinná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento\nzákon neustanovuje inak, ak\na/ splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského\npoistenia a\nb/ zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom\nvznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia\npovinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej\nosoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol\ndôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich\nkalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; podmienka\nzaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na\nnemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 5 eur.\n29. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý\nsa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28\ntýždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej\nstarostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec,\nktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské\n37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia\ntroch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol\nnemocensky poistený najmenej 270 dní.\n30. Podľa § 49 ods. 2 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z.z., iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti,\nje otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a\nmatka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok;\n31. Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., ak dieťa prevzala do starostlivosti iná fyzická osoba alebo\nprávnická osoba z dôvodu, že sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o\ndieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské tomuto poistencovi zaniká dňom prevzatia\ndieťaťa do tejto starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa zo starostlivosti inej fyzickej\nosoby alebo právnickej osoby. Nárok na materské trvá do uplynutia celkového obdobia trvania nároku\nna materské, najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa.\n32. Podľa § 51 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu,\nako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o\ndieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa\npoistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku\nna materské.\n33. Podľa § 64 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., dĺžka základného času služby v týždni, ktorý je počas\ncelého kalendárneho mesiaca rozvrhnutý nerovnomerne, sa ustanovuje na 38 hodín.\n34. Podľa § 64 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z., nadriadený môže určiť policajtovi kratší čas služby v týždni\nalebo ho inak vhodne upraviť, ak o to policajt požiada zo zdravotných alebo iných vážnych dôvodov\na ak tomu nebráni dôležitý záujem štátnej služby; ak bol policajtovi určený kratší čas služby, patrí mu\nslužobný príjem zodpovedajúci tomuto kratšiemu času služby.\n35. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., základný čas služby v týždni sa rozvrhuje spravidla na\npäť dní služby tak, aby dni nepretržitého odpočinku v týždni pripadali pokiaľ možno na sobotu a nedeľu.\nAk to povaha štátnej služby vyžaduje, môže byť základný čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne.\n\n36. Podľa § 65 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z., o nerovnomerné rozvrhnutie základného času služby\nv týždni ide vtedy, ak je základný čas služby rozvrhnutý nerovnomerne na jednotlivé týždne tak, že\nv niektorých týždňoch je kratší, v iných dlhší než určený základný čas služby v týždni, ale v rámci\npríslušného obdobia, spravidla štvortýždenného, najdlhšie ročného, sa jeho priemerná dĺžka rovná dĺžke\nzákladného času služby v týždni.\n37. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej mal\npreukázané, že\n- žalobca bol od 1. júla 1999 zamestnaný ako zlievarenský robotník - čistič odliatkov u bývalého\nzamestnávateľa Závod Slovenského národného povstania, a.s. U. nad H.. S účinnosťou od 1. januára\n2018 uzatvoril dohodu o zmene pracovných podmienok so zamestnávateľom R. I. s.r.o., Q. C. XXX,\nU. nad H.. Dňa 6. septembra 2018 žalobca uzatvoril „novú“ Pracovnú zmluvu č. 121 s označeným\nzamestnávateľom R. I. s.r.o. Q. C. XXX, Žiar nad Hronom. Pracovná zmluva, s druhom práce: technický\npracovník v hutníctve, bola uzatvorená na dobu určitú, od 10. septembra 2018 do 24. marca 2019 (stav\nku dňu podania žiadosti o materské),\n- dňa 07. septembra 2018 na predpísanom tlačive B0931457 žalobca požiadal o materské\n[nárok na materské si uplatnil na základe dobrovoľného nemocenského poistenia; príslušná dohoda\no prevzatí dieťaťa do osobnej starostlivosti medzi žalobcom a matkou dieťaťa bola uzatvorená dňa 9.\naugusta 2018]\n- matka maloletého dieťaťa si v zmysle potvrdenia príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z\n22. augusta 2018 požiadala o odňatie rodičovského príspevku , nakoľko otec dieťaťa bude uplatňovať\nnárok na materské od 10. Septembra 2018,\n- prvostupňový správny orgán následne rozhodnutím z 5. novembra 2018 , Číslo: 200-006852CA04/2018 postupom podľa § 49 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. žalobcovi nárok na materské nepriznal\n[nepriznanie nároku na materské odôvodnil primárne s poukazom na účel nemocenského poistenia\nspočívajúci v poskytnutí finančnej kompenzácie pre prípad straty príjmu v dôsledku materstva,\nrespektíve starostlivosti o dieťa, pričom mal preukázané, že zamestnávateľ registračným listom fyzickej\nosoby dňa 7. septembra 2018 oznámil Sociálnej poisťovni začiatok čerpania rodičovskej dovolenky\nmenovaného od 10. septembra 2018. Zároveň v ten istý deň oznámil vznik nového nemocenského\npoistenia tohto zamestnanca už pred odchodom na rodičovskú dovolenku od 10. septembra 2018 na\nzáklade súbežného pracovného pomeru. žalobca vykonáva zárobkovú činnosť s rovnakým plným\npracovným úväzkom . Dňa 7. septembra 2018 zmluvné strany uzatvorili nový pracovnoprávny vzťah na\nzáklade pracovnej zmluvy s nástupom do práce 10. septembra 2018, aby žalobca mohol pokračovať a\naj pokračoval vo výkone práce u zamestnávateľa na plný pracovný úväzok.\n- žalovaná na odvolanie žalobcu tu preskúmavaným rozhodnutím z 28. Januára 2019, číslo: 196-2/2019BA zmenila výrok prvostupňového správneho rozhodnutia tak, že slová „v období od 10. septembra\n2018 do skončenia dôvodu na jeho poskytovanie“ nahradila slovami „ ktorý si uplatnil od 10. septembra\n2018“ s tým, že v ostatnom odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdila,\na teda so závermi z neho plynúcimi sa plne stotožnila\n[v odôvodnení zdôraznila, že žalobca nesplnil podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následné\nposkytovanie starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovenú v § 49 ods. 1 a 2 písm. d/ zákona č. 461/2003\nZ.z. v znení účinnom do 31. decembra 2018, a preto sa nepovažoval za iného poistenca, keďže napriek\nformálne uzavretej dohode s matkou dieťaťa, reálne neprevzal dieťa do starostlivosti, o čom svedčila\nskutočnosť, že z podania obchodnej spoločnosti Nemak Slovakia s.r.o. zo dňa 5. októbra 2018 vyplynulo,\nže v prípade oboch právnych vzťahov bol týždenný pracovný úväzok žalobcu 40 hodín a základná\nmesačná mzda 1654 eur].\n38. Základnou úlohou súdu v predmetnej veci bolo posúdiť zásadnú otázku, či žalobca na účely vzniku\nnároku na materské splnil zákonnú podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti tak ako to predpokladá\n§ 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.\n\n39. Na úvod najvyšší správny súd poukazuje na to, že jednou zo zákonom upravených foriem\nnemocenských dávok je aj materské (§ 48 až § 53 v spojení s § 2 písm. a/ a § 30 upravujúceho všeobecné\npodmienky nároku na nemocenské dávky zamestnanca, prípadne § 31 upravujúceho všeobecné\npodmienky nároku na nemocenské dávky povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej\nosoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby). Materské je teda nemocenskou dávkou, ktoré sa\nza splnenia zákonom stanovených podmienok poskytuje z nemocenského poistenia, pričom sa jedná\no opakujúcu sa peňažnú dávku, poskytovanú za dni a nahrádzajúcu mzdu alebo plat počas materskej\ndovolenky, respektíve rodičovskej dovolenky v prípade otca dieťaťa. Táto nemocenská dávka všeobecne\nplní účel hmotného zabezpečenia v dôsledku materstva, respektíve u iného poistenca v dôsledku\nprevzatia dieťaťa do starostlivosti, a to v prípade straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti\nz tohto dôvodu (§ 2 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z.). Účelom materského je teda preklenúť časové\nobdobie, kedy v dôsledku vzniku konkrétnej sociálnej udalosti (pôrod a následná starostlivosť o dieťa)\npoistenci nemôžu pracovať vôbec alebo len obmedzene, čo viedlo k strate alebo zníženiu príjmu zo\nzárobkovej činnosti.\n40. Osobitné podmienky na vznik nároku na materské iného poistenca (predovšetkým otca) sú konkrétne\nupravené v § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., v zmysle ktorého iný poistenec má nárok na materské,\nak tento prevzal dieťa do osobnej starostlivosti a o toto dieťa sa stará (v predmetnej veci žalobca mal\nprevziať dieťa do starostlivosti na základe dohody s matkou), vek dieťaťa (materské sa vypláca najdlhšie\ndo dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa), pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti musel byť nemocensky\npoistený najmenej 270 dní, uplynutie 6 týždňov odo dňa pôrodu. Vzhľadom na to, že k prevzatiu dieťaťa\ndo starostlivosti došlo na základe dohody s matkou, musí byť splnená i ďalšia podmienka, a to, že matka\nnesmie poberať materské alebo rodičovský príspevok.\n41. V predmetnej veci splnenie všeobecnej podmienky spočívajúcej v zaplatení poistného na\nnemocenské poistenie sporné nebolo; sporným však zostalo splnenie osobitnej podmienky plynúcej z §\n49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., a to, či žalobca na základe dohody s matkou podľa § 49 ods. 2 písm. d/\nmenovaného zákona aj reálne prevzal starostlivosť o maloletého syna. V tomto smere najvyšší správny\nsúd zastáva názor, že starostlivosť o dieťa musí byť založená na reálnom základe, t.j. iný poistenec sa\nmusí o dieťa osobne starať, pričom táto skutočnosť vyplýva jednak zo samotnej dikcie § 49 ods. 1 veta\nprvá zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého iný poistenec na základe dohody s matkou „prevezme“ dieťa\ndo starostlivosti, a ktorý sa o toto dieťa stará, čo treba vykladať tak, že iný poistenec čo do starostlivosti o\ndieťa zaujme miesto po matke (nahradí ju) a jednak z § 51 zákona č. 461/2003 Z.z., ktoré rieši prerušenie\nstarostlivosti o dieťa a s ním spojený zánik nároku na materské v prípade, ak sa poistenec podľa\nlekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, prípadne z\niných dôvodov. Ak by postačovala iba formálna starostlivosť o dieťa na základe dohody rodičov dieťaťa,\nrespektíve starostlivosť zabezpečovaná inou osobou, ustanovenie § 51 zákona č. 461/2003 Z.z. by\nstratilo svoje opodstatnenie. Pokiaľ v tomto smere žalobca namietal konštatovanie správneho súdu v\nbode 22 rozsudku : „ že výkon inej zárobkovej činnosti iným poistencom z titulu iného pracovného\nvzťahu ako toho, z ktorého si uplatnil nárok na materské, v zásade nie je prekážkou vzniku nároku na\nmaterské, pokiaľ sú pracovné podmienky na výkon práce nastavené tak, aby za ich plnenia bolo možné\nreálne poskytnúť dieťaťu adekvátnu starostlivosť“ najvyšší správny súd uvádza, že zákon č. 461/2003\nZ.z. v príslušnom ustanovení § 49 ods. 1 používa pojem „prevziať“ starostlivosť s dodatkom „a ktorý sa o\ntoto dieťa stará“ a nie pojem „zabezpečiť“ starostlivosť, čo je nutné rozlišovať, keďže pojem „zabezpečiť“\nje pojmom obsahovo širším, a teda môže zahŕňať aj starostlivosť o dieťa aj prostredníctvom iných osôb\nnež sú samotní rodičia dieťaťa (porovnaj znenie § 3 ods. 1 písm. a/, 3 a 4 zákona č. 571/2009 Z.z. účinné\ndo 31. decembra 2010). Rovnako najvyšší správny súd považuje za potrebné uviesť, že materské ako\nnemocenská dávka vyplácaná na základe nemocenského poistenia sa spravuje inými pravidlami než\nrodičovský príspevok majúci charakter štátnej sociálnej dávky.\n42. Možno teda uzavrieť, že iný poistenec, ktorý dieťa prevzal do starostlivosti, sa o toto dieťa musí starať\nosobne, v opačnom prípade sa uzavretá dohoda medzi iným poistencom a matkou podľa § 49 ods. 2\npísm. d/ zákona č. 461/2003 Z.z. bude považovať za dohodu výslovne formálnu. Z údajov evidovaných\nv informačnom systéme Sociálnej poisťovne vyplynulo, že žalobca bol ako zamestnanec obchodnej\nspoločnosti RAUTENBACH SLOVAKIA s.r.o. Žiar nad Hronom povinne nemocensky poistený od 1.\naugusta 2000 do 31. decembra 2001 a od 1. januára 2002 je opätovne nemocensky poistený ako\njej zamestnanec, pričom od 10. septembra 2018 mu vzniklo ako zamestnancovi tej istej obchodnej\nspoločnosti ďalšie nemocenské poistenie. Možno taktiež uzavrieť, že žalobca si v rozhodnom období\n\nplnil svoje pracovné povinnosti v plnom rozsahu, čo ostatne ani sám žalobca, či už v žalobe, alebo\nv kasačnej sťažnosti, nespochybňoval. Samotné uzatvorenie dohody rodičov dieťaťa o jeho prevzatí\notcom dieťaťa nie je hlavný úkon vo vzťahu k posudzovaniu nároku na materské, ale predpoklad\nsmerujúci k zabezpečeniu a vykonávaniu starostlivosti dieťa, ktorá opodstatňuje poberanie materského,\no ktorej zabezpečenie by malo byť primárne skúmané na určenie nároku na dávku. Podľa názoru\nnajvyššieho správneho súdu žalovaná ako aj prvostupňový správny orgán postupovali v súlade so\nzákonom, pre rozhodnutie si zadovážili všetky potrebné podklady, na základe ktorých zistili skutkový\nstav náležite a zistené skutočnosti správne právne posúdili tak, že žalobca nemá nárok na uplatnenú\nnemocenskú dávku - materské. Aj podľa názoru najvyššieho správneho súdu si tak žalobca ku dňu\npodania žiadosti o materské nevytvoril z pohľadu pracovných podmienok taký časový priestor, aby mohol\noprávnene tvrdiť, že poskytuje riadnu, faktickú a osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, a teda že by\nriadne prevzal starostlivosť o maloleté dieťa, ktorá bola dovtedy poskytovaná zo strany matky dieťaťa.\n43. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší správny súd námietky žalobcu uvedené v\nkasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú\nsťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n44. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto\nkonaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej\nich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá\nSSP).\n45. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá\nSSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}