{"guid": "8207f5cb-818e-418e-b0d4-6e9146e716ef:533f4f50-545b-427d-8795-d3daf20ea5e5", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:5019200114.2", "spisova_znacka": "9Sžsk/16/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/16/2021 z 15. 12. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 15. decembra 2021, sp. zn. 9Sžsk/16/2021, ECLI:SK:NSSSR:2021:5019200114.2", "identifikacne_cislo": "5019200114", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2021-12-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "nazov": "§ 462 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/987/#paragraf-16.odsek-1", "nazov": "§ 16 ods. 1 zákona č. 987/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/987/#paragraf-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/987-2009/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/987/#paragraf-16.odsek-2", "nazov": "§ 16 ods. 2 zákona č. 987/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/987/#paragraf-16.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/987-2009/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 883/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/883-2004/paragraf-2"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462", "/SK/ZZ/2009/987#paragraf-16", "/SK/ZZ/2004/883#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/533f4f50-545b-427d-8795-d3daf20ea5e5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:5019200114.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2021:5019200114.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2021:5019200114.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n9Sžsk/16/2021\n5019200114\n15. 12. 2021\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSSR:2021:5019200114.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy\nTakáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej\nveci žalobcu v 1. rade: X. S. Ś., bytom XX-XXX X., X. XX, Z. X., v 2. rade: REPRUF, s.r.o., so sídlom\n022 01 Čadca, Palárikova 76, IČO: 47 237 198, obaja právne zastúpení JUDr. Ing. Zuzanou Kvakovou,\nadvokátkou, so sídlom Kuzmányho 18, 010 01 Žilina, Slovenská republika, proti žalovanej: Sociálna\npoisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej\nč. 12621-4/2019-BA, zo dňa 15.01.2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu\nv Žiline, č. k. 26Sa/17/2020-95 z 09.09.2020, takto\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline, č. k. 26Sa/17/2020-95 zo\ndňa 09.09.2020 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 26Sa/17/2020-95 z 09.09.2020 podľa § 190 zákona č.\n162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa\ndomáhali preskúmania rozhodnutia žalovanej č. 12621-4/2019-BA, zo dňa 15.01.2019 (ďalej len\n„preskúmavané rozhodnutie“). Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná potvrdila rozhodnutie Sociálnej\npoisťovne, pobočka Čadca, ktorá rozhodnutím č. 49974-1/2013-CA zo dňa 04.12.2013 rozhodla tak, že\nžalobcovi zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v\nnezamestnanosti ako zamestnancovi zamestnávateľa REPRUF, s.r.o., dňa 31.05.2013 podľa slovenskej\nlegislatívy.\n2. V odôvodnení rozsudku krajský súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Stotožnil sa s právnym\nnázorom žalovanej, že v prípade, ak bol žalobca v 1. rade prihlásený do registra Sociálnej poisťovne\nna základe prihlášky od určitého dátumu a následne bolo preukázané, že definitívne podlieha poľskej\nlegislatíve, bolo potrebné rozhodnúť o zániku povinných poistení, a tým formálne ukončiť registráciu\nžalobcu v 1. rade v sociálnom systéme na území Slovenskej republiky. Na vydanie tohto rozhodnutia mal\npodľa názoru krajského súdu žalovaný dostatok skutkových podkladov, a preto mu nič nebránilo vydať\ntoto rozhodnutie. Zdôraznil, že žalovaná nevydala napadnuté rozhodnutie podľa článku 16 ods. 2 a 3\nvykonávacieho nariadenia, v zmysle ktorých sa určuje uplatniteľná legislatíva. Mal za to, že ak žalovaná v\nnapadnutom rozhodnutí vychádzala zo skôr vydaného stanovenia príslušnej legislatívy poľského orgánu\nsociálneho zabezpečenia o určení uplatniteľnej legislatívy, ktorým bola viazaná, len odstránila rozpor,\nktorý bol daný podaním prihlášky. Námietku žalobcov ohľadom aplikovania záverov Veľkého senátu\nsprávneho kolégia NS SR v uznesení sp. zn. 1Vs/1/2018 vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže v predmetnej\nveci nešlo o zhodnú situáciu.\n\n3. Vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade krajský súd konštatoval, že v správnej žalobe namietal porušenie iných\nako svojich subjektívnych práv, a to porušenie práv svojho zamestnanca - žalobcu v 1. rade, pričom\nz ustanovenia § 187 ods. 1 SSP je nesporné, že žalobca má povinnosť uvádzať tvrdenia o porušení\nsvojich subjektívnych práv a nikoho iného. Mal za to, že v administratívnom ani súdnom konaní pritom\nnebolo preukázané, že by postupom správnych orgánov došlo k porušeniu subjektívnych práv žalobcu\nv 2. rade. Uzavrel, že žalobca v 2. rade nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie správnej žaloby z\ndôvodu, že nebolo zasiahnuté do jeho subjektívnych práv alebo právom chránených záujmov, ani na\nnich nebol priamo dotknutý, a preto bolo potrebné žalobu žalobcu v 2. rade zamietnuť. Účastníkom\nnáhradu trov konania nepriznal.\n4. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal kasačnú sťažnosť žalobca v 1. rade. Kasačnú\nsťažnosť odôvodnil tým, že nesúhlasí s právnym názorom krajského súdu. Mal za to, že žalovaná\nprekročila svoju právomoc, keď vydala preskúmavané rozhodnutie. Žalobca poukázal na čl. 13 a 16\nvykonávacieho nariadenia, ktoré vylučujú právomoc Sociálnej poisťovne na rozhodovanie o uplatniteľnej\nlegislatíve. Podľa názoru sťažovateľa krajský súd vec nesprávne právne posúdil, keď zotrval na tvrdení,\nže žalovaná mala oprávnenie vydať preskúmavané rozhodnutie. Krajskému súdu tiež vytkol, že sa\nnezaoberal preukázaním, resp. existenciou dohody (písomnej alebo ústnej) medzi ZUS a žalovanou.\nZdôraznil, že v danej veci ide o zánik poistenia, nie o jeho nevznik alebo o vznik. Kasačnému súdu\nnavrhol, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal mu\nnáhradu trov konania, vrátane kasačného.\n5. Žalovaná vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že s rozsudkom krajského súdu súhlasí a žiada,\naby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol. S poukazom na povinnosť viesť register poistencov, vo\nsvojom vyjadrení poukázala aj na svoju povinnosť zosúladiť skutkový stav veci so stavom právnym.\nArgumentovala, že vydaným rozhodnutím (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím) len deklarovala\nskutočnosť, že žalobcovi v 1. rade ako zamestnancovi zaniklo povinné poistenie podľa právnych\npredpisov Slovenskej republiky dňa 31.05.2013. Zdôraznila, že v danom prípade nerozhodovala o\nobdobí, v ktorom ZUS určila poľskú legislatívu, ale o období, v ktorom žalobca v 1. rade podliehal\nprávnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky.\n6. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení zákona č. 423/2020 Z.z., Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší správny\nsúd“) začne činnosť 1. augusta 2021.\n7. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení zákona č. 423/2020 Z.z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je\nod 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.\n8. Podľa § 11 písm. h) SSP najvyšší správny súd rozhoduje o kasačných sťažnostiach.\n9. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že zákonodarca upravil prechod výkonu súdnictva z\nnajvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých „živých“ právnych veciach, t.j. veciach, ktoré\nneboli právoplatne skončené na Najvyššom súde Slovenskej republiky do 01.08.2021 v agende\nsprávneho súdnictva, v ktorých veciach bude ako súd kasačný, konať a rozhodovať Najvyšší správny\nsúd Slovenskej republiky.\n10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k\nzáveru, že kasačná sťažnosť žalobcu v 1. rade je dôvodná.\n11. Podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o\nkoordinácií systémov sociálneho zabezpečenia (základné nariadenie) toto nariadenie sa vzťahuje na\nštátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko\nv členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských\nštátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých.\n12. Podľa čl. 1 základného nariadenia „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.\n\n13. Podľa čl. 11 ods. 1 základného nariadenia osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú\nprávnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou.\n14. Podľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná\nosoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha\nprávnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva\ntakúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s\nodsekom 1.\n15. Podľa čl. 16 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 z 16.09.2009,\nktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho\nzabezpečenia (vykonávacie nariadenie) osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých\nčlenských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu\nbydliska.\n16. Podľa čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne\nurčí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13\nzákladného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné.\nInštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého\nčlenského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.\n17. Podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov,\nako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie\nurčené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak\nuž uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna\ndotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca\ntejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné\nstanovisko.\n18. Podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia, ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných\nprávnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých\nčlenských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých\nčlenských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy\nuplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a\npríslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia. Ak inštitúcie alebo príslušné dotknuté úrady\nnemajú vo veci rovnaké stanoviská, snažia sa dosiahnuť dohodu v súlade s uvedenými podmienkami\na uplatní sa článok 6 vykonávacieho nariadenia.\n19. Podľa čl. 16 ods. 5 vykonávacieho nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne\npredpisy boli predbežne alebo definitívne určené za uplatniteľné, to bezodkladne oznámi dotknutej\nosobe.\n20. Podľa čl. 16 ods. 6 vykonávacieho nariadenia, ak dotknutá osoba neposkytne informácie podľa\nodseku 1, uplatnia sa ustanovenia tohto článku na podnet inštitúcie určenej príslušným úradom\nčlenského štátu bydliska, len čo je o situácii tejto osoby informovaná, napríklad aj prostredníctvom inej\ndotknutej inštitúcie.\n21. Podľa bodu 1 rozhodnutia č. A1 z 12. júna 2009 Správnej komisie pre koordináciu systémov\nsociálneho zabezpečenia o zavedení postupu dialógu a zmierovacieho postupu týkajúceho sa platnosti\ndokumentov, určenia uplatniteľných právnych predpisov a poskytovania dávok podľa nariadenia\nEurópskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (ďalej len „rozhodnutie č. A1“) toto rozhodnutie\nstanovuje pravidlá na uplatňovanie postupu dialógu a zmierovacieho postupu, ktoré sa môžu použiť v\ntýchto prípadoch:\na) prípady, keď existujú pochybnosti o platnosti dokumentu alebo o správnosti podporných dokladov,\nktoré uvádzajú situáciu osoby na účely uplatňovania nariadenia (ES) č. 883/2004 alebo nariadenia (ES)\nč. 987/2009, alebo\n\nb) prípady, keď existuje rozdiel v stanoviskách medzi členskými štátmi vo veci určenia uplatniteľných\nprávnych predpisov.\n22. Podľa bodu 5 rozhodnutia č. A1 inštitúcia alebo orgán, ktorý vyjadrí pochybnosti o platnosti\ndokumentu, ktorý vydala inštitúcia alebo orgán druhého členského štátu, alebo ktorý nesúhlasí\ns (dočasným) určením uplatniteľných právnych predpisov, sa týmto nazýva žiadajúcou inštitúciou.\nInštitúcia druhého členského štátu sa týmto nazýva dožiadanou inštitúciou.\n23. Podľa bodu 6 rozhodnutia č. A1, ak dôjde k jednej zo situácií uvedených v bode 1, žiadajúca inštitúcia\nsa obráti na dožiadanú inštitúciu, aby požiadala o potrebné objasnenie jej rozhodnutia a v prípade\npotreby zrušila príslušný dokument alebo ho vyhlásila za neplatný, alebo preskúmala alebo zrušila svoje\nrozhodnutie.\n24. Podľa bodu 7 rozhodnutia A1 žiadajúca inštitúcia zdôvodní svoju žiadosť, pričom uvedie, že sa\nuplatňuje toto rozhodnutie, a poskytne príslušné podporné doklady, ktoré boli dôvodom žiadosti. Uvedie,\nkto bude jej kontaktnou osobou počas prvej fázy postupu dialógu.\n25. Podľa bodu 9 rozhodnutia A1 dožiadaná inštitúcia čo najskôr informuje žiadajúcu inštitúciu o výsledku\nsvojho prešetrovania, ale najneskôr do troch mesiacov od doručenia žiadosti.\n26. Podľa bodu 10 rozhodnutia A1, ak sa pôvodné rozhodnutie potvrdí, zruší a/alebo ak sa dokument\nzruší alebo vyhlási za neplatný, dožiadaná inštitúcia o tom informuje žiadajúcu inštitúciu. O svojom\nrozhodnutí informuje aj dotknutú osobu a prípadne aj jej zamestnávateľa a oznámi im tiež, akými\npostupmi môžu toto rozhodnutie napadnúť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.\n27. Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom\npoistení“) sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa.\n28. Podľa § 120 ods. 4 zákona o sociálnom poistení sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia\nplní funkciu prístupového bodu, príslušnej inštitúcie, inštitúcie miesta bydliska, inštitúcie miesta pobytu,\nstyčného orgánu a je kontaktná inštitúcia na komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami a príjemcami\ndávok a medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie, inštitúciami štátov, ktoré sú zmluvnou\nstranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a inštitúciou Švajčiarskej konfederácie.\n29. Podľa § 2 zákona o sociálnom poistení sociálne poistenie podľa tohto zákona je\na) nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a\nna zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva,\nb) dôchodkové poistenie, a to starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre\nprípad úmrtia, invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú\nčinnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia,\nc) úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného\núrazu, služobného úrazu (ďalej len „pracovný úraz“) a choroby z povolania,\nd) garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na\nuspokojovanie nárokov zamestnanca, na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu podľa\nosobitného predpisu 2a) a na úhradu povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len\n„príspevky na starobné dôchodkové sporenie“) nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu\npríspevkov na starobné dôchodkové sporenie,\ne) poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku\nnezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.\n30. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v\njej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n31. V konaní nebolo sporné, že žalobcom v 1. rade je fyzická osoba s bydliskom v Poľskej republike,\nktorá vykonáva činnosť na vlastný účet v Poľskej republike a ktorá zároveň uzavrela pracovnú zmluvu so\nzamestnávateľom v Slovenskej republike. Na žalobcu sa priamo vzťahuje Nariadenie (ES) Európskeho\nparlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a jeho vykonávacie\nnariadenie č. 987/2009. V zmysle čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodne čl. 249 Zmluvy o\n\nEurópskom spoločenstve) je nariadenie právnym aktom únie, majúcim všeobecnú platnosť, je záväzné\nvo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Nariadenie je nástrojom\nunifikácie európskeho práva a rozhodnutím orgánu členského štátu, vrátane vnútroštátneho súdu nie je\nmožné vylúčiť jeho použitie pre konkrétny prípad.\n32. Otázka, či žalobca spĺňa predpoklady pre aplikáciu čl. 13 ods. 3 základného nariadenia, a teda\nči je osobou, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne\nzárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, je predmetom hmotnoprávneho posúdenia, na\nvykonanie ktorého je príslušná výlučne inštitúcia určená vykonávacím nariadením. Inštitúcia príslušná\nna vykonávanie sociálneho poistenia v inom členskom štáte, než určuje nariadenie, na takéto posúdenie\npríslušná nie je. Akýkoľvek iný postup by totiž viedol k popretiu cieľa nariadení, ktorým je o. i., aby osoby,\nktoré sa pohybujú v rámci spoločenstva, podliehali systému sociálneho zabezpečenia iba jediného\nčlenského štátu, aby sa tak predišlo prekrývaniu uplatniteľných ustanovení vnútroštátnych právnych\npredpisov a komplikáciám, ktoré by z toho mohli vzniknúť (bod 15 preambuly základného nariadenia).\nPokiaľ by o skutočnosti, či konkrétna osoba spĺňa podmienky uplatnenia čl. 13 ods. 3 základného\nnariadenia rozhodovali inštitúcie sociálneho poistenia, resp. súdy jednotlivých štátov samostatne, mohlo\nby dôjsť k situácii, že rozhodnú rôzne, následkom čoho by táto osoba podliehala systému sociálneho\nzabezpečenia viacerých štátov alebo nepodliehala systému sociálneho zabezpečenia žiadneho zo\nštátov. Práve na vylúčenie vzniku takýchto situácií európsky normotvorca prijal základné a vykonávacie\nnariadenie, pričom vykonávacie nariadenie v čl. 16 v spojení prípadne s rozhodnutím č. A 1 stanovuje\npostup určovania uplatniteľnej legislatívy.\n33. Z ustanovenia čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia vyplýva, že uplatniteľné právne predpisy\nurčí inštitúcia členského štátu bydliska osoby (pri porovnaní jazykových znení nariadenia: institution of\nthe place of residence, instituce místa bydliště, der Träger des Wohnorts), ktorá má podliehať čl. 13\nzákladného nariadenia. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobca má bydlisko v Poľskej republike,\na teda na určenie uplatniteľnej legislatívy pre žalobcu je príslušná poľská inštitúcia ZUS.\n34. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa (zo dňa 04.12.2013) vyplýva, že\nvýsledky kontroly realizovanej u žalobcu v 2. rade dňa 26.02.2013 nepreukázali, že žalobca v 1. rade\nreálne vykonáva činnosť ako zamestnanec na území Slovenskej republiky a preto nemôže podliehať\nslovenským právnym predpisom, v dôsledku čoho podľa názoru prvostupňového správneho orgánu, mu\npovinné poistenie zaniko dňa 31.05.2013 podľa slovenskej legislatívy.\n35. Z predloženého spisového materiálu zároveň vyplýva, že poľská inštitúcia sociálneho poistenia\naž v januári 2014 zaslala žalovanej oznámenie týkajúce sa určenia príslušnej legislatívy podľa čl.\n13 základného nariadenia vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade, z ktorého (okrem iného) vyplýva, že\ntento od 01.06.2013 podlieha v rámci sociálneho poistenia poľskej legislatíve na základe čl. 13 ods.\n3 základného nariadenia. Zároveň v oznámení s poukazom na formulár A1 z 01.08.2012 (vydaný\nslovenským správnym orgánom) ZUS prízvukuje, že slovenská legislatíva sa na žalobcu vzťahuje v\nobdobí od 01.06.2012 do 31.05.2013.\n36. Vzhľadom na uvedené, kasačný súd konštatuje, že v čase rozhodovania prvostupňového správneho\norgánu príslušná inštitúcia miesta bydliska žalobcu v 1. rade o uplatniteľnej legislatívne ešte nerozhodla.\nZ odôvodnenia predmetného prvostupňového rozhodnutia pritom vyplýva, že závery správneho\norgánu o zániku sociálneho poistenia žalobcu v 1. rade podľa slovenskej legislatívy, vychádzajú z\nhmotnoprávneho posúdenia, ktoré žalovanej neprináleží, nakoľko na takéto posúdenie je oprávnená len\ninštitúcia bydliska.\n37. Žalobca v 1. rade tak dôvodne namietal, že na vydanie napadnutých rozhodnutí žalovaná nemala\nprávomoc. Rovnako dôvodne namietal, že pokiaľ sa krajský súd stotožnil s názorom žalovanej, že\ntáto mala na vydanie rozhodnutia dostatok skutkových podkladov a preto nič nebránilo vydaniu jej\nrozhodnutia, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.\n38. Neobstojí tiež argument žalovanej, že v danom prípade bolo potrebné odstrániť následky nesprávnej\nregistrácie žalobcu v 1. rade v registri poistencov a napadnutým rozhodnutím len deklarovala skutočnosť,\nže došlo k zániku povinného poistenia žalobcu v 1. rade, pričom rozhodovala za obdobie, v ktorom tento\npodliehal právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky.\n\n39. Z formulára A1 vystaveného dňa 17.09.2012 vyplýva, že vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade sa\nod 01.06.2012 uplatňujú právne predpisy členského štátu (Slovenskej republiky) do 31.05.2013,\nktoré skutočnosti boli účastníkom od počiatku známe. Platnosť, resp. relevantnosť daného potvrdenia\n(formulára) (ako vyplýva z predloženého spisového materiálu) nebola pritom vôbec spochybnená, resp.\nsporná. Rozhodnutie žalovanej, v ktorého odôvodnení poukazuje na zánik poistenia podľa slovenskej\nlegislatívy práve k 31.05.2013 je tak nadbytočným.\n40. Kasačný súd zdôrazňuje, že pokiaľ v prejednávanej veci došlo k právoplatnému určeniu poľskej\nlegislatívy, nemá Sociálna poisťovňa právomoc vôbec konať a rozhodovať. Osoby, na ktoré sa základné\na vykonávacie nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu, a\nteda tiež právomoc na vykonávanie sociálneho poistenia a akýchkoľvek konaní a rozhodovaní s ním\nspojených má inštitúcia sociálneho zabezpečenia iba jedného členského štátu. Ako už kasačný súd\nvyššie uviedol, práve predchádzanie mnohosti uplatniteľných systémov sociálneho zabezpečenia a\npríslušných orgánov bolo dôvodom prijatia nariadení. Preto, ak je právoplatne určená legislatíva Poľskej\nrepubliky, iba inštitúcia ZUS má právomoc konať vo veci žalobcovho sociálneho poistenia.\n41. Medzi inštitúciami sociálneho zabezpečenia Poľskej a Slovenskej republiky prebehla v zmysle\nrelevantných koordinačných pravidiel komunikácia o uplatniteľnej legislatíve v oblasti sociálneho\npoistenia zamestnanca s výsledkom, že sa na neho vzťahuje legislatíva sociálneho poistenia Poľskej\nrepubliky od 01.06.2013. Táto skutočnosť vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne, aby rozhodovala\n(04.12.2013), či žalobcovi zaniklo sociálne poistenie podľa slovenskej legislatívy, pretože jej právomoc\nkonať a rozhodovať o sociálnom poistení žalobcu v 1. rade nie je daná.\n42. Kasačný súd považoval určenie uplatniteľnej legislatívy v zmysle koordinačných nariadení za\nrelevantné. Zdôrazňuje, že nakoľko sa určenie poľskej legislatívy (medzi príslušnými inštitúciami\nurčenými koordinačným nariadením) stalo konečným, Sociálna poisťovňa nemá právomoc vôbec\nkonať a rozhodovať, čo je skutočnosť vyplývajúca jednak z účelu nariadení, ako aj zo slovenského\nprávneho poriadku. Práve predchádzanie mnohosti uplatniteľných systémov sociálneho zabezpečenia\na príslušných orgánov bolo dôvodom prijatia nariadení. Osoby, na ktoré sa základné a vykonávacie\nnariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu, a z tohto dôvodu je\ntiež účelné, aby aj právomoc na vykonávanie sociálneho poistenia a akýchkoľvek konaní a rozhodovaní\ns ním spojených mala inštitúcia sociálneho zabezpečenia iba jedného členského štátu.\n43. K rovnakým záverom súd dospel aplikáciou slovenského právneho poriadku. Sociálna poisťovňa\nako štátny orgán môže konať iba v rozsahu a spôsobom určeným zákonom, v tomto prípade zákonom\no sociálnom poistení. Zákon o sociálnom poistení vymedzuje právomoc žalovanej vykonávať sociálne\npoistenie ako aj jeho rozsah, pričom tiež určuje jej špeciálne oprávnenia vo vzťahu k inštitúciám\nčlenských štátov Európskej únie, avšak aplikáciu legislatívy iného členského štátu v prípade jej určenia\nzákon medzi právomoci Sociálnej poisťovne nezaradil. Keďže došlo k právoplatnému určeniu legislatívy\nPoľskej republiky (čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia), iba inštitúcia ZUS má právomoc konať vo\nveci žalobcovho sociálneho poistenia.\n44. Vychádzajúc z vyššie uvedeného najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobcu v 1. rade\nvyhodnotil ako dôvodnú a postupom podľa § 462 ods. 1 SSP rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie.\n45. Na uvedený záver kasačného súdu nemá vplyv ani správny právny záver krajského súdu vo vzťahu\nk žalobcovi v 2. rade, ktorý (ako relevantne vyhodnotil už krajský súd) namietal porušenie iných ako\nsvojich subjektívnych práv, v dôsledku čoho bolo potrebné konštatovať, že žalobca v 2. rade nemá\naktívnu vecnú legitimáciu na podanie správnej žaloby.\n46. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne podľa § 467 ods. 3 SSP krajský súd.\n47. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26Sa/17/2020", "guid": "a8fc815c-d8f6-4558-8841-3382f18bed98:4c55c3cc-0145-471e-9887-b717f553dc2b", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}