{"guid": "f82d6257-bc96-472f-8c6b-1540004bf08c:7138911d-4fca-453f-abd8-932a2ac1519c", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:4019200341.1", "spisova_znacka": "9Sžsk/98/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/98/2020 z 27. 10. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 27. októbra 2021, sp. zn. 9Sžsk/98/2020, ECLI:SK:NSSSR:2021:4019200341.1", "identifikacne_cislo": "4019200341", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "datum_vydania": "2021-10-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-31.odsek-1", "nazov": "§ 31 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-31.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-51", "nazov": "§ 51 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-51", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-2", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-31", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-49", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-51", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7138911d-4fca-453f-abd8-932a2ac1519c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:4019200341.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2021:4019200341.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2021:4019200341.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n9Sžsk/98/2020\n4019200341\n27. 10. 2021\nJUDr. Michal Matulník\nECLI:SK:NSSSR:2021:4019200341.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy\nTakáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej\nveci žalobcu: R. U., narodený XX. G. XXXX, bytom XXX XX N. XXX, zastúpený: SOUKENÍK ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, v mene ktorej koná advokát a prokurista\nMgr. Andrej Guba, LLM, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č.\n8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 3. mája 2019, číslo\n40899-2/2019-BA, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 15. júna 2020,\nč.k. 23Sa/59/2019-250, t a k t o\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKasačnou sťažnosťou napadnuté rozhodnutie krajského súdu\n1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom z 15. júna\n2020, č.k. 23Sa/59/2019-250 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 3.\nmája 2019, číslo 40899-2/2019-BA, ktorým žalovaná podľa § 218 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z.\no sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zamietla v celom rozsahu\nodvolanie žalobcu proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava\nz 5. februára 2019, číslo: 200-003453-CA04/2019 vo veci zániku nároku na materské a prvostupňové\nsprávne rozhodnutie potvrdila. Predmetným rozhodnutím prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že\nžalobcovi od 1. novembra 2018 zanikol nárok na materské.\n2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal najmä\nv intenciách § 2 písm. a), § 31 ods. 1 a § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v rozhodnom znení\na postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu\nžalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení Prvej hlavy Tretej časti SSP upravujúcej\nvšeobecnú správnu žalobu dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.\n3. Krajský súd skutkové okolnosti, z ktorých vychádzal odôvodňujúc svoje rozhodnutie, zhrnul v časti VI\n(označenej ako „Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty“) kasačnou sťažnosťou\nnapadnutého rozhodnutia, pričom za rozhodné považoval najmä nasledovné: Žalobca žiadosťou o\nmaterské č. B 1063882, ako iný poistenec z poistného vzťahu zamestnanca zamestnávateľa PCA\n\nSlovakia, s.r.o., požiadal o materské. K žiadosti, okrem iného, priložil dohodu uzatvorenú s matkou\ndieťaťa, E. U., o prevzatí dieťaťa (dcéry Y. U., narodenej XX. Y. XXXX) do starostlivosti pre účely\npoberania materského. Žalobca čestne vyhlásil, že druhý rodič dieťaťa si neuplatňuje nárok na výplatu\nmaterského a rodičovského príspevku ani na žiadne iné dieťa. Súčasťou administratívneho spisu bolo\ntaktiež potvrdenie Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Nitra z 22. októbra 2018, podľa ktorého matka\ndieťaťa požiadala o odňatie rodičovského príspevku od 29. októbra 2018 z dôvodu, že otec dieťaťa\nsi bude uplatňovať nárok na materské od 29. októbra 2018. Žalobca uzavrel dňa 27. februára 2012\nso zamestnávateľom PCA Slovakia, s.r.o. pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, miesto výkonu práce\nTrnava, pracovné zaradenie údržbár - elektrikár. Žalobca taktiež uzavrel dňa 1. novembra 2018 so\nzamestnávateľom CEIT, a.s. pracovnú zmluvu na dobu určitú do 31. októbra 2019 s dňom nástupu do\nzamestnania 1. novembra 2018, miesto výkonu práce Nitra, druh práce servisný technik. Podľa údajov v\ninformačnom systéme Sociálnej poisťovne je žalobca od 1. marca 2012 povinne nemocensky poistený\nako zamestnanec zamestnávateľa PCA Slovakia, s.r.o. a zároveň/súbežne je od 1. novembra 2018\npovinne nemocensky poistený ako zamestnanec zamestnávateľa CEIT, a.s.. Žalobca u zamestnávateľa\nCEIT, a.s. „dosahoval vymeriavacie základy zhruba 1.200,- euro.“.\n4. Za relevantnú, z pohľadu právneho posúdenia veci, krajský súd považoval interpretáciu pojmu\n„starostlivosť“, resp. „starať sa“ použitého zákonodarcom v § 49 zákona č. 461/2003 Z. z. osobitne vo\nvzťahu k pojmu „riadna starostlivosť“ podľa § 3 ods. 3 zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 571/2009 Z. z.“). Ako zásadnú otázku,\nresp. právne posúdenie rozhodné pre rozhodnutie vo veci krajský súd artikuloval potrebu vysporiadania\nsa s tvrdením žalobcu, že podmienkou pre priznanie nároku na materské nie je, aby otec dieťaťa\nnevykonával pracovnú činnosť, keďže takáto podmienka nevyplýva ani na základe výkladu neurčitého\npojmu starostlivosti o dieťa. Zároveň krajský súd artikuloval a interpretoval ďalšiu podmienku vzniku\nnároku na materské spočívajúcu v nevyhnutnosti zmeny životnej situácie (straty alebo zníženia príjmu zo\nzárobkovej činnosti), teda podmienku, ktorú žalobca vo svojich, rozsudku predchádzajúcich, podaniach\nspochybňoval.\n5. Krajský súd odôvodnil svoje rozhodnutie výkladom ustanovenia § 49 ods. 2 v spojení s ustanovením\n§ 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. v rozhodnom znení. Uzavrel, že ustanovenie § 49 ods. 1\nv spojení s § 49 ods. 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. vyžaduje nielen prevzatie dieťaťa do\nstarostlivosti, ale aj starostlivosť o toto dieťa. Krajský súd vychádzajúc v ďalšom z interpretácie uvedenej\nnormy, v zmysle ktorej ustanovenie § 49 zákona č. 461/2003 Z. z. explicitne nezakazuje poistencovi\n(žiadateľovi o materské) vykonávať pracovnú činnosť, uzavrel, že je pre rozhodnutie vo veci kľúčové\nposúdiť, či vykonávaná pracovná činnosť je v takom rozsahu, ktorý bráni poskytovať osobnú starostlivosť\ndieťaťu. Následne dospel krajský súd k záveru, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nemal osobitne\nupravené pracovné podmienky u zamestnávateľa CEIT, a.s. (podľa pracovnej zmluvy je dohodnutá dĺžka\npracovného času 40 hodín týždenne a miestom výkonu práce je Nitra), nesplnil žalobca podmienku\nprevzatia dieťaťa do starostlivosti.\n6. Čo sa týka podmienky straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti, jej splnenie krajský súd\nvyhodnotil tak, že uviedol: „(žalobca) ... uzatvoril nový pracovný pomer u zamestnávateľa CEIT, a.s.,\nkde dosahoval vymeriavacie základy zhruba 1.200,- euro. Vzhľadom k týmto skutočnostiam v danom\nprípade nedošlo k zmene životnej situácie žalobcu, ktorá by si vyžadovala kompenzáciu príjmu. Žalobca\nnemá stratu príjmu zo zárobkovej činnosti, preto nemôže dôjsť k naplneniu kompenzačného účelu\nnemocenského poistenia.“. Krajský súd v tejto súvislosti otázku možnej analógie, resp. interpretácie\npojmu „starostlivosť“ podľa § 49 zákona č. 461/2003 Z. z. prostredníctvom legálnej definície pojmu\n„riadna starostlivosť“ podľa § 3 ods. 3 zákona č. 571/2009 Z. z. po analýze rozdielností predmetu\nprávnej úpravy uvedených predpisov vyhodnotil tak, že uviedol „Materské má svoju konkrétnu právnu\núpravu, tzv. lex specialis, a to je zákon používajúci pojem starostlivosť. Ten má rovnakú právnu silu ako\nzákon č. 571/2009 Z. z., ktorý je špeciálnym právnym predpisom vo vzťahu k rodičovskému príspevku.\nMedzi týmito právnymi predpismi neexistuje vzťah generálneho predpisu, voči špeciálnemu predpisu\numožňujúci vzájomné prelínanie týchto úprav.“.\n7. Krajský súd teda uzavrel, že „ ... v danom prípade došlo k obchádzaniu zákona, pretože žalobca\nsimuloval splnenie zákonných požadovaných podmienok pre vyhovenie jeho žiadosti. V danom prípade\nuzatvoril nový pracovný pomer od 01.11.2018, i napriek tomu, že od 29.10.2018 bol u svojho pôvodného\n\nzamestnávateľa PCA Slovakia, s.r.o. na rodičovskej dovolenke. Taktiež simulovaná bola i dohoda rodičov\no prevzatí do starostlivosti otca, pretože jej nezodpovedá skutočné správanie otca.“.\n8. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že správne orgány rozhodli v\nsúlade so zákonom a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n9. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanej súd náhradu trov s odkazom na ustanovenie § 168\nSSP nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli.\nII.\nKasačná sťažnosť\n10. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť. Žalobca vymedzil kasačné dôvody\nodkazom na ustanovenia § 440 ods. 1 písm. f) SSP a § 440 ods. 1 písm. g) SSP s tým, že každý z\noznačených kasačných dôvodov podrobne rozviedol v časti II., resp. v časti III. kasačnej sťažnosti.\n11. Porušenie práva na spravodlivý proces a teda kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP\nžalobca videl jednak v ním tvrdenom nedostatočnom odôvodnení rozsudku krajského súdu, ako aj v tom,\nže ústne vyhlásené dôvody (odôvodnenie) vedúce krajský súd k záverom premietnutým do výrokovej\nčasti napadnutého rozsudku mali, podľa názoru sťažovateľa, iný charakter a obsah ako dôvody uvedené\nv písomnom vyhotovení rozsudku.\n12. Kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a teda nesprávne právne posúdenie veci krajským\nsúdom žalobca videl najmä v tom, že krajský súd pre potreby výkladu pojmu „starostlivosť“, resp.\nspojenia „prevziať dieťa do starostlivosti“ a „starať sa o dieťa“, ktoré zákonodarca použil v ustanovení\n§ 49 zákona č. 461/2003 Z. z., nevyužil analógiu s pojmovým vymedzením pojmu „riadna starostlivosť“\npodľa § 3 ods. 3 zákona č. 571/2009 Z. z. Žalobca krajskému súdu vyčítal, že zákonom stanovené\npodmienky vzniku nároku na materské svojvoľne rozšíril o podmienku prevzatia osobnej starostlivosti\ndieťaťa a zároveň o podmienku straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti. Vytýkajúc krajskému\nsúdu, že si bez akéhokoľvek relevantného odôvodnenia osvojil spôsob výkladu pojmov „prevzatie\ndieťaťa do starostlivosti“ a „starostlivosť o dieťa“ prezentovaný žalovanou, naznačil žalobca správny\nspôsob interpretácie „nejasných pojmov používaných v Zákone o sociálnom poistení“ slovami: „ ... je\npodľa názoru Žalobcu potrebné aplikovať nie len výklad znejúci v prospech zmyslu a účelu konkrétnej\nprávnej normy (tak, ako to vyplýva z vyššie citovaných nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky),\nale aj výklad logický, systematický a teleologický.“.\n13. V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienky straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti\nkrajským súdom žalobca krajskému súdu vytkol arbitrárnosť, tvrdiac, že „U Žalobcu došlo k zníženiu jeho\npriemerného mesačného zárobku približne o 306,- € brutto.“. V závere kasačnej sťažnosti žalobca ešte\nzopakoval svoje tvrdenie skôr prezentované v správnej žalobe, že „nesprávnym procesným postupom\nŽalovanej a Pobočky Sociálnej poisťovne došlo k porušeniu všeobecnej zásady zákazu diskriminácie\npodľa pohlavia zakotvenej v právnom poriadku Slovenskej republiky.“.\n14. Žalobca, po tom ako uzavrel, že krajský súd „... nedostatočným, nezrozumiteľným a chaotickým\nodôvodnením Rozsudku porušil právo Žalobcu na riadne a zrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutia a\nzásadu, že ústne odôvodnenie rozhodnutia musí byť v súlade s jeho písomným vyhotovením, ktoré\nsú imanentnou súčasťou práva na spravodlivý proces. Súd zároveň rozhodol na základe nesprávneho\nprávneho posúdenia veci ...“ navrhol, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie.\nIII.\nVyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti a ďalší priebeh konania\n15. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním z 25. augusta 2020, v ktorom uviedla, že\ntrvá na svojom skoršom vyjadrení k žalobe. Nad rámec uvedeného žalovaná vo svojom vyjadrení\npodporila svoju argumentáciu, že zákonodarcom použité spojenie „prevziať dieťa do starostlivosti“\nobsahovo zahŕňa osobnú starostlivosť, pričom uviedla príklady, ako by mala príslušná norma znieť,\n\nak by tomu malo byť inak (teda, ak by pojem „prevziať do starostlivosti“ mal zahŕňať aj možnosť\nzabezpečenia starostlivosti o dieťa treťou osobou). Následne žalovaná poukázala na niektoré z\nrozhodnutí všeobecných súdov posudzujúcich identickú právnu otázku tvrdiac, že „ ... k dnešnému dňu\nbolo krajskými súdmi rozhodnuté v 34 veciach, z toho v 25 prípadoch bola žaloba ako nedôvodná\nzamietnutá ...“.\n16. K vyjadreniu žalovanej opísanému v predošlom bode sa podaním z 21. septembra 2020 vyjadril\nžalobca, ktorý k otázke posudzovania splnenia podmienky osobnej starostlivosti o dieťa uviedol: „Je\nvýhradne na rozhodnutí konkrétneho iného poistenca, či zabezpečí starostlivosť dieťaťu v celom rozsahu\nosobne sám, alebo využije možnosť zabezpečiť starostlivosť o dieťa prostredníctvom inej osoby.\nDomnienky Žalovanej o tom, ako by mal znieť normatívny text ust. § 49 ods. 1 Zákona o sociálnom\npoistení, sú absolútne neopodstatnené a nič nevypovedajú o možnostiach výkladu v súčasnosti platného\na účinného textu zákona.“. V závere vyjadrenia žalobca „po zvážení možností spôsobu rozhodnutia\nkasačného súdu o kasačnej sťažnosti“ zmenil svoj pôvodný petit a žiadal, aby kasačný súd v zmysle §\n462 ods. 2 SSP vo veci rozhodol tak, že „ ... rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 15.6.2020, spis.\nZn.: 23Sa/59/2019-250, mení tak, že napadnuté rozhodnutie Žalovanej zo dňa 3.5.2019, číslo konania:\n40899-2/2019-BA v nadväznosti na rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava, zo dňa 5.2.2019,\nčíslo konania: 200-003453-CA04/2019, zrušuje a vec vracia Žalovanej na ďalšie konanie.“.\nIV.\nPosúdenie kasačnej sťažnosti\n17. Na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) podľa § 101e ods.\n2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov od 1. augusta 2021 prešiel výkon súdnictva z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo\nvšetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu. Podľa\n§ 11 písm. h) SSP rozhoduje najvyšší správny súd o kasačných sťažnostiach. Najvyšší správny súd\nteda ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia\npojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie\nje dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.\nIV.1. Referenčné právne normy\n18. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n19. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n20. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n21. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v\nsociálnych veciach.\n22. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nSociálnej poisťovne.\n23. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské\npoistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie\npríjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.\n\n24. Podľa § 13 ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z., z nemocenského poistenia sa za podmienok\nustanovených týmto zákonom poskytujú nemocenské dávky, a to materské.\n25. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo\nčinná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento\nzákon neustanovuje inak, ak\na) splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského\npoistenia a\nb) zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom\nvznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia\npovinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej\nosoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol\ndôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich\nkalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; podmienka\nzaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na\nnemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 5 eur.\n26. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom ku dňu podania žiadosti o materské,\niný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské\nodo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý\niný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období\n31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac\ndetí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské.\nIný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných\ndvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.\n27. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení, iný poistenec, ktorý sa stará o\ndieťa a ktorý bol pred podaním žiadosti o materské nemocensky poistený najmenej 270 dní, má nárok\nna materské v období 28 týždňov od priznania materského.\n28. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom ku dňu podania žiadosti o\nmaterské, iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa,\nnajskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo\nrodičovský príspevok.\n29. Podľa § 49 ods. 3 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení, iný poistenec je otec dieťaťa,\nnajskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo\nrodičovský príspevok.\n30. Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ak dieťa prevzala do starostlivosti iná fyzická osoba alebo\nprávnická osoba z dôvodu, že sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o\ndieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské tomuto poistencovi zaniká dňom prevzatia\ndieťaťa do tejto starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa zo starostlivosti inej fyzickej\nosoby alebo právnickej osoby. Nárok na materské trvá do uplynutia celkového obdobia trvania nároku\nna materské, najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa.\n31. Podľa § 51 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu,\nako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o\ndieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa\npoistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku\nna materské.\n32. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z., rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou\nštát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa.\n33. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 571/2009 Z. z., riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona\nje starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu\n\ndieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych\nprehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu.\n34. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 571/2009 Z. z., podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje\nza splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou\nfyzickou osobou alebo právnickou osobou.\n35. Podľa § 166 ods. 2 prvá veta zákona č. 311/2001 Z. z. zákonník práce v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákonník práce“), na prehĺbenie starostlivosti o dieťa je zamestnávateľ povinný poskytnúť\nžene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku.\nIV.2. Skutkový stav\n36. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd ako\nnedôvodnú zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej\nz 3. mája 2019, číslo: 40899-2/20219-BA, ktorým táto podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003\nZ. z. zamietla odvolanie žalobcu a v celom rozsahu potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie\nSociálnej poisťovne, pobočka Trnava z 5. februára 2019, číslo: 200-003453-CA04/2019. Predmetným\nrozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 51 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodol\ntak, že žalobcovi od 1. novembra 2018 zanikol nárok na materské.\n37. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej mal\npreukázané, že\n- dňa 24. októbra 2018 žalobca na tlačive B1063882 požiadal o materské od 29. októbra 2018,\npričom nárok na materské si uplatnil ako zamestnanec zamestnávateľa PCA Slovakia, s.r.o., so sídlom\nAutomobilová ulica 1, 917 01 Trnava,\n- dohoda o prevzatí dieťaťa do starostlivosti (dokument označený ako „Rodičovská dohoda k výplate\nmaterského inému poistencovi“) medzi žalobcom a matkou dieťaťa bola uzavretá dňa 22. októbra 2018,\ndeň prevzatia starostlivosti o dieťa je v nej označený 29. október 2018,\n- dohoda o prevzatí dieťaťa do starostlivosti (dokument takto označený) medzi žalobcom a matkou\ndieťaťa bola uzavretá dňa 22. októbra 2018, deň prevzatia starostlivosti o dieťa je v nej označený 29.\noktóber 2018,\n- žalobca v čestnom vyhlásení z 22. októbra 2018 uviedol, že si druhý rodič neuplatňuje nárok na výplatu\nmaterského a rodičovského príspevku ani na žiadne iné dieťa,\n- matka dieťaťa v zmysle potvrdenia príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z 22. októbra\n2018 požiadala o odňatie rodičovského príspevku vyplácaného na dieťa Y. U. z dôvodu, že otec dieťaťa\n(žalobca) si bude uplatňovať nárok na materské od 29. októbra 2018, o odňatie rodičovského príspevku\npožiadala od 29. októbra 2018,\n- žalobca (ako zamestnanec) a obchodná spoločnosť PCA Slovakia, s.r.o., so sídlom Automobilová ulica\n1, 917 01 Trnava (ako zamestnávateľ) uzavreli dňa 27. februára 2012 pracovnú zmluvu, na základe\nktorej vznikol žalobcovi pracovný pomer na dobu neurčitú, s pracovným zaradením údržbár - elektrikár,\ns miestom výkonu práce v Trnave,\n- Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava rozhodnutím číslo 200-030087-CA04/2018 z 27. novembra 2018\nrozhodla, že žalobca má nárok na materské od 29. októbra 2018, za obdobie, počas ktorého je splnená\npodmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti, najdlhšie do uplynutia 28 týždňov od vzniku nároku na\nmaterské,\n- žalobca (ako zamestnanec) a obchodná spoločnosť CEIT, a.s. (po zmene Asseco CEIT, a.s.), so\nsídlom Univerzitná 8661/6A, 010 08 Žilina (ako zamestnávateľ) uzavreli dňa 27. februára 2012 pracovnú\nzmluvu, na základe ktorej vznikol žalobcovi pracovný pomer na dobu neurčitú, s pracovným zaradením\núdržbár - elektrikár, s miestom výkonu práce v Trnave,\n- podaním označeným ako „Oznámenie o zániku nároku na materské po vzniku ďalšieho\npracovnoprávneho vzťahu“ zo dňa 27. novembra 2018, číslo 60015-16/2018-TT prvostupňový správny\norgán oznámil žalobcovi, že z dôvodu začatia výkonu zárobkovej činnosti u zamestnávateľa CEIT, a.s.\nprestal žalobca poskytovať starostlivosť dieťaťu a preto mu od 1. novembra 2018 (kedy žalobca opäť\nzačal vykonávať zárobkovú činnosť) zanikol nárok na materské,\n- prvostupňový správny orgán následne rozhodnutím z 5. februára 2019, číslo: 200-003453-CA04/2019\npostupom podľa § 51 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodol, že žalobcovi zanikol nárok na materské\nod 1. novembra 2018,\n\n- žalovaná odvolanie žalobcu z 5. marca 2019 (ktorého prílohou bolo aj čestné prehlásenie matky dieťaťa\nz 5. marca 2019, v ktorom táto prehlásila, že „V období, kedy si manžel uplatňuje nárok na materské\nvykonáva pracovnú činnosť. Starostlivosť o dieťa zabezpečuje po ukončení práce, cez víkendy, sviatky\na dovolenku.“) preskúmala a vo veci rozhodla rozhodnutím z 3. mája 2019, číslo 40899-2/2019-BA\ntak, že odvolanie zamietla v celom rozsahu a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila.\nV podstatnom žalovaná svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že jednou z podmienok vzniku žalobcom\nuplatneného nároku na materské je faktické prevzatie dieťaťa do starostlivosti a následné poskytovanie\nstarostlivosti tomuto dieťaťu. V tejto súvislosti žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla:\n„U navrhovateľa v skutočnosti k zmene v životnej situácii neprišlo. Hoci navrhovateľ u zamestnávateľa\nPCA Slovakia, s.r.o. od 29. októbra 2018 začal čerpať rodičovskú dovolenku na prehĺbenie starostlivosti o\ndieťa podľa § 166 ods. 2 Zákonníka práce, krátko na to, dňa 1. novembra 2018 mu vzniká nový pracovný\npomer u zamestnávateľa CEIT, a.s. a od tohto dňa opätovne vykonáva prácu na plný pracovný úväzok.\nNavrhovateľom deklarovaná starostlivosť o dieťa od 1. novembra 2018 nie je reálna.“.\n- rozhodnutie žalovanej napadol žalobca správnou žalobou, pričom následný postup krajského súdu a\nžalobcu je bližšie opísaný v časti I. až III. tohto rozhodnutia vyššie.\nIV.3. Aplikácia referenčných právnych noriem\n38. Zásadným pre rozhodnutie veci je posúdenie splnenia osobitnej podmienky podľa § 49 ods.\n2 v spojení s ustanovením § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., teda podmienky prevzatia a\nposkytovania starostlivosti dieťaťu zo strany žalobcu. Žalobca v kasačnej sťažnosti uviedol, že „ ... trvá\nna tom, že podmienka prevzatia starostlivosti o dieťa je splnená aj vtedy, ak druhý rodič po prevzatí\ndieťaťa do starostlivosti vykonáva inú pracovnú činnosť v akomkoľvek pracovnom čase, ak dokáže\nzabezpečiť starostlivosť o dieťa.“. Žalobca teda pochybenie krajského súdu videl najmä v jeho závere,\nže podmienkou vzniku nároku na materské je faktické (a teda nielen formálne) prevzatie dieťaťa do\nstarostlivosti, čoho dôsledkom je prerušenie, resp. zníženie rozsahu pracovnej činnosti žiadateľa o\nmaterské.\n39. Pojem „starostlivosť“, resp. spojenia „prevziať dieťa do starostlivosti“ a „starať sa o dieťa“, ktoré\nzákonodarca použil v ustanovení § 49 zákona č. 461/2003 Z. z. je nutné vnímať ako súčasť zákonnej\núpravy komplexne obsiahnutej v zákone č. 461/2003 Z. z. a v tomto zmysle ho aj systematicky a\nteleologicky interpretovať.\n40. Pokiaľ žalobca krajskému súdu vytýkal výklad ustanovení § 49 zákona č. 461/2003 Z. z. „znejúci\nv prospech zmyslu a účelu konkrétnej právnej normy“ apelujúc taktiež na potrebu výkladu logického,\nsystematického a teleologického, najvyšší správny súd (aj s odkazom na skoršiu rozhodovaciu prax\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 6Sžfk/18/2018 z 13. februára 2019) uvádza, že si je vedomý definície, resp. pojmového\nvymedzenia iného poistenca v ustanovení § 49 ods. 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom\nku dňu podania žiadosti o materské (resp. § 49 ods. 3 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom\nznení). Najvyšší správny súd uvádza, že samotné vymedzenie pojmu iný poistenec (zákonodarcom\npoužité v súvislosti so vznikom nároku na materské v ustanoveniach označených v predošlej vete) však\nneobsahuje, resp. nevymedzuje všetky podmienky vzniku nároku na materské. Jazykovo-gramatický\nvýklad výlučne ustanovenia § 49 ods. 3 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. (v platnom znení, resp. §\n49 ods. 2 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom ku dňu podania žiadosti o materské) v\ndanom prípade celkom nepostačuje, keďže takýto jednoduchý výklad zákona nie je možné bezvýhradne\nakceptovať. Znamenal by totiž určitú možnosť obchádzania zákona a jeho zneužitia, resp. išlo by o\nvýklad explicitne popierajúci účel a zmysel zákona.\n41. Právna metodológia a právna teória vyvinuli pravidlá postupu pre uplatňovanie právneho textu. Tieto\npravidlá sa nazývajú metódami, kritériami alebo elementmi výkladu a sú obsiahnuté v tzv. výkladovom\nkanóne. V súčasnosti zahŕňa výkladový kanón 7 výkladových kritérií: 1. jazykovo-gramatický výklad, 2.\nhistorický výklad, 3. systematický výklad, 4. teleologický výklad, 5. výklad na základe konformity (súladu)\ns európskym právom, 6. výklad na základe konformity s ústavou a 7. výklad v zmysle „Hospodárskej\nanalýzy práva“. V právnej vede neexistuje všeobecne prijatá dohoda, či niektorá z metód výkladu\nmá prioritu. Jednotlivé metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a rozumne\nodôvodniteľnému vysvetleniu textu právnej normy a jej účelu. Jazykový, systematický, teleologický,\nhistorický aj porovnávací výklad má spoločného menovateľa vo formách logickej argumentácie. Prvou\nsledovanou metódou výkladu a uplatnenia všeobecne záväzného právneho predpisu v materiálnom\n\nprávnom štáte je metóda doslovného výkladu. Až tam, kde doslovným výkladom nemožno jednoznačne\nidentifikovať subjekt, obsah alebo objekt právnej normy, sa v materiálnom právnom štáte možno odkloniť\nod doslovného výkladu a nejasnosť právnej úpravy odstraňovať prostredníctvom inej metódy výkladu.\nK výkladu právnych predpisov a ich inštitútov teda nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona,\na to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu\na účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej\nnormy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu,\nresp. na jeho doplnenie či upresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy, postavené na roveň\ngramatickému výkladu, v tomto prípade systematický a teleologický výklad, ktoré sú spôsobilé v kontexte\nracionálnej argumentácie predstavovať významný konektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej\nprávnej normy, a to najmä v prípade, keď existuje určité napätie medzi doslovným a teleologickým\nči systematickým výkladom. Podľa kasačného súdu otrocké nasledovanie doslovného znenia zákona\nnemá v modernom práve opodstatnenie. Pokiaľ vezmeme do úvahy jednu zo základných charakteristík\nprávnej normy (tenzia medzi ich všeobecnou a širokou variabilitou spoločenských vzťahov, na ktoré\ndopadá) a nadprodukciou právnych predpisov posledných rokov, ako aj ich vzájomné prekrývanie,\nmohlo by trvanie na doslovnom znení zákona bez možnosti použitia ďalších výkladových metód (popri\nmetóde jazykovej) viesť v konkrétnych prípadoch k absurdným dôsledkom. Teleologický výklad je takmer\nnevyhnutnou súčasťou aplikácie práva, je akousi „korunou“ výkladu, zatiaľ čo výklad logicko-jazykový\nje jeho základom. Tento spôsob výkladu nemožno ignorovať a podceňovať. Kasačný súd poukazuje na\nto, že každá právna norma má svoj zmysel a účel, ktorý možno vyvodiť predovšetkým z autentických\ndokumentov, hovoriacich o vôli a zámeroch zákonodarcu (napr. dôvodová správa k zákonu, priebeh\nrozpravy v parlamente pri prijímaní návrhu zákona). Správne pochopenie zmyslu právnej normy je\nzákladom jej správnej aplikácie. Interpretáciou právnej normy sa vo všeobecnosti rozumie objasnenie\nzmyslu a obsahu platných právnych noriem, vyjadrených v normatívnych právnych aktoch, za účelom\nich správneho pochopenia a používania. Výklad právneho predpisu možno chápať aj ako logický\npostup smerujúci k poznaniu skutočnej vôle zákonodarcu. Teleologický výklad je výklad účelový, ktorý\nmá zabezpečiť nájdenie účelu a zmyslu právnej normy. Teleologický výklad skúma, aký bol úmysel\nzákonodarcu a aký je účel rozoberanej právnej normy. Jedná sa o významný výklad, ktorý „kráča s\nduchom doby“, v ktorej je realizovaný. Výklad začína pri slovách zákona, pokračuje systematickými\nsúvislosťami, všíma si genézu zákona a jeho zavŕšením je poznanie účelu zákonného ustanovenia.\nTeleologický výklad nachádza svoje uplatnenie v prípadoch, kde sa jedná o výklad do istej miery\nnekonkrétnych a rôzne interpretovaných právnych predpisov.\n42. Zákon č. 461/2003 Z. z. vymedzuje sociálne poistenie (§ 1 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.),\nktorého rozsah je určený v ustanovení § 2 zákona č. 461/2003 Z. z. tak, že sociálnym poistením\nje: a) nemocenské poistenie, b) dôchodkové poistenie, c) úrazové poistenie, d) garančné poistenie\na e) poistenie v nezamestnanosti. Zákon pojmovo vymedzuje nemocenské poistenie ako poistenie\npre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku\ndočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Týmto ustanovením je v základnom rámci\nvymedzený účel nemocenského poistenia, ktorým je kompenzácia straty alebo zníženia príjmu pre\nprípad (v dôsledku) dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Formou kompenzácie\nsú nemocenské dávky, ktoré zákonodarca vymenúva v § 13 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Jednou\nz týchto dávok je materské (§ 13 ods. 1 písm. e/ zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení). Účelom\nnemocenského poistenia teda nie je poskytovať poistencom plnenia (dávky) ako „benefit“ k príjmu\npoistenca nepostihnutého stratou alebo znížením príjmu. Účelom nemocenskej dávky materského je\nnaopak parciálna sanácia (v rozsahu stanovenom v § 53 zákona č. 461/2003 Z. z.) straty alebo zníženia\npríjmu v súvislosti s poskytovaním starostlivosti o dieťa za podmienok stanovených zákonom.\n43. Materské je teda nemocenskou dávkou, ktoré sa za splnenia zákonom stanovených podmienok\nposkytuje z nemocenského poistenia, pričom sa jedná o opakujúcu sa peňažnú dávku, poskytovanú\nza dni a nahrádzajúcu mzdu alebo plat. Táto nemocenská dávka všeobecne plní účel hmotného\nzabezpečenia v dôsledku materstva, respektíve u iného poistenca v dôsledku prevzatia dieťaťa do\nstarostlivosti, a to v prípade straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti z tohto dôvodu (§ 2 písm.\na/ zákona č. 461/2003 Z. z.). Účelom materského je teda preklenúť časové obdobie, kedy v dôsledku\nvzniku konkrétnej sociálnej udalosti (starostlivosť o dieťa) poistenci nemôžu pracovať vôbec alebo len\nobmedzene, čo viedlo k strate alebo zníženiu príjmu zo zárobkovej činnosti.\n\n44. Osobitné podmienky na vznik nároku na materské iného poistenca (predovšetkým otca) sú konkrétne\nupravené v § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v rozhodnom znení, v zmysle ktorého iný poistenec\nmá nárok na materské, ak tento prevzal dieťa do starostlivosti a o toto dieťa sa stará (v predmetnej\nveci žalobca mal prevziať dieťa do starostlivosti na základe dohody s matkou), vek dieťaťa (materské\nsa vypláca najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa), pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti\nmusel byť nemocensky poistený najmenej 270 dní, uplynutie 6 týždňov odo dňa pôrodu. Vzhľadom na\nto, že k prevzatiu dieťaťa do starostlivosti došlo na základe dohody s matkou, musí byť splnená i ďalšia\npodmienka, a to, že matka nesmie poberať materské alebo rodičovský príspevok.\n45. Jednou z osobitných podmienok vzniku nároku na materské iného poistenca je skutočnosť, že sa iný\npoistenec o dieťa stará. Z jazykového vyjadrenia časti normy (slovné spojenie: „iný poistenec, ktorý sa o\ndieťa stará“) vyplýva, že musí ísť o starostlivosť osobnú, poskytovanú týmto poistencom. Presný obsah\na rozsah osobnej starostlivosti, ktorú má iný poistenec poskytovať dieťaťu ako podmienku vzniku nároku\nna materské zákon č. 461/2003 Z. z. explicitne nevymedzuje. Možno ho však aspoň rámcovo vyvodiť\njednak z limitu dĺžky poskytovania materského (materské sa poskytuje najdlhšie do dovŕšenia troch\nrokov veku dieťaťa, starostlivosť teda musí zodpovedať starostlivosti o dieťa vo veku do troch rokov),\njednak z právnej úpravy obsiahnutej v § 51 zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré rieši prerušenie starostlivosti\no dieťa a s ním spojený zánik nároku na materské v prípade, ak sa poistenec podľa lekárskeho posudku\nnemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, prípadne z iných dôvodov.\nPokiaľ by totiž pre vznik nároku na materské postačovala iba formálna starostlivosť o dieťa na základe\ndohody rodičov dieťaťa, respektíve starostlivosť zabezpečovaná inou osobou, ustanovenie § 51 zákona\nč. 461/2003 Z. z. by stratilo svoje opodstatnenie. Pokiaľ by poskytovanie starostlivosti malo spočívať v\ntom, že poistenec iba organizačne zabezpečí poskytovanie starostlivosti treťou osobou (resp. viacerými\ntretími osobami), jednak by sa materské (ako dávka nemocenského poistenia) míňalo svojmu účelu,\njednak by dohoda o prevzatí starostlivosti o dieťa uzavretá medzi žalobcom a matkou dieťaťa stratila\nzmysel (obdobnú „delegáciu starostlivosti o dieťa na tretiu osobu“ by totiž mohla realizovať aj matka\ndieťaťa). Kasačný súd v tejto súvislosti taktiež poukazuje na účel rodičovskej dovolenky (keďže žalobca\nod 29. októbra 2018 čerpal rodičovskú dovolenku u zamestnávateľa PCA Slovakia, s.r.o. a zároveň\ns ďalším zamestnávateľom, CEIT, a.s., uzatvoril ďalší pracovný pomer s dňom nástupu do práce 1.\nnovembra 2018), ktorý je v základnom rámci vyjadrený v ustanovení § 166 ods. 2 prvá veta zákonníka\npráce tak, že rodičovská dovolenka slúži na prehĺbenie starostlivosti o dieťa. Účelu rodičovskej dovolenky\nv spojení s uplatneným nárokom na materské sa prieči stav, kedy zamestnanec (ktorý je zároveň\nžiadateľom o materské), namiesto prehlbovania starostlivosti o dieťa (z podstaty veci prehlbovania\nosobnej starostlivosti), začne vykonávať pracovnú činnosť v ďalšom (súbežnom) pracovnom pomere s\ndojednanou dĺžkou týždenného pracovného času v rozsahu maximálne prípustnom podľa § 85 ods. 5\nzákonníka práce.\n46. Pokiaľ žalobca v žalobe (resp. v kasačnej sťažnosti) obsahovo vymedzoval pojem starostlivosť\no dieťa odkazom na definíciu riadnej starostlivosti o dieťa obsiahnutú v ustanovení § 3 ods. 3 a 4\nzákona č. 571/2009 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2011, v zmysle ktorého sa podmienka riadnej\nstarostlivosti o dieťa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba „zabezpečuje“ riadnu starostlivosť o\ndieťa osobne, alebo inou plnoletou fyzickou, alebo právnickou osobou, najvyšší správny súd uvádza, že\nzákon č. 461/2003 Z.z. v príslušnom ustanovení § 49 ods. 1 používa už vyššie interpretované spojenie\n„iný poistenec, ktorý sa o dieťa stará“ a nie pojem „zabezpečiť“ starostlivosť, čo je nutné rozlišovať,\nkeďže pojem „zabezpečiť“ je pojmom obsahovo širším, a teda môže zahŕňať aj starostlivosť o dieťa aj\nprostredníctvom iných osôb než sú samotní rodičia dieťaťa (porovnaj znenie § 3 ods. 1 písm. a), 3 a\n4 zákona č. 571/2009 Z. z. účinné do 31. decembra 2010). Najvyšší správny súd taktiež poukazuje na\nsamotné znenie § 3 ods. 3 zákona č. 571/2009 Z. z., z ktorého jazykového vyjadrenia je zrejmé, že\nvymedzenie pojmu „riadna starostlivosť“ v tomto ustanovení je legálnou definíciou pojmu pre potreby a\núčely zákona č. 571/2009 Z. z. Rovnako najvyšší správny súd považuje za potrebné uviesť, že materské\nako nemocenská dávka vyplácaná na základe nemocenského poistenia sa spravuje inými pravidlami\nnež rodičovský príspevok majúci charakter štátnej sociálnej dávky. Systém sociálneho zabezpečenia\nv Slovenskej republike je totiž založený na troch pilieroch, ktorými sú poisťovací systém, systém\nštátnej sociálnej podpory a systém sociálnej pomoci. Poisťovací systém je príspevkovým systémom\nviažucim sa na výkon ekonomickej činnosti umožňujúcej fyzickej osobe byť poistencom, a teda aj plniť\nsi povinnosti súvisiace s odvodovými povinnosťami pre prípad vzniku sociálnej udalosti, v dôsledku\nktorej dochádza k strate výkonu zárobkovej činnosti. Účastník poistného vzťahu má teda nárok na\ndávku za predpokladu, že si platí poistné, prípadne za neho platí poistné štát (napríklad poistné\n\nna starobné poistenie, nemocenské poistenie). V tomto systéme sa uplatňuje predovšetkým princíp\nzásluhovosti. Systém štátnej sociálnej podpory (pod ktorý možno zaradiť aj rodičovský príspevok) je\nsystém, v rámci ktorého, ak nastane určitá a štátom uznaná sociálna situácia, sa poskytnú štátne\ndávky. Na rozdiel od poisťovacieho systému sa nevyžaduje plnenie odvodovej povinnosti, nárok na tento\ntyp dávky nie je podmienený účasťou na sociálno-poisťovacích právnych vzťahoch a ani príjmovými\npomermi oprávnených osôb; platí zásada rovnakého zabezpečenia pre všetkých. Len pre úplnosť,\nnajvyšší správny súd uvádza, že tretí pilier tvorí systém sociálnej pomoci vychádzajúci predovšetkým z\npríjmových pomerov, ide o tzv. testované dávky poskytované tým osobám, ktoré to vzhľadom na svoju\nsociálnu a ekonomickú situáciu reálne potrebujú. Účel tohto systému spočíva v sociálnej pomoci, a to\ntak, aby príjemcu tejto pomoci a jeho spoločenské prostredie čo možno najviac podnecovali k aktívnemu\nriešeniu nepriaznivej tak sociálnej, ako aj materiálnej situácie. V tomto type systému sa uplatňuje princíp\nsubsidiarity, čo znamená, že sociálna pomoc sa poskytne iba tomu, kto si nevie pomôcť sám alebo\nnedostáva potrebnú pomoc z inej strany. Zároveň dotvára systém náhradných zdrojov a je založená na\npreukázaní nielen jej opodstatnenosti (potrebnosti), ale zároveň aj na preukázaní chýbajúcej schopnosti\nzabezpečiť sa vlastným pričinením.\n47. Aplikujúc vyššie uvedený výklad referenčných noriem na prejednávanú vec možno teda uzavrieť,\nže v prejednávanej veci bolo riadne preukázané, že žalobca v zmysle príloh (najmä pracovná zmluva\nuzavretá so zamestnávateľom CEIT, a.s. dňa 1. novembra 2018 s dňom nástupu do zamestnania v\nten istý deň) vykonával prácu v pracovnom pomere, pričom dĺžka pracovného času bola zmluvnými\nstranami dojednaná v rozsahu 40 hodín týždenne. Možno taktiež uzavrieť, že žalobca si v rozhodnom\nobdobí plnil svoje pracovné povinnosti v plnom rozsahu (z obsahu administratívneho spisu vyplýva,\nže žalobca dosahoval u zamestnávateľ CEIT, a.s. v období mesiacov november 2018 až marec\n2019 vymeriavacie základy v rozmedzí od 1.200,- Eur do 1.650,25 Eur, teda sumy zodpovedajúce\nzákladnej zložke mzdy za vykonanú prácu podľa bodu 4.1 pracovnej zmluvy z 1. novembra 2018), čo\nostatne ani sám žalobca, či už v žalobe, alebo v kasačnej sťažnosti, nespochybňoval. Podľa názoru\nnajvyššieho správneho súdu žalovaná, ako aj prvostupňový správny orgán postupovali v súlade so\nzákonom, pre rozhodnutie si zadovážili všetky potrebné podklady, na základe ktorých zistili skutkový\nstav náležite a zistené skutočnosti správne právne posúdili tak, že žalobcovi zanikol nárok na uplatnenú\na rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. 200-030087-CA04/2018 z 27. novembra 2018\npriznanú nemocenskú dávku - materské. Vzhľadom k tomu, že sa najvyšší správny súd v podstatnom\nstotožnil s interpretáciou ustanovenia § 49 zákona č. 461/2003 Z. z. v zmysle, v akom túto normu (aj\nvo svetle žalobcom požadovanej analógie s ním označenými ustanoveniami zákona 571/2009 Z. z.)\nvyložili prvostupňový správny orgán aj žalovaná, stratilo na význame dôslednejšie sa zaoberať výhradou\nžalobcu, že ústne vyhlásené dôvody (odôvodnenie) vedúce krajský súd k záverom premietnutým do\nvýrokovej časti napadnutého rozsudku mali mať iný charakter a obsah ako dôvody uvedené v písomnom\nvyhotovení rozsudku. Napriek tomu najvyšší správny súd uvádza, že medzi žalobcom citovanou časťou\nprepisu zvukového záznamu z pojednávania konaného na krajskom súde dňa 15. júna 2020 a písomným\nvyhotovením kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku neidentifikoval najvyšší správny súd také\nzásadné významové odlišnosti, ktoré by ho viedli k záveru o možnej aplikácii kasačného dôvodu podľa\n§ 440 ods. 1 písm. f) SSP.\n48. Žalobca v kasačnej sťažnosti taktiež namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom v\nsúvislosti so žalovanou i krajským súdom identifikovanou podmienkou straty alebo zníženia príjmu zo\nzárobkovej činnosti. Konkrétne žalovaný uviedol, že „Podmienka zmeny životnej situácie a podmienka\nstraty príjmu zo zárobkovej činnosti, ktoré vo vyššie citovanej časti odôvodnenia Rozsudku považoval\nsúd za rozhodujúce, nie je podľa žiadneho právneho predpisu podmienkou pre vznik nároku na\nmaterské. Splnenie tejto podmienky vyžadovala Žalovaná od Žalobcu svojvoľne a nad rámec Zákona\no sociálnom poistení. Jedinou podmienkou vzniku nároku na materské súvisiacou s otázkou príjmu\nŽalobcu zo zárobkovej činnosti je podmienka špecifikovaná v ust. § 30 písm. b) Zákona o sociálnom\npoistení ...“. Najvyšší správny súd sa v tejto súvislosti odkazuje na body 38 až 43 odôvodnenia\ntohto rozsudku vyššie, ktoré možno primerane aplikovať aj na vysvetlenie existencie podmienky straty\nalebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti. Kasačný súd teda len v stručnosti uvádza, že uvedená\npodmienka má svoje normatívne zakotvenie v ustanovení § 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. Ako\nuž bolo skôr uvedené, účelom nemocenského poistenia nie je poskytovať poistencovi príplatok alebo\nakýsi doplnkový „benefit“ k príjmu, ale kompenzovať (aspoň čiastočne) výpadok príjmu, ktorý nastal z\ndôvodu vzniku sociálnej (zákonom č. 461/2003 Z. z. predpokladanej) situácie. Čo sa týka konštatovania\nžalobcu, že „ ... preukázal, že u neho došlo k zníženiu (strate) jeho priemerného mesačného zárobku\n\npribližne o 306,- €.“ najvyšší správny súd uvádza, že skutočnosť, že krajský súd v rozsudku neuviedol,\nresp. nerozvil úvahu o posudzovaní zmeny životnej situácie žalobcu, ale len stroho skonštatoval (v bode\n24 odôvodnenia), že „Vzhľadom k týmto skutočnostiam v danom prípade nedošlo k zmene životnej\nsituácie žalobcu, ktorá by si vyžadovala kompenzáciu príjmu.“ možno považovať za deficit kasačnou\nsťažnosťou napadnutého rozsudku krajského súdu. Krajský súd mal v rozsudku podrobnejšie vysvetliť,\nčo ho viedlo k vyššie uvedenému záveru a prečo zníženie príjmu o žalobcom tvrdených 306,- Eur\nmesačne nepovažoval za relevantnú stratu, resp. zníženie príjmu zo zárobkovej činnosti. Vzhľadom\nna nesplnenie podmienky starostlivosti o dieťa bližšie opísanej v bodoch 38 až 45 odôvodnenia tohto\nrozsudku vyššie, však najvyšší správny súd uvedený nedostatok odôvodnenia rozsudku nepovažoval\nza tak závažný, aby bol spôsobilý zmeniť výrok tohto rozsudku.\n49. V závere najvyšší správny súd, v súvislosti s tvrdením žalobcu, že „nesprávnym procesným\npostupom Žalovanej a Pobočky Sociálnej poisťovne došlo k porušeniu všeobecnej zásady zákazu\ndiskriminácie podľa pohlavia zakotvenej v právnom poriadku Slovenskej republiky.“ len dopĺňa,\nže samotný odklon od predchádzajúcej rozhodovacej praxe správnych orgánov nenapĺňa znaky\ndiskriminácie a nie je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, zvlášť pokiaľ žalovaná v období\npo zmene svojho prístupu k posudzovaniu materského vo veciach s obdobným skutkovým a právnym\nstavom rozhodovala rovnako ako v prípade žalobcu. V tomto smere žalobca neprodukoval žiaden\ndôkaz svedčiaci o opaku. Najvyšší správny súd poukazuje na to, že nemožno vylúčiť, že sa aj správny\norgán odkloní od existujúcej rozhodovacej praxe a v nových rozhodnutiach zaujme opačný právny\nnázor, než aký zaujal v obdobných právnych veciach v skôr vydaných rozhodnutiach. Tento odklon\nsúvisí s vyvíjajúcimi sa právnymi názormi aj na strane správnych orgánov, ktoré nie sú strnulé. Pokiaľ\nsprávny orgán v nových rozhodnutiach náležitým spôsobom odôvodní zmenu tohto právneho názoru,\ntakéto rozhodnutie je v súlade s princípmi právneho štátu, najmä so zásadou právnej istoty a rovnosti\núčastníkov konania. V predmetnej veci žalovaná dostatočným spôsobom odôvodnila svoje rozhodnutie,\nkeď individuálne uviedla, prečo v prejednávanej veci nedošlo k naplneniu zákonnej podmienky osobnej\nstarostlivosti o maloleté dieťa zo strany žalobcu ako iného poistenca.\n50. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší správny súd námietky žalobcu uvedené v\nkasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú\nsťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n51. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto\nkonaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej\nich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP).\n52. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}