{"guid": "a8fadbf5-9c15-4856-967b-2609dd166a77:edcf1584-999b-4658-b740-482f7632afba", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:4018200219.1", "spisova_znacka": "2Sžfk/44/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sžfk/44/2019 z 30. 9. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 30. septembra 2021, sp. zn. 2Sžfk/44/2019, ECLI:SK:NSSSR:2021:4018200219.1", "identifikacne_cislo": "4018200219", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2021-09-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-48.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 48 ods. 1 písm. c) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-48.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-48.odsek-3", "nazov": "§ 48 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-48.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-48.odsek-4", "nazov": "§ 48 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-48.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-45.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 45 ods. 2 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-45.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-45.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 45 ods. 2 písm. d) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-45.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-45.odsek-2.pismeno-e", "nazov": "§ 45 ods. 2 písm. e) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-45.odsek-2.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-48", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-45", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/edcf1584-999b-4658-b740-482f7632afba", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:4018200219.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2021:4018200219.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2021:4018200219.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n2Sžfk/44/2019\n4018200219\n30. 09. 2021\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSSR:2021:4018200219.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry\nPríbelskej, PhD. a zo sudcov JUDr. Anity Filovej (spravodajkyňa) a JUDr. Juraja Vališa, LL.M. v právnej\nveci žalobcu (sťažovateľ): JOLLY - CLUB, s.r.o., so sídlom Podzámska 9, Nové Zámky, IČO: 36 550\n159, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Pribinova\n9, Nové Zámky, IČO : 36 813 401, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so\nsídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n100455601/2018 z 27. februára 2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v\nNitre č.k. 11S/52/2018-115 z 24. apríla 2019, takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a.\nII. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo „správny súd“) podľa\n§ 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej\naj ako „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100455601/2018 z 27. februára 2018 (ďalej aj\nako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Nitra (ďalej aj\nako „správca dane“) č. 9412401/5/412833/2015 z 25. februára 2015 (ďalej aj ako „prvostupňové\nrozhodnutie“). Správca dane postupom podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový\nporiadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „daňový\nporiadok“ alebo „zákon č. 563/2009 Z.z.„) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 3 168,19 € na dani z\npridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie november 2007 s tým, že základ dane a\ndaň boli určené podľa pomôcok postupom podľa § 48 daňového poriadku.\n2. V odôvodnení rozsudku správny súd uviedol, že jeho úlohou bolo posúdiť, či v predmetnej veci\nboli splnené podmienky pre určenie dane z pridanej hodnoty podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie\nnovember 2007 v zmysle ustanovenia § 48 ods. 1 písm. c/ daňového poriadku.\n3. V odôvodnení svojho rozsudku správny súd odkázal na ustanovenie § 140 SSP a odôvodnenie\nrozsudku č.k. 11S/51/2018-115 z 27. februára 2019, z dôvodu, že na danom správnom súde\nprebehlo viacero konaní, v ktorých vystupovali rovnakí účastníci konania, predmetom týchto konaní\nbolo preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí žalovaného a ich predchádzajúcich rozhodnutí a\npostupov správcu dane týkajúcich sa dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2007 až\ndecember 2007, určenej podľa pomôcok a to na základe oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok\nzo dňa 12.10.2012 práve s odkazom na ustanovenie § 48 ods. 1 písm. c/ daňového poriadku. Rozsudok\n\nč.k. 11/S/51/2018-115 z 27. februára 2019 sa týkal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného vo\nvzťahu k zdaňovaciemu obdobiu september 2007 s tým, že žalobca v tomto konaní (sp.zn. 11S/52/2018)\nuviedol rovnaké žalobné námietky ako v konaní vedenom pod sp.zn. 11S/51/2018, zo strany žalovaného\nbolo podané obsahom rovnaké vyjadrenie a jedná sa o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktoré bolo\nvydané na základe totožných pomôcok (§ 48 ods. 3 daňového poriadku), konkrétne vymenovaných na\nstrane 4 a 5 napadnutého rozhodnutia, pričom rozdiel spočíval len v tom, že sa jedná o iné zdaňovacie\nobdobie a inú sumu rozdielu dane z pridanej hodnoty. Správny súd sa v plnom rozsahu stotožnil s\nprávnym posúdením veci uvedeným v rozsudku č.k. 11S/51/2018-115 z 27. februára 2019 pokladajúc\nho za plne aplikovateľný na vec prejednávanú v tomto konaní. Preto, odvolávajúc sa na vyššie uvedený\nrozsudok a jeho odôvodnenie, podanú žalobu zamietol. O trovách konania správny súd rozhodol tak,\nže žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na §\n168 SSP vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania, pričom túto\nmu možno priznať len vo výnimočných prípadoch, avšak o takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo\na tiež zo spisu nevyplývalo, že by žalovanému v súvislosti s týmto správnym súdnym konaním trovy\nkonania vznikli.\n4. Z odôvodnenia rozsudku správneho súdu sp.zn. 11S/51/2018 z 27. februára 2019, na ktorý bolo\ns poukazom na ustanovenie § 140 SSP odkázané je preukázané, že správny súd v danom prípade\nskúmal, či v predmetnej veci boli splnené podmienky pre určenie dane z pridanej hodnoty podľa pomôcok\nza zdaňovacie obdobie september 2007 podľa ustanovenia § 48 ods. 1 písm. c/ daňového poriadku.\nSprávny súd poukázal na to, že bolo potrebné vychádzať z daňovej kontroly dane z príjmov právnickej\nosoby za zdaňovacie obdobie roku 2007, ktorá sa u žalobcu začala dňa 01.07.2010 a v rámci ktorej\nžalobca správcovi dane predkladal i zálohové pásky za rok 2007 z elektronickej registračnej pokladnice\nEURO-2500 TX, pričom dňa 09.09.2010 konateľ žalobcu správcovi dane oznámil, že elektronické\nregistračné pokladnice využívané v roku 2007 sú už vyradené a nie je možné ich predložiť. Žalobca\nbol tiež vyzvaný, aby predložil kontrolné pásky z elektronickej registračnej pokladnice za konkrétne\nobdobia roku 2007, pričom tieto správca dane žiadal od žalobcu v roku 2010, teda nepochybne v\nčase, keď bol žalobca povinný kontrolnú pásku uchovávať, keď táto povinnosť mu vyplývala výslovne z\nustanovenia § 3 ods. 8 vyhlášky MF SR č. 55/1994 Z.z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou\nregistračnou pokladnicou v znení neskorších predpisov (kontrolná páska sa uchováva po dobu troch\nrokov od konca kalendárneho roku, v ktorom bola vyhotovená). Konateľ žalobcu dňa 03.11.2010\noznámil, že požadované doklady nie je možné predložiť, nakoľko sa znehodnotili z dôvodu zaplavenia\nskladových priestorov suterénu počas prívalových dažďov, k čomu predložil fotokópiu správy o zásahu\nvydanú Okresnou správou Zboru požiarnej ochrany Nové Zámky dňa 18.06.2010 (odčerpávanie\nvody z pivničných priestorov reštaurácie Ajax). Dňa 08.12.2010 správca dane spísal zápisnicu o\nústnom pojednávaní a prítomným konateľom žalobcu oznámil, že z predložených kontrolných pások z\nregistračnej pokladnice vyhotovil prehľad jej používania v jednotlivých dňoch a mesiacoch roku 2007,\npričom zistil, že pokladnica bola používaná i v tréningovom (nefiškálnom) režime, kedy tržba nebola\nevidovaná v pokladnici a počet všetkých účteniek prevyšuje počet fiškálnych účteniek, čo znamená, že\nbola zistená i existencia nefiškálnych účteniek. K uvedenému žalobca vo vyjadrení zo dňa 20.01.2011\npripustil, že niektorí čašníci mohli nesprávne používať pokladnicu i v tréningovom režime a k stornovanej\nsume 2 444 693,- Sk (81 148,94 €) za rok 2007 uviedol, že už zo samotných stornovaných dokladov je\nzrejmá ich nesprávnosť spôsobená technickým zariadením alebo zlyhaním ľudského faktora (omylom\nnahodené položky, pokiaľ ide o množstvo a cenu).\n5. Ďalej správny súd v odôvodnení rozsudku sp.zn. 11S/51/2018 z 27. februára 2019 uviedol (bod\n35 rozsudku), že k daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január december 2007 je potrebné uviesť, že táto sa začala dňa 05.09.2012 a na pojednávaní konanom\ndňa 04.10.2012 bol žalobca vyzvaný, aby predložil účtovné a iné doklady preukazujúce hospodárske\noperácie a účtovné prípady v jednotlivých kontrolovaných zdaňovacích obdobiach roku 2007 (okrem\niného i vytlačené nefiškálne pokladničné doklady vyhotovené elektronickou registračnou pokladnicou\nEURO-2500TX, výrobné číslo LDY00001P, DKP 63120201454424002, prehľad jej používania vo\nfiškálnom aj nefiškálnom režime v jednotlivých dňoch, nefiškálne denné, resp. mesačné uzávierky,\npokladnice s uvedením základu dane z pridanej hodnoty a dane z pridanej hodnoty a ďalšie). Tiež\npoukázal na to, že o povinnosti žalobcu predložiť tieto doklady týkajúce sa zdaňovacích období roku\n2007 nemožno pochybovať, pretože vyplýva priamo z ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d/ daňového\nporiadku a žalobca bol povinný tieto doklady v roku 2012 uchovávať, pričom táto povinnosť mu vyplývala\nz ustanovenia § 35 ods. 3 a z ustanovenia § 36 ods. 1 a 2 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení\n\núčinnom v čase kontrolovaného zdaňovacieho obdobia, resp. i v znení účinnom do 29.12.2012, teda i\nv čase začatia daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty.\n6. Správny súd v bode 36 rozsudku sp.zn. 11S/51/2018 z 27. februára 2019 poukázal tiež na to, že\no predloženie účtovných dokladov týkajúcich sa roku 2007 bol žalobca žiadaný správcom dane i v\nrámci daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2007, pričom\nich nepredložil s odôvodnením, že sa znehodnotili pri zaplavení skladových priestorov dodajúc, že\nnesplnenie povinností uvedených v ustanovení § 45 ods. 2 písm. a/, d/, e/ zákona č. 563/2009 Z. z.,\nv dôsledku ktorého nemožno daň správne zistiť, má (tak ako každé nesplnenie zákonnej povinnosti)\nzákonný následok, ktorý sa v konkrétnom prípade prejavuje tým, že správca dane v zmysle ustanovenia\n§ 48 ods. 1 písm. c/ daňového poriadku pristúpi k zisteniu základu dane a k určeniu dane pomocou\npomôcok, keďže nemožno daň správne zistiť.\n7. Správny súd mal za to, že v predmetnej veci nastal zákonný dôvod na určovanie dane podľa pomôcok\na správca dane bol v zmysle ustanovenia § 48 ods. 3 daňového poriadku oprávnený použiť pomôcky,\nktoré mal k dispozícii alebo ktoré si obstaral aj bez súčinnosti s daňovým subjektom. Tiež poukázal na to,\nže výpočet pomôcok, ktoré je správca dane oprávnený použiť nie je taxatívny (§ 48 ods. 3), ale ak nastal\nproces určovania dane a následne daňový subjekt predloží doklady, správca dane ich môže využiť len\nako pomôcky, t.j. nemôže sa vrátiť do procesu daňovej kontroly dodajúc, že pri procese určovania dane\npodľa pomôcok sa nevykonáva dokazovanie za účelom zistenia dane, ale daň sa určuje, teda daňový\nsubjekt sa môže vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok pre použitie tohto spôsobu určenia\ndane a k tomu, či správca dane prihliadol na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový\nsubjekt, aj keď ním neboli uplatnené. Použitie pomôcok predstavuje náhradný spôsob určenia dane v\ntých prípadoch, keď nemožno stanoviť daň v rámci riadneho dokazovania, pričom zákon č. 563/2009\nZ.z. výslovne stanovuje, že správca dane môže účtovné doklady a iné doklady predložené daňovým\nsubjektom využiť ako pomôcky za predpokladu, že ich tento predloží v priebehu určenia dane správcom\ndane podľa pomôcok (§ 48 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z.).\n8. Za nedôvodnú považoval správny súd námietku spočívajúcu v tom, že správca dane využil ako\npomôcku protokol zo dňa 31.05.2011 o určení dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie\nroku 2007 poukazujúc na to, že z tohto protokolu vyplýva, že v roku 2007 bolo elektronickou registračnou\npokladnicou u žalobcu vytlačených 67 642 účteniek, z toho fiškálnych 32 230 kusov a nefiškálnych\n35 412 kusov. Správca dane žalobcovi upravil (zvýšil) základ dane za uvedené zdaňovacie obdobie o\nsumu 6 171 308,- Sk (204 849,90 €) (položky zvyšujúce výsledok hospodárenia - rozdiel) a zároveň\nmu upravil (znížil) základ dane o sumu 3 855 981,-Sk (127 995,12 €) (položky znižujúce výsledok\nhospodárenia - rozdiel), pričom základ dane po daňovej kontrole je v sume 1 520 794,-Sk (50 481,11 €)\na daň po kontrole je potom v sume 288 950,-Sk, t.j. 9 591,39 €. Správny súd mal za to, že predmetný\nprotokol bolo možné využiť ako pomôcku pri určovaní dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\nseptember 2007 a že rovnako bolo možné využiť i rozhodnutie správcu dane zo dňa 08.02.2016, ktorým\nbol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2007 v\nsume 9 591,93 €, ako i rozhodnutie žalovaného zo dňa 03.05.2016 (právoplatné dňa 09.05.2016), ktorým\nbolo rozhodnutie správcu dane zo dňa 08.02.2016 potvrdené ako vecne správne. V tejto súvislosti\ntiež správny súd doplnil, že uvedený protokol i rozhodnutia bolo možné využiť ako pomôcku i z toho\ndôvodu, že v čase rozhodovania žalovaného t.j. dňa 27.02.2018 (v totožný deň rozhodoval žalovaný aj\no odvolaní žalobcu voči napadnutému rozhodnutiu, vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu november 2007\n- poznámka kasačného súdu) o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 25.02.2015\n(ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2007)\nuž bolo právoplatne rozhodnuté o daňovej povinnosti žalobcu na dani z príjmov právnickej osoby\nza zdaňovacie obdobie roku 2007, pričom rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 11S/133/2016-62 zo dňa\n04.10.2017 bola zamietnutá žaloba žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 03.05.2016 a tento\nrozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.01.2018, ktorú skutočnosť mal správny súd preukázanú z\njeho evidencie dodajúc, že konanie o kasačnej sťažnosti žalobcu zo dňa 25.01.2018 bolo zastavené\nuznesením tunajšieho súdu č.k. 11S/133/2016-115 zo dňa 15.03.2018 z dôvodu nezaplatenia súdneho\npoplatku za kasačnú sťažnosť v súdom určenej lehote, pričom sťažnosť žalobcu zo dňa 29.03.2018\nproti uzneseniu č.k. 11S/133/2016-115 zo dňa 15.03.2018 o zastavení konaní o kasačnej sťažnosti bola\nzamietnutá uznesením č.k. 11S/133/2016-137 zo dňa 17.05.2018.\n9. K námietke žalobcu, že správca dane opakovane žiadal doklady, ktoré už mal k dispozícii správny súd\nuviedol, že správca dane opätovne požadoval od žalobcu predloženie konkrétnych účtovných dokladov\n\ntýkajúcich sa roku 2007 aj na pojednávaní dňa 04.10.2012, pričom povinnosť žalobcu i v roku 2012\nuchovávať doklady vzťahujúce sa k roku 2007 vyplývala z ustanovenia § 35 ods. 3 a § 36 ods. 1 zákona\nč. 431/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov zdôrazniac, že i pokiaľ by žalobca predložil požadované\núčtovné doklady v rámci daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku\n2007, táto skutočnosť ho nezbavuje povinnosti predložiť požadované účtovné doklady v rámci daňovej\nkontroly dane z pridanej hodnoty za jednotlivé zdaňovacie obdobia (mesiace) roku 2007.\n10. K námietke, že správnosť výpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2007\nnie je možné preskúmať a matematicky skontrolovať správny súd uviedol, že v predmetnej veci bola\ndaň určená podľa pomôcok a nie na základe dokazovania za účelom zistenia jej výšky, a to práve z\ndôvodu nepredloženia relevantných dokladov pre určenie daňovej povinnosti žalobcu, pričom povinnosť\ntieto doklady uchovávať a predložiť bola jednoznačne na strane žalobcu. Správny súd v tejto súvislosti\ndôvodil, že pri určovaní dane podľa pomôcok nedochádza k preverovaniu alebo zisťovaniu skutočností\nrozhodujúcich pre správne určenie dane, ale k určeniu dane podľa pomôcok s tým, že takýto postup\nje dôsledkom nesplnenia si povinností daňovníka v zákonom určenom rozsahu a v zákonom určených\nlehotách dodajúc že správca dane nie je povinný o pomôckach, ktoré má k dispozícii informovať daňový\nsubjekt a daň určuje podľa pomôcok i bez súčinnosti daňového subjektu (rozsudok Najvyššieho súdu\nSR sp.zn. 8Sžf/11/2015). Správny súd tiež odkázal na ustanovenie § 49 ods. 2 daňového poriadku,\nv zmysle ktorého sa daňový subjekt môže vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie\ntohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5, teda k povinnosti správcu dane\nprihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli\nuplatnené. S poukazom na uvedené správny súd uzavrel, že žalobca sa ako daňový subjekt nemohol\ndomáhať preskúmania a matematického skontrolovania výpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie september 2007, pričom na okolnosti, z ktorých vyplývajú pre žalobcu výhody správca dane\nprihliadol, čo vyplýva aj z napadnutého rozhodnutia žalovaného a správcu dane, ktorý uznal žalobcovi\nprávo na odpočítanie dane v sume 3 135,-Sk, t.j. 104,06 €.\n11. S poukazom na uvedené správny súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v\nzmysle zákona, keď daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za jednotlivé zdaňovacie obdobia roku\n2007 (začatú dňa 05.09.2012) ukončil dňa 12.10.2012 a dňa 16.10.2012 prešiel na určovanie dane podľa\npomôcok (oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok zo dňa 12.10.2012), ktoré v odôvodnení svojho\nrozhodnutia špecifikoval, pričom ako pomôcky využil i výpovede svedkov a poznatky získané v priebehu\ndaňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2007. Výsledkom určenia\ndane podľa pomôcok bolo vyrubenie rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september\n2007 v sume 2 856,10 €. Správny súd mal za to, že správne postupoval aj žalovaný, keď rozhodnutie\nsprávcu dane zo dňa 25.02.2015 potvrdil podľa ustanovenia § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z., pričom\nvychádzal z existencie právoplatných rozhodnutí vydaných vo vzťahu k žalobcovi na dani z príjmov\nprávnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2007. Rovnako poukázal na to, že žalovaný nie je v\ndanom prípade kompetentný posudzovať správnosť použitých pomôcok a preto rozhodnutie potvrdí aj\nv takom prípade, keď správca dane použije nesprávne pomôcky, prípadne nimi nezistí skutkový stav v\nsúlade so skutočnosťou. Tiež správny súd zdôraznil, že žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým\nzisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol\nžiadnym spôsobom poškodený dodajúc, že záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili\nvo svojich rozhodnutiach zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi\nustanoveniami zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení platnom v čase posudzovaného\nzdaňovacieho obdobia, pričom nezistil žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by\nmusel prihliadať.\n12. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa §\n440 ods. 1 písm. g/ SSP navrhujúc, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie\nžalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 100%.\n13. Mal za to, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, keď nesprávne interpretoval ustanovenie\n§ 3, § 24 a § 48 daňového poriadku.\n14. Rovnako namietal nesprávnosť rozhodnutia žalovaného, a to z dôvodu nesprávneho právneho\nposúdenia veci pri výklade ust. § 3 ods. 1 a 3, § 24 a § 48 daňového poriadku. Tiež namietal proces\n\ndokazovania, z ktorého žalovaný vychádzal pri svojom rozhodovaní, keď žalovaný rozhodoval postupom\npodľa § 48 daňového poriadku, keď určil daň podľa pomôcok, pričom za pomôcky považoval výlučne\nvýsledky zistení z daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2007. Uviedol, že žalovaný\nrozhodol o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty vychádzajúc zo zvýšeného hospodárskeho\nvýsledku, ktorý mal žalovaný zistiť v priebehu daňovej kontroly na dani z príjmu. Žalovaný zvýšil výsledok\nhospodárenia o sumu 6 171 308,- Sk (204 849,90 €), ktorú mal zistiť z nefiškálnych účteniek, ktoré vydal a\nz hodnôt, ktoré nevyplývali z daňovej kontroly, ale z odhadov žalovaného. Žalobca spochybňoval výpočty\nžalovaného a správcu dane, ktorými sa mal žalovaný dopracovať k hospodárskemu výsledku. Hlavne\npoukázal na skutočnosť, že závery žalovaného boli nepresvedčivé a nenasvedčovali vykonanému\ndokazovaniu. Namietal, že výsledok dokazovania v konaní o dani z príjmov neviedol k jednoznačnému\nzáveru, aký prijal žalovaný na dani z príjmov a ktorý si osvojil za základ pre dorubenie dane z pridanej\nhodnoty. Naviac zdôraznil, že z protokolu o dani z príjmov vychádzal žalovaný len z časti príjmov, pričom\nnákladové položky potrebné na dosiahnutie príjmu pri DPH na rozdiel od dani z príjmu nezohľadnil a\nDPH vyrubil z hrubých príjmov, a teda nepoužil rovnaký postup v spomínaných konaniach.\n15. Žalobca namietal, že žalovaný od neho opakovane žiadal doklady, ktoré jednoznačne správca dane\nuž mal k dispozícii, ktorá skutočnosť vyplýva z protokolu o daňovej kontrole z roku 2011, ale aj z celého\nadministratívneho spisu žalovaného od začatia daňovej kontroly na DPPO tvrdiac, že žalovaný resp.\nsprávca dane, ktorý nevedel na základe vykonaného dokazovania zdôvodniť svoj záver v napadnutom\nrozhodnutí vo veci DPPO mienil dôkaznú núdzu subsumovať pod ustanovenia o určení dane podľa\npomôcok, keď uviedol, že k takému spôsobu určenia dane pristúpil na základe toho, že nepredložil\nsprávcovi dane doklady a nespolupracoval.\n16. Zastával názor, že správca dane nepostupoval v súlade s ustanovením § 3 zákona č. 563/2009 Z.z.,\nkeď účelovo využil pri určení dane z príjmov inštitút určenia dane podľa pomôcok na základe výzvy na\npredloženie dokladov, ktoré preukázateľne už v rámci daňovej kontroly mal k dispozícii, pričom, pokiaľ\ndeklaroval postup podľa § 48 daňového poriadku nevykonal žiadne úkony, ktoré by nasvedčovali snahe\nzískať čo najreálnejší obraz o výsledku jeho hospodárenia a naopak formálne podľa ustanovenia §\n48 daňového poriadku opakovane hodnotil už skôr získané dôkazy v rámci daňového konania. Tiež\nnamietal, že rozhodnutie žalovaného týkajúce sa dane z príjmov neobsahuje odôvodnenie, ktoré by bolo\nsúladné s ustanovením § 63 daňového poriadku a ktoré by dávalo odpoveď na otázku spôsobu výpočtu\nrozdielu dane deklarovaným žalovaným.\n17. Na základe vyššie uvedených skutočností mal žalobca za to, že základ dane v daňovom priznaní\nna dani z pridanej hodnoty za mesiac november 2007 bol uvedený v správnej výške a preto je\nrozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane v rozpore s ust. § 3, § 24 a § 48 daňového\nporiadku, nevychádza z výsledkov vykonaného dokazovania, tvrdenia žalovaného, ktoré sú základom\njeho rozhodnutia neboli preukázané dodajúc, že splnil všetky formálne aj materiálne predpoklady pre\npriznanie nároku na odpočet DPH.\n18. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu nevyjadril.\n19. 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny\nsúd“) činnosť a začal konať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal Najvyšší súd SR v\nSprávnom kolégiu (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Predmetná kasačná sťažnosť\nbola predložená Najvyššiemu súdu SR 6. augusta 2019 a zaregistrovaná v jeho Správnom kolégiu pod\nsp.zn. 2Sžfk/44/2019. Od 1. augusta 2021 je teda na konanie o nej príslušný Najvyšší správny súd. Vec\nbola 18. augusta 2021 náhodným spôsobom pridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu\nSR, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou.\n20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a/ SSP v spojení s\n§ 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a §\n444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu,\nproti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti\n(§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v\npodanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP\nbez nariadenia pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na\n\ninternetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, dospel k záveru, že kasačná\nsťažnosť žalobcu nie je dôvodná.\n21. Najvyšší správny súd, ako súd kasačný konštatuje, že predmetom kasačného konania je skutkový\na právny stav týkajúci sa daňovej kontroly DPH za obdobie január 2007 až december 2007\nrovnakých účastníkov JOLLY - CLUB, s.r.o. proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej\nrepubliky, ktorý bol predmetom konania a rozhodovania iných senátov kasačného súdu uvedených\npod sp.zn. 3Sžfk/86/2019 zo dňa 16. decembra 2020, sp.zn. 3Sžfk/65/2019 zo dňa 16. decembra\n2020, sp.zn. 3Sžfk/64/2019 zo dňa 16. decembra 2020, sp.zn. 3Sžfk/47/2019 zo dňa 16. decembra\n2020, sp.zn. 1Sžfk/48/2019 zo dňa 24. septembra 2020, sp.zn. 4Sžfk/31/2019 zo dňa 5. mája 2020,\nsp.zn. 6Sžfk/43/2019 zo dňa 21. apríla 2020, sp.zn. 8Sžfk/31/2019 zo dňa 30. apríla 2020 a sp.zn.\n6Sžfk/18/2019 zo dňa 13. februára 2020, ku ktorým sa teraz Najvyšší správny súd, ako súd kasačný\nv celom rozsahu hlási.\n22. Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už\nbola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už\nlen na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.\n23. O predmete konania v obdobnej veci už rozhodol kasačný súd rozsudkom sp.zn. 6Sžfk/18/2019 zo\ndňa 13. februára 2020 v právnej veci rovnakých účastníkov, ktorého relevantnú časť odôvodnenia senát\nkasačného súdu preberá v doslovnom znení:\n„...69. Zo skutkových zistení, na základe predloženého administratívneho spisu nesporne vyplýva, že\nsprávca dane v danom prípade k určeniu dane podľa pomôcok pristúpil až po zistení objektívnej\nnemožnosti určiť daň v dôsledku nepredloženia daňových dokladov v stanovenej lehote.\n70. Daňové úrady a Finančné riaditeľstvo SR chránia fiškálne záujmy štátu. Ich úlohou je vykonávať\ndozor, aby si daňové subjekty plnili v súlade s hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči\nštátnemu rozpočtu. Je povinnosťou daňového subjektu preukázať, že skutočnosti, t.j. rozhodné údaje,\nktoré majú vplyv na správne určenie dane, sú úplné a správne. Ak daňový subjekt nesplní svoju\ndôkaznú povinnosť pri určení výšky dane, daň určí správca dane podľa pomôcok. Správca dane pritom\nvychádza z dostupných dokladov. V preskúmanej veci je zrejmé, že daňový subjekt so správcom dane\nnespolupracoval, preto boli splnené zákonom stanovené podmienky na určenie dane podľa pomôcok.\n71. Najvyšší súd SR po oboznámení sa s obsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému\nrozsudku Krajského súdu v Nitre, po preskúmaní napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom\npripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov\na relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku.\n72. Námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako nepodstatné, ktoré\nneboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia, pretože v podstate išlo o totožné námietky,\nktoré boli už obsahom tak administratívneho konania, ako aj podanej žaloby. S týmito námietkami sa\nnáležitým spôsobom vysporiadal vo svojom rozhodnutí tak odvolací správny orgán ako aj Krajský súd\nv Nitre.\n73. Na doplnenie kasačný súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu mal za preukázané, že\nsprávca dane vykonal u daňového subjektu najskôr daňovú kontrolu na dani z príjmov právnickej osoby\nza zdaňovacie obdobie za rok 2007, ktorá začala 01.07.2010 a bola ukončená prerokovaním Protokolu\nč. 631/320/33815/11/H, SH dňa 31.05.2011.\n74. Vo vyrubovacom konaní správca dane vydal dodatočný platobný výmer, ktorým daňovému subjektu\nna dani z príjmov právnickej osoby za rok 2007 vyrubil rozdiel dane vo výške 9 591,38 €. Daňový subjekt\nsa proti rozhodnutiu správcu dane odvolal a Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím zo dňa 14.12.2011\nzrušilo toto rozhodnutie správcu dane a vec vrátilo na nové konanie a rozhodnutie z dôvodu, že správca\ndane pri vydaní dodatočného platobného výmeru nedodržal ust. § 30 ods. 3 zákona o správe daní a\npoplatkov. Z rozhodnutia správcu dane nebolo tiež zrejmé, akým spôsobom vyčíslil náklady vzťahujúce\nsa k nefiškálnym tržbám.\n\n75. Dňa 02.02.2012 správca dane vydal vo vyrubovacom konaní ďalší dodatočný platobný výmer, ktorý\nbol potvrdený odvolacím rozhodnutím zo dňa 30.04.2012. Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ\ndňa 13.06.2012 žalobu.\n76. O žalobe bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 15.12.2012 tak, že bolo\nprvostupňové aj druhostupňové rozhodnutie správcu dane zrušené.\n77. Následne správca dane v ďalšom konaní postupoval v súlade s vysloveným právnym názorom\nKrajského súdu v Nitre. Vydal ďalšie rozhodnutie dňa 28.02.2014 o vyrubení rozdielu dane, pričom\nžalobca sa aj voči tomuto rozhodnutiu odvolal. O odvolaní bolo rozhodnuté rozhodnutím žalovaného zo\ndňa 26.05.2014. Žalobca podal voči proti rozhodnutiu žalovaného žalobu na Krajský súd v Nitre. Krajský\nsúd o žalobe rozhodol dňa 25.06.2015, rozsudkom sp.zn. 26S/11/2014 tak, že opakovane rozhodnutie\nžalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia\nrozhodnutí bolo, že správca dane v odôvodnení rozhodnutia dostatočným spôsobom neuviedol svoju\nsprávnu úvahu. O vzťahu k použitiu, resp. nepoužitiu jednotlivých pomôcok.\n78. Následne správca dane vydal ďalšie rozhodnutie zo dňa 08.02.2016, voči ktorému podal sťažovateľ\nodvolanie. Po podaní odvolania žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane svojim rozhodnutím zo\ndňa 03.05.2016. Daňový subjekt aj proti tomuto rozhodnutiu podal žalobu, o ktorej bolo rozhodnuté\nrozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp.zn. 11S/133/2016 zo dňa 04.10.2017 tak, že rozhodnutie\nžalovaného potvrdil [správne malo byť uvedené, že žalobu zamietol - poznámka kasačného súdu].\n79. Kasačný súd mal z obsahu administratívneho spisu nesporne za preukázané, že Daňový úrad\nNitra vykonal u sťažovateľa daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\njanuár 2007 až december 2007. O výsledku určenia dane vyhotovil protokol o určovaní dane podľa\npomôcok č. 9412402/5/3128373/2012 zo dňa 29.10.2012. Preverením skutočností rozhodujúcich pre\nsprávne určenie dane bolo správcom dane zistené, že daňový subjekt na evidenciu tržieb v roku\n2007 používal elektronickú registračnú pokladnicu typu EURO-2500TX, výrobné číslo LDY00001P, DKP\n6312020145424002, pridelený Daňovým úradom Nové Zámky zo dňa 17.05.2016 [správne malo byť\nuvedené 2006 - poznámka správneho súdu] a vyradenú Daňovým úradom dňa 15.04.2009.\n80. Vzhľadom ku skutočnosti, že správcovi dane neboli predložené potrebné dôkazy, vo vyrubovacom\nkonaní bol sťažovateľ vyzvaný, aby predložil dodávateľské a odberateľské faktúry za rok 2007, príjmové\na výdavkové pokladničné doklady za rok 2007, jedálne lístky a podrobné rozpočty denného menu za rok\n2007, cenové kalkulácie vlastných výrobkov, zálohové pásky z elektronickej registračnej pokladnice a\nknihy pokladnice za rok 2007, aby na ich základe mohol vykonať v zmysle právneho názoru dokazovanie\nzamerané na vyčíslenie nepriznaných tržieb vzniknutých vyhotovením nefiškálnych účteniek. Daňový\nsubjekt predložil dodávateľské a odberateľské faktúry za rok 2007, príjmové a výdavkové pokladničné\ndoklady za rok 2007 a knihy pokladnice. Ostatné požadované doklady daňový subjekt nepredložil z\ndôvodu, že ich už nearchivuje.\n81. Na základe vyššie uvedených skutočností pristúpil správca dane k určeniu výšky dane na základe\npomôcok. Súpis pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň\nje podrobne opísaný v prvostupňovom rozhodnutí zo dňa 25.02.2015 č. 9412401/5/412494/2015.\n82. Daňovej kontrole na určenie DPH predchádzala daňová kontrola na dani z príjmov právnickej osoby\nza rok 2007, v rámci ktorej prebehlo rozsiahle dokazovanie. Protokol z tejto kontroly bol použitý ako\njedna z pomôcok aj pri daňovej kontrole na dani z pridanej hodnoty vykonanej u sťažovateľa.\n83. Z vyššie cit. ust. § 48 daňového poriadku vyplýva, že zákonodarca zveruje do právomoci správcu\ndane zistiť základ dane a určiť daň podľa pomôcok stanovených zákonom potom, čo správca dane\noznámil daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, pričom dňom začatia určovania dane podľa\npomôcok je deň uvedený v oznámení.\n84. Ku kasačnej námietke sťažovateľa ohľadom nesprávnej aplikácie ust. § 48 zákona č. 563/2009 Z.z.\nkasačný súd udáva, že s touto nie je možné súhlasiť. V danom prípade boli dodržané zákonné podmienky\nna použitie ust. § 48 cit. zákona a postup správcu dane pri určovaní dane podľa pomôcok je možné\npovažovať za súladný so zákonom.\n\n85. Kasačný súd konštatuje, že určenie dane podľa pomôcok má subsidiárny charakter. Svojou\npodstatou ide o núdzový právny režim zisťovania základu dane. O jeho použití rozhodne správca dane.\n86. Senát kasačného súdu zdôrazňuje, že správca dane pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok až po\nzistení objektívnej nemožnosti určiť daň v dôsledku nepredloženia daňových dokladov.\n87. K ďalšej námietke sťažovateľa, že žalovaný rozhodol o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty\nvychádzajúc zo zvýšeného hospodárskeho výsledku sťažovateľa, ktorý mal žalovaný zistiť v priebehu\ndaňovej kontroly na dani z príjmu, kasačný súd udáva, že ani s touto nie je možné sa stotožniť.\nCharakteristickým znakom postupu správcu dane pri určení dane podľa pomôcok je, že sa tu neuplatňuje\nzásada súčinnosti (§ 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z.). Určovanie dane podľa pomôcok je postup, ktorý\nsprávca dane môže uplatniť v dôsledku neplnenia, resp. nesplnenia si povinnosti daňovým subjektom.\nAk nie je možné stanoviť základ dane a výšku dane v súčinnosti s daňovým subjektom, správca dane\nzáklad dane môže zistiť a určiť sám, a to na základe pomôcok, ktoré má k dispozícii. Pomôcky teda\nobstaráva správca dane bez súčinnosti s daňovým subjektom a posúdenie pomôcok je ponechané tiež\nna úvahe správcu dane.\n88. Ide o prísnejší právny režim, keďže v zmysle ust. § 49 ods. 2 daňového poriadku sú práva daňového\nsubjektu obmedzené tak, že daňový subjekt je oprávnený sa vyjadriť len k dodržovaniu zákonných\npodmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane.\n89. Je treba zdôrazniť, že k určovaniu dane podľa pomôcok dochádza len vtedy, ak daňovú povinnosť\nnebolo možné stanoviť dokazovaním v priebehu určenia dane podľa pomôcok. Použitie pomôcok teda\npredstavuje náhradný spôsob určenia dane, a to za situácie, keď nie je možné stanoviť daň v rámci\nriadneho dokazovania.\n90. V tejto súvislosti poukazuje Najvyšší súd SR aj na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho správneho\nsúdu sp.zn. 2Afs/207/2005, z ktorého vyplýva, že „... k použitiu pomôcok je ďalej vhodné uviesť, že sa\njedná o nástroje slúžiace ku kvalifikovanému odhadu daňovej povinnosti a musia preto mať racionálnu\npovahu a musia v maximálne reálne v dostupnej miere usilovať o presnosť nimi určovaných povinností.\nPomôcky nie sú nástrojom k trestaniu daňového subjektu, ale predstavujú podklad pre kvalifikovaný\nodhad relevantných skutočností.“\n91. Podľa záverov R - 4Afs/25/2015: „... Najvyšší správny súd zastáva názor, že pokiaľ nie je možné\nvychádzať len z účtovníctva pre jeho neúplnosť či medzery, je možné skutkový stav doplniť inými\nspôsobmi...“\n92. Kasačný súd sa nestotožnil ani s kasačnou námietkou porušenia zásad správy daní upravených v §\n3 cit. zákona, nakoľko sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti nekonkretizoval žiadne porušenie zásady,\njeho konštatovanie bolo len všeobecné.\n93. Námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako neopodstatnené,\nktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia, pretože krajský súd sa vo svojom\nrozsudku riadne so všetkými vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by\nzostalo na kasačnom súde ....“\n24. Vychádzajúc z uvedeného kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k\nnapadnutému rozsudku správneho súdu nezistiac žiaden dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie, a preto\nkasačnú sťažnosť žalobcu podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n25. O trovách kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods.\n1 a § 168 SSP tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov kasačného konania nebol priznaný z dôvodu\nneúspechu v kasačnom konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.\n26. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/52/2018", "guid": "c18ee7e1-6e99-4a5f-83bc-630cdf6b7f15:c71e9ce2-7cb6-484b-bb92-5907d76f54e4", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}