{"guid": "378d603a-5282-456c-b2af-2a8142d3ecd5:7d65deef-ebe2-4afd-95cf-add7689599f4", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:3017200019.1", "spisova_znacka": "2Asan/24/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Asan/24/2018 z 24. 11. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 24. novembra 2021, sp. zn. 2Asan/24/2018, ECLI:SK:NSSSR:2021:3017200019.1", "identifikacne_cislo": "3017200019", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2021-11-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-177.odsek-1", "nazov": "§ 177 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-177.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-177"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-178.odsek-1", "nazov": "§ 178 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-178.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-178"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-72", "nazov": "§ 72 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-72", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-72"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-76.odsek-1.pismeno-j", "nazov": "§ 76 ods. 1 písm. j) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-76.odsek-1.pismeno-j", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-76"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-177", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-178", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-72", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-76"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7d65deef-ebe2-4afd-95cf-add7689599f4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:3017200019.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2021:3017200019.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2021:3017200019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n2Asan/24/2018\n3017200019\n24. 11. 2021\nMgr. Kristína Babiaková\nECLI:SK:NSSSR:2021:3017200019.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny\nBenczovej a zo sudkýň Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Zuzany Šabovej,\nPhD. v právnej veci žalobcu: A. O., E. B. X. B. XXXX, I. K. - I. X, Z., proti žalovanému: Okresný úrad\nTrenčín, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Trenčín, Hviezdoslavova 3, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OOP4-2016/028839-007/91/2016/Sla zo dňa 16. novembra 2016, o\nkasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/7/2017-38 zo dňa\n10. apríla 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/7/2017-38\nzo dňa 10. apríla 2018 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nO d ô v o d n e n i e:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Okresný úrad Považská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej aj ako “prvostupňový\norgán”), rozhodnutím č. OU-PB-OSŽP-2016/005846-9 zo dňa 13. júna 2016 zastavil konanie o\npriestupku podľa § 76 ods. 1 písm. j) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len ako “zákon\no priestupkoch”) z dôvodu, že navrhovateľ (t.j. žalobca) sa nedostavil na ústne pojednávanie dňa 26.\nmája 2016 bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu, hoci naň bol riadne a včas\npredvolaný. Navrhovateľovi uložil prvostupňový správny orgán zároveň povinnosť uhradiť štátu trovy\nkonania vo výške 16 eur.\n2. Správne konanie začalo na základe návrhu žalobcu zo dňa 21. októbra 2015 vo veci priestupku na\núseku práva na prístup k informáciám podľa § 21a ods. 1 písm. a) zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom\nprístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v spojení\ns § 42a ods. 1 zákona o priestupkoch. Podľa návrhu sa obvinený A.. Ľ. O., vedúci odboru všeobecnej\nvnútornej správy Okresného úradu Považská Bystrica, mal ako zodpovedná povinná osoba dopustiť\nspáchania priestupku tým, že dňa 23. septembra 2015 poskytol neúplné informácie navrhovateľovi na\nžiadosť zo dňa 16. septembra 2015 evid. pod č. OU-PB-OVVS-2015/009108-I, s miestom spáchania\npriestupku Okresný úrad Považská Bystrica a jeho pracoviská.\n3. Rozhodnutím zo dňa 29. decembra 2015 Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov\nvylúčil A.. Ľ. O., vedúceho odboru všeobecnej vnútornej správy z konania o priestupku č. OU-PBOVVS-2015/010178 z dôvodu jeho zaujatosti.\n\n4. Žalobca v podaní zo dňa 05. februára 2016 namietal aj zaujatosť všetkých podriadených\nzamestnancov A.. Ľ. O..\n5. Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov následne listom zo dňa 16. marca 2016 uviedol,\nže nie je možné vylúčiť z konania celý správny orgán, proti ktorému smeruje námietka zaujatosti a\nprednosta Okresného úradu Považská Bystrica je kompetentný určiť, ktorý odbor okresného úradu bude\nnásledne vo veci konať a rozhodovať.\n6. Dňa 18. apríla 2016 prednosta Okresného úradu Považská Bystrica prejednaním priestupkov poveril\nodbor starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu Považská Bystrica, ktorý predvolaním zo dňa\n02. mája 2016 predvolal žalobcu na prejednanie vyššie uvedeného priestupku na úseku na práva k\ninformáciám.\n7. Žalobca v podaní zo dňa 21. mája 2016 oznámil Okresnému úradu Považská Bystrica, odbor\nstarostlivosti o životné prostredie, že na prejednanie bol nepríslušným orgánom - prednostom Okresného\núradu určený vecne nepríslušný odbor životného prostredia Okresného úradu Považská Bystrica.\nPrejednaním priestupku nepríslušným orgánom nevznikajú právne účinky, a preto zotrval na prejednaní\nveci príslušným orgánom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti oznámil, že nekvalifikovaného prejednania\nsa nezúčastní.\n8. Dňa 26. mája 2016 sa pred Okresným úradom Považská Bystrica, odbor starostlivosti o životné\nprostredie, konalo ústne pojednávanie vo vyššie uvedenej veci poskytnutia neúplných informácií, ktorého\nsa žalobca nezúčastnil.\n9. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie v ktorom namietal, že\nna prejednanie priestupku ho predvolal nepríslušný orgán. Poukázal na skutočnosť že dňa 26. mája\n2016 doručil vecne nepríslušnému orgánu podanie, v ktorom uviedol dôležité dôvody nedostavenia sa\nna nariadené ústne pojednávanie, ktorým bola skutočnosť, že odbor starostlivosti o životné prostredie\nje vecne nepríslušný.\n10. Žalovaný rozhodnutím č. OU-TN-OOP4-2016/028839-007/91/2016/Sla zo dňa 16. novembra 2016\n(ďalej ako “rozhodnutie žalovaného” alebo “napadnuté rozhodnutie”) odvolanie zamietol a potvrdil\nprvostupňové rozhodnutie.\n11. Žalovaný sa v napádanom rozhodnutí stotožnil so záverom, že prvostupňový správny orgán\nnemohol pokladať dôvod neprítomnosti uvádzaný v písomnom vyjadrení navrhovateľa za náležité\nospravedlnenie, keďže navrhovateľ nebol subjektom oprávneným rozhodovaním o príslušnosti\nprvostupňového správneho orgánu. ,,Náležité ospravedlnenie\" a ,,dôležitý dôvod\" sú vyjadrené tzv.\nprávne neurčitými pojmami a naplnenie ich obsahu patrí do úvahy správneho orgánu, ktorý predmetný\npriestupok prejednáva. Procesné práva navrhovateľa neboli postupom prvostupňového správneho\norgánu porušené, keďže navrhovateľovi bola predvolaním daná reálna možnosť, aby sa k veci vyjadril,\nprípadne navrhol doplnenie podkladu rozhodnutia, ale navrhovateľ túto možnosť nevyužil.\nII.\nPriebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie\n12. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného žalobu, v ktorej namietal že vo veci rozhodol v prvom\nstupni vecne nepríslušný správny orgán, čo zakladá nesprávny úradný postup žalovaného. Poukázal\nna to, že návrh na začatie konania o priestupku doručil vecne a miestne príslušnému orgánu, ktorý\nsa zhodoval s povinnou osobou, a teda bolo nevyhnutné uplatniť námietku zaujatosti voči A.. O., ktorý\nbol aj obvineným v priestupkovom konaní. Nadriadený orgán A.. Ľ. O.Q. z konania a rozhodovania\npre zaujatosť vylúčil a napriek tomu bola vec vrátená na Okresný úrad Považská Bystrica. Postup tak\nbol nezákonný a smeroval k zmareniu práva navrhovateľa priestupku na prejednanie veci zákonným\nspôsobom, pretože na Okresnom úrade Považská Bystrica objektívne boli vylúčení aj podriadení\nvedúceho odboru všeobecnej vnútornej správy, A.. Ľ. O.. Prednosta Okresného úradu Považská\n\nBystrica určil na prejednanie uvedeného priestupku odbor starostlivosti o životné prostredie, teda orgán\nvecne nepríslušný, to zn. orgán nezákonný. Nezákonný, vecne nepríslušný orgán predvolal žalobcu\nza účelom prejedania priestupku, čo žalobca namietal a domáhal sa určenia vecne príslušného\norgánu. Žalovaný ako odvolací orgán svojím arbitrárnym a nezákonným rozhodnutím potvrdil nezákonné\nrozhodnutie vecne nepríslušného správneho orgánu v prvom stupni. Žalobcovi bola podľa jeho názoru\naj nezákonne uložená povinnosť uhradiť trovy konania, pričom týmto konaním ho správne orgány\nukrátili na základných právach garantovaných v čl. 46 Ústavy SR s cieľom aj finančne ho poškodiť.\nŽalobca považoval rozhodnutie žalovaného zároveň za nepreskúmateľné, keď žalovaný skutkový stav\nvôbec neuviedol ani ho neanalyzoval a žalovaný ani nepreukázal, že skúmal spisový materiál, návrh\na zápisnicu.\n13. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca, ktorý je účastníkom priestupkového konania\nna úseku práva na prístup k informáciám, nie je osobou oprávnenou na podanie žaloby o preskúmanie\nrozhodnutia o priestupku, pretože rozhodnutie o priestupku inej osoby nespôsobuje ukrátenie na právach\nv jeho právnej sfére a ani zmenu jeho právneho postavenia. Túto skutočnosť uviedol aj Najvyšší súd\nSlovenskej republiky, napr. v uznesení sp. zn. 6Sži/18/2013 zo dňa 24. septembra 2014, ako aj v\nuznesení sp. zn. 3 Sži 10/2009 zo dňa 21. apríla2010. K tvrdeniam uvádzaným v žalobe uviedol,\nže žalobca na žiadnych svojich právach ukrátený nebol, rozhodovalo sa o právach a povinnostiach\nobvineného z priestupku. Skutočnosť, že vo veci ako prvostupňový správny orgán rozhodoval Okresný\núrad Považská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, bola odôvodnená tým, že žalobca\nuplatnil námietku zaujatosti voči vedúcemu odboru všeobecnej vnútornej správy Okresného úradu\nPovažská Bystrica, ktorý mal vec prejednávať a zároveň bol aj obvineným, a preto boli vo veci\nvylúčení aj jemu podriadení zamestnanci, pričom prednosta Okresného úradu Považská Bystrica určil\niný odbor, ktorý mal vec prejednať a rozhodnúť. K domnelému zmareniu prístupu k informáciám, ako\nto tvrdil žalobca, v tomto konaní nedošlo, išlo o konanie o priestupku, nie o konanie vo veci žiadosti o\nsprístupnenie informácie. Marenie a prieťahy v konaní, na ktoré poukazoval žalobca, zistené neboli, vo\nveci bolo riadne a včas stanovené ústne pojednávanie, na ktoré žalobca neprišiel, a tak bolo konanie\nzastavené, keďže bol na túto skutočnosť vopred upozornený. Na základe vyššie uvedeného dôvodu\nnedostatku aktívnej procesnej legitimácie žalobcu navrhol, aby súd zastavil konanie a nepriznal trovy\nkonania žiadnej zo strán.\n14. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného podaním zo dňa 27. júna 2017, v ktorom zotrval na\nnázoroch vyjadrených v žalobe a žiadal priznať náhradu trov konania.\n15. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj ako “správny súd”) rozsudkom sp. zn. 11S /7/2017-38 zo dňa 10.\napríla 2018 zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobcovi\npriznal nárok na úplnú náhradu trov konania.\n16. Správny súd v prvom rade posudzoval, či bol daný dôvod na zastavenie konania o priestupku na\núseku práva k informáciám. Vyslovil záver, že prípadné konanie a rozhodovanie vecne nepríslušného\nsprávneho orgánu, resp. jeho útvaru, spôsobuje závažné následky v podobe vadnosti, či nulity\ndaného aktu. Priznal, že posúdenie, čo možno a nemožno považovať za ,,náležité ospravedlnenie“,\nresp. ,,dôležitý dôvod“ neprítomnosti účastníka na pojednávaní, je ponechané na úvahe správneho\norgánu, no podľa krajského súdu prípadnú vecnú nepríslušnosť správneho orgánu na konanie a\nrozhodovanie možno jednoznačne subsumovať pod uvedené pojmy, odôvodňujúce neprítomnosť\núčastníka konania na pojednávaní pred správnym orgánom. Nemožno sa preto podľa neho stotožniť\ns konštatovaním žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že procesné práva žalobcu neboli postupom\nprvostupňového správneho orgánu porušené. V prípade, ak by v danej veci ako správny orgán I. stupňa\nskutočne rozhodol vecne nepríslušný orgán tak, ako to uvádza žalobca, došlo by k reálnemu zásahu a\nporušeniu jeho práv a právom chránených záujmov.\n17. Tiež poukázal na to, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí s námietkami žalobcu, že v danom\nprípade vecná nepríslušnosť správneho orgánu I. stupňa predstavuje dôležitý dôvod jeho neprítomnosti\nna pojednávaní, žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadal.\n\n18. Pokiaľ ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sži/18/2013 zo dňa 24. septembra 2014,\nna ktoré poukázal žalovaný, krajský súd zastáva názor, že toto nie je možné na danú vec aplikovať.\nV prípade, ktorý posudzoval najvyšší súd, bolo konanie o priestupku zastavené z dôvodu, že skutok,\no ktorom sa konalo, nie je priestupkom. Vo veci, ktorá je predmetom tohto konania, však konanie\no priestupku bolo zastavené z iného dôvodu - pre neúčasť žalobcu na pojednávaní pred správnym\norgánom po tom, čo správne orgány dospeli k záveru, že žalobca sa náležite neospravedlnil a nešlo ani o\ndôležitý dôvod neúčasti. Posúdenie dôvodu zastavenia konania o priestupku, ako aj postupu správnych\norgánov, ktorý predchádzal vydaniu tohto rozhodnutia, však podľa krajského súdu môže zásadným\nspôsobom zasiahnuť do procesných práv žalobcu, keďže prípadná vecná nepríslušnosť správneho\norgánu I. stupňa namietaná žalobcom je takou námietkou, ktorá má vplyv na celé ďalšie konanie a v\nsprávnom konaní musí byť prednostne vyriešená.\n19. V súvislosti s dôvodom vecnej (ne)príslušnosti správneho orgánu I. stupňa - Okresného úradu\nPovažská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, považoval správny súd za správny názor\nvedúcej odboru opravných prostriedkov Okresného úradu Trenčín, že nemôže byť vylúčený celý správny\norgán, proti ktorému smeruje námietka zaujatosti. Ale poukázal na to, že môžu byť vylúčení všetci\nzamestnanci odboru a až v tom prípade nastáva situácia, že prednosta určí vo veci iný odbor na\nkonanie. V danej veci ale doposiaľ bol vylúčený iba jeden zamestnanec, o (ne)zaujatosti ostatných\nzamestnancov napriek vznesenej námietke žalobcu rozhodnuté nebolo a aj napriek tejto skutočnosti\nprednosta Okresného úradu Trenčín určil na konanie a rozhodnutie iný odbor, ako pôvodne začal vo\nveci konať.\n20. Žalovaný podľa súdu relevantným spôsobom nezdôvodnil, na základe akých skutkových okolností\na na základe akých ustanovení vo veci ako správny orgán I. stupňa namiesto odboru vnútornej správy\nkoná iný odbor - odbor starostlivosti o životné prostredie. Nedal odpoveď na otázku, či v rámci konania o\nnámietkach zaujatosti bol dodržaný zákonný postup a či v konečnom dôsledku správny orgán I. stupňa,\nktorý vydal prvostupňové rozhodnutie, bol vecne príslušným správnym orgánom. Ide o rozhodujúce\nskutočnosti, majúce vplyv na priebeh celého konania a prípadným porušením ustanovení o vecnej\npríslušnosti správneho orgánu I. stupňa, ako už bolo spomenuté vyššie, by mohlo dôjsť k porušeniu\npráv žalobcu, ktorý v danom prípade bol navrhovateľom na základe ním podaného návrhu na začatie\npriestupkového konania.\nIII.\nKasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde\n21. Proti napádanému rozsudku správneho súdu podal žalovaný - sťažovateľ kasačnú sťažnosť z\ndôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. b), g) a h) SSP.\n22. Poukázal na to, že žalobca nemal procesnú subjektivitu v konaní pred správnym súdom, keďže\nžalobca bol v priestupkovom konaní na úseku práva na prístup k informáciám navrhovateľom a podľa\nustálenej judikatúry nie je osobou, ktorá je oprávnená podať žalobu, keďže rozhodnutie o priestupku\ninej osoby nespôsobuje ukrátenie na jeho právach ani zmenu jeho právneho postavenia. Odkázal na\nrozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. Z. 6 Sži/18/2013 a 3 Sži/10/2009 a poukázal tým tiež na odklon\nod ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.\n23. Tiež uviedol, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, keď\npodľa neho rozhodoval nepríslušný správny orgán. Podľa žalovaného z právnej teórie vyplýva, ak je\nz konania vylúčený vedúci správneho orgánu, automaticky sú z konania vylúčení zamestnanci jemu\npriamo pracovne podriadení, a preto bol prednostom poverený na prejednanie iný odbor. Tiež poukázal\nna to, že správny súd v obdobnej veci 11S/172/2016 odmietol žalobu žalobcu, kde súd žiadnym\nspôsobom nenamietal postup, keď po vylúčení vedúceho zamestnanca, neboli podriadení zamestnanci\nvylúčení samostatnými rozhodnutiami, ale vec bola priamo pridelená inému odboru.\n24. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalobca. Ten považuje napádaný rozsudok za obsahovo správny\na žiadal kasačnú sťažnosť zamietnuť. Uviedol, že procesná subjektivita mu vyplýva zo zákona CSP a\n\nústavy, pretože bol ukrátený na svojich základných právach. Poukazoval na to, že žalovaný ignoroval\n“dôležitý dôvod”, pre ktorý sa nemohol zúčastniť ústneho pojednávania. Podľa neho vylúčenie vedúceho\npríslušného odboru nie je zákonným dôvodom, aby sa rozhodovanie svojvoľne a nezákonne prenieslo\nna iný odbor. Vecná príslušnosť orgánu podľa právnej teórie zakladá dôvody na opravné prostriedky,\nvrátane súdneho prieskumu. Tiež sa bližšie vyjadril k rozhodnutiu 11S/172/2016, na ktoré odkázal\nžalovaný, keď podľa neho v spomínanom konaní vôbec nedošlo k posudzovaniu rovnakých skutočností\na tieto veci vychádzajú z iných základov problematiky a týkajú sa iných skutkových okolností.\nIV.\nPosúdenie kasačného súdu\n25. V priebehu kasačného konania, dňa 1. januára 2021, nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej\nrepubliky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky\nč. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej\nrepubliky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny\nsúd Slovenskej republiky kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v\nsprávnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1\na 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na\nrok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S a je v kasačnom\nkonaní vedená pod pôvodnou spisovou značkou.\n26. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že\nkasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods.\n1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach\nsťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.\n27. Kasačný súd bol sťažovateľom v kasačnej sťažnosti vyzvaný, aby v prvom rade v kasačnom\nkonaní posúdil otázku aktívnej legitimácie žalobcu - navrhovateľa priestupku na podanie správnej žaloby\nv predmetnej veci, a v druhom rade aj zákonnosť napádaného rozhodnutia žalovaného z hľadiska\nnaplnenia dôvodov na zastavenie konania.\nIV.A\nK otázke aktívnej legitimácie žalobcu\n28. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 177 ods.\n2 SSP ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne\nna to oprávnený zákonom.\n29. V zmysle § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí,\nže ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením\norgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.\n30. Správne súdnictvo slúži teda predovšetkým na ochranu tých osôb, ktoré sa cítia rozhodnutím alebo\nopatrením orgánu verejnej správy ukrátené na svojich právach. Na aktívnu legitimáciu na podanie žaloby\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe všeobecnej správnej žaloby\nteda nestačí, že žalobca bol účastníkom správneho konania, ale ako účastník správneho konania mohol\nbyť rozhodnutím, preskúmania zákonnosti ktorého sa domáha, na svojich právach ukrátený.\n31. V posudzovanej veci nie je sporné postavenie žalobcu ako účastníka priestupkového konania, ktoré\nnavrhovateľovi priestupku jednoznačne vyplýva z § 72 zákona o priestupkoch. Spornou je otázka jeho\naktívnej legitimácie na podanie žaloby z toho dôvodu, či zastavením priestupkového konania vedeného\nvoči inej osobe došlo alebo mohlo dôjsť k ukráteniu na jeho subjektívnych právach, keďže navrhovateľ\npriestupku nie je osobitným zákonom ani Správnym súdnym poriadkom výslovne zmocnený na ochranu\nzákonnosti či verejného záujmu (§ 178 ods. 2 a 3 SSP).\n\n32. Problematike aktívnej legitimácie navrhovateľa priestupku, ako účastníka priestupkového konania,\nna podanie žaloby žiadajúcej prieskum zákonnosti rozhodnutia vydaného v priestupkovom konaní sa\nuž opakovane venoval vo svojej rozhodovacej činnosti jednak Najvyšší súd Slovenskej republiky ako aj\nÚstavný súd Slovenskej republiky.\n33. Najvyšší správny súd SR ako súd kasačný v súvislosti s otázkou zohľadnenia rozhodovacej činnosti\nNajvyššieho súdu SR pri svojom rozhodovaní konštatuje, že odo dňa 1. augusta 2021 došlo k prechodu\nkompetencií zo správneho kolégia Najvyššieho súdu SR na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, a\npreto na účely zabezpečenia kontinuity rozhodovacej činnosti, zabezpečenia právnej istoty a legitímnych\nočakávaní založených aj na ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít, je kasačný súd\nviazaný doterajšou rozhodovacou činnosťou správneho kolégia Najvyššieho súdu SR.\n34. V rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. 3Sži/1/2011, 6Sžo/434/2009, 3Sži\n10/2009) bol v súvislosti s aktívnou legitimáciou navrhovateľa priestupku na podanie žaloby proti\nrozhodnutiu v priestupkovom konaní judikovaný tento právny názor: „Navrhovateľ, na návrh ktorého\nbolo začaté konanie o priestupku, je v zmysle § 72 zákona o priestupkoch účastníkom konania o\npriestupku a pri priestupkoch, ktoré možno prejednať len na návrh, sa môže odvolať proti tej časti\nrozhodnutia, ktorá sa týka vyslovenia viny obvineného z priestupku alebo povinnosti navrhovateľa\nuhradiť trovy konania, môže sa tiež odvolať proti rozhodnutiu o zastavení konania. Tieto práva priznáva\nzákon o priestupkoch navrhovateľovi v konaní o priestupku, avšak od správneho konania o priestupku\nje potrebné rozlišovať súdne konanie o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu na základe žaloby,\nktorú nie je možné vnímať ako ďalší opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu. Preto len\nz postavenia navrhovateľa ako účastníka konania o priestupku, príp. jeho práva podať odvolanie proti\ntej časti rozhodnutia, ktorá sa týka vyslovenia viny obvineného z priestupku, nie je možné vyvodzovať\njeho právo na preskúmanie rozhodnutia o priestupku súdom.”\n35. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp .zn. 6Sži/2/2011 ďalej uviedol „Rozhodnutím o zastavení konania\nz dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom, nemohol byť navrhovateľ priestupkového\nkonania ukrátený na svojich právach, pretože rozhodnutie o priestupku sa osobne týka iba osoby\nobvinenej z priestupku a svojimi účinkami neovplyvňuje právnu pozíciu navrhovateľa priestupkového\nkonania, t.j. nezasahuje do právnej sféry navrhovateľa priestupkového konania ani nespôsobuje zmenu\njeho právneho postavenia. (...) „Pocit“ žalobcu o jeho poškodení na práve na informácie je z hľadiska\npriznania aktívnej procesnej legitimácie na podanie žaloby pri zastavení priestupkového konania\nproti konkrétnej fyzickej osobe odlišnej od žalobcu nepostačujúci a teda aj právne irelevantný, i keď\nkonanie o priestupku bolo začaté na jeho návrh. Takto ani podľa názoru najvyššieho súdu v konaní\nnebolo osvedčené splnenie procesnej podmienky osoby oprávnenej na podanie žaloby - aktívnej\nprocesnej legitimácie žalobcu, keď táto nebola podložená žiadnym konkrétnym tvrdením o ukrátení\nna právach, ktorému by korešpondovalo jeho subjektívne oprávnenie vychádzajúce z konkrétneho\nprávneho predpisu, ktoré by ovplyvnilo právnu pozíciu žalobcu a zasiahlo do jeho právnej sféry alebo\nspôsobilo zmenu jeho právneho postavenia.“\n36. Rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sži/21/2012 boli závery k aktívnej legitimácii doplnené\no tieto argumenty: „Len z postavenia navrhovateľa ako účastníka konania o priestupku, príp. jeho práva\npodať odvolanie proti tej časti rozhodnutia, ktorá sa týka vyslovenia viny obvineného z priestupku, nie\nje možné vyvodzovať jeho právo na preskúmanie rozhodnutia o priestupku súdom. Podmienky, ktoré\nmusia byť splnené na to, aby súd mohol vec meritórne rozhodnúť, sú stanovené Občianskym súdnym\nporiadkom. Ak určité osoby majú možnosť vyvolať priestupkové konanie svojím návrhom, tak potom\nprejednanie priestupku je výlučne v záujme týchto osôb. Avšak tento ich záujem na potrestaní páchateľa\nnie je také právo, ktorého ochrany by sa mohli domáhať podľa druhej hlavy piatej časti OSP. Správne\nsúdnictvo slúži na ochranu tých osôb, ktoré boli rozhodnutím správneho orgánu ukrátené na svojich\nprávach.\"\n37. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutiach vo veciach napr. IV. ÚS 228/2011, IV. ÚS 242/2011\nči I. ÚS 166/2011 citované závery kasačného súdu o tom, že navrhovateľ priestupku nemôže byť\nrozhodnutím o priestupku ukrátený na svojich právach, potvrdil. Je faktom, že II. senát Ústavného\nsúdu SR v konaní sp. zn. II. ÚS 259/2011 mal pochybnosti o uvedených záveroch, ktoré formuloval\ntak, že “v zásade možno súhlasiť s názorom najvyššieho súdu (s ktorým sa stotožňuje aj I. a IV.\nsenát ústavného súdu), podľa ktorého aktívna procesná legitimácia žalobcu ako procesná podmienka v\n\nzmysle § 250 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorá robí procesný subjekt osobou oprávnenou\nna podanie žaloby, zahŕňa v sebe kumulatívne dva predpoklady, a to postavenie účastníka správneho\nkonania a súčasne ukrátenie na právach napadnutým rozhodnutím vydaným v správnom konaní.\nNaproti tomu ako neakceptovateľný sa javí záver, podľa ktorého právoplatným rozhodnutím o priestupku\nnavrhovateľ ako postihnutá osoba nemôže byť ukrátený na svojich právach, pretože rozhodnutie o\npriestupku sa týka iba osoby obvinenej z priestupku a svojimi účinkami neovplyvňuje právnu pozíciu\nnavrhovateľa ako postihnutej osoby, t. j. nezasahuje do jeho právnej sféry a ani nespôsobuje zmenu jeho\nprávneho postavenia. Zákon o priestupkoch považuje navrhovateľa ako postihnutú osobu za účastníka\npriestupkového konania, a to v plnom rozsahu účastníckych práv vrátane práva podať odvolanie (§\n81 ods. 4 zákona 12 o priestupkoch). Preto navrhovateľ ako postihnutá osoba - účastník konania\no priestupku má nepochybne právo na to, aby za splnenia všetkých zákonných podmienok bolo\nrozhodnuté v súlade so zákonom o vine či nevine osôb obvinených zo spáchania priestupku. Toto právo\nje súčasťou základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na inom\norgáne Slovenskej republiky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\n38. Uvedený predbežný právny názor však nebol ústavným súdom uznesením sp. zn. PLz. ÚS 1/2012 z\n27. júna 2012 potvrdený a z toho dôvodu aj II. senát ústavného súdu v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 259/2011\ndospel k záveru, že “hoci sťažovateľ bol ako postihnutá osoba a navrhovateľ účastníkom správneho\nkonania, nebol zároveň osobou ukrátenou na právach rozhodnutím vydaným v správnom konaní.\nSamotné tvrdenie sťažovateľa o nesprávnosti záverov krajského súdu a ich rozpore so zákonom nestačí.\nTakémuto tvrdeniu musí korešpondovať jeho subjektívne oprávnenie vychádzajúce z konkrétneho\nprávneho predpisu. V konaní podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku súd poskytuje ochranu\nlen subjektívnym právam žalobcu. Pokiaľ sa žalobca domáha ochrany cudzích práv, alebo aj žiada\nochranu svojho práva, aj keď v skutočnosti o jeho právo nejde, žaloba je podaná neoprávnenou osobou.\nV danom prípade sa v priestupkovom konaní rozhodovalo o obvinení z priestupku a uložení sankcie\nIng. J. M. a JUDr. D. R., pričom rozhodnutím o zastavení konania z dôvodu, že skutok, o ktorom sa\nkoná, nie je priestupkom, nemohol byť sťažovateľ ukrátený na svojich právach, pretože rozhodnutie o\npriestupku sa osobne týka iba osoby obvinenej z priestupku a svojimi účinkami neovplyvňuje právnu\npozíciu sťažovateľa, teda nezasahuje do jeho právnej sféry a ani nespôsobuje zmenu jeho právneho\npostavenia.”\n39. Zo strany súdov bolo teda ustálené, že navrhovateľ priestupku nie je osobou, ktorá by mohla napádať\niba nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu a nebol ani prijatý záver, že navrhovateľ má právo na to,\naby za splnenia všetkých zákonných podmienok bolo rozhodnuté v súlade so zákonom o vine či nevine\nosôb obvinených zo spáchania priestupku (opačný názor II. senátu ústavného súdu prezentovaný v\nrozhodnutí II. ÚS 259/2011).\n40. Tieto právne názory sú plne použiteľné aj za účinnosti Správneho súdneho poriadku, keďže\npodmienka aktívnej procesnej legitimácie na podanie správnej žaloby tak, ako bola definovaná v piatej\nčasti OSP zostala zachovaná aj v Správnom súdnom poriadku.\n41. Správny súd v posudzovanej veci však odlišne od prezentovanej ustálenej judikatúry dospel k záveru,\nže túto v súvislosti s aktívnou legitimáciou navrhovateľa priestupku nemožno aplikovať na posudzovaný\nprípad. Odôvodnil to tým, že v rozhodnutí, na ktoré poukazoval žalovaný, bolo konanie o priestupku\nzastavené z dôvodu, že skutok, o ktorom sa konalo, nie je priestupkom a vo veci, ktorá je predmetom\ntohto konania, bolo konanie o priestupku zastavené z dôvodu neúčasti žalobcu na pojednávaní pred\nsprávnym orgánom (zavinenej nerešpektovaním príslušnosti orgánu na prejednanie veci zo strany\nžalobcu). Posúdenie dôvodu zastavenia konania o priestupku, ako aj postupu správnych orgánov, ktorý\npredchádzal vydaniu tohto rozhodnutia, podľa krajského súdu môže zásadným spôsobom zasiahnuť do\nprocesných práv žalobcu.\n42. Kasačný súd v súvislosti s týmto názorom správneho súdu priznáva, že žalovaným citované\nrozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sži/18/2013 zo dňa 24. septembra 2014, ako aj väčšina\nvyššie citovaných rozhodnutí sa týka rozhodnutí o vine alebo rozhodnutí o zastavení konania (napr.\nlebo skutok nie je priestupkom), v ktorých sa správne orgány zaoberajú meritom veci, teda posudzujú\nskutok na základe návrhu. Čo však zrejme uniklo pozornosti správneho súdu je fakt, že aj v prípade\ntýchto rozhodnutí bolo zo strany navrhovateľov pred súdom opakovane tiež namietané porušenie ich\nprocesných práv napr. v nedostatočnom zistení skutočného stavu veci, nevysporiadaní sa s ich návrhom\n\nči v nedostatočnom odôvodnení napádaného rozhodnutia, ktorých prípadné porušenie nebolo pred\nsúdom zohľadňované z dôvodu toho, že posudzovanými rozhodnutiami nebolo zasiahnuté do právnej\nsféry navrhovateľa a nedošlo k zmene jeho právneho postavenia ako primárnej podmienky aktívnej\nlegitimácie v konaní.\n43. Doterajšie rozhodovanie súdov sa však netýkalo iba meritórnych rozhodnutí, kasačný súd poukazuje\nna to, že v rozhodnutí sp. zn. 8Sži/21/2012 Najvyšší súd SR v súlade s ustálenou judikatúrou posúdil\noprávnenie navrhovateľa priestupku na podanie žaloby, keď priestupkové konanie bolo zastavené z\ndôvodu že žalobkyňa nestihla doplniť návrh na prejednanie priestupku v zákonom stanovenej lehote.\nTiež Najvyšší súd SR v konaní sp. zn. 3Asan/8/2018 aktívnu legitimáciu navrhovateľa vyhodnotil\nrovnako, keď posudzoval obdobnú vec, kde v disciplinárnom konaní na návrh ministra bolo konanie\nzastavené pre oneskorené podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania. Najvyšší súd ani v\ntýchto prípadoch nemal žiadne pochybnosti, že hoci v konaní mohlo dôjsť k porušeniu procesných\npráv navrhovateľa, nemôže vykonať jeho prieskum, keďže navrhovateľ nebol ukrátený na svojich\nsubjektívnych právach.\n44. Ak doterajšia judikatúra nepriznala navrhovateľovi právo na prieskum meritórneho priestupkového\nrozhodnutia z dôvodu zásahu do jeho subjektívnych a ani procesných práv, nie je možné samostatnú\nochranu procesných práv navrhovateľa priznať ani pri preskúmaní rozhodnutí a postupov, kde dochádza\nk ukončeniu veci zastavením konania v dôsledku konštatovaného naplnenia procesnoprávnych dôvodov,\nv tomto prípade podľa § 76 ods. 2 písm. j) zákona o priestupkoch.\n45. Domáhať sa iba vyslovenia porušenia procesných práv zo strany navrhovateľa priestupku nie je\nteda podľa ustálenej judikatúry možné bez toho, aby bol preukázaný aj zásah (čo aj len možný) do jeho\nhmotných subjektívnych práv (napr. vlastníckeho práva) v súlade s § 177 ods. 1 a § 178 ods. 1 SSP.\nZáver správneho súdu o “zásahu do procesných práv žalobcu” ako samostatného dôvodu na priznanie\naktívnej legitimácie žalobcu je teda v rozpore s ustálenou judikatúrou a vychádza nesprávneho právneho\nposúdenia veci. Navyše žalobca v žalobe a ani správny súd žiadnym spôsobom neidentifikovali na akom\nkonkrétnom práve by mal byť žalobca ukrátený.\n46. Aj napriek uvedenému záveru pristúpil kasačný súd k posúdeniu, či rozhodnutím o zastavení konania\npodľa § 76 ods. 1 písm. j) zákona o priestupkoch môže, na rozdiel od iných rozhodnutí v priestupkovom\nkonaní (napr. rozhodnutia o zastavení konania podľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch) dôjsť\nk ukráteniu na subjektívnych právach navrhovateľa priestupku a k zmene jeho právneho postavenia.\nPodľa názoru kasačného súdu však ani rozhodnutie o zastavení konania z dôvodu neúčasti navrhovateľa\nna ústnom pojednávaní nezakladá, nemení ani záväzne neurčuje žiadne jeho subjektívne práva či\npovinnosti a žiadnym spôsobom nemení jeho právnu pozíciu. Z doterajšej rozhodovacej praxe je zrejmé,\na kasačný súd je ňou viazaný, že žalobca musí preukázať zásah do svojich hmotných subjektívnych\npráv, čo však žalobca nepreukázal a ani správny súd na také práva nepoukázal.\n47. Do úvahy neprichádza ani ukrátenie na práve žalobcu na informácie, keďže rozhodnutia\npovinných osôb vydané podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám sú riadne\npreskúmateľné súdom v správnom súdnictve a v prípade neposkytnutia informácie má žalobca možnosť\ndomáhať sa ochrany svojho práva na informácie na nezávislom orgáne.\n48. V súlade s vyššie uvedeným sa preto nie je možné stotožniť s názorom správneho súdu a ani žalobcu,\nže žalobca bol ukrátený na svojich subjektívnych právach. Kasačný súd z toho dôvodu považuje kasačnú\nsťažnosť žalovaného za dôvodnú, keďže správny súd nesprávne právne posúdil vec a bez hlbšieho\nodôvodnenia sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. g) a h)\nSSP).\n\n49. Sťažovateľ ako dôvod kasačnej sťažnosti tiež uviedol, že ten, kto v konaní vystupoval ako účastník\nkonania, nemal procesnú subjektivitu (§ 440 ods. 1 písm. b) SSP) a tento dôvod spojil s tým, že správny\nsúd priznal oprávnenie žalobcovi na podanie žaloby. Procesnou subjektivitou je spôsobilosť na práva a\npovinnosti, tiež označovaná ako spôsobilosť byť účastníkom konania, pričom v prípade fyzickej osoby\nju nemá len nenarodené dieťa alebo osoba zomrelá (Správny súdny poriadok, Komentár, 1. vydanie,\n2017 (BARICOVÁ, FEČÍK, ŠTEVČEK, FILOVÁ A KOL.)). Vzhľadom na to, že žalobca má procesnú\nsubjektivitu, aj v konaní pred správnym súdom ju mal, kasačný súd konštatuje nedôvodnosť kasačnej\nsťažnosti v časti sťažnostného bodu podľa § 440 ods. 1 písm. b) SSP.\n50. Obiter dictum považuje kasačný súd za vhodné dodať, že si je vedomý polemiky ohľadom\nsprávnosti posudzovania prípustnosti podania žaloby na preskúmanie rozhodnutia v priestupkovom\nkonaní navrhovateľom priestupku. Na základe platnej právnej úpravy SSP, chápania poslania správneho\nsúdnictva založeného na ochrane subjektívnych práv účastníkov a rešpektujúc ustálenú rozhodovaciu\nprax, však NSS v prejednávanej veci nevidel dôvod na iný ako zaujatý postup. Obdobnú situáciu\nposudzovania aktívnej legitimácie navrhovateľa v konaniach vo veci konkrétnych druhov disciplinárnych\nprevinení zákonodarca, vzhľadom na ustálenú judikatúru, vyriešil tak, že výslovne priznal navrhovateľovi\noprávnenie podať žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí vydaných v disciplinárnom konaní\n(napr. § 228d ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok v znení účinnom do 30. novembra\n2021, § 93 ods. 3 zák.č. 323/1992 Z.z. Notársky poriadok v znení účinnom do 30. novembra 2021). Je\nlogické predpokladať, že ak by zákonodarca mal záujem na rozšírení úpravy aktívnej legitimácie aj pri\nnavrhovateľoch priestupkov, reagoval by zmenou právnej úpravy v tomto smere.\nV.\nZáver\n51. Vzhľadom na záver kasačného súdu, že u žalobcu chýba podmienka na preukázanie aktívnej\nžalobnej legitimácie, a to dotyk na jeho subjektívnych právach, napadnutý rozsudok správneho súdu\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 462 ods. 1 SSP). Z dôvodu toho, že aktívna legitimácia\nje procesnou podmienkou konania správneho súdu, ďalšími kasačnými bodmi a dôvodmi sa kasačný\nsúd nezaoberal. Vo svetle ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného a ústavného súdu a záväzného\nprávneho názoru vysloveného kasačným súdom v tejto veci (§ 469 SSP) bude v ďalšom konaní úlohou\nsprávneho súdu posúdiť oprávnenie žalobcu na podanie žaloby v tejto veci.\n52. Spolu s novým rozhodnutím vo veci rozhodne správny súd aj o nároku na náhradu trov kasačného\nkonania (§ 467 ods. 3 SSP).\n53. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0\n(§ 463 v spojení § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}