{"guid": "43894684-4325-4ab3-9ab3-ff42b0ac528e:fc25d5d3-f313-49c7-ae04-05d629eb2250", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:2020200023.1", "spisova_znacka": "6Ssk/23/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/23/2021 z 30. 11. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 30. novembra 2021, sp. zn. 6Ssk/23/2021, ECLI:SK:NSSSR:2021:2020200023.1", "identifikacne_cislo": "2020200023", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2021-11-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-31.odsek-1", "nazov": "§ 31 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-31.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-51", "nazov": "§ 51 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-51", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-2", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-31", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-49", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-51", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fc25d5d3-f313-49c7-ae04-05d629eb2250", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:2020200023.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2021:2020200023.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2021:2020200023.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n6Ssk/23/2021\n2020200023\n30. 11. 2021\nJUDr. Michal Matulník\nECLI:SK:NSSSR:2021:2020200023.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy\nTakáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a Mgr. Michala Novotného, v právnej\nveci žalobcu: F. T., narodený XX. N. XXXX, bytom F. Y. XXX, XXX XX F. Y.P., zastúpený: JUDr. Mgr.\nMarián Kropaj, PhD., advokát, so sídlom Mudroňova 7356/51, 921 01 Piešťany, proti žalovanej: Sociálna\npoisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovanej z 19. novembra 2019, číslo 62581-3/2019-BA, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Trnave z 25. marca 2021, č.k. 47Sa/3/2020-68, takto\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKasačnou sťažnosťou napadnuté rozhodnutie krajského súdu\n1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom z 25.\nmarca 2021, č.k. 47Sa/3/2020-68 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok\n(ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovanej z 19. novembra 2019, číslo 62581-3/2019-BA, ktorým žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č.\n461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zamietla\nv celom rozsahu odvolanie žalobcu proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu Sociálnej poisťovne,\npobočka Bratislava z 2. júla 2019, číslo: 200-118427-CA04/2019 vo veci zániku nároku na materské\na prvostupňové správne rozhodnutie potvrdila. Predmetným rozhodnutím prvostupňový správny orgán\nrozhodol tak, že žalobcovi od 1. januára 2019 zanikol nárok na materské.\n2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal najmä\nv intenciách § 2 písm. a) a § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v rozhodnom znení a postupom\nv zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu žalobu\nv sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení Prvej hlavy Tretej časti SSP upravujúcej\nvšeobecnú správnu žalobu dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.\n3. Krajský súd podstatné skutkové okolnosti, z ktorých vychádzal, odôvodňujúc svoje rozhodnutie,\nuviedol v prvej časti odôvodnenia rozsudku, v ktorej sumarizoval priebeh administratívneho konania a\ndôvody preskúmavaného rozhodnutia.\n\n4. Za relevantné, z pohľadu právneho posúdenia veci, krajský súd považoval vysporiadanie sa s\ndvoma podmienkami vzniku nároku na materské, ktoré artikulovali vo svojich rozhodnutiach správne\norgány, a to s podmienkou reálneho prevzatia starostlivosti o dieťa žalobcom podľa § 49 ods. 1 a\n2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. a s podmienkou naplnenia kompenzačného účelu nemocenskej\ndávky - materského v súlade s ustanovením § 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. V súvislosti s\nposúdením prvej zo zmienených podmienok (podmienka prevzatia starostlivosti) krajský súd venoval\npriestor interpretácii pojmu „starostlivosť“, resp. „starať sa“ použitého zákonodarcom v § 49 zákona č.\n461/2003 Z. z. osobitne vo vzťahu k pojmu „riadna starostlivosť“ podľa § 3 ods. 3 zákona č. 571/2009 Z. z.\no rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 571/2009 Z. z.“).\nDruhú podmienku (podmienka naplnenia kompenzačného účelu nemocenskej dávky), teda podmienku\nstraty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti, krajský súd vyvodil z ustanovenia § 2 písm. a)\nzákona č. 461/2003 Z. z. a vo vzťahu k žalobcovi bližšie aplikoval a zdôvodnil v bode 74 rozsudku.\nKrajský súd za rozhodné považoval taktiež posúdenie námietky žalobcu týkajúcej sa diskriminačného\npostupu žalovanej, ktorý mal vyplývať zo (podľa žalobcu) všeobecne známeho rozhodovania o priznaní\nmaterského matkám vykonávajúcim pracovnú činnosť, či otcom detí v skoršom období, ako aj vo vzťahu\nk samostatne zárobkovo činným osobám.\n5. Krajský súd v podstatnom odôvodnil svoje rozhodnutie (vo vzťahu k splneniu prvej podmienky podmienky prevzatia starostlivosti o dieťa) výkladom ustanovenia § 49 v spojení s ustanovením § 2 písm.\na) zákona č. 461/2003 Z. z. v rozhodnom znení. Krajský súd vylúčil možnosť interpretácie pojmu/spojenia\n„starať sa o dieťa“ použitého zákonodarcom v ustanovení § 49 zákona č. 461/2003 Z. z. prostredníctvom\nanalógie s pojmom „riadna starostlivosť“ podľa § 3 ods. 3 zákona č. 571/2009 Z. z. a dospel k záveru, že:\n„Samotná skutočnosť, že otec dieťaťa (žalobca) prakticky bezodkladne po deklarovaní prevzatia dieťaťa\ndo svojej starostlivosti, a za týmto účelom po nastúpení rodičovskej dovolenky, sa zamestnal v novom\npracovnom pomere za porovnateľných pracovných podmienok, resp. s rovnakou úpravou pracovného\nčasu, naznačuje sledovanie iného zámeru žalobcom, ako je vytvorenie podmienok pre poskytovanie\nstarostlivosti maloletým deťom.“.\n6. Čo sa týka podmienky straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti, jej splnenie krajský súd\nvyhodnotil tak, že uviedol: „Z obsahu rozhodnutia druhého stupňa vyplýva, že žalovaná v čase jeho\nvydania vo vzťahu k naplneniu kompenzačnej podmienky uplatňovaného materského (§ 2 písm. a/ ZSP)\nvychádzala zo skutočnosti, že žalobca má na základe novšej pracovnej zmluvy, s nástupom do práce\n1. januára 2019 (podľa dohody s matkou mal žalobca prevziať dieťa do starostlivosti od 02.12.2018),\ndojednaný plný pracovný úväzok na 40 hodín týždenne so mzdou 1 600,- Eur mesačne, ktorá bola\nporovnateľná so mzdou pôvodne dohodnutou v predchádzajúcom pracovnom vzťahu ... .“.\n7. K námietke žalobcu týkajúcej sa diskriminačného postupu žalovanej krajský súd uviedol, že: „...\nnemožno pre účely diskriminácie rodičov dieťaťa z dôvodu ich pohlavia pri priznávaní nároku na\nmaterské vychádzať z nerovnakej aplikácie podmienok na priznanie nemocenskej dávky materské,\npretože nárok matky dieťaťa na túto dávku sa posudzuje podľa § 48 zákona o sociálnom poistení, teda\nza iných podmienok, ako sú upravené pre účely materského iného poistenca podľa § 49 citovaného\nzákona, medzi ktorých matka dieťaťa ako iný poistenec, z pochopiteľných dôvodov a z fyziologicky,\nemočne a pod. odlišného poslania vo vzťahu k narodenému dieťaťu, nie je zaradená.“.\n8. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že správne orgány rozhodli v\nsúlade so zákonom a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n9. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanej súd náhradu trov s odkazom na ustanovenie § 168\nSSP nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli.\nII.\nKasačná sťažnosť\n10. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť. Žalobca kasačné dôvody v\núvode kasačnej sťažnosti vymedzil odkazom na ustanovenia § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP\na tieto zákonné ustanovenia následne citoval. Podstatný priestor žalobca venoval opisu konania a\nrozhodovania správnych orgánov a krajského súdu.\n\n11. Žalobca v kasačnej sťažnosti namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom tvrdiac,\nže „ ... pre účely priznania nároku na materské je pojem starostlivosti o dieťa obsiahnutý v § 49 zákona o\nsociálnom poistení v súlade s jeho definíciou podľa zákona o rodičovskom príspevku. Žalobca namieta,\nže právne posúdenie veci žalovanej nemá oporu v ustanovení § 49 zákona o sociálnom poistení,\nktorý určuje požiadavky pre priznanie nároku na materské inému poistencovi, nakoľko z uvedených\npodmienok nevyplýva požiadavka, aby otec dieťaťa nevykonával pracovnú činnosť.“. Žalobca v tejto\nsúvislosti taktiež upriamil pozornosť kasačného súdu na legislatívnu zmenu (novelu zákona č. 461/2003\nZ. z.), podľa ktorej došlo „ ... s účinnosťou od 1.5.2021 k vypusteniu povinnosti predkladania dohody o\nprevzatí dieťaťa do starostlivosti.“.\n12. Žalobca krajskému súdu taktiež vytkol, že sa „nedostatočne zaoberal žalobou v jej komplexnosti“\ntvrdiac, že „Žaloba bola koncipovaná podstatne širšie a žalobca podrobne odôvodnil nedostatky v\nkonaní žalovanej a nedostatočného skúmanie skutkového stavu.“. Túto svoju úvahu však žalobca bližšie\nnerozvinul a s tým súvisiaci dôvod kasačnej sťažnosti ani skutkovo, ani právne nešpecifikoval, uviedol len\n(bez ďalšieho), že: „Žalobca v žalobe vysvetlil, že starostlivosť o svoje dcéry poskytoval aj po 1.1.2019.\nMal umožnenú prácu z domu a flexibilný pracovný čas.“.\n13. Žalobca ďalej krajskému súdu vytkol nesprávne vyhodnotenie dôkazu - pracovnej zmluvy, konkrétne\njej ustanovenia o mieste výkonu práce, pričom žalobca zdôraznil, že miesto výkonu práce je v pracovnej\nzmluve vymedzené ako Senec, alebo miesto trvalého bydliska.\n14. V závere kasačnej sťažnosti žalobca namietal, že „... nie je pravdou, že má v súčasnej práci\nvyšší alebo porovnateľný príjem. Vyššia je iba fixná zložka, ale celkový ročný príjem sa žalobcovi\npreukázateľne znížil skoro o polovicu, čo je zrejmé aj žalovanej ...“. Žalobca toto tvrdenie bližšie nerozvil,\nuviedol len, že „... navrhuje, aby si to žalovaná skontrolovala a pravdivo informovala o zisteniach aj\nkonajúce súdy.“.\n15. Žalobca navrhol, aby kasačný súd „ ... rozhodol tak, že zruší Uznesenie Krajského súdu v Trnave,\nsp. zn. 47Sa/3/2020 zo dňa 25.3.2021 a vec vráti krajskému súdu na ďalšie konanie.“\nIII.\nVyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti\n16. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním z 2. augusta 2021, v ktorom uviedla, že\ntrvá na svojom skoršom vyjadrení k žalobe. Nad rámec uvedeného žalovaná vo svojom vyjadrení\npodporila svoju argumentáciu, že zákonodarcom použité spojenie „prevziať dieťa do starostlivosti“\nobsahovo zahŕňa osobnú starostlivosť, pričom uviedla príklady, ako by mala príslušná norma znieť,\nak by tomu malo byť inak (teda, ak by pojem „prevziať do starostlivosti“ mal zahŕňať aj možnosť\nzabezpečenia starostlivosti o dieťa treťou osobou). Následne žalovaná poukázala na niektoré z\nrozhodnutí všeobecných súdov posudzujúcich identickú právnu otázku.\nIV.\nPosúdenie kasačnej sťažnosti\n17. Na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) podľa § 101e ods.\n2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov od 1. augusta 2021 prešiel výkon súdnictva z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo\nvšetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu. Podľa\n§ 11 písm. h) SSP rozhoduje najvyšší správny súd o kasačných sťažnostiach. Najvyšší správny súd\nteda ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia\npojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie\nje dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.\nIV.1. Referenčné právne normy\n\n18. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n19. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n20. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n21. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v\nsociálnych veciach.\n22. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nSociálnej poisťovne.\n23. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské\npoistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie\npríjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.\n24. Podľa § 13 ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z. z., z nemocenského poistenia sa za podmienok\nustanovených týmto zákonom poskytujú nemocenské dávky, a to materské.\n25. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo\nčinná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento\nzákon neustanovuje inak, ak\na) splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského\npoistenia a\nb) zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom\nvznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia\npovinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej\nosoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol\ndôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich\nkalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; podmienka\nzaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na\nnemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 5 eur.\n26. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom ku dňu podania žiadosti o materské,\niný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské\nodo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý\niný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období\n31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac\ndetí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské.\nIný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných\ndvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.\n27. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení, iný poistenec, ktorý sa stará o\ndieťa a ktorý bol pred podaním žiadosti o materské nemocensky poistený najmenej 270 dní, má nárok\nna materské v období 28 týždňov od priznania materského.\n28. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom ku dňu podania žiadosti o\nmaterské, iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa,\nnajskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo\nrodičovský príspevok.\n\n29. Podľa § 49 ods. 3 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení, iný poistenec je otec dieťaťa,\nnajskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo\nrodičovský príspevok.\n30. Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ak dieťa prevzala do starostlivosti iná fyzická osoba alebo\nprávnická osoba z dôvodu, že sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o\ndieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské tomuto poistencovi zaniká dňom prevzatia\ndieťaťa do tejto starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa zo starostlivosti inej fyzickej\nosoby alebo právnickej osoby. Nárok na materské trvá do uplynutia celkového obdobia trvania nároku\nna materské, najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa.\n31. Podľa § 51 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu,\nako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o\ndieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa\npoistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku\nna materské.\n32. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z., rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou\nštát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa.\n33. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 571/2009 Z. z., riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona\nje starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu\ndieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych\nprehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu.\n34. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 571/2009 Z. z., podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje\nza splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou\nfyzickou osobou alebo právnickou osobou.\n35. Podľa § 166 ods. 2 prvá veta zákona č. 311/2001 Z. z. zákonník práce v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákonník práce“), na prehĺbenie starostlivosti o dieťa je zamestnávateľ povinný poskytnúť\nžene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku.\nIV.2. Skutkový stav\n36. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd ako\nnedôvodnú zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej\nz 19. novembra 2019, číslo: 62581-3/20219-BA, ktorým táto podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.\nz. zamietla odvolanie žalobcu a v celom rozsahu potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej\npoisťovne, pobočka Bratislava z 2. júla 2019, číslo: 200-118427-CA04/2019. Predmetným rozhodnutím\nprvostupňový správny orgán postupom podľa § 51 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodol tak, že\nžalobcovi od 1. januára 2019 zanikol nárok na materské.\n37. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej mal\npreukázané, že\n- žalobca na tlačive B0784269 požiadal o materské od 2. decembra 2018, pričom nárok na materské\nsi uplatnil ako zamestnanec zamestnávateľa Ascendum Stavebné stroje Slovensko s.r.o., so sídlom\nPestovateľská 10, 821 04 Bratislava,\n- dohoda o prevzatí dvoch detí do starostlivosti (dokument označený ako „Rodičovská dohoda k výplate\nmaterského inému poistencovi“) medzi žalobcom a matkou detí bola uzavretá dňa 26. novembra 2018,\npodľa tejto dohody sa žalobca zaviazal prebrať od 2. decembra 2018 do svojej starostlivosti dve deti\n(dvojčatá) narodené XX. P. XXXX - P. T. a P. T.,\n- v zmysle rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, číslo TT1/OHNNVaŠSD/\nSOC/2018/44742-7 z 27. novembra 2018 bol matke detí odňatý rodičovský príspevok vyplácaný na dve\ndeti: P. T. narodená XX. P. XXXX a P. T., narodená XX. P. XXXX, a to od 1. januára 2019,\n- žalobca (ako zamestnanec) a obchodná spoločnosť KUHN - SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Diaľničná\ncesta 16A, 903 01 Senec (ako zamestnávateľ) uzavreli pracovnú zmluvu (ďalej aj „pracovná zmluva“),\n\nna základe ktorej vznikol žalobcovi od 1. januára 2019 pracovný pomer na dobu neurčitú, s pracovným\nzaradením „špecialista pre segment Kameňolomy, bane a štrko pieskovne: Slovenská republika\na špecialista na drviacu a triediacu techniku pre: Slovenská republika“, s miestom výkonu práce\noznačeným ako „Senec, alebo miesto trvalého bydliska“,\n- podľa čl. IV ods. 1 pracovnej zmluvy bola pracovná doba dohodnutá v rozsahu 40 hodín týždenne s\nnasledovným presným časovým vymedzením: „Pondelok - Štvrtok: 7.00-12.30 13.00-16.00 hod., Piatok:\n7.00-12.30 13.00-13.30 hod.“,\n- podľa čl. IV ods. 2 pracovnej zmluvy sa žalobca zaviazal „v prípade záujmu zamestnávateľa, prípadne\ni bez jeho výslovného nariadenia, na základe vlastnej zodpovednosti, odpracovať i potrebné nadčasové\nhodiny.“,\n- podľa čl. V ods. 1 pracovnej zmluvy náležala žalobcovi za vykonanú prácu hrubá mesačná mzda\n1.600,- Eur,\n- podľa e-mailovej správy zamestnankyne spoločnosti KUHN - SLOVAKIA s.r.o. p. T. F. (hlavná\núčtovníčka) zo dňa 9. mája 2019 žalobca vykonal v mesiaci január 2019 20 služobných ciest, v mesiaci\nfebruár 2019 20 služobných ciest, v mesiaci marec 2019 26 služobných ciest a v mesiaci apríl 2019 18\nslužobných ciest,\n- Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodnutím číslo 200-200553-CA04/2018 z 13. decembra\n2018 rozhodla, že žalobca má nárok na materské od 2. decembra 2018, za obdobie, počas ktorého\nje splnená podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti, najdlhšie do uplynutia 37 týždňov od vzniku\nnároku na materské,\n- Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodnutím číslo 200-091149-CA07/2019 z 13. mája 2019\nrozhodla (rozhodnutím o predbežnom opatrení), že zastavuje výplatu materského v období od 1. apríla\n2019,\n- prvostupňový správny orgán následne rozhodnutím z 2. júla 2019, číslo: 200-118427-CA04/2019\npostupom podľa § 51 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodol, že žalobcovi zanikol nárok na materské\nod 1. januára 2019,\n- žalovaná odvolanie žalobcu z 23. júla 2019 preskúmala a vo veci rozhodla rozhodnutím z 19.\nnovembra 2019, číslo 62581-3/2019-BA tak, že odvolanie zamietla v celom rozsahu a rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu potvrdila. V podstatnom žalovaná svoje rozhodnutie odôvodnila\ntým, že jednou z podmienok vzniku žalobcom uplatneného nároku na materské je faktické prevzatie\ndieťaťa do starostlivosti a následné poskytovanie starostlivosti tomuto dieťaťu. V tejto súvislosti žalovaná\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla: „Vzhľadom na skutočnosť, že od 1. januára 2019\nnavrhovateľ vykonáva prácu na plný pracovný úväzok, ako aj na počet absolvovaných služobných ciest\nje zrejmé, že od 1. januára 2019 deťom prestal poskytovať časť starostlivosti prevzatú od matky dňa 2.\ndecembra 2018, preto je opodstatnené v jeho prípade aplikovať § 51 ods. 2 zákona.“.\n- rozhodnutie žalovanej napadol žalobca správnou žalobou, pričom následný postup krajského súdu a\nžalobcu je bližšie opísaný v časti I. až III. tohto rozhodnutia vyššie.\nIV.3. Aplikácia referenčných právnych noriem\n38. Podstatným pre rozhodnutie veci je posúdenie splnenia osobitnej podmienky podľa § 49 ods. 2 v\nspojení s ustanovením § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., teda podmienky prevzatia a poskytovania\nstarostlivosti dieťaťu zo strany žalobcu. Žalobca v kasačnej sťažnosti uviedol, že „ ... pre účely priznania\nnároku na materské je pojem starostlivosti o dieťa obsiahnutý v § 49 zákona o sociálnom poistení v\nsúlade s jeho definíciou podľa zákona o rodičovskom príspevku. ... z uvedených podmienok nevyplýva\npožiadavka, aby otec dieťaťa nevykonával pracovnú činnosť.“. Žalobca teda pochybenie krajského súdu\nvidel najmä v jeho závere, že podmienkou vzniku nároku na materské je faktické prevzatie dieťaťa\ndo starostlivosti, čoho dôsledkom je prerušenie, resp. zníženie rozsahu pracovnej činnosti žiadateľa o\nmaterské.\n39. Pojem „starostlivosť“, resp. spojenia „prevziať dieťa do starostlivosti“ a „starať sa o dieťa“, ktoré\nzákonodarca použil v ustanovení § 49 zákona č. 461/2003 Z. z. je nutné vnímať ako súčasť zákonnej\núpravy komplexne obsiahnutej v zákone č. 461/2003 Z. z. a v tomto zmysle ho aj systematicky\na teleologicky interpretovať. Najvyšší správny súd (aj s odkazom na skoršiu rozhodovaciu prax\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 6Sžfk/18/2018 z 13. februára 2019) v tejto súvislosti poukazuje na definíciu, resp.\npojmové vymedzenie iného poistenca v ustanovení § 49 ods. 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. v\nznení platnom ku dňu podania žiadosti o materské (resp. § 49 ods. 3 písm. d/ zákona č. 461/2003\n\nZ. z. v platnom znení). Najvyšší správny súd uvádza, že samotné vymedzenie pojmu iný poistenec\n(zákonodarcom použité v súvislosti so vznikom nároku na materské v ustanoveniach označených v\npredošlej vete) však neobsahuje, resp. nevymedzuje všetky podmienky vzniku nároku na materské.\nJazykovo-gramatický výklad výlučne ustanovenia § 49 ods. 3 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. (v\nplatnom znení, resp. § 49 ods. 2 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom ku dňu podania\nžiadosti o materské) v danom prípade celkom nepostačuje, keďže takýto jednoduchý výklad zákona\nnie je možné bezvýhradne akceptovať. Znamenal by totiž určitú možnosť obchádzania zákona a jeho\nzneužitia, resp. išlo by o výklad explicitne popierajúci účel a zmysel zákona.\n40. Právna metodológia a právna teória vyvinuli pravidlá postupu pre uplatňovanie právneho textu. Tieto\npravidlá sa nazývajú metódami, kritériami alebo elementmi výkladu a sú obsiahnuté v tzv. výkladovom\nkanóne. V súčasnosti zahŕňa výkladový kanón 7 výkladových kritérií: 1. jazykovo-gramatický výklad, 2.\nhistorický výklad, 3. systematický výklad, 4. teleologický výklad, 5. výklad na základe konformity (súladu)\ns európskym právom, 6. výklad na základe konformity s ústavou a 7. výklad v zmysle „Hospodárskej\nanalýzy práva“. V právnej vede neexistuje všeobecne prijatá dohoda, či niektorá z metód výkladu\nmá prioritu. Jednotlivé metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a rozumne\nodôvodniteľnému vysvetleniu textu právnej normy a jej účelu. Jazykový, systematický, teleologický,\nhistorický aj porovnávací výklad má spoločného menovateľa vo formách logickej argumentácie. Prvou\nsledovanou metódou výkladu a uplatnenia všeobecne záväzného právneho predpisu v materiálnom\nprávnom štáte je metóda doslovného výkladu. Až tam, kde doslovným výkladom nemožno jednoznačne\nidentifikovať subjekt, obsah alebo objekt právnej normy, sa v materiálnom právnom štáte možno odkloniť\nod doslovného výkladu a nejasnosť právnej úpravy odstraňovať prostredníctvom inej metódy výkladu.\nK výkladu právnych predpisov a ich inštitútov teda nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona,\na to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu\na účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej\nnormy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu,\nresp. na jeho doplnenie či upresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy, postavené na roveň\ngramatickému výkladu, v tomto prípade systematický a teleologický výklad, ktoré sú spôsobilé v kontexte\nracionálnej argumentácie predstavovať významný konektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej\nprávnej normy, a to najmä v prípade, keď existuje určité napätie medzi doslovným a teleologickým\nči systematickým výkladom. Podľa kasačného súdu otrocké nasledovanie doslovného znenia zákona\nnemá v modernom práve opodstatnenie. Pokiaľ vezmeme do úvahy jednu zo základných charakteristík\nprávnej normy (tenzia medzi ich všeobecnou a širokou variabilitou spoločenských vzťahov, na ktoré\ndopadá) a nadprodukciou právnych predpisov posledných rokov, ako aj ich vzájomné prekrývanie,\nmohlo by trvanie na doslovnom znení zákona bez možnosti použitia ďalších výkladových metód (popri\nmetóde jazykovej) viesť v konkrétnych prípadoch k absurdným dôsledkom. Teleologický výklad je takmer\nnevyhnutnou súčasťou aplikácie práva, je akousi „korunou“ výkladu, zatiaľ čo výklad logicko-jazykový\nje jeho základom. Tento spôsob výkladu nemožno ignorovať a podceňovať. Kasačný súd poukazuje na\nto, že každá právna norma má svoj zmysel a účel, ktorý možno vyvodiť predovšetkým z autentických\ndokumentov, hovoriacich o vôli a zámeroch zákonodarcu (napr. dôvodová správa k zákonu, priebeh\nrozpravy v parlamente pri prijímaní návrhu zákona). Správne pochopenie zmyslu právnej normy je\nzákladom jej správnej aplikácie. Interpretáciou právnej normy sa vo všeobecnosti rozumie objasnenie\nzmyslu a obsahu platných právnych noriem, vyjadrených v normatívnych právnych aktoch, za účelom\nich správneho pochopenia a používania. Výklad právneho predpisu možno chápať aj ako logický\npostup smerujúci k poznaniu skutočnej vôle zákonodarcu. Teleologický výklad je výklad účelový, ktorý\nmá zabezpečiť nájdenie účelu a zmyslu právnej normy. Teleologický výklad skúma, aký bol úmysel\nzákonodarcu a aký je účel rozoberanej právnej normy. Jedná sa o významný výklad, ktorý „kráča s\nduchom doby“, v ktorej je realizovaný. Výklad začína pri slovách zákona, pokračuje systematickými\nsúvislosťami, všíma si genézu zákona a jeho zavŕšením je poznanie účelu zákonného ustanovenia.\nTeleologický výklad nachádza svoje uplatnenie v prípadoch, kde sa jedná o výklad do istej miery\nnekonkrétnych a rôzne interpretovaných právnych predpisov.\n41. Zákon č. 461/2003 Z. z. vymedzuje sociálne poistenie (§ 1 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.),\nktorého rozsah je určený v ustanovení § 2 zákona č. 461/2003 Z. z. tak, že sociálnym poistením\nje: a) nemocenské poistenie, b) dôchodkové poistenie, c) úrazové poistenie, d) garančné poistenie\na e) poistenie v nezamestnanosti. Zákon pojmovo vymedzuje nemocenské poistenie ako poistenie\npre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku\ndočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Týmto ustanovením je v základnom rámci\n\nvymedzený účel nemocenského poistenia, ktorým je kompenzácia straty alebo zníženia príjmu pre\nprípad (v dôsledku) dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Formou kompenzácie\nsú nemocenské dávky, ktoré zákonodarca vymenúva v § 13 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Jednou\nz týchto dávok je materské (§ 13 ods. 1 písm. e/ zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení). Účelom\nnemocenského poistenia teda nie je poskytovať poistencom plnenia (dávky) ako „benefit“ k príjmu\npoistenca nepostihnutého stratou alebo znížením príjmu. Účelom nemocenskej dávky materského je\nnaopak parciálna sanácia (v rozsahu stanovenom v § 53 zákona č. 461/2003 Z. z.) straty alebo zníženia\npríjmu v súvislosti s poskytovaním starostlivosti o dieťa za podmienok stanovených zákonom.\n42. Materské je teda nemocenskou dávkou, ktoré sa za splnenia zákonom stanovených podmienok\nposkytuje z nemocenského poistenia, pričom sa jedná o opakujúcu sa peňažnú dávku, poskytovanú\nza dni a nahrádzajúcu mzdu alebo plat. Táto nemocenská dávka všeobecne plní účel hmotného\nzabezpečenia v dôsledku materstva, respektíve u iného poistenca v dôsledku prevzatia dieťaťa do\nstarostlivosti, a to v prípade straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti z tohto dôvodu (§ 2 písm.\na/ zákona č. 461/2003 Z. z.). Účelom materského je teda preklenúť časové obdobie, kedy v dôsledku\nvzniku konkrétnej sociálnej udalosti (starostlivosť o dieťa) poistenci nemôžu pracovať vôbec alebo len\nobmedzene, čo viedlo k strate alebo zníženiu príjmu zo zárobkovej činnosti.\n43. Osobitné podmienky na vznik nároku na materské iného poistenca (predovšetkým otca) sú konkrétne\nupravené v § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v rozhodnom znení, v zmysle ktorého iný poistenec\nmá nárok na materské, ak tento prevzal dieťa do starostlivosti a o toto dieťa sa stará (v predmetnej\nveci žalobca mal prevziať dieťa do starostlivosti na základe dohody s matkou), vek dieťaťa (materské\nsa vypláca najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa), pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti\nmusel byť nemocensky poistený najmenej 270 dní, uplynutie 6 týždňov odo dňa pôrodu. Vzhľadom na\nto, že k prevzatiu dieťaťa do starostlivosti došlo na základe dohody s matkou, musí byť splnená i ďalšia\npodmienka, a to, že matka nesmie poberať materské alebo rodičovský príspevok.\n44. Jednou z osobitných podmienok vzniku nároku na materské iného poistenca je skutočnosť, že sa iný\npoistenec o dieťa stará. Z jazykového vyjadrenia časti normy (slovné spojenie: „iný poistenec, ktorý sa o\ndieťa stará“) vyplýva, že musí ísť o starostlivosť osobnú, poskytovanú týmto poistencom. Presný obsah\na rozsah osobnej starostlivosti, ktorú má iný poistenec poskytovať dieťaťu ako podmienku vzniku nároku\nna materské zákon č. 461/2003 Z. z. explicitne nevymedzuje. Možno ho však aspoň rámcovo vyvodiť\njednak z limitu dĺžky poskytovania materského (materské sa poskytuje najdlhšie do dovŕšenia troch rokov\nveku dieťaťa, starostlivosť teda musí zodpovedať starostlivosti o dieťa vo veku do troch rokov), jednak z\nprávnej úpravy obsiahnutej v § 51 zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré rieši prerušenie starostlivosti o dieťa a\ns ním spojený zánik nároku na materské v prípade, ak sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže\nalebo nesmie starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, prípadne z iných dôvodov. Pokiaľ by totiž\npre vznik nároku na materské postačovala iba formálna starostlivosť o dieťa na základe dohody rodičov\ndieťaťa, respektíve starostlivosť zabezpečovaná inou osobou, ustanovenie § 51 zákona č. 461/2003 Z. z.\nby stratilo svoje opodstatnenie. Pokiaľ by poskytovanie starostlivosti malo spočívať v tom, že poistenec\niba organizačne zabezpečí poskytovanie starostlivosti treťou osobou (resp. viacerými tretími osobami),\njednak by sa materské (ako dávka nemocenského poistenia) míňalo svojmu účelu, jednak by dohoda\no prevzatí starostlivosti o dieťa uzavretá medzi žalobcom a matkou dieťaťa stratila zmysel (obdobnú\n„delegáciu starostlivosti o dieťa na tretiu osobu“ by totiž mohla realizovať aj matka dieťaťa). Kasačný\nsúd v tejto súvislosti taktiež poukazuje na skutočnosť, že žalobca v zmysle dohody uzavretej s matkou\ndetí (dokument zo dňa 26. novembra 2018 označený ako „Rodičovská dohoda k výplate materského\ninému poistencovi“) prebral (podľa vyjadrenia strán dohody) od 2. decembra 2018 starostlivosť o dve\npätnásťmesačné batoľatá. Zároveň žalobca tvrdí, že je (bol) schopný sa o dve batoľatá starať spôsobom\na v rozsahu predpokladanom vyššie interpretovanými ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z. z. aj v\nčase, keď v mesiacoch január až apríl 2019 absolvoval spolu 84 služobných ciest, z toho viacerých\nzahraničných. Najvyšší správny súd (aj s odkazom na ďalšiu interpretáciu pojmu starostlivosť o dieťa\nnižšie) uvádza, že vek a počet detí (dve ani nie dvojročné batoľatá), v spojení so zmluvným záväzkom\nžalobcu (pracovná doba podľa pracovnej zmluvy dohodnutá v rozsahu 40 hodín týždenne so vskutku\npresným časovým vymedzením) vo svetle reálneho výkonu pracovnej činnosti žalobcom (84 služobných\npracovných ciest), teda tieto skutočnosti, sami osebe, sú dostatočným dôvodom pre konštatovanie\nnesplnenia podmienok (resp. zániku splnenia podmienok) nároku na materské.\n\n45. Pokiaľ žalobca v žalobe (resp. v kasačnej sťažnosti) obsahovo vymedzoval pojem starostlivosť\no dieťa odkazom na definíciu riadnej starostlivosti o dieťa obsiahnutú v ustanovení § 3 ods. 3 a 4\nzákona č. 571/2009 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2011, v zmysle ktorého sa podmienka riadnej\nstarostlivosti o dieťa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba „zabezpečuje“ riadnu starostlivosť o\ndieťa osobne, alebo inou plnoletou fyzickou, alebo právnickou osobou, najvyšší správny súd uvádza,\nže zákon č. 461/2003 Z.z. v príslušnom ustanovení § 49 ods. 1 používa už vyššie interpretované\nspojenie „iný poistenec, ktorý sa o dieťa stará“ a nie pojem „zabezpečiť“ starostlivosť, čo je nutné\nrozlišovať, keďže pojem „zabezpečiť“ je pojmom obsahovo širším, a teda môže zahŕňať aj starostlivosť\no dieťa aj prostredníctvom iných osôb, než sú samotní rodičia dieťaťa (porovnaj znenie § 3 ods. 1\npísm. a/, 3 a 4 zákona č. 571/2009 Z. z. účinné do 31. decembra 2010). Najvyšší správny súd taktiež\npoukazuje na samotné znenie § 3 ods. 3 zákona č. 571/2009 Z. z., z ktorého jazykového vyjadrenia\nje zrejmé, že vymedzenie pojmu „riadna starostlivosť“ v tomto ustanovení je legálnou definíciou pojmu\npre potreby a účely zákona č. 571/2009 Z. z. Rovnako najvyšší správny súd považuje za potrebné\nuviesť, že materské ako nemocenská dávka vyplácaná na základe nemocenského poistenia sa spravuje\ninými pravidlami než rodičovský príspevok majúci charakter štátnej sociálnej dávky. Systém sociálneho\nzabezpečenia v Slovenskej republike je totiž založený na troch pilieroch, ktorými sú poisťovací systém,\nsystém štátnej sociálnej podpory a systém sociálnej pomoci. Poisťovací systém je príspevkovým\nsystémom viažucim sa na výkon ekonomickej činnosti umožňujúcej fyzickej osobe byť poistencom, a\nteda aj plniť si povinnosti súvisiace s odvodovými povinnosťami pre prípad vzniku sociálnej udalosti,\nv dôsledku ktorej dochádza k strate výkonu zárobkovej činnosti. Účastník poistného vzťahu má teda\nnárok na dávku za predpokladu, že si platí poistné, prípadne za neho platí poistné štát (napríklad\npoistné na starobné poistenie, nemocenské poistenie). V tomto systéme sa uplatňuje predovšetkým\nprincíp zásluhovosti. Systém štátnej sociálnej podpory (pod ktorý možno zaradiť aj rodičovský príspevok)\nje systém, v rámci ktorého, ak nastane určitá a štátom uznaná sociálna situácia sa poskytnú štátne\ndávky. Na rozdiel od poisťovacieho systému sa nevyžaduje plnenie odvodovej povinnosti, nárok na tento\ntyp dávky nie je podmienený účasťou na sociálno-poisťovacích právnych vzťahoch a ani príjmovými\npomermi oprávnených osôb; platí zásada rovnakého zabezpečenia pre všetkých. Len pre úplnosť,\nnajvyšší správny súd uvádza, že tretí pilier tvorí systém sociálnej pomoci vychádzajúci predovšetkým z\npríjmových pomerov, ide o tzv. testované dávky poskytované tým osobám, ktoré to vzhľadom na svoju\nsociálnu a ekonomickú situáciu reálne potrebujú. Účel tohto systému spočíva v sociálnej pomoci a to\ntak, aby príjemcu tejto pomoci a jeho spoločenské prostredie čo možno najviac podnecovali k aktívnemu\nriešeniu nepriaznivej tak sociálnej, ako aj materiálnej situácie. V tomto type systému sa uplatňuje princíp\nsubsidiarity, čo znamená, že sociálna pomoc sa poskytne iba tomu, kto si nevie pomôcť sám alebo\nnedostáva potrebnú pomoc z inej strany. Zároveň dotvára systém náhradných zdrojov a je založená na\npreukázaní nielen jej opodstatnenosti (potrebnosti), ale zároveň aj na preukázaní chýbajúcej schopnosti\nzabezpečiť sa vlastným pričinením.\n46. Aplikujúc vyššie uvedený výklad referenčných noriem na prejednávanú vec možno teda uzavrieť,\nže v prejednávanej veci bolo riadne preukázané, že žalobca v zmysle príloh (najmä pracovná zmluva\na prehľad služobných ciest žalobcu za mesiace január až apríl 2019) vykonával prácu v pracovnom\npomere, pričom dĺžka pracovného času bola zmluvnými stranami dojednaná v rozsahu 40 hodín\ntýždenne. Možno taktiež uzavrieť, že žalobca si v rozhodnom období plnil svoje pracovné povinnosti v\nplnom rozsahu, čo ostatne ani sám žalobca, či už v žalobe, alebo v kasačnej sťažnosti, nespochybňoval.\nPodľa názoru najvyššieho správneho súdu žalovaná, ako aj prvostupňový správny orgán postupovali v\nsúlade so zákonom, pre rozhodnutie si zadovážili všetky potrebné podklady, na základe ktorých zistili\nskutkový stav náležite a zistené skutočnosti správne právne posúdili tak, že žalobcovi zanikol nárok na\nuplatnenú a rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. 200-200553-CA04/2018 z 13. decembra\n2018 priznanú nemocenskú dávku - materské.\n47. Vzhľadom k tomu, že sa najvyšší správny súd v podstatnom stotožnil s interpretáciou ustanovenia\n§ 49 zákona č. 461/2003 Z. z. v zmysle, v akom túto normu (aj vo svetle žalobcom požadovanej\nanalógie s ním označenými ustanoveniami zákona 571/2009 Z. z.) vyložili prvostupňový správny orgán\naj žalovaná, stratilo na význame dôslednejšie sa zaoberať posudzovaním splnenia druhej z podmienok\nvzniku nároku na materské - podmienky straty alebo zníženia príjmu zo závislej činnosti. Najvyšší\nsprávny súd sa v tejto súvislosti odkazuje na body 39 až 43 odôvodnenia tohto rozsudku vyššie,\nktoré možno primerane aplikovať aj na vysvetlenie existencie podmienky straty alebo zníženia príjmu\nzo zárobkovej činnosti. Kasačný súd teda len v stručnosti uvádza, že uvedená podmienka má svoje\nnormatívne zakotvenie v ustanovení § 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. Ako už bolo skôr uvedené,\n\núčelom nemocenského poistenia nie je poskytovať poistencovi príplatok alebo akýsi doplnkový „benefit“\nk príjmu, ale kompenzovať (aspoň čiastočne) výpadok príjmu, ktorý nastal z dôvodu vzniku sociálnej\n(zákonom č. 461/2003 Z. z. predpokladanej) situácie. Čo sa týka konštatovania žalobcu, že „ ... nie je\npravdou, že má v súčasnej práci vyšší alebo porovnateľný príjem. Vyššia je iba fixná zložka, ale celkový\nročný príjem sa preukázateľne znížil skoro o polovicu ...“ najvyšší správny súd uvádza, že sa krajský\nsúd s otázkou splnenia tejto podmienky vysporiadal dostatočne, a to najmä v bode 87 odôvodnenia\nkasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku.\n48. V závere najvyšší správny súd, v súvislosti s tvrdeniami žalobcu o „nerovnakom zaobchádzaní\na diskriminácii“ len dopĺňa, že samotný odklon od predchádzajúcej rozhodovacej praxe správnych\norgánov nenapĺňa znaky diskriminácie a nie je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania,\nzvlášť, pokiaľ žalovaná v období po zmene svojho prístupu k posudzovaniu materského vo veciach\ns obdobným skutkovým a právnym stavom rozhodovala rovnako, ako v prípade žalobcu. V tomto\nsmere žalobca neprodukoval žiaden dôkaz svedčiaci o opaku. Najvyšší správny súd poukazuje na to,\nže nemožno vylúčiť, že sa aj správny orgán odkloní od existujúcej rozhodovacej praxe a v nových\nrozhodnutiach zaujme opačný právny názor, než aký zaujal v obdobných právnych veciach v skôr\nvydaných rozhodnutiach. Tento odklon súvisí s vyvíjajúcimi sa právnymi názormi aj na strane správnych\norgánov, ktoré nie sú strnulé. Pokiaľ správny orgán v nových rozhodnutiach náležitým spôsobom\nodôvodní zmenu tohto právneho názoru, takéto rozhodnutie je v súlade s princípmi právneho štátu,\nnajmä so zásadou právnej istoty a rovnosti účastníkov konania. V predmetnej veci žalovaná dostatočným\nspôsobom odôvodnila svoje rozhodnutie, keď individuálne uviedla, prečo v prejednávanej veci nedošlo\nk naplneniu (resp. došlo k zániku plnenia) zákonnej podmienky osobnej starostlivosti o maloleté dieťa\nzo strany žalobcu ako iného poistenca.\n49. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší správny súd námietky žalobcu uvedené v\nkasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú\nsťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n50. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto\nkonaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej\nich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP).\n51. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "47Sa/3/2020", "guid": "476099b5-d9ef-4e81-ba24-8e2c7121104b:6976917f-d0ec-4e0a-9c1c-a8d4582ad2ad", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}