{"guid": "83cb29fd-ac13-4f69-8fc4-6b2bfddf9687:f7288dae-c855-474e-b2cb-7e8fb6573c93", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:2019200252.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/85/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/85/2020 z 30. 11. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 30. novembra 2021, sp. zn. 7Sžsk/85/2020, ECLI:SK:NSSSR:2021:2019200252.1", "identifikacne_cislo": "2019200252", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "datum_vydania": "2021-11-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-49", "nazov": "§ 49 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-49", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-51", "nazov": "§ 51 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-51", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-49", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-51", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f7288dae-c855-474e-b2cb-7e8fb6573c93", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:2019200252.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2021:2019200252.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2021:2019200252.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n7Sžsk/85/2020\n2019200252\n30. 11. 2021\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSSR:2021:2019200252.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy\nTakáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a Mgr. Michal Novotný, v právnej\nveci žalobcu: A.. P. J., Z.., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J., Q. M. M. XX, právne zastúpený\nJUDr. Daliborom Pavelkom, advokátom so sídlom v Hlohovci, Pribinova 46, proti žalovanej: Sociálna\npoisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovanej č. 47396-2/2019-BA zo dňa 10.06.2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Trnave č. k. 20Sa/14/2019-104 zo dňa 28.02.2020, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nII. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 20Sa/14/2019-104 zo dňa 28.02.2020 podľa § 190 zákona č.\n162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) ako nedôvodnú zamietol žalobu, ktorou sa\nžalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 47396-2/2019-BA zo dňa 10.06.2019 o zamietnutí\nodvolania žalobcu a potvrdení rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 200-059910CA04/2019 zo dňa 21.03.2019, ktorým táto podľa § 49 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení\nrozhodla, že žalobca nemá nárok na materské v období od 04.02.2019.\n2. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že okolnosti týkajúce sa pracovných pomerov\nžalobcu pred uplatnením nároku na dávku materské a od 04.02.2019, pracovného pomeru manželky\nžalobcu a matky maloletého dieťaťa, ako ani skutočnosť, že dieťa, so starostlivosťou o ktoré bolo o\ndávke rozhodované, od 07.01.2019 navštevuje predškolské zariadenie, neboli v konaní sporné. Za\nsporné krajský súd označil posúdenie, či žalobca od 04.02.2019 v súvislosti so svojím novým pracovným\npomerom spĺňa podmienky nároku na materské, pričom žalobca namietal nedostatky postupu správneho\norgánu pri rozhodovaní o uplatnenom nároku a nedostatky samotného rozhodnutia. Krajský súd dospel\nk záveru, že preskúmavané rozhodnutie obsahuje zrozumiteľné vysvetlenie úvah správneho orgánu, a\nto ako vo vzťahu k posudzovaniu skutkového stavu veci, tak aj k výkladu a spôsobu aplikácie súvisiacich\nprávnych noriem. S poukazom na § 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zdôraznil, že\npokiaľ zákon spája poskytovanie materského s čerpaním rodičovskej dovolenky otca, logicky ho spája s\nobmedzením pracovných aktivít tohto rodiča, korešpondujúcim so všeobecným účelom nemocenského\npoistenia. Konštatoval tiež, že v danom prípade došlo iba k čiastočnému obmedzeniu pracovnej aktivity\notca a tým aj mesačnej mzdy, ktorá situácia však zabezpečovanie starostlivosti o maloleté dieťa\nneumožňuje, ako to vyplýva aj zo skutočnosti, že dieťa je počas výkonu pracovnej činnosti otca v\nstarostlivosti predškolského zariadenia.\n\n3. Proti rozsudku krajského súdu podal včas kasačnú sťažnosť žalobca z dôvodu podľa § 440 ods. 1\npísm. g) SSP. S poukazom na rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 44Sa/5/2019 zo dňa 03.02.2020\nargumentoval, že podmienka starostlivosti je splnená aj vtedy, ak je dieťa počas pracovného dňa\nv zariadení v jasliach, v škôlke, a to na celý deň alebo sa o dieťa stará opatrovateľka na živnosť\nalebo iná dospelá osoba, stará mama, príbuzný, suseda a pod. Trval na tom, že v jeho prípade nejde\no fiktívne prevzatie do starostlivosti, ale že starostlivosť o dieťa skutočne prevzal a poskytoval mu\nvšetku potrebnú starostlivosť, pričom poskytovanie starostlivosti inými osobami vypĺňalo len čas, kedy\nsťažovateľ vykonával zárobkovú činnosť v (inom - zmenšenom) pracovnom pomere na inej pracovnej\npozícii, ktorá nebola vedúca a z toho titulu dosahoval aj nižší príjem, čo preukázal. Mal za to, že všetky\nzákonom predpokladané podmienky splnil a nárok na materské mu mal byť priznaný. Navrhol preto\nrozsudok krajského súdu zmeniť a rozhodnutie žalovanej zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie a\npriznať mu právo na úplnú náhradu trov konania pred krajským súdom a v kasačnom konaní.\n4. Žalovaná vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcu uviedla, že s odôvodnením kasačnou sťažnosťou\nnapadnutého rozsudku sa stotožňuje a navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť.\n5. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení zákona č. 423/2020 Z.z., Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší správny\nsúd“) začne činnosť 1. augusta 2021.\n6. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení zákona č. 423/2020 Z.z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je\nod 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.\n7. Podľa § 11 písm. h) SSP najvyšší správny súd rozhoduje o kasačných sťažnostiach.\n8. Z vyššie citovaného vyplýva, že zákonodarca upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu\nna najvyšší správny súd vo všetkých „živých“ právnych veciach, t.j. veciach, ktoré neboli právoplatne\nskončené na Najvyššom súde Slovenskej republiky k 01.08.2021 v agende správneho súdnictva, v\nktorých veciach bude ako súd kasačný, konať a rozhodovať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.\n9. Najvyšší správny súd, ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho\nsúdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), pričom zistil,\nže kasačná sťažnosť žalovanej nie je dôvodná.\n10. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu\nprávoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (19.06.2019) sociálne poistenie podľa tohto zákona je\nnemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na\nzabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.\n11. Podľa § 13 ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení z nemocenského poistenia\nsa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú nemocenské dávky, a to materské.\n12. Podľa § 30 zákona o sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov, zamestnanec má nárok na\nnemocenskú dávku, ak\na) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku, počas trvania nemocenského\npoistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a\nb) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý\nsa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie\nnemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 2 a § 49 ods. 1.\n13. Podľa § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a\nktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28\ntýždňov od vzniku nároku na materské, osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej\nstarostlivosti má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec,\nktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské\n37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia\n\ntroch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol\nnemocensky poistený, najmenej 270 dní.\n14. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení, iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do\nstarostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí 6 týždňov odo dňa pôrodu,\na matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok.\n15. Podľa § 51 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ak dieťa prevzala do starostlivosti iná fyzická osoba\nalebo právnická osoba z dôvodu, že sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie\nstarať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské tomuto poistencovi zaniká dňom\nprevzatia dieťaťa do tejto starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa zo starostlivosti inej\nfyzickej osoby alebo právnickej osoby. Nárok na materské trvá do uplynutia celkového obdobia trvania\nnároku na materské, najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa.\n16. Podľa § 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu,\nako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o\ndieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa\npoistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku\nna materské.\n17. Nemocenské poistenie ako súčasť sociálneho poistenia slúži ako poistenie pre prípad straty alebo\nzníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej\nneschopnosti, tehotenstva a materstva. Účelom nemocenského poistenia je poskytnúť primerané\nhmotné zabezpečenie občanom v uvedených situáciách. Primerané hmotné zabezpečenie má základ\nv čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky a poskytuje sa v súlade s princípom solidarity a zásluhovosti.\nPokiaľ princíp solidarity zohľadňuje vzťah k priemernej úrovni hmotného zabezpečenia občanov,\nprincíp zásluhovosti naopak zdôrazňuje individuálnu mieru zapojenia osoby do systému sociálneho\nzabezpečenia a vyjadruje skutočnosť, že výška dávky zo systému sociálneho poistenia sa odvíja od\nvýšky odvodov.\n18. Krajský súd správne definoval, že v konaní sa stala spornou otázka, či žalobca splnil podmienku\nprevzatia dieťaťa do starostlivosti v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorá\nje predpokladom pre priznanie materskej dávky z nemocenského poistenia.\n19. Krajský súd (v zhode so žalovanou) považoval za správny názor, že v prípade materského musí ísť\no osobnú starostlivosť, s ktorým právnym záverom sa stotožňuje aj kasačný súd.\n20. Prioritne považuje kasačný súd za potrebné zdôrazniť, že zmyslom materskej dávky, ako dávky\nnemocenského poistenia, je kompenzácia za stratu príjmu počas starostlivosti o dieťa. Logickým\npredpokladom je teda skutočná starostlivosť o dieťa a zníženie príjmu ako jej dôsledok, na ktoré atribúty\nsprávne orgány aj prihliadli.\n21. Iba formálne prevzatie dieťaťa do starostlivosti otca v zmysle uzatvorenej dohody rodičov\nbez reálneho naplnenia jej obsahu nezodpovedá účelu materskej dávky. Napriek tomu, že pojem\nstarostlivosť nie je v zákone o sociálnom poistení definovaná, nemožno vychádzať z definície pojmu\nriadna starostlivosť v zmysle zákona o rodičovskom príspevku, ako to požaduje sťažovateľ, a to z\ndôvodu, že rodičovský príspevok je dávka iného charakteru. Rodičovský príspevok je štátnou sociálnou\ndávkou upravenou v osobitnom zákone, ktorou štát prispieva všetkým rodičom v rovnakej sume\nbez ohľadu na výšku dosiahnutého príjmu. Účelom materskej dávky nie je zvýšiť príjem rodiny, ale\nkompenzovať výpadok príjmu jedného z rodičov v dôsledku starostlivosti o dieťa.\n22. Výklad každej právnej normy musí byť najmä teleologický (výklad e ratione legis, vychádzajúci\nzo zmyslu zákona), teda prihliadajúci najmä na účel a ciele právnej úpravy. Bolo preto nevyhnutné\nvýklad pojmu starostlivosť realizovať aj cez posúdenie účelu zákona, vyjadreného v definícii pojmu\n„nemocenské poistenie“ uvedenej v § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení, ako to správne orgány\naj uskutočnili.\n23. Skutočnosť, že zákonodarca predpokladal skutočnú starostlivosť o dieťa, vyplýva aj z ustanovenia §\n51 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, ktoré viaže zánik nároku na materské práve na dôvod, že sa\n\npoistenec prestal starať o dieťa. Z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že osoba, ktorá sa prestala\nstarať o dieťa z iného dôvodu, ako je jej nepriaznivý zdravotný stav, musí byť len poistenec, teda ten, kto\npoberá materské ako dávku z nemocenského poistenia, čo v konečnom dôsledku znamená, že práve\ntáto osoba sa predtým musela o dieťa starať. V prípade, ak by sa nevyžadovala skutočná starostlivosť o\ndieťa poistencom a postačovala by iba formálna dohoda, zakotvenie uvedených dôvodov zániku nároku\nna materské by nedávalo zmysel. Kasačný súd sa preto v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom\nžalovanej (a krajského súdu), že táto osoba (v danom prípade otec) je pri výkone starostlivosti o dieťa\nnezastupiteľná.\n24. Sťažovateľ sa preto mylne domnieva, že za účelom prevzatia dieťaťa do starostlivosti nie je potrebné,\naby otec poskytoval dieťaťu výhradne len osobnú a nepretržitú starostlivosť, ale táto musí byť len na\ndennej báze, pričom starostlivosť o dieťa môže čiastočne zabezpečovať inou fyzickou alebo právnickou\nosobou.\n25. Kasačný súd pripomína, že uplatnenie nemocenskej dávky - materského je právom, nie povinnosťou\nnemocensky poistenej osoby. Napriek tomu, že oprávnenej osobe nárok na priznanie tejto nemocenskej\ndávky vznikne, nemá povinnosť o ňu požiadať (resp. ju čerpať). Nárok na predmetnú nemocenskú dávku\nsúvisí tiež s neprenosným právom rodiča na rodičovskú (a materskú) dovolenku, ktoré právo (a ochrana)\nprináleží práve z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o narodené dieťa (v zásade) do troch rokov\nveku. Je potrebné si uvedomiť, že režim rodičovskej dovolenky má poskytnúť ochranu inak pracujúcim\nrodičom na trhu práce a táto ochrana sa rodičovi poskytuje cielene a zámerne počas celého pracovného\nčasu. Práve na túto životnú situáciu je materské ako nemocenská dávka významovo uspôsobené. Ak\nsa teda oprávnený rodič rozhodne uplatniť si tento nárok, naplnenie zákonných podmienok pre jeho\npriznanie nemôže byť len formálne a naplnenie účelu, na ktorý sa dávka poskytuje, nemožno opomenúť.\n26. Aj rodičia dieťaťa vo veku do troch rokov majú zachovanú možnosť sa rozhodnúť, že starostlivosť\no svoje dieťa počas aktívnej časti dňa, kedy inak štandardne vykonávajú zárobkovú činnosť, budú\nzabezpečovať prostredníctvom inej vhodnej fyzickej alebo právnickej osoby. V takom prípade však (na\nrozdiel od rodičov, ktorí sa dohodnú, že jeden z nich prevezme starostlivosť o dieťa do troch rokov jeho\nveku a túto bude osobne vykonávať, v dôsledku čoho z pracovného procesu na čas čerpania rodičovskej\ndovolenky vypadne a preto dôjde k výpadku finančného zabezpečenia rodiny), k naplneniu zákonného\npredpokladu o prevzatí dieťaťa do starostlivosti nedochádza. Práve rodičovi, u ktorého výpadok príjmu\nnastáva z dôvodu, že sa rozhodol osobne starať o dieťa do troch rokov veku, je adresované materské.\n27. Podmienky nároku na materské a jeho dĺžka korešpondujú dĺžke poskytovania materskej\n(rodičovskej) dovolenky v zmysle Zákonníka práce (§ 166 zákona č. 311/2001 Z.z.), podľa ktorého sa toto\nobdobie (dôvod) starostlivosti o narodené dieťa do troch rokov považuje za tzv. dôležitú osobnú prekážku\nv práci (§ 141 ods. 1 zákona č. 311/2011 Z.z.), počas ktorého však oprávnenej osobe nepatrí náhrada\nmzdy. Práve materské ako opakujúca sa dávka nemocenského poistenia predstavuje kompenzáciu\nmzdy a preto je opodstatnené, aby oprávnená osoba spĺňala aj podmienku straty príjmu (zárobku - mzdy,\nplatu) za obdobie trvania dôvodu na poskytovanie materského.\n28. V zmysle základnej zásady článku 8 vety druhej a štvrtej Zákonníka práce, „Zamestnanci majú\nprávo na hmotné zabezpečenie … v súvislosti s tehotenstvom a rodičovstvom na základe predpisov\no sociálnom zabezpečení. Pracovnoprávne vzťahy sú v čase neschopnosti zamestnancov na prácu\nz dôvodov choroby, úrazu, tehotenstva alebo materstva a rodičovstva vo zvýšenej miere chránené\nzákonom“.\n29. Model, keď žiadateľ o dávku v rámci jedného pracovnoprávneho pomeru čerpá rodičovskú\ndovolenku prezentujúc, že za účelom starostlivosti o narodené dieťa do troch rokov jeho veku a zároveň\n(a v súvislosti s nástupom na rodičovskú dovolenku) uzatvorí s tým istým zamestnávateľom ďalší (nový)\nplnohodnotný pracovnoprávny vzťah, v rámci ktorého de facto deklaruje schopnosť naďalej reálne\n(a bez zmeny) vykonávať svoje pracovnoprávne povinnosti v rovnakom časovom rozsahu, ako tomu\nbolo v prvom pracovnom pomere (i napriek čerpaniu rodičovskej dovolenky za účelom plnenia svojich\npovinností spojených so starostlivosťou o dieťa), logicky koliduje zámeru zákonodarcu, keďže účelovo\nobchádza pravidlá podpory a ochrany zamerané na poskytovanie pomoci štátu (materského) rodičom,\nktorí fakticky (skutočne) realizujú starostlivosť o dieťa po narodení a z tohto dôvodu sú na kompenzáciu\nvýpadku príjmu z pracovného pomeru odkázaní.\n\n30. Kasačný súd zastáva názor, že vyhodnocovanie otázky, či došlo k faktickému prevzatiu dieťaťa\ndo starostlivosti druhého rodiča, ako aj k faktickej zmene v starostlivosti o dieťa vykonávanej týmto\ndruhým rodičom, je zo strany správnych orgánov opodstatnené a náležité. V danom prípade kasačný\nsúd považoval za dôvodné, aby sa správne orgány pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na materské,\nosobitne v rámci správnej úvahy vysporiadali v záujme zachovania účelu nemocenského poistenia\naj s tým, či je možné, aby žiadateľ o dávku poskytoval starostlivosť dieťaťu napriek tomu, že\npočnúc dňom prevzatia starostlivosti o dieťa uzatvoril nový plnohodnotný pracovný pomer s tým istým\nzamestnávateľom s týždenným úväzkom 32 hodín zabezpečujúcim porovnateľný príjem ako pred\nnástupom na rodičovskú dovolenku. Žiadateľ o dávku pritom sám uviedol, že v čase jeho pracovnej\nčinnosti zabezpečuje starostlivosť o dieťa prostredníctvom iných subjektov (súkromná materská škola,\nmatka dieťaťa). Okolnosť, že maloleté dieťa žalobcu od 07.01.2019 navštevuje S. s celodennou\nvýchovou a vzdelávaním výslovne vyplýva z rozhodnutia riaditeľa školy zo dňa 03.01.2019. Tvrdenie\nžalobcu, že vzhľadom k tomu, že jeho manželka od 07.01.2019 pracuje, a teda dieťa je od obeda\ndo večera v jeho starostlivosti, koliduje potvrdeniu školy (rozhodnutiu), ktoré predložil sám žalobca na\npodporu svojich tvrdení. Pokiaľ účastník konania špecifikoval svoju pracovnú dobu časovým úsekom\nod 06:00 do 12:54 hod. (čo označil ako 80 % pracovný úväzok), správne poznamenala žalovaná, že\nnie je možné opomenúť ani čas trvania prepravy sťažovateľa z miesta výkonu práce do miesta trvalého\nbydliska. Samotná skutočnosť, že miestom výkonu práce žalobcu v novom pracovnom pomere, ktorý\nuzatvoril na dobu určitú (od 04.02.2019 do 18.08.2019), je mesto Senec, sporná nebola.\n31. Po oboznámení sa s predloženým spisovým materiálom kasačný súd dospel k záveru, že je\npotrebné prisvedčiť argumentácii žalovanej, že u žalobcu nedošlo k zmene životnej situácie (čo zákon o\nsociálnom poistení predpokladá) v takom rozsahu, aby mohol skutočne (reálne) maloleté dieťa prevziať\ndo starostlivosti.\n32. Žalovaná v rámci svojej správnej úvahy pojem starostlivosť o dieťa vyložila správne. Správny je\naj jej záver, že v danom konkrétnom prípade žiadateľa o dávku, ktorý v čase výkonu svojej pracovnej\nčinnosti v produktívnej časti dňa zabezpečuje starostlivosť o dieťa prostredníctvom iných subjektov\n(súkromná materská škola, matka dieťaťa), nemožno považovať za iného poistenca, ktorý prevzal dieťa\ndo starostlivosti v zmysle § 49 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Konštatovanie žalovanej, že pracovná\nzaťaženosť otca objektívne vylučuje súčasné poskytovanie starostlivosti dieťaťu priamo navrhovateľom,\nje preto logické a opodstatnené. Žalobca pritom v priebehu administratívneho ani súdneho konania\nnenamietal samotné skutkové zistenia, ktoré správne orgány ustálili. Žalovaná pri posudzovaní žiadosti\nžalobcu vychádzala práve z informácií, ktoré jej sprostredkoval žiadateľ o dávku. Jej závery nemožno\noznačiť za neobjektívne, resp. založené na jej subjektívnych úvahách a domnienkach (ako to tvrdí\nsťažovateľ) len preto, že právny záver, ktorý vyvodila je v rozpore s očakávaním žalobcu ako žiadateľa\no dávku.\n33. Kasačný súd považuje za opodstatnený a zistenému skutkovému stavu korešpondujúci právny\nzáver žalovanej, že v danom prípade a za daných okolností otec dieťaťa vykonávajúci zárobkovú\nčinnosť naďalej, s o 20 % zníženým pracovným úväzkom (32 hodín) a za porovnateľnú mzdu ako pred\nčerpaním rodičovskej dovolenky, starostlivosť o dieťa prevzal len formálne (fiktívne) a nemôže byť preto\npovažovaný za iného poistenca, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona\no sociálnom poistení.\n34. Konštatovanie správneho súdu, že žalovaná v nedostatočnej miere zabezpečila dôkazy, ktoré\nby preukazovali, či došlo k prevzatiu dieťaťa do starostlivosti otca, a teda že skutkový stav zistila\nnedostatočne, preto neobstojí. Kasačný súd v zhode s názorom krajského súdu považoval skutkový stav\ntak, ako ho zistila žalovaná, za postačujúci na účely posúdenia, či v danom konkrétnom prípade reálne\ndošlo alebo nedošlo k prevzatiu dieťaťa do starostlivosti otca.\n35. Za daných okolností nebolo možné prihliadnuť ani na osobné presvedčenie žalobcu, že v súvislosti\ns nástupom na rodičovskú dovolenku prevzal starostlivosť o dieťa a poskytoval mu všetku potrebnú\nstarostlivosť, pričom poskytovanie starostlivosti inými osobami vypĺňalo len čas, kedy vykonával\nzárobkovú činnosť v zmenšenom rozsahu ako v pracovnom pomere, z ktorého si uplatnil materské.\nNa uvedenom posúdení nič nemení ani okolnosť, že ako sťažovateľ uvádza, „doplnkovú“ starostlivosť\no dieťa počas výkonu jeho pracovnej činnosti zabezpečoval v súkromnej materskej škole, ktorú sám\n\nfinancoval a kde mal. dieťa učila jej matka, ktorá tak prakticky zabezpečovala starostlivosť počas pobytu\nv škôlke alebo prostredníctvom rodinných príslušníkov.\n36. Kasačný súd pripomína, že situácia, kedy obaja rodičia sú počas aktívnej časti dňa reálne zapojení\ndo produktívneho pracovného procesu, z dôvodu ktorého osobnú starostlivosť o dieťa počas tejto\ndoby zverili inej vhodnej fyzickej alebo právnickej osobe, hoci si svoje rodičovské povinnosti inak\nplnia riadne a zodpovedne (napr. že dieťa sprevádzajú do predškolského zariadenia a späť, či k\nlekárovi), nekorešponduje zámeru zákonodarcu kompenzovať rodičovi dieťaťa do troch rokov veku\nživotnú situáciu, kedy rodič uprednostnil osobnú starostlivosť o dieťa a preto sa rozhodol produktívny\npracovný proces prerušiť a požiadať o materské ako o kompenzáciu výpadku svojho príjmu.\n37. Kasačný súd zastáva názor, že žalovaná uviedla dostatok argumentov, ako aj logických\npredpokladov vychádzajúcich z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré ju viedli v rámci správnej\núvahy k opodstatnenému záveru, že žalobca nespĺňa podmienku starostlivosti o dieťa uvedenú v § 49\nods. 1 zákona o sociálnom poistení napriek tomu, že s matkou dieťaťa uzavrel dohodu o prevzatí dieťaťa\ndo svojej starostlivosti.\n38. Výklad podmienky prevzatia dieťaťa do starostlivosti, ktorý žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí\nuplatnila, považuje kasačný súd zároveň za eurokonformný a korešpondujúci účelu uvedenému v bode\n19 Preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20.06.2019 o rovnováhe\nmedzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa\nzrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ, v ktorom sa uvádza: „V záujme podpory rovnomerného rozdelenia\nopatrovateľských povinností medzi ženami a mužmi a možnosti vytvorenia puta medzi otcami a deťmi už\nv rannom veku detí, by sa malo zaviesť právo na otcovskú dovolenku pre otcov alebo pre rovnocenných\ndruhých rodičov, ak sú uznaní vo vnútroštátnom práve a v rozsahu, v akom sú v ňom uznaní. Takáto\notcovská dovolenka by sa mala čerpať v čase okolo narodenia dieťaťa a mala by byť jasne spojená s\nnarodením na účely poskytovania starostlivosti.“\n39. Je teda zrejmé, že účelom nie je podpora otcov v poberaní materského ako peňažnej dávky,\nale v tom, aby sa vo vyváženej miere osobne podieľali na rodinných povinnostiach, a teda aj na\nstarostlivosti o dieťa, čo je v priamom rozpore s výkladom, ktorý prezentuje žalobca. Pokiaľ otec dieťaťa\nnezabezpečuje starostlivosť o dieťa osobne, nedochádza k rovnomernému rozdeleniu povinností\nsúvisiacich so starostlivosťou o dieťa a ani k možnosti vytvorenia puta medzi otcami a deťmi.\n40. Kasačný súd konštatuje, že pokiaľ došlo po novelizácii zákona o sociálnom poistení zákonom\nč. 543/2010 Z. z. k priznávaniu materského bez toho, aby sa skúmalo, či poistenec skutočne\nsám zabezpečuje starostlivosť o dieťa, a postačovalo splnenie len formálneho prevzatia dieťaťa\ndo starostlivosti na základe dohody s matkou dieťaťa, táto aplikačná prax nezodpovedala zneniu\nrelevantných zákonných ustanovení o priznávaní materského ako nemocenskej dávky podľa zákona\no sociálnom poistení. Ak následná aplikačná prax správnych orgánov odstránila toto pochybenie\na náležite objasňuje aj starostlivosť o dieťa zo strany poistenca osobitne v každom individuálnom\nprípade, uvedený postup nemôže byť v rozpore so zákonom a ani v rozpore so zásadou legitímneho\nočakávania účastníka takéhoto právneho vzťahu alebo považovaný za diskriminačný. Kasačnému súdu\nvšak neprináleží komentovať skôr vydané rozhodnutia žalovanej v právnych veciach iných účastníkov\nkonania. Poukazuje však na to, že nemožno vylúčiť, že sa správny orgán odkloní od existujúcej\nrozhodovacej praxe a v nových rozhodnutiach zaujme opačný právny názor, ako zaujal v rozhodnutiach\nv obdobných právnych veciach predchádzajúcich rozhodnutiach. Tento odklon súvisí s vyvíjajúcimi sa\nprávnymi názormi aj na strane správnych orgánov, ktoré nie sú strnulé. Pokiaľ však správny orgán v\nnových rozhodnutiach náležitým spôsobom odôvodní zmenu tohto právneho názoru, takéto rozhodnutie\nje v súlade s princípmi právneho štátu, najmä so zásadou právnej istoty a rovnosti účastníkov konania.\n41. Záverom kasačný súd ešte vo vzťahu k argumentom žalobcu, ktorý v postupe správnych orgánov\n(resp. v zmene ich rozhodovacej praxe) videl prvky diskriminácie (v porovnaní s otcami, ktorí o materské\nžiadali do 01.10.2018), ako aj porušenie zásady rovného zaobchádzania a princípov právnej istoty a\nlegitímneho očakávania dopĺňa, že podľa právnej teórie len legitímne, legálne a rozumné očakávanie\npožíva právnu ochranu. Vo vzťahu k zabezpečeniu prospechu, ktorý zákonodarca prijatou právnou\núpravou nezamýšľal poskytnúť, teda takého prospechu, ktorý nesleduje cieľ a účel zákonodarcu, sa\nprincípu ochrany legitímnych očakávaní nemožno úspešne dovolávať.\n\n42. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, kasačný súd sťažnosť žalobcu za dôvodnú nepovažoval a preto\nju podľa § 461 SSP zamietol.\n43. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky tak, ako je\nuvedené vo výroku rozhodnutia, nakoľko sťažovateľ v konaní nemal úspech (§ 167 SSP) a žalovanej\nich náhrada v zásade neprináleží (§ 168 SSP).\n44. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}