{"guid": "7b625580-d19e-4193-a6a9-86baf816f5e8:e454a595-bef3-4c03-b035-91e9ae0f4870", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:2016200694.1", "spisova_znacka": "5Sžfk/3/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/3/2019 z 29. 9. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 29. septembra 2021, sp. zn. 5Sžfk/3/2019, ECLI:SK:NSSSR:2021:2016200694.1", "identifikacne_cislo": "2016200694", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Marián Trenčan", "sudca_id": 431, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marian-trencan-431", "datum_vydania": "2021-09-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "I. ÚS 93/2022", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:7955614e-aa7f-41fb-ade3-81f7c554025e", "datum": "2022-02-17", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "nazov": "§ 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-61.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 61 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-61.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-64.odsek-4", "nazov": "§ 64 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-64.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-64"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-61", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-64"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e454a595-bef3-4c03-b035-91e9ae0f4870", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:2016200694.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2021:2016200694.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2021:2016200694.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n5Sžfk/3/2019\n2016200694\n29. 09. 2021\nJUDr. Marián Trenčan\nECLI:SK:NSSSR:2021:2016200694.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Mariána Trenčana\n(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a prof. JUDr. Juraja Vačoka,\nPhD., v právnej veci žalobcu (v konaní sťažovateľ): KASATKIN Recovery, k. s., so sídlom Čajakova 13,\nBratislava, IČO: 50 382 888, správcu konkurznej podstaty úpadcu (pôvodného žalobcu) BBK AGRO,\ns.r.o. „v konkurze\", so sídlom Rudohorská 33, Banská Bystrica, IČO: 44 095 066, zastúpeného: Weis\n& Partners s.r.o., so sídlom Ivánska cesta 30/B, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, o kasačnej\nsťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/118/2016-151 z 28. februára 2018,\nECLI:SK:KSTT:2018:2016200694.3, jednomyseľne takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa zamieta.\nII. Účastníkom sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred orgánmi finančnej správy\n1. Na základe výsledkov daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného\nodpočtu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „daň“ alebo „DPH“) za zdaňovacie obdobie február 2013\nvydal Daňový úrad Trnava, pobočka Senica (ďalej len „správca dane“) dňa 19.07.2016 rozhodnutie č.\n103554640/2016 (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane“), ktorým podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009\nZ. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) určil žalobcovi za zdaňovacie obdobie február 2013 rozdiel dane\nv sume 219.029,60 eur.\n2. Rozdiel dane bol dôsledkom záverov správcu dane, že žalobca porušil ustanovenie § 51 ods.\n1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej\nhodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), keď pri faktúrach od dodávateľov\nYENISEI, s.r.o. (dodanie cukru), SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. (dodanie cukru) a ERLIVEL TRANS\ns.r.o. (sprostredkovanie prepravy) nebolo preukázané, že došlo k zdaniteľným plneniam; že nebolo\npotvrdené, že deklarovaní odberatelia žalobcu SDA SOVEREIGN Distribution AG, EUED TRADE Kft.,\nELTIRO-TRADE Kft., Örni VEGYESKER Kft. prijali predmet dodania (cukor), ktorý žalobca fakturoval\nako oslobodený od dane v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH; a že nebolo potvrdené, že deklarovaný\nodberateľ ELTIRO-TRADE Kft. prijal predmet dodania (cukor), ktorý žalobca fakturoval ako trojstranný\nobchod oslobodený od dane v zmysle § 45 zákona o DPH.\n\n3. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 104166472/2016 z 24.10.2016 (ďalej aj\n„preskúmavané rozhodnutie“) rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil.\nK odvolacím námietkam žalovaný uviedol, že pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje nárok na odpočítanie\nDPH, je jeho povinnosťou preukázať splnenie príslušných podmienok; zdôraznil dôkazné bremeno\nplatiteľa dane. Nesúhlasil s tvrdenou nezákonnosťou prerušenia daňovej kontroly a s tým súvisiacou\nnezákonnosťou protokolu z nej. Ďalej sa vyjadril k jednotlivým žalobcovým odvolacím námietkam k\nhodnoteniu dôkazov.\n4. Žalovaný s poukazom na rozsiahle zisťovanie v daňovej kontrole tvrdil, že nebolo preukázané, že\nv skladoch v Horných Túrovciach sa nachádzal práve cukor, ktorý mal byť vyvezený do Maďarska, s\nohľadom na nemožnosť preveriť jeho pôvod a na nepreukázanie dodania maďarským odberateľom.\nPodľa žalovaného tak nebolo preukázané, že žalobca disponoval materiálnym plnením.\n5. Tiež žalovaný odmietol argumenty o prechode dôkazného bremena na správcu dane, keď v\nprvostupňovom rozhodnutí nebolo uvedené, že by bol žalobca zúčastnený na daňovom podvode, preto\nsa podľa neho na tento prípad nevzťahujú ani žalobcom uvedené rozsudky Súdneho dvora EÚ. Obdobne\ndospel k záveru o odlišných skutkových okolnostiach aj vo vzťahu k ostatnej žalobcom vnesenej\njudikatúre.\n6. Napokon stručne žalovaný vysvetlil, akú dôkaznú hodnotu pripisuje jednotlivým žalobcom tvrdeným\nskutočnostiam a uzavrel, že žalobca vierohodným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal, že\nsplnil podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane.\nII.\nKonanie pred správnym súdom\n7. Správnu žalobu proti preskúmavanému rozhodnutiu zamietol Krajský súd v Trnave (ďalej len „správny\nsúd“) rozsudkom č. k. 20S/118/2016-151 z 28.02.2018 (ECLI:SK:KSTT:2018:2016200694.3, ďalej len\n„napadnutý rozsudok“).\n8. Správny súd po rozsiahlej sumarizácii konania a rozhodnutí finančných orgánov uviedol, že tieto\norgány vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotili vecne správne a v\nsúlade s ich logickým významom, v konaní sa nedopustili procesných pochybení, ktorých následkom\nby mohlo byť vydanie nezákonného rozhodnutia, a v obsahu svojich rozhodnutí, v ktorých zrozumiteľne\nvysvetlili dôvody prijatých záverov, sa vysporiadali s celým rozsahom argumentácie žalobcu. Správny\nsúd neuznal námietky žalobcu k vyhodnoteniu svedeckých výpovedí svedkov O., G., F. a W..\n9. Správny súd pripustil, že došlo k prekročeniu lehoty stanovenej pre prerušenie daňovej kontroly a\nnásledne v súvislosti s tým aj lehoty stanovenej procesným predpisom pre trvanie daňovej kontroly.\nPodľa správneho súdu však s prekročením procesných lehôt aplikovateľné právne predpisy nespájajú\nžalobcom tvrdenú nezákonnosť protokolu z takejto kontroly a nemožnosť jeho použitia v daňovom konaní\nako nezákonne získaného dôkazu.\n10. Výsledky dokazovania podľa správneho súdu nepreukazujú dodanie tovaru od dodávateľov k\nžalobcovi a/alebo od žalobcu k jeho tvrdeným odberateľom deklarovaným spôsobom. Podľa správneho\nsúdu zistenia správcu dane spochybnili deklarované dodávky do takej miery, že to odôvodňuje záver\no nenaplnení zákonných podmienok úspešného uplatnenia odpočítania dane, resp. oslobodenia od\ndane. Správny súd pritom pripustil, že tieto zistenia primárne spočívajú v okolnostiach týkajúcich sa\ntretích subjektov - dodávateľov a odberateľov žalobcu, čo však vzhľadom na potrebu preukazovania\nreálnosti dodávateľsko - odberateľských vzťahov považoval za logické a nevyhnutné. Nejde o zistenia\ntýkajúce sa protiprávnych úkonov tretích osôb, v súvislosti s ktorými by bolo dôvodné posudzovať, ako\nto namietal žalobca, jeho vedomosť alebo možnosť vedomosti o protiprávnosti týchto úkonov, či jeho\npriame zapojenie sa do nich.\n11. V súdenej veci, uviedol správny súd, dôvodné pochybnosti daňových orgánov zásadného charakteru\nz hľadiska posudzovania reálnosti plnenia deklarovaných dodávok vyplývajú z okolností konštatovaných\nfinančnými orgánmi v ich rozhodnutiach. Tieto okolnosti sa týkali dodávateľských a odberateľských\nspoločností, konkrétne ich nespolupráce s daňovými orgánmi, ich nekontaktnosť znemožňujúcu\n\npotvrdenie žalobcom deklarovaných obchodov, v prípade spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. jej\nneschopnosti plnenia dodávok zaznamenaných v účtovníctve spoločnosti podľa záverov znaleckého\nposudku, a v prípade spoločnosti LINTMAN s.r.o. absolútneho nedostatku účasti konateľa spoločnosti na\njej činnosti, ale aj okolností týkajúcich sa úhrad realizovaných v obchodnom reťazci formou postúpenia\npohľadávok a ich vzájomným započítaním.\nIII.\nKasačná sťažnosť žalobcu\n12. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) zastúpený advokátskou\nkanceláriou včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/, g/, h/ zákona č. 162/2015 Z.\nz. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) a navrhol, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok,\nzrušil prvostupňové rozhodnutie i preskúmavané rozhodnutie a vec vrátil správcovi dane na ďalšie\nkonanie, eventuálne aby zrušil napadnutý rozsudok a vec správnemu súdu vrátil na ďalšie konanie.\n13. Sťažovateľ poukázal na to, že správny súd vyhovel žalobám proti inému zásahu, ktoré sa týkali\ndaňových kontrol u sťažovateľa vo vzťahu k iným zdaňovacím obdobiam, kedy súd v podstate\nkonštatoval, že prerušenie daňovej kontroly po uplynutí trojmesačnej lehoty na poskytnutie informácií\npri žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií je nezákonné. Z toho, ako i z nálezu Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29.06.2010, sťažovateľ usúdil, že došlo v súdenej veci k\nprekročeniu zákonnej maximálnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, a preto kontrola bola vykonaná\nnezákonne. Uviedol, že daňová kontrola bola vykonávaná celkovo viac ako 2 roky a 7 mesiacov, pričom\n(nezákonne) prerušená bola 1 rok a 8 mesiacov. Preto sťažovateľ nesúhlasil so záverom správneho\nsúdu, že právne predpisy nespájajú s prekročením procesných lehôt nezákonnosť protokolu z kontroly\na nemožnosť jeho použitia vo vyrubovacom konaní. V tejto súvislosti sťažovateľ namietal proti tomu, že\nfinančné orgány vychádzali z protokolu a nevykonali opätovne dokazovanie. Vo vyššie uvedenom videl\nnesprávne právne posúdenie veci správnym súdom.\n14. Sťažovateľ tiež namietal proti nesprávnemu vyhodnoteniu svedeckých výpovedí (01.07.2015,\n02.03.2015, 04.04.2016) svedka O. správcom dane, žalovaným aj správnym súdom. Podľa sťažovateľa\ntento svedok podrobne, vyčerpávajúco a hodnoverne opisuje priebeh a okolnosti existencie tovaru\n(cukru) a jeho skladovania v sklade v Horných Túrovciach, pričom vraj vysvetlil aj to, prečo si nespomenul\nna skladovanie cukru pre sťažovateľa počas jeho prvej výpovede pred orgánmi činnými v trestnom\nkonaní (01.07.2015). I v tom videl sťažovateľ nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom, keď\nmalo dôjsť k porušeniu najmä § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 24 ods. 2, ods. 3 Daňového poriadku. V tejto\nsúvislosti sťažovateľ rozporoval aj záver správneho súdu k námietke o opomenutí vyjadrenia pána W.,\nktorý mal potvrdiť skladovanie cukru v tomto sklade. Nesúhlasil, aby sa jeho vyjadrenia nebrali do úvahy\nako nekonkrétne, bez identifikácie ďalších osôb a podobne; poukázal na to, že sa pán W. vyjadril len\npočas miestneho zisťovania, ktoré nie je výsluchom. Pokiaľ mal správca dane pochybnosti, mal podľa\nsťažovateľa vypočuť pána W. ako svedka.\n15. Ďalej sťažovateľ namietal proti tomu, že žalovaný ani správny súd sa nezaoberali vysvetlením\nnezrovnalosti v účtovníctve (vývoz cukru 1700 kamiónmi v jeden deň) zo strany pani L. P. V.. Rovnakú\nvadu vyčítal ohľadom potvrdenia prepravy, skladovania a existencie tovaru (cukru) svedkom H. C. (z\nodpovede na dožiadanie z Maďarska).\n16. Sťažovateľ tvrdil, že posúdenie správneho súdu je v rozpore s ním citovanou judikatúrou (rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011, 3Sžf/1/2010, 6Sžf/10/2012, vybraná česká\njudikatúra, uznesenie Súdneho dvora C-395/02 Transport Service). Poukazoval pritom na to, že aj\nsprávny súd pripustil, že negatívne skutočnosti, na základe ktorých bol žalobcovi odopretý nárok na\npožadovaný nadmerný odpočet, spočívajú aj v tom, že preverovaní odberatelia a (sub)dodávatelia boli\nnekontaktní, nekomunikovali, že bývalý konateľ nemal účtovníctvo.\n17. Tiež sťažovateľ tvrdil, že žalovaný aj správny súd vyhodnotili situáciu tak, že došlo k podvodným\nplneniam v súvislosti s DPH či zneužitiu dane, ale nepreukázali, že by sťažovateľ o nich vedel alebo že\no nich mal vedieť. Nie je podľa neho nutné, aby bol sťažovateľ z takéhoto konania explicitne obvinený\n\na mala sa zohľadniť (ním citovaná) relevantná judikatúra. Finančné orgány sa však podľa neho touto\notázkou nezaoberali.\n18. Napokon sťažovateľ poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 314/2015\nzo 16.12.2015, a trval na tom, že v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd treba k námietkam daňového subjektu o nezákonnosti dôkazu zaujať relevantné stanovisko a\ndokazovanie sa musí vykonávať objektívne; zaoberať sa podľa neho treba aj zákonnosťou informácií\nzískaných v rámci medzinárodnej výmeny daňových informácií.\n19. Žalovaný vo svojom vyjadrení navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť.\n20. Podaniami doručenými Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 09.08.2019 a 15.08.2019 sťažovateľ\nrozšíril svoju argumentáciu, tvrdil nové skutočnosti a navrhol ďalšie dôkazy. S ohľadom na zákonnú\nkoncentráciu (§ 441, § 445 ods. 2 S.s.p.) kasačného konania však na tieto podania kasačný súd\nneprihliadal.\nIV.\nRelevantná právna úprava\nPodľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz\njednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo\nnajavo.\nPodľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\nPodľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\nPodľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti\ndokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených,\noznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim\nvyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť\núdajov riadne preukázal.\nPodľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,\nkeď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\nPodľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\nPodľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,\nak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\nPodľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo\nprepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na\nich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.\nV.\nPrávne závery kasačného súdu\n21. Dňa 1. augusta 2021 začal činnosť Najvyšší správny súd Slovenskej republiky a prešiel naň výkon\nsúdnictva aj vo veciach kasačných sťažností, v ktorých bol dovtedy príslušný Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky (§ 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov v spojení s § 11 písm. h/ S.s.p.). Najvyšší správny súd Slovenskej republiky\nako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných\nbodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola\npodaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.) a že ide\no rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), vo veci v zmysle §\n\n445 S.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že\nkasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju podľa § 461 S.s.p. zamietol.\n22. Kasačný súd rozhodoval o sťažnostných bodoch, ktoré je možné rozdeliť do viacerých skupín, ale\nvo svojej podstate sa týkajú právnych záverov správneho súdu pri prieskume zákonnosti dôkazných\nprostriedkov a vyhodnotenia dokazovania, vrátane otázky rozloženia dôkazného bremena medzi\nsťažovateľa ako daňový subjekt a správcu dane spolu so žalovaným.\n23. Predovšetkým sťažovateľ namietal, že správny súd nesprávne právne posúdil (dopustiac sa tak\naj odklonu od relevantnej judikatúry) otázku zákonnosti protokolu z daňovej kontroly ako dôkazného\nprostriedku, pričom protokol mal byť nezákonný pre prekročenie lehoty na vykonanie daňovej kontroly\nv dôsledku jej protiprávneho prerušenia (resp. nepokračovania včas).\n24. V konaní nebolo sporné, že daňová kontrola (spolu s prerušením) trvala dlhšie ako jeden rok.\nSporným sťažovateľ činil v podstate len otázku, či po uplynutí troch mesiacov od prerušenia daňovej\nkontroly je ďalšie trvanie prerušenia kontroly nezákonné, a tak by sa zrejme podľa neho mal následný čas\nzapočítať do trvania daňovej kontroly. Podľa názoru kasačného súdu sa v tejto otázke sťažovateľ mýli,\nnesprávne však odôvodnil svoj inak správny právny záver aj správny súd. Kasačný súd zastáva názor,\nže v okolnostiach, aké sú v súdenej veci (prerušenie daňovej kontroly od 09.09.2013 do 22.5.2015),\nnemožno z prekročenia trojmesačnej lehoty na vybavenie medzinárodného dožiadania vyplývajúcej z\neurópskeho práva maďarskými orgánmi mať za to, že by sa prerušenie daňovej kontroly v zmysle §\n61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku skončilo ipso iure už uplynutím času. K tomuto záveru okrem\nzákonnej úpravy (§ 64 ods. 4 Daňového poriadku) prispieva i skutková okolnosť, že dôvodom omeškania\nodpovede bola aj nekontaktnosť obchodných partnerov sťažovateľa. Z relevantných právnych predpisov\nvyplýva právo aj povinnosť správcu dane primerane kontrolovať dodržiavanie režimu DPH. Kasačný\nsúd nevidí taký rozpor postupu správcu dane so zásadami daňového konania či ústavnoprávnymi\nvýchodiskami, aby bolo možné tejto námietke sťažovateľa vyhovieť. Kasačný súd sa tak nestotožňuje\nani s názorom správneho súdu o nezákonnosti prerušenia.\n25. Len na okraj kasačný súd dáva do pozornosti, že deň po vyhlásení tohto rozsudku, čiže pred\nfinalizáciou jeho písomného vyhotovenia, bol vyhlásený aj rozsudok Súdneho dvora Európskej únie\nvo veci C-186/20 HYDINA SK s.r.o. (ECLI:EU:C:2021:786), ktorý vyriešil súvisiace otázky obdobne\nako kasačný súd, pričom odôvodnenie rozhodnutia Súdneho dvora je prirodzene zamerané na výklad\nnariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom\nv oblasti dane z pridanej hodnoty, kým kasačný súd sa koncentroval najmä na slovenský Daňový\nporiadok.\n26. Ďalej sťažovateľ namietal, že správny súd nesprávne právne posúdil postup finančných orgánov\npri zisťovaní skutkového stavu, pričom sa sťažovateľ dovolával toho, že sú mu na ťarchu kladené\nokolnosti týkajúce sa jeho obchodných partnerov na vstupe i na výstupe. Zo súdnej praxe vyplynulo\n(napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/52/2017 z 08.08.2018,\nECLI:SK:NSSR:2018:5016200958.1 a tam v bode 60 citovaná európska judikatúra), že v prípade, keď\nplatiteľ dane spoľahlivo preukáže deklarované zdaniteľné plnenia (teda skutočné dodanie tovaru alebo\nslužby, a aj identitu skutočného dodávateľa na vstupe a identitu skutočného odberateľa na výstupe),\nje mu pri riadnom splnení účtovných a ďalších podmienok možné nepriznať právo na odpočítanie\ndane alebo oslobodenie od dane len vo výnimočných prípadoch, kedy mu finančné orgány preukážu\nzneužitie práva či participáciu na daňovom podvode. Ako však dôvodne upozornil aj správny súd\na pred ním v rozhodnutí žalovaný, v súdenej veci bola spochybnená už samotná existencia tovaru,\na sťažovateľ nepreukázal ani skutočný dodávateľsko-odberateľský kontakt s jeho partnermi, ktorí\nsa stali nespolupracujúcimi či nekontaktnými. S ohľadom na rozsah a charakter obchodov, ktoré\nsťažovateľ deklaruje, sú pochybnosti správcu dane o nepreukázaných (okrem listín produkovaných\nsťažovateľom a jeho pre daňovú správu nekontaktnými obchodnými partnermi) tvrdeniach sťažovateľa\ntakého charakteru, že sťažovateľovi nemožno dať za pravdu.\n27. I keby na základe svedectva pána O. či iných sťažovateľom označených osôb bolo možné uznať,\nže nejaký cukor mal sťažovateľ v ním označenom sklade, rozsah deklarovaných obchodov a nejasnosť\npôvodu tovaru by neumožnil na základe takéhoto prípadného záveru priznať kasačnej sťažnosti úspech.\nOpätovne kasačný súd pripomína, že na uplatnenie sťažovateľových práv sa vyžaduje preukázanie\nskutočných dodaní konkrétnym odberateľom a konkrétnymi dodávateľmi. Na tomto mieste kasačný súd\n\nnebude komplexne nanovo hodnotiť výpovede tohto svedka, ale poznamenáva, že rozumie tomu, keď\nfinančný orgán v rámci procesu hodnotenia dôkazov prihliada aj na prvú výpoveď svedka pred orgánmi\nčinnými v trestnom konaní, kde si na cukor na sklade nespomína, čím sa pochopiteľne oslabuje sila\nneskoršej pozitívnej výpovede. Zvlášť to platí s ohľadom na tvrdený (enormný) rozsah obchodov.\n28. Vo vzťahu k tvrdeniam (výpovediam) svedkov a ostatných osôb kasačný súd poukazuje na zásadu\nvoľného hodnotenia dôkazov, pričom z preskúmavaného rozhodnutia je zrejmé, ako tieto tvrdenia\nžalovaný posúdil v súvislosti s ostatnými zistenými skutočnosťami. V tomto smere pokračoval aj správny\nsúd, ktorý dal odpoveď aj na žalobné body týkajúce sa skutkových zistení. Sťažovateľ sa vlastne\ndovoláva toho, aby žalovaný prihliadal len k dôkazom svedčiacim (v určitej miere) v jeho prospech,\nale sám ignoruje fakt, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, z ktorého vzišlo množstvo\niných pochybností z dôvodu chýbajúcich potvrdení predložených dokladov ďalšími skutočnosťami. Dá\nsa povedať, že namiesto požadovanej ucelenej reťaze dôkazov o pohybe cukru od dodávateľa k\nsťažovateľovi a následne k jeho odberateľom je výsledkom preverovania správcu dane najmä reťaz\npochybností.\n29. Zaiste, úvahy o tom, že sťažovateľ bol účastníkom schémy vytvorenej len kvôli profitu na\nnadmerných odpočtoch, nemožno stavať len na neunesení dôkazného bremena, ale dá sa uzavrieť,\nže celý sporný reťazec (a jeho správanie sa pri následnom preverovaní) vykazuje známky práve\ntakýchto konštrukcií. Aj sťažovateľovi muselo byť od začiatku zrejmé, že vierohodnosť jeho evidencií\nbude zásadne spochybnená, ak nebudú ním predložené doklady podporené ďalšími skutočnosťami.\nK záveru o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane či oslobodenie od dane\nvšak vedie už neschopnosť platiteľa dane (tu sťažovateľa/pôvodného žalobcu) hodnoverne preukázať\nvyššie definované ním deklarované skutočnosti. Preto nebolo potrebné v daňovom konaní preverovať\npodvodný charakter obchodov.\n30. Z konštantnej judikatúry kasačného súdu (napríklad sp. zn. 1Sžfk/50/2019\nz 25.08.2020, ECLI:SK:NSSR:2020:5018200209.1; sp. zn. 1Sžfk/79/2017 z 30.05.2019,\nECLI:SK:NSSR:2019:5016200954.1) k problematike daní vyplýva, že správa daní vo vzťahu k fiškálnym\nzáujmom štátu je príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi verejného práva upravená tak,\nže daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň\nhodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, pričom\nv rámci daňového konania nesie dôkazné bremeno. Správca dane je oprávnený a zároveň aj povinný s\nvyužitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov, samozrejme za zachovania procesných\npráv daňových subjektov, zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie\ndane alebo nároku na odpočítanie DPH.\n31. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnych,\nako aj formálnych podmienok, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na\nzáklade ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia.\n32. Faktúra, doklad o jej zaplatení a iné doklady vystavené deklarovanými dodávateľmi, sú nepochybne\ndôkaznými prostriedkami, ktoré podporujú tvrdenie daňového subjektu obsiahnuté v daňovom priznaní,\nže práve tento dodávateľ mu naozaj tovar alebo službu dodal. Obvykle ide o písomnosti, ktoré je možné\npomerne ľahko vyhotoviť na počítači s tlačiarňou. Ich vierohodnosť je potom podporená osobou ich\nvystaviteľa, ktorý ich spravidla podpisuje, ale aj podnikateľským zázemím a minulosťou dodávateľa,\nokrem iného aj jeho daňovou disciplínou. V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že takéto\npísomnosti naozaj odrážajú uskutočnené zdaniteľné plnenie, je možné v nich obsiahnuté informácie\npovažovať za relevantný či rozhodujúci dôkaz. Ak však správca dane pri preverovaní týchto tvrdení\nnarazí na skutočnosti a dôkazy spochybňujúce či priamo popierajúce tvrdenia z predložených dokladov,\nje namieste a v súlade so zákonom, keď považuje tieto tvrdenia za nepreukázané a vyzýva daňový\nsubjekt na predloženie ďalších dôkazov. Takým dôkazom môže byť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore\nso všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 24 ods. 4 prvá veta Daňového poriadku). Nie je\npresne predpísané, aké dôkazy je potrebné predložiť, vždy to závisí od konkrétnej dôkaznej situácie a\ncharakteru dokazovaných skutočností.\n33. Pokiaľ si daňový subjekt mieni uplatniť právo na odpočítanie dane, musí si zabezpečiť dostatok\ndôkazných prostriedkov preukazujúcich uskutočnenie plnenia deklarovaného predloženou faktúrou, ako\n\naj to, že plnenie poskytol dodávateľ uvedený na faktúre. V prípade, že takéto dôkazy v daňovom konaní\nnepredloží, vystavuje sa riziku, že neunesie dôkazné bremeno, čo môže mať za následok neuznanie\npráva na odpočítanie DPH. Použiteľné dôkazné prostriedky závisia od charakteru tovaru alebo služby.\n34. Vo vzťahu k judikatúre týkajúcej sa DPH, na ktorú odkazoval sťažovateľ, ako i k námietke o faktickom\nobvinení z daňového podvodu, kasačný súd poznamenáva, že preskúmavané rozhodnutie i napadnutý\nrozsudok napriek istým náznakom, ako autori týchto rozhodnutí (subjektívne) vnímajú sťažovateľove\nobchody, stoja predovšetkým na záveroch o nepreukázaní deklarovaných skutočností. Jednoznačnejšie\nsa v tomto smere vyjadrili maďarské orgány, ktorých právna kvalifikácia zistených skutočností však\nnebola základom pre preskúmavané rozhodnutie. Preto je tu neaplikovateľná judikatúra viažuca sa k\nsituáciám, kedy je preukázaná existencia tovaru (služby), ale pochybnosti sa týkajú vzťahov na iných\nstupňoch reťazca, prípadne ide o spor, či platiteľ dane mohol vedieť o daňovom podvode alebo ide o\nzneužitie práva.\n35. Na základe vyššie uvedených zistení a úvah kasačný súd nepovažuje sťažnostné body kasačnej\nsťažnosti za opodstatnené a preto rozhodol podľa § 461 S.s.p. o zamietnutí kasačnej sťažnosti.\n36. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p.\n(a contrario) a vzhľadom na neúspech sťažovateľa v kasačnom konaní mu nepriznal právo na náhradu\ntrov vynaložených v tomto konaní; zároveň kasačný súd nevidel dôvod na postup podľa § 168 S.s.p.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "I. ÚS 93/2022", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:7955614e-aa7f-41fb-ade3-81f7c554025e", "datum": "2022-02-17", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "20S/118/2016", "guid": "065a9a0d-1210-4174-803c-b6617299b7cf:a26f5b38-fcff-4976-a3e1-91fd0c7c0336", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:39b83c54-d1c8-4ba3-aa32-b86120061a74", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.314.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 314/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 314/2015 z 16. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 273, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.314.2015.1"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "be72c674-cf0e-4f64-88d9-dd7beba01406:a8eda1fb-8fa0-4a50-bc90-6533b2a4c140", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5018200209.1", "spisova_znacka": "1Sžfk/50/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/50/2019 z 25. 8. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-08-25", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5018200209.1"}, {"guid": "a3ce9c5f-d4c0-4540-9463-2aa38d8da9f3:036158c2-b93c-48d8-8374-70ea3883203a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5016200958.1", "spisova_znacka": "3Sžfk/52/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/52/2017 z 8. 8. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-08-08", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5016200958.1"}, {"guid": "065a9a0d-1210-4174-803c-b6617299b7cf:b1b7ecad-9484-4f87-9002-e091e788a483", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2016200694.3", "spisova_znacka": "20S/118/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/118/2016 z 27. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2016200694.3"}], "citovane_v": [{"guid": "98f418f8-521d-42fd-9e6c-146c17ff83a1:38537b55-ca44-479f-85d6-de616a3dafba", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:7016200569.1", "spisova_znacka": "2Sfk/11/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/11/2021 z 26. 5. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-05-26", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:7016200569.1"}]}