{"guid": "e69f9f9a-af71-4d01-a706-cdf44733a019:bc7660a2-795b-4251-aa8a-d3cf7af11e05", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:2013200573.2", "spisova_znacka": "3Sžf/22/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sžf/22/2016 z 16. 12. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 16. decembra 2021, sp. zn. 3Sžf/22/2016, ECLI:SK:NSSSR:2021:2013200573.2", "identifikacne_cislo": "2013200573", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2021-12-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250.odsek-3", "nazov": "§ 250 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-220", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bc7660a2-795b-4251-aa8a-d3cf7af11e05", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:2013200573.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2021:2013200573.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2021:2013200573.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n3Sžf/22/2016\n2013200573\n16. 12. 2021\nJUDr. Zuzana Šabová\nECLI:SK:NSSSR:2021:2013200573.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny\nBenczovej a z členiek senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a Mgr. Kristíny\nBabiakovej v právnej veci žalobkyne: SLOVAKIA PLAY, spol. s r.o., IČO: 18 048 595, so sídlom\nHviezdoslavova 315, 905 01 Senica, právne zastúpenej JUDr. Agátou Džačovskou, advokátkou\nso sídlom Hviezdoslavova 315, 905 01 Senica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500; o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č.: 9800450/5/2840206/2012 zo dňa 5. októbra 2012, konajúc o odvolaní\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. 6S/11/2014-95 zo 14. januára 2016, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach\n2018, č. k. 6S/11/2014-95 mení tak, že konanie zastavuje.\n\nzo dňa 14. januára\n\nII. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania na súde prvého stupňa, ani náhradu trov\nodvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nOdôvodnenie\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Košice vydal na základe výkazu nedoplatkov č. 9800450/5/2840206/2012 zo dňa 5.\noktóbra 2012 rozhodnutie zo dňa 28. novembra 2012, ktorým začal exekučné konanie vo veci vymáhania\nnedoplatku od žalobkyne v zmysle § 90 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“). Následne zaslal žalobkyni\nexekučnú výzvu zo dňa 12. decembra 2012, ktorou ju vyzval na úhradu nedoplatku vo výške 4.000 EUR.\n2. Proti tejto exekučnej výzve podala žalobkyňa odvolanie, pričom sa domáhala doručenia výkazu\nnedoplatkov a žiadala, aby bolo konanie v celom rozsahu zastavené. V rámci odvolania žalobkyňa\nuviedla, že podala na Okresný súd Bratislava I žalobu o určenie výkladu zákona č. 171/2005 Z. z. o\nhazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o hazardných hrách“) voči\nFinančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky (č. k. 12C/138/2012).\n3. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 21. februára 2013 exekučnú výzvu\nDaňového úradu Košice č. 9800502/5/3718222/2012/Mori potvrdilo. Svoje rozhodnutie odôvodnilo tým,\nže nedaňový nedoplatok vznikol z dôvodu neuhradenia odvodovej povinnosti za výherné prístroje,\nnakoľko žalobkyňa za kalendárny rok 2012 odviedla sumu 1.500 EUR za každý výherný prístroj, avšak\n\npodľa § 37 ods. 1 písm. j) zákona o hazardných hrách mala odviesť za každý výherný prístroj sumu\n1.900 EUR.\nII.\nPriebeh prvostupňového súdneho konania\n4. Žalobkyňa sa žalobou proti Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, podanou na Krajský súd v\nTrnave, domáhala preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového úradu Košice - výkazu nedoplatkov\nč. č. 9800450/5/2840206/2012 zo dňa 5. októbra 2012.\n5. Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 19. decembra 2013, č. k. 14S/78/2013-12 z dôvodu miestnej\nnepríslušnosti postúpil predmetnú žalobu Krajskému súdu v Košiciach.\n6. Krajský súd v Košiciach vydal dňa 22. mája 2014 uznesenie č. k. 6S/14/2014-30, ktorým podľa §\n250d ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov\n(ďalej len „OSP“) zastavil konanie z dôvodu, že žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť\npredmetom preskúmania súdom. Podľa právneho názoru súdu výkaz nedoplatkov nie je rozhodnutím v\nzmysle ustanovenia § 244 ods. 3 OSP, ale je len administratívnym dokumentom, ktorý zostavuje správca\ndane z údajov evidencie daní, čo možno vyvodiť aj z ustanovenia § 74 ods. 1 daňového poriadku.\n7. Proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 6 S 14/2014-30 zo dňa 22. mája 2015 podala\nžalobkyňa odvolanie z dôvodu, že žaloba smerovala proti Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky\na nie voči Daňovému úradu Košice.\n8. Najvyšší súd Slovenskej republiky, v odvolacom konaní vedenom na základe odvolania žalobkyne\nvydal dňa 04. augusta 2015 uznesenie, č. k. 3 Sžf 65/2014, ktorým predmetné uznesenie zrušil a vec\nvrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky svoje rozhodnutie odôvodnil\ntým, že odstránenie vady pasívnej legitimácie proti vôli účastníka konania je potrebné hodnotiť ako\nnepovolenú dispozíciu predmetom konania. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o výkaz daňových nedoplatkov,\nten má konštitutívne účinky v tých prípadoch, kedy je zostavený bez právoplatného rozhodnutia o\nvyrubení dane, na základe čoho konštatoval, že ustanovenie § 89 ods. 3 druhá veta daňového poriadku\nsa javí ako rozporné s článkom 46 Ústavy Slovenskej republiky.\n9. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“), viazaný právnym názorom vysloveným v uznesení\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 04. augusta 2015, č. k. 3Sžf/65/2014, preskúmal\nrozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, po výsluchu účastníkov konania\na oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného vydal dňa 14. januára 2016 rozsudok, č. k.\n6S/11/2014-95, ktorým v prvom výroku žalobu zamietol.\n10. Krajský súd sa v odôvodnení rozsudku týkajúcom sa merita veci okrem iného, zaoberal výkladom\nustanovenia § 58g ods. 2 v spojení s ustanovením § 37 ods. 1 písm. j) zákona o hazardných hrách ,\npodľa ktorého je prevádzkovateľ hazardnej hry povinný odvádzať odvod, ktorého výška je pri hazardných\nhrách prevádzkovaných prostredníctvom výherných prístrojov 1.900 EUR za kalendárny rok a za každý\nvýherný prístroj do štátneho rozpočtu bez ohľadu na dobu jeho prevádzkovania počas kalendárneho\nroka. Zároveň uviedol, že podľa § 58g ods. 1 zákona o hazardných hrách v znení účinnom do 1.\nseptembra 2011, osvedčenie o výherných prístrojoch vydané poverenou skúšobňou možno použiť\nposledný krát v konaní o udelení alebo zmene individuálnej licencie na prevádzkovanie hazardných\nhier prostredníctvom výherných prístrojov pre kalendárny rok 2012. Podľa názoru krajského súdu §\n58g zákona o hazardných hrách, účinný od 1. septembra 2011, sa vzťahuje výlučne len na konanie o\nudelení alebo zmene individuálnej licencie a nie na odvod, ktorý je povinný prevádzkovateľ hazardnej\nhry odvádzať podľa § 37 ods. 1, písm. j) zákona o hazardných hrách, pretože prechodné ustanovenie\n§ 58g zákona o hazardných hrách je začlenené v druhej časti tretej hlavy zákona o hazardných hrách\na výška odvodu za hazardnú hru, ktorý je príjmom štátneho rozpočtu je upravená v tretej časti prvej\nhlavy zákona. Rovnako je zo systematiky začlenenia konania o udelení alebo zmene individuálnej\nlicencie a výšky odvodu zrejmé, že ide o odlišné právne inštitúty, a preto nie je možné aplikovať §\n58g zákona o hazardných hrách na ustanovenia tretej časti prvej hlavy zákona o hazardných hrách.\nZáverom krajský súd konštatoval, že žalobkyňa bola povinná v roku 2012 odvádzať odvod v sume 1.900\n\nEUR za kalendárny rok a za každý výherný prístroj do štátneho rozpočtu bez ohľadu na dobu jeho\nprevádzkovania počas kalendárneho roka, ako to vyplýva z § 37 ods. 1 písm. j) zákona o hazardných\nhrách a nie v polovičnej výške, ako to žalobkyňa urobila a ako mylne tvrdila v žalobe.\n\n11. Druhým výrokom rozsudku krajský súd, postupom podľa § 250d ods. 3 OSP, zastavil konanie vedené\nproti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky z dôvodu, že žalobkyňa voči tomuto\nžalovanému vzala žalobu späť, a teda vo veci konal len so žalovaným Daňovým úradom Košice I, ktorého\nrozhodnutie žiadala žalobkyňa v petite žaloby preskúmať. Zároveň rozhodol o trovách konania.\nIII.\nOdvolanie proti meritórnemu rozsudku a argumentácia účastníkov\n12. Proti rozsudku krajského súdu v Košiciach zo dňa 14.1.2016 podala žalobkyňa odvolanie, v zmysle\nktorého nesúhlasí s výkladom a odôvodnením súdu, ktorý podľa nej nezistil riadne skutkový stav, a preto\nnemohol dospieť k správnemu právnemu názoru. Žalobkyňa mala za to, že z rozhodnutí, ktoré predložila\nkrajskému súdu je zrejmé, že vo výroku rozhodnutí sú uvedené aj výšky odvodov do štátneho rozpočtu z\nprevádzkovania hazardnej hry. Uvedená skutočnosť je podľa názoru žalobkyne upravená v zmysle § 58g\nzákona o hazardných hrách. Podľa žalobkyne, ak by zákonodarca nemal na mysli výšku odvodov, tak by\nto do prechodných ustanovení ani neuviedol, lebo by to nemalo žiadny význam. S tým podľa žalobkyne\nsúvisí aj úprava § 58h - prechodné ustanovenia. Ustanovenie § 37 ods. 1 písm. c) v znení účinnom od\n1. októbra 2012 sa prvýkrát použije na úhradu odvodov za mesiac október 2012. Z uvedeného znenia je\npodľa žalobkyne zrejmé, že zákonodarca nemal na mysli, aby v auguste 2012 boli vydávané rozhodnutia\npodľa zákona platného a účinného od 1. septembra 2012. Tento výklad súdu je podľa názoru žalobkyne\nprotiprávny a v rozpore s Ústavou SR. Ďalej žalobkyňa poukázala na to, že sa krajský súd nevysporiadal\ns tým, že boli porušené jej ústavné práva (rozpor s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR), a teda že daňový dlžník\nsa neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov ani o jeho vykonateľnosti. Na základe\nuvedených skutočností žalobkyňa navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhovel odvolaniu,\nzrušil rozsudok správneho súdu a rozhodol o trovách konania.\n13. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý sa stotožnil s názorom krajského súdu, pričom\nuviedol, že z jeho strany nedošlo k porušeniu zákona a jeho postup bol v súlade s platným právnym\nstavom a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhol, aby rozsudok správneho súdu potvrdil.\nIV.\nKonanie pred odvolacím súdom a pred ústavným súdom\n14. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci o odvolaní v konaní vedenom pod sp. zn. 3Sžf/22/2016\nuznesením zo dňa 16. augusta 2017 podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) OSP odvolacie konanie\nprerušil, nakoľko dospel k záveru, že ustanovenie § 89 ods. 3 daňového poriadku nie je v súlade\ns článkom 46 Ústavy Slovenskej republiky. Následne predložil návrh Ústavnému súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „Ústavný súd SR“) na vyslovenie, či je predmetné ustanovenie všeobecne záväzného\nprávneho predpisu v rozpore s uvedeným článkom Ústavy.\n15. Ústavný súd SR, po preskúmaní procesných podmienok, uznesením zo dňa 28. novembra 2018 č.\nk. PL. ÚS 18/2018-9 prijal návrh Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\n16. Ústavný súd SR vydal dňa 8. septembra 2021 nález sp. zn. PL. ÚS 18/2018-40, ktorým návrhu\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyhovel. Ústavný súd SR uzavrel, že výkaz nedoplatkov\nnemožno považovať za rozhodnutie ukladajúce daňovému subjektu novú daňovú povinnosť. Hoci ide o\nexekučný titul, výkaz nedoplatkov má deklaratórny charakter reflektujúci údaje z evidencie daní.\n17. Podľa názoru Ústavného súdu SR žalobou napádaný výkaz nedoplatkov sa týka nedoplatku\nžalobkyne na odvode, ktorý bola žalobkyňa ako prevádzkovateľ hazardnej hry povinná odviesť vo výške\nstanovenej v § 37 ods. 1 písm. j) zákona o hazardných hrách a v čase a spôsobom stanoveným v §\n37 ods. 5 zákona o hazardných hrách. V predmetnej veci daňová povinnosť (povinnosť zaplatiť odvod)\nžalobkyne vznikla a daň (odvod) sa stala splatnou priamo na základe zákona, a to splnením podmienok\n\nv ňom stanovených. Predpokladom vzniku daňovej (odvodovej) povinnosti žalobkyne ani splatnosti\nodvodu teda podľa zákona o hazardných hrách nebolo vydanie rozhodnutia správcu dane.\n18. Ústavný súd tiež poukázal na právnu domnienku ignorantia iuris non excusat vyjadrenú v § 15\nzákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a\no zmene a doplnení niektorých zákonov (v čase vydania žalobou napádaného výkazu nedoplatkov\nvyjadrenú v § 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej\nrepubliky v znení neskorších predpisov). V prípade, že by bol daňový nedoplatok v daňovej evidencii\nevidovaný v nesprávnej výške, čo by malo za následok obsahovú nesprávnosť výkazu nedoplatkov,\nmá daňový subjekt možnosť využiť svoje právo podľa § 91 ods. 5 daňového poriadku podať u\nsprávcu dane odvolanie voči daňovej exekučnej výzve. V nadväznosti na právne prostriedky formálne\nsprostredkujúce uplatňovanie právnej ochrany daňového dlžníka v daňovom exekučnom konaní (§\n91 ods. 5 daňového poriadku, návrh na zastavenie daňového exekučného konania) Ústavný súd SR\nzdôraznil požiadavku ústavne konformného výkladu a uplatňovania (čl. 152 ods. 4 ústavy) ustanovení\ndaňového poriadku, ktoré ich zakotvujú. Predmetná požiadavka vystupuje do popredia pri vykonateľných\nvýkazoch daňových nedoplatkov, ktoré nevznikli v dôsledku právoplatných a vykonateľných rozhodnutí\nukladajúcich daňovú povinnosť. V takýchto prípadoch je procesné prostriedky, ktorými sa daňový dlžník\ndomáha právnej ochrany, potrebné posúdiť a uplatniť tak, aby popri sledovaní účelu daňovej exekúcie\ndôsledne rešpektovali základné právo daňového dlžníka na právnu ochranu. Nemožno tak za každých\nokolností vychádzať z výkladu, podľa ktorého v odvolaní proti daňovej exekučnej výzve či v návrhu na\nzastavenie daňového exekučného konania možno argumentovať iba okolnosťami, ktoré nastali až po\nnadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu (napr. rozsudok najvyššieho súdu č. k. 4 Sžf/85/2014 zo\n6. októbra 2015). Pri exekučnom titule, ktorým je výkaz daňových nedoplatkov vzniknutých inak než v\ndôsledku právoplatných a vykonateľných daňových rozhodnutí, účinné presadenie základného práva\ndaňového dlžníka na právnu ochranu nedovoľuje zohľadniť iba okolnosti, ktoré nastali po vyhotovení\ntakého výkazu.\nV.\nPosúdenie odvolacím súdom po rozhodnutí ústavného súdu\n19. Dňa 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon\nč. 422/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení\nneskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky\n(ďalej len „Najvyšší správny súd“) agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v\nsprávnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci. V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky na rok 2021 bola prejednávaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie\nsenátu 3S a v odvolacom konaní je naďalej vedená pod pôvodnou spisovou značkou.\n20. Najvyšší správny súd uvádza, že nakoľko odvolacie konanie bolo začaté 13. júna 2014, t.j. pred\ndňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\nprávnych predpisov (ďalej len „SSP“), v súlade s ustanovením § 492 ods. 2 SSP, postupoval podľa\nzákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov.\n21. Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\n22. Podľa § 244 ods. 3 OSP sa rozhodnutiami správnych orgánov rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\n23. Najvyšší správny súd konajúci ako súd odvolací [§ 10 ods. 2 OSP] preskúmal napadnutý\nrozsudok, ako aj jemu konanie predchádzajúce a rešpektujúc závery Ústavného súdu skonštatoval, že v\n\nprejednávanej veci je v prvom rade potrebné v rámci skúmania podmienok vedenia zohľadniť, že výkaz\nnedoplatkov nemožno považovať za rozhodnutie, ktoré je preskúmateľné súdom.\n24. Zo spisu vyplýva, že žalobkyňa žiadala o preskúmanie zákonnosti písomného oznámenia\nžalovaného, ktorým bol výkaz nedoplatkov č. 9800450/5/2840206/2012 zo dňa 5. októbra 2012. Táto\npísomnosť nie je rozhodnutím, ktoré možno preskúmavať v správnom súdnictve, lebo nemá za následok\nvznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu ani ňou nemohli byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Tvrdenie žalobkyne, že výkazom\nnedoplatkov došlo k porušeniu jej práv nezodpovedá skutočnosti, k ujme na jej právach mohlo dôjsť len\nna základe právoplatného rozhodnutia žalovaného o povinnosti zaplatiť daňový nedoplatok, ktorým je\ndaňový exekučný príkaz. Takéto rozhodnutie však nie je predmetom tohto súdneho konania. Najvyšší\nsprávny súd poukazuje aj na vyššie uvedený právny názor Ústavného súdu v prejednávanej veci,\nv zmysle ktorého výkaz nedoplatkov nemá charakter rozhodnutia, na základe ktorého by daňovému\nsubjektu vznikala nová daňová povinnosť a zároveň že v prípade formálnych vád výkazu nedoplatkov\nmá daňový subjekt možnosť podať proti daňovej exekučnej výzve odvolanie.\n25. Najvyšší správny súd pripomína, že obdobným spôsobom postupoval Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky pri rozhodovaní v obdobných prípadoch, kedy žalobkyňa napádala výkazy nedoplatkov (napr.\nvo veciach č. k. 6 Sžf 84/2015 zo dňa 25. januára 2017, 6 Sžf 51/2014 zo dňa 28. januára 2015). V\nrámci uvedených rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že vo vzťahu ku začatiu\ndaňového exekučného konania plnia významnú úlohu dva procesné úkony správcu dane, ktoré na\nseba bezprostredne nadväzujú, a to sú daňová exekučná výzva, proti ktorej je prípustný riadny opravný\nprostriedok v zákone obmedzenom rozsahu, a daňový príkaz, ktorý je právoplatný dňom jeho vydania\na nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky (§ 92 ods. 4 daňového poriadku). Uvedené procesné\nrozhodnutia sa doručujú daňovému dlžníkovi. Výkaz daňových nedoplatkov teda nemá charakter\nrozhodnutia, na základe ktorého by daňovému subjektu vznikala nová daňová povinnosť.\n26. Z tejto línie rozhodnutí sa vymyká rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3 Sžf\n65/2014 zo dňa 4. augusta 2015, kde Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol , že ustanovenie §\n89 ods. 3 druhá veta daňového poriadku sa môže javiť ako rozporné s článkom 46 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, čo však vyvrátil Ústavný súd SR svojim nálezom zo dňa 8. septembra 2021, sp. zn. PL. ÚS\n18/2018-40.\nVI.\nZáver\n27. Pre rozhodnutie vo veci je podstatný záver, že predmetom konania bol návrh na preskúmanie\nsprávneho aktu, ktorý nespĺňal kritériá pre uznanie za rozhodnutie alebo postup správneho orgánu\npodliehajúci súdnemu prieskumu postupom podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.\n28. Podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti,\nsa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\n29. Podľa § 220 OSP Odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené\npodmienky na jeho potvrdenie ( § 219 <https://www.aspi.sk/products/lawText/1/30398/1/2/ASPI\n%253A/99/1963%20Zb.%2523219>), ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1 <https://www.aspi.sk/products/\nlawText/1/30398/1/2/ASPI%253A/99/1963%20Zb.%2523221.1>).\n30. Podľa § 250d ods. 3 OSP súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene,\nak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom\npreskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré\nbránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a <https://www.aspi.sk/\nproducts/lawText/1/30398/1/2/ASPI%253A/99/1963%20Zb.%2523250a> alebo ak žaloba bola vzatá\nspäť ( § 250h ods. 2 <https://www.aspi.sk/products/lawText/1/30398/1/2/ASPI%253A/99/1963%20Zb.\n%2523250h.2>). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.\n\n31. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody Najvyšší správny súd rozsudok Krajského súdu v Košiciach\nzo 14. januára 2016, č. k. 6S/11/2014-95 zmenil tak, že konanie zastavil.\n32. Pokiaľ ide o označenie žalovaného v tomto konaní, odvolací súd vychádzal z toho, že v pôvodnej\nžalobe bolo ako žalované označené Finančné riaditeľstvo SR. V konaní následne došlo krajským súdom\nv Trnave k zmene označenia na pasívne legitimovaný Daňový úrad Košice, k vysloveniu neprípustnosti\nzmeny účastníka krajským súdom zo strany Najvyššieho súdu v konaní 3Sžf/65/2014, k zastavenia\nkonania voči Finančnému riaditeľstvu druhým výrokom rozsudku krajského súdu č.k. 6S/11/2014-95 na\nzáklade späťvzatia žaloby voči takto označenému subjektu. Vychádzajúc však z predpokladu, že súdne\nkonanie (v ktorom ani súdy neboli jednotné v otázke správneho označenia pasívne legitimovaného\nsubjektu) nebolo doposiaľ právoplatne ukončené v spojení so záverom, že miestne príslušný krajský\nsúd v Košiciach mal konanie po preskúmaní podmienok vedenia konania zastaviť podľa § 250d OSP,\nnakoľko ide o nespôsobilý predmet súdneho prieskumu, ponechal odvolací súd v záhlaví tohto rozsudku\nžalovaného označeného tak, ako to urobil žalobca v písomne podanej žalobe.\n33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s\n§ 224 ods. 2 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP.\n34. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3:0 [§ 3 ods. 9 veta tretia\nzákona č. 757/2004 Z. z o súdoch a sudcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov].\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/11/2014", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d0694e60-31b2-46e9-8f2e-0b04a74029ed", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.18.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 18/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 18/2018 z 8. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-08", "citacie_n": 10, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.18.2018.1"}], "citovane_v": []}