{"guid": "77cfbf05-0aea-44b4-95dd-f9c1f0a2ce64:37d3ce6b-5bab-4498-9170-ff857a7ce8ea", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:1018201495.1", "spisova_znacka": "5Asan/8/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Asan/8/2020 z 27. 10. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 27. októbra 2021, sp. zn. 5Asan/8/2020, ECLI:SK:NSSSR:2021:1018201495.1", "identifikacne_cislo": "1018201495", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2021-10-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/586", "nazov": "zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/586-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-9", "nazov": "§ 9 zákona č. 586/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/586-2003/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-56.odsek-1", "nazov": "§ 56 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-56.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/586-2003/paragraf-56"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-56.odsek-4", "nazov": "§ 56 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-56.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/586-2003/paragraf-56"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2003/586#paragraf-9", "/SK/ZZ/2003/586#paragraf-56"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/37d3ce6b-5bab-4498-9170-ff857a7ce8ea", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:1018201495.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2021:1018201495.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2021:1018201495.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n5Asan/8/2020\n1018201495\n27. 10. 2021\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSSR:2021:1018201495.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, v senáte zloženom z predsedníčky senátu\nJUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a Mgr. Kristíny Babiakovej, v\nprávnej veci žalobcu: JUDr. Jozef Uj, advokát, so sídlom Vlárska ul. č. 458, Trenčín, proti žalovanému\n(sťažovateľovi): Slovenská advokátska komora, I. Odvolací disciplinárny senát, so sídlom Kolárska 4,\nBratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. I.ODS-10/18:1714/2017\nzo dňa 25. júna 2018, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.\nk. 2S/178/2018-66 zo dňa 06. novembra 2019 v spojení s opravným uznesením č. k. 2S/178/2018-73\nzo dňa 11. decembra 2019, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nII. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nO d ô v o d n e n i e:\nI.\nPriebeh administratívneho a súdneho konania\n1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením Krajský súd v Bratislave (ďalej aj\nako „správny súd“) podľa § 191 ods. 1 písm. d/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho\nporiadku (ďalej aj ako „SSP“) zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného I. Odvolacieho disciplinárneho\nsenátu Slovenskej advokátskej komory sp. zn. I. ODS-10/18:1714/2017 zo dňa 25. júna 2018, ako\naj prvostupňové rozhodnutie III. Disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory sp. zn. DS\nIII.-73/2017:1714/2017 zo dňa 07. februára 2018 a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na\nďalšie konanie.\n2. V odôvodnení svojho rozhodnutia správny súd uviedol, že rozhodnutím č. I.ODS-10/18:1714/2017\nzo dňa 25.06.2018 vo veci navrhovateľa predsedu Revíznej komisie Slovenskej advokátskej komory\n(ďalej aj ako „SAK“ alebo „komora“) proti disciplinárne obvinenému žalobcovi podľa § 59 ods. 2 zákona\nč. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní\n(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o advokácii“) v spojení s § 43\nDisciplinárneho poriadku SAK potvrdil rozhodnutie III. disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej\nkomory sp. zn. DS III. -73/2017:1714/2017 zo 07. februára 2018, ktorý podľa ustanovení § 21 ods. 2\npísm. d/ v spojení s § 26 ods. l Disciplinárneho poriadku SAK disciplinárne obvineného žalobcu uznal\n\nza vinného na tom skutkovom základe, že ako právny zástupca Ľ. L., X.. XX. C. XXXX, L. P. XX, G.\nR.Č., v právnej veci žalobcu: Y. L., X.. XX. E. XXXX, G. P., XXX XX V., proti žalovaným: X/ C. F., X..\nXX. C. XXXX, Y. S. XXXX/XX, J., X/ J. L., X.. XX. S. XXXX, P. XXX, G. R.C., X/ Ľ. L., X.. XX. C. XXXX,\nP. XX, G. R., vo veci o určenie vlastníckeho práva vedenej pred Okresným súdom Trenčín pod sp. zn.\n17C/5/2017, vypracoval a podpísal vyjadrenie k žalobe o určenie vlastníckeho práva zo dňa 08. mája\n2017, ktoré bolo doručené súdu dňa 09. mája 2017, hoci mal v čase od 10. apríla 2017 až do 15. mája\n2017 uznesením Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory sp. zn. 125/2/2017 zo dňa 10. februára\n2017 podľa § 8 ods. 2 písm. c/ a d/ zákona o advokácii výkon advokácie pozastavený, čím sa dopustil\ndisciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zákona o advokácii, pretože porušil povinnosť uloženú mu\nv ustanovení § 9 ods. 1 písm. a/ zákona o advokácii, podľa ktorého advokát počas pozastavenia výkonu\nadvokácie nie je oprávnený poskytovať právne služby. Za to mu podľa § 56 ods. 2 písm. c/ zákona o\nadvokácii bolo uložené disciplinárne opatrenie - peňažná pokuta vo výške 2.000 Eur a podľa § 57 ods.\n5 uvedeného zákona povinnosť zaplatiť paušálne trovy konania vo výške 480 Eur.\n3. Správny súd dôvodil, že podstata a odlišnosť disciplinárneho práva od iných druhov právnej\nzodpovednosti spočíva v tom, že vznik disciplinárnej zodpovednosti je založený na porušení služobnej\ndisciplíny, čiže služobných povinností vyplývajúcich z právnych predpisov, ale tiež z vnútorných\nnormatívnych a individuálnych správnych úkonov označovaných v teórii i v legislatíve rôzne, ako\nnapríklad rozkazy, služobné príkazy, vnútorné predpisy, inštrukcie, pokyny a pod. Disciplinárnu\nzodpovednosť možno uplatniť predovšetkým voči zamestnancom príslušných orgánov štátnej správy\n(štátnym zamestnancom), ako aj voči verejným činiteľom, zamestnancom, ktorí sú v pracovnom alebo\ninom obdobnom pomere k právnickej osobe, ktorá je na základe zákona alebo na základe správneho\naktu vydaného na základe zákona, prípadne na základe administratívnej zmluvy uzavretej na základe\nzákona subjektom verejnej správy. Disciplinárne právo je špecifické v tom, že sú postihované osoby,\nktoré majú osobitné právne vzťahy k niektorým inštitúciám s osobitnými právami a povinnosťami\nvyplývajúcimi práve z tohto právneho vzťahu. Disciplinárne delikty sú druhom správnych deliktov len v\nprípade, ak o disciplinárnych deliktoch rozhoduje vykonávateľ verejnej správy alebo subjekt, ktorému\nzákon zveruje disciplinárnu právomoc. Subjektívna stránka je vždy založená na zavinení. Protiprávne\nkonanie, zakladajúce znaky skutkovej podstaty správneho disciplinárneho deliktu, nemôže byť zároveň\npriestupkom, a teda nepostupuje sa pri jeho postihu podľa právneho režimu priestupkového práva.\nPostih týchto druhov správnych deliktov nie je upravený jednotne. Právna úprava je roztrúsená vo\nviacerých osobitných zákonoch, ktoré zároveň upravujú disciplinárne tresty a spôsob ich ukladania.\nSúčasťou týchto zákonov je postup pri uplatňovaní tejto administratívnoprávnej zodpovednosti,\nvýnimočne so subsidiárnym využitím všeobecnej právnej úpravy správneho konania, ktorú predstavuje\nSprávny poriadok.\n4. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu\n(priestupku, či iného správneho deliktu), kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť.\nOrgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie\ntak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom\nskutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť správny delikt znamená\nokrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty\nsprávneho deliktu, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu\nobjasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych\norgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného a vyhodnotením vykonaných\ndôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre\npreukázanie zodpovednosti za správny delikt. Pre preukázanie spáchania správneho deliktu nezáleží\nna tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký\ndôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu.\n5. Za relevantné v tomto spore považoval správny súd dve žalobcove námietky. V prvom rade žalobca\nnamietal, že žalovaný sa vo svojich rozhodnutiach dostatočne nevysporiadal s mierou zavinenia\n(úmysel priamy - nepriamy, nedbanlivosť vedomá - nevedomá) ako obligatórnym znakom skutkovej\npodstaty disciplinárneho previnenia. V tejto súvislosti správny súd uviedol, že skutková podstata\ndisciplinárneho deliktu je charakterizovaná súhrnom jednotlivých znakov. Medzi týmito znakmi existujú\nvzťahy relatívnej samostatnosti a zároveň vzájomnej podmienenosti, čo z nich vytvára určitý systém.\nV dôsledku toho je podmienkou existencie skutkovej podstaty naplnenie všetkých znakov skutkovej\npodstaty disciplinárneho deliktu. Nedostatok jedného znaku sa rovná nedostatku skutkovej podstaty\n\nako takej. Z uvedeného vyplýva, že znaky skutkovej podstaty disciplinárneho deliktu majú všeobecne\nobligatórnu povahu. Medzi obligatórne znaky, resp. skupiny znakov patria objekt, objektívna stránka,\nsubjekt a subjektívna stránka. Všetky tieto štyri znaky tvoria jednotný celok.\n6. V prvostupňovom rozhodnutí č. DS III.-73/2017:1714/2017 zo dňa 07. februára 2018 podľa názoru\nsprávneho súdu úplne absentovali dôvody týkajúce sa subjektívnej stránky. Správny súd v tejto súvislosti\npoukázal na § 56 ods. 1 zákona o advokácii, podľa ktorého je disciplinárnym previnením advokáta,\neuroadvokáta, zahraničného advokáta a medzinárodného advokáta zavinené porušenie povinností\nvyplývajúcich z tohto zákona alebo z predpisu komory. Podľa správneho súdu predmetom dokazovania\nv disciplinárnom konaní malo byť preukazovanie, či žalobca naplnil všetky obligatórne znaky skutkovej\npodstaty disciplinárneho deliktu. Správny súd mal za to, že nedostatok absencie týchto dôvodov\nneodstránilo ani napadnuté rozhodnutie žalovaného č. I.ODS-10/18:1714/2017 zo dňa 25. júna 2018,\nktoré sa v ods. 13 týmto znakom zaoberalo, ale žalovaný sa tu s mierou zavinenia nevysporiadal\ndostatočne a posledná veta daného odseku naznačuje, že ide o nedokončenú úvahu žalovaného.\nSamotné konštatovanie, že analogicky podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších\npredpisov na zodpovednosť za zavinenie stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví,\nže je potrebné úmyselné zavinenie, nie je podľa správneho súdu postačujúce.\n7. Načrtnuté závery správneho súdu týkajúce sa miery zavinenia ako obligatórneho znaku skutkovej\npodstaty disciplinárneho previnenia súvisia aj so zásadami ukladania trestov podľa Trestného zákona,\nktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania. Ustanovenie § 195\nSSP explicitne ustanovuje, kedy správny súd nie je viazaný v konaní vo veciach správneho trestania\nrozsahom a dôvodmi žaloby (tzv. koncentračná zásada). Správny súdny poriadok tak dáva súdu bez\nohľadu na rozsah a dôvody žaloby priamo povinnosť zaoberať sa otázkou zistenia skutočného stavu\nveci, otázkami zániku zodpovednosti za správny delikt, ale aj otázkami druhu a výšky sankcie z toho\naspektu, či nevybočila z rozsahu správnej úvahy danej orgánu verejnej správy znením zákona. Na\ntomto mieste sa správny súd pozastavil nad úvahou, kedy rozhodovanie správneho súdu vo veciach\nsprávneho trestania sa približuje výkonu trestného súdnictva aj tak, že hoci zákon nekonkretizuje,\nktoré zo základných zásad Trestného poriadku a zo zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona\nsú v rámci správneho trestania použiteľné, vytvára sa možný priestor na súdny prieskum zákonnosti\nrozhodnutí o zodpovednosti za správne delikty a o uložených sankciách. S odkazom na § 34 ods. 4\nTrestného zákona, podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob\nspáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce\nokolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, správny súd konštatoval, že\npri ukladaní peňažnej pokuty vo výške 2.000 Eur nebola správnymi orgánmi vôbec zohľadnená miera\nzavinenia.\n8. Ako druhú podstatnú žalobcovu námietku vyhodnotil správny súd tú skutočnosť, že žalovaný sa nijako\nnezaoberal pri ukladaní pokuty jeho osobnými a majetkovými pomermi. Žalobca považoval uloženú\nsankciu za neprimeranú a doslovne uviedol, že jeho príjem zo závislej činnosti bol pre žalovaného\nnezaujímavý a nepodstatný, pretože ak by ho zohľadnil pri rozhodovaní o výške pokuty, nemohol by\nmu uložiť pokutu vo výške 2.000 Eur. Správny súd zdôraznil, že to, či žalovaný osobné a majetkové\npomery pri určení výmery trestu pre disciplinárne obvineného žalobcu zohľadnil a akým spôsobom,\nnebolo možné v napadnutých rozhodnutiach dohľadať. Vychádzajúc z naznačených úvah považoval\nsprávny súd aj túto námietku žalobcu za dôvodnú. Zároveň vyslovil pochopenie, že pri akomkoľvek\nrozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny orgán mohol svoje argumenty vysvetliť\npodrobnejšie alebo sa precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníka konania, ktoré možno považovať\nza právne významné. Správny súd však preskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu hodnotí len v\nmiere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických\núvah a zvážení správny orgán vydal meritórne rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel\nna základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom\nrozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný\nlen všeobecnými obmedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pre\nsúd je rozhodujúce, či rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej voľnej úvahy nevybočilo z\nmedzí a hľadísk stanovených zákonom. Sankcia musí byť uložená v takej výške, aby jednak odrádzala\nod ďalšieho protiprávneho konania a bola dostatočne zreteľná majetkovej sfére dotknutej osoby, avšak\nnesmie byť zjavne neprimeraná povahe skutku a jeho dôsledkom. Pre určovanie výšky sankcie je\nrozhodujúca závažnosť porušenia zákona a jeho následky, t. j. akým spôsobom bol zákon porušený,\n\nďalej treba zohľadniť charakter ohrozeného práva alebo chráneného záujmu, či následok porušenia bol\ntrvalý a v akom bol rozsahu. Je tiež potrebné, aby správny orgán bral ohľad na doterajšie správanie\npáchateľa a tiež na jeho osobné a majetkové pomery. Správny súd mal za to, že uvedeným rámcom sa\nžalovaný dôsledne nezaoberal a v danej časti sú napadnuté rozhodnutia nepreskúmateľné.\n9. Vo vzťahu k určeniu výšky pokuty správny súd uviedol, že v rámci ustanoveného rozpätia je síce\nvecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj\npri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť\nporušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená\npokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj prevenčný účel s prognózou budúceho pozitívneho\nsprávania sa dotknutej osoby. Rozpätie sadzby pokuty samo osebe pritom nemôže zvádzať k uloženiu\npokuty neprimeranej k charakteru a výsledkom činnosti pokutovanej osoby, pretože pokuta likvidačného\ncharakteru nemôže plniť preventívnu funkciu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n5 Sž 19-21/2000 zo dňa 31. mája 2000 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 61/2001). Možnému likvidačnému následku\nuloženej pokuty sa venoval aj Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. PL. ÚS 3/02 zo daň\n13. augusta 2002, v zmysle ktorého zákonná minimálna výška pokuty musí byť ustanovená tak,\naby umožňovala aspoň do určitej miery zohľadniť majetkové a osobné pomery delikventa a aby\nuložená pokuta, hoci v minimálnej výške, nemala pre delikventa likvidačný následok, prípadne aby\nnespôsobovala, že podnikateľská činnosť po značnom (niekoľkoročnom) časovom období stratí svoj\nzmysel. Ak nie je táto zásada rešpektovaná, ide o taký zásah do majetkových práv sankcionovaného\nsubjektu, ktorý vzhľadom na svoju intenzitu predstavuje porušenie čl. 11 ods. 1 Listiny základných\npráv a slobôd (čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a čl. 1 Dodatkového protokolu k ED. Keďže\nv rozhodnutiach absentovali relevantné dôvody, čo spôsobilo ich nepreskúmateľnosť, správny súd\nnapadnuté rozhodnutia zrušil a vrátil vec orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\n10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 a úspešnému žalobcovi priznal\nprávo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému s tým, že o výške\nnáhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.\nII.\nArgumentácia účastníkov v kasačnom konaní\n11. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorou žiadal,\naby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n12. Žalovaný mal za to, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.\nPoukázal na to, že SAK obdržala sťažnosť na konanie žalobcu ako advokáta. Predmetom sťažnosti bolo\ntvrdenie, že žalobca poskytoval právne služby v čase, keď mal pozastavený výkon advokácie. Sťažnosť\nprešetrila Revízna komisia SAK a následne predsedníčka revíznej komisie podala návrh na začatie\ndisciplinárneho konania, v rámci ktorého boli vydané žalobou napadnuté rozhodnutia disciplinárnych\norgánov oboch stupňov.\n13. Uviedol, že rozhodujúce disciplinárne orgány zdôvodnili aj skutočnosť týkajúcu sa právoplatnosti\nuznesenia Predsedníctva SAK zo dňa 10. februára 2017 o pozastavení výkonu advokácie žalobcovi,\nktorá nastala dňom 10. apríla 2017 uplatnením fikcie doručenia podľa § 25 ods. 2 Advokátskeho\nporiadku SAK v súlade s § 69 ods. 1 písm. b/ zákona o advokácii. V tejto súvislosti poukázal na to,\nže listom zo dňa 05. decembra 2016 bol žalobca pozvaný na zasadnutie Predsedníctva SAK, ktoré\nsa konalo dňa 12. januára 2017. Tento list obsahoval aj oznámenie, pre nesplnenie akej povinnosti zo\nstrany žalobcu bude Predsedníctvo SAK rozhodovať o prípadnom pozastavení jeho výkonu povolania.\nRozhodnutie o pozastavení výkonu povolania žalobcu bolo na zasadnutí dňa 12. januára 2017 odložené\npre ospravedlnenie žalobcu kvôli chorobe. Žalobca bol následne listom zo dňa 16. januára 2017 pozvaný\nna rokovanie Predsedníctva SAK konané dňa 10. februára 2017 s rovnakým obsahom listinnej zásielky.\nZasadnutia sa osobne zúčastnil. Pred vyhlásením rozhodnutia opustil budovu SAK a rozhodnutie si\nnevypočul. Rozhodnutie o pozastavení výkonu advokácie č. 125/2/2017 zo dňa 10. februára 2017 bolo\nžalobcovi odoslané listom zo dňa 14. marca 2017, ktorý sa vrátil ako nedoručený z dôvodu neprevzatia\nv odbernej lehote. Žalovaný preto zastával názor, že o priebehu zasadnutia Predsedníctva SAK, ktoré\nrozhodovalo o pozastavení výkonu advokácie dňa 10. februára 2017, mal žalobca vedomosť.\n\n14. Žalovaný dôvodil, že uloženie pokuty žalobcovi je reflexiou na skutočnosť, že počas pozastaveného\nvýkonu advokácie nie je advokát poistený pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom\npovolania. V danom prípade ide primárne o ochranu fyzických a právnických osôb, ktoré právne\nslužby potrebujú. Pre prípad opakujúcich sa situácií, kedy advokát s pozastaveným výkonom advokácie\nposkytuje právne služby, je riziko vzniku škody ešte výraznejšie.\n15. Žalovaný zastával názor, že v priebehu celého konania pred orgánmi SAK, ako aj pri rozhodovaní o\nvýške pokuty, boli zohľadnené všetky skutkové okolnosti vedúce k výslednému rozhodnutiu.\n16. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti považoval napadnutý rozsudok správneho súdu za vecne\nsprávny a kasačnú sťažnosť žalovaného za nedôvodnú.\nIII.\nPosúdenie kasačného súdu\n17. Dňa 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon\nč. 422/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení\nneskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky\nkasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve,\nvrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods.\n1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021\nbola prejednávaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S a v kasačnom konaní\nje naďalej vedená pod pôvodnou spisovou značkou.\n18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a/ SSP v spojení s\n§ 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a §\n444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu,\nproti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti\n(§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom\nv podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP\nbez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného nie je dôvodná.\n19. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o kasačnej sťažnosti žalovaného proti\nrozsudku správneho súdu, ktorým správny súd zrušil ako nepreskúmateľné rozhodnutia správnych\norgánov oboch stupňov vydané vo veci uznania žalobcu za vinného zo spáchania disciplinárneho\nprevinenia podľa § 56 ods. 1 zákona o advokácii a uloženia pokuty podľa § 56 ods. 2 písm. c/ uvedeného\nzákona vo výške 2.000 Eur.\n20. Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ zákona o advokácii počas pozastavenia výkonu advokácie advokát nie je\noprávnený poskytovať právne služby podľa tohto zákona\n21. Podľa § 56 ods. 1 zákona o advokácii disciplinárnym previnením advokáta, euroadvokáta,\nzahraničného advokáta a medzinárodného advokáta alebo advokátskeho koncipienta je zavinené\nporušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto zákona alebo z predpisu komory.\n22. Podľa § 56 ods. 2 písm. c/ zákona o advokácii za disciplinárne previnenie možno uložiť ako\ndisciplinárne opatrenie peňažnú pokutu až do výšky stonásobku minimálnej mesačnej mzdy ustanovenej\nosobitným predpisom.\n23. Podľa § 56 ods. 4 zákona o advokácii disciplinárny senát pri ukladaní disciplinárneho opatrenia\nprihliada najmä na rozsah a povahu porušenej povinnosti, na spôsob konania, následok a mieru\nzavinenia.\n\n24. Podľa § 26 ods. 1 Disciplinárneho poriadku SAK disciplinárny senát uzná disciplinárne obvineného\nza vinného, ak bolo dokázané, že sa stal skutok, ktorý je predmetom návrhu, že ho spáchal disciplinárne\nobvinený a že skutok je disciplinárnym previnením v zmysle § 56 ods. 1 zákona o advokácii.\n25. Podľa § 26 ods. 2 Disciplinárneho poriadku SAK pri ukladaní disciplinárneho opatrenia disciplinárny\nsenát prihliadne na závažnosť konania disciplinárne obvineného, rozsah a povahu porušenej povinnosti,\nnásledok disciplinárneho previnenia, na primeranosť a účelnosť disciplinárneho opatrenia, na okolnosti,\nza ktorých bolo disciplinárne previnenie spáchané, na osobu disciplinárne obvineného a na jeho osobné\na rodinné pomery a vezme do\núvahy poľahčujúce a priťažujúce okolnosti.\n26. Podľa § 32 ods. 4 Disciplinárneho poriadku SAK pri rozhodovaní o výške peňažnej pokuty\ndisciplinárny senát berie do úvahy nasledovné:\na) primeranosť výšky pokuty druhu disciplinárneho previnenia,\nb) primeranosť výšky pokuty následku disciplinárneho previnenia a spôsobenej škode,\nc) odstrašujúci účinok pokuty pre disciplinárne obvineného a tretie osoby,\nd) akýkoľvek finančný prospech získaný v priamej alebo nepriamej súvislosti s disciplinárnym\nprevinením,\ne) primeranosť výšky pokuty majetkovým pomerom disciplinárne obvineného vychádzajúc zo všetkých\nrelevantných informácií, ktoré má disciplinárny senát k dispozícii a ktoré si vie disciplinárny senát zistiť\nvlastnou činnosťou, vyhlásenia o majetkových pomeroch a čestného vyhlásenia, a\nf) úmysel, hrubú nedbanlivosť alebo nedbanlivosť, ktoré viedli k disciplinárnemu previneniu.\n27. V prejednávanom prípade sú predmetom súdneho prieskumu rozhodnutia orgánov záujmovej\na stavovskej samosprávy (Slovenská advokátska komora) vo veci správneho deliktu, konkrétne\ndisciplinárneho deliktu advokáta ako člena Slovenskej advokátskej komory. Ide o prípad vo veciach tzv.\nsprávneho trestania, pričom jednou zo skutočností, na ktoré musí správny súd v konaní o správnej žalobe\nvo veciach správneho trestania prihliadať z úradnej povinnosti (teda bez ohľadu na to, či je to namietané\nv správnej žalobe) je, či pri rozhodovaní boli dodržané zásady ukladania trestov podľa Trestného zákona,\nktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania (§ 195 písm. d/ SSP). Ďalšou\nskutočnosťou, na ktorú správny súd v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania prihliada\nz úradnej povinnosti, je skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej\núvahy orgánu verejnej správy (§ 195 písm. e/ SSP).\n28. Každý správny delikt je nutné objasňovať s ohľadom na všetky znaky jeho skutkovej podstaty.\nJedným z týchto znakov je subjektívna stránka spočívajúca v zavinení (úmysel/nedbanlivosť). Aj zákon\no advokácii pri vymedzení skutkovej podstaty disciplinárneho deliktu podľa § 56 ods. 1 vymedzuje\nskutok ako zavinené porušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto zákona alebo z predpisu komory. Z\nuvedeného je zrejmé, že subjektívna stránka skutkovej podstaty tohto správneho deliktu spočívajúca\nv zavinení je aj jeho pojmovým znakom. Preto je povinnosťou správnych orgánov rozhodujúcich vo\nveci spáchania tohto správneho deliktu vysporiadať sa vo svojich rozhodnutiach okrem iného aj s\notázkou zavinenia. Po oboznámení sa s obsahom rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov sa\nkasačný súd stotožňuje so záverom prijatým správnym súdom, že v prvostupňovom rozhodnutí č. DS\nIII.-73/2017:1714/2017 zo dňa 07. februára 2018 absentuje relevantné zdôvodnenie týkajúce sa otázky\nzavinenia ako subjektívnej stránky skutkovej podstaty daného disciplinárneho deliktu. Prvostupňový\ndisciplinárny senát SAK sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzil iba na konštatovanie porušenia\n§ 9 ods. 1 písm. a/ zákona o advokácii zo strany žalobcu s odkazom na jeho vedomosť o rozhodnutí\nPredsedníctva SAK č. 125/2/2017 zo dňa 10. februára 2017, ktorým bol žalobcovi pozastavený výkon\nadvokácie. Okolnosti doručovania a prezumpcia vedomosti žalobcu o tomto rozhodnutí je aj základom\nargumentácie žalovaného v kasačnej sťažnosti.\n29. Ako správny súd správne konštatoval, ani odvolací disciplinárny senát SAK v napadnutom\nrozhodnutí č. ODS-10/18:1714/2017 zo dňa 25. júna 2018 nedostatok absencie odôvodnenia vo vzťahu\nk subjektívnej stránke disciplinárneho deliktu neodstránil. Odvolací disciplinárny senát v bode 11\nnapadnutého rozhodnutia konštatoval, že „iba zdanlivo sa veľmi stručne až povrchne senát vysporiadal\ns argumentáciou disciplinárne obvineného, keď konštatoval, že v rámci svojej obhajoby neuviedol\nžiadnu relevantnú exkulpačnú skutočnosť, či pre neho poľahčujúcu okolnosť s tým, že zvyšok jeho\n\nargumentácie bol z hľadiska prejednávanej veci irelevantný. Odvolací senát, na základe obsahu\nvyjadrení disciplinárne obvineného a ním predkladaných dôkazov a či ostatných listín, k tomu ale\ndodal, že táto časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia bola výstižná.“ V bode 13 uviedol, že „...v\nustanovení § 56 tohto zákona je disciplinárne previnenie definované ako zo strany advokáta (a ďalších\nvymenovaných subjektov) zavinené porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo predpisu\nSAK. Zákon toto zavinenie bližšie nešpecifikuje, ale v súlade s ustanovením § 3 zák. č. 372/1990 Zb.\no priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) na zodpovednosť za\npriestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné\nzavinenie. V nasledujúcom ustanovení § 4 zákon o priestupkoch definuje tieto dve formy zavinenia.“\nTúto svoju úvahu vo vzťahu k zavineniu žalobcu však nijakým relevantným spôsobom ďalej nerozviedol,\nčo kasačný súd rovnako ako správny súd nepovažuje za dostačujúce. Aj odvolací disciplinárny senát\nSAK kládol dôraz na prezumpciu vedomosti žalobcu o pozastavení výkonu advokácie. Z napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho disciplinárneho senátu SAK však vôbec nevyplýva bližšie zdôvodnenie vplyvu\nfikcie doručenia rozhodnutia o pozastavení výkonu advokácie na zavinené konanie žalobcu.\n30. Ďalej kasačný súd poukazuje na to, že ukladanie sankcií za správne delikty sa realizuje vo sfére\nvoľného správneho uváženia (diskrečné právo správneho orgánu). Správna úvaha, resp. voľná úvaha\nsprávneho orgánu vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu, ktoré mu umožňuje\nv medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie, a to s prihliadnutím na konkrétne\nokolnosti veci. Ide teda o právomoc na základe ktorej má správny orgán istý stupeň slobody pri prijímaní\nrozhodnutia, pričom si môže vybrať z viacerých právne prijateľných rozhodnutí jedno, ktoré pokladá\nza najvhodnejšie. S uvedeným bezprostredne súvisí riadne zdôvodnenie ukladanej sankcie v prípade\nsprávneho trestania, čo je základným predpokladom pre preskúmateľnosť úvahy, ktorou bol správny\norgán pri svojom rozhodovaní vedený. Zohľadnenie všetkých hľadísk, ktoré je možné v konkrétnej veci\npovažovať za relevantné, potom určuje mieru zákonnosti stanoveného postihu. Správny orgán je povinný\npri ukladaní sankcie presne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť, k akým skutočnostiam pri\nstanovení druhu a výšky sankcie prihliadol.\n31. Pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty, táto musí byť v každom rozhodnutí dostatočne odôvodnená a\nmusí byť odrazom konkrétnych okolností individuálneho prípadu. Kritéria pre určenie konečnej výšky\npokuty sú v danom prípade stanovené výpočtom skutočností, ku ktorým je správny orgán povinný\nprihliadnuť (v danom prípade § 26 ods. 2 v spojení s § 32 ods. 4 Disciplinárneho poriadku SAK).\nNavyše, vzhľadom k tomu, že sa jedná o výpočet taxatívny, správny orgán je povinný, realizujúc správne\nuváženie o konkrétnej výške ukladanej pokuty, sa týmito hľadiskami zaoberať. Tieto hľadiská je potrebné\nzohľadňovať a posudzovať vždy a za každých okolností (obdobne viď rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 8Asan/37/2020 zo dňa 26. mája 2021).\n32. Aj vo vzťahu k odôvodneniu výšky sankcie (pokuty) sa kasačný súd stotožňuje s názorom\nsprávneho súdu, že správne orgány oboch stupňov sa nijako nezaoberali pri ukladaní pokuty osobnými\na majetkovými pomermi žalobcu, ktorý uloženú pokutu považoval za neprimeranú. Prvostupňový\ndisciplinárny senát SAK síce v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na opakované uloženie\ndisciplinárneho opatrenia žalobcovi, ako aj na existenciu priťažujúcich okolností podľa § 30 ods. 2\npísm. b/, c/ a d/ Disciplinárneho poriadku SAK, otázkou osobných a majetkových pomerov žalobcu sa\nnijakým spôsobom nezaoberal. Odvolací disciplinárny senát SAK v napadnutom rozhodnutí vo vzťahu\nk osobe žalobcu uviedol, že „ ...bol zatiaľ 6 krát disciplinárne trestaný...“ Tiež, že „ ...druh uloženého\ndisciplinárneho opatrenia - peňažná pokuta, bol súčasťou disciplinárnych opatrení taxatívne uvedených\nv ustanovení § 56 ods. zákona o advokácii aj v čase predmetného skutku (máj 2017).“ Ani uvedené\nnespĺňa požiadavky na ukladanie disciplinárneho opatrenia podľa § 26 ods. 2 Disciplinárneho poriadku\nSAK.\n33. V oboch rozhodnutiach disciplinárnych orgánov absentuje správna úvaha nielen vo vzťahu k\nsamotnému rozhodovaniu o druhu sankcie, ale aj vo vzťahu k určeniu výšky pokuty. V tejto súvislosti\nkasačný súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že SAK ako samosprávna stavovská organizácia\nmá vo svojom vnútornom predpise upravené kritériá ukladania disciplinárneho opatrenia (§ 27 a nasl.\nDisciplinárneho poriadku SAK), pričom z rozhodnutí disciplinárnych orgánov oboch stupňov nie je možné\nzistiť, ako disciplinárne orgány zohľadnili dotknuté kritériá pri rozhodovaní o druhu a výške sankcie\nuloženej žalobcovi.\n\nIV.\nZáver\n34. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nsprávneho súdu, pričom nezistil žiaden dôvod, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných\nprávnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch\nnapadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú postačujúce východiská pre vyslovenie záveru správneho súdu o\nnepreskúmateľnosti rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť\nžalovaného ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.\n35. O náhrade trov kasačného konania kasačný súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP v\nspojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaný v kasačnom konaní úspech nemal, preto mu právo na náhradu trov\nkasačného konania kasačný súd nepriznal. Kasačný súd nepriznal právo na náhradu trov kasačného\nkonania ani žalobcovi, nakoľko mu žiadne dôvodne vynaložené trovy kasačného konania nevznikli a\nžiadne si ani neuplatnil.\n36. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP\nv spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}