{"guid": "21b879c1-7a48-455e-9b22-08e2fe34efe4:0a5beb16-1b9a-4a6e-be74-8a6e6a715dad", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:1018201276.2", "spisova_znacka": "9Sžsk/46/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/46/2020 z 15. 12. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 15. decembra 2021, sp. zn. 9Sžsk/46/2020, ECLI:SK:NSSSR:2021:1018201276.2", "identifikacne_cislo": "1018201276", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2021-12-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 440 ods. 1 písm. g) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-440"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 440 ods. 1 písm. h) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-440"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 883/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/883-2004/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-438.odsek-2", "nazov": "§ 438 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-438.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-438"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-440", "/SK/ZZ/2004/883#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-438"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0a5beb16-1b9a-4a6e-be74-8a6e6a715dad", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:1018201276.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2021:1018201276.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2021:1018201276.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n9Sžsk/46/2020\n1018201276\n15. 12. 2021\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSSR:2021:1018201276.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy\nTakáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Jany Martinčekovej, v\nprávnej veci žalobcu: A. H., bytom XX-XXX S. XXX, N. W., právne zastúpeného: JUDr. Ing. Zuzanou\nKvakovou, advokátkou, so sídlom Kuzmányho 18, 010 01 Žilina, Slovenská republika, proti žalovanej\n(sťažovateľke): Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, pôvodne za účasti\nďalšieho účastníka: Complex HM, pôvodne so sídlom Dvory 581, Púchov, IČO: 45 517 991, ktorý\nzanikol dňa 20.10.2021, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 10943-4/2018-BA, zo\ndňa 03.07.2018, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, č. k.\n18Sa/3/2019-68 zo 06.02.2020, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.\nII. Žalobca má právo na náhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 18Sa/3/2019-68 zo 06.02.2020 podľa § 191 ods. 1 písm. c)\nzákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), zrušil rozhodnutie žalovanej č.\n10943-4/2018-BA, zo dňa 03.07.2018, ktorým zamietla odvolanie žalobcu ako zamestnanca a odvolanie\nzamestnávateľa (pôvodne ďalšieho účastníka konania) a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne,\npobočka Považská Bystrica č. 32467-1/2013-PB z 20.09.2013 o tom, že žalobcovi zaniklo povinné\nnemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa\nslovenskej legislatívy dňa 31.08.2013. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov\nkonania.\n2. V odôvodnení rozsudku krajský súd dospel k záveru, že pokiaľ správne orgány rozhodovali o zániku\npovinného poistenia podľa slovenskej legislatívy, je preskúmavané rozhodnutie duplicitným, keďže zánik\npoistenia bez akýchkoľvek pochybností vyplýva z relevantného potvrdenia - formulára PD A1, ktorého\nplatnosť nebola spochybnená, a tiež je vydaným v rozpore s § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona\nč. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, pretože nejde o sporný prípad, a jednak, žalovaná v čase\nsvojho rozhodovania už nemala právomoc rozhodovať o zániku poistenia zamestnanca - žalobcu podľa\nslovenskej legislatívy, keď v dobe rozhodovania žalovanej už bolo v súlade s nariadeniami EÚ určené, že\nžalobca podlieha v oblasti sociálneho zabezpečenia právnym predpisom Poľskej republiky. Nestotožnil\nsa s názorom žalovanej, že prvostupňový orgán svojím rozhodnutím odstraňoval dôsledky nesprávnej\nregistrácie zamestnanca - žalobcu.\n3. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd rozhodol na\nzáklade nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež z dôvodu, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej\n\npraxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. g/ a h/ SSP). Trvala na tom, že napadnuté rozhodnutie\nbola oprávnená vydať, pričom toto je v súlade so zákonom a koordinačnými nariadeniami. Mala za\nto, že formulár PD A1 je len deklaratórnym potvrdením určenia uplatniteľnej legislatívy, ktorý je možné\ndodatočne zrušiť alebo vyhlásiť za neplatný, preto nemôže nahradiť samotné rozhodnutie o vzniku,\nzániku alebo nevzniku poistenia v sporných prípadoch. Ohľadom svojho oprávnenia rozhodovať o\nvzniku povinného poistenia argumentovala rozhodnutiami najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžso/41/2015,\n1Sžso/66/2015, 1Sžso/12/2016, 9Sžso/32/2016 a 9Sžso/177/2015 a pre ňu priaznivou judikatúrou\nkrajských súdov v Žiline a v Prešove.\n4. Žalobca ani ďalší účastník konania sa ku kasačnej sťažnosti žalovanej nevyjadrili.\n5. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení zákona č. 423/2020 Z.z., Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší správny\nsúd“) začne činnosť 1. augusta 2021.\n6. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení zákona č. 423/2020 Z.z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je\nod 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.\n7. Podľa § 11 písm. h) SSP najvyšší správny súd rozhoduje o kasačných sťažnostiach.\n8. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že zákonodarca upravil prechod výkonu súdnictva z\nnajvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých „živých“ právnych veciach, t.j. veciach, ktoré\nneboli právoplatne skončené na Najvyššom súde Slovenskej republiky do 01.08.2021 v agende\nsprávneho súdnictva, v ktorých veciach bude ako súd kasačný, konať a rozhodovať Najvyšší správny\nsúd Slovenskej republiky.\n9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že\nkasačná sťažnosť žalovanej nie je dôvodná.\n10. Podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o\nkoordinácií systémov sociálneho zabezpečenia (základné nariadenie) toto nariadenie sa vzťahuje na\nštátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko\nv členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských\nštátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých.\n11. Podľa čl. 1 základného nariadenia „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.\n12. Podľa čl. 11 ods. 1 základného nariadenia, osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú\nprávnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou.\n13. Podľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná\nosoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha\nprávnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva\ntakúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s\nodsekom 1.\n14. Podľa čl. 16 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 z 16.09.2009,\nktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho\nzabezpečenia (vykonávacie nariadenie) osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých\nčlenských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu\nbydliska.\n15. Podľa čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne\nurčí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13\nzákladného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné.\n\nInštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého\nčlenského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.\n16. Podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov,\nako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie\nurčené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak\nuž uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna\ndotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca\ntejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné\nstanovisko.\n17. Podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia, ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných\nprávnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých\nčlenských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých\nčlenských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy\nuplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a\npríslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia. Ak inštitúcie alebo príslušné dotknuté úrady\nnemajú vo veci rovnaké stanoviská, snažia sa dosiahnuť dohodu v súlade s vedenými podmienkami a\nuplatní sa článok 6 vykonávacieho nariadenia.\n18. Podľa čl. 16 ods. 5 vykonávacieho nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne\npredpisy boli predbežne alebo definitívne určené za uplatniteľné, to bezodkladne oznámi dotknutej\nosobe.\n19. Podľa čl. 16 ods. 6 vykonávacieho nariadenia, ak dotknutá osoba neposkytne informácie podľa\nodseku 1, uplatnia sa ustanovenia tohto článku na podnet inštitúcie určenej príslušným úradom\nčlenského štátu bydliska, len čo je o situácii tejto osoby informovaná, napríklad aj prostredníctvom inej\ndotknutej inštitúcie.\n20. Podľa bodu 1 rozhodnutia č. A1 z 12. júna 2009 Správnej komisie pre koordináciu systémov\nsociálneho zabezpečenia o zavedení postupu dialógu a zmierovacieho postupu týkajúceho sa platnosti\ndokumentov, určenia uplatniteľných právnych predpisov a poskytovania dávok podľa nariadenia\nEurópskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (ďalej len „rozhodnutie č. A1“) toto rozhodnutie\nstanovuje pravidlá na uplatňovanie postupu dialógu a zmierovacieho postupu, ktoré sa môžu použiť v\ntýchto prípadoch:\na) prípady, keď existujú pochybnosti o platnosti dokumentu alebo o správnosti podporných dokladov,\nktoré uvádzajú situáciu osoby na účely uplatňovania nariadenia (ES) č. 883/2004 alebo nariadenia (ES)\nč. 987/2009, alebo\nb) prípady, keď existuje rozdiel v stanoviskách medzi členskými štátmi vo veci určenia uplatniteľných\nprávnych predpisov.\n21. Podľa bodu 5 rozhodnutia č. A1 inštitúcia alebo orgán, ktorý vyjadrí pochybnosti o platnosti\ndokumentu, ktorý vydala inštitúcia alebo orgán druhého členského štátu, alebo ktorý nesúhlasí\ns (dočasným) určením uplatniteľných právnych predpisov, sa týmto nazýva žiadajúcou inštitúciou.\nInštitúcia druhého členského štátu sa týmto nazýva dožiadanou inštitúciou.\n22. Podľa bodu 6 rozhodnutia č. A1, ak dôjde k jednej zo situácií uvedených v bode 1, žiadajúca inštitúcia\nsa obráti na dožiadanú inštitúciu, aby požiadala o potrebné objasnenie jej rozhodnutia a v prípade\npotreby zrušila príslušný dokument alebo ho vyhlásila za neplatný, alebo preskúmala alebo zrušila svoje\nrozhodnutie.\n23. Podľa bodu 7 rozhodnutia A1 žiadajúca inštitúcia zdôvodní svoju žiadosť, pričom uvedie, že sa\nuplatňuje toto rozhodnutie, a poskytne príslušné podporné doklady, ktoré boli dôvodom žiadosti. Uvedie,\nkto bude jej kontaktnou osobou počas prvej fázy postupu dialógu.\n24. Podľa bodu 9 rozhodnutia A1 dožiadaná inštitúcia čo najskôr informuje žiadajúcu inštitúciu o výsledku\nsvojho prešetrovania, ale najneskôr do troch mesiacov od doručenia žiadosti.\n\n25. Podľa bodu 10 rozhodnutia A1, ak sa pôvodné rozhodnutie potvrdí, zruší a/alebo ak sa dokument\nzruší alebo vyhlási za neplatný, dožiadaná inštitúcia o tom informuje žiadajúcu inštitúciu. O svojom\nrozhodnutí informuje aj dotknutú osobu a prípadne aj jej zamestnávateľa a oznámi im tiež, akými\npostupmi môžu toto rozhodnutie napadnúť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.\n26. Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom\npoistení“) sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa.\n27. Podľa § 120 ods. 4 zákona o sociálnom poistení sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia\nplní funkciu prístupového bodu, príslušnej inštitúcie, inštitúcie miesta bydliska, inštitúcie miesta pobytu,\nstyčného orgánu a je kontaktná inštitúcia na komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami a príjemcami\ndávok a medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie, inštitúciami štátov, ktoré sú zmluvnou\nstranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a inštitúciou Švajčiarskej konfederácie.\n28. Podľa § 2 zákona o sociálnom poistení sociálne poistenie podľa tohto zákona je\na) nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a\nna zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva,\nb) dôchodkové poistenie, a to starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre\nprípad úmrtia, invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú\nčinnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia,\nc) úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného\núrazu, služobného úrazu (ďalej len „pracovný úraz“) a choroby z povolania,\nd) garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na\nuspokojovanie nárokov zamestnanca, na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu podľa\nosobitného predpisu 2a) a na úhradu povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len\n„príspevky na starobné dôchodkové sporenie“) nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu\npríspevkov na starobné dôchodkové sporenie,\ne) poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku\nnezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.\n29. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v\njej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n30. V konaní nebolo sporné, že žalobcom je fyzická osoba s bydliskom v Poľskej republike, ktorá\nvykonáva činnosť na vlastný účet v Poľskej republike a ktorá zároveň uzavrela pracovnú zmluvu so\nzamestnávateľom v Slovenskej republike. Na žalobcu sa priamo vzťahuje Nariadenie (ES) Európskeho\nparlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a jeho vykonávacie\nnariadenie č. 987/2009. V zmysle čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodne čl. 249 Zmluvy o\nEurópskom spoločenstve) je nariadenie právnym aktom únie, majúcim všeobecnú platnosť, je záväzné\nvo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Nariadenie je nástrojom\nunifikácie európskeho práva a rozhodnutím orgánu členského štátu, vrátane vnútroštátneho súdu nie je\nmožné vylúčiť jeho použitie pre konkrétny prípad.\n31. Otázka, či žalobca spĺňa predpoklady pre aplikáciu čl. 13 ods. 3 základného nariadenia, a teda\nči je osobou, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne\nzárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, je predmetom hmotnoprávneho posúdenia, na\nvykonanie ktorého je príslušná výlučne inštitúcia určená vykonávacím nariadením. Inštitúcia príslušná\nna vykonávanie sociálneho poistenia v inom členskom štáte, než určuje nariadenie, na takéto posúdenie\npríslušná nie je. Akýkoľvek iný postup by totiž viedol k popretiu cieľa nariadení, ktorým je o. i., aby osoby,\nktoré sa pohybujú v rámci spoločenstva, podliehali systému sociálneho zabezpečenia iba jediného\nčlenského štátu, aby sa tak predišlo prekrývaniu uplatniteľných ustanovení vnútroštátnych právnych\npredpisov a komplikáciám, ktoré by z toho mohli vzniknúť (bod 15 preambuly základného nariadenia).\nPokiaľ by o skutočnosti, či konkrétna osoba spĺňa podmienky uplatnenia čl. 13 ods. 3 základného\nnariadenia rozhodovali inštitúcie sociálneho poistenia, resp. súdy jednotlivých štátov samostatne, mohlo\nby dôjsť k situácii, že rozhodnú rôzne, následkom čoho by táto osoba podliehala systému sociálneho\nzabezpečenia viacerých štátov alebo nepodliehala systému sociálneho zabezpečenia žiadneho zo\nštátov. Práve na vylúčenie vzniku takýchto situácii európsky normotvorca prijal základné a vykonávacie\n\nnariadenie, pričom vykonávacie nariadenie v čl. 16 v spojení prípadne s rozhodnutím č. A 1 stanovuje\npostup určovania uplatniteľnej legislatívy.\n32. Z ustanovenia čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia vyplýva, že uplatniteľné právne predpisy\nurčí inštitúcia členského štátu bydliska osoby (pri porovnaní jazykových znení nariadenia: institution of\nthe place of residence, instituce místa bydliště, der Träger des Wohnorts), ktorá má podliehať čl. 13\nzákladného nariadenia. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobca má bydlisko v Poľskej republike,\na teda na určenie uplatniteľnej legislatívy pre žalobcu je príslušná poľská inštitúcia ZUS.\n33. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že poľská inštitúcia sociálneho poistenia písomnosťou\nzo dňa 18.10.2013 zaslala žalovanej oznámenie (kópiu listu) týkajúcu sa určenia príslušnej legislatívy\npodľa čl. 13 základného nariadenia vo veci žalobcu, z ktorého (okrem iného) vyplýva, že žalobca od\n01.09.2013 podlieha v rámci sociálneho poistenia poľskej legislatíve na základe čl. 13 ods. 3 základného\nnariadenia. Uvedené plne korešponduje aj údajom uvedeným v písomnosti - formulári PD A1 zo dňa\n31.08.2012, z ktorého nepochybne vyplýva, že na žalobcu (ako zamestanca) sa práve od od 01.09.2011\ndo 31.08.2013 vzťahujú právne predpisy Slovenskej republiky. Neobstojí tak argument žalovanej, že z\nprihlášky - registračného listu fyzickej osoby vyplýva, že zamestnávateľ ešte dňa 06.09.2011 prihlásil\nžalobcu ako zamestnanca do registra poistencov až do 31.12.2013, v dôsledku čoho mala žalovaná\nza to, že rozhodnutie bolo potrebné vydať v záujme právnej istoty žalobcu. Za daných okolností v\nzmysle pravidiel koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia bola domnelá spornosť dátumu zániku\npoistenia odstránená vydaním spomenutého formulára PD A1 - potvrdenia o právnych predpisoch\nsociálneho zabezpečenia, ktoré sa vzťahujú na držiteľa. Navyše, z administratívneho spisu žalovanej\nvôbec nevyplýva, že by zamestnávateľ podal za zamestnanca odhlášku zo sociálneho poistenia k\n31.12.2013, v dôsledku čoho by sa dátum zániku poistenia mohol potenciálne javiť ako sporný.\n34. Kasačný súd (v zhode s názorom krajského súdu) tak považoval určenie uplatniteľnej legislatívy v\nzmysle koordinačných nariadení za relevantné. Stotožnil sa preto s konštatovaním krajského súdu, že po\nurčení poľskej legislatívy za uplatniteľnú (od 01.09.2013), slovenské orgány verejnej správy (žalovaná\na ani jej pobočka) už konať nemohli, na čom nič nemení ani skutočnosť, že obsahom rozhodnutia\npobočky žalovanej z 20.09.2013 bolo len faktické deklarovanie, že poistný vzťah žalobcu v Slovenskej\nrepublike zanikol dňa 31.08.2013, ktorá skutočnosť plne korešpondovala údaju uvedenému v písomnosti\nšpecifikovanej v bode 34 odôvodnenia a samotným účastníkom aj bola známa.\n35. Kasačný súd zdôrazňuje, že nakoľko sa určenie poľskej legislatívy (medzi príslušnými inštitúciami\nurčenými koordinačným nariadením) stalo konečným, Sociálna poisťovňa nemá právomoc vôbec konať\na rozhodovať, čo je skutočnosť vyplývajúca jednak z účelu nariadení, ako aj zo slovenského právneho\nporiadku. Ako už súd vyššie uviedol, práve predchádzanie mnohosti uplatniteľných systémov sociálneho\nzabezpečenia a príslušných orgánov bolo dôvodom prijatia nariadení. Osoby, na ktoré sa základné a\nvykonávacie nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu, a z tohto\ndôvodu je tiež účelné, aby aj právomoc na vykonávanie sociálneho poistenia a akýchkoľvek konaní a\nrozhodovaní s ním spojených mala inštitúcia sociálneho zabezpečenia iba jedného členského štátu.\n36. K rovnakým záverom súd dospel aplikáciou slovenského právneho poriadku. Sociálna poisťovňa\nako štátny orgán môže konať iba v rozsahu a spôsobom určeným zákonom, v tomto prípade zákonom\no sociálnom poistení. Zákon o sociálnom poistení vymedzuje právomoc žalovanej vykonávať sociálne\npoistenie ako aj jeho rozsah, pričom tiež určuje jej špeciálne oprávnenia vo vzťahu k inštitúciám\nčlenských štátov Európskej únie, avšak aplikáciu legislatívy iného členského štátu v prípade jej určenia\nzákon medzi právomoci Sociálnej poisťovne nezaradil. Keďže došlo k právoplatnému určeniu legislatívy\nPoľskej republiky (čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia), iba inštitúcia ZUS má právomoc konať vo\nveci žalobcovho sociálneho poistenia.\n37. Kasačný súd je toho názoru, že v danom prípade bola žalovaná povinná zastaviť konanie pre\nneodstrániteľnú prekážku, ktorou je nedostatok právomoci vo veci konať. Tvrdenie, že tak žalovaná\nnemohla urobiť, pretože z tohto dôvodu jej neumožňuje konanie zastaviť § 194 zákona o sociálnom\npoistení, nie je relevantné. Ako už bolo uvedené, použitie zákona o sociálnom poistení je v danej veci\nvylúčené. Žalovanú preto neobmedzuje ustanovenie § 172 zákona o sociálnom poistení, ktoré vylučuje\npoužitie všeobecného predpisu o správnom konaní a má možnosť (resp. povinnosť) zastaviť konanie\n\npodľa § 30 ods. 1 písm. e) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), ak zistí, že\nnie je správnym orgánom príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu.\n38. K judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvádzanej žalovanou kasačný súd dodáva,\nže vzhľadom na odlišný právny názor vyjadrený v rozhodnutiach rôznych senátov Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky Veľký senát správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení\nč. k. 1Vs/1/2018 (na ktoré dôvodne poukázal už krajský súd) prijal záver, ktorým judikatúru v tejto oblasti\nzjednotil. V tomto uznesení uviedol, že definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy iného členského štátu\nEurópskej únie od určitého dátumu podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia alebo vzájomnou\ndohodou podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako\ninštitúcie podľa čl. 1 písm. p) základného nariadenia na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve.\n39. V ďalšom konaní bude žalovaná postupovať v naznačenom smere.\n40. O náhrade trov kasačného konania kasačný súd rozhodol v súlade s § 467 ods. 1 SSP v spojení s\n§ 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania.\n41. V priebehu kasačného konania kasačný súd zároveň zistil, že dňa 20.10.2021 došlo k ex offo\nvýmazu spoločnosti Complex HM, s.r.o., so sídlom Dvory 581, Púchov, IČO: 45 517 991 podľa § 8a\nods. 2 zák. č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov, keď uznesením\nOkresného súdu Trenčín č. k. 38CbR/4/2018-38 zo dňa 30.03.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa\n10.03.2021, došlo k zrušeniu uvedenej spoločnosti (ďalšieho účastníka konania) bez likvidácie. Nakoľko\nďalší účastník konania, spoločnosť Complex HM, s.r.o., so sídlom Dvory 581, Púchov, IČO: 45 517 991\ndňa 20.10.2021 zanikla bez právneho nástupcu, kasačný súd o trovách kasačného konania ďalšieho\núčastníka konania už nerozhodoval.\n42. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18Sa/3/2019", "guid": "759bc35f-817b-4942-9a1c-ab8dabe99570:a38bf03a-ceae-47b7-948a-75ca5fcc308f", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}