{"guid": "af714fe5-c1b1-4a05-9ff2-bb5fd2a2aaac:66398e75-5725-4dce-b9e6-7d11824506d2", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:1018200822.1", "spisova_znacka": "10Asan/18/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Asan/18/2020 z 28. 10. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 28. októbra 2021, sp. zn. 10Asan/18/2020, ECLI:SK:NSSSR:2021:1018200822.1", "identifikacne_cislo": "1018200822", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Marián Trenčan", "sudca_id": 431, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-marian-trencan-431", "datum_vydania": "2021-10-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73", "nazov": "zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-55.odsek-1", "nazov": "§ 55 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-55.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-55"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-56.odsek-1", "nazov": "§ 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-56.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-56"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-56.odsek-2", "nazov": "§ 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-56.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-56"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-61.odsek-1", "nazov": "§ 61 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-61.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-233.odsek-2", "nazov": "§ 233 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-233.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-233"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-55", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-56", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-61", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-233"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/66398e75-5725-4dce-b9e6-7d11824506d2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:1018200822.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2021:1018200822.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2021:1018200822.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n10Asan/18/2020\n1018200822\n28. 10. 2021\nJUDr. Marián Trenčan\nECLI:SK:NSSSR:2021:1018200822.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána\nTrenčana (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., a prof. JUDr. Juraja\nVačoka, PhD., v právnej veci žalobcu: J.. P. D., bydliskom W. XX, XXX XX U., proti žalovanému:\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, odbor\nporiadkovej polície, so sídlom Špitálska 14, 812 28 Bratislava, o správnej žalobe vo veciach správneho\ntrestania proti rozhodnutiu žalovaného č. KRPZ-BA-OPP-170-008/2018, zo dňa 11.04.2018, v konaní o\nkasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/87/2018-103, z 27.\nmája 2020, ECLI:SK:KSBA:2020:1018200822.1, jednomyseľne takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S/87/2018-103, zo dňa 27.05.2020,\nECLI:SK:KSBA:2020:1018200822.1, sa zrušuje a vec sa vracia krajskému súdu na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred disciplinárnymi orgánmi\n1. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. KRPZ-BA-OPP-170-008/2018, zo dňa 11.04.2018,\nprávoplatným dňa 16.04.2018 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“), žalovaný podľa § 243 ods. 4 zákona\nč. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru\nväzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon o štátnej službe“)\nzamietol odvolanie žalobcu voči Disciplinárnemu rozkazu nadriadeného o uložení disciplinárneho\nopatrenia zo dňa 20.02.2018, ktorým bolo žalobcovi uložené zníženie služobného platu o 10% na dobu\n1 mesiac (ďalej len „rozkaz nadriadeného“) a toto rozhodnutie potvrdil.\n2. Vo svojom rozhodnutí žalovaný uviedol, že počas vykonávania kontroly riadneho výkonu služby\nhliadkou FATRA 44 sa žalobca ako veliteľ hliadky FATRA 112 mal spolu s ďalším členom hliadky v\nčase 18:32 nachádzať v Bratislave na Šancovej ulici - na vjazde na Filiálne nádražie (okres BA III),\nčo bolo mimo ich určený úsek, ktorý mal byť inak Šancová ulica - Predstaničné námestie (okres BA\nI) a kde mali v danom čase vykonávať dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky migračne, pričom o opustení tohto určeného úseku hliadky a o návrate do určeného úseku hliadky\nneinformovali Oper. stredisko obv. odd. Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave (ďalej len „OS OO KR PZ\nBA“). Podľa rozhodnutia žalovaného týmto svojim konaním žalobca ohrozil, resp. sťažil výkon štátnej\nslužby, a o dôvode jeho opustenia neinformoval OS OO KR PZ BA. Žalovaný vo svojom rozhodnutí\npoukázal na ustanovenia § 47, § 48 ods. 3 písm. a) a písm. h) zákona o štátnej službe, ďalej na\nustanovenia Nariadenia Prezidenta PZ SR č. 22/2013, ako aj na ustanovenia rozkazov riaditeľa KR PZ\nv BA č. 27/2015 o služobnej disciplíne policajtov, o obsahu jej plnenia, o jej dodržiavaní, súčasne tiež o\npovinnosti vykonávania hliadkovej služby na určitom úseku, o zodpovednosti veliteľa hliadky za včasnú\nhlásnu službu, o vykonaní hlásenia o každom neplánovanom opustení určeného služobného obvodu,\n\npríp. úseku hliadky s uvedením dôvodu jeho opustenia, o včasnosti hlásenia a o povinnosti vykonania\nhlásenia do určeného služobného obvodu, resp. úseku hliadky.\n3. Žalovaný v rozhodnutí konštatoval, že v konaní postupoval v zmysle zásady náležitého zisťovania\nskutočného stavu veci, obstaral si potrebné podklady, posudzoval všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu\nna to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania, pričom umožnil realizáciu práva\núčastníka konania na vyjadrenie sa, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Žalovaný vo svojom rozhodnutí\nuviedol, že pri vydávaní rozkazu nadriadeného sa vychádzalo z jednotlivých dôkazných prostriedkov,\nako úradného záznamu veliteľa 4. čaty PMJ PZ BA, Q.. N. F., zo dňa 12.11.2017, z inštruktážneho\nzáznamu 4. čaty zo dňa 11.11.2017, zo záznamu služby, zo dňa 12.11.2017, z previerky záznamov v\nsystéme REDAT, a z vyjadrenia žalobcu.\n4. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že pri ukladaní disciplinárneho opatrenia sa stotožnil so závermi\nuvedenými v rozkaze nadriadeného, ktoré uvádzali, že bolo prihliadnuté na opakované porušenie\nslužobnej disciplíny, pričom podľa žalovaného žalobca ešte nemal zahladené predchádzajúce\ndisciplinárne opatrenie (DR V PMJ PZ BA OPP KR PZ v BA č. 11/2016, zo dňa 22.12.2016).\nŽalovaný ďalej poukázal na predchádzajúce disciplinárne opatrenia uložené žalobcovi, kedy pôsobil\nna PMJ PZ BA, a to za roky 2003, 2008, 2010, 3x 2011, 2013 a 2016. Ohľadne povahy a okolností,\nza ktorých bolo protiprávne konanie spáchané, žalovaný v rozhodnutí odkázal na výrokovú časť\na odôvodnenie rozhodnutia (príp. rozkazu nadriadeného). K disciplinárnemu opatreniu žalovaný v\nspojitosti k okolnostiam prípadu súčasne uviedol, že uloženie disciplinárneho opatrenia voči žalobcovi\npovažuje za primerané a dôvodné.\n5. K argumentom žalobcu uvedeným v odvolaní, ktoré spočívali v tvrdeniach o tom, že nebolo v konaní\npreukázané, že miesto, kde sa v čase kontroly nachádzal, bolo mimo pridelený služobný úsek, ako aj v\ntvrdeniach o nesúhlase s výškou trestu oproti iným konaniam jeho kolegov, žalovaný uviedol, že v konaní\nbolo dostatočne preukázané, že sa nachádzali mimo miesta im inštruktážnym záznamom určeného\núseku hliadky Šancová - Predstaničné námestie (ako územnej pôsobnosti OZ PZ BA I) a nachádzali sa\nv územnej pôsobnosti OZ PZ BA III - Šancová Filiálne nádražie. Žalovaný tiež konštatoval, že všetky\ntvrdenia žalobcu boli v konaní vyvrátené.\nII.\nKonanie pred správnym súdom\n6. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v\nBratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „krajský súd“) dňa 31.05.2018. Žalobca vo svojich žalobných\nbodoch najskôr namietal procesné vady, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia žalovaného, a to že\nOznámenie o začatí disciplinárneho konania zo dňa 27.11.2017 (ďalej len „oznámenie“) bolo vydané\ncivilným zamestnancom a nie príslušníkom Policajného zboru. Ďalej žalobca namietal, že konanie\nnebolo začaté v súlade s § 235 ods. 1 zákona o štátnej službe na základe návrhu, došlo k porušeniu\nustanovení zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov, z disciplinárneho prejednávania nebol\nvyhotovený žiadny záznam, ktorý by mu bol predložený na podpis.\n7. Žalobca tiež namietal vykonávanie dokazovania v administratívnom konaní, kedy podľa neho za dôkaz\nnie je možné považovať parafrázovanie úradného záznamu veliteľa a zástupcu veliteľa 4. čaty, pričom na\ndruhej strane neboli zobraté do úvahy žalobcove vyjadrenia a dôkazy. Uviedol, že mu nebolo umožnené\nprehratie obrazového záznamu, čo podľa neho znamená, že bol ukrátený na svojich právach, ktoré mu\nzaručuje Ústava SR podľa čl. 48 ods. 2. K dokazovaniu ďalej uviedol, že mu v rámci výkonu služby\nnebola predložená mapa územného obvodu mesta, v ktorom je pohotovostná motorizovaná jednotka\ndislokovaná s vyznačením cestnej infraštruktúry, aby mohol vedieť, kde začína jeho obvod a kde končí.\nZ tejto skutočnosti preto žalobca usúdil, že nemohlo dôjsť k opusteniu stanoviska, keďže nebol takto\npodľa mapy inštruovaný. Poukázal na inštruktážny záznam, že sa má nachádzať na Šancovej ulici, kde\nsa aj zdržiaval, a teda je podľa neho zrejmé, že neporušil žiadnu povinnosť ustanovenú mu Nariadením\nč. 22/2013. V tejto súvislosti k dokazovaniu dodal, že nebol objektívne zistený skutočný stav veci tak,\nako to uvádza ustanovenie § 56 ods. 1 Zákona o štátnej službe a že nebol poučený o všetkých svojich\nprávach, o rozsahu disciplinárnej právomoci nadriadených.\n8. Žalobca namietal aj krátku lehotu na vyjadrenie uvedenú v predmetnom oznámení, kedy sa mal právo\nvyjadriť do nasledujúceho dňa od prevzatia oznámenia, pričom na druhý deň bol v službe. Žalobca sa\nzmienil o skutočnostiach ohľadne jeho sťažností a sťažností jeho kolegov na veliteľa 4. čaty, ktorý voči\nnemu na základe nich spracoval niekoľko návrhov na disciplinárne konania, a to od novembra 2017 do\nfebruára 2018. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ustanovenia § 2a ods. 2 zákona o štátnej službe,\n\nktoré pojednávajú o výkone služobného pomeru v súlade s dobrými mravmi a zákaze zneužitia práv na\nškodu iných. Tieto práva boli podľa žalobcu porušené v jeho neprospech.\n9. Ohľadne uloženia disciplinárneho opatrenia žalobca poukázal na to, že bolo prihliadnuté na jeho\nslužobné hodnotenie z roku 2017 so známkou D, pričom nebolo prihliadnuté na jeho služobné\nhodnotenie za rok 2018 so známkou C a tiež na služobné hodnotenia za roky 2015 (známka A)\na služobné hodnotenia za rok 2016 (známka B). Pri určovaní výšky trestu nebolo podľa žalobcu\nprihliadnuté na to, že jeho predošlé disciplinárne opatrenie zo dňa 22.12.2016 mu bolo v súlade s\n§ 61 ods. 1 Zákona o štátnej službe zahladené dňa 22.12.2017, t. j. po uplynutí zákonnej lehoty 1\nroka. Žalovaný vo svojom rozhodnutí podľa žalobcu nezohľadnil, že za roky 2015 až 2017 bol 6x\ndisciplinárne odmenený (od roku 2001 dokonca 30 krát), pričom prihliadal len na skutočnosti, že počas\npredchádzajúcich 17 rokov sa dopustil 8 krát porušenia služobnej disciplíny. S poukazom na uvedené\nskutočnosti žalobca v žalobnom návrhu pre súd uviedol, že žiada rozhodnutie žalovaného zrušiť a uložiť\nmu povinnosť náhrady trov konania v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalobca navrhol,\naby súd uložil žalovanému povinnosť výmazu rozhodnutia žalovaného z Prehľadu o disciplinárnych\nodmenách a opatreniach.\n10.\nSprávny\nsúd\nrozsudkom\nsp.\nzn.\n2S/87/2018-103\nzo\ndňa\n27.05.2020,\nECLI:SK:KSBA:2020:1018200822.1 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zrušil rozhodnutie žalovaného,\nvrátil mu vec na ďalšie konanie a priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\nZa základný dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného považoval nesprávnu aplikáciu § 61 ods. 1 Zákona\no štátnej službe. Správny súd dospel k právnemu záveru, že inštitút zahladenia disciplinárneho opatrenia\nje významným inštitútom slúžiacim na to, aby výchovne motivoval policajta, ktorý bol potrestaný,\npričom účinky zahladenia nastávajú priamo zo zákona (ex lege). V tejto súvislosti správny súd preto\npovažoval žalobný bod žalobcu ohľadne prihliadnutia na disciplinárne opatrenie zo dňa 22.12.2016,\nktoré v čase rozhodovania malo byť zahladené, za dôvodný. Podľa správneho súdu predmetné\ndisciplinárne opatrenie bolo zahladené uplynutím jednoročnej zákonnej lehoty dňa 27.11.2017. Z tohto\ndôvodu nemohol akceptovať argumentáciu žalovaného, podľa ktorej bol rozhodujúci dátum začatia\ndisciplinárneho konania dňa 27.11.2017, čím podľa žalovaného nemal zahladené predchádzajúce\ndisciplinárne opatrenie.\n11. V obsahovom kontexte krajský súd tiež poukázal na povinnosť aplikácie súvisiaceho ustanovenia §\n56 ods. 2 Zákona o štátnej službe, kedy je potrebné pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia\nprihliadať na povahu protiprávneho konania, okolnosti jeho spáchania, následky, mieru zavinenia,\ndoterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. Tento žalobný bod podľa správneho súdu\nmal vplyv na uloženú sankciu (disciplinárne opatrenie) a tým aj na zákonnosť vydania rozhodnutia\nžalovaného. V tejto súvislosti správny súd záverom poukázal na povinnosť riadneho odôvodnenia\nrozhodnutia správneho orgánu, ktoré musí spĺňať podmienky presvedčivosti a spravodlivosti, pričom\nsprávny orgán podľa súdu má posudzovať rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na\nto, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania.\n12. K zostávajúcim žalobným bodom ohľadne inštruovania žalobcu o územnom obvode výkonu služby\nsprávny súd uviedol, že je možné konštatovať, že žalobca o presných hraniciach obvodu výkonu služby\nnemusel vedieť a mohlo dôjsť k zanedbaniu povinností veliteľa čaty. Na druhej strane správny súd\ndodal, že zo strany žalobcu došlo k podpísaniu tzv. inštruktážneho listu v IS SAP a pokiaľ si nebol istý\nohľadne presných hraníc obvodu výkonu služby, mal oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a\nnedostatky, ktoré ohrozovali resp. sťažovali výkon jeho štátnej služby (§ 48 ods. 3 písm. c) Zákona o\nštátnej službe). K žalobným bodom žalobcu ohľadne porušenia procesných práv správny súd uviedol,\nže z dostupných listín nevyplýva, že by žalobca bol ukrátený na svojich procesných právach, pričom\nsám tieto práva, ktoré mu boli poskytnuté, aj využil. Správny súd odmietol prijať záver, že by žalobca\nnemohol vypovedať, navrhovať dôkazy a podávať opravné prostriedky.\n13. K žalobným bodom ohľadne oznámenia o začatí disciplinárneho konania a previerky v systéme\nREDAT správny súd uviedol, že tieto tvrdenia boli vyvrátené argumentáciou žalovaného a neboli\nspôsobilé privodiť taký stav, aby súd mohol konštatovať nezákonný postup žalovaného. V záverečnej\nčasti rozsudku správny súd stručne zhrnul právomoc správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti\nrozhodnutia a postupu správneho orgánu, pričom dodal, že stotožnením sa s jedným so žalobných\nbodov žalobcu zrušil rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku.\nO náhrade trov konania rozhodol podľa zásady úspechu v konaní, kedy úspešnému žalobcovi priznal\nnáhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému.\nIII.\nKasačná sťažnosť žalovaného, stanovisko žalobcu\n\n14. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný (ďalej len „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, doručenú\nna správny súd dňa 21.07.2020, z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), písm. g) a písm. h) Správneho\nsúdneho poriadku.\n15. V sťažnostnom bode 1 sťažovateľ uviedol, že napadnutý rozsudok je nevykonateľný, pretože\nsprávny súd nepostupoval v súlade s § 139 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, kedy neuviedol\nako má orgán verejnej správy (žalovaný) vo veci ďalej postupovať. Sťažovateľ upriamil pozornosť na\nskutočnosť, že v posudzovanom prípade týkajúceho sa disciplinárnej zodpovednosti po zrušení veci\na jej vrátení na ďalšie konanie, pri opätovnom rozhodnutí nemôže byť totožný prvostupňový orgán, t.\nj. veliteľ PMJ OPP KR PZ BA, pretože žalobca už nespadá pod jeho disciplinárnu právomoc. Ďalej\nsťažovateľ vo svojej sťažnosti poukázal na fakt, že ďalšie vedenie konania by bolo aj neúčelné, keďže\nku spáchaniu skutku došlo 11.11.2017 a opätovné disciplinárne konanie by bolo zároveň neefektívne\na bez adekvátneho výchovného účinku. Sťažovateľ charakterizoval disciplinárne opatrenia tak, že tieto\npredstavujú morálnu a hmotnú ujmu, ale nesmerujú bezprostredne k obnoveniu zákonného stavu. Majú\nza cieľ preventívnovýchovné účinky a je ich možné uložiť len v objektívnej lehote dvoch rokov.\n16. Sťažovateľ tvrdil, že považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov,\nčoho následkom je porušenie práva na spravodlivý proces, ktorého súčasťou je povinnosť súdov\nsvoje rozhodnutie riadne odôvodniť (§ 139 ods. 2 SSP). V tejto súvislosti odkázal na rozhodovaciu\nčinnosť Ústavného súdu Českej republiky (sp. zn. I. ÚS 741/06) a na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho\nsúdu SR (8Sžk/16/2017). Sťažovateľ záverom k prvému sťažnostnému bodu dodal, že z rozhodnutia\nsprávneho súdu nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na\njednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Napadnuté rozhodnutie preto sťažovateľ označil za\nnepreskúmateľné, čo má za následok vadu konania podľa § 440 ods. 1 písm. f) Správneho súdneho\nporiadku.\n17. K sťažnostnému bodu 2 sťažovateľ uviedol, že správny súd nesprávne vyhodnotil otázku zahladenia\ndisciplinárneho opatrenia v kontexte s ďalším porušením disciplíny. Podotkol, že nadriadený môže aj\npred uplynutím stanovenej doby rozhodnúť o zahladení vykonaného disciplinárneho opatrenia (§ 61\nods. 2 Zákona o štátnej službe). Keďže však žalobca počas tejto doby nezmenil svoj prístup k výkonu\nslužby, nebolo možné v tomto zmysle prihliadať na jeho neskoršie počínanie. Podľa sťažovateľa sa\nsprával presne opačne, kedy sa dopustil disciplinárneho previnenia v čase, keď ešte nemal zahladené\npredchádzajúce disciplinárne opatrenie uložené na základe rozkazu veliteľa PMJ, č. 11/2016, zo\ndňa 13.12.2016, právoplatného dňa 22.12.2016. Sťažovateľ ďalej odkázal na odôvodnenie rozkazu\nnadriadeného, ktoré uvádzalo, že došlo ku prihliadnutiu na opakované porušenie služobnej disciplíny,\nkeď žalobca nemal zahladené ešte predchádzajúce disciplinárne opatrenie, na služobné hodnotenie za\nprvý polrok 2017, v ktorom bol žalobca hodnotený písmenom „D“.\n18. V spojitosti s uvedeným preto sťažovateľ prijal záver, že je možné hovoriť o opakovanom porušení\nslužobnej disciplíny, pričom v čase spáchania skutku malo správanie žalobcu prvky recidívy pri\nnedodržaní služobnej disciplíny. Podľa sťažovateľa boli žalobcovi ukladané jednotlivé disciplinárne\nopatrenia podľa postupnosti, kedy najskôr bolo ako disciplinárne opatrenie uložené písomné pokarhanie\na až následne disciplinárne opatrenie zníženia služobného platu o 10% na dobu jeden mesiac.\nSťažovateľ uviedol, že aj na konania o disciplinárnom previnení sa aplikujú zásady trestnoprávnej\nzodpovednosti bez ohľadu na to, či ide o trestnú zodpovednosť podľa trestného práva, administratívne\ntrestanie alebo disciplinárne trestanie. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na rozhodovaciu činnosť\nNajvyššieho súdu SR, napr. sp. zn. 6Sžo/33/2013.\n19. Ďalej sťažovateľ predostrel svoje závery o tom, že aj keď platí zákonná fikcia o zahladení odsúdenia,\nže na policajta sa hľadí, ako keby nebol odsúdený, nebráni táto skutočnosť súdu, aby pri hodnotení\njeho osoby prizeral na skutočnosť, že sa takého konania dopustil v minulosti a z tejto skutočnosti\nvyvodil príslušné závery, pokiaľ ide o sklony žalobcu k porušeniu služobných povinností, jeho vzťah k\nspoločenským hodnotám chráneným právnym poriadkom SR, ohrozenie verejnosti a pod. Sťažovateľ\npodotkol, že pri ukladaní disciplinárneho opatrenia nebolo prihliadnuté len na opakované porušenie\nslužobnej disciplíny, ale že jeho uloženie bolo výsledkom diskrečnej právomoci nadriadeného, pričom\nvýber sankcie bol primeraný závažnosti porušenia povinností a teda nevybočuje z medzí platnej\nreglementácie v súlade so zákonom o štátnej službe.\n20. Sťažovateľ poukázal aj na charakteristiku služobného pomeru policajtov, ktorý má hybridnú\npovahu, pričom sú na nich kladené rôzne povinnosti, ako svedomité plnenie služobných povinností,\nriadne vykonávanie štátnej služby, osobne a včas, vykonávať štátnu službu nestranne, dodržiavať\npravidlá slušnosti a pod. Tieto práva a povinnosti sú ďalej konkretizované podľa sťažovateľa internými\npredpismi, ako napr. rozkazmi, nariadeniami a pokynmi nadriadených. Disciplinárna zodpovednosť\n\npolicajtov vystupuje v služobnom pomere pri výkone štátnej služby ešte výraznejšie, ako je to v\niných pracovnoprávnych vzťahoch, keďže sú v služobnom pomere prítomné špecifickosti plnenia úloh\nPolicajného zboru a vzťahy nadriadenosti a podriadenosti.\n21. Podľa sťažovateľa je disciplinárna zodpovednosť osobitným druhom zodpovednosti - subjektívnou\nzodpovednosťou policajta, zakladajúcou sa výlučne na princípe zavinenia. Disciplinárne previnenie\n(zavinenie) žalobcu bolo podľa sťažovateľa jednoznačne preukázané, pričom tento záver uviedol aj\nsprávny súd. Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že napadnutý rozsudok správneho súdu sa zameral\nvýlučne na spochybnenie nesprávnej interpretácie inštitútu zahladenia odsúdenia (§ 61 ods. 1 zákona o\nštátnej službe), pričom pri ukladaní disciplinárneho opatrenia bolo odôvodnenie zamerané na opakované\nporušenie služobnej disciplíny, ktoré bolo spáchané v čase, keď menovaný ešte nemal zahladené\ndisciplinárne opatrenie. Záverom sťažovateľ v sťažnostnom návrhu navrhol, aby súd zrušil napadnutý\nrozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n22. Dňa 24.08.2020 bola kasačná sťažnosť doručená zo strany správneho súdu žalobcovi s výzvou,\naby sa v lehote 15 dní k nej písomne vyjadril. Žalobca k uvedenej kasačnej sťažnosti nezaslal žiadne\nvyjadrenie.\nIV.\nRelevantné zákonné ustanovenia\nPodľa § 55 ods. 1 Zákona o štátnej službe za disciplinárne previnenie možno policajtovi uložiť len jedno\nz disciplinárnych opatrení uvedených v § 53 ods. 1 písm. a) až c).\nPodľa § 56 ods. 1 Zákona o štátnej službe pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy\nobjektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná\nmožnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.\nPodľa § 56 ods. 2 Zákona o štátnej službe Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa\nprihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru\nzavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.\nPodľa § 61 ods. 1 Zákona o štátnej službe po uplynutí jedného roka od právoplatne uloženého\ndisciplinárneho opatrenia sa disciplinárne opatrenie zahladzuje a policajt sa posudzuje, akoby mu\ndisciplinárne opatrenie nebolo uložené; to neplatí pre prípad služobného hodnotenia. Ak disciplinárne\nopatrenie zákazu činnosti bolo uložené na dobu dlhšiu ako jeden rok, zahladzuje sa jeho vykonaním.\nPodľa § 233 ods. 2 Zákona o štátnej službe oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky\nrozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.\nV.\nPrávne závery kasačného súdu\n23. Kasačný súd po preskúmaní kasačnej sťažnosti, ktorá bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP),\noprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), spĺňa zákonom stanovené náležitosti (§ 445 SSP), bolo ňou\nnapadnuté rozhodnutie, proti ktorému je jej podanie prípustné (§ 439 ods. 1, ods. 2, ods. 3 SSP), po\nneverejnej porade senátu bez nenariadenia pojednávania (§ 455 SSP) jednomyseľne dospel k záveru,\nže kasačná sťažnosť je dôvodná.\n24. Za účelom systematického posúdenia kasačnej sťažnosti pristúpil kasačný súd najprv k preskúmaniu\nsťažnostného bodu 2, ktorý bol súčasne nosným dôvodom zrušenia rozhodnutia žalovaného správnym\nsúdom.\n25. Kasačný súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn.\n10Asan/4/2018, 2Sžf 44/2011, 6Asan/15/2018, príp. 3Sžn 68/2004), podľa ktorej sa pri ukladaní sankcií\nv rámci správneho trestania, nevynímajúc teda ani disciplinárne postihy a opatrenia v rámci služobného\npomeru policajtov, majú použiť zásady ukladania trestov podľa Trestného zákona a Trestného poriadku.\nV rámci aplikácie týchto zásad je potrebné vziať do úvahy i vzťah medzi zásadami ukladania sankcií\n(trestov, disciplinárnych opatrení) za spáchané delikty a inštitútom zahladenia odsúdenia.\n26. Z rozhodovacej činnosti senátov trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(napr. vo veci sp. zn. 2 Urtos 7/2019 zo dňa 10.09.2019, ktoré rozhodnutie odkazuje na skoršie\nrozhodnutie sp. zn. 5 Tz 33/1974 zo dňa 17.04.1974 uverejnené v Zbierke stanovísk NSSR a rozhodnutí\nsúdov SR pod č. 6/1975) plynie, že zahladenie odsúdenia alebo zákonná fikcia zahladenia nebráni súdu,\naby pri hodnotení osoby páchateľa prizeral na skutočnosť, že páchateľ v minulosti spáchal trestný čin,\na na základe vyhodnotenia minulého a terajšieho trestného činu vyvodil príslušné závery z hľadiska\nsklonov páchateľa k protiprávnej činnosti, jeho vzťahu k zákonom chráneným spoločenským hodnotám,\n\nz hľadiska možnosti jeho nápravy a pod. Okolnosť, že páchateľ v minulosti už spáchal trestný čin, treba\ntiež chápať materiálne a možno ju považovať za priťažujúcu okolnosť (§ 34 písm. i/ Tr. zák.) len vtedy,\nkeď so zreteľom na svoju povahu zvyšuje stupeň nebezpečnosti nového trestného činu pre spoločnosť.\nAni trestnú minulosť však nemožno hodnotiť mechanicky, bez previazanosti na aktuálne správanie a\ncharakteristiky delikventa, i keď samozrejme zhodnotiť ju treba, a to vrátane už prípadne zahladených\nodsúdení (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Urtos 2/2021 zo dňa 23.06.2021).\n27. Kasačný súd ďalej poukazuje na analogickú právnu vec súvisiacu s vecou žalobcu, v ktorej\nNajvyšší súd Slovenskej republiky označil za správny postup orgánu verejnej správy 1. stupňa, ktorý pri\nrozhodovaní o uložení konkrétnej sankcie za disciplinárne previnenie prihliadol taktiež na skutočnosť,\nže žalobca bol v minulosti opakovane disciplinárne potrestaný, pričom trikrát mu bolo uložené písomné\npokarhanie ako miernejšia forma sankcie. Na uvedenom závere nemení nič ani skutočnosť, že\nmedzičasom došlo v zmysle § 61 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. k zahladeniu disciplinárnych opatrení\nza minulé disciplinárne previnenia žalobcu, nakoľko aj zahladené disciplinárne potrestanie dáva obraz\no osobe disciplinárneho previnilca a o jeho tendencii dopúšťať sa disciplinárnych previnení, resp.\nnerešpektovať základné povinnosti policajta (sp. zn. 4Asan/22/2019, zo dňa 02.06.2020, preskúmané\naj v rámci konania o ústavnej sťažnosti pred Ústavným súdom SR, sp. zn. I. ÚS 3/2021, zo dňa 19.\njanuára 2021).\n28. Kasačný súd s odkazom na uvedené závery preto uvádza, že ak krajský súd zrušil rozhodnutie\nžalovaného z dôvodu, že žalovaný v rozpore so zákonom prihliadol na prechádzajúce disciplinárne\nopatrenie zo dňa 22.12.2016, tak danú vec nesprávne právne posúdil (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).\nŽalovaný pri ukladaní disciplinárneho opatrenia bol oprávnený prihliadnuť na všetky predošlé zahladené\ndisciplinárne opatrenia, a teda aj na disciplinárne opatrenie zo dňa 22.12.2016, o ktorom chybne uviedol,\nže ešte nebolo zahladené, pričom k jeho zahladeniu došlo uplynutím dňa 22.12.2017. Vo svetle uvedenej\nrozhodovacej činnosti orgán verejnej správy za účelom uloženia spravodlivej sankcie je povinný v súlade\ns § 56 ods. 2 Zákona o štátnej službe prihliadnuť na doterajší prístup policajta k plneniu služobných\npovinností aj cez prizmu zahladených disciplinárnych opatrení uložených v minulosti. Týmto postupom\ndôjde k náležitému posúdeniu osobnosti policajta v súvislosti s možným uložením sankcie.\n29. Z uvedených dôvodov je kasačný súd toho názoru, že ak disciplinárne orgány verejnej správy pri\nukladaní sankcie prihliadnu aj na zahladené disciplinárne opatrenia, takýto postup nie je nezákonný. V\nokolnostiach prípadu na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že disciplinárny orgán verejnej správy\nvyhodnotil po právnej stránke nesprávne, že predchádzajúce žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie\nnebolo zahladené.\n30. Kasačný súd preto konštatuje, že ak krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného len s poukazom na\nnesprávnu aplikáciu § 61 ods. 1 Zákona o štátnej službe, tak rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci. V tejto časti je kasačná sťažnosť dôvodná.\n31. K sťažnostnému bodu 1 týkajúcemu sa absencie pokynu zo strany správneho súdu k opätovnému\nrozhodovaniu disciplinárneho orgánu kasačný súd uvádza, že podľa výrokovej časti napadnutého\nrozsudku došlo k zrušeniu rozhodnutia žalovaného a žalovanému bola vrátená vec na ďalšie konanie\ns právnym názorom krajského súdu, ktorý sa v kasačnom konaní ukázal ako nesprávny. Keďže práve\ntáto nesprávnosť viedla kasačný súd k zrušeniu napadnutého rozsudku a vráteniu veci správnemu súdu\nna ďalšie konanie so záväzným pokynom, ako ďalej posudzovať otázku hodnotenia predchádzajúcich\n(aj zahladených) disciplinárnych opatrení, stratil predmetný sťažnostný bod svoje opodstatnenie. Vecou\nsa totiž bude ďalej zaoberať správny súd, ktorý vyhodnotí žalobcove námietky vo všetkých bodoch jeho\nsprávnej žaloby, najmä námietky týkajúce sa zákonnosti a úplnosti vykonaného dokazovania, a znovu o\nnej rozhodne, pričom svoje závery nanovo odôvodní. Kasačný súd považuje za potrebné pripomenúť, že\nžalobca podal žalobu vo veciach správneho trestania podľa § 194 a nasl. Správneho súdneho poriadku,\nkedy krajský súd v prípade zistenia podmienok podľa § 195 písm. a) až e) Správneho súdneho poriadku\nnie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ba dokonca môže podľa § 197 Správneho súdneho poriadku\ndoplniť dokazovanie.\n32. Kasačný súd naostatok podotýka, že ak správny súd zruší rozhodnutie disciplinárneho orgánu\npre nesprávne právne posúdenie určitej otázky a vráti mu vec na ďalšie konanie so záväzným\nprávnym názorom, znamená to, že pri novom posudzovaní veci bude disciplinárny orgán postupovať\nv intenciách tohto právneho názoru. Nie je úlohou správneho súdu skúmať, disciplinárnej právomoci\nktorej organizačnej zložky polície účastník aktuálne podlieha, ani sa zaoberať účelnosťou disciplinárneho\nkonania či dôsledkami uplynutia času od vydania preskúmavaného disciplinárneho rozhodnutia. Tieto\nokolnosti patrí vyhodnotiť disciplinárnemu orgánu. Treba azda pripomenúť, že počas konania pred\nsprávnym súdom lehoty určené osobitnými zákonmi pre zánik zodpovednosti za disciplinárny delikt\nneplynú (§ 71 ods. 1 SSP).\n\n33. Na základe uvedených skutočností preto kasačný súd rozhodol podľa § 462 ods. 1 SSP tak, ako je\nuvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.\n34. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v ďalšom konaní krajský súd (§ 467 ods.\n3 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/87/2018", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}