{"guid": "5cc06f4f-afd0-410c-9651-2e6cce7873cf:28ee0236-3744-46e1-8a98-f185f130242d", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:1014201216.3", "spisova_znacka": "2Asan/27/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Asan/27/2019 z 24. 11. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 24. novembra 2021, sp. zn. 2Asan/27/2019, ECLI:SK:NSSSR:2021:1014201216.3", "identifikacne_cislo": "1014201216", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2021-11-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-588", "nazov": "§ 588 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-588", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-588"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-620", "nazov": "§ 620 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-620", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-620"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-652.odsek-1", "nazov": "§ 652 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-652.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-652"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250", "nazov": "zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-588", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-620", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-652"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/28ee0236-3744-46e1-8a98-f185f130242d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:1014201216.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2021:1014201216.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2021:1014201216.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n2Asan/27/2019\n1014201216\n24. 11. 2021\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSSR:2021:1014201216.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany\nHatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LLM. (sudca spravodajca) a\nJUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu: TT-CAR, s.r.o., so sídlom Nitrianska cesta 20, 917\n00 Trnava, IČO: 34 147 101, právne zastúpený: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária, s.r.o., so\nsídlom Ďumbierska 3F, 831 01 Bratislava, IČO: 36 836 460, proti žalovanému: Slovenská obchodná\ninšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská\n32, poštový priečinok 29, 827 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nSK/0006/99/2014 zo dňa 15.05.2014, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v\nTrnave č. k. 14S/82/2015-122 zo dňa 06.06.2019, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nII. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI. Konanie pred správnymi orgánmi\n1. Žalovaný vydal dňa 15.05.2014 rozhodnutie č. SK/0006/99/2014 (ďalej aj „druhostupňové\nrozhodnutie“), ktorým potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v\nTrnave pre Trnavský kraj č. P/327/2/2013 zo dňa 21.11.2013 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“).\nPrvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane\nspotrebiteľa a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom ku dňu porušenia\nzákonných povinností (ďalej aj „zákon o ochrane spotrebiteľa“) uložená peňažná pokuta vo výške 550 eur\npre porušenie § 4 ods. 2 písm. b) v nadväznosti na § 3 ods. 1 a § 18 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa\nv súvislosti s odoprením reklamácie za vadný výrobok a nedostatočnom informovaní spotrebiteľa o\npodmienkach, spôsobe a lehotách uplatnenia reklamácie.\nII. Konanie pred krajským súdom\n2. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby krajský súd druhostupňové rozhodnutie ako aj\nprvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca uviedol, že dňa\n16.11.2011 prijal do servisu motorové vozidlo patriace pani A. Z. (ďalej aj „spotrebiteľka“). V rámci opravy\nvozidla žalobca navrhol výmenu náhradného dielu - držiaka prepínača. Žalobca vystavil za vykonané\nopravy faktúru č. 411021321 zo dňa 30.11.2011. Podľa tvrdenia žalobcu opravou vozidla vznikol medzi\nspotrebiteľkou a žalobcom záväzkový vzťah z osobitného typu zmluvy o dielo, a to zo zmluvy o oprave\nveci. Žalobca zastával názor, že náhradný diel, ktorý bol spotrebiteľke vymenený za nový, predstavoval\nvýhradne prostriedok, ktorým žalobca smeroval k naplneniu zmluvy o oprave veci a z tohto dôvodu\n\npoužitie náhradného dielu v rámci opravy nezakladal popri záväzkovo-právnom vzťahu zo zmluvy o\noprave veci medzi stranami ďalší záväzkovo-právny vzťah z kúpnej zmluvy. Na základe zákazkového\nlistu, ktorý žalobca vystavil spotrebiteľke, bola táto informovaná o skutočnosti, že žalobca poskytuje na\nopravu zmluvnú záruku v dĺžke trvania 12 mesiacov od prevzatia opraveného vozidla zákazníkom. Dňa\n21.03.2012 spotrebiteľka využila svoje právo na uplatnenie reklamácie a oznámila žalobcovi vady na\nvozidle. Žalobca následne v rámci plynutia záručnej doby reklamáciu uznal a vozidlo opravil. V rámci\nzáručnej opravy bol opätovne vo vozidle vymenený nefunkčný prepínač. Dňa 12.12.2012 spotrebiteľka\nopäť požiadala o odstránenie chyby prepínača, avšak žalobca neuznal reklamáciu vykonaných opráv\nna vozidle z dôvodu uplynutia zmluvnej záručnej doby 12 mesiacov plynúcej od 30.11.20211. Dňa\n20.08.2013 bola inšpektormi prvostupňového orgánu vykonaná kontrola u žalobcu, ktorá bola zameraná\nna prešetrenie spotrebiteľského podnetu č. 982/2013 od pani A. Z.. Prvostupňový orgán zistil pri kontrole\nnedostatky a následne uložil žalobcovi pokutu pre porušenie § 4 ods. 2 písm. b) v nadväznosti na § 3\nods. 1 a § 18 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa.\n3. Žalobca má za to, že žalovaný nesprávne vymedzil záväzkovo-právny vzťah žalobcu a spotrebiteľky.\nŽalobca tvrdí, že medzi ním a spotrebiteľkou nedošlo k dohode o kúpnej cene a predmete kúpy ani k\nodovzdaniu náhradného dielu spotrebiteľke, tak ako by tomu bolo v prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy.\nV nadväznosti na nesprávne právne posúdenie záväzkového vzťahu žalobcu a spotrebiteľky, žalovaný\nnesprávne odvodil dĺžku záručnej doby 24 mesiacov aplikovateľnú v prípade kúpnej zmluvy a konštatoval\ntak porušenie práv spotrebiteľa v zmysle ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobca tvrdí, že\ndĺžka zákonnej záručnej doby je v zmysle ust. § 654 ods. 1 Občianskeho zákonníka tri mesiace, nakoľko\nzáväzkovo-právny vzťah je potrebné podriadiť pod režim zmluvy o oprave a úprave veci.\n4. Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) vo svojom rozsudku č. k. 14S/82/2015-122 zo dňa\n06.06.2019 (ďalej aj „preskúmavaný rozsudok“) konštatoval, že v danej veci je sporná otázka, aký\nzáväzkový vzťah vznikol medzi spotrebiteľkou a žalobcom a aká záručná doba prislúcha tomuto\nzáväzkovému vzťahu v súvislosti s uplatnením práv spotrebiteľky na odstránenie vád náhradného dielu.\n5. Krajský súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že v danom prípade došlo k uzatvoreniu zmluvy\no dielo medzi žalobcom a spotrebiteľkou, pretože už zo samotnej faktúry je zrejmé, že spotrebiteľka\nzaplatila aj za novú súčiastku, a teda táto súčiastka sa namontovaním do jej vozidla dostala do jej\ndispozície a do jej vlastníctva. Práve z tohto dôvodu nutne muselo dôjsť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy\nvo vzťahu k tejto súčiastke a až následne došlo k uzatvoreniu ďalšej zmluvy, zmluvy o oprave a\núprave veci. V tomto prípade je teda potrebné rozlišovať medzi záručnou dobou na vykonanie opravy a\nzáručnou dobou na zakúpený výrobok. Keďže zakúpený výrobok sa dostal do vlastníctva spotrebiteľky\ntým, že bol namontovaný do jej motorového vozidla, na tento výrobok sa vzťahuje záručná doba v\nzmysle ustanovenia § 620 ods. 1 Občianskeho zákonníka v trvaní 24 mesiacov. Až následne mohol\nžalobca vykonať opravu vozidla výmenou náhradného dielu. Na túto opravu spotrebiteľovi plynie 3mesačná záručná doba, ktorá však bola zo strany žalobcu predĺžená na 12 mesiacov a táto skutočnosť\nbola zaznamenaná v zákazkovom liste. Podľa krajského súdu v danom prípade teda žalobca po tom,\nako v zákazkovom liste určil záručnú lehotu na súčiastku len 12 mesiacov, porušil zákon tým, že v\nrozpore s ustanovením § 620 ods. 1 Občianskeho zákonníka určil záručnú dobu kratšiu, ako vyžaduje\nzákon pri uzatvorení kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti krajský súd poznamenal, že ak dôjde k výmene\nsúčiastky, začne plynúť záručná doba znova od prevzatia novej veci. Nie je preto potrebné uzatvárať\nnovú zmluvu, výmenu možno preukázať vybavením reklamácie v reklamačnom doklade. V prípade\nvymenenej súčiastky môže nastať situácia, že samotná vec už nie je v záruke, avšak na vymenenej\nsúčiastke sa vyskytne vada, ktorá bráni riadnemu užívaniu veci. Podľa názoru krajského súdu z vyššie\nuvedeného vyplýva, že spotrebiteľka si dňa 12.12.2012 uplatnila reklamáciu v zákonnej záručnej lehote v\ntrvaní 24 mesiacov, ktorá prislúcha záväzkovo právnemu vzťahu kúpnej zmluvy. Z dôvodu, že reklamácia\nbola uplatnená v 24 - mesačnej záručnej lehote, avšak žalobca ju neuznal, porušil práva spotrebiteľky\npodľa § 3 ods. 1 v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa a porušil aj povinnosť\nriadne informovať spotrebiteľku o podmienkach a spôsobe reklamácie, vrátane údajov o tom, kde možno\nreklamáciu uplatniť a o vykonaní záručných opráv v zmysle § 18 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa.\nZ tohto dôvodu krajský súd zamietol žalobu žalobcu ako nedôvodnú.\n6. Proti preskúmavanému rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca (sťažovateľ), pretože mal za\nto, že krajský súd (i) mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, (ii) rozhodol na\n\nzáklade nesprávneho právneho posúdenia veci a (iii) nerešpektoval záväzný právny názor vyslovený v\npredchádzajúcom rozsudku Najvyššieho súdu SR, ktorý zrušil skorší rozsudok krajského súdu zo dňa\n17.03.2016 vo veci pre nedostatok dôvodov (ďalej aj „kasačná sťažnosť žalobcu“).\n7. Sťažovateľ má za to, že právna kvalifikácia skutkového stavu o oprávnenosti reklamácie spotrebiteľky\nkrajským súdom nebola správne vyhodnotená. Podľa sťažovateľa krajský súd nesprávne vyhodnotil\nzmluvný vzťah ako vzťah vyplývajúci z kúpnej zmluvy, pretože vôľou strán nebolo uzatvorenie kúpnej\nzmluvy, ale uzatvorenie zmluvy o oprave veci. Náhradný diel, ktorý bol vymenený za nový predstavoval\nvýhradne prostriedok, ktorým žalobca smeroval k naplneniu zmluvy o oprave veci. Ďalej sťažovateľ\nargumentuje skutočnosťou, že medzi zmluvnými stranami došlo k dohode o cene opravy vozidla, nie o\ncene náhradného dielu použitého pri oprave. Spotrebiteľka u sťažovateľa reklamovala opravu vozidla\na nie súčiastky použitej pri oprave vozidla. Podľa názoru sťažovateľa právny záver krajského súdu,\nna základe ktorého zaplatením kúpnej ceny vymeneného náhradného dielu došlo medzi sťažovateľom\na spotrebiteľkou k zavŕšeniu uzavretia kúpnej zmluvy, nemožno považovať za správny. V prvom rade\nspotrebiteľka nezaplatila výhradne kúpnu cenu za vymenený náhradný diel, ale zaplatila za opravu\nvozidla. Na základe tejto skutočnosti krajský súd nesprávne vymedzil záväzkovo-právny vzťah žalobcu\na spotrebiteľky ako vzťah vyplývajúci z kúpnej zmluvy a obmedzil ho len na odovzdanie a prevzatie\nnáhradného dielu bez toho, aby prihliadol na všetky okolnosti danej veci. Súd opomenul prihliadnuť\nna skutočnosť, že záväzok žalobcu v prevažnej miere spočíval práve v oprave poškodeného vozidla\na nie v odovzdaní veci (nových náhradných dielov) spotrebiteľke, a preto takýto vzťah je potrebné\nv jeho celku podriadiť pod režim zmluvy o oprave veci. Podľa sťažovateľa z jeho strany nešlo o\npovinnosť odovzdať náhradný diel spotrebiteľke, tak ako by tomu bolo v prípade uzatvorenia kúpnej\nzmluvy, ale o povinnosť vykonať opravu vozidla. Sťažovateľ tvrdí, že nesprávnym výkladom zákonných\nustanovení žalovaný neprimerane zasiahol do jeho práv a znemožnil mu uplatňovať zmluvnú slobodu,\nktorou disponujú subjekty práva pri zakladaní záväzkovo-právnych vzťahov. Postup žalovaného, v\nrámci ktorého považoval náhradný diel za predmet kúpnej zmluvy, nie je zlučiteľný nielen so samotnou\npodstatou záväzkového vzťahu, ale takýto postup je aj v rozpore so zákonnými ustanoveniami\nupravujúcimi kúpnu zmluvu a jej náležitosti.\n8. Ďalej má sťažovateľ za to, že rozhodnutie krajského súdu nie je dostatočne odôvodnené, lebo\nkrajský súd preskúmal len samotné druhostupňové rozhodnutie, nie však zákonnosť postupu správneho\norgánu predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia. Sťažovateľ namieta, že žalovaný nevykonal opravu\nv inšpekčnom zázname a nezistil, koľkokrát si spotrebiteľka uplatnila reklamáciu. Ďalej žalovaný\nneprihliadol na fakt, že sťažovateľ ponúkol spotrebiteľke výmenu prepínača s tým, že náklady za výmenu\nuhradí sťažovateľ. Tvrdenie, že bolo porušené právo spotrebiteľa, je preto nejasné a nevychádza z úplne\nzisteného skutkového stavu veci.\n9. Na základe hore uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby kasačný súd zrušil rozsudok krajského\nsúdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n10. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaný uviedol, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti v podstate\nzopakoval svoje námietky, s ktorými sa žalovaný ako aj krajský súd už vyrovnali. Žalovaný teda má\nza to, že kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok krajského súdu bol vydaný v súlade s platnou\nprávnou úpravou, na základe spoľahlivo zisteného a správne právne posúdeného skutkového stavu veci.\nŽalovaný je toho názoru, že námietky uvedené sťažovateľom v odvolacom konaní ako aj v kasačnej\nsťažnosti sú neopodstatnené a skutkový stav žalovaný považuje za spoľahlivo zistený. Z týchto dôvodov\nžalovaný žiada, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.\nI. Konanie pred Najvyšším správnym súdom SR\n11. Najvyšší správny súd SR začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 1.8.2021 (§ 101e ods. 1 zákona\nč. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z\nNajvyššieho súdu SR na Najvyšší správny súd SR odo dňa 1.8.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je\nod 1.8.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu SR (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej\nrepubliky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu SR a bola jej pridelená sp.\nzn. 2Asan/27/2019. Od 1.8.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd SR. Vec\n\nbola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý o nej\nrozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.\n12. Najvyšší správny súd SR ako kasačný súd [§ 438 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok (ďalej aj „SSP“)] bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP preskúmal napadnutý\nrozsudok, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote\na že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci\njednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP\nzamietol.\n13. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka: „Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť\npredmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň\npredávajúcemu dohodnutú cenu.“\n14. Podľa § 620 Občianskeho zákonníka: „Záručná doba je 24 mesiacov. Ak je na predávanej veci, jej\nobale alebo návode k nej pripojenom vyznačená lehota na použitie, neskončí sa záručná doba pred\nuplynutím tejto lehoty.“\n15. Podľa § 652 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Ak ide o opravu alebo úpravu veci, vznikne\nobjednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal opravu alebo úpravu veci;\nzhotoviteľovi vznikne právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu za opravu alebo úpravu veci.“\n16. Podľa § 654 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Záručná doba je tri mesiace, ak nie je dojednaná alebo\nosobitnými predpismi ustanovená inak; pri stavebných prácach je záručná doba najmenej osemnásť\nmesiacov.“\n17. Podľa § 654 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Ak účelom opravy alebo úpravy je, aby sa vec mohla\naj naďalej po dlhší čas užívať, ustanovia osobitné predpisy pre opravu alebo úpravu veci záručnú dobu\ndlhšiu ako tri mesiace, ak sa nedojednalo inak. Záručná doba presahujúca tri mesiace sa môže týkať i\nlen niektorej súčiastky. Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi záručný list s vyznačením záručnej\ndoby.“\n18. Podľa § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa: „Každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v\nbežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia,\nbezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru, dohľadu\na kontroly (ďalej len „orgán dozoru“) a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.“\n19. Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona o ochrane spotrebiteľa: „Predávajúci nesmie upierať spotrebiteľovi\npráva podľa § 3.“\n20. Podľa § 18 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa: „Predávajúci je povinný spotrebiteľa riadne\ninformovať o podmienkach a spôsobe reklamácie vrátane údajov o tom, kde možno reklamáciu uplatniť,\na o vykonávaní záručných opráv. Reklamačný poriadok musí byť na viditeľnom mieste dostupnom\nspotrebiteľovi.“\n21. Podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa: „Za porušenie povinností ustanovených týmto\nzákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru\nvýrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66\n400 Eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 Eur.“\n22. Úlohou kasačného súdu bolo preskúmať zákonnosť rozsudku krajského súdu a posúdiť, či tento vo\nvzťahu k sťažovateľovi postupoval správne, keď zamietol žalobu proti druhostupňovému rozhodnutiu.\nNajvyšší správny súd SR má za to, že krajský súd postupoval v súlade so zákonom, keď považoval\npostup žalovaného za správny a dospel k záveru, že reklamácia bola uskutočnená v záručnej dobe 24\nmesiacov a žalobca jej neuznaním uprel spotrebiteľke jej práva a spotrebiteľku riadne neinformoval o\npodmienkach a spôsobe reklamácie.\n\n23. Z kasačnej sťažnosti vyplýva, že medzi sťažovateľom a žalovaným/krajským súdom dochádza k\nzjavnému rozporu pri posúdení záväzkového vzťahu, ktorý vznikol medzi spotrebiteľkou a sťažovateľom\nvo vzťahu k dotknutému náhradnému dielu.\n24. Z administratívneho spisu je zrejmé, že sťažovateľ prijal do svojho servisu vozidlo spotrebiteľky na\nopravu. V rámci opravy sťažovateľ navrhol výmenu náhradného dielu - držiaka prepínača z dôvodu, aby\nsa predišlo k opakovaným poruchám vozidla. Z tohto titulu bol na vozidle držiak prepínača vymenený,\npričom sťažovateľ vystavil za vykonané opravy faktúru č. 411021321 zo dňa 30.11.2011 na celkovo\n1.100,34 EUR s DPH, z toho ako prvá položka uvedená na faktúre bol dotknutý držiak prepínača a\nsuma zaň vo výške 115,94 EUR s DPH. V zákazkovom liste bola určená záručná lehota v trvaní 12\nmesiacov, ktorá začala plynúť od dátumu prevzatia vozidla spotrebiteľkou, t. j. od 30.11.2011. Dňa\n21.3.2012 spotrebiteľka uplatnila reklamáciu, ktorú jej sťažovateľ uznal. Dňa 12.12.2012 spotrebiteľka\nopäť uplatnila reklamáciu, avšak žalobca ju neuznal z dôvodu, že už uplynula poskytnutá 12 - mesačná\nzáručná doba.\n25. Kasačný súd súhlasí s názorom krajského súdu, na základe ktorého medzi sťažovateľom a\nspotrebiteľkou došlo k uzatvoreniu dvoch typov zmlúv - zmluvy o oprave vozidla a vo vzťahu k\ndotknutému náhradnému dielu i kúpnej zmluvy. Pokiaľ ide o časový moment uzavretia oboch zmlúv,\nkrajský súd uviedol, že v prvom rade došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorá spočívala v kúpe náhradného\ndielu a až následne k uzatvoreniu zmluvy o oprave veci. „Kúpna zmluva vzniká v okamihu, kedy sa\nstrany dohodli na jej podstatných náležitostiach (essentialia negotii), ktorými sú predmet kúpy a kúpna\ncena.“ (Bajánková, Dulak, Fečík, Sedlačko, Števček, Tomašovič a kol. Občiansky zákonník I. Komentár.\nBratislava : C. H. Beck, 2017, § 588). Za predpokladu, že spotrebiteľka neakceptovala návrh žalobcu\nohľadne predmetu zmluvy a kúpnej ceny náhradného dielu už skôr, k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo\nnajneskôr v okamihu zaplatenia faktúry, na ktorej bola kúpna cena za náhradný diel explicitne uvedená\na ktorú spotrebiteľka jej zaplatením akceptovala. Z uvedeného vyplýva, že k uzavretiu kúpnej zmluvy\nmohlo dôjsť po uzavretí zmluvy o oprave, v čase jej realizácie, alebo súbežne s ňou. Kasačný súd\nvšak uvádza, že odlišné posúdenie okamihu uzavretia zmlúv krajským súdom nemá vplyv na zákonnosť\npreskúmavaného rozsudku z dôvodu, že podstatná je právna kvalifikácia dotknutého vzťahu ako kúpnej\nzmluvy, pretože od tejto sa odvíja i dĺžka záručnej doby. Ďalej v zmysle vyššie uvedeného neobstojí názor\nsťažovateľa, že spotrebiteľka uhradila len faktúru za opravu veci, pretože faktúra za kúpu náhradného\ndielu ani nebola vystavená.\n26. Podľa právnej vedy: „Ďalším (a vo svojej podstate tým diferenciačným) pojmovým znakom kúpnej\nzmluvy je záväzok predávajúceho previesť na kupujúceho vlastnícke právo k predávanej veci. [...].\nPovinnosť odovzdať vec inej osobe totiž ako diferenciačný pojmový znak nebude pre kúpnu zmluvu\nstačiť, keďže rovnaká povinnosť vyplýva pre povinného aj z niektorých iných zmluvných typov (napr.\nzmluva o obstaraní predaja veci či zmluva o dielo). Tým rozhodujúcim odlišujúcim pojmovým znakom\noproti iným zmluvným typom je práve prevod vlastníckeho práva.“ (Bajánková, Dulak, Fečík, Sedlačko,\nŠtevček, Tomašovič a kol. Občiansky zákonník I. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2017, § 588).\nRozhodujúcim pojmovým znakom, ktorý podľa právnej vedy odlišuje kúpnu zmluvu od zmluvy o dielo\n(zmluvy o oprave veci) je práve prevod vlastníckeho práva. V administratívnom a súdnom konaní nebolo\nsporné, že spotrebiteľka nadobudla k dotknutému náhradnému dielu vlastnícke právo. Naskytá sa preto\notázka, od akého subjektu toto vlastnícke právo nadobudla, inými slovami od koho si náhradný diel kúpila\na kto voči nej vystupoval v právnej pozícii predávajúceho. Zo všetkých okolností prípadu sa javí, že\nspotrebiteľka vstúpila do priameho zmluvného vzťahu so žalobcom, tzn. žalobca vo svojom mene predal\nnáhradný diel spotrebiteľke, previedol na ňu vlastnícke právo a prijal od nej protiplnenie vo forme kúpnej\nceny špecifikovanej na faktúre. Žalobca v administratívnom konaní nerozporoval, že by náhradný diel\nspotrebiteľke poskytoval len ako zástupca iného predávajúceho a teda kasačný súd považuje existenciu\npriameho zmluvného vzťahu výlučne medzi žalobcom a spotrebiteľom za nespornú. Uvedeným konaním\nzároveň vstúpil do ich zmluvného vzťahu založeného zmluvou o oprave veci aj nový vzťah - kúpnopredajný prvok. K námietke sťažovateľa, že ku kúpnej zmluve nemohlo dôjsť, lebo nedošlo ani k dohode\no kúpnej cene, kasačný súd uvádza, že k dohode o kúpnej cene môže dôjsť aj konkludentne, napríklad\nzaplatením ceny uvedenej na faktúre.\n27. Kasačný súd síce súhlasí s názorom sťažovateľa v tom, že nový náhradný diel predstavoval\nprostriedok, ktorým žalobca smeroval k naplneniu zmluvy o oprave veci, pretože bez tohto dielu by k\nriadnej oprave veci nebolo možné dospieť. To však nevylučuje súbežnú existenciu i kúpno-predajného\n\nzáväzkového vzťahu medzi žalobcom a spotrebiteľkou, ktorý medzi sebou založili konkludentným\nkonaním vo vzťahu k nadobudnutiu náhradného dielu. Kasačný súd poznamenáva, že zo skutkového\nstavu prípadu vyplýva, že k oprave vozidla došlo o. i. aj montážou náhradného dielu - kúpenej\nveci. Z tohto dôvodu kým samotná montáž náhradného dielu (oprava, resp. servis vozidla) sa\nriadi ustanoveniami zmluvy o oprave veci, kúpa náhradného dielu podlieha režimu kúpnej zmluvy.\nSkutočnosť, že strany formálne označili dohodnutý zmluvný vzťah ako celok ako zmluva o oprave veci\na že bola vystavená len jedna faktúra, nemá pre platnosť dohodnutého záväzkového vzťahu kúpnej\nzmluvy vplyv. Z priebehu záväzkového vzťahu je zrejmé, že spotrebiteľka ako objednávateľka prejavila\nvôľu, v zmysle ktorej chcela získať funkčné motorové vozidlo, k čomu bolo potrebné zaobstarať náhradný\ndiel. Náhradný diel sťažovateľ zabezpečil a predal ho spotrebiteľke. Oprava motorového vozidla bola\nvykonaná o. i. aj prostredníctvom montáže náhradného dielu. Kúpna cena náhradného dielu bola\nnásledne zahrnutá do ceny za vykonanie diela v zmysle zmluvy o oprave veci, pričom na faktúre bola\nuvedená ako samostatná položka, oddelene od servisných prác. Na základe tejto skutočnosti kasačný\nsúd konštatuje, že keďže samotná oprava motorového vozidla podlieha režimu zmluvy o dielo a prevod\nvlastníctva k vymenenému náhradnému dielu sa posudzuje v právnom režime kúpnej zmluvy, na každý\nz týchto záväzkových vzťahov tak môže platiť aj odlišná úprava zodpovednosti za vady a odlišná dĺžka\nzáručnej doby. Kasačný súd v zhode s názorom krajského súdu konštatuje, že v tomto prípade je\npotrebné rozlišovať medzi záručnou dobou na vykonanie opravy (podľa § 654 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka 3 mesiace) a záručnou dobou na zakúpený výrobok (podľa § 620 Občianskeho zákonníka\n24 mesiacov).\n28. Kasačný súd nemôže súhlasiť ani s tým názorom sťažovateľa, na základe ktorého zmluvné strany\nneprejavili vôľu uzatvoriť kúpnu zmluvu, pretože takýto prejav vôle nemožno z konania účastníkov\nvyvodiť ani extenzívnym výkladom. Najvyšší správny súd na tomto mieste poukazuje na § 35 ods. 3\nObčianskeho zákonníka, v zmysle ktorého: „Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú\npodľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon\nurobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.“ V zmysle tohto ustanovenia\nzákona právne úkony vykonané inak ako slovami, t. j. konkludentne, musia byť vykladané podľa toho,\nčo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pre konkludentný prejav nie je stanovená žiadna osobitná\nforma, t. j. ku konkludentnému úkonu môže dôjsť aj vykonaním faktickej činnosti, pritom je potrebné\nprihliadať na vôľu konajúceho, ako aj na ochranu dobrej viery a očakávaní adresáta (viď Bajánková,\nDulak, Fečík, Sedlačko, Števček, Tomašovič a kol. Občiansky zákonník I. Komentár. Bratislava : C.\nH. Beck, 2019). Zo skutkového stavu prípadu jednoznačne vyplýva, že náhradný diel, ktorý bol v\nmotorovom vozidle vymenený za nový, predstavoval esenciálny prostriedok, ktorým žalobca smeroval\nk naplneniu zmluvy o oprave veci. V prípade, ak by nedošlo ku kúpe náhradného dielu, t. j. k uzavretiu\nkonkludentnej kúpnej zmluvy, nemohlo by dôjsť ani k naplneniu účelu zmluvy o oprave veci. Na základe\ntejto skutočnosti kasačný súd zastáva názor, že medzi spotrebiteľkou a sťažovateľom jednoznačne\ndošlo k uzavretiu konkludentnej kúpnej zmluvy, vďaka ktorej došlo v dôsledku montáže veci do vozidla\ni k naplneniu účelu zmluvy o oprave vozidla. V tejto súvislosti kasačný súd dodáva, že neobstojí\nargument sťažovateľa, na základe ktorého zo strany sťažovateľa nešlo v danej veci o povinnosť\nodovzdať náhradný diel spotrebiteľke, tak ako by tomu bolo v prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy,\nale o povinnosť vykonať opravu vozidla. Kasačný súd má za to, že tým, že žalobca vykonal montáž\ndielu do vozidla, došlo aj k jeho odovzdaniu. Len pre úplnosť kasačný súd poukazuje na rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 446/2013, podľa ktorého: „Sama skutočnosť, že sa v spotrebiteľskej\nzmluve vyskytne ustanovenie, ktoré pripúšťa dva možné výklady (jeden v prospech dodávateľa, druhý\nv prospech spotrebiteľa), nemusí v každom prípade zakladať neplatnosť tohto ustanovenia. S ohľadom\nna individuálne okolnosti prípadu môže byť „sankciou“ za neurčitosť obsahu spotrebiteľskej zmluvy\nuplatnenie výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.“ Ďalej, podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR,\nsp. zn. 28 Cdo 338/2012: „V případě, že se jedná o právní úkon učiněný v ústní formě či konkludentně,\nje při sporu jen obtížně zjistitelné, jak strany tohoto úkonu zamýšlely upravit svá práva a povinnosti.\nPřihlédne-li soud k následnému chování účastníků, jež vyloží v souladu se zásadami logiky a při\nzohlednění toho, jak by za daných okolností obvykle postupovali jiní racionální účastníci právního úkonu,\nnení důvodu tomuto postupu cokoliv vytýkat. Trvat za všech okolností na vyčerpávajícím doložení\npřesného znění daného smluvního ujednání by znamenalo v podstatě popření možnosti uzavírání smluv\nv jiné než písemné podobě i v případě, kdy ji zákon nevyžaduje. I v rámci soudního řízení je pak\ntřeba uzpůsobit nároky kladené na prokázání smluvního ujednání dikci zákona a společenské realitě.“.\nNa základe hore uvedeného kasačný súd konštatuje, že za logický výklad pokladá taký, že účastníci\n\nprávneho úkonu za účelom naplnenia predmetu zmluvy o dielo, t. j. opravy vozidla, nevyhnutne uzavreli\nkúpnu zmluvu konkludentným spôsobom na potrebný náhradný diel.\n29. Len pre úplnosť Najvyšší správny súd SR poznamenáva, že kasačný súd nie je viazaný právnym\nnázorom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, vysloveným v rozsudku sp. zn. 5C/5/2005 zo dňa\n23.06.2006, podľa ktorého dojednanie o obstaraní náhradných dielov za účelom opravy veci nemôže byť\nkvalifikované ako ďalšia samostatná zmluva. Pre informáciu právneho zástupcu sťažovateľa kasačný\nsúd poznamenáva, že ojedinelý názor okresného súdu nemôže byť považovaný za ustálenú judikatúru.\n30. Čo sa týka samotnej dĺžky záručnej doby, kasačný súd súhlasí s argumentáciou sťažovateľa, na\nzáklade ktorej „pre záručnú dobu platí, že môže ísť aj o záruku len na niektorú súčiastku a nemusí\nsa vzťahovať na celú poskytnutú opravu alebo úpravu (napr. oprava auta, keď za účelom predĺženia\njeho životnosti bola doň vložená nová súčiastka).“ Najvyšší správny súd má za to, že uvedené znenie\nnevylučuje, že na opravu vozidla sa vzťahovala záručná doba v trvaní 12 mesiacov (pretože zákonná\ntrojmesačná záručná doba bola predĺžená zo strany sťažovateľa) a na novú súčiastku sa vzťahovala\ndlhšia 24 mesačná záručná doba podľa § 620 Občianskeho zákonníka. Skutočnosť, že spotrebiteľka ako osoba nemajúca znalosti v oblasti autotechniky, reklamovala opravu vozidla a neuplatnila doslovne\nreklamáciu zakúpenej veci - súčiastky použitej pri oprave vozidla, nemôže byť pripísaná na jej ťarchu a\nz tohto dôvodu v prípade, ak sťažovateľ zistil, že vada sa vzťahuje na súčiastku, bol povinný aplikovať\n24-mesačnú záručnú dobu.\n31. Na základe vyššie uvedených dôvodov kasačný súd konštatuje, že tvrdenie sťažovateľa, na základe\nktorého žalovaný neprimerane zasiahol do jeho práv a znemožnil mu uplatňovať zmluvnú slobodu, ktorou\ndisponujú subjekty práva pri zakladaní záväzkovo-právnych vzťahov, sa nezakladá na pravde. Krajský\nsúd v zhode s názorom žalovaného správne konštatoval, že medzi sťažovateľom a spotrebiteľom vznikla\nnie len zmluva o dielo, ale aj kúpna zmluva a z tohto dôvodu rozlišovanie dĺžky záručnej doby na 3 a 24\nmesiacov bolo správne. Práve z tohto dôvodu kasačný súd súhlasí s právnym názorom krajského súdu\na žalovaného, podľa ktorých sťažovateľ neuznaním reklamácie uprel spotrebiteľke jej zákonné právo.\n32. Kasačný súd má navyše za to, že osvojenie si sťažovateľovho právneho názoru o aplikácii 3\nmesačnej záručnej doby na náhradné diely predané v súvislosti s opravou hlavnej veci by bolo\nobchádzaním zákonnej úpravy na ochranu spotrebiteľa, viedlo by k diskriminácii vybraných kategórií\nspotrebiteľov a mohlo by mať v praxi pre spotrebiteľov závažné negatívne dôsledky. Odoprenie práva\nna všeobecnú záručnú dobu 24 mesiacov vo vzťahu k náhradným dielom a obídenie tejto záručnej\ndoby aplikáciou podstatne kratšej záručnej doby 3 mesiacov podľa právnej úpravy zmluvy o oprave\nby viedlo k výraznému oslabeniu zákonom chráneného záujmu spotrebiteľov na užívaní bezpečných a\nkvalitných výrobkov - náhradných dielov po zákonom určenú dobu dvoch rokov. Toto riziko vystupuje\ndo popredia osobitne vo vzťahu k osobným motorovým vozidlám. Možno konštatovať, že v tomto\nsegmente priemerní spotrebitelia v prípade poruchy na vozidle zriedkakedy nakupujú náhradné diely\nči súčiastky do svojich vozidiel sami priamo od ich výrobcov, dovozcov či distribútorov, pretože zväčša\npre nedostatok špecifických odborných znalostí a skúseností nie sú spôsobilí vozidlo samostatne\nprehliadnuť a vyhodnotiť, či sa vyžaduje výmena náhradného dielu alebo nie, a ak áno, akého. Naopak,\nspravidla na tento účel využívajú špecializované automobilové servisy, ktoré sú odborne spôsobilé\nvozidlo prehliadnuť, posúdiť potrebu výmeny náhradných dielov, tieto zabezpečiť a vykonať ich výmenu\ntak, aby bolo vozidlo opäť funkčné a bezpečné pre vlastníka vozidla i účastníkov cestnej premávky.\nMožno preto konštatovať, že priamy predaj a výmena náhradných dielov motorových vozidiel zo\nstrany servisov je na trhu bežnou praxou a servisy spravidla vystupujú nielen ako poskytovatelia\nslužieb (servisných prác) ale aj ako predajcovia náhradných dielov. Koniec koncov i samotný žalovaný\nmá v Obchodnom registri SR zapísaný ako predmet svojho podnikania nielen opravu vozidiel ale\naj veľkoobchod a maloobchod. V právnom poriadku Slovenskej republiky, ktorá na seba prevzala\nzáväzky vyplývajúce zo smernice ES 99/44 <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?\ndocumentId=mv2tgxzrhe4tsx3mgaydinc7onvq> o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a\nsúvisiacich záruk, je záručná doba, po ktorú má zakúpený výrobok štandardne spotrebiteľovi slúžiť, 24\nmesiacov. Ak by sme pripustili výklad sťažovateľa, že náhradné diely predávané a montované servismi\npodliehajú iba 3 mesačnej záručnej dobe podľa režimu zmluvy o oprave, viedlo by to ad absurdum k\nsituácii, že na všetky náhradné diely predané a vymenené autoservismi (ktorých je v absolútnych číslach\niste väčšina) sa aplikuje len 3 mesačná záručná doba namiesto štandardnej 24 mesačnej záručnej\n\ndoby. Záručnú dobu 24 mesiacov predpisy SR i Únie spotrebiteľom priznávajú v zásade voči všetkým\nvýrobkom. Takúto záručnú dobu by mali priznanú aj spotrebitelia, ktorí si náhradný diel zakúpili priamo u\ndistribútora a dali si ho namontovať u iného subjektu - servisu. Diskriminácia spotrebiteľov náhradných\nautomobilových dielov zakúpených od autoservisov by preto bola zjavná a neodôvodnená.\n33. Kasačný súd záverom konštatuje, že autoservis, ktorý v rámci opravy osobného motorového vozidla\nnamontuje do tohto vozidla náhradný diel, ktorý vo svojom mene spotrebiteľovi súčasne aj predá, poruší\npredpisy na ochranu spotrebiteľa, ak na tento diel poskytne spotrebiteľovi záruku v dĺžke trvania len 3\nmesiacov v zmysle právnej úpravy § 654 Občianskeho zákonníka vzťahujúcej sa na zmluvu o oprave\na nie 24 mesiacov v zmysle právnej úpravy § 620 Občianskeho zákonníka vzťahujúcej sa na kúpnu\nzmluvu.\n34. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti sťažovateľ namieta nezákonnosť rozsudku krajského súdu pre\njeho nedostatočne odôvodnenie. Podľa názoru kasačného súdu krajský súd v odôvodnení rozsudku\ndostatočne reagoval na všetky sťažovateľom vznesené námietky a jeho právny názor nie je ani zjavne\nsvojvoľný ani neodôvodnený. V odôvodnení rozsudku sa síce krajský súd zaoberal primárne posúdením\nsamotného druhostupňového rozhodnutia žalovaného, nie posúdením zákonnosti postupu správneho\norgánu predchádzajúceho jeho vydaniu, táto skutočnosť však nemá za následok porušenie základného\npráva sťažovateľa na súdnu ochranu, pretože vytýkané nedostatky v postupe správneho orgánu nemohli\novplyvniť zákonnosť rozhodnutia vo veci samej (viď ďalší odsek). Z obsahu rozsudku krajského súdu\nvyplýva, že s argumentáciou sťažovateľa sa krajský súd vysporiadal, hoci nie podľa jeho predstáv. Z\nhore uvedených dôvodov kasačný súd vyhodnotil túto kasačnú námietku ako neodôvodnenú.\n35. Ďalej sťažovateľ namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu veci. Žalovaný neurčil, v čom\npresne spočívalo konštatované porušenie zákazu upierať spotrebiteľke práva, nevykonal opravu v\ninšpekčnom zázname a nezistil, koľkokrát si spotrebiteľka uplatnila reklamáciu a neprihliadol na fakt, že\nsťažovateľ ústretovo ponúkol spotrebiteľke výmenu prepínača s tým, že náklady za výmenu uhradí on\nsám. Na základe tohto faktu sťažovateľ zastáva názor, že tvrdenie, že bolo porušené právo spotrebiteľa,\nje nejasné a nevychádza z úplne zisteného skutkového stavu veci. V tejto súvislosti kasačný súd\npoznamenáva, že sťažovateľ ani v konaní pred krajským súdom a ani v kasačnom konaní nezdôvodnil,\naký význam má pre rozhodnutie vo veci samej skutočnosť, či spotrebiteľka reklamáciu u žalobcu\nuplatnila dvakrát alebo trikrát. Kasačný súd súhlasí s konštatovaním žalovaného, že nebolo hospodárne\nodstraňovať chybu v písaní zaznamenanú v inšpekčnom zázname a v samotnom rozhodnutí žalovaný\ntúto okolnosť už uviedol správne. Rovnako sťažovateľ nevysvetlil, prečo by mal žalovaný, resp. správny\nsúd prihliadať na skutočnosť, že sťažovateľ ponúkol spotrebiteľke výmenu prepínača. Správny orgán\nustálil, že sťažovateľ ponúkol spotrebiteľke len výmenu vadného náhradného dielu na vlastné náklady,\nt. j. hradil by len náklady na výmenu - prácu (pojem „výmena dielu“ vo faktúre vystavenej sťažovateľom\nindikovala len samotnú prácu) a nie aj náklady za samotný náhradný diel, čo nie je zákonne uznaným\nspôsobom vybavenia reklamácie. Sťažovateľ ani v odvolacom konaní pred správnym orgánom ani v\nsúdnom konaní netvrdil a ani nepredložil nijaké dôkazy o tom, že spotrebiteľke ponúkol aj samotný\nnáhradný diel na vlastné náklady, a teda že zamýšľal reklamáciu spotrebiteľky uznať a relevantným\nspôsobom ju vybaviť.\n36. Kasačný súd po preskúmaní veci v rozsahu dôvodov kasačnej sťažnosti dospel k záveru, že krajský\nsúd/žalovaný v danom prípade postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážil\ndostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, vo veci rozhodol vecne a právne\nsprávne a preskúmavané rozhodnutie aj náležite odôvodnil.\n37. Kasačný súd sa v plnej miere stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného a\nrovnako aj odôvodnením rozsudku krajského súdu, a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa §\n461 SSP zamietol.\n38. O trovách kasačného konania najvyšší správny súd rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s §\n167 ods. 1 SSP a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu\nneúspechu v kasačnom konaní a žalovanému právo na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.\n39. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14S/82/2015", "guid": "00d02a90-db78-4be7-85a6-62c375f4abef:9e0835c8-1c40-42e2-871f-582e93849355", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}