{"guid": "1305e5f7-44ee-4715-84f7-5199bf933696:5f43d36b-fcf2-459b-bf74-6b09ca1c251f", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:1014201135.3", "spisova_znacka": "2Sžr/4/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sžr/4/2019 z 24. 11. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 24. novembra 2021, sp. zn. 2Sžr/4/2019, ECLI:SK:NSSSR:2021:1014201135.3", "identifikacne_cislo": "1014201135", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2021-11-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/503", "nazov": "zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/503-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-o", "nazov": "§ 3 ods. 1 písm. o) zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-o", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/503#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5f43d36b-fcf2-459b-bf74-6b09ca1c251f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:1014201135.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2021:1014201135.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2021:1014201135.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n2Sžr/4/2019\n1014201135\n24. 11. 2021\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSSR:2021:1014201135.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany\nHatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny\nCangárovej, LL.M, PhD., v právnej veci navrhovateľky: U. F.-R., rodená O., narodená XX.X.XXXX,\nbytom v O., K. Z. XXX/XX, právne zastúpenej advokátom: JUDr. László Lengyel, so sídlom Športová\n978/45, Dunajská Streda, proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor, so sídlom\nv Bratislave, Trenčianska 55, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3709/2004, zn. OUBA-PLO-2014/93563/19092/MBE z 26.5.2014, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu\nv Bratislave č.k. 1S 142/2014-97 z 3.10.2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 142/2014-97\nz 3.10.2018 p o t v r d z u j e.\nNavrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Navrhovateľka si uplatnila nárok na vydanie nehnuteľnosti - pozemku PK parc. č. XXXX/X, orná pôda\no výmere 0,57 ha, vedeného v PK vložke č. XXX v k.ú. Č. po pôvodnom vlastníkovi Q. O. podľa zákona\nč. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení\nneskorších predpisov (ďalej len \"zákon č. 503/2003 Z.z.\") podaním z 4.10.2004, doručeným Obvodnému\npozemkovému úradu Bratislava 11.10.2004. Navrhovateľka tvrdila, že pozemok prešiel na štát bez\nprávneho titulu.\n2. Pôvodný vlastník nehnuteľnosti Q. O. (v niektorých listinách označovaný aj ako Q. O.) bol starým\notcom navrhovateľky a zomrel XX.XX.XXXX.\n3. Odporca rozhodnutím č.k.: 3709/2004, zn. OU-BA-PLO-2014/93563/19092/MBE z 26.5.2014\nrozhodol, že navrhovateľka nespĺňa podmienky uvedené v § 1 a § 2 zákona č. 503/2003 Z.z., pretože\nnepreukázala nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku PK parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere\n0,57 ha, vedeného v PK vložke č. XXX v k.ú. Č. pôvodným vlastníkom Q. O. a preto jej nepriznal\nvlastnícke právo k nemu a ani právo na náhradu.\n4. Odporca uviedol, že navrhovateľku dňa 9.10.2009 a 2.5.2013 vyzval na predloženie dokladov\npreukazujúcich vlastnícke právo k pozemku u jej právneho predchodcu Q. O., pretože v PK vložke č.\nXXX v k.ú. Č. bol ako pôvodný vlastník zapísaný Maďarský štát - pokladnica zápisom zo dňa 12.10.1928\n\na následne zápisom zo dňa 27.4.1956 Československý štát. Navrhovateľka na výzvy reagovala a\npredložila nasledovné doklady:\n- rozsudok č. 33.461/1926 O.F.B. v maďarskom jazyku a preklad do slovenského jazyka a prílohu k nemu\nv maďarskom jazyku a preklad do slovenského jazyka,\n- rozhodnutie č. 5922/1928, 1218061 v maďarskom a slovenskom jazyku,\n- rozhodnutie č. 6941/1928 v maďarskom a slovenskom jazyku,\n- rozhodnutie č. 47900/1928 v maďarskom a slovenskom jazyku,\n- výkaz o výpočte z 20.10.1937 v maďarskom jazyku s prekladom do slovenského jazyka,\n- č.d. 1319/56,\n- maďarskú zbierku zákonov z roku 1928 v časti v maďarskom jazyku a v časti s prekladom do\nslovenského jazyka.\n5. Odporca okrem toho doložil do administratívneho spisu aj ďalšie doklady a to:\n- rozsudok č. 33.461/1926 O.F.B. v maďarskom jazyku a preklad do slovenského jazyka,\n- rozhodnutie č. 47900/1928 v maďarskom a slovenskom jazyku,\n- rozhodnutie č. 5922/1928, 1218061 v maďarskom a slovenskom jazyku,\n- rozhodnutie č. 6941/1928 v maďarskom a slovenskom jazyku,\n- PK vložky č. X, XX, XX, XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX U. XXX B. S..Ú.. Č.,\n-. č.d. 2863/54 a 2751/55,\n- rozhodnutie č. Pôd-3004/1960 z 20.4.1960.\n6. Z prekladu rozsudku č. 33.461/1926 O.F.B. z 10.8.1926 vyplýva, že Krajinský súd pre usporiadanie\nvlastníctva pôdy vo veci vykúpenia poľnohospodárskej pôdy z majetku A. J.K. a jeho manželky belgickej\nkráľovskej kňažnej Š. v katastri obce Č. na žiadosť obyvateľov obce nariadil získať cestou vykúpenia,\nresp. prevzatia od Maďarského štátu oproti vyplateniu nehnuteľnosti presne špecifikované v bode I\nvýroku tohto rozsudku, ktoré sú vedené v PK vložkách č. X, XX, XXX, XXX, XXX v k.ú. Č., a ktoré majú byť\npridelené prídelcom uvedeným v bode II. výroku rozsudku, medzi ktorými je uvedený aj Q. O.. V bode VII.\nvýroku rozsudku Krajinský súd rozhodol, že výdavky spojené s výkupom pôdy zaťažujú nadobúdateľov.\nUrčil, že predstavenstvo obce vyzbiera paušál na výdavky od každého nadobúdateľa; kto svoju platobnú\npovinnosť nesplnil do 30 dní po výzve miestneho predstavenstva a na vyhradenom mieste alebo\nneodôvodnene s platbou mešká, bude vylúčený z nadobudnutia. V bode IX. výroku rozsudku Krajinský\nsúd vyzval okresný súd ako pozemkovoknižný správny orgán, aby výrok vykúpenia a prevzatia majetku\ndo vykúpenia zaznamenal na uvedené parcely a nariadil pozemkovoknižné oddelenie vykúpených PK\nparciel a ich premiestnenie do inej PK vložky. Zároveň nariadil, pokiaľ má už pozemkovoknižný úrad k\ndispozícii príslušné údaje, prepis novovytvorených parciel podľa plánu rozdelenia tak, aby sa viaceré\nparcely pridelené tej istej osobe stali jedným pozemkovoknižným majetkom; plán rozdelenia po overení\ntreba v jednom exemplári uložiť u pozemkovoknižného úradu a zaznamenať do pozemkovej knihy. O\nďalších záznamoch do pozemkovej knihy mal rozhodnúť Krajinský súd pre usporiadanie vlastníctva pôdy\nneskôr.\n7. Odporca vychádzajúc z tohto rozsudku dospel k záveru, že nehnuteľnosti mali byť ešte len pridelené\na nie, že týmto rozsudkom vzniká vlastnícke právo u osôb, ktorým majú byť nehnuteľnosti pridelené.\n8. Uvedeným rozsudkom bolo podľa odporcu len ukončené vykúpenie pozemkov od kniežaťa A. J.\na jeho manželky belgickej kráľovskej kňažnej Š., ale nie samotné pridelenie pozemkov. Rozsudkom\nsa len splnomocnil magyaróvársky okresný súd ako pozemkovoknižný správny orgán, aby vo veci\nrozhodol podľa plánu pridelenia s následným zaznamenaním vlastníckeho práva do PK vložiek. Na\nzáklade tohto rozsudku teda nemohlo vzniknúť vlastnícke právo osôb citovaných v zozname č. D cs\n2) k prideleným pozemkom. Rozsudok ani presne nešpecifikuje pozemky, ktoré majú byť pridelené\njednotlivým prídelcom, ktorí podľa všetkého podali len žiadosť o pridelenie pozemkov.\n9. Z prekladu maďarskej zbierky zákonov z roku 1928 - zákon XLI o nariadeniach potrebných na\ndokončenie pozemkovej reformy vyplýva, že Krajinský súd pre pozemkovú reformu, ktorý bol poverený\nvykonaním pozemkovej reformy, pridelil do konca marca 1928 v okrúhlych číslach 500.000 kat.jutier\nz vykúpenej plochy a 424.000 kat.jutier z pozemkov, ktorými bola splnená povinnosť zaplatiť dávku z\nmajetku, t.j. spolu 924.000 kat.jutier pozemkov s vlastníckymi účinkami (poznámka prekladateľa: t.j. s\núčinkami vlastníckeho práva) do rúk 404.000 malých roľníckych existencií. Z uvedeného vyplýva že k\nnadobudnutiu vlastníckeho práva dochádzalo až po splnení povinnosti zaplatiť dávku z majetku.\n\n10. Z rozhodnutia č. 47900/1928 O.F.B. z 26.9.1928 štátneho súdu pre usporiadanie pozemkových\nmajetkov vo veci zámeny v obci Č. vyplýva, že overil pozemkové knihy, rozdeľovacie majetkové\nlisty, náčrty a nariadil napísanie overovacích dodatkov. Na pozemkoch majetkovej zámeny bolo\nzanechané vlastníctvo dňa 14.1.1927. Jeden exemplár vyššie overených listín sa zasielal pozemkovému\núradu: Okresnému súdu v Magyaróvari - na účel oddelenia podrobností použitých na usporiadanie\npozemkových majetkov v pozemkovej knihe. Podľa tohto rozhodnutia sa do zvláštnej PK vložky mali\nzapísať čiastky prebraté v prospech Maďarského štátu oslobodené od každého bremena a prebratie do\nmajetkovej zámeny sa v ich zápisoch malo zachytiť kvalifikáciou „pozemok majetkovej zámeny“. Štátny\nsúd týmto ukončil zámenné konanie v obci Č. okrem pozemkov zameniteľných na základe § 28 zákona\nč. XXXVI/1920, o zameniteľnosti ktorých ešte nerozhodol.\n11. Rozhodnutím č. 5922/928, 118061 z 13.10.1928 pozemkový úrad na základe rozhodnutia č.\n47900/1928 z 26.9.1928 nariadil pozemkovej kancelárii vykonať zmeny v PK vložkách č. X, XX, XX,\nXX, XXX, XXX, XXX na presne špecifikovaných pozemkoch a podľa náčrtu uvedené pozemky rozdelil\na zapísal do PK vložiek č. XXX, XXX, XXX, XXX U. XXX v k.ú. Č.. Rozdelenie sa uskutočnilo podľa\nrozdeľovacej pozemkovej knihy uloženej na pozemkovom úrade, rozdelenie bolo dokončené a mali byť\nvyčiarknuté zápisy o vyznačení stavebných pozemkov vzťahujúcich sa na nehnuteľnosti vo vložke č.\nXX. Týmto rozhodnutím bola prevzatá PK parcela č. XXXX (vedená pôvodne v PK vložke č. XX v k.ú. Č.\npod por. č. H..XX) a rozdelená na PK parcely č. XXXX/X U. XXXX/XX, medzi nimi teda aj PK parcelu č.\nXXXX/X, ktorá bola z titulu majetkovej zámeny prepísaná do PK vložky č. XXX v prospech Maďarského\nštátu s kvalifikáciou „pozemok majetkovej zámeny“.\n12. Na základe rozhodnutí č. 47900/1928 O.F.B. a č. 5922/928 boli vykonané zmeny v PK vložkách\nč. X, XX, XX, XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX-XXX v k.ú. Č. a pozemky boli\nzapísané v prospech nových vlastníkov, medzi ktorými však nebol právny predchodca navrhovateľky Q.\nO. (s priezviskom O. boli uvedení len vlastníci X., E., Y., X., U. U. Q.).\n13. K nadobudnutiu vlastníckeho práva dochádzalo podľa odporcu až zápisom do pozemkovej knihy\na nie, ako tvrdí navrhovateľka, už samotným rozhodnutím č. 33.461/1926 O.F.B. z 10.8.1926, teda až\nrozhodnutím Okresného súdu v Magyaróvári ako pozemkového úradu; tento okresný súd však zapísal\npozemok v prospech Maďarského štátu - pokladnice. Pokiaľ by uvedený pozemok bol s konečnou\nplatnosťou pridelený právnemu predchodcovi navrhovateľky, bol by rozhodnutím č. 5922/928, 118061 z\n13.10.1928 zapísaný v jeho prospech, tak ako to bolo u ostatných navrhovaných prídelcov v zozname\nč. D cs 2).\n14. Odporca preto dospel k záveru, že Q. O. bola dňa 1.1.1927 PK parcela č. XXXX/X v k.ú. Č. daná \"len\"\ndo držby a nie aj prevedená do jeho vlastníctva. S konečnou platnosťou rozhodoval o zmene vlastníctva\nŠtátny súd pre usporiadanie pozemkových majetkov, na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie\nOkresného súdu v Magyaróvári ako pozemkového úradu, ktoré bolo zapísané do PK vložiek, v tomto\nprípade rozhodnutie č. 6941/1928 z 1.12.1928. Na základe tohto rozhodnutia bolo vlastnícke právo\nzapísané prídelcom, ktorí požiadali o pridelenie pozemkov a boli uvedení v zozname č. D cs. 2), ktorý\ntvoril prílohu k rozsudku č. 33.461/1926 O.F.B. z 10.8.1926. Vlastnícke právo k pridelenej nehnuteľnosti\nmohlo teda vzniknúť len na základe citovaného rozsudku z 10.8.1926, a nie na základe výkazu o\nvýpočte z 20.10.1937, ktoré vydal daňový úrad. Výkaz o výpočte z 20.10.1937 len preukazoval, že za\nnehnuteľnosti v držbe mali ich držitelia platiť dávku z majetku.\n15. Odporca vyjadril názor, že Q. O. bol jedným zo žiadateľov o pridelenie pozemkov, čo potvrdzuje\nrozsudok č. 33.461/1926 O.F.B. z 10.8.1926. Q. O. však nesplnil podmienky pre pridelenie pozemku PK\nparcely č. XXXX/X v k.ú. Č., a preto mu uvedený pozemok nebol s konečnou platnosťou pridelený a\nzapísaný do PK vložky a teda menovaný nenadobudol k nemu vlastnícke právo.\n16. V závere odôvodnenia odporca poukázal na to, že pravidlá zakladania, vedenia a manipulácie\ns pozemkovou knihou na území Uhorska, ktorého súčasťou bolo aj územie terajšej Slovenskej\nrepubliky, ustanovila Judexkuriálna konferencia v roku 1861 zachovávajúc v platnosti pozemkovoknižné\nprávo upravené v rakúskej časti Rakúsko - Uhorska nariadením č. 222/1855 r.z. z 15.12.1855.\nPozemkovoknižný poriadok bol postupne doplnený najmä zákonným článkom XLVI/1880 a XXIX/1886.\nDo 1.1.1951 mali zápisy do pozemkovej knihy konštitutívne účinky. Práva a záväzky k nehnuteľnostiam\n\nsa nadobúdali, menili alebo zanikali až vkladom práva alebo bremena do pozemkovej knihy. Výnimkou\nzo zásady konštitutívnosti boli najmä dedenie a vydržanie.\n17. Následne odporca skonštatoval, že podstatou reštitučného zákona je navrátenie vlastníctva k\npozemkom a teda preukázanie vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Nesplnením tejto podmienky\nsa nemožno úspešne domáhať vrátenia vlastníckeho práva. Keďže navrhovateľka nepreukázala, že\njej právny predchodca bol vlastníkom príslušného pozemku, odporca jej žiadosti nevyhovel, pretože\nnesplnila podmienky uvedené v § 1 a § 2 zákona č. 503/2003 Z.z., teda jej nepriznal vlastnícke právo\nk pozemku ani právo na náhradu zaň.\nII. Opravný prostriedok navrhovateľky\n18. Navrhovateľka podala proti rozhodnutiu odporcu č. 3709/2004, zn. OU-BA-PLO-2014/93563/19092/\nMBE z 26.5.2014 opravný prostriedok, v ktorom navrhla jeho zrušenie. Krajský súd v Bratislave (ďalej\nlen \"krajský súd\") rozsudkom č. k. 1S 142/2014-47 z 5.11.2015 zamietol žalobu navrhovateľky a\nnáhradu trov konania jej nepriznal. Proti uvedenému rozsudku podala navrhovateľka včas odvolanie.\nKrajský súd následne uznesením č.k. 1S 142/2014-79 z 23.12.2015 vyzval navrhovateľku na zaplatenie\nsúdneho poplatku za odvolanie, voči ktorému navrhovateľka opätovne podala včas odvolanie, v ktorom\nuviedla, že v predmetnej veci nejde o návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy na základe žaloby, ale ide o prípad ustanovený v § 5 ods. 5 zákona č. 503/2003 Z. z. <aspi://\nmodule='ASPI'&link='503/2003%20Z.z.%25235'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, t.j. o opravný prostriedok\nproti rozhodnutiu správneho orgánu.\n19. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 2Sžr/24/2016 z 28.3.2018 zrušil rozsudok\nKrajského súdu č. k. 1S 142/2014-47 z 5.11.2015 ako i uznesenie tohto súdu č.k. 1S 142/2014-79 z\n23.12.2015 a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bol nesprávny\nprocesný postup krajského súdu, ktorý o opravnom prostriedku navrhovateľky miesto podľa 3. hlavy 5.\nčasti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len \"OSP\") rozhodoval podľa 2. hlavy 5. časti OSP.\n20. Krajský súd následne vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 1S/142/2014-97 z 3.10.2018, ktorým\nrozhodnutie odporcu č. 3709/2004, zn. OU-BA-PLO-2014/93563/19092/MBE z 26.5.2014 potvrdil a\nnavrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia daného rozsudku je zrejmé,\nže krajský súd sa stotožnil s názorom odporcu, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre\núspešné uplatnenie reštitučného titulu spočívajúce v prechode dotknutého pozemku z pôvodného\nvlastníka na štát v rozhodnom období niektorým z taxatívne ustanovených reštitučných titulov. Krajský\nsúd skonštatoval, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti dochádzalo až rozhodnutím\nOkresného súdu v Magyaróvári ako pozemkového úradu za splnenia predchádzajúcich podmienok\n(pridelenie pozemku, zaplatenie poplatku zaň v určenej lehote a nevylúčenie z prídelu), avšak tento\nokresný súd zapísal pozemok PK parcelu č. XXXX/X v k.ú. Č. v prospech Maďarského štátu pokladnice a nie v prospech právneho predchodcu navrhovateľky Q. O.. Pokiaľ by uvedený pozemok\nbol nadobudnutý do vlastníctva právnym predchodcom navrhovateľky, bol by rozhodnutím č. 5922/928,\n118061 zapísaný v pozemkovej knihe v jeho prospech, tak ako to bolo u ostatných navrhovaných\nprídelcov v zozname č. D cs 2) rozhodnutím č. 6941/1928 z 1.12.1928. Krajský súd preto uzavrel, že\nQ. O. bol predmetný pozemok daný len do držby. Následne preto nemohla byť splnená ani podmienka\nprechodu vlastníctva uvedeného pozemku na štát v rozhodnom období od 25.2.1948 do 1.1.1990. K\nprvotnému prechodu na štát (Maďarský štát - pokladnica) došlo ešte 13.10.1928 rozhodnutím Okresného\nsúdu v Magyaróvári ako pozemkového úradu č. 5922/928, 118061. Československý štát sa následne\nstal vlastníkom daného pozemku na základe Mierovej zmluvy s Maďarskom (publikovanej v Zbierke\nzákonov pod č. 192/1947 Zb. a účinnej dňa 14.10.1947 podľa čl. 42 tejto zmluvy), pričom deklaratórny\nzápis vlastníctva o tom bol do pozemkovej knihy zapísaný 27.4.1956. Uvedené nadobudnutie vlastníctva\nštátom pritom nepredstavuje žiaden z reštitučných titulov taxatívne vymenovaných v § 3 zákona č.\n503/2003 Z.z.\nIII. Odvolanie navrhovateľky\n21. Proti rozsudku krajského súdu č.k. 1S/142/2014-97 z 3.10.2018 podala navrhovateľka včas\nodvolanie, ktorým navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Svoje odvolanie\nodôvodnila tým, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne\n\nustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, pričom nesprávne odkázala na\nznenie § 221 písm. f) OSP, hoci daný odvolací dôvod bol v rozhodnej dobe upravený v § 221 písm. h)\nOSP. Navrhovateľka vo svojom odvolaní predovšetkým namietala\n- nesprávne právne posúdenie, pretože podľa nej sa jej právny predchodca stal vlastníkom pozemku a\nto i bez intabulácie, pričom vlastníctvo mu bolo odňaté zápisom vlastníctva Československého štátu do\npozemkovej knihy 27.4.1956, t.j. v rozhodnej dobe,\n- nedostatočné zistenie skutkového stavu, z ktorého rozhodnutie odporcu vychádzalo, pretože toto je v\nrozpore s obsahom administratívneho spisu, pričom rozhodnutie odporcu i krajského súdu nie sú náležite\nodôvodnené,\n- to, že odporca nedal navrhovateľke možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia oboznámila s obsahom\nlistín, ktoré tento doložil do administratívneho spisu.\n22. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril.\nIV. Právny názor odvolacieho súdu\n23. Dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť Správny súdny poriadok (ďalej len \"SSP\") upravujúci v\nzmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v\nsprávnom súdnictve, a písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších\nosôb v správnom súdnictve. Podľa § 492 ods. 2 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.\n%2523492'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> začaté predo dňom\nnadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\n24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť od 1.8.2021 (§ 101e ods.\n1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel\nz Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky od 1.8.2021 vo\nvšetkých veciach, v ktorých je od 1.8.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená\nNajvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp.zn. 2Sžr/4/2019. Od 1.8.2021 je na\nkonanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom\npridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol\nv zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.\n25. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2, § 246c ods. 1 prvá veta\nOSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez\nnariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky\nnie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny; preto ho po preskúmaní\nopodstatnenosti odvolacích dôvodov postupom podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil. Rozsudok bol\nverejne vyhlásený v deň v ňom uvedený potom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej\ntabuli a internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky najmenej päť dní vopred\n(§ 156 ods. 1 a 3 OSP).\n26. V danej veci bolo predmetom preskúmavania v správnom súdnictve rozhodnutie správneho\norgánu vydané v rámci pozemkových reštitúcií upravených zákonom č. 503/2003 Z.z. Pozemkové\nreštitúcie konštituované zákonom č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému\npoľnohospodárskemu majetku a zákonom č. 503/2003 Z.z. predstavujú osobitné právne inštitúty,\nktorými zákonodarca sledoval zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo\npočas obdobia neslobody. Zákon č. 503/2003 Z.z., na základe ktorého si uplatnila reštitučný nárok\nnavrhovateľka, upravuje administratívne konanie, v ktorom správny orgán rozhoduje o navrátení\nvlastníctva k pozemkom, ktoré boli v rozhodnom období ustanoveným spôsobom odňaté oprávneným\nosobám do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby. Subsidiárne sa v zmysle § 5 ods. 3 zákona\nč. 503/2003 Z.z. na reštitučné konanie uplatňuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny\nporiadok). Podstatou reštitučného konania je dokazovanie a rozhodovanie týkajúce sa toho, či osoba\nuplatňujúca si reštitučný nárok splnila podmienky pre jeho priznanie, resp. pre navrátenie vlastníctva\npozemku. Po preukázaní daných podmienok vydá správny orgán rozhodnutie, ktorým prizná oprávnenej\nosobe vlastníctvo k dotknutému pozemku, resp. ak vlastníctvo k nemu nemožno navrátiť (§ 6 ods. 1\n\nzákona č. 503/2003 Z.z.), rozhodne o priznaní práva na náhradu. V opačnom prípade správny orgán\nrozhodne o nepriznaní vlastníctva k pozemku, resp. práva na náhradu.\n27. Z obsahu zákona č. 503/2003 Z.z. vyplýva, že predpokladom úspešného uplatnenia reštitučného\nnároku je kumulatívne splnenie zákonom určených podmienok. Musí sa jednať o oprávnenú osobu, t.j.\no fyzickú osobu, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území (§ 2 ods. 1) s\ntým, že tejto osobe alebo jej právnemu predchodcovi (§ 2 ods. 2) bol v rozhodnom období od 25.2.1948\ndo 1.1.1990 (§ 2 ods. 1) taxatívne ustanoveným spôsobom (§ 3 ods. 1 a 2) odňatý pozemok (§ 1) do\nvlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby (§ 2 ods. 1). Z uvedeného je zrejmé, že reštitučné konanie\nje ako administratívne konanie konaním nesporovým. Predmetom tohto konania preto môže byť len\nriešenie otázok spojených so skúmaním splnenia normatívne ustanovených podmienok pre navrátenie\nvlastníctva. Inak povedané predmetom reštitučného konania nemôže byť riešenie takých otázok, ktoré\nmajú povahu vlastníckych sporov. Na rozhodovanie vlastníckych sporov sú totiž výlučne príslušné jedine\nsúdy v rámci civilného sporového konania (§ 3 Civilného sporového poriadku). Reštitučné konanie ako\nadministratívne konanie nemôže preto nahrádzať súdne konanie o určení vlastníctva k pozemku.\n28. V reštitučnom konaní sa dokazovanie vykonáva predovšetkým prostredníctvom výpisov z verejných\nregistrov nehnuteľností, ktorými sa rozumejú pozemková kniha, evidencia nehnuteľností a kataster\nnehnuteľností ako i verejných a súkromných listín. Z týchto registrov je potrebné preukázať, že príslušný\npozemok bol pôvodne vo vlastníctve reštituenta alebo jeho právneho predchodcu a následne bol\nv rozhodnej dobe nadobudnutý štátom, resp. inou právnickou osobou. Príslušnou verejnou alebo\nsúkromnou listinou je potrebné najmä zdokladovať, že k nadobudnutiu štátom došlo v rozhodnom\nobdobí na základe jedného z katalógu normatívne určených reštitučných titulov. Tento titul by súčasne\nmal byť súladný so zápismi vo verejných registroch nehnuteľností. Nad rámec uvedeného vykonáva\nsprávny orgán dokazovanie pri tých skutočnostiach, ktoré priamo vyplývajú z vymedzenia príslušného\nreštitučného titulu. V tomto rozsahu sa pritom dokazovanie v reštitučnom konaní približuje dokazovaniu\nv civilnom sporovom konaní. Príkladom je dokazovanie tiesne pri darovaní a odmietnutí dedičstva,\nresp. tiesne a nápadne nevýhodných podmienok pri reštitučných tituloch podľa § 3 písm. g), j) a k)\nzákona č. 503/2003 Z.z. alebo neslúženie nehnuteľnosti na účel vyvlastnenia, resp. absencia vyplatenia\nnáhrady zaň [§ 3 písm. l), j) a k) zákona č. 503/2003 Z.z.]. Špecifické je dokazovanie pri reštitučnom\ntitule týkajúcom sa prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu podľa § 3 ods. 1 písm. o) zákona č.\n503/2003 Z.z. V takomto prípade je jadrom dokazovania existencia zmeny zápisu vlastníctva a absencia\nzodpovedajúceho právneho titulu, keďže v praxi k takémuto odňatiu dochádzalo najmä omylom, t.j. v\ndôsledku chybného zápisu vlastníctva do verejného registra nehnuteľností na podklade titulu, ktorý sa\nvšak na príslušný pozemok nevzťahoval.\n29. V danej veci navrhovateľka v odvolaní ako i návrhu na krajský súd za reštitučný titul, na podklade\nktorého mal byť príslušný pozemok prevzatý štátom, označila prevzatie bez právneho dôvodu. Podľa\nnavrhovateľky sa jej právny predchodca Q. O. mal stať vlastníkom pozemku na podklade rozsudku č.\n33.461/1926/O.F.B. z 10.8.1926. Toto vlastníctvo mal nadobudnúť bez ohľadu na to, že nebolo zapísané\ndo pozemkovej knihy, kde zostal naďalej vlastnícky zápis v prospech Maďarského štátu - pokladnice. V\ndôsledku nadobudnutia účinnosti Mierovej zmluvy s Maďarskom sa stal vlastníkom pozemkov pôvodne\npatriacich Maďarskému štátu Československý štát a keďže jeho vlastníctvo bolo do pozemkovej knihy\nzapísané až v roku 1956, malo dôjsť podľa navrhovateľky k nadobudnutiu vlastníctva zo strany štátu\nv rozhodnej dobe.\n30. Opísaná právna argumentácia navrhovateľky je však vo vzťahu k predmetu reštitučného konania\nnesprávna. Úlohou dokazovania v tomto konaní má byť to, že oprávnenej osobe alebo jej právnemu\npredchodcovi bol v rozhodnom období zo stranu štátu alebo inej právnickej osoby odňatý im patriaci\npozemok. Predmetom dokazovania však nemôže byť otázka, či osoba uplatňujúca si reštitučný nárok\nalebo jej právny predchodca sa ešte predtým stali vlastníkmi tohto pozemku. Pôvodné vlastníctvo zo\nstrany reštituenta alebo jeho právneho predchodcu totiž musí vyplývať predovšetkým z údajov verejného\nregistra nehnuteľností prípadne v nespochybniteľných prípadoch aj z ďalších verejných listín. O takýto\nprípad sa však v posudzovanej veci jednoznačne nejedná.\n31. Reštitučné konanie a ani následné rozhodovanie správnych súdov nemôže slúžiť na to, aby sa\nako predbežná otázka riešila skutočnosť, či právny predchodca navrhovateľky na podklade rozsudku\n\nč. 33.461/1926/O.F.B. z 10.8.1926 nadobudol vlastníctvo k dotknutému pozemku. Táto otázka má\njednoznačne charakter vlastníckeho sporu a nie reštitučnej administratívnej veci.\n32. Pokiaľ pritom navrhovateľka tvrdí, že Československý štát sa stal vlastníkom daného pozemku bez\nprávneho dôvodu, má možnosť sa naďalej aj s ohľadom na nemožnosť premlčania vlastníckeho práva\ndomáhať určenia, že pozemok PK parcela č. XXXX/X v k.ú. Č. patrí do dedičstva po jej zomretom starom\notcovi Q. O.. Takýto postup pri reštitučnom titule týkajúcom odňatia pozemku bez právneho dôvodu\npripustila aj judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý v náleze sp.zn. III ÚS 102/04-43 z\n25.8.2004 skonštatoval, že \"ak došlo k zabratiu majetku štátom bez právneho dôvodu, osoba nestratila\nsvoj vlastnícky vzťah (podiel) k týmto nehnuteľnostiam a nič nebráni tomu, aby sa svojho nároku\ndomáhala žalobou opierajúcou sa o všeobecné predpisy občianskeho práva (podľa nástrojov ochrany\nvlastníckeho práva - žalôb určovacích, vindikačných, negatórnych a pod.).\" Totožný záver vypláva aj z\nuznesenia ústavného súdu sp.zn. III ÚS 178/06-5 z 20.6.2006 alebo nálezu sp.zn. II. ÚS 249/2011 z\n29.9.2011. Podobne sa vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 3 Cdo 21/2000\nz 1.3.2002, podľa ktorého \"Okolnosť, že fyzická osoba môže ako osoba oprávnená uplatniť nárok na\nvydanie nehnuteľnosti podľa príslušných reštitučných zákonov (zák. č. 87/1991 Zb., č. 403/1990 Zb.,\nč. 229/1991 Zb. a pod.), ju nezbavuje možnosti uplatniť žalobu na ochranu vlastníckeho práva, ak k\nprevodu (prechodu) vlastníctva na štát alebo právnickú osobu nedošlo.\"\n33. V danom prípade navrhovateľka v rámci reštitučného konania nepreukázala, že jej právny\npredchodca Q. O. bol vlastníkom pozemku PK parcela č. XXXX/X v k.ú. Č.. Z údajov pozemkovej knihy\ntakýto záver nevyplýva a pozemková kniha v rámci obyčajového práva uplatňovaného do 1.1.1951\nspájala nadobudnutie vlastníctva k pozemku v zásade vždy s vykonanou intabuláciou. Od správneho\norgánu nie je pritom v danom prípade namieste požadovať, aby v rámci administratívneho reštitučného\nkonania vykonával dokazovanie a hodnotil, či Q. O. nadobudol vlastníctvo podľa právneho poriadku\nMaďarského kráľovstva platného do uzatvorenia Mierovej zmluvy s Maďarskom účinnej dňa 14.10.1947.\n34. V tejto súvislosti preto nemôžu byť dôvodné tie skutočnosti, ktoré navrhovateľka vymedzila v bodoch\n16 až 40 odvolania, pretože sa týkajú argumentácie svedčiacej tomu, že sa jej právny predchodca\nnapriek absencií vlastníckeho zápisu v pozemkovej knihe predsa len mal stať vlastníkom dotknutého\npozemku. Nakoniec ani sama navrhovateľka nie je vo svojej právnej argumentácií konzekventná, pretože\nnajprv uvádza, že Q. O. nadobudol vlastníctvo k dotknutému pozemku rozsudkom č. 33.461/1926/\nO.F.B. z 10.8.1926 (bod 13 odvolania), potom tvrdí, že sa tak stalo 1.1.1951 v dôsledku zrušenia\nkonštitutívneho účinku zápisov vlastníctva do pozemkovej knihy (bod 32 odvolania) a následne svojho\nprávneho predchodcu označuje \"len\" za oprávneného držiteľa pozemku s tým, že vlastníctvo k nemu\nmalo byť nadobudnuté vydržaním (bod 33 odvolania). Je pritom zrejmé, že tieto tvrdenia si navzájom\nodporujú. Na \"údajné\" vydržanie pritom nemohlo byť prihliadané, pretože sa opätovne jedná o takú\nprávnu skutočnosť, ktorú by mohol posúdiť a vyhodnotiť jedine súd v civilnom sporovom konaní a nie\nsprávny orgán v rámci reštitučného administratívneho konania, resp. správny súd, ako to nakoniec\nsprávne skonštatoval aj krajský súd v bode 44 svojho odôvodnenia.\n35. Nedôvodná je i odvolacia námietka navrhovateľky týkajúca sa nedostatočného zistenia skutkového\nstavu a jeho nesúladu s obsahom administratívneho spisu (body 16 až 26 odvolania). Odporca zistil\nskutkový stav v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci a súčasne vyhodnotenie skutkového\nstavu zo strany odporcu ako i krajského súdu má jednoznačne základ v administratívnom spise. Naopak\nnavrhovateľka svoju argumentáciu nepodložila tomu zodpovedajúcimi dôkazmi, v dôsledku čoho majú jej\nprávne závery špekulatívny charakter. Príkladom toho sú nakoniec aj vyššie uvedené tri rôzne momenty,\nkedy mal podľa navrhovateľky jej právny predchodca nadobudnúť vlastníctvo k pozemku.\n36. Pokiaľ navrhovateľka vo svojom odvolaní namietala nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odporcu\na krajského súdu (bod 15 odvolania), je potrebné túto námietku vyhodnotiť ako bezpredmetnú. Odporca\nvo svojom rozhodnutí jasne a zrozumiteľne vysvetlil, že navrhovateľkou uplatnený reštitučný nárok\nnemožno priznať, pretože nebolo preukázané vlastníctvo zo strany jej právneho predchodcu. Následne\ni krajský súd svoje rozhodnutie v bodoch 33 až 45 odôvodnenia náležite odôvodnil spôsobom, ktorým\nbolo nielen vecne správne zodpovedané na všetky právne relevantné otázky, ale ktorý súčasne možno\nvyhodnotiť za právne vysoko erudovaný. Najvyšší správny súd sa pritom v celom rozsahu stotožňuje s\ntýmto odôvodnením, pričom na zdôraznenie správnosti doplnil i ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 OSP).\n\n37. Za dôvodnú nebolo možné uznať ani námietku navrhovateľky týkajúcu sa postupu odporcu, ktorým jej\ntento neumožnil vyjadriť sa k podkladom svojho rozhodnutia v zmysle § 3 ods. 2 a § 33 ods. 2 správneho\nporiadku (bod 14 odvolania) a to predovšetkým k tým listinám, ktoré sám doložil do administratívneho\nspisu. Vo vzťahu k tejto námietke je potrebné poukázať jednak na bod 45 odôvodnenia rozsudku\nkrajského súdu, t.j. výzvu odporcu z 2.5.2013, ktorým bolo navrhovateľke umožnené vyjadriť sa k týmto\nlistinám. Zároveň je potrebné poukázať aj na to, že v danom prípade sa jedná o prieskum zákonnosti\nneprávoplatného rozhodnutia správneho orgánu, pričom navrhovateľka mohla svoje vyjadrenie podať a\ntoto aj realizovala v \"pokračujúcom\" konaní pred správnymi súdmi, takže k poškodeniu jej procesných\npráv nemohlo dôjsť. Zároveň dôvodom k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu môže byť len taká\nvada, ktorá mohla mať vplyv na jeho správnosť a zákonnosť. Aj doterajšia judikatúra Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky stojí na stanovisku, že rozhodnutie správneho orgánu sa nezrušuje preto, aby sa\nzopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie\npre účastníka (R 122/2003).\n38. Na základe uvedeného Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského\nsúdu podľa § 219 OSP potvrdil.\n39. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 250k ods. 1 OSP v\nspojení s ustanovením § 250l ods. 2 OSP a navrhovateľke, ktorá nemala v odvolacom konaní úspech,\nprávo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\n40. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0\n(§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).\nPri reštitučnom titule týkajúcom sa prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu podľa § 3 ods. 1\npísm. o) zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom v zásade nemá byť predmetom\ndokazovania otázka, či sa osoba, ktorá si uplatnila reštitučný nárok alebo jej právny predchodca, stali\nvlastníkom pozemku, ktorý bol následne prevzatý štátom, resp. inou právnickou osobou. Takáto otázka\nmá totiž povahu vlastníckeho sporu a jej riešenie nepatrí správnemu orgánu a následne ani správnemu\nsúdu.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}