{"guid": "a590fd50-6cbd-4695-9185-12b21ab11c24:16ad4d99-54ea-48a0-8f07-b9f8c056a65b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8723201316.1", "spisova_znacka": "8Cdo/104/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/104/2025 z 26. 5. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2026, sp. zn. 8Cdo/104/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:8723201316.1", "identifikacne_cislo": "8723201316", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "datum_vydania": "2026-05-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-111", "nazov": "§ 111 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-111", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-111"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "nazov": "§ 421 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451", "nazov": "§ 451 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-454", "nazov": "§ 454 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-454", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-454"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-111", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-451", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-454", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/16ad4d99-54ea-48a0-8f07-b9f8c056a65b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8723201316.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:8723201316.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:8723201316.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Cdo/104/2025\n8723201316\n26. 05. 2026\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2026:8723201316.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: B. Č., narodenej XX. S. XXXX, X.É. XXXX/\nX, G., zastúpenej advokátom Mgr. Marcelom Lesňákom, Murgašova 87/6, Poprad, proti žalovanému:\nO. Č., narodenému XX. M. XXXX, X. XXXX/X, G., zastúpeného advokátom JUDr. Tiborom Bašistom,\nŠtefánikova 8, Poprad, o vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom, vedeného na Okresnom\nsúde Poprad sp.zn. 12C/18/2023, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 21.\njanuára 2025 sp. zn. 27Co/13/2024, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Poprad rozsudkom z 24. júna 2024 č. k. 12C/18/2023-73 žalobu v celom rozsahu zamietol\na žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o presnej\nvýške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo\nveci samej.\n1.1. Súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala uloženia povinnosti\nžalovanému vydať jej bezdôvodné obohatenie spočívajúce v užívaní spoločného bytu v sume 350\neur mesačne, a to za obdobie od mája 2015 až do právoplatného ukončenia konania o vyporiadanie\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov. Svoju žalobu odôvodňovala predovšetkým tvrdením, že\nžalovaný je jej bývalým manželom, s ktorým bola rozvedená, pričom na príslušnom súde prebieha\nkonanie o vyporiadanie ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva. Podľa žalobnej argumentácie\nju žalovaný prinútil opustiť predmetný spoločný byt, výlučne ho užíva sám, nedovolí jej ho užívať a\nobohacuje sa na jej úkor o polovicu trhového nájomného za obdobný trojizbový byt v danej lokalite,\nktorého výška sa podľa inzercií pohybuje okolo 700 eur mesačne.\n1.2. Vykonaným dokazovaním mal prvostupňový súd preukázané, že manželstvo sporových strán\nbolo rozvedené rozsudkom právoplatným 17. mája 2015, účastníci nadobudli predmetný byt do\nbezpodielového spoluvlastníctva a k dohode o jeho vyporiadaní po rozvode nedošlo. Súd vychádzal z\nnesporných skutočností a vykonaných dôkazov, z ktorých vyplynulo, že žalovaný užíva byt výlučne sám,\navšak žalobkyňa z neho odišla dobrovoľne už v auguste 2015 a v súčasnosti užíva iný byt, na ktorý má\nuzavretú nájomnú zmluvu. Žalovaný zároveň sám a v celom rozsahu znáša všetky náklady spojené so\nspravovaním predmetného bytu, vrátane splátok hypotekárneho úveru a mesačných platieb do fondu\nprevádzky, údržby a opráv.\n1.3. V rámci právneho posúdenia súd prvej inštancie aplikoval relevantné ustanovenia Občianskeho\nzákonníka, predovšetkým ustanovenia o bezdôvodnom obohatení podľa § 451 a nasledujúcich, pričom\nzdôraznil, že na úspešné uplatnenie takéhoto nároku je nevyhnutné kumulatívne preukázať existenciu\n\nprotiprávneho úkonu, získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného a príčinnú súvislosť medzi\ntýmito prvkami. Keďže v prejednávanej veci žalobkyňa nepreukázala, že by jej žalovaný aktívne bránil\nv užívaní nehnuteľnosti, čo bolo konštatované aj v skoršom rozhodnutí odvolacieho súdu o zamietnutí\njej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd vyhodnotil, že chýba základný hmotnoprávny\npredpoklad zodpovednosti žalovaného. Skutočnosť, že po dobrovoľnom odsťahovaní žalobkyne z\nbytu ho výlučne užíva žalovaný, nemôže sama osebe zakladať jeho záväzok uhrádzať jej sumu\nzodpovedajúcu polovici obvyklého nájomného.\n2. Na základe odvolania podaného žalobkyňou Krajský súd v Prešove rozsudkom z 21. januára 2025\nsp. zn. 27Co/13/2024 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a úspešnému žalovanému\npriznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n2.1. Odvolací súd sa plne stotožnil s odôvodnením preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie\na s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku sa obmedzil len na doplnenie\nďalších dôvodov na zdôraznenie jeho vecnej správnosti. Odvolací súd podrobne analyzoval aplikáciu\nprincípu formálnej pravdy zakotveného v ustanovení § 185 Civilného sporového poriadku, pričom\nuviedol, že súd je pri svojom rozhodovaní obmedzený len na vykonávanie dôkazov, ktoré boli v konaní\nnavrhnuté stranami sporu. V kontradiktórnom procese nesú strany zodpovednosť za unesenie bremena\ntvrdenia a dôkazného bremena.\n2.2. V súvislosti s ťažiskovou procesnou námietkou žalobkyne, že súd prvej inštancie pojednával a\nrozhodol bez jej prítomnosti a bez prítomnosti jej vtedajšieho právneho zástupcu, ktorý sa preukazoval\npráceneschopnosťou, odvolací súd dospel k jasnému záveru, že postup súdu nižšej inštancie bol prísne\nzákonný a neodporoval právu na spravodlivý proces. Súd podrobne zmapoval časovú os doručovania\npredvolaní a úkonov účastníkov. Zistil, že zástupca žalobkyne na výzvy súdu nereagoval, následne mu\nbolo doručované predvolanie so zohľadnením fikcie doručenia a ani žalobkyňa si zásielky nepreberala na\njej evidovanej doručovacej adrese. Keďže sa žalobkyňa a jej zástupca na pojednávanie bez náležitého\nospravedlnenia nedostavili a dôvod na ďalšie odročovanie bez preukázanej existencie dôležitých\nprekážok pominul, súd prvej inštancie mal nielen právo, ale i povinnosť vo veci konať a rozhodnúť na\njednom pojednávaní.\n2.3. Pri vecnom prieskume nároku odvolací súd potvrdil prvostupňový záver, že žalobkyňa nedisponuje\noprávnením domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia vo výške fiktívneho polovičného\nnájomného. Odvolací súd konštatoval, že bezdôvodné obohatenie medzi rozvedenými manželmi by\nmohlo spočívať v konzumácii úžitkovej hodnoty celého bytu jedným z nich za predpokladu, že za služby\na náklady spojené s bytom neplatí nič alebo len určitú časť. Keďže v prejednávanej veci žalovaný\npreukázateľne sám hradí všetky poplatky súvisiace s predmetným bytom a žalobkyňa dobrovoľne\nopustila spoločnú domácnosť bez akéhokoľvek preukázania viny žalovaného, nebol naplnený právny\ndôvod ani hmotnoprávne predpoklady vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného v zmysle\nustanovení § 451 a § 454 Občianskeho zákonníka.\n3. Proti predmetnému rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote\nrozsiahle a odôvodnené dovolanie, domáhajúc sa zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia\nveci krajskému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť svojho mimoriadneho opravného prostriedku\nvyvodzovala zo súbežného uplatnenia dvoch dovolacích dôvodov, a to konkrétne z ustanovenia § 420\npísm. f) Civilného sporového poriadku a ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku.\n3.1. K prvému uplatnenému dovolaciemu dôvodu v zmysle § 420 písm. f) Civilného sporového\nporiadku žalobkyňa rozsiahlo a opakovane namietala, že odvolací súd jej nesprávnym procesným\npostupom znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k podstatnému\nzásahu a porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatu tejto vady videla v dvoch rovinách. Po\nprvé tvrdila, že rozhodnutie odvolacieho súdu je po obsahovej stránke nezrozumiteľné, arbitrárne,\nnedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné, čím nerešpektuje atribúty a povinnosti zakotvené v\nustanoveniach § 220 ods. 2 a § 387 ods. 3 Civilného sporového poriadku. Súdy sa podľa nej riadne a s\nnáležitou presvedčivosťou nevysporiadali s jej podstatnými argumentmi a dôkaznými návrhmi. Po druhé\nžalobkyňa zotrvala na svojej argumentácii, že súd prvej inštancie pochybil, keď vykonal pojednávanie\ndňa 24. júna 2024 vo veci samej v jej neprítomnosti a v neprítomnosti jej vtedajšieho právneho zástupcu.\nPodľa jej názoru predvolania neboli riadne doručené a jej účasť na konaní bola fakticky zmarená tým,\nže k poštovej schránke v mieste svojho trvalého pobytu nemala prístup, keďže žalovaný úmyselne\nvymenil zámky na byte a schránke. Týmto formalistickým postupom mal súd hrubo zasiahnuť do jej\n\nprocesných práv a odoprieť jej možnosť aktívne sa podieľať na súdnom prejednaní veci a realizovať\nprávo na kontradiktórny proces.\n3.2. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku\nžalobkyňa namietala, že odvolací súd svoje rozhodnutie založil na vyriešení kľúčovej právnej otázky\ntýkajúcej sa vzniku bezdôvodného obohatenia medzi bývalými manželmi pred vyporiadaním BSM,\npri ktorej sa však zásadným spôsobom odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\nKonkrétne poukázala na skutočnosť, že žalovaný fakticky nadužíva spoločnú nehnuteľnosť nad rozsah\nsvojho predpokladaného podielu, pričom v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nzo dňa 27. októbra 2010, sp. zn. 6 Cdo 184/2010, v takomto prípade spoluvlastníkovi, ktorý vec\nvýlučne užíva, vzniká povinnosť vydať úžitkovú hodnotu, ktorá by v zmysle trhových pomerov prislúchala\nvylúčenému spoluvlastníkovi. Žalobkyňa kategoricky poprela, že by predmetný byt opustila z vlastného\ndobrovoľného presvedčenia, ale tvrdila, že žalovaný ju k odchodu donútil, čo konzekventne dokazuje\naj výmenou zámkov, znemožnením užívania a celkovým správaním žalovaného. Odvolaciemu súdu\nvytýkala, že toto nesprávne právne posúdenie bezdôvodného obohatenia vedie priamo k odopreniu\nochrany jej vlastníckeho práva chráneného článkom 20 Ústavy Slovenskej republiky a Listinou\nzákladných práv a slobôd.\n4. K podanému dovolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol,\naby dovolací súd dovolanie žalobkyne ako zjavne nedôvodné v plnom rozsahu zamietol (resp. odmietol)\na priznal mu právo na náhradu trov dovolacieho konania.\n4.1. Žalovaný vo svojom vyčerpávajúcom vyjadrení konštatoval, že žalobkyňa v podanom dovolaní\nvýlučne reiteruje a účelovo opakuje tie isté argumenty, s ktorými sa už mimoriadne dôkladne a\npresvedčivo vysporiadal odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom rozsudku. Zásadne nesúhlasil s\ntvrdením o porušení práva na spravodlivý proces spočívajúcom v nezákonnom predvolávaní na\npojednávanie. Argumentoval aplikáciou právnej zásady vigilantibus iura scripta sunt (práva patria\nbdelým) a podčiarkol, že to bola výlučne žalobkyňa, ktorá napriek plnému právnemu poučeniu počas\ncelej doby dlhotrvajúceho sporu neoznámila súdu svoju faktickú doručovaciu adresu, zotrvávajúc na\nuvádzaní adresy, ktorú pred rokmi dobrovoľne opustila a na ktorej sa reálne nezdržiavala. Žalovaný\nodmietol, že by zmaril doručenie vymenením schránok; naopak, poukázal na plnú zodpovednosť\nžalobkyne za nepreberanie zásielok v odbernej lehote. Reagoval tiež na námietku nevykonania dôkazu\nvýsluchom žalobkyne tým, že žalobkyňa takýto konkrétny dôkaz v konaní sama ani nenavrhla, čím súd\nnemohol porušiť jej procesné práva jeho nevykonaním.\n4.2. Vo vzťahu k namietanému odklonu od judikatúry pri posudzovaní bezdôvodného obohatenia\nžalovaný uviedol, že hmotnoprávne predpoklady uplatňovaného inštitútu podľa § 451 Občianskeho\nzákonníka jednoducho absentujú. Potvrdil zistenia konajúcich súdov, že to bola jedine žalobkyňa,\nktorá sa ešte pred rozvodom manželstva z nehnuteľnosti z vlastnej vôle odsťahovala do iného bytu.\nZároveň apeloval na to, že žalobkyňa po celú dobu neuhrádza žiadne príspevky na splátky úveru\nspojeného so zateplením, platby za dodávku služieb či úhrady do fondu prevádzky, pričom celé toto\nfinančné bremeno nesie sám žalovaný. V danom kontexte je domáhanie sa domnelých nárokov na\nzaplatenie polovice fiktívneho komerčného nájomného neoprávnené, účelové a nesmeruje k vydaniu\nbezdôvodného obohatenia, ktoré na strane žalovaného nevzniklo.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.\n6. Dovolací súd najskôr komplexne posudzoval dovolaciu argumentáciu vystavanú na existencii\ndovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku. Uvedené ustanovenie\nprecizuje, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, ak súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V zmysle ustálenej judikatúry Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa pod týmto pojmom rozumie\nfaktický postup súdu, ktorý svojou závažnosťou odníma strane možnosť konať pred súdom a hájiť svoje\noprávnené záujmy.\n\n6.1. Dovolací súd vo vzťahu k namietanej nepreskúmateľnosti, zmätočnosti a nedostatočnému\nodôvodneniu rozsudku odvolacieho súdu konštatuje, že súčasťou práva na spravodlivý proces je síce\npovinnosť súdu riadne, presvedčivo a logicky odôvodniť svoje rozhodnutie (§ 220 ods. 2 Civilného\nsporového poriadku), avšak táto povinnosť neobsahuje imperatív dať vyčerpávajúcu a podrobnú\nodpoveď na absolútne každý (aj irelevantný) argument strany sporu. Požiadavka na riadne odôvodnenie\nje naplnená vtedy, ak rozhodnutie poskytuje špecifickú a jasnú odpoveď na tie tvrdenia, ktoré\nsú pre posúdenie konkrétnej veci zásadné a rozhodujúce. Z mimoriadne detailného odôvodnenia\npreskúmavaného napadnutého rozsudku odvolacieho súdu jednoznačne, logicky a zrozumiteľne\nvyplýva, na akých konkrétnych skutkových a právnych zisteniach odvolací súd svoje potvrdzujúce\nrozhodnutie založil. Námietka žalobkyne o údajnej nepreskúmateľnosti nie je reflexiou objektívnej\nabsencie dôvodov v texte rozsudku, ale je iba vyjadrením jej subjektívneho nesúhlasu s tým, aké právne\nzávery odvolací súd z riadne zisteného stavu vyvodil. Nesúhlas s právnym názorom súdu a s hodnotením\ndôkazov nie je a pojmovo ani nemôže byť vadou subsumovanou pod § 420 písm. f) Civilného sporového\nporiadku.\n6.2. Druhú líniu argumentácie v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) Civilného sporového\nporiadku zamerala žalobkyňa na to, že súd prvej inštancie pojednával dňa 24. júna 2024 vo veci v jej\nneprítomnosti a v neprítomnosti jej advokáta. Dovolací súd po dôslednom vyhodnotení procesného spisu\nuzatvára, že k znemožneniu realizácie procesných práv nedošlo konaním súdu, ale výlučne pasívnym\na neadekvátnym konaním samotnej žalobkyne a jej právneho zástupcu. Podľa § 111 a nasledujúcich\nustanovení Civilného sporového poriadku má účastník nespornú povinnosť dbať o preberanie úradných\nzásielok na adrese, ktorú eviduje v registroch, alebo oznámiť súdu adresu doručovaciu. Ak žalobkyňa\nargumentovala, že sa na adrese X. XXXX/X E. G. už niekoľko rokov fyzicky nezdržiava a nedisponuje\nkľúčom od schránky, bolo jej elementárnou procesnou povinnosťou tento stav súdu formálne oznámiť,\nčo však účelovo urobila až po tom, ako súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok vo veci samej. Doručovanie\nprostredníctvom uplatnenia procesnej fikcie bolo preto súdom prvej inštancie realizované vecne správne\na plne v intenciách zákona. Obdobne, ak právny zástupca strany deklaruje predpokladanú dlhodobú\npráceneschopnosť, avšak nereaguje na kvalifikované výzvy súdu týkajúce sa jej ukončenia, nemôže\nlegitímne očakávať kontinuálnu paralýzu súdneho konania a odročovanie ad infinitum. Súd má zároveň\npovinnosť konať bez zbytočných prieťahov a rešpektovať právo oboch strán sporu na rozhodnutie\nv primeranej lehote. V postupe súdov nižších inštancií preto dovolací súd nezistil naplnenie znaku\nnesprávneho procesného postupu; naopak, súdy postupovali vysoko profesionálne a zákonne. Dovolací\ndôvod podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku tak nie je naplnený a dovolanie z tohto dôvodu\nnie je prípustné.\n7. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\n8. Ťažisko spornej právnej otázky žalobkyňa zamerala na posúdenie podmienok vzniku bezdôvodného\nobohatenia medzi bývalými manželmi v medziobdobí po právoplatnom rozvode manželstva, avšak\npred finálnym vyporiadaním ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nárok z bezdôvodného\nobohatenia je odlišný od nároku na nadužívanie spoluvlastníckeho podielu v ideálnom podielovom\nspoluvlastníctve. Nemožno preto na nárok žalobkyne aplikovať právny názor vyjadrený v uznesení\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 184/2010 .\n8.1. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na bod 43 odôvodnenia napadnutého rozsudku, podľa\nktorého : „ Odvolací súd taktiež uvádza, pokiaľ sa jedná o hmotno-právnu stránku veci ,že medzi prípady\nprospechu toho, za ktorého bolo iným plnené to, čo mal plniť sám, patria aj požiadavky rozvedených\nmanželov na platenie podielu náhrady za užívanie bytu, či náklady spojené s nájmom bytu, a aj platby\ndo fondu prevádzky, údržby a opráv za byt, a iné poplatky spojené s vlastníctvom bytu v tomto prípade\npo rozvode manželstva. Bezdôvodné obohatenie by potom spočívalo v tom, že bývalý manžel ,ktorý v\nbyte býva, využíva úžitkovú hodnotu celého bytu a za služby alebo náklady spojené s využívaním celého\nbytu neplatí vôbec alebo len určitú časť. O takýto prípad však nejde, pretože v doterajšom konaní bolo\npreukázané, že všetky poplatky v súvislosti s vlastníctvom ( aj bezpodielovým ) k predmetného bytu\n\ndoposiaľ uhrádza žalovaný výlučne sám. Ani skutočnosť ,že žalobkyňa spoločnú domácnosť opustila\n( opak nepreukázala ) a to ešte pred rozvodom manželstva na základe vlastného rozhodnutia, bez\npreukázania viny zo strany žalovaného, a teda bez právneho dôvodu, nemôže zakladať hmotno-právne\npredpoklady vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného v zmysle ustanovení § 451 OZ\nresp. § 454 OZ. Odvolací súd aj v tejto časti rozhodnutia sa preto stotožňuje aj s právnymi závermi\nvyslovenými súdom prvej inštancie“ .\n8.2. Dovolací súd konštatuje, že odvolací súd posúdil predmetnú právnu otázku vecne správne.\nKonajúce súdy na základe dôkladne zhodnotených dôkazov a predchádzajúceho právoplatného\nrozhodnutia Krajského súdu v Prešove (v konaní o neodkladnom opatrení) bez akýchkoľvek pochybností\npreukázali, že žalobkyňa znáša dôsledky vlastného dobrovoľného rozhodnutia opustiť nehnuteľnosť.\nIšlo o skutkové otázky vyplývajúce z vykonaného dokazovania. Nebolo preukázané, že by bola z\nbytu fyzicky vytlačená alebo že by jej žalovaný výmenou zámkov protiprávne znemožňoval vstup.\nRozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 184/2010, na ktorý sa žalobkyňa odvolávala a ktorý\nsa aplikuje primárne na inštitút podielového spoluvlastníctva s determinovanými ideálnymi podielmi,\nna prejednávaný režim pred vyporiadaním BSM (kde podiely na veci zatiaľ neexistujú) nie je priamo\nmechanicky aplikovateľný bez preukázania prvku núteného vylúčenia z užívania. Rovnako je absolútne\nkľúčové zdôrazniť skutkový ráz prípadu, v ktorom si žalovaný nákladne plní všetky povinnosti z viazaných\núverov a platieb na spravovanie tohto bytu výlučne zo svojich zdrojov, pričom účasť žalobkyne na\nspráve a údržbe majetku úplne absentuje. Konštrukcia fiktívneho bezdôvodného obohatenia žalovaného\nza týchto okolností je v priamom a príkrom rozpore s princípom dobrých mravov a základnou logikou\nobčianskeho práva, pričom práve konanie o vyporiadanie BSM je jediným správnym rámcom, v ktorom\nsa tieto investície, úžitky a pasíva komplexne zúčtujú.\n9. Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm. f)\nCSP odmietol ako neprípustné, keďže nezistil odklon od ustálenej rozhodovacej praxe.\n10. Dovolací súd rozhodnutie o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žalovanej neodôvodňuje (§\n451 ods. 3 veta druhá CSP).\n11. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}