{"guid": "d3692e70-8c9d-456e-8f12-810c0a2b7e30:d917d40e-8393-491a-898c-011b06790bd9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8723200161.1", "spisova_znacka": "1Obdo/35/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/35/2025 z 13. 5. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. mája 2026, sp. zn. 1Obdo/35/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:8723200161.1", "identifikacne_cislo": "8723200161", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Sivák", "sudca_id": 292, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-sivak-292", "datum_vydania": "2026-05-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Náhrada škody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-373", "nazov": "§ 373 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-373", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-373"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-415", "nazov": "§ 415 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-415", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-415"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431", "nazov": "§ 431 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432", "nazov": "§ 432 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-373", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-382", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-415", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-431", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d917d40e-8393-491a-898c-011b06790bd9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8723200161.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:8723200161.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:8723200161.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Obdo/35/2025\n8723200161\n13. 05. 2026\nJUDr. Jana Hullová\nECLI:SK:NSSR:2026:8723200161.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hullovej a\nčleniek senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v spore žalobkyne HEBA, spol. s\nr.o., so sídlom Fr. Hečku 3906, 058 01 Poprad, IČO: 31 661 700, zastúpenej Advokátska kancelária JUDr.\nMarcel Mašan, s.r.o., so sídlom Dostojevského 3313/12, 058 01 Poprad, IČO: 36 858 935, proti žalovanej\nAkuAgro, s.r.o., so sídlom Rakúsy 101, 059 76 Rakúsy, IČO: 36 480 592, zastúpenej advokátom JUDr.\nAndrejom Patakym, so sídlom Hlavné námestie 2, 060 01 Kežmarok, o zaplatenie 6 935,22 eura s\npríslušenstvom, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. 3Cob/22/2024-54\nz 31. marca 2025, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie o d m i e t a .\nII. Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\nDoterajší priebeh konania\n1. Okresný súd Poprad (ďalej aj „súd prvej inštancie“) výrokom I. rozsudku č. k. 18Cb/3/2023-28 z 23.\noktóbra 2023 žalobu zamietol a výrokom II. priznal žalovanej proti žalobkyni náhradu trov konania v\nrozsahu 100 %.\n2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že medzi žalobkyňou a žalovanou bola\ndňa 1. októbra 2014 uzavretá zmluva o dielo, na základe ktorej sa žalovaná ako zhotoviteľka\nzaviazala vykonávať pre žalobkyňu ako objednávateľku kontrolnú a poradenskú činnosť v oblasti\npestovania poľnohospodárskych plodín v Obci H. (kontrola objemu jednotlivých prác vykonávaných\ntretími subjektami pre žalobkyňu). Žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila proti žalovanej náhradu\nškody v zmysle faktúry č. 2007009 z dôvodu, že žalovaná nevykonala práce s odbornou starostlivosťou.\nŽalovaná s uplatneným nárokom nesúhlasila s poukazom na to, že v spore nebolo preukázané porušenie\njej povinnosti, výška škody a príčinná súvislosť medzi škodou a porušením povinnosti. Poukázala na to,\nže žalobkyňa si mohla uplatniť svoj nárok voči tretím subjektom, ktorým uhrádzala faktúry, pričom pri ich\nvystavení musela vedieť, komu bolo zaplatené naviac za vykonané práce.\n3. Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 18Cb/83/2010 z 30. marca 2017 (ďalej aj „prvý rozsudok“)\nbola žaloba zamietnutá, pričom Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 1Cob/19/2018-347 z 24. januára\n2019 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s doplňujúcim rozsudkom a žalovanej priznal\nproti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj „NS SR“ alebo „dovolací súd“) č. k. 1Obdo/83/2021-428 z 20. októbra 2022 boli\nzrušené rozsudky súdov prvej a druhej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 5. septembra 2017\na vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s právnym názorom zaoberať sa v ďalšom\nkonaní žalobkyňou uplatneným nárokom na náhradu škody, t. j. zistiť (ne)splnenie predpokladov vzniku\n\nzodpovednosti za škodu v zmysle § 373 Obchodného zákonníka (ďalej aj „OBZ“), pričom žalobkyňa má\ndôkazné bremeno ohľadne preukázania, aké konkrétne povinnosti a v zmysle čoho (ktorého ustanovenia\nzmluvy, resp. vyplývajúce zo zákona) žalovaná porušila, v akej výške žalobkyni vznikla škoda a aká je\npríčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi porušením povinnosti žalovanej a vznikom škody na strane\nžalobkyne.\n4. Po vykonaní dokazovania súd prvej inštancie považoval žalobu za nedôvodnú. Konštatoval, že medzi\nzmluvnými stranami došlo k riadnemu uzavretiu zmluvy o dielo a žalobkyňa si uplatnila svoj nárok z\ntitulu náhrady škody. Poukázal ďalej na to, že v konaní nebolo preukázané, že zo strany žalovanej\ndošlo k porušeniu povinnosti zo záväzkového vzťahu, nakoľko z čl. 1 zmluvy o dielo nevyplýva, aké\nkonkrétne povinnosti mala žalovaná. Preukázané nebolo ani to, že žalovaná zodpovedá za vzniknutú\nškodu vo výške, v akej bola žalobkyňou uplatnená. V čase vzniku zmluvy o dielo žalovaná nemohla\npredvídať, čo presne bude predmetom kontrolnej činnosti, keďže konala na základe ústnych pokynov\nod žalobkyne a nemohla tiež predvídať, že niektoré práce budú vykonané tretími subjektmi viackrát\n(napríklad mulčovanie). Žalovaná tiež nemohla predvídať, aké podklady budú smerodajné pre žalobkyňu\npri vykonaní kontrolnej činnosti, a že základ pre fakturáciu, za ktorú zodpovedá žalobkyňa (a nie\nžalovaná), má byť zhodný s výmerou poľnohospodárskej pôdy žalobkyne. Žalovaná preto nemôže niesť\nzodpovednosť za predpokladaný vznik škody, ktorý si uplatnila žalobkyňa.\n5. Zmluva o dielo bola založená na dispozitívnej dohode zmluvných strán, ktoré ju podpísali s vedomím,\nže ju budú dodržiavať, pričom táto zmluva neodkazovala na inú dohodu. V čase zmluvného vzťahu mala\nžalobkyňa predvídať, že si tretie subjekty, ktoré vykonávali práce neadekvátne, budú uplatňovať inú\ncenu, ako bola dohodnutá a žalobkyňa bola zodpovedná za úhradu faktúr, ktoré boli od nej uplatňované\nči už zo strany žalovanej alebo tretích osôb a preto žalovaná nezodpovedá za vzniknutú škodu vo\nvýške, ako bola uplatnená. Vzhľadom na to, že medzi zmluvnými stranami ide o obchodnoprávny vzťah,\nnedošlo k premlčaniu uplatneného nároku na náhradu škody, a námietka premlčania, uplatnená v konaní\nžalovanou, nie je dôvodná. Keďže žalobkyni nevznikol nárok na zaplatenie uplatnenej istiny, nemohol\njej vzniknúť ani nárok z titulu omeškania s jej zaplatením. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie\nžalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa zásady úspechu v spore tak, že\nžalovanej priznal proti žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % (§ 255 ods. 1, § 262 a § 453\nods. 3 Civilného sporového poriadku - ďalej aj „CSP“).\n6. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom č. k. 3Cob/22/2024-54 z 31. marca\n2025 rozhodol tak, že výrokom I. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I.,\nvýrokom II. zmenil rozsudok v napadnutom výroku II. tak, že žalovanej priznal proti žalobkyni nárok\nna náhradu trov pôvodného konania v plnom rozsahu a žalobkyni priznal proti žalovanej náhradu trov\ndovolacieho konania v plnom rozsahu a výrokom III. žalovanej priznal proti žalobkyni nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\n7. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že tento prejednal odvolanie žalobkyne v\nrozsahu a z odvolacích dôvodov uplatnených žalobkyňou (§ 379 a § 385 CSP) a dospel k záveru,\nže odvolanie žalobkyne proti výroku I. vo veci samej nie je dôvodné. Žalobkyňa uplatnila odvolacie\ndôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel\nk nesprávnym skutkovým zisteniam) a § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Po preskúmaní skutkového stavu a právneho\nposúdenia veci súdom prvej inštancie - vo väzbe na uplatnené odvolacie dôvody - odvolací súd\nkonštatoval, že súd prvej inštancie v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie zistil skutkový stav a tento\naj vecne správne posúdil (výrok I.), preto rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).\nZdôraznil, že si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v podstatnom odkázal (§\n387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti výroku I. napadnutého rozhodnutia súdu prvej\ninštancie a k odvolacím námietkam žalobkyne uviedol nasledovné:\n8. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila proti žalovanej náhradu\nškody z obchodného záväzkového vzťahu v zmysle § 373 a nasl. OBZ. Predpokladom vzniku\nzodpovednosti je protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi, pričom existenciu\ntýchto predpokladov preukazuje poškodený (žalobkyňa). Podmienkou priznania nároku na náhradu\nškody je preukázanie jej rozsahu, pričom pri stanovení vzniku a rozsahu škody sa vychádza z tzv.\ndiferenčnej metódy, v zmysle ktorej je škodou v peniazoch vyčíslený rozdiel medzi hodnotou stavu\n\nmajetku poškodeného a hypotetického stavu, v ktorom by bol tento majetok, ak by nedošlo k škodovej\nudalosti. Príčinná súvislosť znamená, že medzi porušením povinnosti a vznikom škody musí byť vzťah\npríčiny a následku, t. j. škoda vznikla ako priamy následok porušenia určitej zmluvnej povinnosti zo\nstrany škodcu. Povinnosť nahradiť škodu podľa § 373 OBZ vznikne len vtedy, ak poškodený preukáže\nsplnenie zákonných predpokladov.\n9. Protiprávny úkon žalobkyňa videla v porušení zmluvnej povinnosti žalovanej, pričom odkazovala\npredovšetkým na písomnú zmluvu o dielo, uzavretú medzi stranami a v nej definované povinnosti\nžalovanej. Presný rozsah zmluvných povinností žalovanej bol však medzi stranami sporný (napríklad\nobjednávanie služieb tretích subjektov - v prípade ktorého žalobkyňa tvrdila, že služby objednávala\nžalovaná, čo však táto popierala). Rozsah škody žalobkyňa preukazovala sumou peňazí, ktorú svojim\nzmluvným partnerom zaplatila, avšak zaplatiť nemala, resp. mala zaplatiť menej, s ohľadom na tvrdené\nporušenie povinnosti žalovanej.\n10. Odvolací súd poukázal na to, že medzi stranami bola dňa 1. októbra 2004 uzavretá platná zmluva\no dielo, ktorej predmetom bol záväzok žalovanej (ako zhotoviteľky) vykonávať kontrolnú a poradenskú\nčinnosť v oblasti pestovania poľnohospodárskych plodín v katastri Obce H. a záväzok žalobkyne (ako\nobjednávateľky) zaplatiť jej dohodnutú odplatu. V čl. II. bola dohodnutá výška odplaty (cena) v sume\n250 Sk za hodinu výkonu, v čl. III., druhej vete bolo dohodnuté, že objednávateľka je povinná poskytnúť\nzhotoviteľke podklady potrebné na správne vykonávanie dohodnutej činnosti a v čl. III., prvej vete\nbolo uvedené, že zhotoviteľka splní svoj záväzok vykonať dohodnuté dielo podaním ústnej správy\no stave hospodárstva. Z uvedeného vyplýva, že predmetom záväzku zhotoviteľky bolo vykonávanie\nurčitej činnosti, avšak jej splnenie sa malo prejaviť aj vo výsledku, ktorým mala byť ústna správa\no stave hospodárstva. V konaní nebolo preukázané, že by zmluvné strany (okrem vyššie uvedenej\npísomnej zmluvy o dielo) uzavreli inú zmluvu, resp. písomný dodatok k zmluve o dielo. Ak sa zmluvné\nstrany rozhodli uzavrieť zmluvu o dielo s všeobecne definovaným obsahom (vrátane práv a povinností),\nuvedený právny úkon je síce prípustný, avšak rizikový z pohľadu uplatnenia prípadných nárokov.\n11. Povinnosť, na porušenie ktorej žalobkyňa poukazovala a od ktorej odvodzovala svoj nárok,\nšpecifikovala žalobkyňa len tak, že žalovaná zanedbala svoje povinnosti a činnosť vykonávala\nnedôsledne. Žalobkyňa mala pritom za to, že žalovaná mala na základe zmluvy o dielo vykonávať\nnasledujúce činnosti: odsúhlasovanie rozsahu vykonaných prác, odsúhlasovanie podkladov pre\nfakturáciu, odsúhlasovanie prác: sejba, diskovanie a mulčovanie, príprava a kontrola podkladov\nv súvislosti s vykonaním poľnohospodárskych prác, objednávanie služieb na vykonávanie prác v\nsúvislosti so zakladaním úrody, zberom úrody a dodržiavaním agrotechnických termínov pri pestovaní\npoľnohospodárskych plodín, technické ošetrovanie plodín pri pestovaní a kontrola kvality objemu\nvykonaných prác. Žalobkyňa tiež poukazovala na to, že vo faktúrach žalovanej je uvedený rozsah prác,\nktoré žalovaná poskytovala. K uvedenému odvolací súd uviedol, že v samotnej zmluve o dielo bol\nuvedený rozsah prác, na ktoré sa žalovaná zaviazala, len všeobecným spôsobom, nie presne v rozsahu,\nako uvádzala žalobkyňa. Žalovaná v konaní potvrdila, že na základe zmluvy o dielo vykonávala kontrolu\na riadenie prác (orba, sejba, mulčovanie) a že mala ústne dohody so žalobkyňou. Obsahom súdneho\nspisu bola len jedna faktúra (vystavená žalovanou žalobkyni), ktorá je založená v spise na č. l. 69, v ktorej\nje za cenu dohodnutú v zmluve (250 Sk) uvedený rozsah prác - poradenské služby v poľnohospodárstve\n(ktorej prílohou bol výkaz prác s obsahom, najmä kontrola mulčovania). Iná faktúra nebola založená do\nsúdneho spisu. Iný rozsah predmetu diela v konaní preukázaný nebol.\n12. Pokiaľ rozsah škody žalobkyňa špecifikovala tak, že má ísť o (peniazmi vyjadrený) rozdiel\nvo výmerách, na ktorých mohlo dôjsť k činnostiam vykonávaným tretími osobami a na ktorých\nskutočne tretie osoby vykonávali činnosti (tvrdiac, že táto výmera bola väčšia, než výmera pôdy,\nktorú celkovo žalobkyňa obhospodarovala), musela by primárne preukázať celkový rozsah pôdy, ktorý\nobhospodarovala, rozsah pôdy, na ktorom vykonávali poľnohospodárske činnosti tretie osoby, ako aj\nskutočnosť, že rozsah tretími osobami vykonaných a fakturovaných činností môže byť maximálne v\nrozsahu výmery pôdy, ktorú obhospodarovala žalobkyňa. Okrem toho by samozrejme musela preukázať,\nže k uvedenému rozdielu, ktorý sa odrazil vo fakturáciách tretích osôb žalobkyni, došlo porušením\npovinnosti žalovanej a v príčinnej súvislosti s uvedeným.\n13. Žalobkyňa na preukázanie vzniku škody a jej rozsahu založila do spisu rôzne podklady (napr.\nvýkazy prác, faktúry tretích osôb žalobkyni, vlastné tabuľky s výpočtom rozdielu výmeru), avšak uvedené\n\npodklady (vrátane znaleckého posudku vypracovaného v konaní) nepreukazujú rozsah vzniknutej škody.\nZa absolútne nepreukázanú je potrebné považovať skutočnosť, že tretie osoby mohli vykonávať svoje\nčinnosti len v rozsahu maximálnej výmery pôdy žalobkyne. V konaní tiež nebolo preukázané, čo\nbolo obsahom dohody medzi žalobkyňou a tretími osobami. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho\nrozhodnutia správne uviedol, že žalovaná nemohla (s poukazom na zmluvnú úpravu jej povinností)\nzodpovedať za výmery poľnohospodárskej pôdy, ktorá bola obrábaná.\n14. Odvolací súd ďalej poukázal na to, že ak mala žalobkyňa pochybnosti o správnosti fakturovaných\nčiastok, nemala ich tretím subjektom zaplatiť. Žalobkyňa v konaní uviedla (čl spisu 159), že si overovala\nu žalovanej vykonanie prác telefonicky, pričom na pojednávaní dňa 21. septembra 2023 konateľka\nžalobkyne uviedla, že po niekoľkých dňoch od vykonania prvej služby mala pochybnosti ohľadom\nvýmery pôdy, avšak vzhľadom na priateľský vzťah so žalovanou, to neriešila. K uvedenému odvolací\nsúd podotkol, že napriek tomu, že žalobkyňa mala pochybnosti o správnosti fakturácie zo strany tretích\nsubjektov, predložené faktúry uhrádzala, a teda si nesplnila prevenčnú povinnosť, ktorú aj pre oblasť\nobchodnoprávnych vzťahov upravuje § 415 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) a ktorá vylučuje\nnárok na náhradu škody podľa § 382 OBZ. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie,\nže v konaní nebolo preukázané porušenie povinnosti žalovanej a vznik škody a že žalobkyňa neuniesla\ndôkazné bremeno na preukázanie svojho nároku na náhradu škody.\n15. Odvolací súd nevylúčil tvrdenie žalovanej, že činnosti ako napr. mulčovanie a diskovanie je možné\nvykonávať na určitej ploche aj opakovane, čo potvrdil aj znalec v znaleckom posudku a následne\nvo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 4. júna 2015. Žalobkyňa okrem nepreukázania porušenia\npovinností zo strany žalovanej tiež nepreukázala, čo bolo obsahom dohôd s tretími osobami, t. j. v\nčom presne mal spočívať záväzok tretích subjektov a v akom rozsahu (v akej frekvencii, na akej\nploche) mali vykonávať činnosti ako napr. mulčovanie a diskovanie. S poukazom na uvedené nebolo\nmožné vyhodnotiť žalobkyňou predložené dôkazy ako postačujúce na konštatovanie vzniku škody a\nzodpovednosti žalovanej za ňu.\n16. Za neopodstatnenú považoval odvolací súd odvolaciu námietku, že súd prvej inštancie nerešpektoval\nprávny názor vyslovený dovolacím súdom v jeho kasačnom uznesení. Poukázal na to, že výrok\nrozhodnutia súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby je vecne správny a vychádza z dostatočne\nzisteného skutkového stavu, pričom v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú\nnámietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci.\nOdvolací súd tiež poukázal na to, že žalobkyňa si proti žalovanej neuplatnila nároky z vád diela, aj keď\nmohla (čo konštatoval aj dovolací súd v odseku 26 odôvodnenia jeho rozhodnutia). S poukazom na §\n440 ods. 2 OBZ a zásadu, že iné následky porušenia povinností (vrátane nárokov z vád) majú prednosť\npred nárokom na náhradu škody, odvolací súd konštatoval, že nárok na náhradu škody žalobkyne proti\nžalovanej by ani z tohto dôvodu nemohol vzniknúť.\n17. Odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II. o trovách konania tak, že žalovanej\npriznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov pôvodného konania v plnom rozsahu a žalobkyni priznal\nproti žalovanej náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu. Poukázal na záver vyjadrený v\nuznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ÚS SR“) sp. zn. I. ÚS 453/2019 z 19. novembra\n2019, že zásada úspechu nevylučuje rôzny pomer úspechu v jednotlivých fázach konania. Uviedol, že\nprvým rozsudkom súdu prvej inštancie bola žaloba zamietnutá, pričom odvolací súd rozsudok súdu\nprvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Druhým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu\nzamietol, pričom odvolací súd uvedený rozsudok potvrdil a žalovanej priznal nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania proti žalobkyni v plnom rozsahu. Na základe dovolania žalobkyne však dovolací\nsúd zrušil druhé rozhodnutie súdu prvej inštancie a rozhodnutie odvolacieho súdu, teda v dovolacom\nkonaní bola úspešnou stranou sporu žalobkyňa. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol\npodľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP tak, že žalovanej ako úspešnej strane sporu priznal\nproti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nDovolanie\n18. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie podľa § 421\nods. 1 písm. a) CSP, teda pre nesprávne právne posúdenie veci. Navrhla, aby dovolací súd rozhodnutia\n\nodvolacieho súdu a súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvej inštancie a priznal\nžalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.\n19. Dovolateľka poukázala na to, že súdy nižšej inštancie sa neriadili pokynom dovolacieho súdu v\nuznesení sp. zn. 1Obdo/83/2021 z 20. októbra 2022 (ďalej aj „kasačné uznesenie“ alebo „zrušujúce\nuznesenie“). Napriek tomu, že z vykonaného dokazovania (po zrušení veci dovolacím súdom) bolo\npreukázané, že medzi ňou a žalovanou existoval právny vzťah, na základe ktorého žalovaná vykonávala\npráce, za ktoré opakovane vystavovala faktúry, žalovaná účelovo tvrdila, že nevedela, aké práce má\nvykonávať pre dovolateľku. Z jednotlivých faktúr a z rozpisu prác k nim, bolo preukázané, aké práce\nžalovaná vykonávala a že tieto práce - kontrola fakturácie prác vykonávaných dodávateľským spôsobom\npre dovolateľku, vrátane ich kvality a objemu - spadali do predmetu zmluvy o dielo. Napriek existencii\ntýchto faktúr a ich zdokladovaniu v spore si súdy oboch inštancií nekriticky osvojili argumentáciu\nžalovanej, že nevedela, aké práce má vykonať pre dovolateľku. Žalovaná však nevedela vysvetliť, na\nzáklade čoho potom vystavovala faktúry dovolateľke a prijímala plnenie za prácu. Došlo tak k porušeniu\npráva dovolateľky na spravodlivý proces, keďže súdy sa nevysporiadali s tvrdením, ktoré je základom\nžaloby, a to že žalovaná nedôsledne vykonávala svoje povinnosti, pričom dôkazným bremenom súdy\nnezákonne zaťažili dovolateľku, od ktorej vyžadovali, aby preukázala, ktoré práce neboli vykonané\nnapriek tomu, že žalovaná povolila ich fakturáciu tretiemu subjektu, v dôsledku čoho vznikla škoda.\nDovolateľka ďalej uviedla, že znaleckým posudkom preukázala, že práce boli vykonané vo väčšom\nrozsahu, ako mohli byť vykonané, pretože tieto práce boli fakturované na plochu, ktorá prevyšovala\nvýmeru pozemkov, ktoré sú obhospodarované dovolateľkou. Žalovaná sa bránila tým, že niektoré práce\nmohli byť vykonávané opakovane, avšak súdy vyžadovali od dovolateľky, aby ona preukázala, ktoré\npráce boli vykonané naviac, čím nezákonne preniesli dôkazné bremeno na dovolateľku.\n20. Podľa názoru dovolateľky došlo konaním zo strany súdov k porušeniu CSP, keďže ona preukázala, že\nrozsah fakturovaných prác bol väčší, ako výmera ňou obhospodarovaných pozemkov. Bolo povinnosťou\nžalovanej preukázať, že na niektorých parcelách boli vykonané práce opakovane, teda boli fakturované\ndôvodne, ako tvrdila. Miesto toho súdy nekriticky uverili tvrdeniu žalovanej, že niektoré parcely boli\nobhospodarované (napr. osiate, diskované, orané a podobne) opakovane, čím porušili právo dovolateľky\nna spravodlivý súdny proces, keďže sa neriadili pokynom NS SR vysloveným v jeho kasačnom uznesení\nz 20. októbra 2022.\n21. Dovolateľka uviedla, že v rozhodnutí odvolacieho súdu absentuje odôvodnenie, na základe akých\ndôkazov súd uveril tvrdeniu žalovanej, že táto nevedela, aké práce má vykonávať na základe zmluvy o\ndielo, že uvedené práce neodsúhlasila, neobjednala, resp. že tieto práce boli vykonávané na tých istých\npozemkoch opakovane bez toho, aby musela predložiť relevantné dôkazy. Tieto tvrdenia boli v rozpore\ns vykonanými dôkazmi, t. j. zmluvou o dielo a znaleckým posudkom, ktorý preukázal fakturáciu väčšieho\nobjemu prác, ako mohli byť v skutočnosti vykonané. Odôvodnenia rozhodnutí súdov sú arbitrárne a\nnepreskúmateľné.\n22. K dovolaniu žalobkyne sa žalovaná písomne nevyjadrila.\nKonanie na dovolacom súde\n23. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie bolo\npodané včas oprávnenou osobou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),\nzastúpenej v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443\nCSP a contrario) zisťoval najskôr to, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť\ntýmto mimoriadnym opravným prostriedkom.\n24. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\n25. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho\nsúdu o prípustnosti dovolania a až následným, sekundárnym záverom, týkajúcim sa jeho dôvodnosti.\nNa to, aby dovolací súd mohol pristúpiť k vecnému prejednaniu dovolania musia byť splnené podmienky\nprípustnosti dovolania, ktoré vyplývajú z § 420, resp. § 421 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania,\nt. j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi a aby tieto dôvody\n\nboli vymedzené spôsobom uvedeným v § 431, resp. § 432 CSP. Otázka posúdenia, či sú alebo nie\nsú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí výlučne do právomoci\ndovolacieho súdu.\n26. Z dovolania vyplýva, že dovolateľka vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z § 421 ods. 1 písm. a)\nCSP (nesprávne právne posúdenie veci), avšak z obsahu dovolania je zrejmé, že dovolateľka namieta\nvady odôvodnenia rozhodnutí súdov oboch nižších inštancií (nedostatočné odôvodnenie, arbitrárnosť\na nepreskúmateľnosť odôvodnení), čo obsahovo zodpovedá dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm.\nf) CSP v spojení s § 431 CSP. Ide o prípad dovolania prípustného z dôvodu tzv. vady zmätočnosti\n(závažného procesného pochybenia súdu), spočívajúcej v tom, že odvolací súd svojim nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n27. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n28. Podľa § 431 ods. 1, 2 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v\nkonaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,\nv čom spočíva táto vada.\n29. Relevantnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP\nsú: zásah súdu do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci\nprocesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej\nmiere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces\nsa rozumie nesprávny (vadný, zmätočný) procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom\nporušení kogentných procesných ustanovení, ktorý sa vymyká zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho\nrámca a ktorý tak zároveň znamená porušenie Ústavou Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava SR“)\nzaručených procesných práv, spojených so súdnou ochranou práva. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP\nzakladá prípustnosť dovolania len v tom prípade, ak miera porušenia procesných práv strany v dôsledku\nnesprávneho procesného postupu súdu dosiahla značnú, resp. výraznú intenzitu porušenia jej práva na\nspravodlivý proces.\n30. Obsahom práva na spravodlivý proces (článok 46 ods. 1 Ústavy SR) je umožniť každému, bez\nakejkoľvek diskriminácie, reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo\nveci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia\nskutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a\nprávne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý\nby poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí\nprávo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, hodnotením dôkazov a ani\nprávo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade\ns jej požiadavkami (IV. ÚS 22/04, I. ÚS 50/04).\nK uplatnenému dovolaciemu dôvodu\n31. Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľka nesúhlasí so skutkovými závermi súdov oboch nižších\ninštancií, ako aj s hodnotením dôkazov na súde prvej inštancie. Dovolateľka vytýkala súdom, že\n„nezákonne preniesli dôkazné bremeno“ na ňu a nekriticky si osvojili argumentáciu žalovanej, že\nnevedela, aké práce má vykonávať na základe zmluvy o dielo, hoci na základe ňou vystavených faktúr\nprijímala od dovolateľky odmenu za vykonané práce. Podľa jej názoru vykonaným dokazovaním bolo\npreukázané (zmluvou o dielo, faktúrami a rozpisom prác k nim, znaleckým posudkom), aké práce spadali\ndo náplne zmluvy o dielo, ktoré mala žalovaná vykonávať, že svoje povinnosti vykonávala nedôsledne,\npretože práce, ktorých rozsah a kvalitu mala žalovaná kontrolovať, boli fakturované tretími subjektmi vo\nväčšom rozsahu, ako mohli byť vykonané, keďže boli vyfakturované na plochu, ktorá prevyšovala výmeru\npozemkov, ktoré boli obhospodarované dovolateľkou, čím jej bola spôsobená škoda minimálne 6 900\neur tak, ako bola vyčíslená v rámci súdneho konania. Podľa názoru dovolateľky súdy spochybnili všetky\n\ndôkazy ňou predložené, avšak nekriticky si osvojili tvrdenia žalovanej ako napr. že niektoré parcely boli\nosiate, diskované, orané a podobne opakovane a nežiadali od žalovanej na preukázanie jej tvrdení\npredložiť relevantné dôkazy. Dovolateľka tiež namietala, že súdy oboch nižších inštancií sa neriadili\npokynom dovolacieho súdu vysloveným v jeho kasačnom uznesení sp. zn. 1Obdo/83/2021 z 20. októbra\n2022.\n32. Podľa názoru dovolacieho súdu koncipovala dovolateľka svoje dovolanie ako „ďalšie odvolanie“, keď\nopätovne v ňom uviedla tie isté námietky, ako v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, resp.\nv konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa však odvolací súd v dovolaním napadnutom rozhodnutí\nriadne vysporiadal a uviedol k nim dostatočnú a relevantnú argumentáciu vo vzťahu k zistenému\nskutkovému stavu a právnemu posúdeniu veci.\n33. Dovolací súd poukazuje na to, že predmetom dovolacieho konania je prieskum dovolaním\nnapadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu z 31. marca 2025, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie súdu\nprvej inštancie vo veci samej v napadnutom výroku I., ktorým bola žaloba zamietnutá. Nesúhlasí s\ntvrdením dovolateľky, že súdy nižšej inštancie sa neriadili pokynom dovolacieho súdu v jeho kasačnom\nuznesení z 20. októbra 2022, ktorým boli rozhodnutia oboch súdov nižšej inštancie zrušené, keďže súdy\nsa v odôvodnení svojich rozhodnutí argumentačne nevysporiadali s uplatneným nárokom žalobkyne\nna náhradu škody podľa § 373 a nasl. OBZ. Po zrušení rozhodnutí súdov prvej a druhej inštancie\ndovolacím súdom a vrátení veci na ďalšie konanie súdu prvej inštancie postupovali súdy oboch nižších\ninštancií v intenciách právneho názoru vysloveného dovolacím súdom v jeho zrušujúcom uznesení z 20.\noktóbra 2022, zaoberali sa už žalobkyňou uplatneným nárokom na náhradu škody podľa § 373 a nasl.\nObchodného zákonníka, pričom v odôvodneniach svojich rozhodnutí uviedli dostatočné, argumentačne\nkonzistentné a právne odôvodnené argumenty, ktoré viedli k záveru o nedôvodnosti žalobkyňou podanej\nžaloby na náhradu škody proti žalovanej v zmysle § 373 a nasl. Obchodného zákonníka (nepreukázanie\nsplnenia všetkých predpokladov vyžadovaných zákonom pre vznik zodpovednosti žalovanej za škodu,\nktorými sú : protiprávny úkon žalovanej, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom\na vznikom škody). Dovolací súd už v kasačnom uznesení uviedol, že dôkazné bremeno v spore\nspočíva na žalobkyni, ktorá ako dominus litis musí preukázať ňou uplatnený nárok na náhradu škody.\nZ odseku 26 odôvodnenia kasačného uznesenia vyplýva, že úlohou žalobkyne v sporovom konaní\nje preukázať, aké konkrétne povinnosti a v zmysle akého zákonného ustanovenia alebo zmluvného\nustanovenia žalovaná porušila, v akej výške žalobkyni vznikla škoda a aká je príčinná súvislosť medzi\nporušením povinnosti žalovanej a vznikom škody na strane žalobkyne. Uvedenými predpokladmi nároku\nna náhradu škody sa odvolací súd zaoberal v odsekoch 22 až 33 odôvodnenia rozhodnutia (ktoré\nnebude dovolací súd opätovne opakovať), v ktorých uviedol podrobne svoju argumentáciu, z ktorej\nje zrejmé, že žalobkyňa nepreukázala splnenie všetkých zákonom vyžadovaných predpokladov pre\nvznik zodpovednosti žalovanej za škodu, ktorú si uplatnila podanou žalobou v sume 6 935,22 eur, v\ndôsledku čoho v spore neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie ňou uplatneného nároku na náhradu\nškody podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Dovolací súd nesúhlasí s dovolacou námietkou,\nže súdy v spore nezákonne preniesli dôkazné bremeno na preukázanie nároku na náhradu škody na\nžalobkyňu. Opätovne uvádza, že v sporovom konaní spočíva dôkazné bremeno na žalobkyni, ktorá\nje povinná preukázať dôvodnosť ňou uplatnenej žalovanej pohľadávky s príslušenstvom, ktorou sa\npodanou žalobou domáha proti žalovanej.\n34. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že medzi žalobkyňou a žalovanou\nbola uzavretá zmluva o dielo v písomnej forme podľa Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bol\nzáväzok žalovanej ako zhotoviteľky vykonávať kontrolnú a poradenskú činnosť v oblasti pestovania\npoľnohospodárskych plodín v katastri Obce H., pričom zhotoviteľka splní svoj záväzok (vykoná\ndohodnuté dielo) podaním ústnej správy o stave hospodárstva, z čoho je zrejmé, že predmetom záväzku\nzhotoviteľky bolo síce vykonávanie určitej činnosti, avšak jej splnenie sa malo prejaviť vo výsledku,\nktorým mala byť ústna správa o stave hospodárstva. V konaní nebolo preukázané, že by zmluvné strany\n- okrem písomnej zmluvy o dielo - v súvislosti s činnosťou žalovanej (od porušenia ktorej žalobkyňa\nodvodzovala svoj nárok na náhradu škody) uzavreli inú zmluvu, resp. písomný dodatok k zmluve o\ndielo. Uzavretie písomnej zmluvy o dielo s všeobecne definovaným obsahom práv a povinností, ktorých\nrozsah - najmä vo vzťahu k žalovanej - bol upravený vo veľmi obmedzenej miere, bolo rizikové, keďže\nv samotnej zmluve o dielo bol rozsah prác, na ktoré sa žalovaná zaviazala, uvedený len všeobecným\nspôsobom. Žalobkyni sa v konaní nepodarilo preukázať porušenie konkrétnej povinnosti (či už zmluvnej\nalebo zákonnej) žalovanej, ktorá by bola v príčinnej súvislosti so vznikom konkrétnej škody, ktorá vznikla\n\nžalobkyni a bola ňou uplatnená v sume 6 935,22 eur. Žalobkyňa preto v spore neuniesla dôkazné\nbremeno na preukázanie ňou uplatneného nároku. K tomu dovolací súd dodáva, že nepreukázanie\nuž jedného predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu postačuje na záver, že žalobkyňa v spore\nneuniesla dôkazné bremeno.\n35. V posudzovanom prípade žalobkyňa nepreukázala porušenie konkrétnej povinnosti žalovanej,\nvyplývajúcej či už zo zmluvy o dielo alebo z Obchodného zákonníka, v dôsledku ktorej mala žalobkyni\nvzniknúť ňou uplatnená škoda 6 935,22 eur. Žalobkyňa potom nepreukázala ani príčinnú súvislosť medzi\nporušením konkrétnej povinnosti žalovanej a vznikom škody na strane žalobkyne. Uvedené zistenie\npostačovalo pre záver súdov nižšej inštancie, že žalobkyňa v spore neuniesla dôkazné bremeno, pretože\nnepreukázala splnenie všetkých zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovanej za škodu\nv sume 6 935,22 eur. Táto škoda mala vzniknúť tým, že žalobkyňa zaplatila tretím osobám na základe\nnimi vystavených faktúr za poľnohospodárske práce, ktoré podľa jej tvrdenia boli vykonané v menšom\nrozsahu, než boli tretími osobami vyfakturované žalobkyni, pričom kontrolovať práce vykonávané tretími\nsubjektami mala žalovaná na základe písomnej zmluvy o dielo, uzavretej so žalobkyňou. K uvedenému\ndovolací súd uvádza, že v posudzovanom prípade je potrebné rozlišovať právny vzťah založený\npísomnou zmluvou o dielo medzi žalobkyňou a žalovanou a právny vzťah medzi žalobkyňou a tretími\nosobami, ktoré pre žalobkyňu vykonávali poľnohospodárske práce, za ktoré im žalobkyňa uhrádzala\ncenu na základe nimi vystavených faktúr, ktoré podľa jej tvrdenia boli vystavené vo vyššej hodnote ako\nmali byť, keďže rozsah prác nimi vyfakturovaných nemohol byť zrealizovaný v takom rozsahu, ako bol.\nDovolací súd súhlasí s názorom odvolacieho súdu, že v konaní nebolo preukázané konkrétne porušenie\npovinností žalovanej zo záväzkového vzťahu založeného medzi žalobkyňou a žalovanou na základe\npísomnej zmluvy o dielo, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti so žalobkyňou uplatnenou škodou v sume 6\n935,22 eur, pretože žalobkyňa nepreukázala, aká konkrétna povinnosť žalovanej (či už vyplývajúca zo\nzmluvy o dielo alebo zo zákona) bola žalovanou porušená. Tvrdenie žalobkyne nebolo preukázané ňou\npredloženými listinnými dôkazmi, keďže už samotná písomná zmluva o dielo neobsahovala vymedzenie\nkonkrétnych povinností žalovanej vo vzťahu k predmetu zmluvy o dielo, ktorou bol založený obchodný\nzáväzkový vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou. V odseku 30 odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd\ntiež uviedol, že pokiaľ mala žalobkyňa pochybnosti o správnosti fakturovaných čiastok vo vzťahu k tretím\nosobám, nemala tieto faktúry zaplatiť. Konateľka žalobkyne na pojednávaní dňa 21. septembra 2023\nuviedla, že už po niekoľkých dňoch od vykonania prvej služby mala pochybnosti vo vzťahu k rozsahu\nvykonaných prác tretími subjektami, avšak vzhľadom na priateľský vzťah so žalovanou, uvedené\nnezrovnalosti neriešila, ale faktúry uhrádzala. Správny je potom aj záver odvolacieho súdu, že samotná\nžalobkyňa si nesplnila prevenčnú povinnosť, ktorá aj pre obchodnoprávne vzťahy vyplýva z § 415 OZ a\nvylučuje nárok na náhradu škody podľa § 382 Obchodného zákonníka. Rovnako správne odvolací súd v\nodseku 35 odôvodnenia rozhodnutia poukázal na to, že v rámci obchodnoprávneho vzťahu založeného\nmedzi žalobkyňou a žalovanou písomnou zmluvou o dielo si žalobkyňa voči žalovanej neuplatnila žiadny\nnárok z vád (hoci takýto nárok si mala voči žalovanej uplatniť), keďže podľa jej tvrdenia žalovaná svoje\npovinnosti zo zmluvy o dielo nevykonávala v kvalite a rozsahu, aké požadovala žalobkyňa.\n36. Podľa názoru dovolacieho súdu, skutkové a právne závery odvolacieho súdu sú v dovolaním\nnapadnutom rozhodnutí odôvodnené vyčerpávajúcim spôsobom, zrozumiteľne a presvedčivo. Odvolací\nsúd logicky a dostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré bolo potrebné potvrdiť rozhodnutie súdu\nprvej inštancie (ktorým bola žaloba žalobkyne zamietnutá). Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu\nnie je možné považovať za svojvoľné, resp. arbitrárne, nakoľko odvolací súd sa v ňom zaoberal všetkými\nrelevantnými odvolacími námietkami a argumentmi žalobkyne (ktoré opätovne uviedla i v dovolaní) a\njeho závery sú logické, argumentačne konzistentné a právne odôvodnené. Procesný postup odvolacieho\nsúdu, ale aj súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu ich rozhodnutí, prebiehal v zmysle právnej\núpravy Civilného sporového poriadku. Žalobkyňa mala možnosť zúčastniť sa na úkonoch súdu prvej\ninštancie a proti jeho rozhodnutiu podať odvolanie, čo aj urobila. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej\ninštancie ako vecne správne potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP, keď sa v celom rozsahu stotožnil so\nskutkovými zisteniami a právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie, ktorý žalobu žalobkyne\nzamietol pre neunesenie dôkazného bremena v spore. Dovolací súd preto konštatuje, že odôvodnenie\nrozhodnutia odvolacieho súdu, opierajúce sa v podstatnej časti o odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej\ninštancie (ktoré z hľadiska obsahového s ním tvorí jeden organický celok), zodpovedá zákonným\npožiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (§ 393 ods. 1, 2 CSP). Odvolací súd k\nodvolacím námietkam žalobkyne uviedol svoju argumentáciu v súlade so skutkovým a právnym stavom\nzisteným súdom prvej inštancie a vyplývajúcim z obsahu spisu. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov zo\n\nstrany súdov oboch inštancií bolo vykonané v súlade s § 191 CSP a princípom voľného hodnotenia\ndôkazov, upravených v článku 15 CSP. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu\nvyplýva, že žalobkyňou uplatnený nárok na zaplatenie sumy 6 935,22 eur s prísl., uplatnený proti\nžalovanej z titulu náhrady škody podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, nebol žalobkyňou právne\nrelevantným a postačujúcim spôsobom preukázaný. Za tejto procesnej situácie je preto správny záver\nodvolacieho súdu, že žalobkyňa ohľadne ňou uplatnenej pohľadávky neuniesla dôkazné bremeno, v\ndôsledku čoho jej žaloba bola súdom prvej inštancie dôvodne zamietnutá.\n37. Dovolací súd poukazuje na ustanovenie § 442 CSP, podľa ktorého je dovolací súd viazaný skutkovým\nstavom tak, ako ho zistil odvolací súd, z čoho vyplýva, že skutkový stav veci zistený odvolacím súdom\nv zásade nepodlieha prieskumu v dovolacom konaní. Dovolací súd nie je oprávnený preskúmavať\nsprávnosť a úplnosť skutkových zistení súdov nižšej inštancie už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený\nprehodnocovať vykonané dôkazy (na rozdiel od súdov prvej a druhej inštancie), keďže v dovolacom\nkonaní je dokazovanie vylúčené. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových\nzistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie a ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. V\nzásade teda platí, že neúplnosť, resp. nesprávnosť skutkových zistení súdov oboch nižších inštancií\na nesúhlas s dokazovaním vykonaným na súde nižšej inštancie nezakladá vadu konania v zmysle §\n420 písm. f) CSP, pretože to nemožno považovať za znemožnenie uplatnenia procesných oprávnení\nstrán sporu. Určitou výnimkou môže byť len taká situácia, kedy by zistenie skutkového stavu prima facie\nbolo natoľko chybné, že by k nemu súd pri rešpektovaní zásad hodnotenia dôkazov nemohol nikdy\ndospieť alebo by zo strany súdu nižšej inštancie išlo o také vyhodnotenie dôkazov, ktoré by bolo natoľko\nsvojvoľné, že by z neho vyplývali neprípustné a nelogické závery obsiahnuté v súdnom rozhodnutí, ktoré\nby boli v rozpore s obsahom spisu. O takúto situáciu sa však v posudzovanom prípade nejedná, keďže\nskutkový a právny stav veci bol na základe vykonaného dokazovania súdmi nižšej inštancie zistený\nsprávne so záverom, že žalobkyňa, na ktorej spore spočívalo dôkazné bremeno, toto neuniesla, pretože\nnepreukázala splnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktorú si uplatnila voči\nžalovanej v sume 6 935,22 eur s príslušenstvom tak, ako je už vyššie konštatované.\n38. Na súde prvej inštancie bolo vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré sú uvedené v odseku 9\nodôvodnenia rozhodnutia, vrátane znaleckého posudku č. 20/2014 (ktorý bol doplnený o výsluch znalca\nIng. Bc. Tichomíra Bučka - odsek 10 odôvodnenia), pričom výsledkom vykonaného dokazovania nie je\npreukázanie porušenia konkrétnej povinnosti žalovanej, ktorá by bola v príčinnej súvislosti so vznikom\nškody žalobkyne v sume 6 935,22 eura, ako to v konaní tvrdila žalobkyňa. Aj z výpovede znalca na\npojednávaní dňa 4. júna 2015 (zápisnica o pojednávaní je založená v spise na č. l. 253 a nasl.) vyplýva,\nže niektoré práce na pozemkoch mohli byť realizované dvakrát alebo viackrát, resp. niektoré práce „boli\nvykonané proti zdravému rozumu“ ako napr. najskôr sejba a potom diskovanie. Z výpovede znalca na\npojednávaní, ako aj zo znaleckého posudku č. 20/2014 tiež vyplýva, že v jednotlivých príkazoch na\nprácu a výkazoch prác nie sú uvedené niektoré základné údaje (nedostatky jednotlivých príkazov prác a\nzákazkových listov sú uvedené na stranách 6 až 13 znaleckého posudku a v jeho závere pri jednotlivých\nprácach - diskovanie, sejba, mulčovanie). K tomu dovolací súd dopĺňa, že aj keď zo záveru znaleckého\nposudku vyplýva rozdiel prác vyfakturovaných tretími osobami žalobkyni oproti skutočnej výmere ornej\npôdy obhospodarovanej žalobkyňou, nie je možné z toho vyvodiť záver prezentovaný žalobkyňou, že za\nškodu uplatnenú žalobkyňou zodpovedá žalovaná, pretože vznikla porušením jej povinnosti (zmluvnej\nalebo zákonnej), vyplývajúcej zo záväzkového vzťahu, založeného medzi žalobkyňou a žalovanou na\nzáklade písomnej zmluvy o dielo.\n39. S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd uzaviera, že v danom prípade nezistil žiadnu vadu\nzmätočnosti, resp. taký procesný postup súdov nižšej inštancie, ktorý by bol v rozpore s CSP a jeho\nnásledkom by bolo závažné porušenie procesného práva žalobkyne, ktoré by v dôsledku svojej intenzity\na relevantnosti znamenalo porušenie jej práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP. Z\nuvedeného dôvodu nie je daná procesná prípustnosť dovolania žalobkyne podľa § 420 písm. f) CSP.\nDovolací súd preto dovolanie žalobkyne odmietol podľa § 447 písm. f) CSP.\n40. Len pre úplnosť dovolací súd uvádza, že dovolateľka podala dovolanie explicitne podľa § 421\nods. 1 písm. a) CSP, ktoré upravuje prípustnosť dovolania pre nesprávne právne posúdenie veci v\nprípade, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa\nodvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Napriek označeniu tohto\ndovolacieho dôvodu dovolateľka v dovolaní neuviedla žiadnu argumentáciu, týkajúcu sa nesprávneho\n\nprávneho posúdenia veci odvolacím súdom, vrátane vymedzenia kľúčovej, rozhodujúcej právnej otázky,\npri riešení ktorej sa mal odvolací súd odchýliť od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\nJej argumentácia preto nespĺňa kritérium vymedzenia právnej otázky, zameranej na interpretáciu\nkonkrétneho právneho predpisu, ale (tak, ako už vyššie konštatoval dovolací súd) sa z obsahovej stránky\ntýka skutkových záverov súdov nižšej inštancie a dovolateľkou vlastného chápania skutkových zistení,\nresp. spochybňovania výsledkov vykonaného dokazovania, čo však nezakladá dôvod prípustnosti\ndovolania podľa § 421 ods. 1 CSP. Záver o neprípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP\npri riešení tzv. skutkových otázok zaujal dovolací súd už vo svojich skorších rozhodnutiach (viď\nnapr. uznesenia NS SR sp. zn. 1Obdo/45/2017, sp. zn. 1Obdo/47/2017, sp. zn. 5Obdo/22/2017).\nTakéto vymedzenie dovolacieho dôvodu, majúce podobu polemiky so skutkovými zisteniami súdov,\nnezodpovedá požiadavkám ustanovenia § 432 CSP, podľa ktorého je dovolateľ povinný uviesť právne\nposúdenie veci, ktoré považuje za nesprávne a v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia\nodvolacím súdom. Dovolací súd preto vychádzal z obsahu dovolania a uplatnených dovolacích\nnámietok dovolateľky a uskutočnil dovolací prieskum vo vzťahu k dovolaním napadnutému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu (v spojení aj s rozhodnutím súdu prvej inštancie) v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n41. V dovolacom konaní bola úspešnou stranou sporu žalovaná, preto jej proti žalobkyni vznikol nárok\nna náhradu trov dovolacieho konania (§ 255 ods. 1 v spojení s § 453 ods. 1 CSP). Vzhľadom na to však,\nže žalovanej v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli, dovolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo\nvýroku tohto rozhodnutia.\n42. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}