{"guid": "96e07358-b886-4260-95e5-721c00a205ee:b626bb85-5b8d-4871-b7fa-c16f04a250b6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8722201255.1", "spisova_znacka": "7Cdo/39/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/39/2025 z 29. 4. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2026, sp. zn. 7Cdo/39/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:8722201255.1", "identifikacne_cislo": "8722201255", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martina Valentová", "sudca_id": 158, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martina-valentova-158", "datum_vydania": "2026-04-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": "Odvolací súd, ktorý sa podľa § 387 ods. 2 CSP stotožní s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, vedome preberá zodpovednosť aj za kvalitu jeho argumentácie a nie je zbavený povinnosti podľa § 387 ods. 3 CSP vysporiadať sa s podstatnými odvolacími námietkami. Ak sa pri námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na vydanie bezdôvodného obohatenia obmedzí na citáciu rozhodnutia najvyššieho súdu bez prepojenia na okolnosti veci a všeobecné konštatovanie správnosti záveru súdu prvej inštancie, pričom neuvedie, z ktorých ustanovení (§ 451 a nasl. OZ) vychádzal, ako ich vyložil a na základe akých skutkových zistení dospel k záveru, kto sa na úkor koho obohatil, je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné, čím je porušené právo na spravodlivý proces a daná vada zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP. Pri zistení vady zmätočnosti sa dovolací súd nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 421 CSP už nezaoberá.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Postupníčka pohľadávky zo spotrebiteľského úveru žalovala dlžníčku o zaplatenie; súd prvej inštancie žalobu zamietol pre neplatné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a neplatné postúpenie a na vzájomnú žalobu zaviazal žalobkyňu vydať dlžníčke bezdôvodné obohatenie (plnenie nad rámec istiny bezúročného a bezpoplatkového úveru). Odvolací súd rozsudok vo výroku o vzájomnej žalobe potvrdil s tým, že platnosť postúpenia nie je vo vzťahu medzi postupníkom a dlžníkom významná a žalobkyňa je ako osoba oprávnená prijať plnenie pasívne legitimovaná. Dovolateľka namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia (§ 420 písm. f) CSP) a nastolila otázku, či povinným vydať bezdôvodné obohatenie podľa § 451 OZ môže byť aj osoba, ktorá plnenie neprijala a majetkový prospech nezískala (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP). Najvyšší súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil, pretože odvolací súd sa s podstatnými odvolacími námietkami o neexistencii bezdôvodného obohatenia, nepreukázaní prijatia plnenia a absencii pasívnej legitimácie nevysporiadal, neidentifikoval aplikované ustanovenia ani neprepojil skutkové zistenia s právnou kvalifikáciou; zrušujúce rozhodnutie nie je vyjadrením názoru o vecnej správnosti záverov odvolacieho súdu.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "nazov": "§ 453 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "nazov": "§ 455 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-455"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-455"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b626bb85-5b8d-4871-b7fa-c16f04a250b6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8722201255.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:8722201255.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:8722201255.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/39/2025\n8722201255\n29. 04. 2026\nJUDr. Martina Valentová\nECLI:SK:NSSR:2026:8722201255.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Prievozská\n2, IČO: 35724803, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., Bratislava,\nPrievozská 2, IČO: 53255739, proti žalovanej O. D., narodenej XX. U. XXXX, F., S. XXXX/XX, zastúpenej\nIng. G. O., W., Q. XX, o vzájomnej žalobe o zaplatenie 2.566,80 eura, vedenom na Okresnom súde\nPoprad pod sp. zn. 17Csp/33/2022, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z\n05. novembra 2024 č. k. 3CoCsp/16/2024 - 326, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Prešove z 05. novembra 2024 sp. zn. 3CoCsp/16/2024 z r u š u j e\na vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie\") rozsudkom z 10. januára 2024 č. k.\n17Csp/33/2022 - 283 žalobu zamietol (výrok I.), zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanej sumu 2.566,80\neura (výrok II.) a žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok III.).\n1.1. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že nie je daná aktívna vecná\nlegitimácia žalobkyne. Podľa súdu prvej inštancie právny predchodca žalobkyne vyhlásil mimoriadnu\nsplatnosť úveru v rozpore s § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „OZ\"), keď ju vyhlásil dňa 30. mája 2019. V prípade, ak nedošlo k platnému\nvyhláseniu mimoriadnej splatnosti, právny predchodca žalobkyne nemohol v súlade s § 92 ods. 8 zákona\nč. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o bankách\")\nplatne postúpiť pohľadávku voči žalovanej na žalobkyňu.\n1.2. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z obsahu zmluvy zistil, že v zmysle § 7 ods. 1 zákona\nč. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.\") účinného k 16. augustu\n2012 mal veriteľ povinnosť skúmať bonitu žalovanej, k čomu podľa súdu prvej inštancie neprišlo.\nPrávny predchodca žalovanej sa neposúdením bonity žalovanej sám vystavil riziku, že žalovaná nebude\nspôsobilá s odbornou starostlivosťou plniť svoj záväzok. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie\nkonštatoval, že je poskytnutie úveru spotrebiteľovi bez dostatočného alebo kvalifikovaného preverovania\njeho schopnosti splácať úver ľahkomyseľnosťou dodávateľa, ktorá musí ísť jednoznačne na jeho ťarchu.\nV zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. tak nebol právny predchodca žalobkyne oprávnený\nvyžadovať od spotrebiteľa jednorazové plnenie spotrebiteľského úveru, teda nemohol platne vyhlásiť\npredčasnú splatnosť úveru.\n1.3. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti\nv § 9 ods. 2 písm. c), f), j) a k) zákona č. 129/2010 Z. z., preto sa spotrebiteľský úver považuje\nza bezúročný a bez poplatkov. Podľa súdu prvej inštancie bolo v konaní z vykonaného dokazovania\nnesporné, že žalovaná zaplatila nad rámec poskytnutého úveru sumu 2.566,80 eura, pričom pokiaľ bola\nistina zaplatená, nebol dôvod zaviazať žalovanú na plnenie. Vo vzťahu k vzájomnej žalobe tak súd prvej\ninštancie dospel k záveru, že suma uhradená žalovanou nad rámec istiny, ktorú titulom bezúročnosti a\nbezpoplatkovosti nebola povinná platiť, je bezdôvodným obohatením ako neprávom prijaté plnenie.\n\n1.4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 zákona č.\n160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP\") tak, žalovanej\nako v prevažnej miere úspešnej strane spor náhradu trov konania nepriznal, keď si náhradu neuplatnila.\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd\") rozsudkom z 05. novembra 2024 č. k.\n3CoCsp/16/2024 - 326 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. a žalovanej nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\n2.1. K námietke žalobkyne, že nie je pasívne vecne legitimovaná vydať žalovanej bezdôvodné\nobohatenie, keďže nie je tým subjektom, ktorý sa bezdôvodne obohatil (nad sumu 574,48 eura) odvolací\nsúd uviedol, že samotným postúpením pohľadávky nedochádza k inej zmene záväzku ako v osobe\nveriteľa a v prípade, že zmluva bola neplatná, dochádza k tomu, že k veriteľovi pristupuje ďalšia osoba\noprávnená prijať plnenie s účinkami aj pre pôvodného veriteľa. Vo vzťahu medzi postupníkom a dlžníkom\nnie je platnosť postúpenia právne významná. Súd prvej inštancie tak podľa odvolacieho súdu správne\nuzavrel, že je žalobkyňa pasívne vecne legitimovaná vydať žalovanej bezdôvodné obohatenie, keďže je\nosobou oprávnenou prijať od žalovanej ako spotrebiteľky plnenie poskytnuté na základe spotrebiteľskej\nzmluvy a rovnako musí niesť zodpovednosť za porušenie zmluvných povinností, ktoré založilo právny\ndôvod pre vydanie bezdôvodného obohatenia.\n2.2. Odvolací súd ďalej uviedol, že v prípade námietky premlčania, žalobkyňa túto z opatrnosti uplatnila\naž v odvolacom konaní, pričom žalobkyňa ani nepredložila žiadnu relevantnú argumentáciu a skutkové\ntvrdenia, na základe ktorých by bolo možné uplatnenú námietku posúdiť. Odvolací súd poukázal na to,\nže žalobkyňa mohla osobne na pojednávaní (na ktoré bola riadne a včas predvolaná) alebo formou\npísomného vyjadrenia predmetnú námietku uplatniť, čo však neučinila ani nezdôvodnila prípustnosť\ntejto novoty v odvolacom konaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa odvolací súd danou námietkou\nžalobkyne nezaoberal.\n2.3. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení\ns § 396 ods. 1 CSP aplikujúc zásadu úspechu tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania patrí\nžalovanej, ktorej však žiadne preukázateľné trovy nevznikli ani si ich neuplatnila, preto jej odvolací súd\nnárok na náhradu trov konania nepriznal.\n3. Žalobkyňa (ďalej aj ako „dovolateľka\") podala voči rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie, ktorého\nprípustnosť vyvodzovala z § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Podľa žalobkyne rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky pri ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe a to „...či ust. § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník je potrebné\nvykladať tak, že osobou, ktorá sa na úkor iného obohatila je vždy len tá osoba, ktorá sa bezdôvodne\nobohatila - t. j. plnenie bez právneho dôvodu od oprávneného prijala - alebo možno za osobu, ktorá sa na\núkor iného bezdôvodne obohatila považovať aj inú osobu, ktorá plnenie bez právneho dôvodu neprijala a\nnezískala tak majetkový prospech, ktorý by bolo potrebné v zmysle právnych predpisov vydať?\" Dovolací\nsúd podľa žalobkyne pristupuje k výkladu § 451 OZ konštantne tak, že základným predpokladom\npre vznik bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u obohateného a podstatou je\nzákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkon iného obohatil, toto obohatenie vydať tomu, na úkor\nkoho bolo získané. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 6Obdo/16/2008, sp. zn. 2Cdo/92/2010, sp. zn. 7Cdo/117/2011. Podľa žalobkyne sa\nodvolací súd odklonil od rozhodovacej praxe keď priznal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia\nvoči subjektu, ku ktorému nebolo preukázané žiadne majetkové obohatenie ani majetkový prospech.\nDovolateľka tak považovala právne posúdenie za nezákonné a vzájomne si protirečiace, keď na jednej\nstrane súdy uzatvorili, že postúpenie pohľadávky bolo absolútne neplatným právnym úkonom a na druhú\nstranu priznávajú tomuto úkonu účinky jeho platnosti. Podľa žalobkyne je tak potrebné dovolaciu otázku\nvykladať tak (a o predmetnej otázke by mal dovolací súd rozhodnúť rovnako), že osobou, ktorá sa na\núkor iného obohatila je vždy len tá osoba, ktorá sa bezdôvodne obohatila a nie subjekt, ktorá neprijal od\nžalovanej žiadne plnenie a nezískal žiadny majetkový prospech. Podľa žalobkyne rovnako žalovanej nič\nnebráni, aby podala žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia aj voči postupcovi, čím súdy vytvorili\nsituáciu duplicitných uplatnení nárokov voči rôznym subjektom. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že\nnesúhlasí s právnym posúdením odvolacieho súdu a považuje ho za nepreskúmateľné, keďže súdy\nnižšej inštancie zaviazanie žalobkyne na plnenie z bezdôvodného obohatenia nedostatočne odôvodnili.\nZ rozhodnutí súdov nižšej inštancie podľa žalobkyne nie je zrejmé, aké zákonné ustanovenia súdy\naplikovali, keď dospeli k záveru o pasívnej vecnej legitimácie žalobkyne k vydaniu bezdôvodného\nobohatenia ako si ich vyložili a vyhodnotili ich, a z akých dôvodov sa nestotožnili s argumentáciou\nžalobkyne. Rovnako žalobkyňa poukázala na to, že v rozhodnutí odvolacieho súdu absentuje aj výklad\n\n§ 451 ods. OZ, ktorý úplne jasne a jednoznačne určuje, kto je pasívne vecne legitimovaným subjektom v\nspore o vydanie bezdôvodného obohatenia. Z uvedených dôvodov má žalobkyňa za to, že je rozhodnutie\nodvolacieho súdu nepresvedčivé a arbitrárne. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že súd žalobkyňu na\nvydanie bezdôvodného obohatenia zaviazal nesprávne, keď neprihliadol na skutočnosť, že v konaní\nnebolo preukázané, že by žalobkyňa plnenie vôbec prijala. S poukazom na výpisy z účtu žalovanej\nako i z platobnej histórie žalovaná uhrádzala splátky na bankový účet právneho predchodcu žalobkyne,\npričom v konaní žalovaná nepreukázala, že je to práve žalobkyňa, ktorá sa mala na jej úkor bezdôvodne\nobohatiť. Na základe uvedeného žalobkyňa navrhla, aby dovolací súd o predmetnej právnej otázke\nrozhodol v zmysle vyššie uvedených východísk, podľa ktorých subjektom povinným vydať bezdôvodné\nobohatenie je jedine ten subjekt, ktorý preukázane prijal plnenie bez právneho dôvodu, plnenie z\nneplatného právneho úkonu, plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, alebo ak prijal majetkový\nprospech získaný z nepoctivých zdrojov, alebo aj subjekt, za ktorého sa plnilo iným subjektom to, čo\nmal podľa práva plniť sám a požiadala, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie.\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej ako „dovolací súd\" alebo „najvyšší súd\") ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená\nv súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§\n424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.\n5. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n6. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n7. Žalobkyňa formálne vyvodzovala prípustnosť dovolania (okrem iného) z ustanovenia § 420 písm.\nf) CSP, pričom z obsahu dovolania (aplikujúc § 124 ods. 1 CSP) vyplynuli námietky, že odvolací súd\n(i) nesprávne rozhodol o jej pasívnej vecnej legitimácii vo vzťahu k vzájomnej žalobe vydať žalovanej\nbezdôvodné obohatenie, pričom jeho prijatie nebolo preukázané, a (ii) neoprávnene použil judikatúru\nnajvyššieho súdu týkajúcu sa primeraného finančného zadosťučinenia, ktorá podľa dovolateľky nie je\nanalogicky aplikovateľná na inštitút bezdôvodného obohatenia. Ďalej tvrdí, že (iii) rozhodnutie súdu je\nnedostatočne odôvodnené, neuvádza aplikované zákonné ustanovenia ani spôsob vyhodnotenia jej\nargumentov, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a (iv) súd postupoval arbitrárne a\nneprehľadne, čím nezabezpečil transparentnosť a presvedčivosť rozhodnutia.\n8. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia\nvšetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod\nporušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa\núčastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za\núčelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.\n9. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý\nproces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018,\nbod 26, 5Cdo/57/2019, bod 9, 10).\n\n10. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa\nv odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP); odvolací\nsúd sa však v odôvodnení musí zaoberať podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na\nsúde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie a rovnako\nsa odvolací súd musí vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 CSP).\n11. Aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a\npresvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Súčasťou obsahu práva na spravodlivé\nsúdne konanie je právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a\nzrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej\nochrany (§ 387 ods. 3 CSP). Nerešpektovanie tohto kogentného -ustanovenia zakladá prípustnosť a\ndôvodnosť dovolania (porov. sp. zn. 4Cdo/125/2019). Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie\nmá zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodnutí súdov, a tak vylúčiť svojvôľu v tomto\nprocese. V právnom štáte by nemali vzniknúť pochybnosti, či sa súd s určitou, druhou stranou\nvýslovne prezentovanou otázkou zaoberal, či nie; odpoveď by mala byť zrejmá z odôvodnenia súdneho\nrozhodnutia.\n12. Rovnako podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva platí, že judikatúra síce nevyžaduje,\naby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď\nv odôvodnení rozhodnutia; ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa\nšpecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija proti Španielsku z 09. decembra 1994, séria A,\nč. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani proti Španielsku z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis\nproti Grécku z 29. mája 1997, Higgins proti Francúzsku z 19. februára 1998).\n13. Podľa § 387 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody\n(odsek 2); odvolací súd sa však v odôvodnení musí zaoberať podstatnými vyjadreniami strán\nprednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia\nsúd prvej inštancie a rovnako sa odvolací súd musí vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými\nv odvolaní (odsek 3).\n14. Jedným zo záverov už dostatočne stabilizovanej judikatúry dovolacieho súdu je aj ten, že možnosť\nplného stotožnenia sa odvolacieho súdu s odôvodnením ním preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej\ninštancie a s obmedzením sa na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (ako\npravidlo) a súvisiaca možnosť doplnenia (odvolacím súdom) na zdôraznenie správnosti napadnutého\nrozhodnutia ďalších dôvodov (tu možnosť majúca obvykle skôr povahu výnimky z pravidla, ktorej\nuplatnenie prichádza do úvahy podľa toho, aký argumentačný priestor súd prvej inštancie úplnosťou\nsvojej argumentácie odvolaciemu súdu ponechá, resp. vytvorí) sú síce súčasťou úpravy slovenského\ncivilného procesu už spred čias nadobudnutia účinnosti CSP (tu pre prípad záujmu porovnaj § 219 ods.\n2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení, platného a\núčinného do 30. júna 2016 vrátane), v rámci rekodifikácie však zákonodarca do textu zákona výslovne\nvniesol aj to, čo už v skoršom čase bolo možné (a tiež nutné) vyvodiť z logiky úpravy a jej účelu a\nčoho podstatu možno vyjadriť tak, že možnosť praktického prevzatia argumentácie súdu prvej inštancie\nodvolacím súdom nezbavuje odvolací súd povinnosti hoc aj len veľmi stručne a úmerne okolnostiam\nkonkrétneho prípadu reagovať na argumentáciu z odvolania (prinajmenšom tak, že sa poukáže na tie\nodvolacie námietky, ktoré sú iba opakovaním už súdom prvej inštancie neprijatej argumentácie, ku ktorej\nvšak takýto súd zaujal adresné stanovisko), alebo aspoň objektívne zrozumiteľne vysvetlil, prečo bola\nbez právneho významu a v prípade iných námietok odvolací súd ozrejmí, prečo spôsob nazerania na\nproblém neboli spôsobilé ovplyvniť. Tým samozrejme nie je (a ani nemôže byť) myslené, že odvolateľovi\nmusí byť dané za pravdu, ale že musí dostať objektívne zrozumiteľnú odpoveď na svoj špecifický\nargument.\n15. I vzhľadom na uvedené v predchádzajúcom bode, je dôležité si uvedomiť, že i keď v prípadoch\nstotožnenia sa odvolacieho súdu s odôvodnením ním preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie\ns obmedzením sa na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia stačí, ak odvolací súd\nv odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie\n\nveci, keď spätosť potvrdzovaného a potvrdzujúceho rozsudku vytvára ich organickú (kompletizujúcu)\njednotu a rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie\nrozsudku súdu prvej inštancie; ak sa odvolací súd rozhodne ísť touto cestou, vedome tým preberá\nzodpovednosť i za kvalitu argumentácie súdu prvej inštancie (t. j. či v prípadnom dovolacom konaní\nobstojí ako ním potvrdené rozhodnutie, tak i ním samým doplnené dôvody).\n16. V danom prípade odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP\nako vecne správny potvrdil.\n16.1. Súd prvej inštancie vo vzťahu k vzájomnej žalobe dospel k záveru o jej opodstatnenosti, ktorý\nvšak odôvodnil len stručne, keď uviedol, že žalovaná nad rámec istiny žalobkyni uhradila sumu 2.566,80\neura, ktorú nebola povinná plniť z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Súd preto titulom\nbezdôvodného obohatenia zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanej uvedenú sumu ako neprávom prijaté\nplnenie (bod 38. odôvodnenia).\n16.2. V podanom odvolaní žalobkyňa vo vzťahu k vzájomnej žalobe namietala nesprávne právne\nposúdenie veci, ako aj nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie v otázke vzniku bezdôvodného\nobohatenia. Podrobne odôvodnila svoj záver o nepreukázaní, resp. nemožnosti vzniku bezdôvodného\nobohatenia, a to aj s prihliadnutím na otázku dôkazného bremena. Zároveň poukázala na dôvody, pre\nktoré nie je daná jej pasívna vecná legitimácia vo vzťahu k vzájomnej žalobe, pričom argumentovala\nvýkladom § 451 ods. 1 a 2 OZ, a napokon uplatnila aj námietku premlčania.\n16.3. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že odvolací súd sa k námietke pasívnej vecnej\nlegitimácie žalobkyne vo vzťahu k vzájomnej žalobe vyjadril tak, že v podstatnom citoval rozhodnutie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/237/2021 z 30. marca 2023 a následne konštatoval, že samotným\npostúpením pohľadávky nedochádza k inej zmene záväzku ako v osobe veriteľa a v prípade, že\nzmluva bola neplatná, dochádza k tomu, že k veriteľovi pristupuje ďalšia osoba oprávnená prijať\nplnenie s účinkami aj pre pôvodného veriteľa. Vo vzťahu medzi postupníkom a dlžníkom nie je\nplatnosť postúpenia právne významná. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne právne\nuzavrel, že žalobkyňa je v súvislosti so vzájomnou žalobou pasívne vecne legitimovaná na vydanie\nbezdôvodného obohatenia. Uviedol, že ide o osobu oprávnenú prijať od žalovanej ako spotrebiteľa\nplnenie poskytnuté na základe spotrebiteľskej zmluvy, a preto musí niesť aj zodpovednosť za porušenie\nzmluvných povinností (bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru), ktoré založilo právny dôvod pre vydanie\nbezdôvodného obohatenia (bod 23. odôvodnenia). V bode 25. odôvodnenia sa odvolací súd zaoberal\naj námietkou premlčania.\n16.4. Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolací súd síce formálne postupoval\npodľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, keď sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie a\nnapadnutý rozsudok potvrdil, avšak tento postup ho nezbavoval povinnosti vyplývajúcej z § 387 ods.\n3 CSP, teda riadne a presvedčivo sa vysporiadať s podstatnými odvolacími námietkami žalobkyne.\nZo spisu pritom vyplýva, že žalobkyňa v odvolaní namietala nesprávne právne posúdenie veci vo\nvzťahu k priznaniu plnenia titulom bezdôvodného obohatenia, a tiež nepreskúmateľnosť rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie vo vzťahu k samotnému vzniku bezdôvodného obohatenia, nepreukázanie prijatia\nplnenia a absenciu svojej pasívnej vecnej legitimácie s poukazom na § 451 OZ. Odvolací súd sa\nvšak s uvedenými námietkami nevysporiadal spôsobom zodpovedajúcim požiadavkám na riadne\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia. Vo vzťahu k otázke pasívnej vecnej legitimácie žalobkyne vo vzťahu\nk vzájomnej žalobe sa obmedzil na citáciu rozhodnutia najvyššieho súdu bez jeho prepojenia na\nokolnosti danej veci a všeobecné konštatovanie o správnosti právneho záveru súdu prvej inštancie,\nbez toho, aby konkrétne reagoval na argumentáciu žalobkyne, ktorá spochybňovala samotnú existenciu\nbezdôvodného obohatenia a splnenie jeho zákonných predpokladov. Odvolací súd zároveň neuviedol,\nz ktorých konkrétnych zákonných ustanovení pri posudzovaní pasívnej vecnej legitimácie žalobkyne\nvo vzťahu k vzájomnej žalobe vychádzal, akým spôsobom tieto ustanovenia vyložil a akými úvahami\nsa riadil pri ich aplikácii na zistený skutkový stav, hoci tak bol povinný urobiť, najmä za situácie, keď\nsúd prvej inštancie túto otázku náležite neodôvodnil. Absentuje tak najmä jasná identifikácia a výklad\nrelevantných ustanovení upravujúcich bezdôvodné obohatenie, predovšetkým § 451 a nasl. OZ, ako\naj vysvetlenie, na základe akých konkrétnych skutkových zistení dospel k záveru, že žalobkyňa je vo\nvzťahu k vzájomnej žalobe subjektom povinným na vydanie bezdôvodného obohatenia. V odôvodnení\nrozhodnutia tak chýba prepojenie medzi skutkovými zisteniami, právnou kvalifikáciou a aplikovanými\nprávnymi normami, najmä pokiaľ ide o posúdenie, kto sa mal na úkor koho bezdôvodne obohatiť, a\nprečo má byť práve žalobkyňa nositeľom povinnosti na jeho vydanie. Takýto nedostatok odôvodnenia\nznemožňuje preskúmanie správnosti právnych záverov súdov nižších inštancií a robí ich rozhodnutia v\ntejto časti nepreskúmateľnými.\n\n17. Keď sa odvolací súd rozhodujúci o opravnom prostriedku nevysporiada s právne relevantnou\nargumentáciou odvolateľa adekvátne a preskúmateľne, resp. nekonštatuje jej irelevantnosť, poruší tým\nzákladné právo na súdnu ochranu garantované podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru (porov. napr. III. ÚS 402/08). Pokiaľ odvolací súd vôbec\nnepristúpi k vysporiadaniu sa s podstatnými argumentmi odvolateľa, tieto bez primeraného vysvetlenia\nignoruje a neaplikuje relevantnú právnu úpravu, dochádza tým k porušeniu práva účastníka konania na\nspravodlivý proces (porov. II. ÚS 120/2020).\n18. V preskúmavanej veci odvolací súd neposkytol dovolateľke náležitú, konkrétnu a zrozumiteľnú\nodpoveď na jej podstatné tvrdenia uvedené v odvolaní. Odôvodnenie jeho rozhodnutia pritom\nmusí predstavovať dostatočný podklad aj pre uskutočnenie dovolacieho prieskumu. Ak rozhodnutie\nodvolacieho súdu neobsahuje náležitosti vyžadované ustanovením § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 393\nods. 2 CSP, je nepreskúmateľné. Takéto rozhodnutie strane sporu odníma možnosť účinne realizovať jej\nprocesné práva, a tým v konečnom dôsledku porušuje jej právo na spravodlivý súdny proces, čo zakladá\nvadu konania podľa § 431 ods. 1 CSP v spojení s § 420 písm. f) CSP.\n19. Dovolací súd zároveň zdôrazňuje, že jeho zrušujúce rozhodnutie nie je vyjadrením záveru o vecnej\nsprávnosti alebo nesprávnosti právnych záverov odvolacieho súdu, ani o dôvodnosti uplatneného\nnároku. Dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia je výlučne jeho nepreskúmateľnosť spočívajúca\nv nedostatku riadneho, presvedčivého a logicky konzistentného odôvodnenia, ktorá znemožňuje jeho\nvecný prieskum v dovolacom konaní.\n20. Súčasťou konštantnej judikatúry dovolacieho súdu v prípadoch kumulácie dôvodov dovolania\n(a ich prípustnosti) podľa § 420 aj § 421 CSP je záver, že pri konštatovaní výskytu namietanej\nvady zmätočnosti (vedúcej k obligatórnemu kasačnému rozhodnutiu) sa už dovolací súd prípadným\nnesprávnym právnym posúdením veci nezaoberá (a teda v prípadoch druhovo totožných s tým v\nprejednávanej veci principiálne ani nehľadá správnu odpoveď na dovolaním nastolenú právnu otázku či\naj viac takých otázok) a to aj vzhľadom k novšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu, upozorňujúcej\naj na ústavný rozmer zaujímania stanovísk najvyššieho súdu k právnym otázkam nastoľovaným\ndovolaniami v takýchto prípadoch. Napriek uvedenému sa javí byť vhodné, aby odvolací súd v\nrámci nového rozhodnutia primerane reagoval (aj) na tieto žalobkyňou v dovolaní nastolené právne\npripomienky (pokiaľ budú príčinné k nosným právnym dôvodom a pokiaľ doteraz súdy na ne nereagovali,\npozn.), a to v záujme presvedčivosti a jednoznačnosti svojho rozhodnutia.\n21. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je prípustné\na zároveň dôvodné, a teda je potrebné rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť (§ 449 ods. 1 CSP) a vec\nmu vrátiť na ďalšie konanie (§ 450 CSP).\n22. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd\nprvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací\nsúd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,\nrozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).\n23. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Postupníčka pohľadávky zo spotrebiteľského úveru žalovala dlžníčku o zaplatenie; súd prvej inštancie žalobu zamietol pre neplatné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a neplatné postúpenie a na vzájomnú žalobu zaviazal žalobkyňu vydať dlžníčke bezdôvodné obohatenie (plnenie nad rámec istiny bezúročného a bezpoplatkového úveru). Odvolací súd rozsudok vo výroku o vzájomnej žalobe potvrdil s tým, že platnosť postúpenia nie je vo vzťahu medzi postupníkom a dlžníkom významná a žalobkyňa je ako osoba oprávnená prijať plnenie pasívne legitimovaná. Dovolateľka namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia (§ 420 písm. f) CSP) a nastolila otázku, či povinným vydať bezdôvodné obohatenie podľa § 451 OZ môže byť aj osoba, ktorá plnenie neprijala a majetkový prospech nezískala (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP). Najvyšší súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil, pretože odvolací súd sa s podstatnými odvolacími námietkami o neexistencii bezdôvodného obohatenia, nepreukázaní prijatia plnenia a absencii pasívnej legitimácie nevysporiadal, neidentifikoval aplikované ustanovenia ani neprepojil skutkové zistenia s právnou kvalifikáciou; zrušujúce rozhodnutie nie je vyjadrením názoru o vecnej správnosti záverov odvolacieho súdu.", "pravna_veta": "Odvolací súd, ktorý sa podľa § 387 ods. 2 CSP stotožní s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, vedome preberá zodpovednosť aj za kvalitu jeho argumentácie a nie je zbavený povinnosti podľa § 387 ods. 3 CSP vysporiadať sa s podstatnými odvolacími námietkami. Ak sa pri námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na vydanie bezdôvodného obohatenia obmedzí na citáciu rozhodnutia najvyššieho súdu bez prepojenia na okolnosti veci a všeobecné konštatovanie správnosti záveru súdu prvej inštancie, pričom neuvedie, z ktorých ustanovení (§ 451 a nasl. OZ) vychádzal, ako ich vyložil a na základe akých skutkových zistení dospel k záveru, kto sa na úkor koho obohatil, je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné, čím je porušené právo na spravodlivý proces a daná vada zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP. Pri zistení vady zmätočnosti sa dovolací súd nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 421 CSP už nezaoberá.", "ustanovenia": ["§ 387 ods. 2 CSP", "§ 387 ods. 3 CSP", "§ 420 písm. f) CSP", "§ 220 ods. 2 CSP", "§ 393 ods. 2 CSP", "§ 449 ods. 1 CSP", "§ 451 OZ", "čl. 46 ods. 1 Ústavy"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "3CoCsp/16/2024", "guid": "3d5da555-a618-4120-b02c-860ede742a4e:03089a2b-f029-433e-9458-b983ef373a66", "vztah": "zrusene"}], "klucove_pojmy": ["nepreskúmateľnosť rozhodnutia", "odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu", "bezdôvodné obohatenie", "pasívna vecná legitimácia", "postúpenie pohľadávky", "spotrebiteľský úver", "právo na spravodlivý proces", "vzájomná žaloba"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [{"guid": "ussr:e8adcd69-5df6-416f-861d-29f1bd1b710b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.120.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 120/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 120/2020 z 21. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-21", "citacie_n": 315, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.120.2020.1"}, {"guid": "ussr:0fc5562e-8afe-4c8e-947d-1e59c3af9562", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 402/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 402/08 z 17. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-17", "citacie_n": 235, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fc5562e-8afe-4c8e-947d-1e59c3af9562"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "459d0f47-666e-498f-8f4c-02dd0c8065b2:4a19e2ab-832e-449d-b879-e48b6a0cba46", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7123213302.1", "spisova_znacka": "3CoCsp/16/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3CoCsp/16/2024 z 28. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-04-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7123213302.1"}], "citovane_v": []}