{"guid": "a2da6b72-2514-4cd7-8ec2-c03cc8a18e7f:5ec55a1f-3f7d-4e48-95f8-293c892ccadc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8720202914.1", "spisova_znacka": "4Cdo/37/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/37/2025 z 21. 5. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. mája 2026, sp. zn. 4Cdo/37/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:8720202914.1", "identifikacne_cislo": "8720202914", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Svetlovská", "sudca_id": 338, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-svetlovska-338", "datum_vydania": "2026-05-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Poistenie"], "merito": null, "pravna_veta": "Nesprávne vyhodnotenie dôkazov vrátane znaleckého dokazovania, nedostatočné zistenie skutkového stavu ani nevykonanie stranou navrhnutého dôkazu nezakladajú vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP, ak súd o dôkaznom návrhu rozhodol a jeho nevyhovenie odôvodnil niektorým z relevantných dôvodov (nesúvislosť s predmetom konania, nedostatok vypovedacej potencie, nadbytočnosť). Zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. závisí od úvahy súdu, ktorý musí zohľadniť tak stránky spoločné pre život všetkých ľudí, ako aj stránky osobitné pre doterajšie spoločenské uplatnenie poškodeného, pričom zvýšenie blížiace sa hornému limitu je vyhradené prípadom straty životných príležitostí po celý zvyšok života. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP nemožno odôvodniť spochybňovaním skutkových zistení a hodnotenia dôkazov pod zásterkou nesprávneho právneho posúdenia veci.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Žalobkyňa sa po dopravnej nehode domáhala od poisťovateľa bolestného, náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a jej mimoriadneho zvýšenia. Súdy nižších inštancií na základe súdom nariadeného znaleckého dokazovania hodnotili trvalé následky úrazu mozgu (organický psychosyndróm, ľahká kvadruparéza) len položkou č. 253 prílohy č. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., nie súčasne položkou č. 305 vyhradenou pre poškodenie miechy (§ 9 ods. 8 zákona), zohľadnili 15 % spoluúčasť za nepripútanie bezpečnostným pásom a priznali zvýšenie náhrady podľa § 5 ods. 5 zákona o 10 %. Dovolateľka namietala arbitrárne hodnotenie dôkazov, nevykonanie kontrolného znaleckého posudku a nedostatočné odôvodnenie (§ 420 písm. f) CSP), ako aj odklon od rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/209/2017 pri posudzovaní primeranosti zvýšenia (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP). Dovolací súd uviedol, že súd prvej inštancie o dôkaznom návrhu rozhodol a jeho zamietnutie odôvodnil nadbytočnosťou a hospodárnosťou konania, hodnotenie dôkazov zodpovedá § 191 a § 185 CSP a odôvodnenie rozhodnutí spĺňa požiadavky § 220 ods. 2 a § 393 ods. 2 CSP. Odvolací súd vychádzal práve zo záverov označeného rozsudku a zvýšenie o 10 % primerane odôvodnil vekom poškodenej, stredne ťažkým stupňom postihnutia bez narušenia sebestačnosti a tým, že dokončila vysokoškolské štúdium a zaradila sa do pracovného procesu, preto odklon od ustálenej praxe zistený nebol. Dovolanie bolo odmietnuté podľa § 447 písm. c) a písm. f) CSP.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191", "nazov": "§ 191 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185", "nazov": "§ 185 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-185"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "nazov": "§ 393 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/437", "nazov": "zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, pod", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/437-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/437-2004/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-4.odsek-1", "nazov": "§ 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/437-2004/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-5.odsek-1", "nazov": "§ 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/437-2004/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-5.odsek-5", "nazov": "§ 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-5.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/437-2004/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-9.odsek-8", "nazov": "§ 9 ods. 8 zákona č. 437/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-9.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/437-2004/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-10.odsek-4", "nazov": "§ 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-10.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/437-2004/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "nazov": "§ 420 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "nazov": "§ 420 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-427.odsek-1", "nazov": "§ 427 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-427.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-427"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-441", "nazov": "§ 441 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-441", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-441"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-444", "nazov": "§ 444 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-444", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-444"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381", "nazov": "zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/381-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-15"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-185", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2004/437#paragraf-3", "/SK/ZZ/2004/437#paragraf-4", "/SK/ZZ/2004/437#paragraf-5", "/SK/ZZ/2004/437#paragraf-9", "/SK/ZZ/2004/437#paragraf-10", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-420", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-427", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-441", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-444", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-15"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5ec55a1f-3f7d-4e48-95f8-293c892ccadc", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8720202914.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:8720202914.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:8720202914.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/37/2025\n8720202914\n21. 05. 2026\nJUDr. Alena Svetlovská\nECLI:SK:NSSR:2026:8720202914.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne S. S., rod. O.D., narodenej XX. Z. XXXX, H.\n- H. J. I., P. XXXX/XX M., zastúpenej JUDr. Milanom Szöllössym, advokátom, Košice, Mlynská 28,\nproti žalovanej obchodnej spoločnosti Generali Česká pojišťovna, a. s., Česká republika, Praha 1,\nNové Město, Spálená 75/16, IČO: 45272956, konajúcej prostredníctvom organizačnej zložky Generali\nPoisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, Bratislava - Karlova Ves, Lamačská cesta 3/\nA, IČO: 54228573, zastúpenej JUDr. Gabrielou Reichovou, advokátkou, Martin, Pavla Mudroňa 26, o\nnáhradu škody, vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 13C/20/2020, o dovolaní žalobkyne\nproti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 04. júla 2024 sp. zn. 25Co/28/2023, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovaná m á proti žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo „prvostupňový súd“) rozsudkom zo 16.\njúna 2023 č. k. 13C/20/2020-212 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni bolestné 1.059 Eur s 5 %\nročným úrokom z omeškania od 05. februára 2019 do zaplatenia, sťaženie spoločenského uplatnenia\n9.366,70 Eura s 5 % ročným úrokom z omeškania od 09. septembra 2020 do zaplatenia a zvýšenie\nsťaženia spoločenského uplatnenia 3.788,62 Eura, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (prvá\nvýroková veta). V prevyšujúcej časti žalobu zamietol (druhá výroková veta). Žalobkyni priznal voči\nžalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 70 % (tretia výroková veta).\n1.1. Prvostupňový súd konštatoval, že žalobkyňa sa domáha náhrady škody na zdraví z titulu bolestného,\nsťaženia spoločenského uplatnenia a mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorú\nutrpela pri dopravnej nehode dňa 13.júna 2018. Právne vec posúdiac podľa § 420 ods. 1, § 427 ods.\n1, § 441, § 444 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 15\nods. 1 zákona. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1,\n§ 5 ods. 1, 5, § 9 ods. 8, § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a sťaženie\nspoločenského uplatnenia (ďalej aj len „ ZoBaSSU “) v prvom rade ustálil existenciu pasívnej vecnej\nlegitimácie žalovanej. Na základe vykonaného dokazovania ďalej ustálil, že za primerané je potrebné\npovažovať zohľadnenie spoluúčasti v rozsahu 15 %, pretože okolnosť, že žalobkyňa v čase dopravnej\nnehody nebola pripútaná bezpečnostným pásom, mala vplyv na rozsah zranení, ktoré utrpela.\n1.2. Uplatnený nárok na bolestné žalobkyňa preukazovala lekárskym posudkom, ktorý vystavil dňa\n14. decembra 2018 S.. Z. E., K.. Predložený lekársky posudok si žalovaná dala preskúmať svojmu\nzmluvnému lekárovi S.. N. S., ktorý sa stotožnil s bodovým hodnotením jednotlivých položiek, avšak\nnamietal hodnotenie položky č. 104, a to z dôvodu, že ide o položku, kde bolo hodnotené podvrtnutie\nkrčnej chrbtice, ale zároveň bolo osobitne priznané hodnotenie položkou 106b - zlomenina jedného\n\npriečneho výbežku krčnej chrbtice. Takýto postup je v rozpore s ust. § 9 ods. 8 zákona č. 437/2004\nZ. z., a preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobkyne na bolestné mal byť hodnotený\npočtom bodov 555, čo pri hodnote 1 bodu vo výške 19,08 Eura predstavuje sumu 10.589,40 Eura, t. j.\npo zaokrúhlení sumu 10.590 Eur. Po zohľadnení spoluzavinenia v rozsahu 15 % a plnenia žalovanej vo\nvýške 7.942,50 Eura, súd zaviazal žalovanú k zaplateniu zvyšku bolestného v sume 1.059 Eur.\n1.3. Z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia si žalobkyňa uplatňovala zaplatenie sumy\n72.051,65 Eura. S poukazom na znalecké dôkazy vo veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že ak sa pri\nporanení hlavy vyskytnú rôzne poruchy, teda mozgové aj duševné, ktoré majú svoju príčinu v poranení\nhlavy, táto okolnosť môže byť hodnotená len raz, položkou č. 253, pričom výskyt viacerých porúch\nsa prejaví práve v bodovom hodnotení tejto položky. Ďalšou spornou otázkou v rámci posudzovania\nnároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia bolo aj hodnotenie položky č. 305, ktorú\npoužil v lekárskom posudku S.. Z. E., K.. V konaní bol vypracovaný znalecký posudok, v ktorom\nznalec jednoznačne konštatoval, že použitie položky č. 305 pokladá za nedôvodné vzhľadom na\nskutočnosť, že u poškodenej nedošlo k poškodeniu miechy a navyše, ochrnutie/paréza po úraze mozgu\nje zahrnuté už v bodovom ohodnotení pri položke č. 203 ako jeden z prejavov vážnej mozgovej poruchy.\nZávery znaleckého posudku neboli zo strany žalobkyne spochybnené žiadnym relevantným spôsobom.\nHodnotenie položky č. 305 je potom v rozpore s § 9 ods. 8 ZoBaSSU. Podľa názoru súdu prvej inštancie\nteda u žalobkyne mala byť náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotená iba položkou\nč. 253, pričom pri hodnotení tejto položky vychádzal zo znaleckého posudku. Náhrada za sťaženie\nspoločenského uplatnenia je vo výške 1.100 bodov, pričom znalec odporučil zvýšenie tejto položky\nna dvojnásobok, teda 2.200 bodov, čo pri hodnote jedného bodu vo výške 20,26 Eura predstavuje\nsumu 44.572 Eur. Po zohľadnení spoluzavinenia v rozsahu 15 % a plnenia poskytnutého žalovanou vo\nvýške 28.519,50 Eura súd prvej inštancie priznal žalobkyni z titulu náhrady za sťaženie spoločenského\nuplatnenia sumu 9.366,70 Eura.\n1.4. Vo vzťahu k mimoriadnemu zvýšeniu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods.\n5 ZoBaSSU súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa poukazovala na rôzne športové a spoločenské\naktivity, ktorým sa venovala pred úrazom, a ktoré ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, po úraze už\nnemôže vykonávať vôbec, alebo len so značnými obmedzeniami. V čase úrazu žalobkyňa mala 21 rokov,\nteda bola vo veku, keď sa pripravovala na budúce povolanie a z hľadiska trávenia svojho voľného času\nsa venovala rôznorodým aktivitách. Zo strany žalovanej neboli spochybnené skutkové tvrdenia týkajúce\nsa obmedzenia, alebo vylúčenia žalobkyne z rôznych aktivít, ktorým sa venovala a tieto tvrdenia boli\nobjektívne preukázané aj predloženými lekárskymi správami a svedeckými výpoveďami. S prihliadnutím\nna vykonané dokazovanie súd prvej inštancie dospel k záveru, že u žalobkyne vzhľadom na jej vek\nv čase úrazu a trvalé následky, ktoré sa u nej prejavili, ide o prípad hodný osobitného zreteľa, ktorý\nodôvodňuje zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 cit. zákona.\nS prihliadnutím na okolnosti prípadu súd prvej inštancie považoval za primerané zvýšiť odškodnenie za\nsťaženie spoločenského uplatnenia o 10 %. Keďže náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia bola\nu žalobkyne stanovená na sumu 44.572 Eur, mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia\no 10 % predstavuje sumu 4.457,20 Eura a po zohľadnení spoluzavinenia v rozsahu 15 %, čo predstavuje\nsumu 668,58 Eura, súd prvej inštancie priznal žalobkyni mimoriadne zvýšenie vo výške 3.788,62 Eura.\n1.5. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni i úrok z omeškania pri nároku na bolestné od 5. februára 2019\na pri nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia od 09. septembra 2020, teda v oboch prípadoch odo\ndňa nasledujúceho po skončení šetrenia poistnej udalosti žalovanou.\n1.6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok (ďalej len „CSP“)\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) rozsudkom zo 04. júla 2024 sp. zn. 25Co/28/2023\nrozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. potvrdil a vo výroku III. o trovách konania ho zmenil tak,\nže žalobkyni priznal nárok na plnú náhradu trov konania (prvá výroková veta). O trovách odvolacieho\nkonania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (druhá\nvýroková veta).\n\n2.1. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v plnom rozsahu poukázal na odôvodnenie rozsudku súdu\nprvej inštancie vo vzťahu k výrokom vo veci samej, s ktorými sa stotožnil. Následne sa vysporiadal s\njednotlivými odvolacími dôvodmi sporových strán.\n2.2. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobkyne k výroku o bolestnom, mal za správnu úvahu súdu prvej\ninštancie, ktorý položku 104 už považoval za obsiahnutú v položke 106b. Súd prvej inštancie pritom\nnepostupoval svojvoľne, na základe vlastnej právnej úvahy, ale vychádzal z lekárskeho posudku S.. N.\nS.. Uvedený lekársky posudok je dôkazom v zmysle ust. § 206 CSP, ktorým žalovaný účinne poprel\nodlišné skutkové tvrdenia žalobkyne. Dodatočné tvrdenia žalobkyne, že podvrtnutie chrbtice má vplyv\npredovšetkým na jej mäkké štruktúry, a že zlomenina priečneho výbežku je poškodenie pevnej štruktúry\nchrbtice, sú subjektívnymi tvrdeniami žalobkyne, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní,\nresp. sú v priamom rozpore s odborným posudkom S.. S. a zároveň ich žalobkyňa ako skutkové\ntvrdenia prvýkrát predložila až v odvolacom konaní. Žalovaná tak účinným spôsobom prostredníctvom\nprípustného dôkazu (odborného vyjadrenia) preukázala, že v prípade súčasného hodnotenia položky\n104 a 106b ide z medicínskeho hľadiska o neprípustné hodnotenie zranení, z ktorých jedno (položka 104)\nje svojimi znakmi už zahrnuté v bodovom hodnotení druhého (položky 106b). Žalobkyňa tak neuniesla\ndôkazné bremeno existencie nároku aj ohľadom položky 104 súbežne s položkou 106b.\n2.3. K odvolacej námietke žalobkyne, týkajúcej sa hodnotenia položky č. 253 Prílohy č. 1 ZoBaSSU,\nodvolací súd uviedol, že sa stotožňuje s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. Znalec O.. S..\nŠ. N., K.. v podanom znaleckom posudku č. 2/2022, ako aj v dodatočnom vyjadrení zo dňa 19. apríla\n2023 výslovne uviedol, že v jeho znaleckom posudku pri hodnotení položky č. 253 boli zohľadnené\nneurologické a aj psychiatrické príznaky na základe posledného psychiatrického vyšetrenia zo dňa 17.\njúna 2009 od S.. U.. Tieto príznaky vznikli ako následok úrazu mozgu a v posudku ich znalec nazýva\nsúhrne termínom organický psychosyndróm. Odvolací súd sa stotožnil s takto zisteným skutkovým\nstavom a znaleckým posudkom v tom smere, že u žalobkyne nedošlo k poškodeniu miechy, a preto\npoužitie položky č. 305 je nedôvodné vzhľadom na skutočnosť, že ochrnutie (paréza), ktorá nastala po\núraze mozgu je už zahrnutá v bodovom ohodnotení pri položke č. 253 ako jeden z prejavov vážnej\nmozgovej poruchy. Z uvedeného potom vyplýva, že hodnotenie položky č. 305 by bolo v rozpore\ns § 9 ods. 8 citovaného zákona. Tieto závery znaleckého dokazovania nariadeného súdom neboli\nspochybnené žiadnym relevantným spôsobom zo strany žalobkyne, ktorá nepredložila žiadne iné\ndôkazy, ktoré by podporovali jej odlišné skutkové tvrdenia. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že pri položke\nč. 305 zo žiadneho ustanovenia zákona, ani z jeho príloh nevyplýva, že by ju bolo možné hodnotiť\nlen pri poškodení miechy, systematickým výkladom citovaného zákona a jeho Prílohy č. 1 v časti II.\ndospel k názoru, že táto príloha obsahuje sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského\nuplatnenia po úrazoch, pričom jednotlivé poškodenia na zdraví klasifikuje do skupiny podľa poškodení\nza jednotlivé orgány (systémy ľudského tela). Hodnotenie položkami 300 až 309, v rámci nich aj položky\nč. 305, tak prichádza do úvahy v prípade poškodenia hrudníka, pľúc, srdca, pažeráka, chrbtice alebo\nmiechy. Priamo z uvedeného systematického zaradenia položky č. 305 teda jednoznačne vyplýva,\nže táto položka je použiteľná v prípade, že ide o poškodenia, ktoré vznikli ako dôsledok poškodenia\nkonkrétneho orgánu, či systému ľudského tela. V danom prípade by teda poškodenie muselo nastať ako\ndôsledok poškodenia miechy, čo však nebol prípade žalobkyne, preto nie je na mieste ani hodnotenie\npoložkou č. 305. Priamo v položke č. 253 - vážne duševné a mozgové poruchy (po úraze hlavy), ktorú\nznalec ustanovený súdom aj správne použil, sú zahrnuté všetky následky úrazu žalobkyne vo svojom\nsumáre. V danom prípade nie je možné argumentovať položkou týkajúcou sa ochrnutia v dôsledku\npoškodenia miechy, pretože o takéto poškodenie sa u žalobkyne nejedná.\n2.4. Pokiaľ ide o odvolacie námietky oboch strán sporu vo vzťahu k zvýšeniu sťaženia spoločenského\nuplatnenia, tieto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Okolnosti preskúmavaného prípadu\nnasvedčujú tomu, že v prípade žalobkyne boli dané okolnosti hodné osobitného zreteľa pre mimoriadne\nzvýšenie náhrady za SSU, pričom priznanie 10 % zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v\nposudzovanom prípade považoval odvolací súd za adekvátne, proporcionálne a primerané.\n2.5. Ako dôvodnú vyhodnotil odvolací súd odvolaciu námietku žalobkyne týkajúcu sa trov konania. Keďže\nzásadu úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP) je potrebné uplatňovať aj na konanie, ktorých výška závisela\nod znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, podľa odvolacieho súdu nepostupoval súd prvej inštancie\nsprávne, keď o trovách konania rozhodol podľa výšky priznanej sumy. Preto v súlade s ust. § 388 CSP\n\nzmenil III. výrok napadnutého rozsudku tak, že priznal žalobkyni úplnú náhradu trov konania pred súdom\nI. inštancie.\n2.6. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 2 CSP, keď ani jeden z\nodvolateľov nebol v odvolacom konaní v merite veci úspešný\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu čo do výroku I. v časti, v ktorej odvolací súd potvrdil zamietavý výrok\nrozsudku súdu prvej inštancie a čo do súvisiaceho výroku II. o trovách odvolacieho konania, podala\nžalobkyňa (ďalej aj ,,dovolateľka“) dovolanie, prípustnosť ktorého odôvodnila poukazom na ust. § 420\npísm. f) CSP a § 421 písm. a) CSP.\n3.1. V súvislosti s dovolaním podľa § 420 písm. f) CSP žalobkyňa namietala, že rozsudok odvolacieho\nsúdu nie je riadne odôvodnený, keď odvolací súd sa nevysporiadal s jej argumentáciou, týkajúcou sa\npoložky 305 vo vzťahu k hodnoteniu jej sťaženia spoločenského uplatnenia. Poukázala predovšetkým na\nto, že náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primeraná povahe všetkých následkov\na ich predpokladanému vývoju v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa\nv živote a v spoločnosti. Preto aj bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia musí byť\nzostavené tak, aby primerane vyjadrovalo a pokrývalo všetky následky a obmedzenia poškodeného\na aby následne náhrada poskytovaná práve na základe tohto bodového hodnotenia bola primeraná\nvšetkým následkom. V zmysle zásad pre hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 9\nods. 7 a 8 v spojení s § 10 ods. 8 ZoBaSSU sa každé poškodenie zdravia poškodeného hodnotí\nosobitne. Osobitne sa nehodnotí len poškodenie zdravia, ktoré je už svojimi znakmi obsiahnuté v položke\niného poškodenia zdravia. Zákon tu pri zákaze osobitného hodnotenia viacerých poškodení zdravia\nvyžaduje, aby tieto mali spoločný znak, čiže prejav či črtu, ktoré sú už zahrnuté v hodnotení iného\npoškodenia zdravia. Nevyžaduje, aby mali spoločnú príčinu. Ak teda vezmeme prípad žalobkyne, nie\nje podstatné, či poruchy pamäte a zmeny osobnosti majú spoločnú príčinu s ochrnutím a parestéziami\nkončatín (v danom prípade spoločnú príčinu v poranení mozgu). Podstatným je - s poukazom na znenie\nustanovenia § 9 ods. 8 v spojení s § 10 ods. 8 ZoBaSSU-, či majú nejaký spoločný znak. Poruchy\npamäte a zmeny osobnosti však s ochrnutím a parestéziami končatín žiaden spoločný znak, črtu či\nvonkajší prejav nemajú. Každé z týchto poškodení zdravia sa u žalobkyne prejavuje inak a smeruje k\niným odlišným obmedzeniam žalobkyne. Preto ak má byť náhrada primeraná povahe a rozsahu všetkých\nnásledkov úrazu žalobkyne, tieto trvalé poškodenia zdravia musia byť hodnotené osobitne. Zo žiadneho\nustanovenia ZoBaSSU, ani z jeho príloh nevyplýva, že položku 305 by bolo možné hodnotiť len pri\npoškodení miechy. Položka 305 má názov Poúrazová paraparéza a kvadruparéza, t. j. paraparéza či\nkvadruparéza, ktorá nastala následkom úrazu všeobecne. V názve položky nie je uvedené, že by mala\nbyť hodnotená len po úraze miechy. Paréza u žalobkyne nastala jednoznačne v dôsledku úrazu, a\npreto nič nebránilo tomu, aby bola táto paréza u žalobkyne hodnotená práve touto položkou. Paréza\nči plégia je v medicíne používaná na označenie poruchy hybnosti končatín, pričom nie je rozhodujúce,\nakým mechanizmom toto postihnutie vzniklo. Ďalším logickým argumentom bol zjavný logický rozpor\nvzhľadom na rozsah bodového hodnotenia, ktoré je možné udeliť za položky 253 a 305 až 309. Za\npoložku 253 je možné podľa Prílohy č. 1 ZoBaSSU prideliť maximálne 1 560 bodov. Podľa znalca\nby malo toto hodnotenie pokrývať všetky následky, ktorých príčinou je poškodenie mozgu pri úraze.\nAk by teda poškodená osoba trpela po úraze mozgu poúrazovou paraplégiou, mohlo by byť toto\npoškodenie hodnotené podľa tohto prístupu len počtom 1 560 bodov (maximálny počet bodov za položku\n253). Ak by však príčinou tejto poúrazovej paraplégie bolo poškodenie miechy, bol by tento následok\nhodnotený až počtom 2 470 bodov. Teda rovnaký následok, paraplégia končatín, by bola hodnotená\ndiametrálne odlišným počtom bodov, čo je v zjavnom rozpore so zásadou primeranosti náhrady, na ktorej\nje postavený ZoBaSSU. Už z tohto argumentu je zrejmé, že prístup, ktorý zvolil znalec pri hodnotení\nsťaženia spoločenského uplatnenia vo svojich dôsledkoch vedie k absurdným záverom a vzhľadom\nk tomu je nie odborne medicínsky, ale ani právne a racionálne neakceptovateľný. Odvolací súd sa\nžiadnym z týchto argumentov žalobkyne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a v podstate\nlen mechanicky odkázal na podaný znalecký posudok.\n3.2. Žalobkyňa ďalej namietala porušenie práva na spravodlivý proces svojvoľným hodnotením dôkazov\na nevykonaním navrhnutých dôkazov. Žalobkyňa v odvolaní poukázala na to, že sťaženie spoločenského\nuplatnenia z hľadiska jej psychických porúch bolo hodnotené osobitne Lekárskym posudkom zo dňa\n17. augusta 2019 S.. O. U.. Žalobkyňa bola toho názoru, že pokiaľ súd akceptuje bodové hodnotenie\nsťaženia spoločenského uplatnenia uvedené v znaleckom posudku, mal by do celkového počtu bodov\n\nzapočítať okrem bodového hodnotenia v znaleckom posudku aj bodové hodnotenie psychických porúch\nv rozsahu 1 200 bodov zvýšené na dvojnásobok na celkový počet 2 400 bodov (na tomto bodovom\nhodnotení psychických porúch sa zhodli S.. O. U., ktorá vystavila Lekársky posudok zo dňa 17. augusta\n2019 a S.. N. H., ktorý posudzoval správnosť tohto lekárskeho posudku pre žalovaného, pričom sa tak\nstalo na pojednávaní 08. júna 2021). Aj keď v znaleckom posudku, rovnako ako v posúdení S.. O. U. a\nS.. N. H., bola hodnotená položka 253, uvedenou položkou sa v zmysle Prílohy č. 1 ZoBaSSU hodnotia\ndva druhy porúch, a to mozgové poruchy a duševné poruchy. Znalec z odboru neurológie hodnotil\npredovšetkým neurologické, teda mozgové poruchy, kým S.. O. U. a S.. N. H. hodnotili predovšetkým\nporuchy duševné. Preto bolo potrebné brať do úvahy a započítať tak hodnotenie mozgových porúch\nhodnotených položkou 253 v znaleckom posudku v počte 2 200 bodov, ako aj hodnotenie duševných\nporúch hodnotených v posúdením S.. O. U. a S.. N. H. počtom 2 400 bodov, teda celkový počet bodov\nza sťaženie spoločenského uplatnenia 4 600 bodov. Nakoľko by išlo o hodnotenie odlišných následkov\na poškodení zdravia, nešlo by o duplicitné hodnotenie tých istých následkov a nedošlo by k rozporu s\nustanovením § 9 ods. 8 ZoBaSSU. Odvolací súd sa stotožnil s postupom súdu prvej inštancie, ktorý\nzobral do úvahy výlučne bodové hodnotenie v znaleckom posudku (2 200 bodov), čím v podstate\nnepriznal žalobkyni náhradu za poškodenie jej psychického zdravia. Závery súdu prvej inštancie, s\nktorými sa stotožnil aj odvolací súd, majú pritom nielen právne ale aj logické nedostatky, ktoré tak robia\njeho posúdenie nepreskúmateľným a zároveň nesprávnym. Súd prvej inštancie (aj na základe stanoviska\nznalca) tvrdil, že v bodovom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v znaleckom posudku (2\n200 bodov) je už obsiahnuté aj hodnotenie psychických porúch žalobkyne. Znalec z odvetvia neurológie\nvšak nie je oprávnený posudzovať a ani hodnotiť psychické poruchy žalobkyne, čo vyplýva z prílohy\nč. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 228/2018 Z. z., ktorou sa vykonáva\nzákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Okrem toho S.. H. a S.. U. sa zhodli\nna hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia pod položkou 253 v celkovej výške 2 400 bodov,\npričom zjavne ako psychiatri nehodnotili parézu končatín žalobkyne, jej dvojité videnie a tieto poruchy\nako psychiatri ani nemali oprávnenie hodnotiť. Je preto nelogické, že títo znalci v odvetví psychiatrie,\nstanovili vyššie bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (2 400 bodov) ako znalec v\nkonaní (2 200 bodov), pričom v tomto bodovom hodnotení rozhodne nie sú zahrnuté poruchy: paréza\nkončatín a diplopia (teda bodové hodnotenie by po zohľadnení aj týchto porúch malo byť ešte vyššie).\nNa druhej strane znalec vo svojom bodovom hodnotení údajne zahrnul všetky aj mozgové aj duševné\nporuchy, pričom ako neurológ nemal oprávnenie posudzovať a hodnotiť duševné poruchy a jeho údajne\nvšetky následky zahŕňajúce bodové hodnotenie je nižšie, ako bodové hodnotenie len duševných porúch\npsychiatrami, ktorí nehodnotili všetky poškodenia zdravia žalobkyne. Ide o zjavný logický rozpor a o\nzjavný nedostatok, ktorý potvrdzuje, že bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré\nbral do úvahy súd prvej inštancie a následne aj odvolací súd, nepokrýva dostatočne všetky poškodenia\nzdravia a obmedzenia žalobkyne následkom úrazu. Žalobkyňa navrhovala v konaní vzhľadom na\nnevyriešenie podstatných otázok a logických rozporov v bodovom hodnotení sťaženia spoločenského\nuplatnenia doplniť znalecké dokazovanie kontrolným znaleckým posudkom, kde by znalci tak z odvetvia\nneurológie ako aj z odvetvia psychiatrie komplexne posúdili stav žalobkyne a spoločne určili primerané\nbodové hodnotenie tak neurologických či mozgových, ako aj duševných porúch. Súd však návrh na\ndoplnenie dokazovania zamietol. Súd prvej inštancie, napriek tomu, že vyššie uvedené argumenty\npredostrela žalobkyňa už v konaní, na tieto v odôvodnení rozsudku žiadnym spôsobom nereagoval,\nčím nie je zrejmé, ako sa s týmito námietkami žalobkyne vysporiadal. Takýto postup potom odobril aj\nodvolací súd.\n3.3. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP dovolateľka uviedla, že odvolací\nsúd nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia posúdil v rozpore s ustálenou\npraxou dovolacieho súdu, pričom konkrétne poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 3Cdo/209/2017 zo dňa 21. júna 2018. U žalobkyne odvolací súd v rozpore práve\ns touto judikatúrou odmietol prihliadnuť na tie stránky žalobkyne, ktoré boli u nej osobitné vzhľadom\nna jej spoločenské dovtedajšie pôsobenie (stupeň jeho angažovanosti v najrozmanitejších sférach\nspoločenského života), pričom aj v tomto prípade je s poukazom na uvedenú judikatúru dôvodné\nzvýšenie náhrady blížiace sa k hornému limitu. Žalobkyňa v konaní v procese dokazovania preukázala,\nže bola mimoriadne a nadpriemerne aktívnou osobou v širokom spektre činností, jednak v športových\naktivitách (venovala sa tenisu, bedmintonu, plávaniu, atletike, lyžovaniu bežkovaniu, snowbordingu,\nskialpinizmu, vysokohorskej turistike, skalnému lezeniu a windsurfingu), v mimoštudijných aktivitách\nna vysokej škole (pôsobila v študentskej organizácii Best, organizovala študijné pobyty, vzdelávacie\nprogramy), v lektorských aktivitách (pôsobila ako lektorka v anglickej jazykovej škole), v spoločenských,\n\nkultúrnych či hudobných aktivitách (venovala sa tancu, organizovala mládežnícke stretnutia, detské\ntábory, viedla spevácky zbor, hrala na flaute a gitare), pričom najmä kvôli paréze končatín, dvojitému\nvideniu a následkom ťažkého úrazu hlavy (bolí ju a točí sa jej hlava, má zvýšenú unaviteľnosť, má\nproblémy s pamäťou a priestorovou orientáciou, nastali u nej zjavné povahové zmeny) nič z týchto\nskutočne širokých a bohatých aktivít nemôže vykonávať. S ťažkosťami síce dokončila vysokoškolské\nštúdium (po ročnom prerušení štúdia, s výdatnou pomocou svojich najbližších) avšak nie je schopná si\nnájsť zamestnanie adekvátne svojmu vzdelaniu. Rovnako prišla v jej prípade o skutočne mimoriadne\nbohatý, aktívny a rôznorodý spôsob života, ktorý si sama svojimi schopnosťami, šikovnosťou a\nnadpriemernou inteligenciou vybudovala, to všetko v mimoriadne mladom veku 21 rokov. Pritom všetky\nnie málo závažné následky úrazu budú mať dôsledky aj v jej ďalšom živote, či už osobnom, pracovnom,\npartnerskom, rodinnom, spoločenskom, čo je nespochybniteľné. Vezmúc do úvahy všetky tieto okolnosti\na zohľadniac skutočnosť, že náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia je náhradou jednorazovou,\na preto má zohľadniť nielen terajšie obmedzenia ale sťaženie uplatnenia počas celého života žalobkyne,\nje zvýšenie náhrady o sumu 3.788,62 Eura neprimerané. Súd jej priznal v podstate minimálne zvýšenie\nnáhrady o 10 % zo značne zredukovanej základnej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia\nurčenej z podstatne redukovaného celkového počtu bodov, ktoré zjavne nevystihuje trvalé postihnutie\nžalobkyne a nezohľadňuje jej všetky trvalé poškodenia zdravia a ich závažnosť. Z uvedeného je zrejmé,\nže súdy nesprávne aplikovali zásadu primeranosti náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia\nvyjadrenú v § 4 ods. 1 ZoBaSSU. Z uvedeného ustanovenia je pritom zrejmé, že primeranosť sa\nvzťahuje na samotnú náhradu. Primeraným nemá byť počet bodov, ani percento zvýšenia náhrady, ale\npredovšetkým samotná konečná peňažná suma náhrady, ktorú poškodený reálne dostane.\n4. Žalovaná sa k dovolaniu žalobkyne písomne vyjadrila tak, že námietka žalobkyne o nedostatkoch\nodôvodnenia rozhodnutia súdu, a to dokonca v intenzite, ktorá by mala za následok porušenie\njej práva na spravodlivý proces, nie je dôvodná. Žalobkyňa obdržala od súdov oboch inštancií\nodpoveď na otázku, prečo nepovažovali za dôvodné odškodnenie položkou č. 305 v jej prípade.\nPolemika žalobkyne k zákonom stanoveným bodovým sadzbám/rozpätiam pri rôznych spôsoboch\npoškodenia na zdraví a úvahy o správnosti takto nastavených sadzieb, je nad rámec zákona. Samotná\nskutočnosť, že odôvodnenie rozsudku nezodpovedá predstavám žalobkyne, nezakladá zmätočnosť\nči nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia, ani žalobkyňou označený dovolací dôvod. Nižšie súdy\nsa riadne vysporiadali i s námietkami žalobkyne k nepriznaniu položky č. 253 súbežne podľa oboch\nposudkov. Podľa názoru žalovanej práve priznaním odškodnenia dvakrát podľa položky č. 253, a to raz\nv zmysle znaleckého posudku O.Q.. S.. Š. N., K.. a následne aj v zmysle lekárskeho posudku S.. U., by\ndošlo k duplicitnému odškodneniu tých istých poškodení, keďže ako jednoznačne uviedol O.Q.. S.. Š. N.,\nK.. v jeho hodnotení sú zahrnuté tak poškodenia súvislosti s mozgovými/neurologickými poruchami ako\naj následky vo forme psychických ťažkostí žalobkyne. Žalobkyňou požadované bodové hodnotenie za\npoložku č. 253 celkovým počtom bodov 4 600 (2 200 + 2 400), by presahovalo maximálnu možnú bodovú\nhodnotu hodnotenia touto položkou, uvedenú v sadzobníku. 3. Pokiaľ ide o námietku nevykonania\nďalšieho dokazovania kontrolným znaleckým posudkom, už predtým bolo v konaní nariadené znalecké\ndokazovanie, ktorého účelom bolo práve odstrániť rozpory tvrdení sporových strán a takto súdom\nnariadené dokazovanie aj splnilo svoj účel. Napriek tomu, že ešte na pojednávaní dňa 10. januára\n2023, ktoré sa uskutočnilo niekoľko mesiacov po doručení znaleckého posudku O.Q.. S.. Š. N., K..\nstranám sporu, bolo žalobkyni umožnené v dodatočnej súdom stanovenej lehote predložiť prípadné\nnávrhy na doplnenie dokazovania, žalobkyňa žiadny takýto návrh (na doplnenie dokazovania kontrolným\nznaleckým posudkom) neučinila. Tento predložila až na ďalšom nariadenom pojednávaní vo veci dňa 17.\nmája 2023. Povinnosťou žalobkyne podľa § 153 CSP bolo pritom uplatniť prostriedky procesného útoku\nvčas s ohľadom na hospodárnosť konania, t. j. v lehote stanovenej v tomto prípade a na tento účel súdom\nprvej inštancie. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď ďalšie dokazovanie nevykonal. Prípustnosť\ndovolania podľa § 420 písm. f) CSP nemôže byť založená na tom, že rozhodnutie odvolacieho\nsúdu spočíva na nesprávnych právnych záveroch, prípadne, že súd neodôvodnil rozhodnutie podľa\npredstáv žalobkyne. Dôvodom, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa ust. § 420 písm. f) CSP\nnie je ani nevykonanie navrhovaných dôkazov. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods.\n1 písm. a) CSP uviedla, že už základné bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia v\nzmysle § 4 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z. je vyjadrením primeranej miery finančného odškodnenia\ntrvalých následkov zranení poškodeného. Už v základnom bodovom hodnotení sa totiž zohľadňujú\nnásledky poškodení na zdraví a ich predpokladaný vývoj u poškodeného a to v rozsahu, v akom sú\nobmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti. Mimoriadne zvýšenie sťaženia\nspoločenského uplatnenia je však osobitným nárokom, ktoré je svojou povahou aj podmienkami vzniku\n\nodlišným od sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 4 odsek 1 cit. zákona, keď predpokladá\nexistenciu ďalších, osobitných a svojou povahou výnimočných okolností. V prípade žalobkyne nie sú\ndané také osobitné okolnosti, ktoré by zakladali nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia\nv rozsahu prevyšujúcom súdmi už priznanú náhradu. K žalobkyňou v dovolaní opisovanému rozsahu jej\npredúrazových aktivít žalovaná poukázala na výsledky vykonaného dokazovania v tomto smere, že bolo\npreukázané, že nie všetkým vymenovaným aktivitám sa žalobkyňa skutočne aj venovala v čase pred\ndopravnou nehodou. Žalovaná zastáva názor, že odvolací súd svoj záver o primeranej výške zvýšenia\nsťaženia spoločenského uplatnenia náležite zdôvodnil, rešpektujúc aj zásadu proporcionality s ohľadom\nna všetky zistené podstatné okolnosti prípadu. Navrhla odvolanie žalobkyne odmietnuť.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená\nv súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§\n424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP, časť vety pred bodkočiarkou) dospel k záveru, že\ndovolaniu nie je možné vyhovieť.\n6. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n7. Dovolateľka namietala dovolací dôvod podľa § 420 písm. f ) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\nK dovolaniu podľa § 420 písm. f) CSP\n8. Dovolateľka namieta existenciu vady zmätočnosti konania podľa § 420 písm. f) CSP, v zmysle\nktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým\nsa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n9. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n10. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú a) zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne\nkonanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným\nvýkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.\nJeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia\nvykonaných dôkazov [porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný\nsúd“) sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03]. Pod porušením práva\nna spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu\nspočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká\nnielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie\nústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné\nprejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo\nna zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť\nrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\n11. V súvislosti s námietkou dovolateľky o nesprávnom, resp. arbitrárnom hodnotení vykonaných\ndôkazov súdmi nižšieho stupňa dovolací súd uvádza, že dovolaním nie je v zásadne možné úspešne\nnapadnúť hodnotenie dôkazov.\n\n12. Dovolací súd je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil odvolací súd,\na jeho prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole\npostupu súdu pri procese jeho zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly má dovolací súd\nmožnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní\n(tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či\nkonajúcimi súdmi prijaté závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by\npoprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle\n§ 420 písm. f) CSP. Dovolací súd uvádza, že tieto vady v prejednávanej veci nezistil.\n13. V posudzovanom spore žalobkyňa namieta arbitrárne hodnotenie dôkazov súdmi nižšieho stupňa\nohľadom bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo vzťahu k psychickým poruchám,\nktorými v dôsledku dopravnej nehody trpí, a to v tom smere, že okrem bodového hodnotenia podľa\nznaleckého posudku č. 2/2022 O.. S.. Š. N., K.., požaduje aj bodové hodnotenie psychických porúch\nzvýšené na dvojnásobok (celkový počet 2 400 bodov) na základe Lekárskeho posudku zo dňa 17.\naugusta 2019 S.. O. U., predloženého žalobkyňou v konaní. Súdom ustanovený znalec z odvetvia\nneurológie O.. S.. Š. N., K.., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 2/2022 nebol oprávnený posudzovať\npsychické poruchy žalobkyne, tieto boli posúdené práve posudkom S.. O. U., odobrenom vyjadrením\nS.. H., ktorí zasa naopak nehodnotili neurologické problémy žalobkyne.\n13.1. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti\na dôležitosti pre rozhodnutie. Aktuálna procesná právna úprava vychádza (rovnako ako právna úprava\nObčianskeho súdneho poriadku účinná do 30. júna 2016) zo zásady voľného hodnotenia dôkazov,\nvyplývajúcej z ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada, vychádzajúca z čl. 15 základných\nprincípov CSP a normatívne rozvinutá v § 191 ods. 1 CSP znamená, že záver, ktorý si sudca z\nvykonaných dôkazov urobí, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového\npostupu. Postup sudcu ale neznamená, že sudca nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti\na zákonnosti rozhodnutia. Naopak, konečné meritórne rozhodnutie musí vykazovať logickú, funkčnú a\nteleologickú zhodu s priebehom konania (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,\nS., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016,\n1540 s., str. 729). V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod zakladajúci prípustnosť\ndovolania podľa § 237 OSP (viď R 42/1993), resp. § 420 písm. f) CSP. Porušením práva na spravodlivý\nproces nie je iné hodnotenie vykonaných dôkazov súdom, než aké sú predstavy strany, resp. strán sporu.\n13.2. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že všetky žalobkyňou namietané listinné\ndôkazy vzal súd prvej inštancie do úvahy pri svojom rozhodovaní (body 9. až 11. rozsudku súdu prvej\ninštancie). Konštatoval, že žalobkyňa svoj nárok v tejto časti preukazovala lekárskymi posudkami, keď\nS.. Z. E., K.., sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotil podľa položky č. 253 - mozgové a duševné\nporuchy po ťažkom poranení hlavy počtom 1 000 bodov a podľa položky č. 305 poúrazová kvadruparéza\ns počtom bodov 520. Zároveň navrhol podľa § 10 ods. 4 zvýšenie bodového hodnotenia na dvojnásobok,\nteda celkové hodnotenie bolo v počte 3 040 bodov. Žalobkyňa ďalej predložila lekársky posudok S.. O. U.,\nktorá taktiež hodnotila položku č. 253, a to počtom bodov 1 400 so zvýšením na dvojnásobok, t. j. spolu\nvo výške 2 800 bodov. Žalovaný namietal takýto postup, keď jeden trvalý následok bol hodnotený dvakrát\nv dvoch rôznych lekárskych posudkoch a vychádzal pri poskytnutí plnenia z odborného vyjadrenia\nS.. N. S., ktorý hodnotil iba položku č. 253 počtom bodov 1.072,5 so zvýšením o 75 % na celkový\npočet bodov 1.876,875, pričom psychické poruchy boli konzultované aj s S.. N. H., psychiatrom. Na\nzáklade vykonaného dokazovania v súdenej veci (vrátane výsluchu S.. O. U. a S.. N. H.) súd prvej\ninštancie uzavrel: „Súd je toho názoru, že ak sa pri poranení hlavy vyskytnú rôzne poruchy, teda\nmozgové aj duševné, ktoré majú svoju príčinu v poranení hlavy, táto okolnosť môže byť hodnotená\nlen raz položkou č. 253, pričom výskyt viacerých porúch sa prejaví práve v bodovom hodnotení tejto\npoložky. Tomuto nasvedčujú aj závery znaleckého posudku č. 2/2022 vypracovaného znalcom doc.\nS.. Š. N., PhD., ktorý konštatoval, že na základe zdravotnej dokumentácie, ktorá je súčasťou spisu,\nmožno u žalobkyne jednoznačne určiť, že sa u nej prejavuje organický psychosyndróm s prejavmi porúch\npamäti, pozornosti, spomalenosťou a celkovou únavou a okrem toho aj dvojité videnie pri pohľade nadol,\nporucha rovnováhy postoja ľahkého stupňa a veľmi ľahké ochrnutie všetkých štyroch končatín (frustná\nkvadruparéza) zvýraznených na koncových častiach končatín, viac na dolných končatinách s pocitmi\ntŕpnutia všetkých končatín. Znalec hodnotil stupeň sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne\nako stredne ťažký, pretože zvláda všetky denné pracovné a spoločenské aktivity, i keď s určitým\nobmedzením, ale nejde o ťažký stupeň s narušenou sebestačnosťou v aktivitách bežného denného\n\nživota. Znalec už v znaleckom posudku a následne aj v písomnom vyjadrení z 19.4.2023 konštatoval,\nže pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia bral do úvahy všetky neurologické poúrazové\npríznaky vrátane duševných porúch, ktoré znalec nazýva súhrne termínom organický psychosyndróm.\nSúd sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne, že znalec nebol oprávnený hodnotiť duševné poruchy,\nkeďže ide o znalca z odvetvia neurológie. V danom prípade znalecké dokazovanie bolo nariadené za\núčelom preskúmania sporných tvrdení strán sporu a na základe toho ustálenia a dôvodnosti hodnotenia\njednotlivých položiek predložených lekárskych posudkov. Ak duševné poruchy súvisia s poranením hlavy\na mozgu a sú hodnotené v rámci jednej položky, tak nemôžu túto položku hodnotiť dvaja znalci, ale\nhodnotenie musí vykonať jeden znalec s tým, že prípadné duševné poruchy hodnotí z predložených\nlekárskych správ vystavených psychiatrami. Aj samotný lekársky posudok, ktorým sa preukazuje nárok\nna sťaženie spoločenského uplatnenia, nevydávajú viacerí lekári napriek tomu, že poškodený utrpel\nrôzne poranenia, ale iba posudzujúci lekár, ktorým je v zmysle § 2 ods. 3 písm. d/ Zák. č. 437/2004 Z. z.\nlekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví. Na základe uvedeného\nsúd má za to, že znalec musel komplexne hodnotiť položku č. 253, pričom vychádzal z lekárskych\nspráv týkajúcich sa psychologických a psychiatrických vyšetrení žalobkyne, ktoré nesporne v rámci\nspisového materiálu mal k dispozícii.“ (bod 31. rozsudku súdu prvej inštancie). Na základe odvolania\nžalobkyne sa odvolací súd s úvahami súdu prvej inštancie stotožnil podľa § 387 ods. 2 CSP a k uvedenej\nargumentácii žalobkyne sa vyjadril v bodoch 44. a 45. napadnutého rozsudku: „K odvolacej námietke\nžalobkyne, pokiaľ ide o hodnotenie položky č. 253 Prílohy č. 1 ZoBaSSU, v tejto odvolacej námietke\nžalobkyňa nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie v tom, že položka 253 a položka 305 Prílohy č.\n1 zákona sa hodnotia samostatne. K tomuto odvolací súd uvádza, že sa stotožnil s právnym posúdením\nveci súdom prvej inštancie, keďže v danej veci súd prvej inštancie poukázal v odôvodnení svojho\nrozsudku v bode 32 na vypracovaný znalecký posudok, ktorý jednoznačne skonštatoval, že použitie\npoložky č. 305 pokladá za nedôvodné. Znalec O.. S.. Š. N., K.. v podanom znaleckom posudku č.\n2/2022, ako aj v dodatočnom vyjadrení zo dňa 19.04.2023 založenom na čl. 205 súdneho spisu výslovne\nuviedol, že v jeho znaleckom posudku pri hodnotení položky č. 253 boli zohľadnené neurologické a\naj psychiatrické príznaky na základe posledného psychiatrického vyšetrenia zo dňa 17.06.2009 od S..\nU.. Tieto príznaky vznikli ako následok úrazu mozgu a v posudku ich znalec nazýva súhrne termínom\norganický psychosyndróm. Odvolací súd sa stotožnil s takto zisteným skutkovým stavom a znaleckým\nposudkom v tom smere, že u žalobkyne nedošlo k poškodeniu miechy, a preto použitie položky č. 305 je\nnedôvodné vzhľadom na skutočnosť, že ochrnutie (paréza), ktorá nastala po úraze mozgu je už zahrnutá\nv bodovom ohodnotení pri položke č. 253 ako jeden z prejavov vážnej mozgovej poruchy. Z uvedeného\npotom vyplýva, že hodnotenie položky č. 305 by bolo v rozpore s § 9 ods. 8 citovaného zákona.\nTieto závery znaleckého dokazovania nariadeného súdom neboli spochybnené žiadnym relevantným\nspôsobom zo strany žalobkyne, ktorá nepredložila žiadne iné dôkazy, ktoré by podporovali jej odlišné\nskutkové tvrdenia. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že pri položke č. 305 zo žiadneho ustanovenia\nzákona, ani z jeho príloh nevyplýva, že by ju bolo možné hodnotiť len pri poškodení miechy, k tomuto je\npotrebné uviesť, že systematickým výkladom citovaného zákona a jeho Prílohy č. 1 v časti II. táto príloha\nobsahuje sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia po úrazoch, pričom\njednotlivé poškodenia na zdraví klasifikuje do skupiny podľa poškodení za jednotlivé orgány (systémy\nľudského tela). Hodnotenie položkami 300 až 309, v rámci nich aj položky č. 305, tak prichádza do úvahy\nv prípade poškodenia hrudníka, pľúc, srdca, pažeráka, chrbtice alebo miechy. Priamo z uvedeného\nsystematického zaradenia položky č. 305 teda jednoznačne vyplýva, že táto položka je použiteľná v\nprípade, že ide o poškodenia, ktoré vznikli ako dôsledok poškodenia konkrétneho orgánu, či systému\nľudského tela. V danom prípade by teda poškodenie muselo nastať ako dôsledok poškodenia miechy,\nčo však nebol prípade žalobkyne, preto nie je na mieste ani hodnotenie položkou č. 305. Priamo v\npoložke č. 253 - vážne duševné a mozgové poruchy (po úraze hlavy), ktorú znalec ustanovený súdom\naj správne použil, sú zahrnuté všetky následky úrazu žalobkyne vo svojom sumáre. Žalobkyňa utrpela\nťažký úraz hlavy (mozgu), ktorý sa prejavil vo forme určitých konkrétnych trvalých následkov. Tieto sa\npodľa znalca v jej bežnom živote prejavujú v psychickej oblasti (strata pamäte, spomalenosť a pod.),\nako aj z hľadiska neurologického (okrem iného aj kvadruparéza ľahkého stupňa). Nie je teda možné v\ndanom prípade argumentovať položkou týkajúcou sa ochrnutia v dôsledku poškodenia miechy. O takéto\nzávažné poškodenie sa v prejednávanom prípade u žalobkyne nejedná.“\n13.3. Dovolací súd tak konštatuje, že z rozhodnutia odvolacieho súdu (rovnako aj súdu prvej inštancie) je\nzrejmý jeho myšlienkový postup pri hodnotení dôkazov, výsledkom ktorého bol určujúci skutkový záver\no tom, že žalobkyňa pri dopravnej nehode utrpela ťažký úraz hlavy (mozgu), ktorý sa prejavil vo forme\nurčitých konkrétnych trvalých následkov, ktoré sa v jej bežnom živote prejavujú v psychickej oblasti ako aj\n\nneurologickej oblasti, ktoré následky vo svojom sumáre sú obsiahnuté práve v položke č. 253, pod ktorú\nich subsumoval znalec ustanovený v konaní súdom za účelom odstránenia rozporov v argumentácii\nstrán sporu. Podľa názoru dovolacieho súdu spôsob, akým odvolací súd dospel k tomuto rozhodujúcemu\nskutkovému zisteniu, zodpovedá ustanoveniu § 191 CSP v spojení s ustanovením § 185 CSP. Úvahy,\nktorými sa v rámci hodnotenia dôkazov riadil, sú v súlade so zásadami formálnej logiky, pričom výsledok\nhodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť nimi zistené.\n13.4. Dovolací súd poznamenáva, že ani nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov, osobitne\nznaleckého dokazovania, ktoré dovolateľka naznačuje v dovolaní (§ 124 ods. 1 CSP), nie je v\nrozhodovacej praxi dovolacieho súdu považované za vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f)\nCSP, ktorá by zakladala prípustnosť dovolania. Uvedenú dovolaciu námietku bez ďalších relevantných\nskutočností nemožno považovať za tzv. zmätočnostnú vadu v procesnom postupe odvolacieho súdu, a to\npreto, že hodnotenie dôkazov prislúcha zásadne len tomu súdu, ktorý ich vykonal, teda v danom prípade\nsúdu prvej inštancie, pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho\nrozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, ale táto skutočnosť sama osebe prípustnosť dovolania v zmysle\nustanovenia § 420 písm. f) CSP nezakladá. Preto nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania\npodľa § 420 písm. f) CSP nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných\ndôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (viď rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/26/2017,\n4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 8Cdo/187/2017). Súlad tohto právneho názoru s ústavou posudzoval\nústavný súd a nedospel však k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti (II. ÚS 465/2017, III. ÚS 40/2020).\n14. V súvislosti s uvedeným dovolateľka namietala i nevykonanie ňou navrhnutého dôkazu - kontrolného\nznaleckého posudku, v rámci ktorého by znalci z odvetvia neurológie aj psychiatrie komplexne posúdili\njej zdravotný stav.\n14.1. Dovolací súd pripomína, že dokazovanie je časť civilného konania, v rámci ktorého si súd vytvára\npoznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa týka žaloba, v sebe\nobsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým\nspôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). V dokazovaní sa súd obmedzuje len na\nzisťovanie skutkových poznatkov (poznatkov o skutkových okolnostiach, ktoré zakladajú a odôvodňujú\nprejednávaný nárok). Strany sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za\ndôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci. O tom, ktoré z navrhovaných\ndôkazov budú vykonané, prípadne akým spôsobom, rozhoduje výlučne súd, nie strany sporu (§ 185\nods. 1 CSP). Ak sa súd rozhodne, že určité dôkazy nevykoná (napr. preto, že sú podľa jeho názoru pre\nvec nevýznamné alebo nadbytočné) alebo vykoná iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nnemožno to považovať za vadu zmätočnosti (viď R 125/1999, R 6/2000).\n14.2. Procesné oprávnenie navrhovať dôkazy žalobkyňa v danom spore aj využila, nebolo jej odňaté.\n14.3. Pokiaľ súdy nižšej inštancie opierali svoje zistenia o vykonané dôkazy, ktoré ale nevyhodnotili podľa\npredstáv žalobkyne, nešlo o postup vylučujúci, či znemožňujúci žalobkyni realizáciu procesných práv\npriznaných jej CSP. Procesnému právu strany sporu navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen\no vznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí\nodôvodniť, prečo, z akých dôvodov tak neurobil.\n14.4. Z ustálenej rozhodovacej praxe ústavného súdu vyplýva, že zásah do základného práva na súdnu\nochranu, či práva na spravodlivé súdne konanie by v tejto súvislosti bolo možné konštatovať len vtedy, ak\nby záver všeobecného súdu o nevykonaní účastníkom navrhovaného dôkazu bol zjavne neodôvodnený,\nchýbala by mu predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu vychádzajúca z priebehu konania\na stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by nevykonaním navrhnutého dôkazu bol účastník\npostavený do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana v konaní (I. ÚS 350/08).\n14.5. Ako vyslovil Najvyšší súd SR v rozhodnutiach sp. zn. 4Cdo/100/2018 a 5Cdo/202/2018\nprocesnému právu účastníka navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených\nnávrhoch (a dôkazoch) tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo, z akých\ndôvodov tak rozhodnúť, ale neurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť\nlen tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo\nvyvráteniu je navrhnutý dôkaz bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument,\n\npodľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje\nvypovedacou potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité\ntvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez\ndôvodných pochybností overené alebo vyvrátené.\n14.6. V rozhodovanej veci žalobkyňa v súvislosti s nárokom na bolestné a sťaženie spoločenského\nuplatnenia predložila lekársky posudok vypracovaný S.. Z. E., K.. dňa 14. decembra 2018 a lekársky\nposudok vypracovaný S.. O. U. dňa 17. augusta 2019. Žalovaná odkázala na posudok S.. N. S.. V\nsúvislosti s nárokom na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia bolo vo veci vykonané aj znalecké\ndokazovanie súdom, keď výkonom znaleckého dokazovania súd poveril O.. Z.. Š. N., K.., ktorý vo veci\ndňa 04. júla 2022 predložil súdu znalecký posudok č. 2/2022. Žalobkyni bol znalecký posudok súdom\nustanoveného znalca doc. S.. Š. N., K.. č. 2/2022 bol doručený dňa 28. júla 2022, pričom na pojednávaní\nsúdu prvej inštancie dňa 17. mája 2023 navrhla, aby bol v konaní vypracovaný znalecký posudok\nznaleckou organizáciou, aby boli komplexne zhodnotené aj neurologické aj psychiatrické poškodenia\nzdravia žalobkyne.\n14.7. Súd prvej inštancie v bode 32. rozsudku zdôraznil, že „ zo strany žalobkyne závery znaleckého\nposudku neboli spochybnené žiadnym relevantným spôsobom. Žalobkyňa od počiatku poukazovala iba\nna predložený lekársky posudok a napriek obrane žalovaného nepredložila žiadne iné dôkazy, ktoré by\npodporovali jej tvrdenia. Na poslednom pojednávaní dňa 17. mája 2023 žalovaná navrhovala vykonanie\nďalšieho znaleckého dokazovania znaleckou organizáciou, avšak tento návrh na vykonanie dokazovania\nsúd nepovažoval za relevantný. V konaní už bolo nariadené znalecké dokazovanie práve na odstránenie\nrozporov v tvrdeniach strán a podľa názoru súdu znalecké dokazovanie splnilo svoj účel. Závery\nznaleckého posudku neboli relevantne spochybnené, preto možno konštatovať, že vykonanie ďalšieho\nznaleckého dokazovania by bolo aj v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Z týchto dôvodov súd\nnávrh na vykonanie znaleckého dokazovania zamietol.“ Odvolací súd v bode 45. napadnutého rozsudku\nna základe odvolania žalobkyne rovnako uzavrel, že závery znaleckého dokazovania nariadeného\nsúdom neboli zo strany žalobkyne spochybnené žiadnym relevantným spôsobom, keď žalobkyňa\nnepredložila žiadne iné dôkazy, ktoré by podporovali jej odlišné skutkové tvrdenia.\n14.8. Dovolací súd na základe uvedeného konštatuje, že s návrhom dovolateľky na doplnenie\ndokazovania sa vysporiadal už súd prvej inštancie, keď nielenže návrh na doplnenie dokazovania\nzamietol, ale dôvod, pre ktorý tak urobil, v rozsudku odôvodnil. Súd prvej inštancie konkrétne poukázal\nna hospodárnosť konania, (ne)účelnosť vykonania navrhovaného dôkazu ako i na oneskorený dôkazný\nnávrh žalobkyne. Popísanú vadu v dokazovaní namietala dovolateľka v podanom odvolaní, pričom\nodvolací súd sa k jej argumentu jasne a zrozumiteľne vyjadril. Pokiaľ v rozhodovanej veci súd\nprvej inštancie rozhodol, že určité dôkazy nevykoná, pričom svoje procesné rozhodnutie jasne a\nzrozumiteľne v konečnom rozhodnutí odôvodnil niektorým z relevantných argumentov nevyhovenia\nvykonania dôkazného návrhu strany a odvolací súd na základe odvolacej námietky strany sporu tento\njeho postup preskúmal a zaujal k nemu stanovisko, nemožno nevykonanie tohto dôkazu považovať za\nvadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n15. Vo vzťahu k námietke dovolateľky, týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia dovolací súd uvádza, že jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý\nproces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť\ndôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť (§ 220 a § 393 CSP, I. ÚS 243/2007), pritom starostlivo\nprihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo vrátane toho, čo uviedli strany sporu. Z odôvodnenia\nsúdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov\nna jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii\nobsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to,\naby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na ich základe dospel, boli pre\nširšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a\npresvedčivé. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva však nevyžaduje, aby na každý argument\nstrany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.\nAk ale ide o argument pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento\nargument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani\nc. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins\nc. Francúzsko z 19. februára 1998).\n\n15.1. Aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a\npresvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa\nodvolací súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup\nmusí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené\nvykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho\nsúdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu\nkonania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu\nvychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený\nskutkový stav.\n15.2. Po preskúmaní obsahu spisu a dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu dovolací súd\ndospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle\n§ 393 ods. 2 CSP a § 220 ods. 2 CSP z hľadiska formálnej štruktúry a obsahuje aj zdôvodnenie všetkých\npre vec podstatných skutkových a právnych otázok, vykazuje logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s\npriebehom konania a nemožno ho považovať za neodôvodnené. Dovolací súd nezistil, že by v danej\nveci išlo o takýto prípad vybočenia z medzí ustanovenia § 393 ods. 2 CSP, ktorým by došlo k porušeniu\npráva žalobcu na spravodlivý proces.\n15.3. Dovolací súd vzhľadom na obsah spisu vrátane rozhodnutia odvolacieho súdu s potvrdzovaným\nrozhodnutím súdu prvej inštancie ako organickej (kompletizujúcej) jednote, keďže prvoinštančné a\nodvolacie konanie tvoria z hľadiska jeho predmetu jeden celok (m. m. IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09),\nmôže len konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v spojení s odôvodnením\nrozhodnutia súdu prvej inštancie, má podľa názoru dovolacieho súdu všetky zákonom vyžadované\nnáležitosti v zmysle ustanovenia § 393 CSP a § 220 ods. 2 CSP z hľadiska formálnej štruktúry, obsahuje\naj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových a právnych otázok, vykazuje logickú, funkčnú\na teleologickú zhodu s priebehom konania a nemožno ho považovať za nedostatočne odôvodnené.\nDovolací súd nezistil, že by v danej veci išlo o takýto prípad vybočenia z medzí ustanovenia § 393 ods.\n2 CSP, ktorým by došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces. Odvolací súd odôvodnil\npotvrdzujúci výrok svojho rozhodnutia spôsobom zodpovedajúcim zákonu. Z obsahu preskúmavaného\nrozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd v dôvodoch rozsudku uviedol, ako vo veci rozhodol\nsúd prvej inštancie, skutkový stav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská strán sporu\nk prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania i právne predpisy, z ktorých\nvyvodil svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení, a prečo rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje\nza vecne správne, k čomu na zdôraznenie jeho správnosti doplnil aj ďalšie dôvody, v rámci ktorých sa\npodrobne a vyčerpávajúco vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami oboch strán sporu (body\n42. až 68.).\n15.4. Vo vzťahu k dovolaniu žalobkyne je namieste zdôrazniť, že osobitne vo vyššie citovaných bodoch\n44. a 45. odôvodnenia rozsudku odvolací súd vysvetlil, na základe akých skutočností a právnych úvah\ndospel k záveru o tom, že položka č. 253 a položka č. 305 Prílohy č. 1 ZoBaSSU sa hodnotia samostatne,\npričom v rozhodovanej veci je opodstatnené použitie len a výlučne položky č. 253 Prílohy č. 1 ZoBaSSU.\n15.5. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva nedostatočnosť alebo nepresvedčivosť,\nani absencia o skutkových a právnych záveroch, či taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Obsah spisu\nnedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie dostatočne a náležite neodôvodnil, a že\npri rozhodovaní nezohľadnil argumentáciu dovolateľky.\n15.6. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že súd neodôvodnil\nsvoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým\nspôsobom, čo nie je daný prípad. Skutočnosť, že sa dovolateľ nestotožňuje s odôvodnením rozhodnutia\nodvolacieho súdu, rozsahom a výsledkom vykonaného dokazovania, nezakladá dôvodnosť podaného\ndovolania. Aj stabilná rozhodovacia prax ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, IV. ÚS 324/2011)\nrešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom,\nz čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom\núčastníkov konania (strán sporu) vrátane ich dôvodov a námietok.\n\n16. Vo vzťahu k dovolaniu žalobkyne podľa § 420 písm. f) CSP dovolací súd tak uzatvára, že v\nposudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že by v konaní nižších súdov došlo\nk porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces, alebo že by odvolací súd svoje rozhodnutie\nodôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti spočívajúcu v nepreskúmateľnosti,\nči arbitrárnosti, extrémnom nesúlade skutkových záverov s vykonaným dokazovaním v zmysle § 420\npísm. f) CSP. Prípustnosť dovolania z tohto ustanovenia preto nevyplýva.\nK dovolaniu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP\n17. Dovolateľka v dovolaní taktiež argumentuje nesprávnym právnym posúdením veci nižšími súdmi.\n18. Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, alebo c) je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n19. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n20. Výpočet dôvodov uvedených v § 421 ods. 1 CSP je taxatívny. Všetky dôvody prípustnosti dovolania,\nktoré sú vymenované v tomto ustanovení, sa vzťahujú výlučne na právnu otázku, ktorej vyriešenie\nviedlo k právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu; zo zákonodarcom zvolenej\nformulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka\nhmotnoprávna, ako aj procesnoprávna (v ďalšom texte len „právna otázka“).\n21. Na to, aby mohol dovolací súd podrobiť dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu\nvecnému preskúmaniu v dovolacom konaní z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia\nveci, musia byť splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov\nriešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, uvedeného\npod písmenom a) až c) ustanovenia § 421 ods. 1 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi\nktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom\nvymedzeným v zákone (§ 431 až § 435 CSP).\n22. V prípade dovolania, prípustnosť ktorého vyvodzuje dovolateľ z § 421 ods. l CSP, má viazanosť\ndovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam. Závery o (ne)prípustnosti dovolania\nprijíma dovolací súd na základe dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj § 432 CSP).\n23. Len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne,\numožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o právnu otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie\nodvolacieho súdu, a či sa pri jej riešení odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP) alebo či ide o právnu otázku, ktorá v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP), či právnu otázku, ktorá je\nrozhodovaná dovolacím súdom rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c) CSP). Otázka relevantná v zmysle §\n421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným\nspôsobom).\n24. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a) CSP, by mal dovolateľ: a)\nkonkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) vysvetliť (a\noznačením rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom\nodklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu c) uviesť, ako by mala byť táto otázka\nsprávne riešená.\n25. Dovolateľka videla odklon od ustálenej rozhodovacej praxe, prezentovanej rozsudkom najvyššieho\nsúdu sp. zn. 3Cdo/209/2017 zo dňa 21. júna 2018 v tom, že nižšie súdy nesprávne aplikovali zásadu\nprimeranosti náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vyjadrenú v § 4 ods. 1 ZoBaSSU, keď\n\nodvolací súd v rozpore s touto judikatúrou odmietol prihliadnuť na tie stránky žalobkyne, ktoré boli u\nnej osobitné, vzhľadom na jej spoločenské dovtedajšie pôsobenie, pričom s poukazom na uvedenú\njudikatúru mala za dôvodné zvýšenie náhrady blížiace sa k hornému limitu.\n25.1. V rozsudku sp. zn. 3Cdo/209/2017 zo dňa 21. júna 2018 najvyšší súd riešil právnu otázku „ či\nustanoveniu § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. zodpovedá interpretácia, v zmysle ktorej pre posúdenie\ndôvodnosti zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v prípade hodnom osobitného\nzreteľa je právne relevantné výlučne iba to, do akej miery sa poškodený pred poškodením jeho zdravia\nuplatnil v spoločenskej, športovej, kultúrnej, umeleckej, politickej alebo pracovnej sfére života, alebo\ninterpretácia, pri ktorej podobne ako v prípade okolnosti (invalidite) uvádzanej priamo v zákone - je\nmiera spoločenského angažovania sa poškodeného irelevantná.“ Najvyšší súd vychádzal z toho, že\npredmetné zákonné ustanovenie patrí k právnym normám s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou,\nto znamená k právnym normám, ktorých hypotéza nie je konkrétne stanovená právnym predpisom,\nale závisí od úvahy súdu. Toto ustanovenie prenecháva súdu, aby v každom jednotlivom prípade sám\nvymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností, a aby sám\npodľa svojho uváženia posúdil, či ide o „prípad hodný osobitného zreteľa“ a - v prípade kladného záveru\n- rozhodol tiež o tom, aké zvýšenie tejto náhrady je v posudzovanom prípade primerané. Úvaha súdu\nv zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. nie je celkom voľná, lebo právny predpis ju usmerňuje\ntým, že rámcovo stanovuje predpoklady pre vznik nároku na základnú výmeru odškodnenia a tiež\nhľadiská, ktoré treba mať na zreteli. Pokiaľ zákon stanovuje rozpätie prípustného zvýšenia náhrady\nza sťaženie spoločenského uplatnenia (až o 50 %), je nepochybné, že rozsah zvýšenia tejto náhrady\nmusí byť diferencovaný. Diferenciácia rozsahu zvýšenia tejto náhrady musí vystihovať individuálne\nokolnosti každého prípadu. V reálnom živote sa vyskytujúce rozdiely v osobnosti človeka, v jeho\nindividuálnych potrebách, životnom zameraní, v miere jeho angažovanosti v najrozmanitejších sférach\nživota, ako aj odlišnosti v miere závažnosti poškodenia zdravia a intenzite obmedzenia poškodeného\nsa nevyhnutne musia prejaviť aj v diferencovanom prístupe k zvýšeniu tejto náhrady. Podľa najvyššieho\nsúdu pri rozhodovaní o zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia súd zohľadňuje jednak\ntie stránky, ktoré sú spoločné pre život všetkých ľudí (možnosť vykonávať bežné životné úkony,\npostarať sa o svoju hygienu, stravovanie, obliekať sa, žiť prípadne rodinným životom, realizovať sa\nv partnerskom vzťahu, mať deti), jednak tie stránky, ktoré sú osobitné u každého jednotlivca zvlášť\nvzhľadom na jeho spoločenské dovtedajšie pôsobenie (stupeň jeho angažovanosti v najrozmanitejších\nsférach spoločenského života, za ktoré už doterajšia súdna prax považuje napríklad oblasť kultúry,\nšportu, umenia, politiky, vedy). Jednotiacim hľadiskom pri určovaní adekvátneho zvýšenia náhrady za\nsťaženie spoločenského uplatnenia je, aby obe tieto stránky boli zohľadnené tak, že ich vzájomná\njednota vyjadrí primeranosť priznanej náhrady vo vzťahu k povahe následkov poškodenia zdravia. V\nprípade niektorého poškodeného je v praxi opodstatnené klásť dôraz na prvú z uvedených stránok,\nv prípade iného poškodeného (naopak) na druhú spomenutú stránku; rozhodujúcou však zostáva ich\njednota. Vo všeobecnosti treba pripustiť, že v niektorom individuálnom prípade pôjde o tak mimoriadne\nzávažné poškodenie zdravia osoby spoločensky sa dosiaľ nijako osobitne neangažovanej (napríklad\nv prípade mimoriadne ťažkého poškodenia zdravia v detskom veku), ktoré - aj s prihliadnutím na\nminimalizovanú predpokladanú budúcu kvalitu jej života - odôvodní priznanie zvýšenia náhrady za\nsťaženie spoločenského uplatnenia až v hornej hranici stanoveného limitu (§ 5 ods. 5 zákona č.\n437/2004 Z. z.). Takéto zvýšenie je aj podľa názoru dovolacieho súdu vyhradené prípadom straty\nživotných príležitostí po celý zvyšok života, v ktorých je poškodený takmer vyradený zo života a kedy\njeho predpoklady pre plnenie životných funkcií sú bezmála alebo celkom zmarené. Dovolací súd v\nsúvislosti s tým pripomína, že súčasná právna úprava za relevantnú okolnosť z hľadiska určenia výšky\nnáhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia považuje aj vek poškodeného (na ktorý žalobca v\ndanom prípade osobitne poukazuje). Zohľadnenie veku poškodeného predpokladá ustanovenie § 10\nods. 4 veta prvá zákona č. 437/2004 Z. z. To isté hľadisko treba mať bezpochyby na zreteli tiež pri\núvahe o opodstatnenosti aplikácie § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. Invalidita - hľadisko priamo v\ntomto ustanovení uvádzané - skutočne nevyjadruje stupeň angažovania sa poškodeného v spoločnosti\npred poškodením jeho zdravia. To však ešte samo o sebe neznamená, že aj ďalšie (v zákone síce\nvýslovne neuvedené, avšak v praxi súdov považované za relevantné) hľadiská musia byť tiež bez\nvzťahu k tomu, aké bolo predchádzajúce uplatnenie poškodeného v spoločenskej sfére. Na druhej\nstrane ale nemožno celkom vylúčiť prípad, v ktorom zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského\nuplatnenia blížiace sa až k hornému limitu (50 %) nebude v prevažnej miere odôvodnené individuálnymi\n(najmä medicínskymi) zisteniami týkajúcimi sa realizácie poškodeného v oblasti bežného života každého\nčloveka (pri uspokojovaní jeho životných, biologických potrieb), ale skôr bude odôvodňované zisteniami\n\nsúdu o osobitne vysokej (až mimoriadnej) miere predchádzajúceho uplatnenia sa poškodeného a jeho\nnasadenia v oblasti spoločenskej, kultúrnej, umeleckej, vedeckej alebo politickej. Zvýšenie náhrady za\nsťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. sa teda neobmedzuje\nlen na prípady vysokej úrovne predchádzajúceho uplatnenia poškodeného v spoločnosti (v kultúrnej,\numeleckej, športovej a podobnej sfére života), ale je opodstatnené aj v prípadoch ďalších, v ktorých\nto odôvodňujú individuálne okolnosti zistené vykonaným dokazovaním. V praxi všeobecných súdov ide\no okolnosti najrozmanitejšej povahy, ktoré môžu, avšak nemusia odzrkadľovať mieru spoločenského\nangažovania sa poškodeného pred škodovou udalosťou.“\n25.2. V preskúmavanej veci žalobkyňa je z obsahu spisu zrejmé, že v dôsledku dopravnej nehody\nutrpela vážne zranenia v 21. roku svojho života. V tom čase mala už skončený 2. ročník Technickej\nuniverzity v Košiciach - Ekonomickej fakulty. Po nehode mala na jeden rok prerušené štúdium a v\nďalšom školskom roku pokračovala v štúdiu v 3. ročníku. Vysokú školu riadne ukončila a pracuje ako\núčtovníčka. Žalobkyňa uviedla, že pred nehodou sa venovala viacerým športom, a to tancu, tenisu,\nbedmintonu, plávaniu, atletike a v zime aj lyžovaniu, bežkovaniu, snowbordingu a skialpinizmu a v lete\nwindsurfingu; v škole pôsobila v študentskej organizácii Best, ktorá sa zameriavala na organizovanie\nštudijných pobytov, vzdelávacích programov, pôsobila aj ako lektorka v anglickej jazykovej škole a tiež\nu saleziánov, kde organizovala rôzne stretnutia, tábory a viedla tam aj spevácky zbor. Hrávala na flaute\na gitare. V súčasnosti sa nevie zapojiť do žiadnej športovej činnosti, jej zdravotné problémy spočívajú\nnajmä v tom, že jej tŕpnu dlane a chodidlá, má problémy s kĺbmi, točí sa jej hlava a vidí dvojmo a\ntiež má problémy s pamäťou a priestorovou orientáciou. Uvedené zdravotné problémy jej neumožňujú\nvenovať sa činnostiam ako pred nehodou. Taktiež skonštatovala, že vzhľadom na zdravotné problémy\nje pre ňu problematické zvládať väčší rozsah štúdia. K obmedzeniam žalobkyne v bežnom živote\nboli v prvoinštančnom vypočutí aj svedkovia S. O., matka žalobkyne a S. N., ktorí potvrdili vyjadrenia\nžalobkyne.\n25.3. Už súd prvej inštancie v bode 34. rozsudku zhodne s vyššie popísanými závermi najvyššieho\nsúdu poukázal na to, že zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa neobmedzuje\nlen na prípady vysokej úrovne predchádzajúce uplatnenia poškodeného v spoločnosti v kultúrnej,\numeleckej, športovej a podobnej sfére života, ale je opodstatnené aj v prípadoch ďalších, v ktorých to\nodôvodňujú individuálne okolnosti zistené vykonaným dokazovaním, s tým, že súd vždy musí vyhodnotiť\nskutkové okolnosti daného prípadu a pri posudzovaní otázky, či ide o prípad hodný osobitného zreteľa\na určovaní rozsahu odškodnenia súd musí dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo ako celok spravodlivé\na rešpektovalo princíp proporcionality. Nemal za rozhodujúce, či žalobkyňa bola alebo nebola uznaná\ninvalidnou. Zohľadnil tvrdenia žalobkyne, podporené aj výpoveďami svedkov, ďalej vek žalobkyne v\nčase úrazu, fakt, že sa v tom čase pripravovala na budúce povolanie a z hľadiska trávenia svojho\nvoľného času sa venovala rôznorodým aktivitách (bod 35. rozsudku súdu prvej inštancie) a konštatoval,\nže nepochybne ide o prípad hodný osobitného zreteľa, ktorý odôvodňuje zvýšenie náhrady za sťaženie\nspoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 ZoBaSSU. Pokiaľ ide o rozsah zvýšenia, mal za to, že\nv hornej polovici tohto rozpätia by mali byť odškodňované tie najzávažnejšie poškodenia zdravia, keď\nuž poškodený ani nie je sebestačný a je odkázaný na pomoc inej osoby. Poukázal i na závery znalca,\npodľa ktorého u žalobkyne ide o stredne ťažký systém postihnutia, kde nie je narušená sebestačnosť\nv aktivitách bežného života, i keď tieto aktivity môže vykonávať len s určitým obmedzením. Súd\nnespochybnil, že žalobkyňa je vylúčená z viacerých, predovšetkým športových aktivít, ktorým sa bežne\nrekreačne venovala pred úrazom a určité obmedzenia pociťuje aj pri zabezpečovaní bežných denných\npotrieb, ale je potrebné tiež vziať do úvahy, že žalobkyňa, i keď pri vyvinutí zvýšeného úsilia, úspešne\ndokončila vysokoškolské štúdium a zaradila sa do pracovného procesu. S prihliadnutím na tieto okolnosti\nsúd prvej inštancie považoval za primerané zvýšiť odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia\no 10 %.\n25.4. Odvolací súd, stotožniac sa s uvedenými závermi súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.\n2 CSP, v napadnutom rozsudku citoval práve z dovolateľkou označeného rozhodnutia najvyššieho\nsúdu a zdôraznil, že nijakým spôsobom neznižuje význam zranení, ktoré pri škodovej udalosti utrpela\nžalobkyňa. Súčasne ale mal za to, že je potrebné diferencovať celkom mimoriadne zvýšenie sťaženia\nspoločenského uplatnenia. Poukázal na to, že maximálna možná miera tohto zvýšenia je 50 % a v takejto\nvýške sa priznáva len v celkom výnimočných dôvodoch, napríklad u vekovo mladých poškodených,\nktorí zostanú v stave ležiaceho pacienta v kóme a podobne. 25 % zvýšenie sťaženia spoločenského\nuplatnenie je priznávané pri mimoriadnych škodových udalostiach a takom sťažení spoločenského\n\nuplatnenia, ktoré sa bude napríklad u mladých poškodených uplatňovať po mnoho nasledujúcich rokoch\nich produktívneho života. Prihliadnuc na to, že škodová udalosť u žalobkyne nastala v mladom veku a\nnásledky poškodenia zdravia bude si niesť po celý produktívny vek, avšak s tým, že je potrebné ponechať\nv rámci zákonného limitu ešte rozpätie pre možnosť zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia u\nnáročnejších poškodení zdravia s trvalými následkami zranení, zhodne s názorom súdu prvej inštancie\npovažoval odvolací súd priznanie 10 % zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v posudzovanom\nprípade za adekvátne (bod 60. napadnutého rozsudku).\n25.5. Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že odvolací súd (rovnako ako súd prvej\ninštancie) pri stanovení zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 10 % zachoval\nzásadu primeranosti a svoje právne úvahy podložené výsledkami vykonaného dokazovania jasne,\nzrozumiteľne a racionálne odôvodnil. Dovolací súd preto konštatuje, že odklon napadnutého rozhodnutia\nod dovolateľkou označeného rozsudku najvyššieho súdu v konaní nebol zistený.\n25.6. Dovolací súd záverom podotýka, že z hľadiska obsahu dovolania (§ 124 ods. 1 CSP), dovolateľka\nv skutočnosti vyčíta odvolaciemu súdu nesprávne zistenie skutkového stavu veci a nesprávne\nvyhodnotenie vykonaných dôkazov, vyjadruje nesúhlas so závermi odvolacieho súdu o primeranosti\npriznaného zvýšenia náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia a naznačuje svoje vlastné, podľa\njej názoru adekvátne predstavy o výške priznanej náhrady. Dovolací súd v tomto smere považuje za\npotrebné zdôrazniť, že len samotné spochybňovanie správnosti skutkových zistení a vyhodnotenia\ndôkazov súdom, ako i sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo spochybňovanie správnosti\nrozhodnutia odvolacieho súdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci\nvýznamovo nezodpovedajú predpokladom prípustnosti dovolania, ktoré sú definované v § 432 CSP v\nspojení s § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie podané pre nesprávne právne posúdenie nemožno odôvodniť\nspochybnením záverov súdov nižšej inštancie na základe tvrdeného nesprávneho vyhodnotenia\ndôkazov.\n26. Zhrnúc vyššie uvedené dovolací súd na uvedenom základe dospel k záveru, že žalobkyňa\nneopodstatnene namieta nesprávny procesný postup súdov nižších inštancií, ktorý mal znemožniť\nuskutočňovanie jej procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces\n(§ 420 písm. f) CSP). Dovolací súd preto dovolanie v tejto časti odmietol podľa § 447 písm. c) CSP\nako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. Ak dovolateľ\nnamietal nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP, dovolanie nie je\nprípustné z dôvodu, že odklon od dovolateľkou označených rozhodnutí v konaní nebol zistený. Vzhľadom\nna uvedené dovolací súd dovolanie i v tejto časti odmietol (§ 447 písm. f) CSP).\n27. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n28. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Žalobkyňa sa po dopravnej nehode domáhala od poisťovateľa bolestného, náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a jej mimoriadneho zvýšenia. Súdy nižších inštancií na základe súdom nariadeného znaleckého dokazovania hodnotili trvalé následky úrazu mozgu (organický psychosyndróm, ľahká kvadruparéza) len položkou č. 253 prílohy č. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., nie súčasne položkou č. 305 vyhradenou pre poškodenie miechy (§ 9 ods. 8 zákona), zohľadnili 15 % spoluúčasť za nepripútanie bezpečnostným pásom a priznali zvýšenie náhrady podľa § 5 ods. 5 zákona o 10 %. Dovolateľka namietala arbitrárne hodnotenie dôkazov, nevykonanie kontrolného znaleckého posudku a nedostatočné odôvodnenie (§ 420 písm. f) CSP), ako aj odklon od rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/209/2017 pri posudzovaní primeranosti zvýšenia (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP). Dovolací súd uviedol, že súd prvej inštancie o dôkaznom návrhu rozhodol a jeho zamietnutie odôvodnil nadbytočnosťou a hospodárnosťou konania, hodnotenie dôkazov zodpovedá § 191 a § 185 CSP a odôvodnenie rozhodnutí spĺňa požiadavky § 220 ods. 2 a § 393 ods. 2 CSP. Odvolací súd vychádzal práve zo záverov označeného rozsudku a zvýšenie o 10 % primerane odôvodnil vekom poškodenej, stredne ťažkým stupňom postihnutia bez narušenia sebestačnosti a tým, že dokončila vysokoškolské štúdium a zaradila sa do pracovného procesu, preto odklon od ustálenej praxe zistený nebol. Dovolanie bolo odmietnuté podľa § 447 písm. c) a písm. f) CSP.", "pravna_veta": "Nesprávne vyhodnotenie dôkazov vrátane znaleckého dokazovania, nedostatočné zistenie skutkového stavu ani nevykonanie stranou navrhnutého dôkazu nezakladajú vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP, ak súd o dôkaznom návrhu rozhodol a jeho nevyhovenie odôvodnil niektorým z relevantných dôvodov (nesúvislosť s predmetom konania, nedostatok vypovedacej potencie, nadbytočnosť). Zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. závisí od úvahy súdu, ktorý musí zohľadniť tak stránky spoločné pre život všetkých ľudí, ako aj stránky osobitné pre doterajšie spoločenské uplatnenie poškodeného, pričom zvýšenie blížiace sa hornému limitu je vyhradené prípadom straty životných príležitostí po celý zvyšok života. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP nemožno odôvodniť spochybňovaním skutkových zistení a hodnotenia dôkazov pod zásterkou nesprávneho právneho posúdenia veci.", "ustanovenia": ["§ 420 písm. f) CSP", "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "§ 185 ods. 1 CSP", "§ 191 ods. 1 CSP", "§ 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z.", "§ 9 ods. 8 zákona č. 437/2004 Z. z.", "§ 447 písm. c) CSP", "§ 447 písm. f) CSP"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "25Co/28/2023", "guid": "374e9dbd-e573-420b-8585-886ba37057d1:68188ca2-26d4-4419-aa99-7fbcfd499826", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["sťaženie spoločenského uplatnenia", "bolestné", "náhrada škody na zdraví", "znalecké dokazovanie", "hodnotenie dôkazov", "prípad hodný osobitného zreteľa", "prípustnosť dovolania", "právo na spravodlivý proces"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [], "citovane_v": []}