{"guid": "fb1bf049-7340-4b5b-bc2a-f2c34e01c26c:52c85de6-4600-4659-96a9-afcb6dc94256", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8719200929.1", "spisova_znacka": "2Cdo/125/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/125/2025 z 23. 7. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. júla 2026, sp. zn. 2Cdo/125/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:8719200929.1", "identifikacne_cislo": "8719200929", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Mária Trubanová, PhD", "sudca_id": 297, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-maria-trubanova-phd-297", "datum_vydania": "2026-07-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": "Na účinné vykonanie zákonného predkupného práva podielového spoluvlastníka podľa § 140 a § 605 Občianskeho zákonníka nepostačuje samotné prijatie ponuky ani vyhlásenie oprávneného o záujme uzavrieť kúpnu zmluvu alebo o pripravenosti zaplatiť kúpnu cenu; ak nie je dohodnutá iná doba, oprávnený musí splniť podmienky ponuky, predovšetkým zaplatiť kúpnu cenu za nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke, inak predkupné právo zaniká. Právnou otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka, na vyriešení ktorej odvolací súd skutočne založil svoje rozhodnutie; otázka vychádzajúca z iného skutkového predpokladu, než aký ustálili súdy nižších inštancií, alebo týkajúca sa len podporných úvah odvolacieho súdu prípustnosť dovolania nezakladá. Nedostatok riadneho odôvodnenia zakladá vadu podľa § 420 písm. f) CSP len vtedy, ak sa súd nevysporiadal s námietkami podstatnými pre rozhodnutie; súd nie je povinný odpovedať na každý argument strany ani odôvodniť rozhodnutie podľa jej predstáv.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Podielový spoluvlastník sa domáhal nahradenia prejavu vôle nadobúdateľky spoluvlastníckych podielov pre porušenie zákonného predkupného práva, lebo predávajúci uzavrel s ňou kúpnu zmluvu ešte pred zaslaním ponuky spoluvlastníkom. Súdy nižších inštancií žalobu zamietli, pretože účinnosť kúpnej zmluvy bola viazaná na odkladaciu podmienku márneho uplynutia lehoty na uplatnenie predkupného práva, ponuka s podmienkami bola žalobcovi riadne doručená a ten v dvojmesačnej lehote podľa § 605 OZ kúpnu cenu nezaplatil, čím jeho predkupné právo zaniklo. Dovolateľ namietal nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu (§ 420 písm. f) CSP) a nastolil otázky o účinkoch odkladacej podmienky a o okamihu porušenia predkupného práva (§ 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP). Najvyšší súd dovolanie zamietol: odôvodnenie odvolacieho súdu v spojení s prvoinštančným rozsudkom sa vysporiadalo s podstatnými námietkami a nie je arbitrárne, preto vada zmätočnosti nie je daná. Otázky podľa § 421 CSP neboli otázkami, od ktorých záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, lebo to spočívalo výlučne na splnení ponukovej povinnosti a zániku predkupného práva márnym uplynutím zákonnej lehoty, a dovolateľ ani neoznačil ustálenú prax, od ktorej sa mal odvolací súd odkloniť.", "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/52c85de6-4600-4659-96a9-afcb6dc94256", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8719200929.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:8719200929.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:8719200929.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Cdo/125/2025\n8719200929\n23. 07. 2026\nJUDr. Mária Trubanová\nECLI:SK:NSSR:2026:8719200929.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Trubanovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu L. E., narodeného\nO., G., zast. AK Berčo s. r. o., Spišská Nová Ves, J. Hanulu 19, IČO: 54 329 281, proti žalovanej Bukovina\nFamily Farm s. r. o., Vysoké Tatry, Tatranská Lomnica 48, IČO: 51 031 221, zast. slc partners s. r.\no., Bratislava, Hviezdoslavovo námestie 16, IČO: 47 246 634, o nahradenie prejavu vôle z porušenia\npredkupného práva s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 9C/8/2019, o\ndovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 30. januára 2025 sp. zn. 18Co/28/2024,\ntakto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a .\nŽalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Poprad (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom (prvým v\nporadí) z 18. novembra 2021 č. k. 9C/8/2019-134, výrokom I. nahradil prejav vôle žalovanej, že ako\npredávajúci uzatvára so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto\nrozhodnutia; výrokom II. žalobcovi priznal voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100\n%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) na odvolanie žalovanej\nuznesením z 31. januára 2023 č. k. 18Co/20/2022-184, zrušil rozsudok a vrátil súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože na základe vykonaného dokazovania okresný súd dospel k\nnesprávnym skutkovým a právnym záverom.\n3. Okresný súd Poprad rozsudkom (druhým v poradí) z 15. augusta 2023 č. k. 9C/8/2019-199, výrokom\nI. žalobu zamietol; výrokom II. priznal žalovanej voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu\n100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným\nuznesením.\n3.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 137c, § 149, § 151 ods. 1, § 185, § 229, § 215 ods. 1,\n2, § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), ako aj § 136 ods. 1, 2, § 137, § 140, § 605 a § 606 zákona\nč. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo\n„OZ“).\n\n3.2. V konaní bolo preukázané, že žalobca bol v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy (dňa 23. augusta 2018)\npodielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ktorých spoluvlastnícke podiely sa prevádzali predmetnou\nkúpnou zmluvou z 23. augusta 2018. Pred uzatvorením uvedenej kúpnej zmluvy mu predávajúci, Q. L.,\nsvoje spoluvlastnícke podiely riadne ponúkol na predaj v zmysle § 140 OZ. Súd prvej inštancie vychádzal\nnajmä z textu listiny z 24. augusta 2018 - ponuky pre podielových spoluvlastníkov, ako aj z textu kúpnej\nzmluvy z 23. augusta 2018, na základe ktorej žalovaná predmetné nehnuteľnosti nadobudla.\n3.3. Pri viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu, keďže dokazovanie vykonané po rozhodnutí\nsúdu druhej inštancie nepredstavovalo podstatnú zmenu skutkových okolností, súd na základe\nvykonaného dokazovania konštatoval, že aj keď žalovaná uzavrela spornú kúpnu zmluvu s pôvodným\npodielovým spoluvlastníkom dňa 23. augusta 2018, z článku 5 a bodov 5.1 až 5.6 kúpnej zmluvy vyplýva,\nže podmienky účinného nadobudnutia spoluvlastníckych podielov boli jasne formulované. Námietka\nžalobcu vo vzťahu k porušeniu zákonného predkupného práva je preto bez právneho významu.\n3.4. Žalobcovi bola ponuka doručená dňa 11. septembra 2018 a lehota na zaplatenie kúpnej ceny\nuplynula po dvoch mesiacoch od jej doručenia, t. j. dňa 11. novembra 2018. Ponuka obsahovala všetky\nzákonom stanovené náležitosti vrátane čísla účtu, na ktoré mal oprávnený podielový spoluvlastník\nkúpnu cenu uhradiť. Vzhľadom na znenie § 605 OZ: „Ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj\nuskutočniť, musí oprávnená osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov\npo ponuke. Ak táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením\nvšetkých podmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.“ sa žalobca vystavil riziku\nmárneho uplynutia lehoty, ktorú už nebolo možné konvalidovať (iba so súhlasom pôvodného podielového\nspoluvlastníka, čo sa nestalo). Hoci žalobca mailom informoval predávajúceho, resp. jeho právneho\nzástupcu o svojom záujme o kúpu podielu, ďalšiu zákonom vyžadovanú podmienku nesplnil.\n3.5. O podmienený prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti ide v prípade existencie odkladacej\npodmienky vzťahujúcej sa na možnosť podielových spoluvlastníkov využiť svoje zákonné predkupné\nprávo (vrátane žalobcu). Keďže k riadnemu uplatneniu predkupného práva zo strany žalobcu nedošlo\na kúpna cena nebola uhradená v lehote dvoch mesiacov od doručenia ponuky, nastala hypotéza\nodkladacej podmienky a účinky kúpnej zmluvy nastúpili, čo umožnilo prevod vlastníckeho práva. Súd\nprvej inštancie preto žalobu zamietol.\n3.6. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.\n4. Krajský súd na odvolanie žalobcu rozsudkom z 30. januára 2025 č. k. 18Co/28/2024-245, výrokom I.\npotvrdil rozsudok súdu prvej inštancie; výrokom II. priznal žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100 %.\n4.1. Odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne postupom\npodľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.\n4.2. Krajský súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dôsledne\nzistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych záveroch sa nič\nnezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.\n4.3. Odvolací súd už v svojom prvom rozhodnutí vyslovil svoje stanovisko, v ktorom sa dominantne súd\nprvej inštancie mal zaoberať argumentáciou strán sporu s tým, že predávajúci uzatvoril kúpnu zmluvu so\nžalovanou a následne vykonal ponuku pre podielových spoluvlastníkov, čo deklaroval v texte samotnej\nkúpnej zmluvy. Žalobcovi (rovnako ako aj ostatným podielovým spoluvlastníkom) plynula lehota 2\nmesiacov odo dňa doručenia ponuky na splnenie podmienok oznámených predávajúcim podielovým\nspoluvlastníkom. Predávajúci teda splnil svoju podmienku, ktorá mu vyplynula z ustanovenia § 140 OZ.\nNámietka žalobcu o nesplnení ponukovej povinnosti, po vykonanom dokazovaní, nie je dôvodná, keďže\nvýzva predávajúceho s jasnými podmienkami, platobným miestom a lehotou na plnenie sa dostala do\nsféry žalobcu a márne uplynula. Tým predkupné právo žalobcu zaniklo a mailová korešpondencia s\nprávnym zástupcom predávajúceho na úplnom konci dvojmesačnej lehoty, bez existencie dôvodov na\nzvolený postup žalobcu, nedáva priestor pre akceptáciu odvolacích dôvodov žalobcu, preto odvolací\nsúd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne.\n\n4.4. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení\ns § 255 ods. 1 CSP.\n5. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ“) dovolanie, ktorého\nprípustnosť odôvodnil poukazom na § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a), b) CSP.\n5.1. Dovolateľ namietal, že odvolací súd sa vysporiadal s jeho odvolaním spôsobom, ktorý žalobca\npovažuje za nesprávny, nedostatočný, a teda nepreskúmateľný, a to v zásade v bode 47. odôvodnenia.\nToto odôvodnenie nepovažuje dovolateľ za dostatočné na to, aby splnilo zákonnú požiadavku na\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, a to ani s odkazom na napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a\nani na v poradí prvé zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu. Z tohto odôvodnenia vôbec nevyplýva\nprávne posúdenie odvolacej argumentácie žalobcu spočívajúcej v tom, že predávajúci celkom úmyselne\nuviedol žalobcu pri zaslaní ponuky na uplatnenie predkupného práva do omylu, keď uviedol, že má\nzáujem svoj spoluvlastnícky podiel odpredať, pričom v danom čase už bola platne a účinne uzatvorená\nkúpna zmluva, že žalobca mal záujem uzatvoriť kúpnu zmluvu tak, aby predávajúci obdržal kúpnu cenu\nv lehote 2 mesiacov odo dňa prevzatia ponuky na uplatnenie predkupného práva, a že iba v dôsledku ľsti\nzo strany právneho zástupcu predávajúceho, ktorý sa vyhováral na pracovnú zaneprázdnenosť nedošlo\nk uzatvoreniu kúpnej zmluvy tak, aby predávajúci obdržal kúpnu cenu v dvojmesačnej lehote. Týmito\nokolnosťami sa odvolací súd nijako nezaoberal, poukázal iba na odkladaciu podmienku ako súčasť\nkúpnej zmluvy. Odvolací súd sa nijako nevysporiadal ani s argumentáciou žalobcu vo vzťahu k tejto\nodkladacej podmienke.\n5.2. K dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolateľ uviedol, že právna otázka, či\nodkladacou podmienkou možno dosiahnuť taký cieľ, ako sa udial v prejednávanej veci, teda že platne\na účinne uzatvorenou kúpnou zmluvou ešte predtým, než predávajúci zaslal ponuku na odkúpenie\nspoluvlastníckeho podielu, nebolo porušené predkupné právo podielového spoluvlastníka, nebola v\npraxi dovolacieho súdu riešená. Dovolateľ v tejto súvislosti namietal, že samotné dojednanie odkladacej\npodmienky a možnosti odstúpenia od zmluvy zo strany kupujúceho nemohlo konvalidovať postup\npredávajúceho, ktorý ponuku na uplatnenie predkupného práva zaslal až po uzatvorení kúpnej zmluvy\na po úhrade kúpnej ceny.\n5.3. K dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP dovolateľ uviedol, že odvolací súd\nsa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu spočívajúcej v tom, že momentom,\nod ktorého sa možno domáhať nárokov z porušenia predkupného práva, a teda aj momentom, od\nktorého plynie premlčacia doba na uplatnenie nárokov z predkupného práva, je moment platného\nuzatvorenia zmluvy, teda nevyžaduje sa, aby zmluva aj nadobudla účinky. V tejto veci žalobca poukázal\npríkladmo na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/37/2007 z 30. januára 2008, ktoré je prejavom\nkonštantnej judikatúry v danej veci. V tejto právnej veci súd nepovažoval za rozhodujúci moment\nplatného uzatvorenia kúpnej zmluvy. Podľa dovolateľa už samotným uzatvorením kúpnej zmluvy vznikol\nprávny dôvod porušenia predkupného práva bez ohľadu na následné účinky vkladu vlastníckeho práva\ndo katastra nehnuteľností alebo dojednanie odkladacej podmienky v kúpnej zmluve.\n5.4. Ďalej bol dovolateľ toho názoru, že odvolací súd sa odklonil od ustálenej praxe dovolacieho\nsúdu spočívajúcej v tom, že v zmysle § 605 Občianskeho zákonníka, ak nie je dohodnutá iná doba,\ndokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená osoba vyplatiť nehnuteľnosť do dvoch mesiacov\npo ponuke. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že hovorí o úhrade kúpnej ceny za spoluvlastnícky podiel\nna nehnuteľnostiach, ktorých sa týka ponuka na uplatnenie predkupného práva. Žalobca mal úmysel\nuzavrieť riadnu kúpnu zmluvu tak, aby kúpnu cenu v tejto lehote uhradil, čo ale zmaril predávajúci.\n5.5. Dovolateľ navrhol, aby dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj rozsudok\nokresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil aj trovy\ndovolacieho konania.\n6. Žalovaná v písomnom vyjadrení k dovolaniu žalobcu uviedla, že samotné dovolanie neobsahuje\nžiadne relevantné dovolacie dôvody. Navrhla, aby dovolací súd dovolanie žalobcu ako neprípustné\nodmietol a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej trovy dovolacieho konania v rozsahu 100 %.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v\n\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP) bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako\naj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné zamietnuť.\n8. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo\ndomôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie,\nsa v civilnoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia\nktorých civilný súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane\ndovolacieho konania (I. ÚS 4/2011).\n9. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna\núprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné,\n(len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomuktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť\ndovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v\nustanoveniach § 420 CSP (prípustnosť dovolania pre vady zmätočnosti) a § 421 CSP (prípustnosť\ndovolania pre riešenie právnej otázky).\n10. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať\nnedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je\nprocesnou povinnosťou dovolateľa v dovolaní uviesť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a\nnáležitým spôsobom označiť dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a §\n432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah,\nktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n11. Dovolateľ vyvodzoval prípustnosť dovolania z § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého je dovolanie\nprípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,\nak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n11.1. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP je a) zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej\nmiere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n11.2. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak\nzároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou\npráva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku\nvšetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné\nkonanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia\nspravodlivosti).\n11.3. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným\nvýkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo\nvyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého\nspôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II.\nÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n12. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce\nje výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (napr. sp. zn.\n3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/205/2017, 8Cdo/73/2017, 3Obdo/1/2017).\n\n13. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n14. Dovolateľ vyvodzujúc prípustnosť dovolania aj z ustanovenia § 420 písm. f) CSP namietal, že\nodvolací súd sa nevysporiadal s jeho argumentáciou vo vzťahu (i) k úmyselnému uvedeniu žalobcu\ndo omylu zo strany predávajúceho pri zaslaní ponuky na uplatnenie predkupného práva v čase\nuž platne a účinne uzatvorenej kúpnej zmluvy s treťou osobou, (ii) k reálnemu záujmu žalobcu\nuzatvoriť kúpnu zmluvu a zaplatiť kúpnu cenu v zákonnej lehote, pričom k neuzatvoreniu zmluvy malo\ndôjsť v dôsledku postupu právneho zástupcu predávajúceho, (iii) k právnemu významu odkladacej\npodmienky obsiahnutej v kúpnej zmluve pre posúdenie okamihu porušenia predkupného práva, ako\naj (iv) k existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania, čo\npredstavuje námietku dovolateľa o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu, resp.\njeho nepreskúmateľnosti.\n15. K tomuto dovolaciemu dôvodu považuje dovolací súd za potrebné v prvom rade uviesť, že ustálená\njudikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) uvádza, že súdy musia v rozsudkoch\njasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, že súdy sa musia zaoberať\nnajdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie\ntýchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý\nproces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).\n15.1. Rovnako podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia\nako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd\njasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi\nskutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07).\nPovinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých\nsvoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať skutkovej i právnej\nstránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových\nzistení v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto\nrozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v\nodôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť\npríslušný záver. Súčasne musí dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby\npremisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre\nširšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a\npresvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).\n15.2. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry\nESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie\nspravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý\nproces, a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom\npráva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa\nzaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami\nstrany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane\ndruhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným\nspôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci\nvyužitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak je nedostatok riadneho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá\ni prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n15.3. Preto aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti\na presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa\nteda odvolací súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový\npostup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti\nzistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery\nodvolacieho súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom\n\nvymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo\niného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil,\nprípadne nepodriadil zistený skutkový stav. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu navyše musí\nbyť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozhodnutie\nodvolacieho súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 393 CSP, je nepreskúmateľné.\n16. Vo väzbe na vyššie uvedené v bodoch 15. až 15.3. tohto rozhodnutia k dovolacej námietke\ntýkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, a teda jeho\nnepreskúmateľnosti, dovolací súd uvádza, že obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací\nsúd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle\n§ 420 písm. f) CSP. Dovolací súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a preskúmaní\nrozhodnutia odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie dospel k záveru, že ich\nodôvodnenie nevybočuje z limitov spravodlivého procesu, je dostatočné, logické a primerané. Odvolací\nsúd svoje potvrdzujúce rozhodnutie založil na zrozumiteľných a vzájomne previazaných skutkových a\nprávnych úvahách, ktoré korešpondujú s vykonaným dokazovaním a umožňujú preskúmanie správnosti\nprijatých právnych záverov v dovolacom konaní. Z odôvodnenia rozhodnutia je zároveň zrejmé, z akých\nskutkových zistení odvolací súd vychádzal, akým spôsobom ich právne vyhodnotil a prečo považoval\nrozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne. Rozhodnutie odvolacieho súdu preto zodpovedá\npožiadavkám vyplývajúcim z § 393 CSP a § 220 ods. 2 CSP.\n16.1. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v spojení s potvrdzovaným rozhodnutím súdu prvej\ninštancie v kompletizujúcej jednote, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria z hľadiska\npredmetu konania jeden celok (m. m. IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09), má podľa názoru dovolacieho\nsúdu všetky zákonom vyžadované náležitosti v zmysle § 393 CSP a § 220 ods. 2 CSP, obsahuje\nskutkové aj právne dôvody rozhodnutia a nemožno ho považovať za arbitrárne či nepreskúmateľné.\nZ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že odvolací súd sa zaoberal rozhodujúcimi\nskutkovými, aj právnymi otázkami významnými pre posúdenie dôvodnosti podaného odvolania a svoje\nprávne závery založil na skutkových zisteniach vyplývajúcich z vykonaného dokazovania. Odvolací súd\nv bodoch 40. až 44. napadnutého rozhodnutia venoval pozornosť skutkovým okolnostiam rozhodujúcim\npre posúdenie otázky, či žalobca riadne a včas realizoval svoje zákonné predkupné právo, a či zo\nstrany predávajúceho došlo k riadnemu splneniu ponukovej povinnosti podľa § 140 OZ. V tejto súvislosti\npoukázal na obsah ponuky na uplatnenie predkupného práva z 24. augusta 2018, doručenej žalobcovi\n11. septembra 2018, ako aj na následný prejav vôle žalobcu smerujúci k nadobudnutiu ponúkaných\nspoluvlastníckych podielov obsiahnutý v liste zo 7. novembra 2018. Súčasne zohľadnil aj komunikáciu\nmedzi právnymi zástupcami strán prebiehajúcu v období od 12. novembra 2018 do 20. novembra 2018,\nteda v samotnom závere dvojmesačnej prekluzívnej lehoty na realizáciu predkupného práva, vrátane\npredloženia potvrdenia o disponibilite finančných prostriedkov a žiadosti o predloženie návrhu kúpnej\nzmluvy, ako aj následného stanoviska právneho zástupcu predávajúceho, podľa ktorého lehota na\nrealizáciu predkupného práva uplynula márne. Odvolací súd v bode 47. uzavrel, že predávajúci splnil\npovinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 140 OZ, pričom zároveň konštatoval, že výzva obsahujúca\nkonkrétne podmienky realizácie predkupného práva, vrátane určenia lehoty a miesta plnenia, sa dostala\ndo dispozičnej sféry žalobcu a zostala v zákonom stanovenej lehote bez riadnej realizácie, v dôsledku\nčoho predkupné právo žalobcu zaniklo. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je preto zrejmé,\nže odvolací súd sa vecne zaoberal podstatou odvolacích námietok žalobcu týkajúcich sa splnenia\nponukovej povinnosti, právneho významu komunikácie medzi stranami, ako aj právnych následkov\nmárneho uplynutia lehoty na uplatnenie predkupného práva.\n16.2. Pokiaľ dovolateľ namietal, že odvolací súd sa nevysporiadal s jeho argumentáciou o úmyselnom\nuvedení žalobcu do omylu zo strany predávajúceho tým, že ponuka na realizáciu predkupného práva\nbola žalobcovi zaslaná v čase už uzatvorenej kúpnej zmluvy s treťou osobou, z napadnutého rozhodnutia\nvyplýva, že odvolací súd sa skutkovými a právnymi okolnosťami relevantnými pre posúdenie tejto\nnámietky zaoberal najmä v bodoch 45. až 47., z ktorých vyplýva, že predávajúci uzatvoril kúpnu zmluvu\nso žalovanou a následne vykonal ponuku pre podielových spoluvlastníkov, ktorým, ako aj žalobcovi,\nplynula lehota 2 mesiacov odo dňa doručenia ponuky na splnenie podmienok oznámených predávajúcim\npodielovým spoluvlastníkom, predávajúci splnil podmienku vyplývajúcu mu z § 140 OZ. Odvolací súd\npovažoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne, pretože námietka žalobcu o nesplnení\nponukovej povinnosti po vykonanom dokazovaní nebola dôvodná, keďže výzva predávajúceho s jasnými\npodmienkami, platobným miestom a lehotou na plnenie, sa dostala do sféry žalobcu a márne uplynula.\n\nHoci sa odvolací súd k tvrdenému úmyselnému uvedeniu žalobcu do omylu explicitne nevyjadril, z jeho\nprávnych záverov možno vyvodiť, že uvedenú argumentáciu nepovažoval za právne významnú pre\nposúdenie splnenia ponukovej povinnosti podľa § 140 OZ. Odvolací súd totiž vychádzal zo skutkového\nzáveru, že žalobcovi bola doručená ponuka obsahujúca podstatné náležitosti potrebné na realizáciu\npredkupného práva, pričom zároveň akcentoval, že účinnosť už uzatvorenej kúpnej zmluvy bola viazaná\nna odkladaciu podmienku spočívajúcu práve v márnom uplynutí lehoty na uplatnenie predkupného práva\npodielových spoluvlastníkov. V bodoch 41. až 44. odvolací súd poukázal na obsah listu žalobcu zo\n7. novembra 2018, v ktorom žalobca deklaroval záujem o odkúpenie ponúkaných spoluvlastníckych\npodielov a pripravenosť bezodkladne uzatvoriť kúpnu zmluvu, ako aj na obsah e-mailovej komunikácie\nz 12. novembra 2018, v rámci ktorej právny zástupca žalobcu žiadal predloženie návrhu kúpnej zmluvy\na deklaroval disponibilitu finančných prostriedkov potrebných na úhradu kúpnej ceny. Odvolací súd však\nv bode 47. vysvetlil, prečo uvedené okolnosti nepovažoval za právne významné pre právne posúdenie\nveci, keď uviedol, že „mailová korešpondencia s právnym zástupcom predávajúceho na úplnom konci\ndvojmesačnej lehoty, bez existencie dôvodov na zvolený postup žalobcu, nedáva priestor pre akceptáciu\nodvolacích dôvodov žalobcu“. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia preto vyplýva, že odvolací súd\nsa podstatou uvedenej námietky zaoberal, hoci nie spôsobom a v rozsahu požadovanom dovolateľom.\n16.3. Ani vo vzťahu k námietke týkajúcej sa reálneho záujmu žalobcu uzatvoriť kúpnu zmluvu a\nzaplatiť kúpnu cenu v zákonnej lehote nemožno dospieť k záveru, že by sa odvolací súd s uvedenou\nargumentáciou nezaoberal. Zo skutkových okolností zohľadnených odvolacím súdom v bodoch 40.\naž 44. napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací súd vzal do úvahy jednak deklarovaný záujem\nžalobcu o nadobudnutie prevádzaných spoluvlastníckych podielov, ako aj následnú komunikáciu medzi\nprávnymi zástupcami strán prebiehajúcu v závere dvojmesačnej lehoty na realizáciu predkupného práva.\nV bode 47. zároveň vysvetlil, že uvedené okolnosti nepovažoval za spôsobilé zmeniť záver o márnom\nuplynutí lehoty na realizáciu predkupného práva, keďže žalobca v stanovenej lehote nesplnil podmienky\nobsiahnuté v ponuke predávajúceho.\n16.4. Rovnako nedôvodná je aj dovolacia námietka týkajúca sa absencie vysporiadania sa s právnym\nvýznamom odkladacej podmienky obsiahnutej v kúpnej zmluve. Odvolací súd sa touto otázkou výslovne\nzaoberal už v spomínaných nosných bodoch 45. až 47. napadnutého rozhodnutia, kde vysvetlil, že\nodkladacia podmienka predstavuje prípustný právny inštitút podľa § 36 ods. 1 Občianskeho zákonníka,\nktorým možno viazať účinnosť právneho úkonu na splnenie určitej skutočnosti. Zároveň zdôraznil, že\nvýznam odkladacej podmienky spočíval v tom, že účinky uzavretej kúpnej zmluvy boli viazané na márne\nuplynutie lehoty určenej podielovým spoluvlastníkom na uplatnenie ich zákonného predkupného práva.\nOdvolací súd pritom vychádzal zo skutkového záveru, že žalobcovi bola ponuka riadne doručená,\ndvojmesačná lehota na splnenie podmienok ponuky mu začala plynúť a márne uplynula bez riadneho\nuplatnenia predkupného práva. Na tomto základe uzavrel, že po nesplnení podmienok zo strany žalobcu\nnastúpili účinky odkladacej podmienky a kúpna zmluva mohla vyvolať zamýšľané právne následky vo\nvzťahu k prevodu vlastníckeho práva. Z uvedeného je zrejmé, že odvolací súd sa otázkou právneho\nvýznamu odkladacej podmienky a jej dopadu na posúdenie tvrdeného porušenia predkupného práva\nžalobcu vecne a dostatočne zaoberal.\n16.5. Taktiež nemožno prisvedčiť ani dovolacej námietke, podľa ktorej sa odvolací súd nevysporiadal\ns tvrdenou existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania.\nOdvolací súd sa k výroku o trovách konania vyjadril v bode 48. napadnutého rozhodnutia, v ktorom\nuviedol, že správny je aj výrok o náhrade trov konania úspešnej strane sporu, keďže žalobca mal\nmožnosť uplatniť riadne, v zákonom stanovenej lehote, predkupné právo podielového spoluvlastníka\na po nevyužití svojho práva, podaním žaloby na súd, žalobca bol v konaní neúspešný a tým vznikla\njeho povinnosť nahradiť trovy konania protistrane. Z uvedeného je zrejmé, že odvolací súd založil svoje\nrozhodnutie o trovách konania na zásade úspechu v spore a dôvody svojho rozhodnutia dostatočne\nvysvetlil. Samotná skutočnosť, že sa osobitne nevyjadril ku každej čiastkovej argumentácii žalobcu vo\nvzťahu k aplikácii § 257 CSP, bez ďalšieho neznamená nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia.\n17. V nadväznosti na uvedené dovolací súd pripomína, že z práva na spravodlivý proces síce vyplýva\naj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami a argumentmi strán sporu, avšak len tými, ktoré\nmajú význam pre rozhodnutie vo veci samej (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07). Ako už bolo vyššie naznačené,\njudikatúra ESĽP zároveň nevyžaduje, aby súd dal odpoveď na každý argument účastníka konania, ale\niba na tie, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné (Ruiz Torija proti Španielsku z 09. 12. 1994, séria A č. 303\n\n- A, § 29). Odvolací súd napokon v bode 50. svojho rozhodnutia výslovne uviedol, že „nepovažoval za\npotrebné vyjadriť sa k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto pre rozhodnutie vo veci samej boli\nbez významu“. Takýto postup je v súlade s ustálenou judikatúrou ústavného súdu, aj ESĽP a nemožno\nv ňom vidieť porušenie práva dovolateľa na spravodlivý proces.\n18. Skutočnosť, že dovolateľ sa nestotožňuje so skutkovým a právnym názorom odvolacieho súdu (aj\nsúdu prvej inštancie) a s výsledkom rozhodnutia v spore, sama osebe nezakladá vadu zmätočnosti podľa\n§ 420 písm. f) CSP. Za procesnú vadu konania podľa uvedeného ustanovenia nemožno považovať to, že\nsúd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne\nuspokojivým spôsobom, čo v posudzovanej veci zistené nebolo. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného\nsúdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom odvolacieho súdu nestotožňuje, nemôže viesť\nk záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho rozhodnutia (I. ÚS 188/06). Podľa názoru\ndovolacieho súdu napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie\nobsahuje dostatočné skutkové, aj právne dôvody, z ktorých sú zrejmé úvahy, na základe ktorých odvolací\nsúd dospel k potvrdeniu rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne správneho. Preto dovolací súd dospel\nk záveru, že namietaná vada podľa § 420 písm. f) CSP daná nie je.\n19. Dovolací súd pre úplnosť, aj vo väzbe na obsah dovolacej argumentácie zdôrazňuje, že pri\nposudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie rozhodnutia, správnosť právnych záverov, ku\nktorým oba súdy nižšej inštancie dospeli, nie je relevantná, lebo prípadné nesprávne právne posúdenie\nsporu túto vadu zmätočnosti nezakladá (porovnaj judikáty R 54/2012 a R 24/2017), tento právny záver\npovažuje i ústavný súd za akceptovateľný (I. ÚS 61/2019).\n20. Zhrnúc vyššie uvedené dovolací súd môže len konštatovať, že dovolanie žalobcu namietajúceho\nvadu podľa § 420 písm. f) CSP spočívajúcu v nedostatočnom odôvodnení rozsudku odvolacieho\nsúdu je síce v tejto časti prípustné, ale nie je dôvodné, pretože táto vada dovolacím súdom zistená\nnebola.\n21. Dovolateľ prípustnosť podaného dovolania vyvodzoval aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) a b)\nCSP.\n21.1. Pre všetky procesné situácie, v ktorých § 421 ods. 1 CSP pripúšťa dovolanie, má mimoriadny\nvýznam obsah pojmu „právna otázka“, a to ako dovolateľ túto otázku zadefinuje a špecifikuje v\ndovolaní. Otázkou relevantnou z hľadiska § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna, nie\nskutková otázka. Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o\notázku hmotnoprávnu, ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného\nzákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine, ako aj o otázku procesnoprávnu, ktorej riešenie záviselo\nna aplikácii a interpretácii procesných ustanovení. Musí ísť o právnu otázku (nie skutkovú), ktorú odvolací\nsúd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení\nktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v\nrozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže\nbyť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods.\n1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená jasným, zrozumiteľným a nepochybným spôsobom,\nktorý umožňuje posúdiť prípustnosť (prípadne aj dôvodnosť) dovolania. V prípade absencie náležitého\nvymedzenia právnej otázky najvyšší súd nemôže pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych\na hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili/neriešili okresný a odvolací súd. Preto dovolací súd je\nviazaný len tým, ako dovolateľ právnu otázku nastolí.\n21.2. Riešenie skutkovej otázky (quaestio facti) je v civilnom sporovom konaní spojené s obstarávaním\nskutkových poznatkov súdu v procese dokazovania. Na rozdiel od toho riešenie právnej otázky (quaestio\niuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej právnej norme,\njej aplikácie na podklade skutkových zistení (napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/218/2017,\n3Cdo/150/2017, 4Cdo/7/2018, 4Cdo/32/2018, 7Cdo/99/2018).\n22. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n\n23. Právnym posúdením veci treba považovať činnosť súdu spočívajúcu v podradení zisteného\nskutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach\núčastníkov právneho vzťahu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil\nomylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový\nstav nedopadá alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový\nstav nesprávne aplikoval. Nesprávne právne posúdenie veci nemožno preto vymedziť nesprávnym či\nnedostatočným zistením skutkového stavu. Ani sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu\nalebo jednoduché spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, či kritika jeho prístupu\nzvoleného pri právnom posudzovaní veci, významovo nezodpovedajú kritériám uvedeným v § 432 ods.\n2 CSP.\n24. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a) CSP, je charakteristický „odklon“ jej\nriešenia odvolacím súdom od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu o situáciu, v ktorej\nsa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky, odvolací súd\nsa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“. Dovolací\nsúd vo svojej súdno-aplikačnej (judikatórnej) činnosti k tomu už v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/6/2017\n(podobne tiež v rozhodnutiach sp. zn. 2Cdo/203/2016, 3Cdo/235/2016, 4Cdo/95/2017, 6Cdo/123/2017,\n7Cdo/140/2017, 9Cdo/315/2020, 9Cdo/2/2021) uviedol, že v dovolaní, ktorého prípustnosť sa opiera o\n§ 421 ods. 1 písm. a) CSP, dovolateľ by mal: a) konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom\na uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) vysvetliť (a označením konkrétneho stanoviska, judikátu alebo\nrozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo\nod ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c) uviesť, ako by mala byť táto otázka správne\nriešená.\n25. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. b) CSP je rozhodujúce, že ide o otázku,\nktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním, avšak táto otázka\ndoteraz v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. V dovolaní, ktorého\nprípustnosť sa opiera o § 421 ods. 1 písm. b) CSP, dovolateľ by mal: a) konkretizovať právnu otázku\nriešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) tvrdiť (a prípadne i doložiť), že takáto\notázka doteraz nebola riešená dovolacím súdom, c) uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená.\nZ logického hľadiska sa vylučuje, aby pre identickú právnu otázku sa mohli uplatniť oba dovolacie dôvody\n(§ 421 ods. 1 písm. a) a § 421 ods. 1 písm. b) CSP).\n26. Dovolací súd sa preto najskôr zaoberal tým, či sú splnené tieto predpoklady prípustnosti dovolania,\na to najmä z hľadiska, či žalobca v podanom dovolaní vôbec nastolil právnu otázku, resp. ním nastolená\nprávna otázka je taká otázka, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu.\n27. Dovolateľ v dovolaní vymedzil prípustnosť svojho dovolania s poukazom na § 421 ods. 1 písm.\nb) CSP ohľadom nesprávneho vyriešenia nasledujúcej otázky, či odkladacou podmienkou možno\ndosiahnuť taký cieľ, ako sa udial v prejednávanej veci, teda že platne a účinne uzatvorenou kúpnou\nzmluvou ešte predtým, než predávajúci zaslal ponuku na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu, nebolo\nporušené predkupné právo podielového spoluvlastníka.\n28. Dovolací súd posudzujúc dovolateľom takto formulovanú otázku uvádza, že dovolaním napadnutým\nrozhodnutím odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, keď vychádzal zo\nskutkového záveru, že predávajúci splnil ponukovú povinnosť podľa § 140 Občianskeho zákonníka tým,\nže podielovým spoluvlastníkom doručil ponuku na prevod spoluvlastníckeho podielu so stanovenými\npodmienkami, pričom žalobcovi bola táto ponuka riadne doručená a v zákonnej lehote ju nevyužil.\nNa takto ustálený skutkový stav odvolací súd (rovnako ako súd prvej inštancie) aplikoval § 140 a §\n605 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že márnym uplynutím zákonnej lehoty došlo k zániku\nzákonného predkupného práva žalobcu.\n29. Rozhodujúcou otázkou, ktorá bola pre odvolací súd kľúčová pri posudzovaní vecnej správnosti\nrozhodnutia súdu prvej inštancie, bola vo väzbe na zistený skutkový stav otázka splnenia ponukovej\npovinnosti predávajúceho a následného zániku predkupného práva žalobcu uplynutím zákonnej lehoty.\nZ bodu 47. odôvodnenia napadnutého rozsudku pritom výslovne vyplýva, že odvolací súd považoval\nza rozhodujúce, že ponuka na uplatnenie predkupného práva sa dostala do dispozičnej sféry žalobcu,\n\nobsahovala jasne určené podmienky a zákonná dvojmesačná lehota na jej využitie márne uplynula,\nv dôsledku čoho predkupné právo žalobcu zaniklo. Táto otázka priamo determinovala právny záver o\nneexistencii porušenia predkupného práva a predstavovala právny základ napadnutého rozhodnutia.\n30. Dovolateľom formulovaná otázka smerujúca k právnym účinkom odkladacej podmienky vychádza\nz odlišného skutkového a právneho predpokladu, než z akého vychádzali súdy nižšej inštancie, keď\ndovolateľ konštruuje skutkový stav založený na tom, že uzavretie právneho úkonu (platnej a účinnej\nkúpnej zmluvy) viazaného na odkladaciu podmienku bolo samo osebe spôsobilé založiť porušenie\npredkupného práva. Takýto skutkový a právny základ však nevyplýva zo skutkových zistení súdov\nnižšej inštancie. Odvolací súd totiž vychádzal zo skutkového záveru, že predávajúci síce uzatvoril kúpnu\nzmluvu so žalovanou, ale s odkladacou podmienkou. Odkladacia podmienka účinnosť právneho\núkonu podmieňuje v tom zmysle, že pokiaľ dôjde k jej splneniu, právny úkon sa stane účinným a začne\nvyvolávať právne následky. Uvedené znamená, že kúpna zmluva bola síce platne uzatvorená, ale nebola\núčinná tak, ako to uvádza dovolateľ v nastolenej právnej otázke. Predávajúci po uzatvorení platnej, ale\nnie účinnej kúpnej zmluvy následne vykonal ponuku pre podielových spoluvlastníkov vrátane žalobcu,\nt. j. splnil si svoju ponukovú povinnosť riadne a včas, ponuka sa dostala do dispozičnej sféry žalobcu a\nžalobca svoje predkupné právo v zákonnej lehote nevyužil, v dôsledku čoho došlo k jeho zániku.\n31. Odvolací súd sa síce otázkou odkladacej podmienky zaoberal a vyslovil právny záver, že odkladacia\npodmienka podmieňuje účinnosť právneho úkonu, avšak nemá význam z hľadiska samotnej existencie\nsubjektívnych práv a povinností, ktoré sú predmetom právneho úkonu, tento záver však nepredstavoval\nnosný dôvod rozhodnutia. Úvahy odvolacieho súdu uvedené v bodoch 45. a 46. napadnutého rozsudku\nmali len podporný charakter vo vzťahu k argumentácii žalobcu a nepredstavovali samostatný a\nrozhodujúci právny základ rozhodnutia vo veci. Ich význam spočíval v reakcii na argumentáciu žalobcu\no údajnom porušení predkupného práva, pričom samy osebe neboli spôsobilé ovplyvniť rozhodujúci\nzáver odvolacieho súdu o tom, že ponuková povinnosť bola splnená a predkupné právo žalobcu márnym\nuplynutím zákonnej lehoty zaniklo. Riešenie sporu tak nespočívalo na posudzovaní právnych účinkov\nodkladacej podmienky, ale na závere, že ponuka bola žalobcovi doručená, žalobca ju v zákonnej lehote\nnevyužil, a preto došlo k zániku predkupného práva podľa § 605 Občianskeho zákonníka.\n32. So zreteľom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľom formulovaná otázka nie je\notázkou, na vyriešení ktorej spočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu v merite sporu, a preto nemôže\nbyť považovaná za právnu otázku významnú z hľadiska § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Dovolateľ zároveň\nformulovanú otázku viaže na skutkový predpoklad, ktorý nezodpovedá skutkovému stavu ustálenému\nsúdmi nižšej inštancie. Dovolanie tak v tejto časti neobsahuje riadne vymedzenie právnej otázky, od\nktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu.\n33. Žalobca v súvislosti s uvádzaným dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP ako\nprávnu otázku nastolil otázku odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, a to v dvoch\nrovinách. V prvej rovine namietal, že odvolací súd sa odklonil od záveru, podľa ktorého momentom, od\nktorého sa možno domáhať nárokov z porušenia predkupného práva, je moment platného uzatvorenia\nzmluvy, pričom nie je rozhodujúce nadobudnutie jej účinkov, s poukazom najmä na rozhodnutie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/37/2007 z 30. januára 2008. V druhej rovine namietal odklon od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu spočívajúcej vo výklade § 605 Občianskeho zákonníka, podľa\nktorého oprávnená osoba musí vyplatiť nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke, pričom žalobca\ntvrdil, že túto podmienku bol pripravený splniť, avšak jej naplnenie zmaril predávajúci.\n34. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo založené na skutkovom zistení, že predávajúci splnil ponukovú\npovinnosť podľa § 140 Občianskeho zákonníka tým, že doručil podielovým spoluvlastníkom ponuku\nna prevod spoluvlastníckeho podielu, ktorá sa dostala do dispozičnej sféry žalobcu, pričom žalobca ju\nv zákonnej dvojmesačnej lehote nevyužil. V dôsledku márneho uplynutia tejto lehoty došlo k zániku\npredkupného práva žalobcu podľa § 605 Občianskeho zákonníka. Na tomto právnom závere odvolací\nsúd založil svoje rozhodnutie, čo dovolací súd v súvislosti s dovolateľovu argumentáciou považuje\nza potrebné opakovane pripomínať. Z uvedeného vyplýva, že dovolateľom nastolené právne otázky\ntýkajúce sa okamihu porušenia predkupného práva vo väzbe na uzatvorenie kúpnej zmluvy, ako aj\nvýkladu § 605 Občianskeho zákonníka, neboli otázkami, od ktorých by záviselo rozhodnutie odvolacieho\nsúdu, keďže odvolací súd nevychádzal z momentu platného uzatvorenia kúpnej zmluvy, ani z jej účinkov\n\nako rozhodujúcej skutočnosti, ale výlučne zo splnenia ponukovej povinnosti a z následného zániku\npredkupného práva uplynutím zákonnej lehoty.\n35. K rozhodnutiu najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/37/2007, od ktorého sa mal odvolací súd podľa\ntvrdenia dovolateľa odkloniť, dovolací súd poukazuje na to, že uvedené rozhodnutie riešilo otázku\nporušenia predkupného práva vo väzbe na okamih uzatvorenia kúpnej zmluvy, pričom ide o právnu\notázku posudzovanú v inom skutkovom a právnom kontexte, keď v prejednávanej veci nešlo o určenie\nmomentu porušenia predkupného práva, ale o posúdenie splnenia ponukovej povinnosti a zániku\npredkupného práva v dôsledku márneho uplynutia zákonnej lehoty. Odvolací súd v prejednávanej veci\nnevyslovil právny názor, podľa ktorého by k porušeniu predkupného práva dochádzalo až povolením\nvkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností alebo nadobudnutím účinkov kúpnej zmluvy. Jeho\nrozhodnutie bolo založené na odlišnom právnom závere, a to, že predkupné právo žalobcu zaniklo\nv dôsledku nevyužitia riadne doručenej ponuky v zákonnej lehote. Odvolací súd sa otázkou účinkov\nkúpnej zmluvy a jej prípadnej viazanosti na odkladaciu podmienku zaoberal len okrajovo v rámci reakcie\nna argumentáciu žalobcu, pričom táto úvaha nepredstavovala nosný dôvod rozhodnutia.\n36. K námietke dovolateľa o tvrdenom odklone od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu pri\nvýklade § 605 Občianskeho zákonníka dovolací súd uvádza, že dovolateľ neidentifikoval konkrétne\nrozhodnutie dovolacieho súdu, od ktorého sa mal odvolací súd odchýliť. Z napadnutého rozhodnutia\nodvolacieho súdu pritom nevyplýva odklon od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu vzťahujúcej sa\nk výkladu uvedeného ustanovenia Občianskeho zákonníka (porovnaj napr. sp. zn. 2Cdo/44/2008,\n9Cdo/102/2022). Z rozhodovacej praxe dovolacieho súdu vyplýva, že konkrétne podmienky obsiahnuté\nv ponuke a miera potrebnej súčinnosti predávajúceho môžu mať význam pre posúdenie, či oprávnený\nspoluvlastník mohol predkupné právo riadne a účinne vykonať. Zároveň však platí, že ak nie je\ndohodnutá iná doba uskutočnenia predaja, k účinnému uplatneniu predkupného práva dochádza\nzaplatením kúpnej ceny v dvojmesačnej lehote podľa § 605 Občianskeho zákonníka, pričom samotné\nvyhlásenie oprávnenej osoby o záujme uzavrieť kúpnu zmluvu alebo pripravenosti uhradiť kúpnu cenu\nbez splnenia podmienok obsiahnutých v ponuke nemožno považovať za účinné vykonanie predkupného\npráva. Hoci ponuka podľa § 605 Občianskeho zákonníka predstavuje jednostranný adresovaný právny\núkon, ktorý má charakter návrhu na uzavretie zmluvy podľa § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka,\nna účinné vykonanie predkupného práva nepostačuje samotné prijatie ponuky (akceptácia); oprávnený\nmusí zároveň splniť podmienky obsiahnuté v ponuke, predovšetkým zaplatiť kúpnu cenu v zákonom\nustanovenej lehote podľa citovaného ustanovenia. Odvolací súd v prejednávanej veci vychádzal\nzo skutkového záveru, že žalobcovi bola riadne doručená ponuka obsahujúca podmienky výkonu\npredkupného práva, a že žalobca v zákonnej lehote predkupné právo riadne neuplatnil. Pokiaľ dovolateľ\ntvrdí, že mal úmysel uzavrieť kúpnu zmluvu a kúpnu cenu v lehote uhradiť, avšak tento postup mal byť\nzmarený konaním predávajúceho, ide o nesúhlas s posúdením konkrétnych okolností veci súdmi nižších\ninštancií, nie o odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\n37. Dovolací súd dodáva, že dovolateľom prezentovaná argumentácia pri formulovaní právnych otázok\npodľa § 421 ods. 1 CSP ako celku v podstatnom predstavovala v skutočnosti spochybnenie skutkových\na z nich vyplývajúcich právnych záverov odvolacieho súdu (rovnako súdu prvej inštancie), ktoré bolo\nsúčasťou námietok žalobcu vyjadrených už v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP.\nDovolateľ svoju argumentáciu založil na tvrdení, že bol pripravený uzavrieť kúpnu zmluvu a uhradiť\nkúpnu cenu v zákonnej lehote, avšak tento postup mal byť zmarený konaním predávajúceho, rovnako\nnamietal právne účinky odkladacej podmienky dojednanej v predmetnej kúpnej zmluve uzavretej\nmedzi predávajúcim a nadobúdateľom spoluvlastníckeho podielu. Takto formulované námietky však\nvo svojej podstate smerujú proti skutkovým zisteniam a hodnoteniu konkrétnych okolností veci súdmi\nnižších inštancií, nie proti riešeniu právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu.\nDovolací súd v tejto súvislosti preto pripomína, že nie je oprávnený preskúmavať správnosť skutkových\nzistení, ani nanovo hodnotiť vykonané dôkazy, keďže v dovolacom konaní nevykonáva dokazovanie\n(§ 442 CSP). Dovolací súd nie je treťou inštanciou, ale súdom právnym, a preto sa ním nemožno\núspešne domáhať revízie skutkových záverov prijatých súdmi nižších inštancií ani prieskumu nimi\nvykonaného dokazovania (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková,\nJ., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 432).\n38. Zhrnúc uvedené dovolací súd konštatuje, že dovolateľom formulované právne otázky nespĺňajú\npredpoklady prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a), ani písm. b) CSP. V prípade\n\notázky smerujúcej k právnym účinkom odkladacej podmienky nejde o otázku, od ktorej záviselo\nrozhodnutie odvolacieho súdu, keďže rozhodnutie odvolacieho súdu bolo založené na závere o splnení\nponukovej povinnosti a zániku predkupného práva márnym uplynutím zákonnej lehoty. Rovnako\nani otázky formulované dovolateľom v súvislosti s tvrdeným odklonom od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu nepredstavovali otázky rozhodujúce pre rozhodnutie odvolacieho súdu, keďže\nodvolací súd svoje rozhodnutie nezaložil na posudzovaní okamihu porušenia predkupného práva vo\nväzbe na účinky uzatvorenej kúpnej zmluvy, ani na právnych účinkoch odkladacej podmienky, ale\nna skutkovom a právnom závere o riadnom splnení ponukovej povinnosti a nevyužití predkupného\npráva žalobcom v zákonnej lehote. Zároveň dovolateľ neoznačil relevantnú ustálenú rozhodovaciu prax\ndovolacieho súdu, od ktorej sa mal odvolací súd odchýliť, pričom jeho argumentácia vo svojej podstate\nsmeruje proti skutkovým a z nich vyplývajúcim právnym záverom súdov nižších inštancií. Dovolateľ tak\ndovolacie dôvody podľa § 421 ods. 1 CSP nevymedzil zákonným spôsobom uvedeným v § 431 až § 435\nCSP, preto dovolací súd jeho dovolanie v tejto časti ako neprípustné odmietol podľa § 447 písm. f) CSP.\n39. Na základe uvedeného dovolací súd uzavrel, že dovolanie žalobcu ohľadom namietanej vady\npodľa § 420 písm. f) CSP je síce prípustné, ale nie je dôvodné, a ohľadom namietajúceho nesprávneho\nprávneho posúdenia sporu v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP je neprípustné. Vzhľadom na\nuvedené dovolací súd dovolanie ako celok zamietol (§ 448 CSP).\n40. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v zmysle § 453 ods. 1 CSP v\nspojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania\nvoči neúspešnému žalobcovi v súlade so zásadou úspechu vyplývajúcou z § 255 ods. 1 CSP s tým, že\no výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.\n41. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Podielový spoluvlastník sa domáhal nahradenia prejavu vôle nadobúdateľky spoluvlastníckych podielov pre porušenie zákonného predkupného práva, lebo predávajúci uzavrel s ňou kúpnu zmluvu ešte pred zaslaním ponuky spoluvlastníkom. Súdy nižších inštancií žalobu zamietli, pretože účinnosť kúpnej zmluvy bola viazaná na odkladaciu podmienku márneho uplynutia lehoty na uplatnenie predkupného práva, ponuka s podmienkami bola žalobcovi riadne doručená a ten v dvojmesačnej lehote podľa § 605 OZ kúpnu cenu nezaplatil, čím jeho predkupné právo zaniklo. Dovolateľ namietal nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu (§ 420 písm. f) CSP) a nastolil otázky o účinkoch odkladacej podmienky a o okamihu porušenia predkupného práva (§ 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP). Najvyšší súd dovolanie zamietol: odôvodnenie odvolacieho súdu v spojení s prvoinštančným rozsudkom sa vysporiadalo s podstatnými námietkami a nie je arbitrárne, preto vada zmätočnosti nie je daná. Otázky podľa § 421 CSP neboli otázkami, od ktorých záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, lebo to spočívalo výlučne na splnení ponukovej povinnosti a zániku predkupného práva márnym uplynutím zákonnej lehoty, a dovolateľ ani neoznačil ustálenú prax, od ktorej sa mal odvolací súd odkloniť.", "pravna_veta": "Na účinné vykonanie zákonného predkupného práva podielového spoluvlastníka podľa § 140 a § 605 Občianskeho zákonníka nepostačuje samotné prijatie ponuky ani vyhlásenie oprávneného o záujme uzavrieť kúpnu zmluvu alebo o pripravenosti zaplatiť kúpnu cenu; ak nie je dohodnutá iná doba, oprávnený musí splniť podmienky ponuky, predovšetkým zaplatiť kúpnu cenu za nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke, inak predkupné právo zaniká. Právnou otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka, na vyriešení ktorej odvolací súd skutočne založil svoje rozhodnutie; otázka vychádzajúca z iného skutkového predpokladu, než aký ustálili súdy nižších inštancií, alebo týkajúca sa len podporných úvah odvolacieho súdu prípustnosť dovolania nezakladá. Nedostatok riadneho odôvodnenia zakladá vadu podľa § 420 písm. f) CSP len vtedy, ak sa súd nevysporiadal s námietkami podstatnými pre rozhodnutie; súd nie je povinný odpovedať na každý argument strany ani odôvodniť rozhodnutie podľa jej predstáv.", "ustanovenia": ["§ 140 OZ", "§ 605 OZ", "§ 36 ods. 1 OZ", "§ 420 písm. f) CSP", "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "§ 393 CSP", "čl. 46 ods. 1 Ústavy"], "vygenerovane": "2026-10-24", "klucove_pojmy": ["predkupné právo", "podielové spoluvlastníctvo", "ponuková povinnosť", "odkladacia podmienka", "zánik predkupného práva", "prípustnosť dovolania", "právna otázka", "odôvodnenie súdneho rozhodnutia"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [], "citovane_v": []}