{"guid": "14cbb0ec-7d5b-419f-b1e4-64f4b72e9325:e6c8ff83-3f00-4fff-8b6f-848498566917", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8718204318.1", "spisova_znacka": "8Cdo/9/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/9/2025 z 26. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2026, sp. zn. 8Cdo/9/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:8718204318.1", "identifikacne_cislo": "8718204318", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Miroslav Šepták", "sudca_id": 146, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-miroslav-septak-146", "datum_vydania": "2026-05-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": "Námietka, že niektorí žalobcovia nie sú nositeľmi uplatneného hmotného práva, nie je námietkou nedostatku procesnej subjektivity v zmysle § 420 písm. b) CSP, ale námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, ktorá je z hľadiska prípustnosti dovolania bezvýznamná; nesprávne právne posúdenie veci možno napadnúť len dovolaním podľa § 421 ods. 1 CSP a odlišný právny názor dovolateľa nezakladá vadu podľa § 420 písm. f) CSP. Nebytový priestor v dome vo vlastníctve bytového družstva, ktorý vznikol zo spoločných častí alebo spoločných zariadení domu na základe rozhodnutia o zmene užívania stavby, prechádza podľa § 16 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. pri prevode bytov do podielového spoluvlastníctva vlastníkov bytov; spoluvlastnícky podiel je viazaný na byt bez ohľadu na to, či jeho vlastník nadobudol byt priamo od družstva alebo odvodene od ďalšieho nadobúdateľa. Vlastníci bytov, ktorí sa domáhajú určenia spoluvlastníckych podielov k tomu istému nebytovému priestoru, tvoria samostatné procesné spoločenstvo a môžu, ale nemusia, podať spoločnú určovaciu žalobu.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Vlastníci bytov v bytovom dome sa domáhali určenia, že sú vlastníkmi spoluvlastníckych podielov na nebytovom priestore, ktorý bytové družstvo vytvorilo z podchodu (spoločnej časti domu) a následne si ho dalo zapísať do katastra na základe vyhlásenia o vydržaní. Súdy nižších inštancií žalobe vyhoveli. Žalované družstvo v dovolaní podľa § 420 písm. b) a f) CSP namietalo, že žalobcovia, ktorí byty nenadobudli priamo od družstva, nemajú procesnú subjektivitu, a že žalobcovia mali podať samostatné žaloby o nahradenie prejavu vôle, nie spoločnú určovaciu žalobu. Najvyšší súd dovolanie ako nedôvodné zamietol: všetci žalobcovia sú fyzické osoby s procesnou subjektivitou, námietka v skutočnosti smerovala k vecnej legitimácii a k právnemu posúdeniu, ktoré nie je dovolacím dôvodom podľa § 420 CSP, a nesúhlas dovolateľa s právnym názorom súdov nezakladá vadu podľa § 420 písm. f) CSP. Nad rámec uviedol, že výklad § 16 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. súdmi bol správny, lebo podiel na nebytovom priestore sa viaže na byt bez ohľadu na poradie nadobúdateľa, naliehavý právny záujem je daný, keďže len určovacím výrokom možno dosiahnuť zmenu zápisu v katastri, a žalobcovia tvoria samostatné spoločenstvo.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-76", "nazov": "§ 76 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-76", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-76"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-77", "nazov": "§ 77 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-77", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "nazov": "§ 137 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-16.odsek-8", "nazov": "§ 16 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-16.odsek-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-16"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-76", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-77", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-137", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/1993/182#paragraf-16"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e6c8ff83-3f00-4fff-8b6f-848498566917", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8718204318.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:8718204318.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:8718204318.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Cdo/9/2025\n8718204318\n26. 05. 2026\nMgr. Miroslav Šepták\nECLI:SK:NSSR:2026:8718204318.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a\nčlenov senátu JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Branislava Krála v spore žalobcov 1a) X.O. R., narodená 1.\nA. XXXX, S., F.V. K. XXXX/XX,1 b) S. L., narodený X. Z. XXXX, S., S. XXXX/XX, 2) A. B., narodená XX.\nH. XXXX, E., O. XXX/X, 3) A. Š., narodená XX. A. XXXX, S.X., H. XXXX/XX, 4) P.. E. E., narodená XX.\nH. XXXX, N. F., A. XXX/XX, 5) D. G., narodená XX. A. XXXX, S., H. XXXX/XX, 6) U. Q., narodený X. K.\nXXXX, S., E. XXXX/X, 8b) Z. S., narodená XX. M. XXXX, S., H. XXXX/XX, 8c) Z. S., narodený XX. H.\nXXXX, S., H. XXXX/XX, 9a) P.. Ľ. R., narodený XX. A. XXXX, S., F. K. XXXX/XX, 9b) B. R., narodená\nX. B. XXXX, S., F. K. XXXX/XX, 10a) Z. E., narodený XX. A. XXXX, Z.-F. XXX, 10b) P.. O. O., narodená\nXX. Z. XXXX, T., S.. A. XXXX/X, 11) P.. A. V., narodený XX. A. XXXX, S.X., H. XXXX/XX, 13) S. Š.,\nnarodený XX. A. XXXX, S., H. XXXX/XX, 14a) A. D., narodený XX. H. XXXX, S., H. XXXX/XX, 14b) H.\nD., narodená XX. Z. XXXX, S., H. XXXX/XX, 15) S. M., narodená XX. K., S., H. XXXX/XX, 17a) Z. O.,\nnarodený XX. Z. XXXX, S., H. XXXX/XX, 17b) M. O., narodená X. B. XXXX, S., H. XXXX/XX, 18) A. S.,\nnarodená XX. Z. XXXX, S., H. XXXX/XX, 19) F. D., narodená XX. Z. XXXX, S., H. XXXX/XX, 20a) T. Š.,\nnarodený XX. Z. XXXX, S., H. XXXX/XX, 20b) Z. Š., narodená XX. B. XXXX, S.X., H. XXXX/XX, 21) C.\nS., narodený XX. X. XXXX, S., A. XXXX/X, 22a) Z.. Z. Q., narodený XX. K. XXXX, S., H.D. XXXX/XX a\n22b) A. Q., narodená XX. X. XXXX, S., H. XXXX/XX, 23a) Z.. F., Z., narodený XX. A. XXXX, S., C. XXXX/\nXXX, a 23b) C.. T. Z.E., narodená XX. Z. XXXX, S., C. XXXX/XXX, 24a) B. U., narodený XX. M. XXXX,\nS., H. XXXX/XX, 24b) Ž. U., narodená 9. A. XXXX, S., H. XXXX/XX, 25a) A. Z., narodený X. U. XXXX,\nS., H. XXXX/XX, 25b) M. Z., narodená XX. Z. XXXX, S., H. XXXX/XX, všetci zastúpení spoločnosťou\nAdvokátska kancelária JUDr. Budziková & JUDr. Dachová, s.r.o., Poprad, nám. sv. Egídia 41/95, IČO: 47\n257 113, 26) N. M., narodená XX. M. XXXX, S., Z. XXXX/XX, proti žalovanému Okresné stavebné bytové\ndružstvo Poprad, Poprad, Moyzesova 3368, IČO: 36 168 815, zastúpenému advokátskou kanceláriou\nHudzík & Partners s.r.o., Poprad, Mnoheľova 830/15, IČO: 47 251 654, o určenie vlastníckeho práva\ns prísl., vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 12C/39/2018, o dovolaní žalovaného proti\nrozsudku Krajského súdu v Prešove z 31. mája 2024 sp. zn. 18Co/45/2023, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalobcom nárok na náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd\") napadnutým rozsudkom podľa § 387 ods. 1 zákona č.\n160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP\") potvrdil rozsudok Okresného súdu Poprad\n(ďalej len „súd prvej inštancie resp. prvoinštačný súd\") z 15. marca 2023 č.k. 12C/39/2018-263, ktorým\nurčil, že vo výroku rozsudku označení žalobcovia 1/ až 26/ (ďalej len „žalobcovia\") „....sú vlastníkmi\nvo výroku bližšie spoluvlastníckeho podielu na nebytovom priestore č. XX-XXa, nachádzajúcom sa na\nprízemí bytového domu M. súp. č. XXXX, vo vchode XX, postavenom na parcele č. XXXX/X, zapísanom\n\nna LV č. XXXX, Okres S., Obec S., katastrálne územie S. a žalobcom priznal voči žalovanému nárok\nna 100 % náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti\nrozsudku\" (výrok I.); žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (výrok II.).\n1.1. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia po skutkovej stránke uviedol, že žalobcovia podanou\nžalobou žiadali, aby súd určil, že sú vlastníkmi spoluvlastníckych podielov na nebytovom priestore č.\nXX -XXa, a to vo veľkosti podielu prislúchajúcemu k tomu ktorému bytu. Uviedli, že sú vlastníkmi bytov\nč. X-XX v bytovom dome M., súp. č. XXXX, postavenom na parcele KN C č. XXXX/X , zapísanom\nv liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Poprad, a to s výnimkou bytov č. X.XX B. XX, ktoré\nsú vo vlastníctve žalovaného. Uviedli, že ako vlastník predmetného nebytového priestoru je v liste\nvlastníctva zapísaný žalovaný a titulom nadobudnutia vlastníckeho práva je Osvedčenie vyhlásenia o\nvydržaní obsiahnuté v notárskej zápisnici spísanej u notárky Z.. X. S. N 685/2003, NZ 90298/2003\nzo dňa 9. októbra 2003. Z obsahu tejto listiny vyplýva, že nebytový priestor bol zrealizovaný v roku\n1991 z podchodu na prízemí bytového domu M.. Ďalej uviedli, že z obsahu Kolaudačného rozhodnutia\nvydaného Obvodným úradom životného prostredia v Poprade č.j.: ObZP/433/92-Pr zo 7. mája 1991\nvyplýva, že bytový dom M. bol skolaudovaný s 25 bytovými jednotkami a príslušenstvom, ale bez\nnebytového priestoru. Ten vznikol v čase po riadnom skolaudovaní a začatí užívania stavby. Stavebné\núpravy (stavebná zmena) boli zrealizované na spoločných častiach bytového domu (podchod), ktoré\nfakticky vykonal žalovaný. Ten však nekonal v súlade s § 85 ods. 1 Stavebného zákona. Žiadosť\nžalobcov o zápis zmeny údajov evidovaných na liste vlastníctva vo vzťahu k predmetnému nebytovému\npriestoru bola Správou katastra Poprad listom z 28. mája 2011 odmietnutá z dôvodu absencie verejnej\nlistiny, na základe ktorej by bolo možné vykonať zmenu údajov zapísaných v katastri. Žalobcovia\nvyzvali žalovaného k usporiadaniu vlastníckych vzťahov výzvami, ktoré súdu predložili, a na ktoré\nžalovaný odpovedal dňa 21. novembra 2012, že nemá problém uznať vlastníctvo vlastníkov bytov, avšak\npodmieňoval to rozhodnutím zhromaždenia delegátov družstva. Až do podania žaloby žalovaný neurobil\nžiadne kroky na usporiadanie vzájomných vzťahov. Naliehavý právny záujem na podaní určovacej\nžaloby zdôvodnili žalobcovia tým, že ten je s odkazom na ustálenú súdnu prax daný vždy, keď ide o\nurčenie vlastníckeho práva, pretože určovací rozsudok je spôsobilou verejnou listinou na zmenu zápisu\nv katastri nehnuteľností, a teda slúži na zosúladenie skutočného právneho stavu so stavom zapísaným\nv evidencii katastra nehnuteľností.\n1.2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovení § 77 a § 137 CSP, článku 2 ods. 1, článku\n4 ods. 1 a článku 5 základných princípov CSP, § 3 ods. 1, § 123, § 126 ods. 1, § 129 ods. 1, § 130 ods.\n1, § 134 ods. 1, § 132 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník\"),\n§ 14 a § 88 ods. 2, 3 zákona č. 109/1964 Zb., zákona č. 94/1988 Zb., § 5 a § 40 zákona č. 176/1990 Zb.,\n§ 22 ods. 1, § 23, § 24, § 27 zákona č. 42/1992 Zb. (súd nesprávne uviedol zákon č. 42/1991 Zb., pozn.\ndovolacieho súdu), § 29, § 2 ods. 4, 5, § 13 ods. 1 až 3, § 4 ods. 1, § 21, § 16 ods. 4, 5, § 19 ods. 1\nzákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon č. 182/1993 Z.z.\"), § 85 ods. 1, 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom\nporiadku (stavebný zákon), § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. a článku 20 Ústavy Slovenskej republiky.\n1.3. Po tom čo súd prvej inštancie uznal svoju miestnu a vecnú príslušnosť, odmietol názor\nžalovanej strany, „že mal žalobu zamietnuť, pretože žalobcovia vystupujú ako nerozlučné spoločenstvo\".\nPrvoinštančný súd poukazujúc na § 77 CSP dospel k záveru, že v danom prípade ide o samostatné\nspoločenstvo a každý z vlastníkov bytov by mohol podať aj samostatnú žalobu, čomu zodpovedá aj v\nžalobe koncipovaný žalobný petit. Keďže sa jedná o určovaciu žalobu dospel k záveru, že určovacia\nžaloba podľa § 137 písm. c) CSP je v tomto prípade prípustná a je tu daný aj naliehavý právny záujem\nžalobcov na takom určení. Uviedol, že pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o\nposúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva\nžalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva\nkonanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Žaloba\nmá preventívny charakter, ktorý sa pri určovacej žalobe vyžaduje a úspešnosť žalobcovho určovacieho\nžalobného návrhu odstraňuje právnu neistotu v jeho postavení, pretože znamená vyriešenie obsahu\nspornosti právneho vzťahu alebo práva medzi sporovými stranami, predtým účastníkmi ako celku. Vo\nvzťahu k otázke existencie naliehavého právneho záujmu na určení práv prvoinštančný súd poukázal\nna rozhodnutia vyšších súdnych inštancií, a to judikát R 17/1972, rozsudok zo súdnej praxe č. 4/2003,\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/179/2010, rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/1859/99, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.\n\n2Czm/8/71, Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 17/95, rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/105/2016, rozhodnutie zverejnené v časopise zo súdnej\npraxe č. 40/1996, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/111/2008, sp.\nzn. 5Cdo/60/1998, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/2162/99, rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/69/2003, sp. zn. 3Cdo/112/2004, článok 2 ods.\n1, článok 5 základných zásad CSP, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n4Cdo/35/2011, rozhodnutie ESĽP Solomakhin c/a Ukrajina z 15. marca 2012, rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Cdo/7/2021, a rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky\nIV.ÚS 1/07, 75/08, 57/07, I.ÚS 82/07, IV.ÚS 182/07, III.ÚS 72/2010, III.ÚS 341/07, IV.ÚS 1241/12.\nSúd prvej inštancie jednoznačne dospel k záveru, že naliehavý právny záujem žalobcovia na podanej\nurčovacej žalobe preukázali. Išlo o vhodný procesný prostriedok na nápravu ich neistého vzťahu a\nsporu so žalovaným, keďže sa týka vlastníckeho práva a tiež zosúladenia stavu faktického a právneho\nv katastri nehnuteľností, kde samotný rozsudok bude podkladom pre zápis do katastra v prípade\núspechu žalobcov s tým, že práve rozsudok tvorí právny základ pre vyriešenie sporu medzi žalobcami\na žalovaným bez toho, aby museli podať ešte aj ďalšie žaloby.\n1.3. V rámci dokazovania prvoinštančný súd nepochybne zistil, že nebytový priestor sa nachádza v\nobytnom dome M., ktorý bol vystavaný ako družstevný dom, na základe stavebného povolenia, ktoré\nvydal odbor výstavby a územného plánu bývalého MsNV v Poprade dňa 27. februára 1986, pod č. XXX/\nXX, ako stavba 25 bytových jednotiek, pričom investorom bola družstevná organizácia podľa § 76 a\nnasl. vtedy platného Hospodárskeho zákonníka - OSBD Poprad. Stavba bola do užívania odovzdaná\nna základe kolaudačného rozhodnutia zo dňa 07. mája 1991. Dňa 22. júna 1994 žalovaný požiadal\nstavebný úrad o zmenu využitia nefunkčného podchodu v tomto bloku podľa projektovej dokumentácie,\ns ktorou Obvodný úrad životného prostredia v Poprade súhlasil v súlade s § 62, § 63 zákona č. 50/1976,\na to za účelom zriadenia predajne „Chov produktu\". Evidentne tak predmetný priestor po zrealizovanej\nzmene možno považovať za nebytový priestor, ktorý sa stal neoddeliteľnou súčasťou obytného domu\nM.. Vydaním rozhodnutia o zmene užívania stavby, príslušným stavebným úradom z júla 1994, došlo k\nlegalizácii stavby, a preto po jeho predložení žalovaným (až pred posledným pojednávaním) je evidentné,\nže stavba sa vykonanou stavebnou úpravou stala legálnou a povolenou. Prvoinštančný súd uzatváral,\nže v spornom priestore tak ide jednoznačne o nebytový priestor podľa § 2 ods. 3 zákona č. 182/1993\nZ. z., aj v znení platnom k 6. júlu 1994.\n1.4. V rámci riešenia otázky vlastníctva k nebytovému priestoru bolo preukázané, že žalovaný v notárskej\nzápisnici N 685/2003, NZ 90298/2003 spísanej 9. októbra 2003 notárkou Z.. X. S. vyhlásil (absolútne\nnekonkrétne), že svoje právo k nebytovému priestoru o výmere 31 m2 na prízemí bytového domu\nodvodzuje z titulu vydržania, a že bol vytvorený ním v roku 1991 aj za účelom zateplenia časti bytového\ndomu. Vznikol z podchodu vedľa vchodu do bytovky a žalovaný ho dobromyseľne a nerušene užíva\nod jeho vytvorenia viac ako 10 rokov, čím tak došlo k jeho vydržaniu podľa § 134 Občianskeho\nzákonníka. Súd prvej inštancie sa vyjadril k spôsobu nadobudnutia nebytového priestoru žalovaným,\na to titulom vydržania tak, že žalovaný v čase spísania notárskej zápisnice, potvrdenia, či záznamu\na následného zisťovania informácií podaných štátnym notárom o všetkých zákonných predpokladoch\nnevyhnutných pre zavŕšenie prevodu nehnuteľnosti vedel, že nesplnil v roku 2003 zákonom vyžadovanú\ndobu pre vydržanie, pritom do zápisnice uvádzal aj iné klamlivé údaje, nemožno preto mať z určujúceho\nobjektívneho hľadiska žiadne pochybnosti o tom, že jeho držba nebola oprávnená. Pre uplatnenie\npredpokladov uvedených v § 130 ods. 1 veta 2 Občianskeho zákonníka neboli splnené predpoklady,\npreto sa žalovaný titulom vydržania nemohol stať vlastníkom predmetných pozemkov. Keďže ide o\nnebytový priestor v obytnom dome (vytvorený ako stavba), v zásade už prvotne existenciou, samotnou\nstavbou v rokoch 1986-1991 a potom v roku 1994 už len neskoršou zmenou využitia tejto, už jej\nexistujúcej časti, akousi úpravou veci či vstavbou do existujúcej veci, pôvodné vlastníctvo sa nemení.\nSúd prvej inštancie mal za to, že žalovaný v pozícii vlastníka obytného domu, resp. spoluvlastníka\nobytného domu (konajúcemu súdu nebolo známe, v akom stave boli v tom čase predaje bytov,\npretože žalobca a ani žalovaný dôkaz o tom neponúkli) a teda v pozícii vlastníka či spoluvlastníka\nspoločných priestorov - spoločného zariadenia a spoločných častí domu zmenil účel využitia týchto\nspoločných zariadení a vytvoril v obytnom dome nebytový priestor, avšak bez zmeny dovtedajšieho\nstatusu vlastníctva. Zmenil sa tak len režim nakladania s takto vytvoreným priestorom. Nešlo o vznik\nnebytového priestoru ani vstavbou, nadstavbou či prístavbou, čiže spracovaním.\n\n1.5. Prvoinštančný súd poukázal na novelu zákona č. 182/1993 Z. z. účinnú od 1. augusta 1995, ktorou\nzákonodarca do zákona v § 16 ods. 8 zakomponoval, že „ak je v dome vo vlastníctve bytového družstva\nalebo obce nebytový priestor, ktorý vznikol na základe rozhodnutia o zmene užívania stavby § 85\nzákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) - zo spoločných\nčastí domu alebo spoločných zariadení domu, prechádza tento nebytový priestor pri prevode bytov do\npodielového spoluvlastníctva vlastníkov bytov. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu sa určuje podľa § 5\nods. 1 písm. b); rovnako sa postupuje aj pri nebytových priestoroch, na ktorých financovaní sa podieľali\nsvojimi členskými podielmi len nájomcovia bytov v dome alebo ich právni predchodcovia. Na prevod\nvlastníctva týchto nebytových priestorov sa nepoužijú ustanovenia odsekov 4 a 5. Nájomné za užívanie\ntakýchto priestorov je príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv (§ 10 ods. 2) príslušného domu\". V\ndôvodovej správe k tejto zmene sa uvádza, že „novelou sa dopĺňa nadobudnutie vlastníctva nebytového\npriestoru v družstevnom dome, ktorý vznikol úpravou spoločných častí alebo spoločných zariadení domu\ndo podielového spoluvlastníctva vlastníkov bytov. Pri tejto úprave sa vychádzalo zo skutočnosti, že\nspoločné časti domu a spoločné zariadenia domu boli určené na užívanie všetkými vlastníkmi domu a\nkeď dochádza k zmene užívania týchto priestorov, majú mať prospech z ich nového využitia vlastníci\nbytov a nie bytové družstvo\". Uvedené znenie bez zmien platilo aj v čase rozhodovania súdu prvej\ninštancie, avšak bolo obsiahnuté v § 16 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. Na základe uvedeného súd\nprvej inštancie nemal žiadne pochybnosti o oprávnenosti žaloby. Uviedol, že žalobcovia sa nedomáhali\nurčenia, že sú spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu k nebytovému priestoru, ani netvrdili, že sa u\nnich jedná o nerozlučné spoločenstvo. Žalobou sa domáhali určenia, že sú vlastníkmi spoluvlastníckych\npodielov nebytového priestoru prislúchajúcich k tomu ktorému bytu. To, že spoluvlastnícky podiel k\nnebytovému priestoru mohli nadobudnúť nie výstavbou, ale až prevodom vlastníctva bytov do ich\nvlastníctva nikto ani nerozporoval. Podľa názoru súdu prvej inštancie bolo právne irelevantné pre\nmeritórne rozhodnutie, aby žalobcovia preukazovali, kedy sa ten ktorý z nich stal vlastníkom bytu.\nRelevantné bolo, či majú, alebo nemajú byť vlastníkmi aj podielov na nebytovom priestore, teda či tieto\npodiely mali alebo nemali spolu s bytom nadobudnúť, či sa stali vlastníkmi podielu na základe právnej\nskutočnosti, ktorou bol práve prevod samotného bytu.\n1.6. Záverom k skutkovým a právnym skutočnostiam súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný, trvalo\na vedome odmieta napriek žiadostiam a úkonom žalobcov minimálne 12 rokov previesť formálne už\nexistujúci príslušný spoluvlastnícky podiel žalobcov k predmetnému nebytovému priestoru. Uzavrel, že\nsa mu nevidí morálne, aby družstvo skoro 30 rokov užívalo nebytový priestor, resp. ho prenajímalo za\nodplatu, pričom bez pochýb mohlo a malo previesť sporný priestor už v roku 1995, samozrejme podľa\npostupu prevodu bytov v obytnom dome nájomcom a títo tak mohli z tohto, ako spoločenstvo obytného\ndomu už celý ten čas profitovať. Napriek tomu družstvo bralo príjmy z nájmov samo, na úkor vlastníkov\nbytov. Konanie žalovaného, ktorý si odmietal splniť popísanú zákonnú povinnosť, ignoroval ju, je nielen\nv priamom rozpore so zákonom , ale aj v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na všetky uvedené\nskutočnosti považoval žalobu za dôvodnú, a vyhovel jej v súlade so žalobným návrhom.\n1.7. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil podľa § 255 ods. 1 CSP, a § 262 ods. 1, 2\nCSP. Vychádzal zo zásady úspechu a v tomto konaní boli úspešní žalobcovia, ktorým priznal nárok na\nnáhradu trov konania v rozsahu 100 % vo vzťahu k žalovanému.\n2. Odvolací súd v dôvodoch napadnutého potvrdzujúceho rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní\nrozhodnutia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je\ndôvodné. Mal za to, že súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie, vec tak skutkovo ako aj právne\nsprávne posúdil, a na týchto skutkových a právnych záveroch sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho\nkonania.\n2.1. Aj odvolací súd (s poukazom na konkrétnu judikatúru najvyššieho súdu; viď R 17/1972 rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996,\nrozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. 5 Cdo 31/2011) dospel k záveru, že\nžalobcovia v prejednávanej veci zvolili vhodný typ žaloby (a teda že práve určovací výrok rozsudku\nsúdu bude podkladom pre zápis ich spoluvlastníckych podielov na nebytovom priestore do katastra\nnehnuteľnosti), ktorý možno subsumovať pod ustanovenie § 137 písm. c) CSP. Jednotlivými výrokmi\nsúdu bude možné zabezpečiť zápis jednotlivých podielov v prospech jednotlivých vlastníkov bytov, za\nsituácie, keď žalovaný ich nárok odmietol akceptovať.\n\n2.3. Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného ďalej pokračoval charakteristikou\na rozborom samostatného spoločenstva. Uviedol, že ide o procesné spoločenstvo, v ktorom ide o\nsamostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba. Súd rozhoduje o každom nároku a\npovinnosti samostatne. Rekodifikovaný civilný proces obsiahnutý v CSP sa dotkol aj úpravy procesného\nspoločenstva a účasti tretích osôb na spore. Zatiaľ čo nová úprava intervencie a oznámenia o spore\npredstavuje zásadnú zmenu, úprava procesných spoločenstiev sa len minimálne odlišuje od úpravy\nobsiahnutej v OSP. Všetky formy procesných spoločenstiev sú upravené v ustanoveniach § 75 až 78\nCSP. Nový § 75 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého na strane žalobcu alebo žalovaného môže vystupovať\nviac subjektov, obsahovo úplne korešponduje s § 91 ods. 1 OSP, z čoho je zrejmé, že zákon pripúšťa,\naby na jednej alebo druhej strane sporu vystupovalo viac subjektov. Rovnako Občiansky súdny\nporiadok, ako aj Civilný sporový poriadok definuje účinky samostatného spoločenstva v § 76 CSP,\npodľa ktorého samostatným spoločenstvom je také procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné\npráva a povinnosti a každý koná sám za seba. V podstate ide o zopakovanie § 91 ods. 1 OSP, v\nktorom je vyjadrené, že v samostatnom procesnom spoločenstve koná každý zo spoločníkov sám za\nseba. Dôvodová správa k § 76 CSP výslovne uvádza, že „právna úprava vychádza z osvedčeného\ndoktrinálne i judikatúrne dostatočne podloženého inštitútu samostatného procesného spoločenstva, čím\nsa ponecháva tento inštitút v nezmenenej podobe oproti minulej právnej úprave\".\n2.4. Z vyššie uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že\nžalobcovia nemohli podať „spoločnú žalobu\". V danom prípade totiž nešlo o nerozlučné spoločenstvo\nžalobcov. Inak povedané, ani CSP nevylučuje, aby na jednej strane v spore vystupovali viacerí\nžalobcovia aj keď každý uplatňuje nárok vo svojom mene a konajúci súd prizná každému z nich\nsamostatne, osobitným výrokom uplatnený nárok. Naviac žalobcovia sledovali v konaní spoločný cieľ,\na to stať sa podielovým spoluvlastníkom k tomu istému nebytovému priestoru. Zákon č. 182/1993\nZ. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o\nvlastníctve bytov\") umožňuje nadobudnúť vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom v budovách\nurčených na bývanie, ako aj v budovách nebytového charakteru. Tieto budovy sa prvým prevodom bytu\nalebo nebytového priestoru stanú reálne deliteľnými, čím je možné byty a nebytové priestory definovať\nako samostatný predmet vlastníckeho práva, ktorý je možné užívať, zaťažiť vecnými právami alebo\npreviesť do vlastníctva inej fyzickej osoby. V súčasnosti je zákon zameraný predovšetkým na úpravu\nprávnych vzťahov pri nadobúdaní vlastníctva bytu a nebytového priestoru, alebo pri správe budovy,\nale aj na úpravu vzájomných vzťahov medzi jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov ako\nspoluvlastníkov spoločných častí, spoločných zariadení. Individuálne vlastníctvo bytu alebo nebytového\npriestoru je nerozlučne spojené so spoluvlastníctvom spoločných častí a spoločných zariadení, prípadne\niného spoločného majetku. Toto spoluvlastníctvo je podielové, pričom spoluvlastnícky podiel je určený\npodielom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov\na nebytových priestorov. S prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu v dome prechádza na vlastníka\nbytu aj spoluvlastníctvo nebytového priestoru, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a\npríslušenstva, ako aj spoluvlastnícke alebo iné spoločné práva k pozemku, prípadne ďalšie práva a\npovinnosti pôvodného vlastníka domu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktoré sa týkajú\nspoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva, pozemku zastavaného domom a\npriľahlého pozemku prechádzajú nadobudnutím vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome na\nnových vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.\n2.5. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne vyriešil aj oprávnenie žalobcov, ako\nvlastníkov jednotlivých bytov, požadovať určenie spoluvlastníckeho podielu k nebytovému priestoru,\npretože určenie podielu sa viaže na jednotlivé byty a ich vlastníkov. Tvrdenie žalovaného, že bolo\nmožné vyhovieť žalobe nanajvýš „prvokupujúcim\" jednotlivých bytov, nie tým vlastníkom bytov, ktoré\nbyty nadobudli až odvodene, nebolo vyhodnotené ako opodstatnené. V uvedenom smere odvolací súd\nuviedol, že obytný dom s príslušenstvom tvorí celok. Rozhodujúci je stav vlastníctva k jednotlivým bytom\nv čase rozhodovania súdu prvej inštancie a niet dôvodu posudzovať časový moment nadobudnutia\nvlastníctva k jednotlivým bytom osobitne. Inak povedané, podiel k nebytovému priestoru je viazaný k\nbytu, bez ohľadu na vlastníka. Odvolací súd tiež poukázal na to, že súd prvej inštancie sa podrobne\notázkou spoluvlastníctva k nebytovému priestoru v bodoch 2 až 42 svojho rozsudku zaoberal, pričom\nodvolací súd na takéto riešenie spornej otázky v podrobnostiach odkázal.\n\n2.6. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 v spojení s § 255 ods. 1\nCSP, v zmysle zásady úspechu. Úspešnou stranou v odvolacom konaní boli žalobcovia, ktorým však v\nodvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto im žiaden nárok na ich náhradu nepriznal.\n3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný (ďalej aj „dovolateľ\"), ktorého\nprípustnosť odôvodňoval ustanoveniami § 420 písm. b) CSP a § 420 písm. f) CSP. Žiadal, aby dovolací\nsúd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a zaviazal žalobcov spoločne a nerozdielne nahradiť\nmu trovy konania.\n3.1. V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. b) CSP dovolateľ namietal, že v prípade ak Zmluvou\no prevode vlastníctva bytu z Okresného stavebného bytového družstva Poprad nedošlo aj k prechodu\nsporného nebytového priestoru pri prevode bytov do podielového spoluvlastníctva vlastníkov bytov tak,\nlen ten vlastník/žalobca, na ktorého bolo vlastníctvo prevedené žalovaným bol oprávnený podať žalobu o\nnahradenie prejavu vôle. V prípade pozitívneho výsledku by kataster nehnuteľností potom zapísal zmenu\nvlastníckeho práva na základe výroku súdu. Z evidencie žalovaného a taktiež z verejne dostupných\ninformácii Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky uvedených na liste vlastníctva\nč. XXXX, okres S., obec S., katastrálne územie S., vyplýva, že z označených žalobcov v žalobe len\nniektorí z nich nadobudli konkrétny byt do osobného vlastníctva ako „prví vlastníci v poradí\", uzavreli\nteda Zmluvu o prevode vlastníctva bytu z Okresného stavebného bytového družstva Poprad. Konkrétne\nide o žalobcov 4/, 8b/ a 8c/, 9a/ a 9b/, 11/, 14a/ a 14b/, 17a/ a 17 b/, 18/ 20a/ a 20b/, 24a a 24b/,\n25a/ a 25b/. Žalovaný prezentoval názor, že tí (ostatní) žalobcovia, ktorí neuzavreli Zmluvu o prevode\nvlastníctva bytu s Okresným stavebným bytovým družstvom Poprad a nadobudli vlastníctvo k bytom\naž následným prevodom (ako druhí, resp. tretí v poradí), sa nemôžu stať vlastníkmi spoluvlastníckeho\npodielu k spornému nebytovému priestoru v súlade s aktuálnym znením § 16 ods. 4 (pôvodné znenie\nobsiahnuté v § 16 ods. 8) zákona č. 182/1993 Z.z. Z uvedeného dôvodu ostatní žalobcovia, ktorí\nvystupovali v konaní ako strany sporu nemali procesnú subjektivitu.\n3.2. V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP žalovaný v podrobnostiach namietal\nnesprávny právny záver prvoinštančného súdu o vhodnom/správne zvolenom type žaloby v\nprejednávanej veci, ktorý je možný subsumovať pod ustanovenie § 137 CSP. Naopak tvrdil, že\nžalobcovia použili nesprávny typ žaloby, t. j. určovaciu žalobu „o určenie vlastníckeho práva\". Vzhľadom\nna to, že jednotliví vlastníci bytov majú samostatné práva a povinnosti, mal súd rozhodnúť o nároku\nkaždého vlastníka bytu/žalobcu samostatne. Inak povedané žalobcovia mali podať samostatné žaloby,\na to „o nahradenie prejavu vôle k spornému nebytovému priestoru\".\n4. Žalobcovia sa k dovolaniu žalovaného písomne nevyjadrili.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd\" alebo „dovolací súd\") ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) skúmal, či sú dané procesné predpoklady\npre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu\npredchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je síce procesne prípustné, ale nie je dôvodné\na preto ho zamietol (§ 448 CSP).\n6. Právo na prístup k dovolaciemu súdu nie je absolútne. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok\na tejto jeho mimoriadnej povahe zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti, prísne regulovanej\nCivilným sporovým poriadkom. Z ustanovenia § 419 CSP vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu\nje dovolanie prípustné, len ak to zákon pripúšťa, pričom prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. To znamená, že ak\nzákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné,\nnemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.\n7. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\n\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n10. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa\ntvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je\nvýlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017,\n2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto aj\nv danom prípade skúmal opodstatnenosť argumentácie žalovaného, že v konaní došlo k ním tvrdenej\nvade zmätočnosti.\nDovolanie podľa § 420 písm. b) CSP\n11. Podľa ustanovenia § 420 písm. b) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal\nprocesnú subjektivitu.\n12. Dovolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že podmienkou, aby niekto mohol byť stranou\nv civilnom procese je, že musí byť na to spôsobilý. Spôsobilosťou byť stranou v konaní znamená\nspôsobilosť subjektu mať procesné práva a povinnosti. Ide teda o procesnú subjektivitu. Civilný sporový\nporiadok v § 61 stanovuje, že procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti;\ninak len ten, komu ju zákon priznáva. Odkazuje teda na hmotné právo. Vo všetkých civilných sporových\nkonaniach majú procesnú subjektivitu tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa\nhmotného práva, teda všeobecnú hmotnoprávnu subjektivitu. Podľa § 7 ods. 1 a 2 veta prvá Občianskeho\nzákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj\npočaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. V danej veci všetci žalobcovia, tak\nako sú označení v podanej žalobe, podmienku spôsobilosti subjektu mať procesné práva a povinnosti\nspĺňajú. Nejedná sa teda napr. o osoby zomrelé, s neznámym pobytom, neexistujúce a podobne. V\nuvedenom smere vykonal aj dovolací súd šetrenie oboznámením sa s výpismi z centrálnej evidencie\nosôb, výsledky ktorého námietky žalovaného nepotvrdzovali.\n12.1. Od procesnej subjektivity treba odlišovať tzv. vecnú legitimáciu strany - aktívnu či pasívnu, ktorá\nznamená hmotnoprávny vzťah strany sporu k prejednávanej veci. Má ju iba ten, kto je subjektom\nhmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Vecná legitimácia a jej nedostatok je z\nhľadiska prípustnosti dovolania právne bezvýznamná. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také\nhmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok),\nrespektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej\nlegitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia\ntvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd\nvecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.\nNa to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o\nktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu\npodaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od\ntoho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok.\n\n12.2. Pokiaľ v danom prípade žalovaný namietal, že „tí žalobcovia, ktorí neuzavreli Zmluvu o prevode\nvlastníctva bytu s Okresným stavebným bytovým družstvom Poprad a nadobudli vlastníctvo k bytom až\nnásledným prevodom, sa nemôžu stať vlastníkmi spoluvlastníckeho podielu k spornému nebytovému\npriestoru v súlade s § 16 ods. 4 (pôvodné znenie obsiahnuté v § 16 ods. 8) zákona č. 182/1993 Z.z.\na preto vystupovali v konaní ako strany, ktoré nemali procesnú subjektivitu\", namietal vlastne právne\nposúdenie (výklad) ustanovenia § 16 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. prvoinštančným i odvolacím\nsúdom, majúc eventuálne na mysli aj otázku aktívnej vecnej legitimácie. Aby sa však dovolací súd mohol\nzaoberať nesprávnym právnym posúdením veci (t. j. skúmať, či nedošlo k chybnej aplikácii práva na\nzistený skutkový stav), dovolateľ mal podať dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP, ktoré môže odôvodniť\niba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\n13. Z vyššie uvedeného podľa dovolacieho súdu vyplýva, že v konaní na strane žalobcov 1/ až 26/\nvystupovali fyzické osoby, ktoré majú procesnú subjektivitu a boli riadne označené. Námietka dovolateľa\ntýkajúca sa vady v zmysle § 420 písm. b) CSP bola preto nedôvodná.\nDovolanie podľa § 420 písm. f) CSP\n14. Dovolateľ v dovolaní zároveň vyvodzoval prípustnosť dovolania aj na základe ustanovenia § 420\npísm. f) CSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n15. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú: a/ zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej\nmiere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne\nkonanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie)\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou\npráva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa\nku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť\nrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom\nsvojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n16. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa, tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce\nje výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017,\n2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto\nskúmal opodstatnenosť argumentácie žalovaného, že v konaní došlo k ním tvrdenej vade zmätočnosti.\n17. Nesprávnym procesným postupom v zmysle § 420 písm. f) CSP sa rozumie len faktická,\nvydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama\nprocedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie) znemožňujúca strane sporu (účastníkovi\nkonania) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní\n(porovnaj R 129/1999 a 1Cdo/202/2017, 2Cdo/162/2017, 3Cdo/22/2018, 4Cd/87/2017, 5Cdo/112/2018,\n7Cdo/202/2017, 8Cdo/85/2018). Pojem „procesný postup\" nemožno vykladať extenzívne jeho\nvzťahovaním na meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu; je ním len samotný priebeh konania, nie\nvšak rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku (1Cdo/228/2017,\n2Cdo/220/2017, 3Cdo/110/2017, 4Cdo/128/2017, 5Cdo/45/2018, 7Cdo/35/2018, 8Cdo/56/2017,\n1VCdo/2/2017). Otázku ústavnej súladnosti právneho záveru dovolacieho súdu založeného na takomto\nchápaní pojmu „procesný postup súdu\" posudzoval ústavný súd (I. ÚS 21/2018, III. ÚS 614/2017, IV.\n\nÚS 88/2018), nezistil však žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup najvyššieho súdu\npri rozhodovaní o dovolaní nemajúci oporu v zákone.\n18. Žalovaný vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP namietal, že\nodvolací súd, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru,\nže „žalobcovia zvolili vhodný typ žaloby, ktorý možný subsumovať pod § 137 CSP\". Naopak bol toho\nnázoru, že žalobcovia použili nesprávny typ žaloby (t. j. určovaciu žalobu). Vzhľadom na to, že jednotliví\nvlastníci bytov majú samostatné práva a povinnosti mal súd rozhodnúť o nároku každého vlastníka bytu/\nžalobcu samostatne a iným typom žaloby („o nahradenie prejavu vôle\").\n19. Obsah žalovaným prezentovaných námietok sa dá preformulovať aj tak, že namietal správnosť\nprávneho posúdenia súdov nižšej inštancie. Na rozdiel od nich vyjadril presvedčenie, že žalobcovia\ntotiž tvoria nerozlučné spoločenstvo, nie spoločenstvo samostatné. Títo tiež zvolili neprípustný typ\nžaloby na určenie spoluvlastníckych podielov, nakoľko nebol preukázaný naliehavý právny záujem.\nV skutočnosti išlo o samostatné nároky jednotlivých žalobcov ako vlastníkov bytov, a preto nemohli\nvystupovať v jednom konaní. Obsah spisu svedčí záveru, že v podstate to isté žalovaný uvádzal už v\nprvoinštančnom a následne aj odvolacom konaní. Svoje výhrady napokon zopakoval aj v dovolacom\nkonaní. Odhliadnuc od toho, že s takto formulovanými námietkami žalovaného sa konajúce súdy\nriadne a presvedčivo vysporiadali v dôvodoch svojich rozhodnutí (k otázke existencie naliehavého\nzáujmu a charakteru spoločenstva žalobcov viď odôvodnenie súdu prvej inštancie v bodoch 9. až\n15. a odvolacieho súdu v bodoch 41. až 50.) dovolací súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní splnenia\npožiadaviek na riadne odôvodnenie rozhodnutia, správnosť právnych záverov, ku ktorým súdy dospeli,\nnie je právne relevantná, lebo prípadne nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania\nnezakladá (porov. R 24/2017). Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že\ndovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej\nneodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06). Najvyšší\nsúd tiež už podľa predchádzajúcej úpravy dospel k záveru, že realizácia procesných oprávnení\nsa účastníkovi neznemožňuje právnym posúdením (viď R 54/2012 a 1Cdo/62/2010, 2Cdo/97/2010,\n3Cdo/53/2011, 4Cdo/68/2011, 5Cdo/44/2011, 6Cdo/41/2011, 7Cdo/26/2010 a 8ECdo/70/2014). Teda\nskutočnosť, že žalovaný/dovolateľ má odlišný právny názor než odvolací súd, bez ďalšieho nezakladá\na nedokazuje ním tvrdenú vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n20. Aj v prípade ak by podľa obsahu dovolania dovolací súd posúdil (v snahe autenticky porozumieť\ntextu podania; porovnaj rozhodnutie II. ÚS 302/2023 z 14. júna 2023) podanie žalovaného v zmysle\nustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP (ktoré ustanovenie by z možných dovolacích dôvodov najbližšie\nprichádzalo v úvahu) a zaoberal sa tým, či súdmi nižších inštancií zvolený výklad ustanovenia § 16\nods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. (ktorý bol platný a účinný v čase rozhodovania súdov) je správny,\ndospel by k rovnakému záveru, a síce, že individuálne vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru\nje nerozlučne spojené so spoluvlastníctvom spoločných častí a spoločných zariadení, prípadne iného\nspoločného majetku. S poukazom na to, že v danom prípade žalovaný - bytové družstvo odmietol\npreviesť na žalobcov na nich prislúchajúci podiel na spornom nebytovom priestore, ktorého bol v\nčase rozhodovania súdov výlučným vlastníkom, avšak neoprávnene, tak súd prvej inštancie ako aj\nodvolací súd správne konštatovali oprávnenie žalobcov ako vlastníkov jednotlivých bytov, požadovať\nurčenie spoluvlastníckeho podielu k nebytovému priestoru, pretože určenie podielu sa viaže na jednotlivé\nbyty a ich vlastníkov. O správnosti tohto názoru svedčí aj prvoinštančným súdom citovaná dôvodová\nspráva k spornému zákonnému ustanoveniu. Tvrdenie žalovaného, že bolo možné vyhovieť nanajvýš\n„prvokupujúcim\" jednotlivých bytov, nie tým vlastníkom bytov, ktoré ich nadobudli až odvodene, nemá\nžiadnu oporu v zákone. V okolnostiach danej veci súdy nižších inštancií správne vyhodnotili, že na\nstrane žalobcov je daný naliehavý právny záujem, pretože len zvoleným určovacím petitom/výrokom\nsa dá dosiahnuť nimi požadovaná zmena údajov v katastri nehnuteľnosti a teda sledovaný zámer.\nPretože žalobcovia sledovali v konaní spoločný cieľ, a to stať sa podielovým spoluvlastníkom k tomu\nistému nebytovému priestoru, išlo o samostatné spoločenstvo a každý z vlastníkov bytov mohol podať\naj samostatnú žalobu, avšak nebolo to ich povinnosťou. Inak povedané, ani aktuálny procesný kódex\nnevylučuje, aby na jednej strane v spore vystupovali viacerí žalobcovia, s tým, že každý z nich si\nuplatňuje nárok vo svojom mene, v takomto prípade konajúci súd prizná každému z nich nárok osobitným\nvýrokom.\n\n21. Dovolací súd uzatvára, že na základe uvedených dôvodov dospel k záveru, že dovolanie žalovaného\nnie je dôvodné a preto ho podľa § 448 CSP zamietol.\n22. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v súlade s ustanovením §\n453 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a zásadou úspechu žalobcov v dovolacom konaní, ktorým\nby patril nárok na náhradu trov dovolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1\nCSP). Z obsahu spisu ale vyplýva, že žalobcom žiadne trovy nevznikli, a preto im dovolací súd nárok\nna ich náhradu nepriznal.\n23. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Vlastníci bytov v bytovom dome sa domáhali určenia, že sú vlastníkmi spoluvlastníckych podielov na nebytovom priestore, ktorý bytové družstvo vytvorilo z podchodu (spoločnej časti domu) a následne si ho dalo zapísať do katastra na základe vyhlásenia o vydržaní. Súdy nižších inštancií žalobe vyhoveli. Žalované družstvo v dovolaní podľa § 420 písm. b) a f) CSP namietalo, že žalobcovia, ktorí byty nenadobudli priamo od družstva, nemajú procesnú subjektivitu, a že žalobcovia mali podať samostatné žaloby o nahradenie prejavu vôle, nie spoločnú určovaciu žalobu. Najvyšší súd dovolanie ako nedôvodné zamietol: všetci žalobcovia sú fyzické osoby s procesnou subjektivitou, námietka v skutočnosti smerovala k vecnej legitimácii a k právnemu posúdeniu, ktoré nie je dovolacím dôvodom podľa § 420 CSP, a nesúhlas dovolateľa s právnym názorom súdov nezakladá vadu podľa § 420 písm. f) CSP. Nad rámec uviedol, že výklad § 16 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. súdmi bol správny, lebo podiel na nebytovom priestore sa viaže na byt bez ohľadu na poradie nadobúdateľa, naliehavý právny záujem je daný, keďže len určovacím výrokom možno dosiahnuť zmenu zápisu v katastri, a žalobcovia tvoria samostatné spoločenstvo.", "pravna_veta": "Námietka, že niektorí žalobcovia nie sú nositeľmi uplatneného hmotného práva, nie je námietkou nedostatku procesnej subjektivity v zmysle § 420 písm. b) CSP, ale námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, ktorá je z hľadiska prípustnosti dovolania bezvýznamná; nesprávne právne posúdenie veci možno napadnúť len dovolaním podľa § 421 ods. 1 CSP a odlišný právny názor dovolateľa nezakladá vadu podľa § 420 písm. f) CSP. Nebytový priestor v dome vo vlastníctve bytového družstva, ktorý vznikol zo spoločných častí alebo spoločných zariadení domu na základe rozhodnutia o zmene užívania stavby, prechádza podľa § 16 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. pri prevode bytov do podielového spoluvlastníctva vlastníkov bytov; spoluvlastnícky podiel je viazaný na byt bez ohľadu na to, či jeho vlastník nadobudol byt priamo od družstva alebo odvodene od ďalšieho nadobúdateľa. Vlastníci bytov, ktorí sa domáhajú určenia spoluvlastníckych podielov k tomu istému nebytovému priestoru, tvoria samostatné procesné spoločenstvo a môžu, ale nemusia, podať spoločnú určovaciu žalobu.", "ustanovenia": ["§ 420 písm. b) CSP", "§ 420 písm. f) CSP", "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "§ 61 CSP", "§ 76 CSP", "§ 137 písm. c) CSP", "§ 16 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z.", "§ 448 CSP"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "18Co/45/2023", "guid": "6b499580-064a-4e08-bd41-8b7df74658c3:67b5602c-7901-4abd-99a9-f6dbcdee61f9", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["procesná subjektivita", "vecná legitimácia", "prípustnosť dovolania", "nebytový priestor", "spoločné časti domu", "bytové družstvo", "samostatné procesné spoločenstvo", "určovacia žaloba"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [{"guid": "ussr:8cb88b90-4b36-48d9-b254-c78ae8ec99a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.302.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 302/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 302/2023 z 14. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-14", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.302.2023.1"}, {"guid": "ussr:7db607e2-3f2b-450d-928b-8fdc55a8e31b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.21.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 21/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 21/2018 z 24. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-24", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.21.2018.1"}, {"guid": "ussr:f134b0a3-cfb4-4526-8d1c-9632febfca64", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.614.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 614/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 614/2017 z 10. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-10", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.614.2017.1"}, {"guid": "ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 72/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0"}, {"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}, {"guid": "ussr:37b50c01-e48d-47cb-bf6e-ad7c2b8219c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 82/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 82/07 z 5. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-05", "citacie_n": 240, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:37b50c01-e48d-47cb-bf6e-ad7c2b8219c4"}, {"guid": "ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/07 z 29. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-29", "citacie_n": 289, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d"}, {"guid": "ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "7e02085a-1645-434d-a0b2-bef4f71b278b:1c0237a1-e9aa-4696-a9a7-16284f068e22", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:3510205000.1", "spisova_znacka": "5Cdo/112/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/112/2018 z 18. 7. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-07-18", "citacie_n": 231, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:3510205000.1"}], "citovane_v": []}