{"guid": "ab1e32c9-7812-4242-ab74-5d7e582bdd2d:060a6064-9405-42fb-8392-7a147d5a066a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8718204235.1", "spisova_znacka": "3Obdo/33/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/33/2024 z 27. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. mája 2026, sp. zn. 3Obdo/33/2024, ECLI:SK:NSSR:2026:8718204235.1", "identifikacne_cislo": "8718204235", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "datum_vydania": "2026-05-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné spoločnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-383.odsek-3", "nazov": "§ 383 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-383.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-383"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "nazov": "§ 421 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-48.odsek-1", "nazov": "§ 48 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-357", "nazov": "§ 357 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-357", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-357"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-2", "nazov": "§ 421 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-225", "nazov": "§ 225 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-225", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-225"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161", "nazov": "CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-184.odsek-1", "nazov": "§ 184 ods. 1 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-184.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-184"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-187.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 187 ods. 1 písm. c) ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-187.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-187"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-116.odsek-2", "nazov": "§ 116 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-116.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-116"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-132.odsek-1", "nazov": "§ 132 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-132.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-132"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-125.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 125 ods. 1 písm. f) ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-125.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-125"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-68b.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 68b ods. 1 písm. b) ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-68b.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-68b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-68b.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 68b ods. 1 písm. e) ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-68b.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-68b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-20", "nazov": "§ 20 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-20", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-20"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-383", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-48", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-357", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-225", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-184", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-187", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-116", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-132", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-125", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-68b", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-20"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/060a6064-9405-42fb-8392-7a147d5a066a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8718204235.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:8718204235.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:8718204235.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Obdo/33/2024\n8718204235\n27. 05. 2026\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2026:8718204235.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej\na členiek senátu JUDr. Kataríny Pramukovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v spore žalobkyne: V. S.,\nbytom U. narodená XX. G. XXXX, zast. Mgr. Marcel Fandák, LL.M., advokát, so sídlom Kováčska\n40, Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 42 247 161, proti žalovanej 1/: Slovenská autobusová\ndoprava Poprad, akciová spoločnosť, so sídlom Wolkerova 466, Poprad, IČO: 36 479 560, zast. MAPLE\n& FISH s.r.o., so sídlom Žižkova 22B, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 718 432, a\nžalovanej 2/: Y. I., so sídlom R., narodená X. S. XXXX (strana sporu iba v konaní o návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia), o určenie neplatnosti uznesení dozornej rady a o nariadenie neodkladného\nopatrenia, vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 16Cb/99/2018, o dovolaní žalovanej 1/ proti\nrozsudku Krajského súdu v Prešove zo 14. októbra 2021 č. k. 3Cob/16/2021-251, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie z a m i e t a .\nII. Žalobkyňa m á voči žalovanej 1/ n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie\") rozsudkom z 8. decembra 2020 č. k.\n16Cb/99/2018-207 (ďalej len „rozsudok súdu prvej inštancie\") určil (prvý výrok), že uznesenia dozornej\nrady žalovanej 1/ prijaté na jej zasadnutí konanom 8. augusta 2018 v sídle žalovanej 1/: uznesenie č. 1:\n„Dozorná rada rozširuje program rokovania o bod „Návrhy na odvolanie a voľbu člena predstavenstva\nspoločnosti Slovenská autobusová doprava Poprad, akciová spoločnosť a zaradiť ho ako bod 5,\ndoterajšie body 5. a 6. prečíslovať na bod 6.a 7; ďalej uznesenie č. 5.1: Dozorná rada na návrh U. U.,\nustanoveného správcu dedičstva po nebohom poručiteľovi I. U., spoločnosti TROLIGA BUS, spol. s.r.o.\nPrešov, IČO: 36 470 244 odvoláva z funkcie člena predstavenstva spoločnosti Slovenská autobusová\ndoprava Poprad, akciová spoločnosť V. S., nar. XX. G. XXXX, bytom I.\"; a nakoniec uznesenie č.\n5.2: „Dozorná rada na návrh U. U., ustanoveného správcu dedičstva po nebohom poručiteľovi I. U.,\nspoločnosti TROLIGA BUS, spol. s.r.o. Prešov, IČO: 36 470 244, volí za člena predstavenstva a zároveň\nurčuje za predsedu predstavenstva Y. I..\" Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom\nrozsahu voči žalovanej 1/ (druhý výrok) a žalovanej 2/ nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni\nnepriznal (tretí výrok).\n2. V prejednávanom prípade dozorná rada žalovanej 1/ rozhodla o rozšírení programu svojho zasadania\no odvolanie a voľbu člena predstavenstva spoločnosti. Túto pôsobnosť jej priznávajú stanovy žalovanej\n1/ v súlade s § 194 ods. 1 Obchodného zákonníka. O odvolaní a voľbe člena predstavenstva\nrozhodla dozorná rada na návrh U. U. ako správcu dedičstva po poručiteľovi I. U. ustanoveného do\nfunkcie uznesením Okresného súdu Prešov zo 17. septembra 2018 č. k. 35D/654/2018-233 (ďalej len\n„uznesenie Okresného súdu Prešov\"). I. U. bol jediným spoločníkom a konateľom akcionára žalovanej\n1/, obchodnej spoločnosti TROLIGA BUS, spol. s r.o., Košická 20, 080 01 Prešov, IČO: 36 470 244 (ďalej\n\nlen „TROLIGA BUS\"). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že U. U. nebol oprávnený na podanie takéhoto\nnávrhu v čase, keď bol správcom dedičstva, avšak nie konateľom spoločnosti TROLIGA BUS, na základe\nčoho ustálil, že návrh nepodala oprávnená osoba v zmysle stanov žalovanej 1/. Vychádzal z premisy, že\noprávnenie konateľa nemôže vykonávať správca dedičstva, keďže nie je spojené s obchodným podielom\nzosnulého spoločníka a nestáva sa súčasťou dedičstva. Toto oprávnenie nevyplýva zo žiadneho zákona\na nemožno ho založiť ani uznesením o ustanovení správcu dedičstva.\n3. Súčasne so žalobou podala žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, proti žalovanej\n1/ a žalovanej 2/, ktorý súd prvej inštancie uznesením z 10. októbra 2018 č. k. 16Cb/99/2018-66, ktoré\nnadobudlo právoplatnosť dňa 13. marca 2019.\n4. O odvolaní žalovanej podanom proti rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu prvého a druhého\nvýroku rozhodol Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd\") rozsudkom zo 14. októbra 2021 č. k.\n3Cob/16/2021-251 (ďalej len „napadnutý rozsudok\") tak, že ho potvrdil a žalobkyni priznal voči žalovanej\n1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd\nvýslovne uviedol, že si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, na\nktoré v plnom rozsahu odkázal.\n5. Proti napadnutému rozsudku v jeho celom rozsahu podala žalovaná 1/ dovolanie domáhajúc sa\njeho zmeny tak, že Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd\") žalobu zamietne a\nprizná žalovanej 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alternatívne zrušenia napadnutého\nrozsudku a vrátenia veci na nové konanie. Prípustnosť dovolania odkazom žalobkyňa odôvodnila\npoukazom na § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP\") a § 421 CSP a jeho\ndôvodnosť odkazom na § 431 CSP a § 432 CSP.\n6. V časti týkajúcej sa prípustnosti a dôvodnosti dovolania podľa § 420 písm. f) a § 431 CSP žalovaná 1/\nnamietala, že súd prvej inštancie „nepochopiteľne\" právne uzavrel, že návrh na odvolanie a vymenovanie\nčlena predstavenstva, či na zmenu programu, nepodala oprávnená osoba v zmysle stanov, ale správca\ndedičstva U. U., čím malo dôjsť k prijatiu uznesení v rozpore s Obchodným zákonníkom a stanovami.\nSúd prvej inštancie vyslovil tento záver napriek absentujúcim skutkovým zisteniam ohľadom toho, kto\nnavrhol odvolanie žalobkyne a jej nahradenie novým členom; zo zápisnice z dozornej rady totiž vyplýva,\nže tak urobila prítomná predsedníčka dozornej rady, a nie U. U.. Súd prvej inštancie svoje posúdenie\nodôvodnil len tým, že sa nestotožňuje s tvrdeniami žalovanej 1/ a že návrhy predsedníčky dozornej rady,\nktoré predložila, stanovy nemajú na mysli, čo podľa žalovanej 1/ nepredstavuje riadne odôvodnenie.\nŽalovaná 1/ v tejto súvislosti namietala, že súd prvej inštancie nevysvetlil, akými úvahami sa riadil\npri výklade stanov, prečo je návrh predsedníčky dozornej rady irelevantný a naopak relevantným je\nlen návrh U. U., ktorý predsedníčka prevzala a sama predniesla. Ani argumentácia odvolacieho súdu,\nže ak je v zápisnici uvedené, že predsedníčka dozornej rady navrhla prijatie uznesenia č. 5.1 a 5.2,\nneznamená, že návrhy na prijatie uznesení predložila predsedníčka, podľa žalovanej 1/ nedáva zmysel.\nZ napadnutého rozsudku nie je zrejmé, prečo sa návrh predsedníčky dozornej rady na prijatie uznesení\nnemá považovať za návrh na prijatie uznesení dozornej rady, resp. z akého dôvodu má byť irelevantný\nlen kvôli tomu, že predtým U. U. ako správca dedičstva podal návrh na odvolanie a vymenovanie člena\npredstavenstva. Žalovaná 1/ poukázala na to, že odvolací súd len zopakoval odôvodnenie odseku 18.\nodôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, no nezaoberal sa tým, že žalovaná 1/ predniesla všetky\npotrebné skutkové tvrdenia a predložila k nim dôkazy. Odvolací súd podľa nej založil rozhodnutie na\ninom skutkovom stave, keď okolnosť podania návrhu uznesenia U. U. sa objavuje až v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku. Súdy nižšieho stupňa sa nevyrovnali so skutočnosťou, že dozorná rada najprv\nobdržala návrh U. U. o odvolanie žalobkyne, ale následne návrh na rozhodnutie predniesla predsedníčka\ndozornej rady.\n7. Žalovaná 1/ tiež vytkla odvolaciemu súdu, že akceptoval nesprávny výklad stanov žalovanej 1/ [čl. XII\nbod 13. písm. c)], v zmysle ktorého má dozorná rada vyzvať akcionára, na návrh ktorého bol odvolaný\nčlen predstavenstva zvolený, aby predložil návrh na voľbu nového člena. Nedodržanie postupu nemá\nvplyv na platnosť vykonaného odvolania člena dozornej rady a môže mať vplyv na platnosť menovania\nnového člena.\n8. Arbitrárnosť napadnutého rozsudku sa podľa žalovanej 1/ prejavuje pri nesprávnom právnom závere,\nže uznesenie č. 1 je neplatné. Súd prvej inštancie zistil, že uznesenie č. 1 navrhla predsedníčka dozornej\n\nrady, no napriek tomu uzavrel, že návrh na zmenu programu zasadania dozornej rady podal správca\ndedičstva U. U.. Tento záver súdov je právne nesprávny. Podľa odôvodnenia odvolacieho súdu, ak by\nU. U. návrhy uznesení nedoručil, predsedníčka dozornej rady by nenavrhla, aby boli prijaté uznesenia.\nTakéto zdôvodnenie neplatnosti uznesenia č. 1 podľa žalovanej 1/ neobstojí, keďže dôvody, resp.\npríčinná súvislosť, pre ktorú predsedníčka navrhla prijatie uznesenia, sú z pohľadu práva irelevantné.\nPredsedníčka bola podľa čl. XII bodu 13. písm. b) stanov k návrhu oprávnená a dôvody, pre ktoré\noprávnenie realizovala, sa neskúmajú.\n9. V časti týkajúcej sa prípustnosti a dôvodnosti dovolania podľa § 421 a § 432 CSP žalovaná 1/\nuviedla, že napadnutý rozsudok závisel „od vyriešenia právnej otázky, či správca dedičstva je oprávnený\nkonať ako štatutárny orgán spoločnosti s ručením obmedzeným v prípade, že poručiteľ bol jediným\nkonateľom, ako aj jediným spoločníkom tejto obchodnej spoločnosti.\" Odvolací súd vec nesprávne\nprávne posúdil, keď potvrdil záver rozsudku súdu prvej inštancie, že návrh na odvolanie a menovanie\nčlena predstavenstva predložila neoprávnená osoba, a to správca dedičstva U. U.. Tento je však podľa\nžalovanej 1/ osobou oprávnenou konať v mene akcionára, spoločnosti TROLIGA BUS, podľa čl. XII bod\n13. písm. b) stanov. V zmysle uznesenia najvyššieho súdu z 26. marca 2013 sp. zn. 4Obo/2/2013 je\ntotiž správca 100 % obchodného podielu na spoločnosti TROLIGA BUS zároveň oprávnený konať v\nmene tejto spoločnosti. Teda návrh bol podaný akcionárom žalovanej 1/, spoločnosťou TROLIGA BUS.\nSúdy však uzavreli, že správca dedičstva U. U. nevystupoval ako akcionár žalovanej 1/, t. j. nekonal vo\nsvojej pozícii správcu dedičstva v mene spoločnosti TROLIGA BUS, a nebol tak oprávnený v zmysle\nčl. XII bodu 13. písm. b) stanov podať návrhy na odvolanie žalobkyne z funkcie člena predstavenstva\na menovanie žalovanej 2/ do danej funkcie.\n10. Ďalej poľa žalovanej 1/ napadnutý rozsudok „závisel od vyriešenia právnej otázky, či v prípade\núspechu vo veci samej má úspešná procesná strana nárok na náhradu 100 % trov konania aj napriek\ntomu, že jej návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré malo protistrane uložiť právne povinnosti,\nktoré neboli predmetom konania vo veci samej, bol v plnom rozsahu zamietnutý a súdy rozhodujúce\no tomto neodkladnom opatrení uviedli, že o trovách týkajúcich sa rozhodovania o neodkladnom\nopatrení bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí o veci. Mala za to, že rozhodnutia súdov nižšieho\nstupňa sú založené na nesprávnom právnom posúdení, keď trovy konania týkajúce sa rozhodovania o\nzamietnutom návrhu žalobkyne na vydanie neodkladného opatrenia by mala v plnom rozsahu znášať\nžalobkyňa, resp. v primeranom pomere by o tieto trovy mal byť znížený rozsah žalobkyni priznaného\nnároku na náhradu trov celkového súdneho konania. Súd prvej inštancie mal aj pri vyhovení žalobe\npriznať žalovanej 1/ náhradu trov konania, resp. primerane znížiť žalobkyni rozsah priznaného nároku.\nŽalovaná 1/ uvádza, že dovolanie by v tomto ohľade bolo možné považovať za prípustné aj podľa §\n420 písm. f) CSP, keďže napadnutý rozsudok neobsahuje riadne odôvodnenie, keď ide len o jednu vetu\nv odseku 16., ktorá neobsahuje ani len odkaz na zákonné ustanovenie, podľa ktorého odvolací súd o\ntrovách rozhodol.\n11. K dovolaniu sa včas vyjadrila žalobkyňa. Navrhla dovolanie odmietnuť [§ 447 písm. c) CSP], resp.\nzamietnuť (§ 448 CSP), nakoľko súdy sa vo svojich rozhodnutiach riadnym spôsobom vysporiadali\nso všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a tieto v dostatočnom rozsahu zhrnuli v rámci odôvodnenia\nsvojich meritórnych záverov. Odvolací súd sa vysporiadal aj s relevantnými námietkami žalovanej\n1/ v kontexte potrebnom pre vynesenie spravodlivého rozhodnutia. Súdy správne rozlíšili medzi\nindividuálnym a kolektívnym návrhovým oprávnením. Súd prvej inštancie skutkové zistenie, že k\ndoručeniu návrhov uznesení malo dôjsť U. U., ustálil z dôkazného prameňa, ktorým bola zápisnica\nzo zasadnutia dozornej rady, z obsahu ktorej jednoznačne vyplýva, že v priebehu rokovania mala\ndozorná rada obdržať návrhy správcu dedičstva na odvolanie a voľbu člena predstavenstva žalovanej\n1/. Z rozhodnutí je zrejmé, kto podal návrh na prijatie sporných uznesení dozornej rade. Odvolací súd\nsvoje úvahy, prečo návrh predsedníčky na prijatie uznesení nemožno považovať za návrh na prijatie\nuznesení koncentrovane vyjadril v odseku 13. a 14. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Žalovaná 1/ si\npodľa žalobkyne zamieňa rovinu skutkových a právnych otázok. Odpoveď na otázku, kto je pôvodcom\nnejakého právne významného aktu, nie je otázkou právnou, ale otázkou skutkovou. Súčasťou práva\nna spravodlivé súdne konanie nie je právo strany, aby sa súd stotožnil s ňou predkladaným skutkovým\nalebo právnym posúdením veci. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaná 1/ významovo nenaplnila\nznaky dovolacieho dôvodu tak, ako sú ustanovené v § 421 ods. 1 písm. c) CSP, pretože uznesenie\nnajvyššieho súdu (4Obo/2/2013), ktoré označuje ako referenčné, nie je uznesením dovolacieho súdu,\na iné rozhodnutia najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu, ktoré by kompetenčnú otázku správcu\n\ndedičstva posudzovali rozdielne, neuvádza. Z podaného dovolania nevyplýva dostatočná konkretizácia\nprávnej otázky riešenej odvolacím súdom, pretože kľúčovým momentom posudzovania súdov nebolo\nto, či správca dedičstva je oprávnený konať ako štatutárny orgán spoločnosti, ale či ustanovenie fyzickej\nosoby za správcu dedičstva zároveň predstavuje aj jeho oprávnenie konať za právnickú osobu ako\nsubjektu právnych vzťahov. Správca dedičstva by mohol byť jedine správcom obchodného podielu a v\nrámci tejto správy realizovať určité korporátne rozhodnutia zverené spoločníkom obchodnej spoločnosti.\nZ dovolania tiež nevyplýva, v čom je riešenie právnej otázky odvolacím súdom nesprávne. Zo správy\nobchodného podielu nemožno vyvodzovať oprávnenie konať v mene alebo za právnickú osobu, pretože\npostavenie správcu obchodného podielu je v podstate obsahovou paralelou postavenia spoločníka.\nŽalovaná 1/ požaduje cez uplatnenú právnu otázku aj samotnú revíziu skutkových zistení súdov nižšieho\nstupňa dovolacím súdom, čo je však mimo jeho kompetencie. V súvislosti s problematikou rozhodovania\no trovách konania, žalovaná 1/ neuvádza dôvody, ktoré by boli takej intenzity, aby napĺňali dovolací dôvod\npodľa § 421 písm. f) CSP. Z dovolania je zrejmé, že žalovaná 1/ polemizuje len s právnym názorom\nsúdov, pričom táto polemika nezakladá prípustnosť žiadneho dovolacieho dôvodu podľa CSP.\n12. Žalovaná 1/ sa vyjadrila k vyjadreniu žalobkyne (po lehote na podanie dovolania). Uviedla, že\nv dovolaní argumentuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku v spojení s rozsudkom súdu prvej\ninštancie nedáva konzistentné, logické a zmysluplné odpovede na rozhodujúce otázky potrebné pre\nposúdenie veci, a to napriek tomu, že tieto nedostatky namietala v odvolaní. Odôvodnenie rozhodnutí\nsúdov nižšieho stupňa je do tej miery nelogické, vnútorne protirečivé a rozporné so samotným\nskutkovým stavom zisteným príslušnými súdmi, že predstavuje závažné porušenie kritérií kladených\nna riadne odôvodnenie súdnych rozhodnutí. Napadnutý rozsudok je zmätočný a nepreskúmateľný a\nvykazuje znaky arbitrárnosti. Nekonzistentné a vnútorne protirečivé odôvodnenie napadnutého rozsudku\nje zaťažené vadou, ktorou došlo k porušeniu práva žalovanej 1/ na spravodlivý proces. Žalovaná\n1/ zdôraznila, v dovolaní nerozporuje skutkové okolnosti prejednávaného prípadu. Odvolací súd sa\ns odvolacou námietkou (nedostatočné odôvodnenie záveru, že návrhy na odvolanie a voľbu člena\npredstavenstva predložil správca dedičstva U. U. a nie predsedníčka dozornej rady) vysporiadal iba\ndoslovným zopakovaním odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie a doplnil ho o nové odôvodnenie\nnedávajúce žiadny logický zmysel. Názor, že nejaká osoba navrhne prijatie uznesení, čo však zároveň\nto neznamená, že takýto návrh daná osoba predložila, podľa žalovanej 1/ nepredstavuje pre odbornú,\nale ani laickú verejnosť, presvedčivé, ani racionálne uchopiteľné odôvodnenie. Súdy neargumentovali\nrozlišovaním medzi individuálnym a kolektívnym návrhovým oprávnením. Jediným odôvodnením, ktoré\nsúdy ohľadom (ne)možnosti predsedníčky dozornej rady predložiť dozornej rade k rozhodnutiu návrhy\nrozhodnutí (uznesení) uviedli, zostáva len neodôvodnené konštatovanie v odseku 18. rozsudku súdu\nprvej inštancie, že takto to stanovy nemajú na mysli. Napadnutý rozsudok neodpovedá na zásadnú\nnámietku, prečo sa návrh predsedníčky dozornej rady na prijatie uznesení dozornej rady nemá\npovažovať za návrh na prijatie uznesení dozornej rady, resp. prečo má byť takýto návrh predsedníčky\ndozornej rady - napriek tomu, že ho podľa samotných súdov na zasadnutí dozornej rady podala irelevantný len z dôvodu, že predtým správca dedičstva U. U. navrhol, aby dozorná rada odvolala\npredsedníčku predstavenstva. Je nepochopiteľné, prečo by nemali byť súdom náležite a zrozumiteľne\nobjasnené a kvalifikovaným a racionálnym spôsobom odôvodnené otázky toho, (1) aké sú právne\ndôsledky podaného návrhu uznesenia (rozhodnutia) zo strany člena dozornej rady, (2) prečo sú dané\nprávne následky také alebo prípadne žiadne, resp. (3) aký je vzťah návrhu uznesenia (rozhodnutia)\nčlena dozornej rady k predchádzajúcemu návrhu (žiadosti) tretej osoby (správcu dedičstva), aby dozorná\nrada rozhodla určitým spôsobom. Zo zápisnice vyplýva, že návrhy uznesení predložila na zasadnutí k\nrozhodnutiu dozornej rady jej predsedníčka I. D.. Odvolací súd odôvodnenie svojho rozhodnutia založil\nna skutkovom stave, ktorý nemá oporu v dokazovaní. Nie je možné, aby súdy napr. na jednej strane\nkonštatovali, že o rozšírení programu zasadnutia dozornej rady bolo rozhodnuté na návrh predsedníčky\ndozornej rady (keď táto predložila príslušné uznesenie č. 1), avšak o odvolaní a voľbe nového člena\npredstavenstva nebolo rozhodnuté na návrh predsedníčky dozornej rady (hoci táto identicky predložila\npríslušné uznesenie č. 5.1 a uznesenie č. 5.2), a tento svoj záver právne kvalifikovaným spôsobom\nnezdôvodnili. Najvyšší súd pre účely § 421 CSP z pojmu rozhodovacej praxe, resp. rozhodovania\ndovolacieho súdu nevylučuje svoje rozhodnutia prijaté v rámci odvolacieho konania. Skutočnosť, že\nuznesenie najvyššieho súdu (4Obo/2/2013) bolo vydané v rámci odvolacieho konania, by tak nemala\nzakladať neprípustnosť dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. c) CSP. Predmetom vymedzenej právnej\notázky je, či správca dedičstva je z titulu svojej funkcie správcu dedičstva oprávnený aj konať v mene\nobchodnej spoločnosti, ktorej 100 % obchodný podiel spravuje a v ktorej bol poručiteľ jediným konateľom\nalebo nie. Žalovaná v bodoch 65. a 66. dovolania vymedzila, že napadnutý rozsudok aj v časti týkajúcej\n\nsa trov konania súvisiacich s rozhodovaním o neodkladnom opatrení predstavuje absolútne arbitrárne a\nriadne nezdôvodnené súdne rozhodnutie, ktoré sa ani len neopiera o akékoľvek zákonné ustanovenie,\nale predstavuje len svojvoľné rozhodnutie odvolacieho súdu na spôsob „ex cathedra\". V prípade trov\nkonania, a to ani v časti týkajúcej sa trov konania súvisiacich s rozhodovaním o neodkladnom opatrení,\nnerozhodoval odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ale rozhodoval o odvolaní\nproti rozsudku súdu prvej inštancie (výrok ktorého sa týkal predmetných trov konania).\n13. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas (§ 427 CSP) strana\nsporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom\n(§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie treba\nzamietnuť (448 CSP).\n14. Podľa § 420 písm. f) CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n15. Podľa § 431 ods. 1 a 2 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní\ndošlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada.\n16. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n17. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky:\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu;\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo;\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n18. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací\nsúd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).\n19. Podľa § 432 CSP, (1) dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie\nspočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia.\n20. Podľa § 184 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP\"), správca dedičstva\nvykonáva úkony nevyhnutné na zachovanie majetkových hodnôt patriacich do dedičstva, a to v rozsahu\nvymedzenom súdom.\n21. Podľa § 448 CSP, dovolací súd zamietne dovolanie, ak dovolanie nie je dôvodné.\n22. Žalovaná 1/ nesúhlasí so záverom súdov nižšieho stupňa, že návrhy na odvolanie a voľbu členov\npredstavenstva žalovanej 1/ nepodala oprávnená osoba v zmysle stanov. Súdy v tomto prípade ustálili,\nkto urobil návrh a následne posúdili, či táto osoba je osobou oprávnenou. Ide tak o otázku skutkovú,\nako aj právnu.\n23. V rovine dovolacieho dôvodu podľa § 431 CSP v spojení s § 420 písm. f) CSP žalovaná 1/\nspochybňuje úplnosť skutkového zistenia, keď podľa nej v rozhodnutí súdov nižšieho stupňa absentuje\nskutkové zistenie, kto návrh na odvolanie a voľbu členov predstavenstva žalovanej 1/ urobil. Nepochybne\nide o dôležitý skutkový poznatok, ak súd prvej inštancie žalobe vyhovel práve z dôvodu, že návrh\nnepodala oprávnená osoba v zmysle stanov žalovanej 1/ (odsek 19. odôvodnenia rozsudku súdu prvej\ninštancie). Žalovaná 1/ na druhej strane súčasne spochybňuje aj správnosť skutkového zistenia, kto\nnávrh urobil, tvrdiac, že ho neurobil správca dedičstva U. U., ale predsedníčka dozornej rady I. D..\n\nVychádza pritom zo zápisnice zo zasadnutia dozornej rady žalovanej 1/ konaného 8. augusta 2018.\nSúd prvej inštancie vykonal ako dôkaz aj uvedenú zápisnicu a v rámci dokazovania zistil (odsek 10.\nodôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie), že zasadanie dozornej rady žalovanej 1/ dňa 8. augusta\nviedla predsedníčka I. D., ktorá v priebehu zasadnutia obdržala návrhy U. U. na odvolanie a voľbu člena\npredstavenstva žalovanej, na základe čoho navrhla doplnenie programu o tieto návrhy, a následne boli\nprijaté uznesenia č. 5.1 a 5.2. Súd prvej inštancie poukázal aj na znenie týchto uznesení (uvedené\naj v odseku 1. odôvodnenia tohto rozhodnutia), z ktorých textu výslovne vyplýva, že dozorná rada\nrozhodovala na návrh U. U. ako správcu dedičstva po poručiteľovi I. U.. Najvyšší súd ako súd dovolací\nk uvedenej argumentácii považuje za potrebné uviesť, že mu neprináleží preskúmavať správnosť a\núplnosť skutkových zistení, pretože nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy [2Obdo/56/2020\n(R 60/2021), 4Obdo 80/2020]. Podľa § 442 CSP je dovolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho\nzistil odvolací súd. Tým, že žalovaná 1/ len predostrela vlastnú predstavu o tom, aké skutkové závery\nmali súdy nižšieho stupňa z dôkazov vyvodiť, nezaložila svojou argumentáciou dovolací dôvod podľa\n§ 420 písm. f) CSP.\n24. Pokiaľ však žalovaná 1/ v súvislosti so skutkovým zistením, kto urobil návrh na voľbu a odvolanie\nčlena predstavenstva žalovanej 1/ namieta arbitrárnosť v hodnotení zápisnice a s tým spojenú aj\nnekonzistentnosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia, takéto nedostatky môžu zasiahnuť do práva na\nspravodlivý proces strany sporu, preto námietky žalovanej 1/ sú na účely dovolacieho konania podstatné.\nZo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, vyplýva, že návrhy na voľbu a odvolanie člena\npredstavenstva žalovanej 1/ urobil U. U., a teda je zrejmé, na základe akého skutkového zistenia súd\nprvej inštancie dospel k právnemu záveru, pre ktorý žalobe vyhovel.\n25. Podľa žalovanej 1/ však odvolací súd dospel k novému skutkovému zisteniu, na ktorom založil svoje\nrozhodnutie, a to bez toho, aby dokazovanie doplnil alebo zopakoval. Ide o zistenie, že U. U. doručil\nnávrh na prijatie uznesení. Najvyšší súd si dovoľuje zdôrazniť rozdiel, na ktorý poukazuje žalovaná 1/.\nSúd prvej inštancie použil formuláciu, že: „návrh na odvolanie a zvolenie člena\" urobil (predložil, podal)\nU. U.. Odvolací súd použil formuláciu návrhy uznesení doručené U. U. (odsek 13. a 14. odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku), resp. aj návrhy na prijatie uznesení (odsek 10. odôvodnenia napadnutého\nrozsudku). Teda ide o použitie slova uznesenie odvolacím súdom v súvislosti s návrhom U. U..\n26. Posúdenie danej formulácie súvisí s námietkou žalovanej 1/, podľa ktorej ide o rozpor, keď na\njednej strane súd prvej inštancie tvrdí, že návrh predložil U. U. a na druhej strane, že návrhy predniesla\npredsedníčka dozornej rady. S týmto sa súdy nižšieho stupňa podľa žalovanej 1/ nevyrovnali. Hoci\nžalovaná 1/ tento rozpor v odvolaní nenamietala, najvyšší súd sa s námietkou vysporiada, keďže aj\npredmetom odvolacieho konania bolo posúdenie správnosti skutkového zistenia, kto podal návrh v\nzmysle stanov, ktorého nenáležité zdôvodnenie žalovaná 1/ namieta.\n27. Najvyšší súd považuje za potrebné ozrejmiť, že argumentácia žalovanej 1/ nezohľadňuje rozlíšenie\nmedzi návrhom uznesenia ako procesným úkonom uskutočneným v rámci vedenia zasadania dozornej\nrady a návrhom na odvolanie a voľbu člena predstavenstva ako hmotnoprávnym podnetom, ktorý iniciuje\nmeritórne rozhodovanie dozornej rady. Predsedníčka dozornej rady viedla zasadanie dozornej rady, čo\nzahŕňa aj procesné predkladanie návrhov uznesení na hlasovanie. V rozpore s povahou a vedením\nzasadania kolektívneho orgánu by bol výklad, že prednesením návrhu inej osoby na hlasovanie zo\nstrany osoby vedúcej zasadanie kolektívneho orgánu, by sa malo za to, že osoba vedúca zasadanie\npodala vlastný samostatný návrh s rovnakým obsahom, čím sa pôvodný návrh stal právne bezvýznamný.\nArgumentácia žalovanej 1/ naráža aj na samotný obsah prijatých uznesení č. 5.1 a 5.2. Z ich textu\ntotiž výslovne vyplýva, že dozorná rada rozhodla na návrh U. U.. Uznesenia teda samy o sebe\nidentifikujú U. U. ako hmotnoprávneho navrhovateľa, čo vylučuje záver, že iniciátorom rozhodnutí bola z\nvlastnej vôle predsedníčka dozornej rady. Predsedníčka dozornej rady plnila výlučne funkciu procesného\npredkladateľa návrhu U. U., aby sa o ňom vôbec mohlo rokovať, a to v rámci svojej pôsobnosti na\nzasadaní dozornej rady. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením, že predsedníčka dozornej rady\nsama navrhla odvolanie a voľbu, odôvodňujúc to tým, že v priebehu rokovania dozorná rada obdržala\nnávrhy U. U. na odvolanie a voľbu člena predstavenstva. Podľa súdu prvej inštancie návrh zmeny\nprogramu a prednesenie uznesení predsedníčkou dozornej rady preto neznamená, že ide o návrhy\npredložené zo strany člena dozornej rady v zmysle čl. XII bod 13. písm. b) stanov. Odvolací súd mal tiež\nza to, že návrh predsedníčky dozornej rady, aby dozorná rada prijala uznesenia neznamená, že návrhy\nna prijatie uznesení boli predložené predsedníčkou dozornej rady (tiež vychádzal z toho, že dozorná\n\nrada obdržala návrhy U. U.). Dôležité tak z tohto pohľadu bolo, čo vyplýva aj z odôvodnení rozhodnutí\nsúdov nižšieho stupňa, že najprv U. U. dozornej rade podal návrhy (predložil, dozorná rada obdržala) a\nnásledne tieto návrhy predniesla predsedníčka dozornej rady na rozhodnutie dozornej rade. Skutkový\nzáver o tom, kto podal návrh na odvolanie a voľbu člena predstavenstva žalovanej 1/, na ktorom je\nzaložený právny záver o oprávnenej osobe v zmysle stanov, má tak svoj akceptovateľný racionálny\npodklad (II. ÚS 279/2021). Interpretácia obsahu zápisnice zo zasadania dozornej rady ponúka rozlíšenie\nmedzi návrhom U. U. a návrhom predsedníčky dozornej rady uskutočneným v rámci vedenia dozornej\nrady. Odôvodnenie rozhodnutí súdov nižšieho stupňa je tak v tejto časti logické vzhľadom na zistené\nskutkové okolnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06, I. ÚS 200/2012).\n28. Najvyšší súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku týkajúcu sa použitia odlišnej formulácie odvolacím\nsúdom. Medzi oboma formuláciami nie je vecný rozdiel, ktorý by mal právne relevantný dosah. Skutkové\nzistenie zostalo v oboch prípadoch obsahovo totožné: U. U. inicioval rozhodnutie dozornej rady o\nodvolaní doterajšieho a zvolení nového člena predstavenstva. Odvolací súd toto zistenie nepozmenil,\niba ho vyjadril terminologicky inak. Tento terminologický posun je vecne odôvodniteľný. Dozorná rada\nako kolektívny orgán sa v rámci prenesenej pôsobnosti valného zhromaždenia uzniesol na odvolaní a\nvoľbe člena predstavenstva [§ 187 ods. 1 písm. c) Obchodného zákonníka]. Návrh na odvolanie alebo\nvoľbu člena predstavenstva je preto svojou právnou povahou návrhom na prijatie uznesenia s príslušným\nobsahom. Člen predstavenstva sa totiž neodvoláva alebo nevolí inak ako práve uznesením dozornej\nrady. Návrh na odvolanie a zvolenie člena predstavenstva a návrh na prijatie uznesenia o odvolaní a\nzvolení člena predstavenstva sú teda dve jazykové vyjadrenia jednej a tej istej právnej skutočnosti. Nie\nje preto namieste hovoriť o novom skutkovom zistení odvolacieho súdu. Ide tu výlučne o použitie odlišnej\nterminológie, ktorá je v súlade so skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie.\n29. Najvyšší súd zdôrazňuje, že odvolací súd sa obmedzil na prevzatie odôvodnenia rozsudku súdu prvej\ninštancie, pričom ide o zákonný postup odvolacieho súdu [§ 387 ods. 2 CSP, rozsudok Európskeho súdu\npre ľudské práva z 19. decembra 1997 vo veci Helle proti Fínsku, sťažnosť č. 35376/97]. Z uvedeného\ndôvodu najvyšší súd posudzoval rozhodnutia súdov nižšieho stupňa komplexne (II. ÚS 78/05, III. ÚS\n264/08, IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09), keď konania pred súdmi tvoria z hľadiska ich predmetu jeden\ncelok. Odvolací súd sa vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal aj s tvrdeniami\nuvedenými v odvolaní, čím naplnil svoju zákonnú povinnosť (§ 387 ods. 3 CSP). Keďže žalovaná 1/\nv dovolaní nekonkretizuje podstatné vyjadrenia alebo podstatné tvrdenia uplatnené v konaní, na ktoré\nnedostala od súdov nižšieho stupňa odpoveď (odlišné od tých, s ktorými sa vyššie súd vysporiadal),\nnajvyšší súd sa príslušnými všeobecnými námietkami bližšie nezaoberal (súd však aspoň odkáže\nžalovanú 1/ na odseky 10., 11., 13., 14., 15. a 16. odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde sú odpovede\nodvolacieho súdu na odvolacie námietky).\n30. Vyššie uvedená odpoveď najvyššieho súdu týkajúca sa otázky, kto podal návrhy dozornej rade,\nsúčasne dáva odpoveď aj na námietku žalovanej 1/ o nedostatočnom zdôvodnení neplatnosti uznesenia\nč. 1. V zmysle stanov síce bola predsedníčka dozornej rady ako jej členka oprávnenou osobou na\npodanie návrhu na odvolanie a voľbu člena predstavenstva žalovanej [čl. XII ods. 13 písm. c) a b)\ntretia odrážka], ale zo skutkového stavu vyplýva, že takýto vlastný návrh neurobila, ale len dozornej\nrade v rámci vedenia jej zasadania predniesla návrhy U. U.. Naviac súd prvej inštancie ani nedospel k\nzáveru, že návrh na zmenu programu podal U. U., ako to tvrdí žalovaná 1/. Vzhľadom na vyššie uvedené\nrozlišovanie návrhov, odvolací súd uvažoval logicky, keď návrh predsedníčky dozornej rady na prijatie\nuznesenia č. 1 o zmene programu bolo len dôsledkom doručenia návrhov U. U.. Ak mala žalovaná 1/ za\nto, že súdy dospeli k nesprávnemu záveru o neplatnosti uznesenia, mala namietať v rovine právneho\nposúdenia veci, resp. mohla už skôr v konaní namietať rozhodujúce okolnosti pre posúdenie neplatnosti\nuznesenia č. 1 vychádzajúce z jeho organizačnej povahy na rozdiel od ostatných prijatých uznesení.\n31. Najvyšší súd pre úplnosť uvádza, že sa nezaoberal argumentmi v tejto veci nepodstatnými\na argumentmi, ktoré spočívali len v kritike prístupu súdov nižšieho stupňa zvoleného pri právnom\nposudzovaní, čo významovo nezodpovedá kritériu uvedenému v § 420 písm. f) CSP.\n32. V tomto prípade bolo na dozornej rade, aby posúdila, či môže doplniť program zasadnutia na\npodklade návrhov U. U., ktoré predstavila predsedníčka dozornej rady. Následne mala posúdiť, či je\nU. U. oprávnený podať návrh, na podklade ktorého je dozorná rada povinná rokovať a rozhodnúť. V\nprvom rade prichádzalo do úvahy posúdenie, vzhľadom na zistený skutkový stav, či koná ako dedič\n\n(syn jediného spoločníka akcionára žalovanej 1/; predpoklad možného dedenia zo zákona) alebo ako\nsprávca dedičstva. Nesprávne posúdenie týchto okolností tak môže byť predmetom súdneho konania\no neplatnosť uznesení dozornej rady.\n33. Predmetom konania v tomto prípade bola právna otázka, či U. U. bol oprávnený na podanie návrhu\nna odvolanie a voľbu člena predstavenstva žalovanej 1/, keď bol správcom dedičstva, a nie konateľom\nspoločnosti TROLIGA BUS. Žalovaná 1/ namieta právny záver súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožnil\nodvolací súd, že návrh podala osoba, ktorá na to nie je oprávnená podľa stanov. Pomyselné hranice\nprieskumu tohto nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaná 1/ vymedzila vysvetlením, v čom\nkonkrétne spočíva jeho nesprávnosť (m. m. 2Sfk/116/2022). Podľa žalovanej 1/ U. U. bol ako správca\ndedičstva oprávnený konať v mene spoločnosti TROLIGA BUS, no súdy mali za to, že nekonal v pozícii\nsprávcu dedičstva v mene danej spoločnosti, a preto nebol oprávnený v zmysle čl. XII bodu 13. písm. b)\nstanov podať návrhy. Z textu príslušnej časti dovolania vyplýva, že na slovné spojenie oprávnenie konať\nako štatutárny orgán spoločnosti použité v žalovanou 1/ sformulovanej právnej otázke treba nazerať\nako na prirovnanie. Slovenské právo totiž vychádza z konceptu priameho konania štatutárneho orgánu\nv mene právnickej osoby, teda z výhradného konania v mene právnickej osoby. Na takomto princípe\nreprezentácie (konanie v mene) je založená aj úprava zastúpenia. Štatutárny orgán právnickej osoby\nvšak nemá postavenie zástupcu. Žalovaná 1/ svoje dovolacie námietky, ale upriamuje práve na právnu\notázku oprávnenia správcu dedičstva (U. U.) konať v mene spoločnosti (TROLIGA BUS), v ktorej bol\nporučiteľ (I. U.) jediným konateľom a jediným spoločníkom. Najvyšší súd tak po pokuse autenticky\nporozumieť žalovanej 1/ svoj dovolací prieskum zameria na uvedenú z dovolania vyabstrahovanú právnu\notázku (III. ÚS 223/2021) vychádzajúc pritom zo skutkového stavu zisteného súdmi nižšieho stupňa.\n34. Uvedená právna otázka ešte nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená, a preto je\ndovolanie žalovanej 1/ v tejto časti prípustné [§ 421 ods. 1 písm. b) CSP]. Najvyšší súd pre úplnosť\ndodáva, že nie je viazaný dovolateľom označeným dôvodom prípustnosti [III. ÚS 7/2023 (60/2023),\n1VObdo/2/2020], ale prípustnosť dovolania skúma sám (I. ÚS 51/2020) vychádzajúc z dovolateľom\nvymedzeného dovolacieho dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 CSP), ktorého\nuvedenie na rozdiel od dôvodu prípustnosti je náležitosťou dovolania (§ 428 CSP) [III. ÚS 76/2021,\n1VObdo/2/2020].\n35. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že U. U. bol ustanovený ako správca dedičstva ako celku\npo poručiteľovi I. U., ktorý bol jediným konateľom a jediným spoločníkom spoločnosti TROLIGA BUS,\nktorá bola akcionárom žalovanej 1/. U. U. podal návrhy na odvolanie a voľbu člena predstavenstva\nžalovanej 1/ ako správca dedičstva. Najvyšší súd z uznesenia Okresného súdu Prešov sp. zn. 35D\n654/2018 z 23. júla 2018 zistil, že súd vymedzil rozsah spravovaného majetku okrem iného uvedením\nspoločnosti TROLIGA BUS, a nie uvedením obchodného podielu v danej spoločnosti vo výške 100 %.\nS prihliadnutím na tento skutkový poznatok však nebola namietaná správnosť skutkového stavu alebo\narbitrárnosť v hodnotení. Zároveň najvyšší súd dopĺňa, že z argumentácie rozsudku súdu prvej inštancie\nvyplýva, že obchodný podiel považoval za majetok, ktorý bol predmetom správy, pretože len ten môže\nbyť predmetom dedenia. S týmto postupom sa najvyšší súd stotožňuje, pretože je potrebné rozlišovať\nmedzi správou majetku spoločníka (poručiteľa) a správou majetku spoločnosti (tretej osoby). Dedí sa\ntotiž obchodný podiel spoločnosti s ručením obmedzeným, a to v prípade podielu jediného spoločníka\nvždy (§ 116 ods. 2 Obchodného zákonníka). Účelom správy dedičstva je pritom zachovanie hodnoty\nmajetku poručiteľa patriaceho do dedičstva, a teda v tomto prípade zachovanie obchodného podielu I.\nU. v spoločnosti TROLIGA BUS.\n36. Vyabstrahovaná právna otázka súvisí vo všeobecnosti s posúdením, či správca dedičstva je pri\nspravovaní obchodného podielu spoločnosti oprávnený zastupovať spoločnosť alebo len spoločníka.\nNajvyšší súd mal príležitosť sa s touto otázkou vysporiadať v uznesení z 25. apríla 2024 sp. zn.\n5Obdo/24/2023. Avšak v uvedenom rozhodnutí najvyšší súd nedal príslušnú odpoveď vychádzajúc len\nzo samotnej povahy správy v rozsahu obchodného podielu. V danom prípade totiž vychádzal z účelu\nsprávy výslovne uvedeného v rozhodnutí o ustanovení správcu dedičstva, a to oprávnenie na výkon práv\nkonateľa spoločnosti. V uznesení Okresného súdu Prešov však nebol uvedený ani takýto účel správy.\nIde tak v tomto prípade o skutkovú odlišnosť so skorším prípadom rozhodnutým najvyšším súdom. Po\nprávnej stránke teda nebola najvyšším súdom zodpovedaná otázka, či samotná správa obchodného\npodielu v spoločnosti v sebe zahŕňa aj oprávnenie zastupovať spoločnosť.\n\n37. Ak je poručiteľ jediným konateľom a jediným spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným,\nje v záujme zachovania obchodného podielu poručiteľa, aby bol ustanovený správca dedičstva v\nrozsahu obchodného podielu poručiteľa. V takom prípade správa zahŕňa výkon práv a povinností\nspojených s obchodným podielom, ktoré inak patria alebo zaťažujú vlastníka, avšak výkon ktorých je v\nprípade správcu obmedzený účelom správy dedičstva, teda len na úkony nevyhnutné na zachovanie\nmajetkových hodnôt patriacich do dedičstva (§ 184 ods. 1 CMP). V prípade jediného spoločníka\nspoločnosti s ručením obmedzeným je s obchodným podielom spojené oprávnenie vykonávať\npôsobnosť valného zhromaždenia (§ 132 ods. 1 Obchodného zákonníka), a teda aj rozhodovať o\nvymenovaní nového konateľa [§ 125 ods. 1 písm. f) Obchodného zákonníka]. Aj zo skoršieho uznesenia\nnajvyššieho súdu (5Obdo/24/2023) vyplýva, že účel správy dedičstva ako takej implicitne zahŕňa aj\nnevyhnutný rozsah výkonu oprávnenia jediného spoločníka riadením spoločnosti. Keďže v dôsledku\nsmrti poručiteľa nemá spoločnosť konateľa, vymenovanie nového konateľa správcom dedičstva sleduje\nzabezpečenie konania spoločnosti navonok (§ 20 Občianskeho zákonníka), čo má vplyv na kontinuitu\nchodu spoločnosti [predchádza aj prípadnému zrušeniu spoločnosti podľa § 68b ods. 1 písm. b) a e)\nObchodného zákonníka] a tak aj na ochranu hodnoty obchodného podielu v nej. Preto v takom prípade je\nustanovenie správcu obchodného podielu dôvodné a zároveň vymenovanie konateľa by bolo výkonom\nsprávy dedičstva. U. U. v tomto prípade mal ako správca dedičstva oprávnenie vymenovať konateľa\nspoločnosti TROLIGA BUS (čo aj neskôr urobil), ktorý by bol oprávnený konať v mene spoločnosti, a\nteda aj oprávnený predložiť príslušné návrhy dozornej rade v mene akcionára žalovanej 1/, čo by bolo\nmožné považovať za návrh oprávnenej osoby v zmysle čl. XII ods. 13 písm. b) prvá odrážka.\n38. Ako bolo vyššie uvedené, obchodný podiel je spôsobilým predmetom dedičstva, a teda je majetkom\nporučiteľa, ktorý ak podlieha dedeniu, môže byť predmetom správy dedičstva. S obchodným podielom\nvšak nie sú spojené oprávnenia konateľa, teda ani oprávnenie robiť za spoločnosť právne úkony.\nSpoločnosť, v ktorej má poručiteľ obchodný podiel, je samostatným subjektom práva, a preto nie\nje predmetom občianskoprávnych vzťahov. Z toho vyplýva, že spoločnosť nemôže byť predmetom\ndedenia, a teda ani správy dedičstva. Najvyšší súd má tak za to, že U. U. nebol oprávnený zastupovať (a\nteda ani konať v mene) spoločnosť TROLIGA BUS, akcionára žalovanej 1/, titulom svojej funkcie správcu\ndedičstva ako celku po poručiteľovi I. U., jedinému konateľovi a spoločníkovi spoločnosti TROLIGA\nBUS, a to pri návrhu na odvolanie žalobkyne z funkcie členky predstavenstva žalovanej 1/ a návrhu na\nzvolenie žalovanej 2/ do funkcie členky predstavenstva žalovanej 1/. Bez ohľadu na formu zastúpenia,\nteda správa obchodného podielu v spoločnosti nezahŕňa oprávnenie zastupovať spoločnosť. Naviac\nnajvyšší súd v skoršom rozhodnutí (5Obdo/24/2023), kde vychádzal z výslovne založeného účelu správy\nvykonávať oprávnenia konateľa spoločnosti, mal za to, že v takom prípade vykonáva správca úkony vo\nsvojom mene, a teda nie v mene spoločnosti. Ako už najvyšší súd uviedol, v tomto prípade ide o odlišný\nskutkový stav. Sumarizujúc uvedené dovolanie v rozsahu právneho posúdenia veci nie je dôvodné, a\npreto najvyšší súd rozhodol tak, ako to vyplýva z prvého výroku tohto rozhodnutia (§ 448 CSP).\n39. Najvyšší súd dopĺňa argument, prečo z oprávnenia vykonávať pôsobnosť valného zhromaždenia\nsprávcom dedičstva nemožno vyvodiť oprávnenie konať v mene spoločnosti. Rozhodnutia prijaté\nvalným zhromaždením sú totiž rozhodnutiami orgánu spoločnosti. Preto na rozhodnutie valného\nzhromaždenia sa nehľadí ako na rozhodnutie spoločnosti alebo spoločníka ako takých. Dané subjekty\nna rozdiel od valného zhromaždenia majú právnu subjektivitu. To je aj dôvod, prečo v zmysle ustálenej\nrozhodovacej praxe najvyššieho súdu sa rozhodnutie valného zhromaždenia nepovažuje za právny\núkon (2Obdo/30/2020, 4Obdo/22/1998). Prijatie rozhodnutia jediným spoločníkom pri výkone pôsobnosti\nvalného zhromaždenia tak nemôže byť úkonom urobeným v zastúpení spoločnosti.\n40. Žalovaná 1/ argumentovala aj uznesením najvyššieho súdu z 26. marca 2013 sp. zn. 4Obo/2/2013.\nNajvyšší súd v prvom rade uvádza, že nejde o rozhodnutie dovolacieho súdu, keďže najvyšší súd\nrozhodoval o odvolaní podanom proti rozhodnutiu krajského súdu. Preto naň nemožno nazerať optikou\n§ 421 CSP, ako ani § 48 ods. 1 CSP [IV. ÚS 273/2021 (58/2021) a II. ÚS 139/2021]. Dané rozhodnutie\nnie je ani publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky\na ani v ňom vyjadrený názor nie je opakovane vyjadrovaný v rozhodnutiach najvyššieho súdu alebo\nakceptovaný (R 71/2018). Z jeho odôvodnenia vyplýva, že osoba, ktorá sa stala správcom dedičstva po\nporučiteľovi, spoločníkovi a konateľovi v spoločnosti, má postavenie štatutárneho orgánu spoločnosti,\nresp. má možnosť konať ako konateľ spoločnosti. Možno sa len domnievať, že toto postavenie,\nresp. oprávnenie vyvodil najvyšší súd práve z ustanovenia osoby správcom dedičstva. Vlastné úvahy\nnajvyššieho totiž v odôvodnení rozhodnutia absentujú. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia\n\nvrátane právneho posúdenia veci je pritom súčasťou práva na spravodlivý proces. Odlišná rozhodovacia\nčinnosť súdu rozhodujúceho v obdobnej veci, je objektívne a rozumne odôvodnená, ak odôvodnenie\nurčitého právneho názoru je nezlučiteľné s právom na spravodlivý proces (m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS\n6/04, III. ÚS 328/05). Právny názor by tak len zaťažoval súd rozhodujúci neskôr v obdobnej veci tým, aby\ntento nie vlastný názor vysvetlil. Z konštatačnej časti odôvodnenia rozhodnutia však navyše vyplýva, že\nsúd prvej inštancie v danej veci vyvodzoval oprávnenie konať v mene spoločnosti výslovným založením\noprávnenia osobe na zastupovanie spoločností pred súdmi, orgánmi štátnej správy a samosprávy.\nObdobne ako pri rozhodnutí dovolacieho súdu pod sp. zn. 5Obdo/24/2023, ide aj v tomto prípade o\nskutkovú odlišnosť s prejednávanou vecou.\n41. V súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu, právnou otázkou v zmysle § 421 CSP\nsa rozumie tak otázka hmotnoprávna, ako aj otázka procesnoprávna, ktorej riešenie záviselo na aplikácii\nprocesných ustanovení (3Cdo/158/2017). Takou je aj právna otázka sformulovaná žalovanou 1/, ktorá\nsa dotýka rozhodovania o nároku na náhradu trov konania, konkrétne posudzovania pomeru úspechu\nstrany sporu vo veci s prihliadnutím na úspech v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia\npodaného súčasne so žalobou (§ 255 CSP). Keďže však od vyriešenia tejto právnej otázky záviselo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania (druhý výrok rozsudku súdu prvej\ninštancie), o odvolaní proti ktorému rozhodol odvolací súd napadnutým rozsudok (tiež prvým výrokom\nako vo veci samej) [§ 357 písm. m) CSP], dovolanie nie je v tejto časti prípustné (§ 421 ods. 2 CSP).\nO nároku na náhradu trov konania rozhoduje súd samostatne, a to uznesením. Bez ohľadu na to, v\nakom konečnom rozhodnutí (uznesenie alebo rozsudok) je obsiahnutý výrok o nároku na náhradu trov\nkonania, forma rozhodnutia sa nemení. Totiž aj v prípade ak v rozsudku súd nerozhodne o nároku na\nnáhradu trov konania, tento nedostatok môže súd napraviť vydaním samostatného rozhodnutia o takom\nnároku, ktoré má povahu dopĺňacieho uznesenia, a to bez ohľadu na správnosť označenia jeho formy\n(3Obdo/30/2023). Prípustnosť dovolania podaného proti rozhodnutiu odvolacieho súdu by v opačnom\nprípade záviselo len od toho, či sa o nároku na náhradu trov konania rozhodlo v rozsudku. Taký výklad\nje nesprávny.\n42. Žalovaná 1/ tiež namietala, že trovy konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mala\nznášať žalobkyňa v plnom rozsahu. Na túto námietku najvyšší súd nazrel skrz tvrdenie žalovanej 1/, že\nsúdy rozhodujúce o neodkladnom opatrení uviedli, že o trovách týkajúcich sa tohto rozhodovania bude\nrozhodnuté v konečnom rozhodnutí o veci samej. Ak tým žalovaná 1/ sledovala, že sa o jej nároku na\nnáhradu trov konania v časti konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ešte nerozhodlo,\nnajvyšší súd nemá právomoc dosiahnuť nápravu. Dovolanie totiž môže smerovať len proti vydanému\nrozhodnutiu, a nie voči nečinnosti súdu (§ 419 CSP). Zároveň najvyšší súd nie je oprávnený na doplnenie\nrozsudku súdu prvej inštancie (§ 225 CSP). Ak žalovaná 1/ navrhla súdu prvej inštancie doplnenie\nrozsudku, o ktorom nebolo rozhodnuté, prostriedkom sledujúcim nápravu môže byť len tzv. ústavná\nsťažnosť na prieťahy v konaní.\n43. Vo vzťahu k námietke nedostatočného odôvodnenia najvyšší súd konštatuje, že stručnosť\nodôvodnenia a absencia odkazu na zákonné ustanovenie alebo judikatúru, podľa ktorej súd o nároku\nna náhradu trov konania rozhodol, samy o sebe porušenie práva na spravodlivý proces nezakladajú. Z\nodôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, prečo sa súd vysporiadal s nárokom na náhradu\ntrov v časti konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia až v rozhodnutí vo veci samej. V\ntomto prípade totiž nešlo o rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by bolo\nrozhodnutím, ktorým sa konanie končí. Súd prvej inštancie citoval § 262 ods. 1 a 2 CSP a § 255 ods. 1\na 2 CSP. Súd prvej inštancie tak poukázal aj na zásadu úspechu vo veci. V časti týkajúcej sa trov v časti\nkonania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd len vo vzťahu k žalovanej 2/ hodnotil, či\nmá nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd doplnil, že výrok o trovách konzumuje aj trovy konania\no návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalovanej 1/ vzhľadom na výsledok konania. Z toho\nvyplýva, že ak vo veci mala žalobkyňa plný úspech (vyhovenie žalobe v celom rozsahu), jej neúspech v\nsúbežnom konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemá vplyv na jej úspech vo veci (§\n255 ods. 1 CSP). Z rozhodnutí súdov nižšieho stupňa teda vyplýva dostatočný základ pre pochopenie\ndôvodov, na ktorých založili svoje rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania. Najvyšší súd však\nzdôrazňuje, že týmto sa nevyjadruje svoj súhlas s procesným postupom alebo právnym posúdením veci\ntýkajúcimi sa nároku na náhradu trov v časti konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.\nVzhľadom však na uplatnené dovolacie dôvody a ich vymedzenie, sa pre neprípustnosť dovolania [§\n447 písm. c) CSP] nemohol touto otázkou viac zaoberať. Keďže dovolanie smeruje aj v tejto časti proti\n\npotvrdzujúcemu rozsudku, ktoré z dôvodu prípustnosti dovolania v časti týkajúcej sa právnej otázky\noprávnenia správcu dedičstva konať v mene spoločnosti zamieta, dovolanie žalovanej 1/ osobitne\nneodmietol.\n44. Žalobkyňa bola v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešná (§ 255 ods. 1 CSP), preto jej vznikol\nnárok na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd\npodľa § 453 ods. 1 CSP vo väzbe na § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov\nkonania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (§\n262 ods. 2 CSP).\n45. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}