{"guid": "8db6a789-135e-4c38-81a0-6e532b89ce70:339b3864-7ae2-425f-a3ac-a1b2dbb2eb99", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8716201452.1", "spisova_znacka": "1VCdo/1/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/1/2025 z 22. 1. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. januára 2026, sp. zn. 1VCdo/1/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:8716201452.1", "identifikacne_cislo": "8716201452", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2026-01-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "III. ÚS 270/2026", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:41a1e992-0a7c-4fb5-a14b-1077c6531728", "datum": "2026-08-13", "vztah": "zrusene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/339b3864-7ae2-425f-a3ac-a1b2dbb2eb99", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8716201452.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:8716201452.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:8716201452.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1VCdo/1/2025\n8716201452\n22. 01. 2026\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2026:8716201452.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo veľkom senáte občianskoprávneho kolégia zloženom z predsedu\nsenátu JUDr. Ivana Rumanu a členov senátu JUDr. Jany Bajánkovej, JUDr. Ing. Maria Dubaňa, Mgr.\nDušana Čima, JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD., JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Martina Vladika, v spore\nžalobcov: 1/ Š. F., nar. XX. XX. XXXX, 2/ E. F., nar. XX. XX. XXXX, obaja F. T., N.. L. XXXX/XX, obaja\nprávne zastúpení advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, Svidník, Sov. Hrdinov 163/66, proti žalovanému:\nSlovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, právne zastúpený spoločnosťou\nAdvokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., Košice, Bočná 10, IČO: 36 863 017, o zaplatenie\n1.669,42 Eur s prísl., vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 15C/12/2016, o dovolaní žalobcov\nproti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/21/2020 zo dňa 13. októbra 2020, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/21/2020 zo dňa 13. októbra 2020 a uznesenie\nOkresného súdu Poprad č. k. 15C/12/2016-462 z 25. septembra 2023 z r u š u j e a vec vracia Krajskému\nsúdu v Prešove na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Poprad (ďalej aj ,,súd prvej inštancie“) rozsudkom (v poradí druhým) sp. zn.\n15C/12/2016-219 zo dňa 21. 01. 2020 výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom\noprávneným spoločne a nerozdielne sumu 1.669,42 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo\nsumy 1.669,42 eur od 11. 4. 2017 do zaplatenia. Výrokom II. v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.\nVýrokom III. priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V bode 20. odôvodnenia\nuviedol, že dospel k záveru, že zmluva o splátkovom úvere uzatvorená dňa 09. 09. 2008 medzi žalobcami\na žalovaným nemá obligatórne náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. d) a i) zákona č. 258/2001 Z. z.\no spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o\nSlovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZoSÚ“), a to adresu, na ktorej\nmôže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a\niných poplatkov. Absencia týchto náležitostí má za následok to, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa\npovažuje za bezúročný a bezpoplatkový. Na základe uvedeného tak žalobcovia mali žalovanému zaplatiť\niba poskytnutú výšku úveru, bez úrokov a bez poplatkov. V prípade plnenia žalobcov prevyšujúceho\nplnenie poskytnuté žalovaným na základe zmluvy o úvere došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému\nobohateniu. Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že žaloba je dôvodná. V rozsahu,\nv ktorom výška plnenia žalobcov presahovala výšku plnenia žalovaného zo zmluvy, vzniklo na strane\nžalovaného bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaný povinný vydať žalobcom, resp. žalobcovia majú\nnárok na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným. Súd mal za preukázané, že nárok na vydanie\nbezdôvodného obohatenia bol žalobcami uplatnený dôvodne, preto zaviazal žalovaného na vydanie\nbezdôvodného obohatenia žalobcovi v sume 1.669,42 eur. Uvedená suma predstavuje rozdiel medzi\nplneniami žalobcov poskytnutými žalovanému na základe zmluvy v sume 8.308,20 eur (žalobcovia\npreukázali predloženým výpisom z účtu, ktoré sú obsiahnuté na č. l. 79 - 101, že túto sumu plnili\nžalovanému) a plnením žalovaného poskytnutým na základe zmluvy žalobcom v sume 6.638,78 eur.\n\n2. Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 9Co/21/2020 zo dňa 13. októbra 2020 rozhodol tak, že\nzmenil rozsudok vo vyhovujúcom výroku, t. j. výroku I. a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania,\nt. j. výroku III. tak, že žalobu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcom, povinným spoločne a\nnerozdielne, nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že\no výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. V odôvodnení rozsudku\nodvolací súd uviedol, že odvolanie žalovaného je dôvodné, pričom zásadným a rozhodujúcim bolo\nprávne posúdenie toho, či tvrdenie žalobcov o bezúročnosti úveru, tak ako ho vymedzili v žalobe, ktoré\nmalo spočívať v absencii členenia splátky na istinu, úrok a iné poplatky, je relevantné. Podľa odvolacieho\nsúdu z ust. § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ v znení účinnom k 09. 09. 2008 nevyplýva požiadavka zákonodarcu\nvo vzťahu k adresátom právnej regulácie na to, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere mala byť splátka\núveru rozčlenená na sumu istiny, sumu úroku a sumu poplatku, k takejto požiadavke nemožno dospieť\nani jazykovým výkladom zákonného textu ani inou výkladovou metódou. Pre konštrukciu logického\nvýkladu ako zvláštnej výkladovej metódy nie je možné nájsť dôvody, moderná právna metodológia preto\ns kategóriou logického výkladu nepracuje /Sobek T., Argumenty teorie práva, Praha, Aleš Čenek, 2008,\nstr. 43/. Vo vzťahu k argumentu súdu prvej inštancie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá náležitosť\npodľa ust. § 4 ods. 2 písm. d) ZoSÚ uviedol, že v žalobe nie je tvrdenie žalobcov o absencii náležitosti\nzmluvy vyžadovanej podľa vyššie uvedeného ustanovenia, a aj to, že ide náležitosť u takej zmluvy,\nu ktorej je poskytnutie úveru spojené s kúpou konkrétneho tovaru alebo služby. Naviac žalobcovia vo\nformulári, ktorý podpísali tak ako aj zmluvu, je vyškrtnutý údaj o predávajúcom, úver, ako z jeho druhu\nvyplýva bol bezúčelový, inej ako logike veci, výkladu zmluvy a zákona nemôže preto zodpovedať to, že\nak nebol žiadny iný subjekt ako subjekt predávajúci tovar, predávajúcim (úverový produkt) mohol byť\niba žalovaný, adresa ktorého je v záhlaví zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zreteľne\nuvedená.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu dovolanie\nžalobcovia, ktoré odôvodnili ust. § 421 ods. 1 písm. a) CSP, pričom za odklon od praxe dovolacieho\nsúdu identifikovali právne posúdenie a výklad ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. Uvedenú\notázku riešil dovolací súd vo veci 4Cdo/122/2019, ktorý v odôvodnení dospel k záveru o potrebe členenia\nsplátok pri výklade ust. § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ s dôrazom na dôsledok neprípustnosti aplikácie\nsmernice č. 2008/48 na zmluvy uzatvorené počas účinnosti ZoSÚ, nakoľko na tieto zmluvy sa vzťahuje\nsmernica Rady 87/102/EHS a nie smernica 2008/48, ktorá sa vzťahuje len na zmluvy uzatvorené\npočas účinnosti zákona č. 129/2010 Z. z. Z rozhodnutia dovolatelia vydedukovali, že aj odvolací súd\nsa stotožnil s právnym názorom ohľadne rozdielnosti vzťahu smernice 87/102 a smernice 2008/48 k\nzákonom o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a č. 129/2010 Z. z., aj keď sa tejto problematike\nodvolací súd v dovolaním napadnutom rozhodnutí vyhol, s odvolacou námietkou žalovaného sa vôbec\nnevysporiadal a vychádzal len z vlastného chápania zmyslu slov, z ktorých je znenie ust. § 4 ods. 2 písm.\ni) ZoSÚ vytvorené. Dovolatelia si kladú otázku, prečo by nepotrebnosť rozčlenenia splátky vyjadroval\nzákonodarca takým komplikovaným spôsobom, s potrebou ťažkopádnych výkladových postupov, ako\nto vyplýva z výkladu ust. § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ, uskutočneného odvolacím súdom, keď postačovalo\nčasť textu upravujúceho rozčlenenie splátky na istinu, úrok a poplatok jednoducho vynechať.\n3.1. Dovolatelia uplatnili aj dovolací dôvod podľa ust. § 421 ods. 1 písm. b) pre prípad, ak by dovolací\nsúd nekonštatoval odklon, pričom naformulovali právnu otázku spôsobom, či z ustanovenia § 4 ods.\n2 písm. i) ZoSÚ, a z jeho jazykového, ako aj logického výkladu vyplýva potreba členenia splátok na\nsplátku istiny, úrokov a poplatkov. Dovolatelia poukázali aj na rozsudok 1Cdo/183/2018 zo dňa 25. 02.\n2020, ktorý dospel k opačnému právnemu záveru ako senát 4C v konaní 4Cdo/122/2019 zo dňa 29.\n04. 2019 z čoho usúdili, že tá istá právna otázka je rozhodovaná rozdielne, a teda zakladá prípustnosť\ndovolania aj podľa ust. § 421 ods. 1 písm. c) CSP. Dovolatelia namietali, že im postupom odvolacieho\nsúdu bolo odňaté právo na spravodlivý proces, spočívajúce v absencii riadneho odôvodnenia rozsudkov,\nich nepredvídateľnosti a svojvoľnosti, čo malo založiť prípustnosť dovolania aj v zmysle ust. § 420 písm.\nf) CSP. Záverom navrhli dovolaciemu súdu, aby zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove\nsp. zn. 9Co/21/2020 zo dňa 13. 10. 2020 a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie.\n4. K dovolaniu sa vyjadril právny zástupca žalovaného, ktorý k dovolaciemu dôvodu podľa ust. § 421\nods. 1 písm. a) CSP uviedol, že dovolatelia nevymedzili právnu otázku, ktorá mala byť významná pre\nrozsudok odvolacieho súdu a pri riešení ktorej sa odvolací súd mal odkloniť od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu. Vo vzťahu k rozhodnutiu 4Cdo/122/2019 zo dňa 29. 04. 2020 argumentoval,\nže toto sa mu nepodarilo dohľadať a dovolatelia ani neidentifikovali žiadne iné rozhodnutie najvyššieho\n\nsúdu, ktoré by na uznesenie 4Cdo/122/2019 vecne nadväzovalo a zopakovalo jeho závery. Právnu\notázku naformulovanú dovolateľmi, považuje žalovaný za príliš všeobecnú. K dovolaciemu dôvodu\npodľa ust. § 421 ods. 1 písm. c) CSP uviedol, že tento nemôže existovať popri dovolacom dôvode\nuplatnenom podľa ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Žalovaný poukázal na existujúcu judikatúru SD EÚ\nC-42/15, C-331/18, ako aj NS SR aj jeho početné rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/146/2017, 3Cdo/56/2018,\n3Cdo/126/2018, 4Cdo/187/2017, 4Cdo/211/2017, 6Cdo/113/2018, v rámci ktorých sa vnútroštátne, ako\naj európske najvyššie súdne autority vysporiadali a ustálili žiaducu interpretáciu dikcie ,,výška, počet a\ntermíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“. Zdôraznil, že mnohopočetné rozhodnutia najvyššieho\nsúdu na tému ,,rozpisu splátky“ sa týkajú zákonnej dikcie ,,výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov\na iných poplatkov“. Toto slovné spojenie sa však nenachádzalo len v zákone č. 129/2010 Z. z., ale bolo\núplne identické aj v ZoSÚ. Považuje za nezlučiteľné s požiadavkami právnej istoty a bezrozpornosti\nprávneho poriadku, v rámci ktorých musí byť právnemu poriadku vlastná aj zásada, že obsah rovnakých\nprávnych pojmov použitých v právnej norme nemožno vykladať odlišne, ak by sa úplne rovnaký pojmový\naparát mal vykladať časovo diferencovane a určité výrazové prostriedky by mali - navyše v rámci\njednej a tej istej sektorovej regulácie (zákon č. 258/2001 Z. z. i zákon 129/2010 Z. z. upravujú rovnakú\noblasť právnych vzťahov) - nielen rozdielny, dokonca úplne opozitný a vzájomne vylučujúci význam.\nUviedol, že otázka ,,rozpis splátky“ sa stala témou až za účinnosti zákona č. 129/2010 Z. z. Zákon č.\n258/2001 Z. z. v znení účinnom dňa 09. 09. 2008 o. i. stanovoval povinnosť, aby sa spotrebiteľovi už\npred uzavretím zmluvy poskytli údaje o podmienkach úveru. V ust. § 3 ods. 5 bolo normované: ,,pred\nuzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými\npodmienkami podľa § 4 prostredníctvom ustanoveného formulára. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť\nspotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.“ Aby sa predišlo nezrovnalostiam pri realizácii takéhoto\npredzmluvného informovania, zákonodarca ho štandardizoval prostredníctvom formulára a na tento\núčel vydalo Ministerstvo financií SR vykonávací právny predpis - vyhlášku č. 620/2007 Z. z., ktorou\nsa ustanovuje vzor formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere s účinnosťou\nod dňa 01. 01. 2008. Informácia, ktorá mala byť komunikovaná spotrebiteľovi - v rámci údajov výška,\npočet a termíny - sa týka výlučne splátky, ktorá má byť platená (bez špecifikácie jej vnútornej skladby).\nK prípustnosti dovolania podľa ust. § 420 písm. f) CSP uviedol, že podanie neobsahuje opis žiadnej\nkonkrétnej procesnej vady, ktorej intenzita by bola spôsobilá výrazného zásahu do práva na spravodlivý\nproces. Záverom žalovaný dovolaciemu súdu navrhol, aby dovolanie žalobcov odmietol alebo zamietol\nv celom rozsahu a aby boli žalobcovia zaviazaní na spoločnú a nerozdielnu náhradu trov dovolacieho\nkonania v rozsahu 100 %.\n5. Senát 5C (ďalej aj ,,prejednávací senát“ alebo ,,postupujúci senát“) po zistení, že dovolanie podala\nv stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP),\nv ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) bez nariadenia pojednávania (§\n443 CSP) pristúpil k skúmaniu splnenia podmienok prípustnosti dovolania.\n6. V preskúmavanej veci, ako už bolo uvedené, dovolatelia odôvodnili prípustnosť dovolania ust. § 421\nods. 1 písm. a), b) a c) ako aj ust. § 420 písm. f) CSP. Dovolací súd viazaný dovolacím návrhom posúdil\ndovolanie podľa obsahu a pristúpil k skúmaniu prípustnosti dovolania z hľadiska uplatnených dovolacích\ndôvodov, jednak nesprávneho právneho posúdenia, ako aj prípadnej existencie vady zmätočnosti.\n7. Rozhodujúcou právnou otázkou, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a ktorej\nsprávnosť riešenia namietali aj dovolatelia je, či z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ, a z jeho\njazykového, ako aj logického výkladu vyplýva potreba členenia splátok na splátku istiny, úrokov a\npoplatkov. Odvolací súd v odôvodnení konštatoval odklon od názoru uvedeného v rozhodnutí NS SR\n4Cdo/122/2019 z 29. 04. 2020, ktorý posudzujúc spotrebiteľskú zmluvu uzatvorenú taktiež v ten istý deň\nako dovolateľmi uzavretá spotrebiteľská zmluva dňa 09. 09. 2008 mal za to, že z jazykového a logického\nvýkladu textu zákona č. 258/2001 Z. z. § 4 ods. 2 písm. i) vyplýva potreba členenia splátok na splátku\nistiny, úroku a poplatkov, bez ozrejmenia dôvodu zmeny právnej úpravy účinnej už od 01. 01. 2009 a s\ntým súvisiacej interpretácie právnej normy tak, ako to realizoval odvolací súd.\n8. Senát 5C poukázal na skutočnosť, že k problematike presného vymedzenia vnútornej skladby\njednotlivých splátok spotrebiteľského úveru uzatváraného za účinnosti ZoSÚ, existuje skupina\nrozhodnutí, ktorá dospela k záveru, že eurokonformným výkladom ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ,\ncitované ustanovenie neukladá veriteľom povinnosť, aby v zmluvách uzatváraných podľa ZoSÚ, uvádzali\npresný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok úveru po častiach (istina, úrok a poplatky).\n\nIde o uznesenie NS SR 5Cdo/22/2019 zo dňa 26. 11. 2020, uznesenie NS SR 7Cdo/112/2019 zo dňa\n17. 10. 2019, rozsudok NS SR 1Cdo/183/2018 zo dňa 25. 02. 2020.\n9. V uznesení 7Cdo/112/2019 zo dňa 17. 10. 2019 dovolací súd v bode 23. konštatoval, že\neurokonformným výkladom ust. § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ, dospel dovolací súd k záveru, že citované\nustanovenie neukladá veriteľom povinnosť, aby v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 258/2001\nZ. z. (neskôr č. 129/2010 Z. z.) uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis\nsplátok úveru po častiach (istina, úrok a poplatky). Pokiaľ je teda v ustanovení § 4 ods. 2 písm.\ni) ZoSÚ, uvedené ,,výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia\neurokonformného výkladu potrebné uvedené ustanovenie vykladať tak, že len spresňuje, čo splátka\núveru zahŕňa. Závery z tohto uznesenia boli rešpektované a nasledované v rozsudku 1Cdo/183/2018\nzo dňa 25. 02. 2020, ako aj v uznesení 5Cdo/22/2019 zo dňa 26. 11. 2020.\n10. Dovolatelia argumentovali uznesením sp. zn. 4Cdo/122/2019 zo dňa 29. 04. 2020, ktorého závery\nv otázke posúdenia potreby členenia splátky na presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis\nsplátok úveru po častiach (istina, úrok a poplatky) sú presne opačné. V odôvodnení uznesenia v\nbode 14. dovolací súd konštatoval, že ZoSÚ, prevzal smernicu Rady 87/102/EHS z 22. 12. 1986 o\naproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o aproximácii\nzákonov, ktoré sa týkali spotrebiteľského úveru v znení smernice Rady 90/88/EHS z 22. februára 1990,\nktoré boli založené na minimálnej harmonizácii, čo v praxi znamená, že členské štáty si v oblasti\nochrany spotrebiteľa mohli zaviesť prísnejšie ustanovenia, čím zabezpečia spotrebiteľom komplexnejšiu\nochranu. Z článku 15 tejto smernice vyplýva, že ,,táto smernica nezamedzuje členským štátom, aby\nudržiavali a prijímali prísnejšie ustanovenia k ochrane spotrebiteľov konzistentné s ich záväzkami,\nktoré vyplývajú zo zmluvy.“ Z dôvodovej správy k zákonu č. 258/2001 Z. z. tiež vyplýva, že jeho\nprijatím bude zabezpečená požiadavka na zosúladenie nášho práva s právom Európskej únie v oblasti\nspotrebiteľských úverov, konkrétne smernicou Rady 87/102/EHS, dopĺňacími smernicami Rady 90/88/\nEHS a 98/7/EHS. Základnou požiadavkou týchto smerníc bolo, aby spotrebiteľ dostával primerané\ninformácie o podmienkach úveru, nákladoch na poskytnutý úver a o záväzkoch. Smernica vyžadovala\nvýhradne písomnú formu uzatvorenia zmluvy, určila povinné náležitosti zmluvy týkajúce sa výšky úveru\n(finančné čiastky vyššie ako 200 ECU a nižšie ako 20 000 ECU). Ďalej stanovila záväzný jednotný\nmatematický vzorec pre výpočet ročnej percentuálnej úrokovej sadzby a povinnosť uvádzať príklady\nvýpočtu. Zároveň stanovila právo spotrebiteľa na predčasnú úhradu úveru, upravila činnosť fyzických\nosôb alebo právnických osôb poskytujúcich spotrebiteľský úver a ochranu dlžníka v prípadoch, keď\nzmluvu ukončí veriteľ. V danom prípade súdy nižších inštancií pri výklade ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i)\nzákona č. 258/2001 Z. z. správne vychádzali z jazykového, ako aj logického výkladu tohto ustanovenia,\nz ktorého jednoznačne vyplýva potreba členenia splátok na splátku istiny, úrokov a poplatkov, s ktorým\nprávnym záverom sa dovolací súd stotožnil.\n11. K potrebe členenia splátky na presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok úveru\npo častiach (istina, úrok a poplatky), dospel dovolací súd v rozsudku 7Cdo/128/2016 zo dňa 29. 11.\n2017, keď v odôvodnení uviedol, že nakoľko úverová zmluva jednotlivé splátky úveru nečlení podľa § 4\nods. 2 písm. i) ZoSÚ tak, ako to v predmetnom ustanovení stanovil zákonodarca (splátka je vyjadrená\niba jednou sumou 244,53 Eur), spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.\n12. Na tomto základe senát 5C po preskúmaní problematiky aplikácie ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona č.\n285/2001 Z. z. konštatoval, že je splnený predpoklad prípustnosti dovolania vyplývajúci z ust. § 421 ods.\n1 písm. c) CSP, t. j., že dovolaním namietaná právna otázka je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne\na svojim uznesením 5Cdo/60/2021 zo dňa 14. júla 2022 postúpil vec na prejednanie a rozhodnutie\nveľkému senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 48 ods. 1 CSP\nveta prvá). Senát 5C vyslovil názor, že z textu zákona č. 258/2001 Z. z. § 4 ods. 2 písm. i) nie je možné\nvyvodiť taký záver, ktorý by požadoval potrebu členenia splátky na presný rozpis plánovanej amortizácie\ndlhu, teda rozpis splátok úveru po častiach (istina, úrok a poplatky).\n13. Veľký senát občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „veľký\nsenát“) si po postúpení veci senátom 5C v súlade s § 48 ods. 4 CSP vyžiadal stanoviská ministra\nspravodlivosti Slovenskej republiky, generálneho prokurátora Slovenskej republiky, Právnickej fakulty\nUniverzity Komenského v Bratislave, Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, Právnickej fakulty\n\nUniverzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej\nBystrici a Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy.\n13.1. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky zaujal názor, že pri zmluve o spotrebiteľskom úvere,\nzaväzujúcej spotrebiteľa ako dlžníka plniť v splátkach, právna fikcia podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001\nZ. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb.\no Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, dopadá typicky len na situácie, kedy\nzmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti ako výšku, počet alebo termíny splátok. Slovné\nspojenie ,,istinu, úroky a iné poplatky“ použité v ustanovení § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001\nZ. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986\nZb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, vyjadruje typicky len tú okolnosť,\nže podľa povahy poskytnutého spotrebiteľského úveru sa jednotlivými splátkami môže potenciálne\nsplácať istina, úroky, poplatky či ich kombinácia. Nejde o náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,\nktorých nedostatok spravidla spochybňuje možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, a teda\naj nastúpenie právnej fikcie podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o\nzmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o slovenskej obchodnej inšpekcii v\nznení neskorších predpisov.\n13.2. Generálny prokurátor SR sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom postupujúceho senátu,\nktorý právnu úpravu interpretoval tak, že členenie splátky nebolo obligatórnou náležitosťou zmluvy o\nspotrebiteľskom úvere podľa vtedy platnej právnej úpravy. Uviedol, že za účinnosti smernice Rady\n87/102/EHS (v čase rozhodnom pre súdený prípad) mohli členské štáty sprísniť požiadavky práva\nEÚ na obsah zmluvy o spotrebiteľskom úvere (to už dnes možné nie je). Právo EÚ síce vyžaduje\nod veriteľa, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala podrobné detaily, neukladá ale, že pri\nopomenutí tejto povinnosti je úver poskytnutý ,,zadarmo“. Výklad prezentovaný dovolateľmi v súdenom\nprípade je v rozpore s účelom a zmyslom aproximácie práva v oblasti spotrebiteľských úverov. Z pohľadu\nposkytovateľa úveru, tento by mal prísť o celý zisk z obchodu len preto, že nebol schopný porozumieť nie\ncelkom jasne napísanému textu zákona (či je potrebné výslovne uviesť členenie splátky a úmor istinu a\núrok). Z pohľadu spotrebiteľov (dlžníkov), títo by mali mať úver zadarmo, hoci im žiadna ujma nevznikla.\nSpotrebiteľské právo má slúžiť na materiálnu ochranu spotrebiteľa. Nemá byť prostriedkom pre možné\nšpekulatívne konanie spotrebiteľa.\n13.3. Podľa právneho stanoviska Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave z ustanovenia\n§ 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ nevyplýva povinnosť uvádzať presný rozpis amortizácie dlhu vo vzťahu\nk jednotlivým položkám splátky (t. j. k istine, úrokom a poplatkom) v rámci konkrétnej zmluvy o\nspotrebiteľskom úvere. Poskytovateľ úveru má v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ zákonnú povinnosť\nuviesť výlučne súhrnnú výšku splátky, a to bez jej diferencovania na jednotlivé položky (t. j. istinu, úrok\na iné poplatky). V polohe obiter dictum tiež doplnila, že v prípade zmlúv o spotrebiteľských úveroch\nsa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané na dobu určitú a sú uhrádzané prostredníctvom tzv. anuitných\nsplátok. Povaha anuitnej splátky v sebe kumuluje splácanie istiny, úroku a iných poplatkov, ktorých\nvýška, resp. vzájomný pomer sa vplyvom času v rámci konkrétnej splátky mení. Z toho dôvodu by\npreto mohlo pôsobiť na ťarchu spotrebiteľa, ak by zmluva o spotrebiteľskom úvere mala obsahovať\npresný rozpis splátok počas obdobia, na ktorú bola uzavretá. V prípade dôsledného dodržiavania\nnormatívneho textu by totiž mohla nastať situácia, kedy by sa zmluva o spotrebiteľskom úvere stala\npre konkrétneho spotrebiteľa neprehľadnou a nezrozumiteľnou. K zrozumiteľnosti a dokonca i k určitej\nmiere stručnosti navyše smeruje aj legislatívny zámer ohľadne požiadaviek na zmluvy o spotrebiteľských\núveroch vyjadrený v Smernici 2008/48/ES.\n13.4. Právnická fakulta, Katedra občianskeho práva Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, vyslovila názor,\npodľa ktorého dikciu § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene\na doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Zákon č. 258/2001“) v znení „Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem\nvšeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“\nje potrebné vykladať tak, že zmluva o úvere uzavretá za účinnosti takéhoto znenia zákona č. 258/2001\nmá obsahovať rozpis splátky na istinu, úroky a poplatky. Pri pripustení odlišného výkladu by bola časť\nprávnej normy v znení „istiny, úrokov a iných poplatkov“ bez akéhokoľvek právneho významu. Ak by\nmalo predmetné ustanovenie ukladať povinnosť uvádzania výšky, počtu a termínov splátok bez ich\nrozpisu na istinu, úroky a poplatky znelo by zjednodušene tak, že „Zmluva o spotrebiteľskom úvere\nokrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok“. Berúc však do úvahy\ncelé znenie dotknutého ustanovenia, teda najmä jeho záverečnú časť, je výklad smerujúci k potrebe\nrozpisu zložiek jednotlivých splátok podstatne správnejší.\n\n13.5. Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, nedospela k jednotnému názoru a z toho dôvodu\nsa rozhodla stanovisko nepodať.\n14. K stanovisku Právnickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, Katedry občianskeho práva\nsa vyjadril žalovaný. Zdôraznil, že právne závery vyslovené v tomto stanovisku sú zredukované na\ngramatický výklad relevantnej právnej normy v ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. o\nspotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o\nSlovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 258/2001 Z. z.) v\nznení účinnom dňa 09. 09. 2008 (deň uzavretia zmluvy o splátkovom úvere so žalobcami). Aj v rovine\nprostého gramatického výkladu považuje názory predmetného stanoviska za nesprávne. Nesúhlasí ani\ns komparáciou znenia § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 09. 09. 2008\nso znením zodpovedajúceho ustanovenia o tej istej zmluvnej náležitosti v zákone č. 129/2010 Z. z. o\nspotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa\njej názoru mal zákonodarca v úmysle zaviesť zákonom č. 258/2001 Z. z. prísnejšie pravidlá, ktoré boli\nvyžadované smernicou 87/102. Za racionálnejší považuje výklad, že s posudzovaným znením zákona\nsa nikdy nespájala povinnosť rozpisu vnútornej štruktúry anuitnej splátky - ani za účinnosti zákona č.\n258/2001 Z. z., ani za účinnosti zákona č. 129/2010 Z. z. - išlo o špecifické jazykové vyjadrenie povinnosti\nzakotvenej v smernici, ktorá sa vždy týkala iba splátky ako celku a ktorá nikdy nevyžadovala rozpis\njej vnútornej skladby. Záverom dovolaciemu súdu navrhol, aby dovolanie žalobcov zamietol v celom\nrozsahu a žalobcov zaviazal na spoločnú a nerozdielnu náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu\n100 %.\n15. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací\nkonajúci vo veľkom senáte (§ 35 v spojení s § 48 ods. 1 a 4 CSP) po zistení, že dovolanie bolo\npodané včas a na to oprávnenou osobou, že spĺňalo zákonom požadované náležitosti, vrátane riadneho\nvymedzenia dovolacieho dôvodu, pristúpil k skúmaniu splnenia podmienok prípustnosti dovolania.\nDovolatelia namietali nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom v otázke, „či z ustanovenia\n§ 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ, a z jeho jazykového, ako aj logického výkladu vyplýva potreba členenia\nsplátok na splátku istiny, úrokov a poplatkov. Vec predkladajúci senát 5C prípustnosť dovolania odôvodnil\nrozdielnou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu. Dovolací súd dospel k záveru, že bol splnený\npredpoklad prípustnosti dovolania vyplývajúci z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. c) CSP, t. j. v dovolaní\nvymedzená právna otázka je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n16. Senát 5C vo svojom predkladacom uznesení vyslovil názor, že z textu zákona č. 258/2001 Z. z. § 4\nods. 2 písm. i) nie je možné vyvodiť taký záver, ktorý by požadoval potrebu členenia splátky na presný\nrozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok úveru po častiach (istina, úrok a poplatky).\n16.1. Dovolací súd zohľadnil princíp právnej istoty, ustálenú rozhodovaciu prax k výkladu ust. § 9\nods. 2 písm. l) resp. k) resp. i) zákona č. 129/2010 Z. z. a konštatoval potrebu aplikácie prijatého\nprávneho záveru vzťahujúceho sa na zákon č. 129/2010 Z. z. a tento aplikovať aj na právnu úpravu\npredchádzajúcu, teda zákon č. 258/2001 Z. z., a to, že podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001\nZ. z. nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je\nkonkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie hovorí o výške,\npočte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že\nsa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t. j. istine,\núrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu,\núroky a iné poplatky.\n17. Veľký senát občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu rozhodol prvýkrát rozsudkom z 28.marca\n2023 sp. zn. 1VCdo/4/2022 tak, že dovolanie zamietol (prvý výrok), vyslovil, že žalovaný má proti\nžalobcom nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu (druhý výrok) a vyslovil, že\npodľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení\nzákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších\npredpisov nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká\nje konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky (istina, úroky a poplatky). (tretí výrok).\n18. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom z 11.decembra 2024 sp. zn. II. ÚS 481/2024 vyššie\nuvedený rozsudok najvyššieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V náleze vyslovil, že\nvždy, ak je aplikovaná vnútroštátna norma, ktorá má svoj pôvod v transponovanej smernici (ako zdroja\n\nsekundárneho práva EÚ), je potrebné uskutočniť eurokonformný výklad danej vnútroštátnej normy,\npokiaľ sú na to splnené predpoklady a podmienky. V rámci toho je potrebné zistiť, či transpozíciou\nbolo prevzaté pravidlo uvedené v smernici v celosti, alebo sčasti, či pravidlo v smernici zakotvuje\nkonkrétne subjektívne právo jednotlivca a v neposlednom rade okrem iného aj ustáliť, či výklad pravidla\nformulovaného smernicou je sporný, resp. naopak, že jeho výklad spadá pod acte clair a následne\nporovnaním s vnútroštátnou normou zistiť, či došlo k jej transpozícii správne (v nevyhnutnom rozsahu),\na následne uskutočniť výklad vnútroštátnej normy v súlade s európskym právom, v danom prípade\nčl. 4 ods. 2 písm. c) smernice Rady 87/102/EHS v znení smernice Rady 90/88/EHS, a s jej cieľom\na účelom uvedeným v recitály príslušnej smernice. Až po zodpovedaní týchto otázok je totiž možné\ndospieť k záveru, či vo veci konajúci súd v súlade s právom sťažovateľov na súdnu ochranu a spravodlivý\nproces dostatočne vyhodnotil potrebu obrátiť sa na Súdny dvor pri riešení eurokonformného výkladu\nvnútroštátnej normy, ktorej výklad vzhľadom na transpozíciu mohol byť sporný.\n19. Veľký senát vec opätovne prejednal a dospel k nasledovnému záveru:\n19.1. Prioritne sa zaoberal otázkou, či má povinnosť vec predložiť s predbežnou otázkou na Súdny dvor.\nDovolatelia uviedli dve otázky :\nI. Či Smernica Rady 87/102 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby členský štát vo svojej\nvnútroštátnej právnej úprave stanovil, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti Smernice 87/102,\nmusí obsahovať údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (tzv. rozčlenenie\nsplátky);\nII. Či na vnútroštátnu právnu úpravu patriacu do pôsobnosti Smernice 87/102 a zmluvu o úvere na\nzáklade nej uzatvorenú, je možné aplikovať výklad Smernice 2008/48.\n19.1.1. Prvá otázka má spočívať v tom, či vnútroštátna právna úprava (zákon č. 258/2001 Z. z. o\nspotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o\nSlovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov) môže upravovať obsahovú náležitosť\nzmluvy o spotrebiteľskom úvere, vo vymedzení: „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných\npoplatkov“. Uvedeným zákonom bola do slovenského právneho poriadku transponovaná Smernica\nRady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych\nopatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú. v. ES L 42, 12. 2. 1987) v znení\nsmernice Rady 90/88/EHS z 22. februára 1990 (Ú. v. ES L 61, 10. 3. 1990) a smernice Európskeho\nparlamentu a Rady 98/7/ES zo 16. februára 1998 (Ú. v. ES L 101, 1. 4. 1998), ktorá v článku 4 odsek 2\npísm. c) medzi obsahové náležitosti zmluvy zahŕňala „údaje o výške, počte a frekvencii alebo dátumoch\nplatieb, ktoré musí spotrebiteľ zrealizovať s cieľom splácania úveru, ako aj úrokových platieb a iných\npoplatkov; podľa možnosti sa uvedie aj celková čiastka týchto platieb“. Vnútroštátna právna úprava\nzaviedla prísnejšie pravidlá ochrany spotrebiteľa ako vyžadovala Smernica 87/102, ktorá vychádzala z\nmetódy minimálnej harmonizácie, keďže v čl. 15 umožňovala členským štátom, aby udržiavali a prijímali\nprísnejšie ustanovenia k ochrane spotrebiteľov.\n19.1.2. Táto otázka nespĺňa požiadavku relevantnosti. Podľa ustáleného výkladu článku 267, tretí odsek,\nZmluvy o fungovaní Európskej únie, zo strany Súdneho dvora najvyššia súdna inštancia nemá povinnosť\npredložiť otázku týkajúcu sa výkladu práva Únie, ak rozhodnutie Súdneho dvora by nemalo žiaden\nvýznam pre konečné rozhodnutie vo vnútroštátnom konaní (C-136/12, C-144/23).\n19.2. Nadväzujúca otázka, aká interpretácia je správna na prísnejšie (vnútroštátne) pravidlá je však už vo\nvýlučnej právomoci vnútroštátnych orgánov, ktorú je vylúčené prenášať na Súdny dvor (napr. C-619/17,\nC-574/16).\n20. Následne pristúpil veľký senát k výkladu ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z.\nupravovalo, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku,\npočet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.\n20.1. Zákonodarca prostredníctvom právnej úpravy ZoSÚ transponoval do slovenského právneho\nprostredia právne normy stanovujúce minimálny kvalitatívny štandard obsahu zmlúv o spotrebiteľských\núveroch. Smernica 87/102/EHS bola derogovaná a nahradená smernicou 2008/48/ES, a to za využitia\nodlišnej metódy transpozície jej obsahu. Nová nahradzujúca právna úprava stanovuje maximálny\nmožný rozsah transpozície jej obsahu, čo účinne bráni excesívnej interpretácii noriem prevzatých do\nvnútroštátnych právnych poriadkov členských štátov (teda nadpráci zákonodarcov viacerých členských\n\nštátov, ktorí v zmysle pôvodnej právnej úpravy išli ďaleko nad rámec toho, čo smernica vyžadovala a\nkládla za cieľ).\n21. Smernicou 90/88/EHS bol do smernice 87/102/EHS k článku 4 ods. 2 upravujúceho pôvodne\nnáležitosti úverovej zmluvy vložený tento pododsek: ,,písomná zmluva zahŕňa: c) údaje o výške, počte\na frekvencii alebo dátumoch platieb, ktoré musí spotrebiteľ zrealizovať s cieľom splácania úveru,\nako aj úrokových platieb a iných poplatkov; podľa možnosti sa uvedie aj celková čiastka týchto\nplatieb. Smernica 2008/48/ES v čl. 10 ods. 2 písm. h) upravuje, že zmluva o úvere zrozumiteľne a\nstručne upravuje výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú\nsplátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely\nsplatenia. Je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že smernice mali odlišný spôsob transponovania\ndo vnútroštátnych poriadkov jednotlivých členských štátov, boli prijaté v rôznych obdobiach, pričom\nsmernica 2008/48/ES zrušila a nahradila smernicu 87/102/EHS, a teda bola reakciou na predchádzajúcu\nprávnu úpravu.\n22. Veľký senát sa stotožňuje so závermi stanoviska Právnickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v\nKošiciach vychádzajúceho z historického, jazykového a teleologického výkladu, že ak v zmysle znenia\nzákona č. 129/2010 Z. z. táto povinnosť rozpisu splátok nie je daná a vzhľadom na to, že aktuálne\nznenie sa líši od pôvodného znenia obsiahnutého v zákone č. 258/2001 Z. z., a to práve pre potrebu\nopravy transpozície Smernice 2008/48/ES je podrobené vyvodiť záver, že pred úpravou jeho znenia\nbola povinnosť rozpisu splátok daná. V opačnom prípade by nebola potrebná zmena právnej úpravy\nobsiahnutej v zákone č. 129/2010 Z. z. za účelom opravy transpozície Smernice 2008/48/ES. K\nrovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutiach sp. zn. 4Cdo/122/2019\nzo dňa 29. 04. 2020 a sp. zn. 7Cdo/128/2016 zo dňa 29. 11. 2017.\n23. Smernicou 2008/48/ES sa sledovalo odstránenie negatívnych dopadov nesúrodosti vnútroštátnych\nprávnych úprav na vnútorný trh, ktorá bola založená v dôsledku transponovania Smernice 87/102/\nEHS. Smernica 2008/48/ES okrem odstraňovania negatívnych dopadov predchádzajúcej právnej úpravy\nnavyše precizovala právnu úpravu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere (v rozsahu\nšpecifikácie anuitných splátok).\n24. Z porovnania zákonných ustanovení § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. ZoSÚ a § 9 ods.\n2 písm. l) resp. k) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre\nspotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je zrejmé, že ich znenie nie je identické. V zákone\nč. 129/2010 Z. z. sa uplatňuje aj ďalší významný informačný inštitút tzv. amortizačná tabuľka. Podľa § 9\nods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom odo dňa 11. 6. 2010: „Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere\nna dobu určitú obsahuje dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis\nz účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o\nspotrebiteľskom úvere.“ Hlavnou úlohou amortizačnej tabuľky bolo uviesť „splátky, ktoré sa majú zaplatiť,\na lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov\nvypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady“ (§ 9\nods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom odo dňa 11. 6. 2010). Zákon takisto stanovil osobitný\nmechanizmus, aby bol spotrebiteľ s touto možnosťou oboznámený, keď ďalšou povinnou náležitosťou\nzmluvy o spotrebiteľskom úvere je poučenie o „práve spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme\namortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere\nna dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere“ [§\n9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 31. 3. 2015, resp. § 9 ods. 2 písm. m)\nzákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 1. 4. 2015].\n25. Veľký senát dovolacieho súdu s ohľadom na uvedené konštatuje, že z textu zákona č. 258/2001 Z.\nz. § 4 ods. 2 písm. i) je možné vyvodiť taký záver, ktorý požadoval potrebu členenia splátky na presný\nrozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok úveru po častiach (istina, úrok a poplatky).\n26. Záver odvolacieho súdu je založený na opačnom názore, preto je jeho rozhodnutie neprávne a\ndovolateľmi namietané nesprávne právne posúdenie otázky potreby členenia splátky na presný rozpis\nplánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok úveru po častiach (istina, úrok a poplatky), bolo preto\ndôvodné.\n\n27. Vzhľadom na uvedené dôvody veľký senát zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v súlade\ns § 449 ods. 1 CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP). Súčasne zrušil aj uznesenie súdu\nprvej inštancie o vyčíslení výšky náhrady trov konania ako uznesenie súvisiace.\n28. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd\nprvej inštancie a odvolací súd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). V novom\nrozhodnutí vo veci súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).\n29. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 7 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "III. ÚS 270/2026", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:41a1e992-0a7c-4fb5-a14b-1077c6531728", "datum": "2026-08-13", "vztah": "zrusene"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "9Co/21/2020", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}