{"guid": "97678241-3d63-41d1-bb45-704bb131a1cd:4979740a-b76d-446f-9a5b-ad267c51325e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8622200863.1", "spisova_znacka": "9Cdo/77/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/77/2024 z 27. 1. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. januára 2026, sp. zn. 9Cdo/77/2024, ECLI:SK:NSSR:2026:8622200863.1", "identifikacne_cislo": "8622200863", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Klenková", "sudca_id": 217, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-gabriela-klenkova-217", "datum_vydania": "2026-01-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a,b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a,b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "nazov": "§ 53 ods. 9 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "nazov": "§ 565 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-565"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37.odsek-1", "nazov": "§ 37 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-565", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-37"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4979740a-b76d-446f-9a5b-ad267c51325e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8622200863.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:8622200863.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:8622200863.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Cdo/77/2024\n8622200863\n27. 01. 2026\nJUDr. Gabriela Klenková\nECLI:SK:NSSR:2026:8622200863.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava - mestská\nčasť Ružinov, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zastúpenej spoločnosťou Remedium Legal, s.r.o.,\nBratislava - mestská časť Ružinov, Prievozská 2, IČO: 53 255 739, proti žalovanému N. Z., narodenému\nXX. Q. XXXX, A., A.. I. XXX/XX, o zaplatenie 10 000 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde\nBardejov pod sp. zn. SK-1Csp/31/2022, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove\nzo 14. decembra 2023 sp. zn. 2CoCsp/36/2023, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovaný m á proti žalobkyni n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. SK-1Csp/31/2022-87 zo 7.\njúna 2023 zamietol žalobu; žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu\n100 %. V odôvodnení poukázal na to, že posudzovaný právny vzťah strán sporu je právnym vzťahom\nzaloženým spotrebiteľskou zmluvou. Prioritne sa zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobkyne na\npodanie žaloby. Uviedol, že žalobkyňa nadobudla túto pohľadávku na základe zmluvy o postúpení\npohľadávok uzavretej 13. novembra 2020 s postupcom VÚB, a.s. Z dokazovania súd prvej inštancie\nzistil, že VÚB, a.s. ku dňu 15. októbra 2019 vyhlásila splatnosť úveru, poskytnutého žalovanému a\ndňa 15. októbra 2019 oznámila žalovanému, že vzhľadom na neuhradenie dlžnej pohľadávky vyhlásila\npredčasnú splatnosť úveru vrátane príslušenstva so zostatkom 10 259,37 eura.\n1.1. S poukazom na § 17 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001\nZ. z. o bankách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách“) súd prvej inštancie\nskúmal, či pred postúpením pohľadávky došlo k zákonnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti ako\npodmienky postupiteľnosti pohľadávky na tretiu osobu, ktorá nie je bankou. Po preskúmaní obsahu\nvyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru súd prvej inštancie zistil, že v tomto právnom úkone nie je\nriadne špecifikovaná omeškaná splátka, pre ktorú sa veriteľ rozhodol vyhlásiť mimoriadnu splatnosť\núveru. Z tohto dôvodu je tento právny úkon neplatný pre neurčitosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka. Súd zdôraznil, že právny úkon zosplatnenia celého dlhu by mal obsahovať taký dôležitý\núdaj, ako je identifikácia tej-ktorej nezaplatenej splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo\nna zosplatnenie celého dlhu. Ak nedošlo v danej veci k zákonnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti\núveru, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná, potom jej postúpenie je svojim obsahom a účelom\nv rozpore so zákonom a je neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami\nzmluvy o postúpení, ale aj voči dlžníkovi. Žalobu preto ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu\ntrov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“).\n\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom zo 14. decembra\n2023 sp. zn. 2CoCsp/36/2023 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil; stranám náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal.\n2.1. V odôvodnení akcentoval, že vzťah medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovaným je\nspotrebiteľským vzťahom. Ak Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 9 hovorí o možnosti uplatnenia\npráva na predčasné zosplatnenie celého dlhu podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí\ntroch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť\nvždy o konkrétnu splátku, nakoľko len tak je možné posúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená\nminimálna lehota troch mesiacov pre uplatnenie tohto práva veriteľom. Nešpecifikovanie konkrétnej\nsplátky, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, spôsobuje neurčitosť takéhoto úkonu,\nnakoľko bez tejto špecifikácie nemožno posúdiť, či došlo k splneniu podmienky stanovenej v § 53 ods. 9\nObčianskeho zákonníka. Záver, podľa ktorého právny úkon zosplatnenia bol pre jeho neurčitosť neplatný\npodľa § 37 Občianskeho zákonníka, keď neobsahoval uvedenie konkrétnej omeškanej splátky, pre\nktorú bol úver predčasne zosplatnený, teda považoval odvolací súd za správny. V dôsledku toho súd\nprvej inštancie tiež správne vyhodnotil, že žalobkyňa nepreukázala, že pohľadávka voči žalovanému\nbola v čase jej postúpenia spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách a § 17\na nasl. zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ so zreteľom na uvedené žalobkyňa nenadobudla\npredmetnú pohľadávku v dôsledku neplatnosti zmluvy o postúpení, nie je daný dostatok jej aktívnej\nvecnej legitimácie v spore. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu\nprvej inštancie ako vecne správny potvrdil v súlade s § 387 ods. 1 a 2 CSP. O nároku na náhradu trov\nodvolacieho konania rozhodol v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení so zásadou úspechu vyplývajúcou\nz § 255 ods. 1 CSP. Žalovanému však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v tomto\nštádiu konania trovy nevznikli.\n3. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, ktoré\nodôvodnila podľa § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a), písm. b) CSP. Navrhla, aby dovolací\nsúd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie.\n3.1. Podľa dovolateľky rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri riešení\nktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu - a to výkladu § 53\nods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka v otázke, či je veriteľ povinný za dodržania podmienok\nuvedených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka v podaní, ktorým toto právo uplatňuje uvádzať,\npre ktorú konkrétnu splátku pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky, t. j. či je skutkové\nvymedzenie splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k uplatneniu práva podľa § 565 v spojení s § 53\nods. 9 Občianskeho zákonníka náležitosťou takéhoto právneho úkonu, ktorej prípadné neuvedenie by\nspôsobovalo neplatnosť tohto právneho úkonu, ako aj v na to nadväzujúcej otázke, pre ktorú splátku je\nveriteľ oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, ak je dlžníkom spotrebiteľ v prípade, ak\ndošlo k uplatneniu práva podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.\n3.2. Dovolateľka poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší\nsúd“) z 30. novembra 2022 sp. zn. 5Cdo/224/2021, z 15. decembra 2022 sp. zn. 4Cdo/132/2021 a z 30.\njanuára 2024 sp. zn. 1Cdo/123/2022. Podľa dovolateľky dovolací súd v citovaných uzneseniach uzavrel,\nže v spotrebiteľských sporoch veriteľ môže vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru pre nezaplatenie\nsplátky, ktorá mimoriadnemu zosplatneniu predchádza po dobu troch mesiacov, avšak na účely\npremlčania podľa § 103 Občianskeho zákonníka začne plynúť premlčacia doba až po uplynutí troch\nmesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh. Zároveň\nnajvyšší súd v rozhodnutí z 30. januára 2024 sp. zn. 1Cdo/123/2022 odpovedal priamo na otázku, či\nje veriteľ v podaní, ktorým uplatňuje právo na mimoriadne zosplatnenie, povinný uvádzať, pre ktorú\nkonkrétnu splátku pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky, a zastal názor, že skutkové\nvymedzenie splátky, pre nesplnenie ktorej dochádza k uplatneniu uvedeného práva veriteľom,\nnie je náležitosťou takéhoto právneho úkonu.\n3.3. Podľa dovolateľky veriteľ nie je povinný uvádzať konkrétnu splátku, pre ktorú pristúpil k vyhláseniu\nsplatnosti úveru; Občiansky zákonník takú podmienku neustanovuje. Uvedenie zo strany veriteľa, pre\nktorú splátku podľa jeho právneho názoru došlo k vyhláseniu splatnosti, nemá ani žiadny vplyv na\n\nposudzovanie platnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, nakoľko platí zásada iura novit curia, teda\nsúd pozná právo a len súd je splnomocnený vykladať a aplikovať právne predpisy. Veriteľ nie je povinný\nvedieť správne právne posúdiť, pre nesplnenie ktorej splátky uplatňuje právo podľa § 565 v spojení s\n§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Jeho úlohou je len sledovať splnenie týchto podmienok. Uvedené\nnevyplýva z právnych predpisov a je šikanózne, keďže veriteľ je povinný skutkovo vymedziť stav, avšak\nprávne posúdenie je už výhradne vecou súdu, pričom určenie, pre nesplnenie ktorej splátky napokon\ndošlo k uplatneniu uvedeného práva, je výlučne právnym posúdením. Inak povedané, nesprávne\nskutkové tvrdenie veriteľa je bez právneho významu, ak zákon výslovne uvádza opak. Podstatnou\nprávnou skutočnosťou je výlučne to, či veriteľ mal splnené podmienky pre vyhlásenie splatnosti podľa\noboch dotknutých ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, pričom v tomto prípade\nnebolo sporné, že tieto podmienky splnené boli.\n3.4 Postup súdov, ktorým nad rámec zákona rozhodli, že zosplatnenie celého dlhu musí obsahovať\npresnú špecifikáciu omeškanej splátky, je podľa dovolateľky v rozpore s ústavným princípom trojdelenia\nmoci, na základe ktorého právomoc meniť zákony prináleží moci zákonodarnej, nie moci súdnej.\nTakáto špecifikácia splátky by bola navyše nadbytočná, keďže z platnej právnej úpravy a aktuálnej\nrozhodovacej praxe najvyššieho súdu vyplýva, že vždy môže ísť len o splnenie jednej konkrétnej splátky,\npre nesplnenie ktorej veriteľ zosplatnil celý úver, ako aj to, že po uplynutí troch mesiacov sa začína\nplynutie premlčacej doby. Uvedené je výsostne právnou otázkou a závisí od právneho posúdenia vo veci\nkonajúcich súdov, čo sa však v namietanej veci nestalo a súdy sa stručne obmedzili na konštatovanie\no neurčitosti právneho úkonu, ktorým veriteľ zosplatnil úver. V tomto prípade podľa názoru dovolateľky\npostupca zosplatnil úver v súlade so zákonom a platne postúpil pohľadávku na ňu. Dovolateľka preto\nje v konaní aktívne vecne legitimovaná a ak súdy svojim výkladom dospeli k záveru o opaku, tak vec\nnesprávne právne posúdili.\n3.5. Napokon dovolateľka namietala, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je arbitrárne z dôvodu,\nže odvolací súd vniesol do problematiky vyhlásenia splatnosti v sporoch so spotrebiteľským prvkom\nnepredvídateľnosť, v dôsledku čoho došlo aj k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP.\n4. Žalovaný sa k dovolaniu žalobkyne nevyjadril.\n5. V priebehu dovolacieho konania dovolateľka podaním z 21. novembra 2024 oznámila, že o predmetnej\nprávnej otázke rozhodovali senáty najvyššieho súdu odlišne, pričom poukázala na uznesenia z 30.\njanuára 2024 sp. zn. 1Cdo/123/2022 a z 26. júna 2024 sp. zn. 5Cdo/197/2022. Súčasne uviedla, že\npredmetnú problematiku posudzoval dovolací súd aj pri riešení právnej otázky premlčania, výsledkom\nčoho bol judikát publikovaný pod č. R 29/2023 (uznesenie z 29. novembra 2022 sp. zn. 7Cdo/268/2020).\nZa tejto situácie podľa dovolateľky prichádza do úvahy postúpenie veci veľkému senátu podľa § 48 CSP.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „dovolací súd“) ako súd príslušný na rozhodnutie o\ndovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu,\nv ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§\n443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú\nsplnené podmienky podľa § 429 CSP, dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je potrebné odmietnuť.\n7. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,\nktorých vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata), musí\nbyť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania,\nktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného\nrozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad. Ak by najvyšší\nsúd bez ohľadu na prípadnú neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia\nodvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu\ntoho, kto stojí na opačnej procesnej strane (II. ÚS 172/03).\n8. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.\n8.1. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v\nustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n\n9. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n10. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej\nochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť\nsa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť\nrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n11. V preskúmavanej veci dovolateľka bola toho názoru, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu\nje svojvoľné (arbitrárne) a nepredvídateľné.\n12. K tomuto dôvodu prípustnosti dovolania treba uviesť, že podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na\nktorých založili svoje rozhodnutia, musia sa zaoberať najdôležitejšími argumentmi vznesenými stranami\nsporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov, a že nedodržanie týchto\npožiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces (napr. Garcia Ruiz v. Španielsko,\nVetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko). Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich\nrozhodnutiach, najmä pod vplyvom judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj\n„ústavný súd“), zaujal stanovisko, že za porušenie práva strany sporu na spravodlivý proces treba\npovažovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť\nsúdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé\nodôvodnenie rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej\nžaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na\njednej strane a povinnosti súdu na strane druhej, sa strane sporu okrem upretia práva dozvedieť\nsa o príčinách rozhodnutia, odníma možnosť náležite argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci\nvyužitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Zjavný nedostatok riadneho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia teda je porušením práva na spravodlivé súdne konanie a táto vada\nzakladá prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n13. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúci\nje výlučne záver dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (napr. sp. zn.\n3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017, 9Cdo/213/2021). Dovolací súd preto\nskúmal opodstatnenosť argumentácie dovolateľky, že v konaní došlo k tvrdenej vade zmätočnosti,\npričom takúto vadu v procesnom postupe odvolacieho súdu nezistil.\n14. Ak dovolateľka v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP namietala arbitrárnosť\nodôvodenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, dovolací súd uvádza, že odôvodnenie\nrozhodnutia v odvolacom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom\nprostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú\nnevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).\nPrávo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď\nna každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07).\n15. Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí\njeden celok a v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie spätosť rozsudku odvolacieho súdu\ns potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Potvrdzujúci rozsudok\nodvolacieho súdu by bolo možné považovať za nepredvídateľný len vtedy, ak by odvolací súd založil\nrozhodnutie (hoci potvrdzujúce) na nových skutkových zisteniach alebo na aplikácii úplne inej právnej\nnormy, ktorú súd prvej inštancie nepoužil, pričom by odvolací súd nedal stranám sporu možnosť vyjadriť\nsa k týmto novým skutkovým alebo právnym okolnostiam. K takejto situácii v preskúmavanej veci\n\nnedošlo. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie na základe tých istých dôvodov, ktoré\nuvádzal už súd prvej inštancie a s ktorými sa odvolací súd stotožnil (bod 10 a prvá veta bodu 23\nodôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu). Z uvedeného dôvodu nemožno napadnutý\nrozsudok považovať za nepredvídateľný.\n16. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo\nmožné uvažovať len v prípade, ak by sa súd natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že\nby zásadne poprel ich účel a význam (m. m. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 383/06). K zjavnej\nneodôvodnenosti (arbitrárnosti) rozhodnutí všeobecných súdov ústavný súd uviedol,\nže je najčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností\nprerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných\nodpovedí na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s\nuplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).\n17. V preskúmavanej veci dovolací súd zistil, že odvolací súd sa nielen stotožnil s rozhodnutím súdu prvej\ninštancie ako vecne správnym, ale sám tiež reagoval na odvolacie námietky žalobkyne a na potvrdenie\nsprávnosti doplnil ďalšie dôvody. Vyjadril sa k zisteniu skutkového stavu, k spotrebiteľskému charakteru\nzmluvného vzťahu, ako aj k dôvodom, pre ktoré je potrebné trvať na špecifikácii nezaplatenej splátky, pre\nktorú došlo k predčasnému zosplatneniu úveru (najmä body 13, 14, 18, 19, 20 odôvodnenia rozsudku).\nTo, že odvolací súd neaplikoval ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka arbitrárne,\nteda spôsobom, ktorý by poprel ich účel a význam, je zrejmé z posúdenia prípustnosti dovolania podľa\n§ 421 ods. 1 CSP nižšie.\n18. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nemožno považovať za\nnedostatočne odôvodnený, ani za arbitrárny, preto dovolanie nie je prípustné (§ 447 písm. c) CSP).\nNesúhlas dovolateľky so závermi odvolacieho súdu, nezakladá existenciu dovolacieho dôvodu vady\nzmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n19. Podstatou dovolacej argumentácie žalobkyne však bol nesúhlas s právnym posúdením veci\nodvolacím súdom, teda dovolací dôvod podľa § 432 v spojení s § 421 ods. 1 písm. a), písm. b) CSP.\nVo vzťahu k týmto dôvodom dovolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že otázka relevantná\nv zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní jasným, určitým a\nzrozumiteľným spôsobom. Relevanciu podľa citovaného ustanovenia má len právna (nie skutková)\notázka, na ktorej spočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu. Musí ísť pritom o takú právnu otázku, ktorá\nbola podľa názoru dovolateľa odvolacím súdom vyriešená nesprávne (§ 432 ods. 1 CSP) a pri ktorej s\nprihliadnutím na individuálne okolnosti prípadu súčasne platí, že ak by bola vyriešená správne, súdy by\nrozhodli inak, pre dovolateľa priaznivejším spôsobom.\n20. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\naplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl\nsúdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,\nak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne\nho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Dovolateľ\npreto musí vymedziť dovolací dôvod tak, že uvedie, ktoré právne posúdenie veci pokladá za nesprávne\na v čom spočíva nesprávnosť práve tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n21. Dovolací súd je viazaný iba vymedzením dovolacieho dôvodu a právnou otázkou, od ktorej záviselo\nrozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré považuje dovolateľ za nesprávne, nie však už určením, pod ktorý\nprípad prípustnosti riešenia (§ 421 ods. 1 CSP) táto otázka spadá. Takéto určenie významovo nespadá\npod vymedzenie dovolacieho dôvodu (§ 432 ods. 2 CSP). To znamená, že aj keď dovolateľ odkazuje na §\n421 ods. 1 písm. b) CSP, teda tvrdí, že predmetná právna otázka v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu\nešte nebola vyriešená, dovolací súd, poznajúc vlastnú judikatúru, môže dospieť k záveru, že predmetná\notázka už bola v jeho rozhodovacej praxi riešená, a v takom prípade posúdi dovolanie buď podľa §\n421 ods. 1 písm. a) CSP a preskúma, či sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\nodvolacieho súdu, alebo, ak táto rozhodovacia prax nie je ustálená a predmetná otázka je posudzovaná\nv rozhodnutiach dovolacieho súdu rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c) CSP), preskúma správnosť právneho\nnázoru odvolacieho súdu.\n\n22. Všetky dôvody prípustnosti dovolania, ktoré sú vymenované v ustanovení § 421 ods. 1 CSP, sa\nvšak vzťahujú výlučne na právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu,\nteda takú právnu otázku, ktorej riešenie viedlo k právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho\nsúdu, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie veci. V tejto súvislosti dovolací súd dospel k záveru, že otázka\nformulovaná dovolateľkou v znení „pre ktorú splátku je veriteľ oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť\npohľadávky, ak je dlžníkom spotrebiteľ v prípade, ak došlo k uplatneniu práva podľa § 565 v spojení\ns § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka“ nespĺňa uvedený predpoklad. Zamietajúce rozhodnutie súdu\nprvej inštancie a potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu totiž neboli založené na riešení otázky, pre\nktorú splátku je veriteľ oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky. Vo vzťahu k tejto otázke\nbolo preto potrebné dovolanie odmietnuť podľa § 447 písm. f) CSP z dôvodu, že nebolo odôvodnené\nprípustnými dovolacími dôvodmi.\n23. Dovolací súd v kontexte uvedeného poznamenáva, že odvolací súd sa síce v napadnutom rozsudku\n(v bodoch 16 a 17 odôvodnenia) vyjadril, že veriteľ môže použiť právo uplatňovať si voči dlžníkovi\ncelú pohľadávku len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, avšak nešlo o kľúčovú argumentáciu\nodvolacieho súdu, na ktorej by bolo založené potvrdenie zamietnutia žaloby. Dôvodom zamietnutia\nžaloby a potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom bolo výlučne to, že jednostranný\nprávny úkon zosplatnenia úveru veriteľom neobsahoval špecifikáciu omeškanej splátky, pre ktorú sa\nveriteľ rozhodol vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, a preto bol ako neurčitý právny úkon neplatný.\n24. Relevantnou právnou otázkou, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, teda bola\nlen dovolateľkou formulovaná otázka v znení „či je veriteľ povinný za dodržania podmienok uvedených\nv § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka v podaní, ktorým toto právo uplatňuje uvádzať, pre\nktorú konkrétnu splátku pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky, t. j. či je skutkové\nvymedzenie splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k uplatneniu práva podľa § 565 v spojení s § 53 ods.\n9 Občianskeho zákonníka náležitosťou takéhoto právneho úkonu, ktorej neuvedenie by spôsobovalo\nneplatnosť tohto právneho úkonu“.\n25. Dovolací súd nezistil, že by vo vzťahu k tejto otázke ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku\nodvolacieho súdu existovala ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu, ktorá sa však postupne\nsformovala v čase po vyhlásení napadnutého rozsudku. Na niektoré rozhodnutia poukázala už\ndovolateľka (uznesenia z 30. januára 2024 sp. zn. 1Cdo/123/2022 a z 26. júna 2024 sp. zn.\n5Cdo/197/2022). Niektoré rozhodnutia odkazované dovolateľkou však neobsahovali právny názor\ndovolacieho súdu na otázku, či vyhlásenie predčasnej splatnosti musí obsahovať špecifikáciu splátky,\npre ktorú dochádza k zosplatneniu, ale týkali sa otázky začatia plynutia premlčacej doby (napr. uznesenie\nnajvyššieho súdu z 30. novembra 2022 sp. zn. 5Cdo/224/2021 a z 15. decembra 2022 sp. zn.\n4Cdo/132/2021).\n26. Na tvrdenie dovolateľky, že vzhľadom na rozdielne rozhodnutia dovolacieho súdu v tejto otázke\nje potrebné, aby konajúci senát dovolacieho súdu postúpil vec veľkému senátu, dal odpoveď - hoci\nv inej veci, avšak skutkovo a právne obdobnej - ústavný súd v uznesení z 13. marca 2025 sp. zn.\nIII. ÚS 157/2025 (v bodoch 17 a 18 odôvodnenia), keď konštatoval, že najvyšší súd v uznesení z 26.\njúna 2024 sp. zn. 5Cdo/197/2022 primárne neriešil otázku, či vo výzve pred zosplatnením musí byť\nkonkretizovaná omeškaná splátka, len sa jej na okraj dotkol (obiter dictum) popri konštatácii dôvodnosti\nnámietky nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia; nešlo teda o rozhodnutie o právnej\notázke podľa § 421 ods. 1 CSP, ale o vadu zmätočnosti podľa § 420 CSP. To isté podľa ústavného\nsúdu platí aj pre uznesenie najvyššieho súdu z 30. januára 2024 sp. zn. 1Cdo/123/2022, keď „nemožno\ndospieť k záveru, že by v tomto rozhodnutí najvyšší súd popri riešení nosnej otázky, ktorou bol začiatok\nplynutia premlčacej lehoty predčasne zosplatneného spotrebiteľského úveru, záväzne vyriešil aj otázku,\nči pod sankciou neplatnosti musí byť v oznámení o zosplatnení konkretizovaná omeškaná splátka“. Aj\nv uvedenom rozhodnutí najvyšší súd právny názor o nadbytočnosti konkretizácie omeškanej splátky\nvo výzve či oznámení o zosplatnení vyslovil len ako protiargument, k nie rozhodujúcej argumentácii\ndovolateľov o špecifikácii omeškanej splátky ako podmienky platnosti zosplatnenia. Tieto len na\nokraj a doplnkovo vyjadrené právne názory senátov najvyššieho súdu, hoci sú súčasťou odôvodnení\nrozhodnutí, nemožno podľa ústavného súdu považovať za záväzné právne názory, keďže nimi neboli\nriešené otázky, bez vyriešenia ktorých by dané veci nebolo možné rozhodnúť.\n\n27. Z uvedenej argumentácie ústavného súdu, s ktorou sa konajúci senát dovolacieho súdu stotožňuje,\nvyplýva, že nie je povinnosťou senátu najvyššieho súdu postúpiť vec veľkému senátu v zmysle § 48\nCSP, ak sa chce odchýliť od právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí iného senátu najvyššieho súdu\nlen doplnkovo, na okraj (obiter dictum), teda ak v predchádzajúcom rozhodnutí iného senátu nešlo o\nriešenie otázky, bez vyriešenia ktorej by nebolo možné danú vec rozhodnúť. Konajúci senát dovolacieho\nsúdu preto nepovažoval za potrebné postúpiť vec veľkému senátu.\n28. Jediným rozhodnutím, v ktorom sa najvyšší súd výslovne zaoberal dovolateľkou nastolenou otázkou\nnutnosti špecifikácie omeškanej splátky v zosplatnení úveru ako dovolacím dôvodom podľa § 432 v\nspojení s § 421 ods. 1 CSP, teda ako zásadnou právnou otázkou, ktorá bola podstatná pre rozhodnutie\nvo veci, je uznesenie z 13. februára 2025 sp. zn. 6Cdo/152/2022, ktoré bolo publikované v Zbierke\nstanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 34/2025 s právnou vetou\nv znení: „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť,\nči k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt\npodľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon\nnekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou podľa § 37 ods. 1\nObčianskeho zákonníka.“ Právne vety („judikáty“) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a\nrozhodnutí súdov Slovenskej republiky tvoria základ ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\npričom žiadne iné relevantné rozhodnutie dovolacieho súdu v dovolateľkou nastolenej otázke neexistuje.\nV preskúmavanej veci odvolací súd rozhodol v súlade s uvedenou právnou vetou, teda sa neodklonil\nod ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, hoci táto prax bola ustálená až po rozhodnutí\nodvolacieho súdu.\n29. Na zdôraznenie správnosti právneho názoru, vyjadreného v uznesení z 13. februára 2025 sp. zn.\n6Cdo/152/2022, konajúci senát dovolacieho súdu uvádza, že v prípade zmluvy o pôžičke alebo úvere\nje odklad splatnosti dlhu, teda rozdelenie dlhu na splátky súčasťou špecifického plnenia veriteľa, resp.\npojmovým znakom zmluvy. Preto je predčasné zosplatnenie funkčne ekvivalentné s trvalým vyviazaním\nsa veriteľa z povinnosti splniť záväzok. Ak má mať jednostranný prejav vôle veriteľa takýto účinok,\nmusia existovať dostatočne závažne, zmluvou predvídané (§ 565 Občianskeho zákonníka) dôvody a\ntakýto prejav vôle musí tieto dôvody dostatočne určito špecifikovať. Súdny dvor v rozsudku z 26. januára\n2017 vo veci C-421/14 Banco Primus okrem iného stanovil, že „pokiaľ ide o posúdenie vnútroštátnym\nsúdom prípadne nekalej povahy podmienky týkajúcej sa splatnosti celého dlhu z dôvodu neplnenia\npovinností zo strany dlžníka počas určitého obdobia, je úlohou tohto súdu preskúmať, či možnosť\npredajcu alebo dodávateľa rozhodnúť o splatnosti celého úveru závisí od toho, že si spotrebiteľ nesplnil\npovinnosť, ktorá je v spornom zmluvnom vzťahu podstatná, či sa táto možnosť priznáva v prípadoch,\nv ktorých je takéto nesplnenie povinnosti dostatočne závažné z hľadiska doby splácania úveru a jeho\nvýšky, či táto možnosť predstavuje odchýlku od právnych predpisov uplatniteľných v danej oblasti pri\nneexistencii osobitných zmluvných ustanovení a či vnútroštátne právo stanovuje primerané a účinné\nprostriedky, ktoré spotrebiteľovi, na ktorého sa takáto podmienka uplatní, umožnia, aby odvrátil účinky\ntakejto splatnosti úveru“. Takýmto prostriedkom na odvrátenie účinkov predčasného zosplatnenia úveru\nv slovenskom právnom poriadku je najmä povinné upozornenie pred zosplatnením úveru, ustanovené\nv § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Ak však má mať spotrebiteľ skutočne účinnú možnosť odvrátiť\npredčasné zosplatnenie, mal by presne vedieť, ktorú splátku, prípadne jej časť a v akej výške má zaplatiť,\naby predčasnému zosplatneniu predišiel. Následne, v prípade nezaplatenia tejto splátky alebo jej časti\nmôže pri zachovaní princípu primeranosti dôjsť k predčasnému zosplatneniu dlhu. Vzhľadom na už\nvyššie uvedenú závažnosť takéhoto jednostranného právneho úkonu, keď sa ním de facto ukončuje\núverovanie spotrebiteľa, ktoré tvorilo podstatu zmluvného vzťahu, musí byť aj tento jednostranný úkon\ndostatočne určitý, teda musí obsahovať aj údaj o tom, pre nezaplatenie ktorej konkrétnej splátky k\nzosplatneniu dochádza.\n30. Dovolací súd sa nestotožnil s argumentáciou dovolateľky, že určenie splátky, pre ktorú došlo\nk predčasnému zosplatneniu, je len otázkou právneho posúdenia. Určenie (označenie) splátky, pre\nnezaplatenie ktorej veriteľ uplatňuje právo na predčasné zosplatnenie celého dlhu, je skutkovou otázkou\n- je to jednoznačne veriteľ, kto sa rozhodne, či právo na predčasné zosplatnenie využije, kedy a za\nakých skutkových okolností ho využije. Ide o jeho subjektívne rozhodnutie, ktoré však musí aj navonok\nmanifestovať a primerane odôvodniť. Teda len veriteľ môže v zosplatňujúcom úkone ako skutkovú otázku\noznačiť tú konkrétnu splátku, pre nezaplatenie ktorej sa on sám rozhodol vyhlásiť predčasnú splatnosť\núveru.\n\n31. Okrem toho Súdny dvor v rozsudku z 9. novembra 2023 vo veci C-598/21 Všeobecná úverová\nbanka konštatoval, že pokiaľ sa ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka neuplatnia\nv spotrebiteľských zmluvách automaticky, ale pre ich uplatnenie je potrebná dohoda medzi účastníkmi\nkonania, potom takáto dohoda o možnosti predčasného zosplatnenia úveru nepredstavuje zmluvnú\npodmienku, ktorá ,,odráža záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenia“ v zmysle článku 1\nods. 2 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských\nzmluvách, a preto podlieha preskúmaniu jej prijateľnosti v zmysle citovanej smernice (body 67 až\n71 odôvodnenia rozsudku vo veci C-598/21). Vo výroku toho istého rozsudku následne Súdny dvor\nposkytol výklad smernice 93/13/EHS v spojení s Chartou základných práv Európskej únie v tom zmysle,\nže ich ustanovenia „bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej súdne preskúmanie nekalej\npovahy klauzuly o predčasnej splatnosti obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere nezohľadňuje\nproporcionalitu možnosti priznanej predajcovi alebo dodávateľovi uplatniť právo, ktoré mu vyplýva z tejto\nklauzuly, s ohľadom na kritériá súvisiace najmä so závažnosťou nesplnenia zmluvných povinností zo\nstrany spotrebiteľa, takých ako výška splátok, ktoré neboli splatené vo vzťahu k celkovej výške úveru a\ndĺžke trvania zmluvy, ako aj s možnosťou, že uplatnenie uvedenej klauzuly povedie k tomu, že predajca\nalebo dodávateľ môže pristúpiť k vymáhaniu súm dlžných na základe tejto klauzuly predajom rodinného\nobydlia spotrebiteľa v mimosúdnom konaní“. Z uvedeného je zrejmé, že vnútroštátne súdy majú podrobiť\nzmluvné dojednania v spotrebiteľských zmluvách o možnosti predčasného zosplatnenia úveru alebo\npôžičky kontrole neprijateľnosti zmluvnej podmienky, a to najmä s prihliadnutím na proporcionalitu,\nteda rozsah nezaplatených splátok vo vzťahu k celkovej výške úveru a dĺžke trvania zmluvy. Kontrola\nneprijateľnosti zmluvných podmienok je pritom vždy abstraktná, teda nie je podstatné, za akých\nkonkrétnych okolností veriteľ danú zmluvnú podmienku aktivoval, podstatné je len to, či samotné\nznenie tejto podmienky obsahuje uvedené kritériá proporcionality. Neprijateľnú zmluvnú podmienku\nnemožno dodatočne modifikovať (C-618/10). Zmluvná podmienka, v ktorej je možnosť predčasného\nzosplatnenia úveru tak široko formulovaná, že umožňuje banke vyhlásiť mimoriadnu splatnosť v\nprípade akéhokoľvek porušenia zmluvy spotrebiteľom, môže byť považovaná za neprijateľnú zmluvnú\npodmienku, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech\nspotrebiteľa.\n32. Sumarizujúc vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že právne posúdenie dovolateľkou nastolenej\nprávnej otázky odvolacím súdom v danom prípade bolo v súlade s vyššie prezentovaným ustáleným\nprávnym názorom dovolacieho súdu, publikovaným v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky (R 34/2025), preto nepredstavovalo odklon od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP, ani nešlo o riešenie otázky, ktorá by\nv rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola riešená, prípadne je dovolacím súdom riešená\nrozdielne (§ 421 ods. 1 písm. b) a písm. c) CSP). Z uvedeného dôvodu dovolací súd dovolanie žalobkyne\naj v tejto časti ako neprípustné odmietol podľa § 447 písm. c) CSP.\n33. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 453 ods. 1 CSP v\nspojení s § 262 ods. 1 CSP v súlade so zásadou úspechu strán v dovolacom konaní (§ 255 ods. 1\nCSP), v zmysle ktorej úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania proti\nneúspešnej žalobkyni.\n34. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2CoCsp/36/2023", "guid": "f49f6f12-398b-47eb-98af-19a2c7138511:5a76af96-4cee-43b1-a45f-46ea5f376c3d", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}