{"guid": "cd861988-3110-4a54-82fd-053adfda7907:65f6873f-d5c3-4502-a603-1cb2d4a949db", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8619201006.1", "spisova_znacka": "1Cdo/77/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/77/2025 z 27. 5. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. mája 2026, sp. zn. 1Cdo/77/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:8619201006.1", "identifikacne_cislo": "8619201006", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Erika Šobichová", "datum_vydania": "2026-05-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ochrana osobnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "nazov": "§ 257 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-257"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-257", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/65f6873f-d5c3-4502-a603-1cb2d4a949db", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8619201006.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:8619201006.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:8619201006.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/77/2025\n8619201006\n27. 05. 2026\nJUDr. Erika Šobichová\nECLI:SK:NSSR:2026:8619201006.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne: M. L., rod. C., narodená XX. L. XXXX, C., L. M.\nXX, právne zastúpená: JUDr. Ambróz Motyka, advokát, Stropkov, Nám. SNP 7, proti žalovanej: Orange\nSlovensko, a.s., Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, právne zastúpený: Advokátska kancelária\nBranislava Máčaja, s. r. o., Bratislava, Vajnorská 21A, IČO: 46 759 875, o zaplatenie nemajetkovej ujmy v\nsume 5 000 eur, vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. SK-6C/19/2019, o dovolaní žalovanej\nproti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 8Co/17/2024 - 403 z 26. septembra 2024, takto\nrozhodol:\nDovolanie žalovanej o d m i e t a.\nŽalobkyni p r i z n á v a právo na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Svidník - v súčasnosti Okresný súd Bardejov (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom\nsp. zn. 6C/19/2019 zo dňa 21. septembra 2021 (ďalej aj „rozsudok súdu prvej inštancie“) zamietol\nnámietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Svidník uplatnenú žalovaným (výrok I.), uložil\nžalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni nemajetkovú ujmu vo výške 3 300 eur do troch dní od\nprávoplatnosti rozsudku (výrok II.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok III.) a napokon žalobkyni priznal\nproti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok IV.).\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom sp. zn. 17Co/34/2022 z 10. novembra 2022\nodmietol odvolanie žalovaného voči výroku o miestnej príslušnosti (výrok I.), zmenil rozsudok Okresného\nsúdu Svidník (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) č. k. 6C/19/2019-164 zo dňa 21. septembra 2021 tak,\nže uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 110 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti\nrozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.), pričom žalobkyni priznal nárok na náhradu\ntrov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n3. Na základe dovolania žalovaného, Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 1Cdo/157/2023 zo dňa 20.\nmarca 2024 rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co/34/2022 z 10. novembra 2022 vo výroku\no priznaní nároku na náhradu trov konania zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.\nPoukázal na to, že odvolací súd sa v odôvodnení rozhodnutia vôbec nevysporiadal s navrhovanou\naplikáciou ustanovenia § 257 CSP dovolateľkou v odvolaní, i napriek tomu, že žalovaná námietku proti\npriznanému nároku na náhradu trov konania uplatnila a aj uviedla dôvody. Odôvodnenie odvolacieho\nsúdu v časti trov konania, nespĺňalo náležitosti riadneho odôvodnenia rozhodnutia vyplývajúce z\nustanovenia § 393 ods. 2 v spojení s § 220 ods. 2 CSP, lebo z jeho obsahu vyplýva, že sa\nodvolací súd vôbec nezaoberal uplatnenými námietkami žalovanej vo vzťahu k navrhovanej aplikácii\nustanovenia § 257 CSP na rozhodnutie o trovách konania. Na základe uvedeného dovolací súd\npovažoval preto napadnuté rozhodnutie pre nedostatok dôvodov za nepreskúmateľné a to do takej miery,\nže nerešpektovaním pravidla riadneho odôvodnenia rozhodnutia súdu došlo v konaní k procesnej vade\nv zmysle § 420 písm. f) CSP.\n\n4. Odvolací súd uznesením sp. zn. 17Co/28/2024 z 26. septembra 2024 vec opätovne prejednal a\nrozhodol o odvolaní žalovanej čo do výroku o trovách konania. Výrokom I. priznal žalobkyni nárok na\nnáhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu s tým, že o výške\ntejto náhrady rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia\ndo 60 dní. Výrokom II. žalovanej priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči žalobkyni v\nplnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením\npo právoplatnosti tohto uznesenia do 60 dní.\n4.1. Úvodom odvolací súd konštatoval, že v prejednávanej veci sa jedná o vec patriacu do skupiny\nviacerých vecí s rovnakým skutkovým a právnym základom, ktoré sú prejednávané na Okresnom\nsúde Svidník z dôvodu, ktorý aj bol nepochybne ustálený súdom prvej inštancie a ktorý bol dôvodom\npre rozhodnutie ÚOOÚ SR zo 16. 08. 2017 č.: 00777/2017-Os-17, v ktorom tento orgán konštatoval\nporušenie zákona tým, že pri likvidácií písomnosti obsahujúcich osobné údaje klientov spoločnosti\nOrange Slovensko, a.s., v rozsahu meno a priezvisko klienta (obchodné meno), adresa, rodné číslo\n(IČO), telefónne číslo, číslo OP, pridelené číslo, číslo SIM karty, účastnícke číslo, podpis klienta a podpis\npovereného pracovníka, ako aj informácie o predajnom mieste, nepostupoval s náležitou starostlivosťou.\nTáto okolnosť, teda porušenie zákona na ochranu osobných údajov vo veci samej, bola dôvodom pre\npriznanie nemajetkovej ujmy v zmysle výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s výrokom\nodvolacieho súdu. V súlade so zákonnými ustanoveniami (§ 396 ods. 2, § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods.\n1, ods. 2 CSP) a procesnou situáciou, ktorá nastala v prejednávanej veci, kedy zmeňujúcim rozsudkom\nprávoplatne z uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy bola žalobkyni priznaná suma 110 eur,\nodvolací súd vychádzal z toho, že žalobkyňa bola v konaní úspešnou stranou sporu. Zásadu úspechu\nv spore pri použití § 255 ods. 1 CSP považoval za esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania.\nÚspech vo veci v prípade, ak výška plnenia závisí od úvahy súdu, ako v prejednávanej veci, sa skúma v\nrozsahu, či žalobkyni bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Akcentoval, že stranu sporu\n(žalobkyňu) nie je možné zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy\nsúdu alebo znaleckého posudku. Najmä v konaniach o ochranu osobnosti pri náhrade nemajetkovej ujmy\nsi strana sporu odhadne výšku uplatňovaného nároku, ktorú v závislosti od vykonaného dokazovania\nposúdi súd. Nie je možné požadovať od žalobkyne, aby výšku uplatňovaného nároku určil v nižšej\nsume alebo v sume, kde sám bude zvažovať rozsah úvahy súdu o výške plnenia. Zdôraznil, že pri\nrozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce. Na základe\nuvedeného sa považuje rozhodnutie, že do žalobkyninho práva bolo zasiahnuté, za úspech v spore.\nVýška nemajetkovej ujmy je potom druhotná, teda nadväzujúca. Poukázal na rozhodnutia Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. II. ÚS 233/2022, II. ÚS 225/2020, I. ÚS 24/2021, II. ÚS\n225/2020, II. ÚS 399/2019, III. ÚS 475/2018, II. ÚS 397/2020.\n4.2. Argumentáciu žalovanej, že výška uplatňovanej nemajetkovej ujmy pri ochrane osobnosti býva\ntak, ako v tomto prípade nadhodnotená žalobkyňou považoval za dôvodnú, avšak taktiež mal za to, že\ntáto v zásade nemá vplyv na výšku uplatňovaných a priznaných trov konania, pretože žalobkyni súd\npriznáva plnú náhradu trov konania výlučne v prípade, pokiaľ bola čo do základu úspešná. Úspech vo\nveci žalobkyne v prejednávanej veci bol v uznaní základu nároku.\n4.3. Odvolaciu námietku žalovanej, že prvoinštančný súd pri rozhodovaní o trovách konania nevzal na\nzreteľ jej argumentáciu spočívajúcu v nevyhnutnosti aplikovať ustanovenie § 257 CSP, odvolací súd\nneuznal s tým, že ide o ustanovenie, ktoré predstavuje odchýlku pri rozhodovaní o trovách konania v\nzávislosti od zodpovednosti za výsledok sporu. Jeho aplikácia závisí od úvahy súdu, lebo nepriaznivo\ndopadá na tú procesnú stranu, ktorá bola úspešná a patrí jej nárok na náhradu trov konania, ale\nprotistrana jej pre použitie § 257 CSP nie je povinná tieto trovy uhradiť. Pripomenul, že ustanovenie § 257\nCSP je moderačným právom súdu, na ktorom spočíva, akým spôsobom preukázané okolnosti vyhodnotí.\nUviedol, že prvoinštančný súd sa aplikáciou ust. § 257 CSP vo svojom odôvodnení nezaoberal,\npričom bol povinný uvažovať aj o prípadnej aplikácii ust. § 257 CSP, svoju úvahu však v písomnom\nvyhotovení rozhodnutia neuviedol. Keďže rozhodnutie prvoinštančného súdu sa v odvolacom konaní\nvo výroku o trovách konania mení v závislosti od rozhodnutia o základe a výške plnenia v rámci\nodvolacích námietok, odvolací súd skúmal podmienky pre možnú aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.\nPoukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 98/2018 z 02. mája 2018, že súd\nvýnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Toto zákonné\nustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP), alebo zo zásady\n\nzodpovednosti za zastavenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd podľa neho nemusí zaviazať neúspešnú stranu\nsporu nahradiť trovy konania úspešnej strane sporu, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik\ntrov svojim zavinením, aby tieto trovy uhradila protistrane.\n4.4. Na základe opätovného preskúmania predmetného spisu odvolací súd nezistil dôvod pre použitie\n§ 257 CSP. Dôvodil, že výklad dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočných okolností zákon\nponecháva na súdnej praxi. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov konania\npodľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia\no určitom druhu nároku. Dodal, že nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo k určitému druhu\nkonania, ale o prvok individualizácie, nie však ľubovôle zo strany súdu. Právo na priznanie primeranej\na právnymi predpismi stanovenej náhrady trov konania, ktoré úspešnej strane v konaní vzniknú, je\nsúčasťou práva na spravodlivý proces a súvisí, pokiaľ ide o náhradu trov právneho zastúpenia, s\nmajetkovým právom podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, s čl. I ods. 1 Dodatkového protokolu a právom na\nprávnu pomoc podľa § 37 ods. 2 Listiny.\n4.5. Vzhľadom na odvolacie námietky žalovanej odvolací súd zdôraznil, že žalovaná ako zodpovedná\nosoba pri porušovaní pravidiel s manipuláciou osobných údajov porušila smernicu Európskej únie č.\n95/46/ES, ktorej cieľom je výrazné zvýšenie ochrany osobných údajov. Základným zákonom, v ktorom\nje uvedená smernica premietnutá, je zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov, kde sa na\nvysokej úrovni chráni právo a sloboda fyzickej osoby so zameraním na právo ochrany osobných údajov,\npričom cieľom je zabrániť rozdielom, ktoré sú prekážkou voľného pohybu osobných údajov v rámci\nvnútorného trhu. Odvolací súd uviedol, že General Data Protection Regulation (v skratke GDPR) niektoré\núdaje považuje za citlivé. Takýmito údajmi sú aj osobné údaje ako, meno, priezvisko, adresa bydliska,\nrodné číslo, číslo občianskeho preukazu, telefónne číslo, číslo SIM karty a vlastnoručný podpis, ktoré\npredstavujú osobitnú kategóriu osobných údajov, ktoré žalovaná sprístupnila nepovolaným osobám. Išlo\no totožné údaje nielen u žalobkyne, ale u ďalších osôb v okrese Svidník. Niet preto dôvodu, aby žalovaná\nako porušovateľ ochrany GDPR citlivých údajov bola zvýhodnená oproti žalobkyni, ktorá sa bez svojho\nzavinenia dostala do situácie, kedy jej osobné údaje v dôsledku bezpečnostného incidentu žalovanej\nmohli byť zneužité. Doplnil, že aplikácia § 257 CSP pri rozhodovaní o trovách konania by v takom\nprípade nebola spravodlivá a nie je namieste, aby osoba, ktorá spôsobila porušenie práva žalobkyne,\nbola zvýhodňovaná vo vzťahu k moderácii výšky trov konania podľa § 257 CSP oproti žalobkyni, ktorá\nako fyzická osoba musela svoje práva chrániť súdnou cestou. Žalovaná nemôže byť na úkor žalobkyne\nzvýhodnená, pretože práve jej konaním došlo k bezpečnostnému incidentu, k ohrozeniu zneužitiu údajov\nGDPR žalobkyne a aj s poukazom na ekonomickú silu žalovanej a žalobkyne je nespravodlivé, aby\nžalovaná ako porušovateľ všetkých povinností pri správe GDPR informácií o žalobkyni bola zvýhodnená\na žalobkyni neboli priznané trovy konania, resp. priznané v prípadnej nižšej sume.\n4.6. Odvolací súd mal za to, že skutočnosť, že v iných konaniach je žalovaná povinná vyplatiť trovy\nkonania zástupcovi žalobcov je vo vzťahu k žalobkyni v tejto veci bez právneho významu a dodal,\nže každá vec je individuálna, kde individuálne žalobca sa rozhodol vo veci konať, podať žalobu a\nchrániť tak svoje nároky, práva, vyplývajúce zo zákona. individuálne konať, podať žalobu a chrániť tak\nsvoje nároky, práva, vyplývajúce zo zákona. Nie je možné zohľadňovať, v iných konaniach vyplatené\nalebo očakávané vyplatenia trov konania pri rozhodovaní o trovách konania v prospech žalobkyne.\nTrovy konania sú nákladom strany sporu, pričom účet jeho právneho zástupcu je iba platobným\nmiestom. Sumarizujúc uvedené odvolací súd nezistil žiaden dôvod, ktorý by mal žalovanú zvýhodniť\npri rozhodovaní o trovách konania, a aby v prospech žalovanej bolo dôvodné aplikovať § 257 CSP.\nDodal, že iný záver by predstavoval presadenie typických prvkov zabránenia alebo odradenia od\nlegitímneho výkonu prirodzených a zákonných práv hrozbou právnej sankcie, tzv. Chilling Effects.\nPrezentoval názor, že je neakceptovateľné, aby osoba zodpovedná za čím rozsiahlejšie porušenie práva\nna ochranu osobných údajov spotrebiteľov, očakávala zvýhodnenie svojho postavenia prostredníctvom\nrozhodovania o náhrade trov konania. Aj preto mal za to, že nie je možné aplikovať § 257 CSP v danej\nveci v prospech žalovanej.\n4.7. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd opätovne o trovách konania rozhodol podľa § 396 ods.\n2 CSP a § 453 ods. 3 CSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného\na odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, keďže žalobkyňa bola, čo do základu úspešná\nv konaní pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom. V dovolacom konaní bola úspešnou stranou\n\nžalovaná, preto jej odvolací súd priznal vo vzťahu k žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho\nkonania, a to s poukazom na ust. § 453 ods. 3 CSP, § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1, 2 CSP.\n5. Proti výroku I. uznesenia odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie,\nktoré odôvodnila s poukazom na § 420 písm. f) CSP. V podstatnom namietala, že sa odvolací súd\nnevysporiadal s jej relevantnou argumentáciou týkajúcou sa tak vzniku samotného nároku, ako aj\npoužitia moderačného práva podľa §257 CSP, a to v tak zásadnom rozsahu, že takýmto nesprávnym\nprocesným postupom došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Trvala na tom, aby odvolací súd\npri určovaní trov konania, ktoré výlučne spočívajú v trovách právneho zastúpenia využil svoje moderačné\nprávo v zmysle § 257 CSP a trovy konania žalobkyni nepriznal, resp. ich aspoň primerane znížil. Mala za\nto, že situáciu, ak trovy konania násobne prevyšujú judikovanú čiastku, je možné označiť za výnimočnú\na odôvodňujúcu aplikáciu § 257 CSP. Odvolací súd sa opätovne nijakým spôsobom nevysporiadal\ns argumentáciou žalovanej, podľa ktorej aj keď rozhodnutie o výške plnenia závisí od úvahy súdu,\naj žalobkyňa musí niesť zodpovednosť za výsledok sporu v prípadoch uplatňovania neprimeraných,\nči premrštených nárokov. Taktiež sa odvolací súd nevysporiadal s jej argumentáciou týkajúcou sa\nopakovania veľkého počtu obsahovo a formálne rovnakých úkonov zo strany žalobcu s ohľadom na\nidentické podania v skutkovo a právne identickej veci 166 žalobcov, čo žalovaná považovala za dôvod\nhodný osobitného zreteľa pre použitie § 257 CSP. Dovolaním napadnuté rozhodnutie považovala za\nnedostatočné z dôvodu nevysporiadania sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ\npre rozhodnutie o trovách konania, teda za arbitrárne, nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. S ohľadom na\nuvedené navrhla napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v jeho výroku I. zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu\nsúdu na ďalšie konanie.\n6. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že dovolanie žalovanej takmer kopíruje jej pôvodné\ndovolanie, avšak odvolací súd v napadnutom uznesení rozsiahlo, podrobne a argumentačne\npresvedčivo odôvodnil výrok o trovách konania, a preto prípustnosť dovolania nie je možné oprieť\no ustanovenie § 420 písm. f) CSP. Argumentácia žalovanej iba čiastočným úspechom je nesprávna,\nnakoľko v konaní o ochranu osobnosti je rozhodujúce, že do práva žalobcu bolo zasiahnuté, pričom\nvýška priznanej nemajetkovej ujmy je druhotná a nadväzujúca; aj keby súd nepriznal žiadnu peňažnú\nnáhradu, samotné konštatovanie zásahu zakladá plný úspech žalobkyne a s tým spojené právo na\nnáhradu trov konania. Tento záver potvrdzuje aj judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky (II.\nÚS 225/2020, II. ÚS 233/2022), z ktorej vyplýva, že ak súd skonštatuje zásah do osobnostných práv,\nžalobkyňa sa považuje za plne úspešnú stranu v spore bez ohľadu na výšku priznanej náhrady.\nPodľa žalobkyne ani podmienky pre výnimočné nepriznanie trov konania podľa § 257 CSP neboli\nsplnené, nakoľko žalovaná nepreukázala žiadne výnimočné okolnosti, ani dôvody hodné osobitného\nzreteľa. Argument o nepomere medzi priznanou sumou a výškou trov je v sporoch o ochranu osobnosti\nprávne irelevantný, keďže rozhodujúci je zásah do práva, nie výška peňažnej náhrady. Rovnako\nneobstojí ani tvrdenie, že v konaní sa opakoval veľký počet obsahovo a formálne rovnakých úkonov,\nžalobkyňa bola zastúpená len v tomto konaní, pričom práve žalovaná je účastníčkou mnohých skutkovo\na právne obdobných sporov zastúpená tým istým právnym zástupcom. Za nepravdivé považoval aj\ntvrdenie, že žalovaná bola do sporu reálne donútená; žalovaná totiž neponúkla žalobkyni žiadnu\nformu mimosúdneho urovnania, hoci bola opakovane právoplatne uznaná jej zodpovednosť za rovnaký\nzásah do osobnostných práv iných osôb. Ani po týchto rozhodnutiach neprejavila ochotu uznať\nsvoju zodpovednosť alebo ponúknuť akúkoľvek náhradu. Z jej procesného postoja bolo zrejmé,\nže nebola pripravená na žiadne zmierlivé riešenie, čím sama vyvolala potrebu súdneho konania.\nŽalovaná nepreukázala existenciu žiadnych ekonomických alebo iných relevantných dôvodov, ktoré by\nodôvodňovali nepriznanie trov úspešnej žalobkyni. Vzhľadom na jej postavenie a finančné zázemie\nnebolo možné hovoriť o okolnostiach, ktoré by mohli ohroziť jej finančnú stabilitu. Naopak, jej dlhodobé\npopieranie zodpovednosti a odmietanie mimosúdneho riešenia vylučovali aplikáciu ustanovenia § 257\nCSP. Z uvedených dôvodov žalobkyňa považovala dovolanie žalovanej za neprípustné a navrhla\ndovolanie podľa § 447 písm. c) CSP odmietnuť, resp. v súlade s § 448 CSP zamietnuť.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v\nneprospech ktorej v časti bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so\nzákonom (§ 429 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že\ndovolanie treba odmietnuť.\n\n8. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných\nprostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a\ndovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia\ninštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu.\nOtázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu (m. m. napr. IV. ÚS 35/02, II. ÚS 324/2010, III.\nÚS 550/2012).\n9. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421\nCSP. Ak teda zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním.\n10. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n11. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k\nvade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva\ntáto vada.\n12. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá\ndovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm.\nf) CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z\nčoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo\n§ 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).\n13. Dovolateľka vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP namietala,\nže sa odvolací súd náležite nevysporiadal s jej relevantnou argumentáciou, resp. namietala najmä\nnedostatočným odôvodnením napadnutého uznesenia o trovách konania. Dovolací súd si na tomto\nmieste dovolí poznamenať, že v prejednávanej veci sa jedná o vec patriacu do skupiny viacerých vecí s\nidentickým skutkovým a právnym základom týkajúcich sa incidentu pri likvidácii písomností obsahujúcich\nosobné údaje klientov spoločnosti Orange Slovensko, a.s. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na\nskutočnosť, že otázka náhrady trov konania v týchto veciach bola predmetom prieskumu tak Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (pozri napr. 8Cdo/79/2024, 7Cdo/8/2025, 4Cdo/13/2025, 9Cdo/141/2024,\n1Cdo/12/2025, 3Cdo/26/2025, 4Cdo/127/2025, 6Cdo/158/2025) ako aj Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky (II. ÚS 233/2022, I. ÚS 359/2025, I. ÚS 114/2026, I. ÚS 147/2026, II. ÚS 211/2026).\n14. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú: a)\nzásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci\nprocesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to\nv takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou\npráva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich\npráv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované\nprávnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce\nkonanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia všetky zásady\nsúdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na\nspravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu\nspočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká\nnielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj\nporušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo\nna verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným\ndôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie\nrovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a\nna rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia\nspravodlivosti).\n\n15. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v rozsudkoch\njasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, že súdy sa musia zaoberať\nnajdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie\ntýchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý\nproces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).\n16. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo strany\nkonania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na\nvšetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatneným\nnárokom a obranou proti takému uplatneniu. Pritom všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky\notázky nastolené stranou konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých\ndetailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto\naspektu je plne realizované základné právo strany konania na súdnu ochranu, resp. spravodlivý proces.\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 204/04).\n17. Dovolací prieskum v danej veci bol limitovaný posúdením prípadných zmätočností podľa § 420\npísm. f) CSP a nie aj prípadným nesprávnym právnym posúdením veci (§ 421 CSP), ktoré síce\nžalovaná v dovolaní explicitne nenamietala, ale implicitne z obsahu dovolania mohlo vyplývať, keďže\nproti rozhodnutiu odvolacieho súdu o trovách konania dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je ex\nlege prípustné (§ 421 ods. 2 v spojení s § 357 písm. m) CSP). Dovolací súd v neposlednom rade\ndodáva, že sama polemika s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti\njeho rozhodnutia alebo len kritika prístupu odvolacieho súdu k právnemu posudzovaniu veci významovo\nnezodpovedajú kritériám uvedeným v ustanovení § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 CSP. Dovolací súd\ntaktiež pripomína, že nesprávne právne posúdenie nezakladá existenciu vady zmätočnosti v zmysle §\n420 písm. f) CSP (R 24/2017).\n18. Rozhodovanie o trovách konania je v sporovom konaní založené na zásade úspechu v spore\nvyplývajúcej z § 255 CSP, ktorá sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v\nspore úspešnej strane trovy konania, ktoré jej vznikli. Každé rozhodnutie súdu, ktorým sporovej strane\nneprizná náhradu trov konania, musí byť zo svojej podstaty výnimočným rozhodnutím, prijatým na\nzáklade riadneho zváženia všetkých relevantných okolností konkrétneho prípadu a na základe prísne\nreštriktívneho výkladu ustanovenia § 257 CSP a v ňom obsiahnutej formulácie „existencie dôvodov\nhodných osobitného zreteľa“. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti\nza výsledok (§ 255 CSP), aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd podľa\nneho nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí\nzaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane.\nDôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza a výklad týchto podmienok\nponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu\nsúdu. V zmysle ustálenej judikatúry (m. m. sp. zn. 2MCdo/17/2009, 5Cdo/67/2010, či 3MCdo/46/2012)\nustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť\naplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v konkrétnej veci neexistujú\nzvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť\ntrovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 CSP preto nie je možné vykladať tak, že je naň\nmožné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.\n19. Najvyšší súd predostiera, že i keď nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho\nodôvodnenia, či nenáležité vysporiadanie sa s relevantnou argumentáciou dovolateľky je takým\nnesprávnym procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť sporovej strane, aby uplatňovala\nsvoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý proces, v\nprejednávanej veci o taký prípad nešlo. Odvolací súd právne konformným i dostatočným spôsobom\nvysvetlil, prečo priznal žalobkyni trovy prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu, resp.\nprečo nevidel dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP a rozhodnutie odvolacieho súdu v tomto\nsmere spĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia rozhodnutia (§ 393 ods. 2 v spojení s § 220 ods. 2\nCSP). Skutočnosť, že dovolateľka má odlišný právny názor než odvolací súd, bez ďalšieho nezakladá\na nedokazuje ňou tvrdenú vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n\n20. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu (body 14. až 21. napadnutého uznesenia) vyplýva,\nže odvolací súd výrok o priznaní náhrady trov konania v prospech žalobkyne odôvodnil uplatnením\nzásady úspechu, ktorá sa v spore o ochranu osobnostných práv musí odvíjať od rozhodnutia o základe\nnároku (či došlo alebo nedošlo k porušeniu osobnostných práv žalobkyne) bez ohľadu na priznanú\nvýšku náhrady nemajetkovej ujmy; ako aj neexistenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa\n§ 257 CSP. Takéto odôvodnenie, jeho obsah a rozsah podľa dovolacieho súdu nemožno označiť ako\nnezrozumiteľné, nedostatočné, či arbitrárne.\n21. Odvolací súd sa zaoberal s kľúčovou námietkou žalovanej týkajúcou sa miery úspechu a neúspechu\nžalobkyne v peňažnom vyjadrení. Dovolací súd, rovnako ako odvolací súd, poukazuje na uznesenie\nústavného súdu sp. zn. II. ÚS 233/2022 a stotožňuje sa s argumentom odvolacieho súdu, že pokiaľ\nsúd skonštatuje zásah do osobnostných práv, má žalobkyňa plný úspech v spore, teda mu patrí plný\nnárok na náhradu trov konania. Z tohto hľadiska je irelevantné, či a prípadne v akej výške bola priznaná\nnáhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch (obdobne III. ÚS 475/2018, II. ÚS 399/2019, II. ÚS 397/2020,\nI. ÚS 24/2021, II. ÚS 208/2025). Nemajetková ujma vzniknutá porušením osobnostných práv sa vo\nvšeobecnosti nedá odškodniť a rozsah vzniknutej nemajetkovej ujmy nemožno exaktne kvantifikovať.\nStanoviť mieru úspechu v takejto veci v závislosti od vzťahu meritórneho rozhodnutia o výške náhrady\nujmy k žalobnému petitu by nespĺňalo požiadavku spravodlivosti. V prípadoch, v ktorých výška plnenia\nzávisela od úvahy súdu, nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť\nžalobou uplatneného nároku. Za základné sa v týchto prípadoch považuje rozhodnutie, že do žalobcovho\npráva bolo zasiahnuté. Výška nemajetkovej ujmy je potom druhotná a nadväzujúca (Števček, M.,\nFicová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok.\nKomentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 926).\n22. V odôvodnení napadnutého uznesenia odvolací súd prijal záver, že niet dôvodu, aby žalovaná\nako porušovateľ ochrany GDPR citlivých údajov bola zvýhodnená oproti žalobkyni, ktorá bez svojho\nzavinenia sa dostala do situácie, kedy jej osobné údaje v dôsledku bezpečnostného incidentu žalovanej\nmohli byť zneužité. Aplikácia § 257 CSP pri rozhodovaní o trovách konania by v takom prípade\nnebola spravodlivá a nie je namieste, aby osoba, ktorá spôsobila porušenie práva žalobkyne, bola\nzvýhodňovaná vo vzťahu k moderácii výšky trov konania podľa § 257 CSP oproti žalobkyni, ktorá ako\nfyzická osoba musela svoje práva chrániť súdnou cestou. Odvolací súd ďalej podotkol, že žalovaná\nnemôže byť na úkor žalobkyne zvýhodnená, pretože práve jej konaním došlo k bezpečnostnému\nincidentu, k ohrozeniu zneužitiu údajov GDPR žalobkyne a aj s poukazom na ekonomickú silu žalovanej\na žalobkyne je nespravodlivé, aby žalovaná ako porušovateľ všetkých povinností pri správe GDPR\ninformácií o žalobkyni bola zvýhodnená a žalobkyni neboli priznané trovy konania, resp. v nízkej sume\noproti zákonnému nároku. Vyhodnotil aj skutočnosť, že to, že v iných konaniach je žalovaná povinná\nvyplatiť trovy konania zástupcovi žalobcov je vo vzťahu k žalobkyni v tejto veci bez právneho významu\na zodpovedajúco okolnostiam prípadu dodal, že každá vec je individuálna, kde individuálne žalobkyňa\nsa rozhodla vo veci konať, podať žalobu a chrániť tak svoje nároky, práva, vyplývajúce zo zákona.\nNie je možné zohľadňovať, v iných konaniach vyplatené alebo očakávané vyplatenia trov konania pri\nrozhodovaní o trovách konania v prospech žalobkyne. Napokon dodal, že trovy konania sú nákladom\nstrany sporu, pričom účet jej právneho zástupcu je iba platobným miestom.\n23. Vzhľadom na vyššie uvedené nie je možné stotožniť sa s námietkami žalovanej, že odvolací\nsúd dostatočne nevysvetlil, prečo nevidel v konaní dôvody hodné osobitného zreteľa. Rovnako tak\nnemožno súhlasiť, že by sa s argumentami predostretými žalovanou, v rámci okolností, ktoré tento\nprípad sprevádzajú, nezaoberal resp. ich neposudzoval. To, že sa s nimi nestotožnil neodôvodňuje\nzáver o nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Dovolací súd sa taktiež stotožňuje s názorom odvolacieho\nsúdu a žalobkyne, že na strane žalovanej neexistujú ani žiadne ekonomické a hospodárske dôvody,\nktoré by boli objektívne spôsobilé ohroziť jej finančnú stabilitu alebo jej pôsobenie na telekomunikačnom\ntrhu. Okolnosti sporu a procesný postoj žalovanej v konaní (kedy ani po opakovanom mnohonásobnom\njudikovaní základu nároku dotknutých osôb nie je prístupná na akúkoľvek dohodu), ktoré sú jedným\nz kritérií pri rozhodovaní o aplikácii alebo neaplikácii dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa §\n257 CSP, svedčia v neprospech žalovanej. O určitej miere zodpovednosti žalobkyne za výsledok\nkonania by bolo možné uvažovať v prípade, ak by žalovaná v rámci predžalobných rokovaní alebo aj\nv priebehu súdneho konania uznala svoju zodpovednosť za nemajetkovú ujmu a v primeranej sčasti\nnárok žalobkyne uspokojila. K tomu ale nedošlo, preto zostala plná procesná zodpovednosť za výsledok\nkonania na strane žalovanej, čomu zodpovedalo aj rozhodnutie odvolacieho súdu o náhrade trov\n\nkonania a o neaplikácii ustanovenia § 257 CSP. Rovnako neprichádza do úvahy považovať za dôvod\nhodný osobitného zreteľa žalovanou tvrdené opakovanie veľkého počtu obsahovo a formálne rovnakých\núkonov (žalôb) zo strany žalobcov, lebo rovnaká skutočnosť svedčí aj žalovanej strane, ktorá je stranou\nv spore vo viacerých súdnych konaniach s identickým skutkovým aj právnym základom, v ktorých ju\nzastupuje ten istý právny zástupca.\n24. Dovolací súd zdôrazňuje, že ak aj odvolací súd prípadne nereagoval na absolútne všetky\nnámietky dovolateľky, táto skutočnosť nezakladá vadu zmätočnosti konania podľa § 420 písm. f) CSP.\nOdôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo\nargument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o\nodvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom\nkonaní. Odvolací súd teda zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom vysvetlil, prečo priznal žalobkyni\ntrovy prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu, resp. prečo nevidel dôvod na\naplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Jeho postup nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo\narbitrárny alebo právne nekonformný, teda v danom prípade odvolací súd procesne nekonal spôsobom\nzmätočným, ktorý by mal za následok vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP. Dovolateľka preto\nnedôvodne argumentovala, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné resp. nedostatočne\nodôvodnené. Za vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP v žiadnom prípade nemožno považovať to, že\nodvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv strany konania, ale len to, že ho neodôvodnil\nobjektívne uspokojivým spôsobom. Samotná skutočnosť, že dovolateľka so skutkovými a právnymi\nzávermi vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutí súdov oboch nižších inštancií nesúhlasí a nestotožňuje\nsa s nimi, nemôže sama osebe viesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP,\npretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným\nsúdom úspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal\na riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou\na požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,\nprípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I.\nÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n25. Najvyšší súd vzhľadom na vyššie uvedené odmietol dovolanie žalovanej podľa § 447 písm. c) CSP.\n26. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n27. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}