{"guid": "bdf59671-2f48-4977-a8b5-6ab5d303a09a:3bcaebdf-3aef-4368-829d-efccd1c47a6b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8323200792.1", "spisova_znacka": "1VCdo/9/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/9/2025 z 12. 5. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. mája 2026, sp. zn. 1VCdo/9/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:8323200792.1", "identifikacne_cislo": "8323200792", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Bajánková", "sudca_id": 238, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-bajankova-238", "datum_vydania": "2026-05-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ochrana osobnosti"], "merito": null, "pravna_veta": "Pri nárokoch na náhradu nemajetkovej ujmy pozostalých po obetiach dopravných nehôd podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, uplatnených podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom do 31. 07. 2024 priamo poškodeným proti poisťovateľovi, začína premlčacia doba plynúť v zmysle § 104 Občianskeho zákonníka rok po poistnej udalosti; ustanovenie § 15 ods. 2 tohto zákona v znení účinnom do 31. 07. 2024 (rovnaká úprava premlčania proti poisťovateľovi ako proti škodcovi) sa vzťahuje len na nárok na náhradu škody, nie aj na nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Zo zákonnej možnosti uplatniť nárok poškodeného aj priamo voči poisťovateľovi nemožno vyvodiť pasívnu solidaritu poisťovateľa so škodcom podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka; ide o samostatné nároky z rôznych právnych dôvodov a povinnosť na plnenie treba formulovať tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého. Po zrušení rozhodnutia dovolacím súdom môže odvolací súd s dôkladným odôvodnením odkloniť sa od kasačne záväzného právneho názoru, ak po jeho vyslovení došlo k podstatnej zmene ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít; odlišné právne posúdenie na základe ustanovenia, ktoré už bolo predmetom argumentácie strán a posúdenia súdu prvej inštancie, nie je prekvapivým rozhodnutím podľa § 382 CSP.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Pozostalí po obetiach dopravnej nehody sa domáhali náhrady nemajetkovej ujmy priamo proti poisťovateľovi zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla; sporné bolo, či je ich nárok premlčaný, teda či premlčacia doba začína plynúť deň po zásahu (§ 101 OZ) alebo rok po poistnej udalosti (§ 104 OZ). Súd prvej inštancie, viazaný skorším zrušujúcim uznesením dovolacieho súdu, žalobu pre premlčanie zamietol; odvolací súd s poukazom na zmenu judikatúry (R 3/2022) rozsudok zmenil, žalobe vyhovel a žalovanú zaviazal plniť spoločne a nerozdielne s pôvodne žalovanými škodcami. Veľký senát občianskoprávneho kolégia, ktorému bola vec postúpená pre rozdielnu rozhodovaciu prax (R 35/2020 oproti R 3/2022), nezistil vadu podľa § 420 písm. f) CSP – odvolací súd nevydal prekvapivé rozhodnutie a jeho odklon od kasačného názoru pre podstatnú zmenu judikatúry bol procesne správny. K rozhodujúcej otázke premlčania veľký senát s prihliadnutím na princípy právnej istoty, legitímnych očakávaní a novelu zákona č. 177/2024 Z. z. uzavrel, že premlčacia doba začína plynúť rok po poistnej udalosti podľa § 104 OZ, takže posúdenie odvolacím súdom bolo vecne správne. Dovolanie však bolo dôvodné v otázke solidarity: z § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. nevyplýva pasívna solidarita poisťovateľa so škodcom, preto súd nemôže uložiť solidárnu povinnosť bez zákonnej legitimácie. Dovolací súd preto rozsudok odvolacieho súdu vo vyhovujúcej časti a vo výrokoch o trovách zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie; vo zvyšnej časti dovolanie odmietol.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/381", "nazov": "zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/381-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15.odsek-2", "nazov": "§ 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15.odsek-3", "nazov": "§ 15 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-2", "nazov": "§ 13 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100", "nazov": "§ 100 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-100"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "nazov": "§ 101 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-101"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-104", "nazov": "§ 104 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-104", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-104"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-822", "nazov": "§ 822 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-822", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-822"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-823", "nazov": "§ 823 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-823", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-823"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "nazov": "§ 396 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-2", "nazov": "§ 396 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-48", "nazov": "§ 48 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-48", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-2", "nazov": "§ 391 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-391"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "nazov": "§ 455 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-455"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "nazov": "§ 453 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/381#paragraf-15", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-4", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-13", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-100", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-101", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-104", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-822", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-823", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-382", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-48", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-391", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-455", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3bcaebdf-3aef-4368-829d-efccd1c47a6b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8323200792.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:8323200792.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:8323200792.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1VCdo/9/2025\n8323200792\n12. 05. 2026\nJUDr. Jana Bajánková\nECLI:SK:NSSR:2026:8323200792.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo veľkom senáte občianskoprávneho kolégia zloženom z\npredsedníčky senátu JUDr. Jany Bajánkovej a sudcov JUDr. Ivana Rumanu, Mgr. Dušana Čima, JUDr.\nIng. Maria Dubaňa, JUDr. Martina Holiča, JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Radoslava Svitanu,\nPhD., v spore žalobcov: 1/ Š. J., narodený XX. H. XXXX, T. XXX, 2/ E. J., narodená XX. R. XXXX, T.\nXXX, 3/ Š. J., narodený XX. E. XXXX, T. XXX, 4/ V. Q., narodená XX. Y. XXXX, C., Š., žalobcovia 1/ až\n4/ zastúpení advokátskou kanceláriou Líška & Partners s.r.o., Košice, Brezová 10, IČO: 48 052 060, 5/\nY. J., narodený XX. R. XXXX, T. XX, 6/ X. J.Á., narodená XX. Y. XXXX, T. XX, 7/ Y.W. J., narodený XX. Y.\nXXXX, T. XX, žalobcovia 5/ až 7/ zastúpení advokátom JUDr. Františkom Komkom, Prešov, Hlavná 27,\nproti žalovanej obchodnej spoločnosti Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom Spálená 75/16, Praha\n1, Česká republika, IČ: 452 72 956, zastúpenej advokátkou JUDr. Gabrielou Reichovou, Martin, Pavla\nMudroňa 26, IČO: 42 071 135, o náhradu nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Humenné\npod sp. zn. 6C/15/2023, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 06. februára\n2024 sp.zn. 13Co/66/2023, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Prešove zo 06. februára 2024 sp.zn. 13Co/66/2023 v jeho vyhovujúcej časti\na vo výrokoch o náhrade trov konania zrušuje a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie.\nVo zvyšnej časti dovolanie o d m i e t a.\n„Pri nárokoch na náhradu nemajetkovej ujmy pozostalých po obetiach dopravných nehôd podľa §\n13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, uplatnených podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o\npovinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v\nznení účinnom do 31.07.2024, priamo poškodeným proti poisťovateľovi, začína premlčacia doba plynúť\nv zmysle § 104 Občianskeho zákonníka rok po poistnej udalosti.“\nodôvodnenie:\nl. Okresný súd Humenné (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom (v poradí\ndruhým) zo 16. mája 2023 sp.zn. 6C/15/2023 zamietol žalobu žalobcov voči žalovanému o náhradu\nnemajetkovej ujmy titulom neoprávneného zásahu do ich práva na ochranu osobnosti.\n1.1. Súd prvej inštancie uviedol, že vo veci konal po tom, čo Najvyšší súd Slovenskej republiky\nuznesením sp. zn. 9Cdo/13/2022 z 30. 11. 2022 zrušil rozsudok Okresného súdu Humenné zo dňa\n19. 10. 2017, ako aj rozsudok Krajského súdu v Prešove z 24. 11. 2020 vo vzťahu medzi žalobcami\n1/ až 7/ a žalovaným 3/. V pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn.\n15C/214/2014 už boli právoplatne zaviazaní žalovaní 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom\npo 10.000 eur, resp. 3.300 eur podľa príbuzenského stupňa. V tomto konaní bol na túto sumu spoločne\na nerozdielne zaviazaný aj žalovaný, teda poisťovacia spoločnosť, voči ktorému však bolo rozhodnutie\nzrušené Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Následne súd prvej inštancie konal o nároku žalobcov\n1/ až 7/ voči žalovanému - Generali Česká pojišťovna, a. s. Súd prvej inštancie nárok žalobcov na\nnáhradu nemajetkovej ujmy posúdil s poukazom na vznesenú námietku premlčania v zmysle ust. § 100,\n\n§ 101, § 104 Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „OZ“), pričom dospel k záveru, že nárok žalobcov\nvoči žalovanému - Českej pojišťovni je premlčaný. Poukázal na skutočnosť, že premlčacia lehota začala\nplynúť dňa 26. 09. 2012, pričom voči žalovanému bol nárok uplatnený 07. 07. 2016, teda po uplynutí\npremlčacej lehoty, ktorá vo vzťahu k žalovanému uplynula dňom 26. 09. 2015. Súd prvej inštancie sa\nnestotožnil s právnym záverom žalobcov o tom, že v danom prípade premlčacia lehota začína plynúť rok\npo poistnej udalosti s tým, že je viazaný záverom dovolacieho súdu. Zo záverov zrušujúceho rozhodnutia\ndovolacieho súdu vyplýva, že je potrebné aplikovať všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu, ktorej plynutie\nje viazané na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť osobnostné\npráva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy k takémuto zásahu\ndošlo. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky a nepovažoval za dôvodné prihliadnuť na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/252/2021, na ktoré\npoukazovali žalobcovia 5/ až 7/. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia\n§ 257 Civilného sporového poriadku (ďalej aj len „CSP“), kedy za dôvody hodné osobitného zreteľa\npovažoval druh nároku žalobcov 1/ až 7/ a postavenie žalovaného v tomto konaní. Žalovaný bol úspešný\nz dôvodu úspešne vznesenej námietky premlčania, no súdna prax v čase podania žaloby nebola\njednotná v tom, či poisťovateľa možno priamo žalovať ako stranu v konaní a či za uplatnené nároky\nzodpovedá. Žalobcovia teda označili žalovaného najprv za vedľajšieho účastníka a následne potom, čo\nsúdna prax začala priznávať nárok aj voči poisťovni (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/5/2020 z 21. 10.\n2020) ho označili ako stranu v konaní. Súd preto túto skutočnosť zohľadnil a bral ju ako neprimeranú\ntvrdosť v tom, aby mala byť z tohto dôvodu priznaná náhrada trov konania žalovanému.\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ,,odvolací súd”) na odvolanie strán rozsudkom zo 06. februára 2024\nsp.zn. 13Co/66/2023 výrokom I. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. tak, že žalovaný\nje povinný zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 10.000 eur, žalobcovi 2/ sumu 10.000 eur, žalobcovi 3/ sumu\n3.300 eur, žalobcovi 4/ sumu 3.300 eur, žalobcom 5/ sumu 10.000 eur, žalobcom 6/ sumu 10.000\neur, žalobcovi 7/ sumu 3.300 eur, a to všetko spoločne a nerozdielne s pôvodne žalovanými 1/ a 2/\npodľa rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 15C 214/2014-244 zo dňa 19. 10. 2017 v spojení s\nrozsudkom Krajského súdu v Prešove, č. k. 13Co/60/2020-483 zo dňa 24. 11. 2020, v lehote do 3 dní\nod právoplatnosti rozsudku, a v prevyšujúcej zamietavej časti rozsudok potvrdil. Výrokom II. rozhodol,\nže žalobcovia 1/ až 7/ majú nárok voči žalovanému na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu\n100 %. Výrokom III. rozhodol, že žalobcovia 1/ až 7/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nvoči žalovanému v rozsahu 100 %.\n2.1. Odvolací súd po zrušení veci dovolacím súdom po preštudovaní aktuálnej rozhodovacej praxe\nvyšších súdnych autorít dospel k záveru, že v tejto došlo k podstatnej zmene v súvislosti s posúdením\nzačatia plynutia premlčacej doby pri nárokoch pozostalých na náhradu nemajetkovej ujmy. Táto\nskutočnosť je spôsobilá privodiť záver, že v tejto veci nemožno rešpektovať záver dovolacieho súdu\nnaznačený v zrušujúcom uznesení o začatí plynutia premlčacej doby. To, že takýto postup je súladný\ns ustanoveniami CSP, vyplýva aj z komentára k CSP, podľa ktorého odklon od kasačného právneho\nnázoru môže byť ovplyvnený aj podstatnou zmenou rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít\npo rozhodnutí odvolacieho súdu. V tejto súvislosti vyslovil ústavný súd záver o relatívnosti kasačnej\nviazanosti právnym názorom odvolacieho súdu v prípade, keď odvolací súd svoj právny názor oprel o\nzávery rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré bolo následne zrušené ústavným súdom. Akýkoľvek odklon\nod záväzného právneho názoru vysloveného odvolacím súdom je nevyhnutné dôkladne odôvodniť\n(analógia s § 220 ods. 3). Jeho bezdôvodné nerešpektovanie môže byť posudzované ako svojvôľa\nso všetkými právnymi následkami.“ (DUDITŠ, Ladislav. § 391 [Postup po zrušení rozhodnutia]. In:\nŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ,\nJana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s.\n1478, marg. č. 2.) K uvedenej otázke zaujal postoj aj Ústavný súd SR, ktorý vyslovil, že v konaní\npred súdom prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom je ústavne udržateľným taký postup,\nv dôsledku ktorého precedenčná záväznosť neskorších rozhodnutí predstavujúcich novovytvorenú\nustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít predchádza konkrétnej kasačnej viazanosti\nprávnym názorom odvolacieho súdu v zmysle § 391 ods. 2 CSP. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. IV. ÚS 232/2022 z 3. mája 2022). Naviac odvolací súd dodal, že NS SR vo svojom\nrozhodnutí z 30. 11. 2022 pri posúdení otázky premlčania riešil prioritne problematiku spočívania\npremlčacej doby počas trvania trestného stíhania a nie otázku aplikácie § 104 OZ.\n2.2. V Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 2/2022 pod č. 3 bolo publikované rozhodnutie,\nktoré riešilo rovnakú právnu otázku, ktorá bola posudzovaná aj v tomto spore a to premlčanie vo\nvzťahu k poisťovacej spoločnosti pri nárokoch pozostalých na náhradu nemajetkovej ujmy. „Právo na\n\nnáhradu nemajetkovej ujmy zásahom do súkromného a rodinného života (§ 13 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka) vzniknutej usmrtením blízkej osoby pri dopravnej nehode motorovým vozidlom je nárokom\nhradeným z povinného zmluvného poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom\npoistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Premlčacia doba na\njeho uplatnenie začína plynúť rok po poistnej udalosti (§ 104 Občianskeho zákonníka). (uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. marca 2022, sp. zn. 7Cdo/252/2021) Predmetnú otázku\nrovnako posúdil Najvyšší súd SR aj v rozhodnutiach sp. zn. 1Cdo/113/2022 a 1Cdo/218/2021 zo dňa\n27. 06. 2023.\n2.3. Nakoľko k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k úmrtiu príbuzných žalobcov, došlo dňa 25. 09.\n2012 a žaloba voči poisťovni bola podaná na súde 07. 07. 2016, nárok žalobcov premlčaný nie je.\nPremlčacia doba začala plynúť dňa 26. 09. 2012 a uplynula 26. 09. 2016. Z tohto dôvodu odvolací\nsúd pri nezmenenom skutkovom stave odlišne právne posúdil otázku námietky premlčania vznesenú\nžalovaným. Skutkový stav ustálený súdom prvej inštancie, teda, že k úmrtiu príbuzných žalobcov došlo\n25. 09. 2012 a od tejto skutočnosti odvíjajú žalobcovia svoje nároky na náhradu nemajetkovej ujmy\nnebol stranami sporu namietaný. Rovnako tak žalovaný mal možnosť sa, v rámci vyjadrenia k odvolaniu,\nvyjadriť k uplatneniu § 104 OZ ohľadom začatia plynutia premlčacej doby. Postupom podľa ust. § 388\nCSP preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky pre\njeho potvrdenie, ani pre jeho zrušenie. V danej veci súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, ktorý\nvšak nebol správne právne posúdený, čo však nie je dôvod na nariadenie pojednávania a vykonávanie\ndokazovania na odvolacom súde (a contrario, § 384 ods. 1 CSP). Ohľadom výšky priznanej náhrady\nnemajetkovej ujmy odvolací súd zopakoval dôvody uvedené v jeho rozhodnutí z 24. 11. 2020. Vzhľadom\nna skutočnosť, že v pôvodnom konaní boli pôvodne označení žalovaní 1/ až 3/ zaviazaní na zaplatenie\nškody spoločne a nerozdielne, platí tento spôsob ich záväzku aj v rozhodnutí v tejto veci, čo je vyjadrené\naj vo výrokovej časti tohto rozsudku.\n2.4. O trovách konania na súde prvej inštancie odvolací súd rozhodol postupom podľa § 396 ods. 2\nCSP s poukazom na skutočnosť, že pri konaní o takomto nároku závisí rozhodnutie od úvahy súdu,\npreto nemožno aplikovať zásadu úspechu a neúspechu v konaní pre takéto nároky. Je dôvodné, aby\nbol priznaný plný nárok na náhradu trov konania, ktorého výška bude počítaná z prisúdenej sumy,\nnie zo sumy žalovanej. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1\nCSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalobcom 1/ až 7/ v odvolacom konaní priznal\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %. O výške\npriznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym\núradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).\n3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“),\nuplatniac dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a), c) CSP (posúdenia obsah\ndovolania v zmysle § 124 ods. 1 CSP), ktorým sa domáhala zrušenia napadnutého rozsudku odvolacieho\nsúdu a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. K dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP dovolateľka\nnamietala, že odvolací súd, pri nezmenenom skutkovom stave odlišne právne posúdil otázku vznesenej\nnámietky premlčania a aplikoval § 104 OZ, ktoré v dovtedajšom priebehu konania nebolo pri rozhodovaní\nvo veci použité, pričom nepostupoval v súlade s § 382 CSP, stranám sporu sa neumožnil vyjadriť k otázke\naplikácie § 104 OZ pred jeho rozhodnutím. Nie je správne, ak odvolací súd splnenie tejto povinnosti\nvyvodzuje zo situácie, že žalovaný mal možnosť sa k uplatneniu § 104 OZ vyjadriť v rámci vyjadrenia k\nodvolaniu žalobcov (bod 28. odôvodnenia rozsudku). To, že žalobcovia právne vo svojich odvolaniach\nargumentovali (aj) daným ustanovením právneho predpisu a žalovaný sa mohol v rámci vyjadrenia k\nodvolaniu aj k tejto časti ich argumentácie vyjadriť, nie je možné zamieňať/ nahrádzať povinnosťou\nodvolacieho súdu postupovať podľa § 382 CSP. Dovolateľka tiež namietala porušenie princípu kasačnej\nzáväznosti predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia dovolacieho súdu podľa § 455 CSP. Odvolací\nsúd síce odôvodnil svoj záver o nerešpektovaní právneho názoru dovolacieho súdu, dovolateľka však\nna rozdiel od odvolacieho súdu zastáva názor, že dovolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí riešil\npráve otázku začiatku a plynutia premlčacej doby práve vo vzťahu k žalovanému ako poisťovateľovi\na nie prioritne problematiku spočívania premlčacej doby počas trvania trestného stíhania (a to v bode\n54 odôvodnenia uznesenia). Skutočnosť, že dovolací súd sa v odôvodnení o potrebe aplikácie § 104\nOZ vôbec nezmieňuje a otázku plynutia premlčacej doby posúdil len vo vzťahu k úprave podľa § 101\nOZ, je podľa názoru žalovaného potrebné interpretovať práve tak, že v danom prípade vo vzťahu k\nposúdeniu vznesenej námietky premlčania žalovaným pripadá do úvahy (výlučne) aplikácia § 101 OZ a\nnie aj § 104 OZ. Je tiež dôležité zdôrazniť, že aj prípadný dopad zmeny rozhodovacej praxe najvyšších\nsúdnych autorít na možný odklon od kasačnej záväznosti rozhodnutia nadriadeného súdu je podmienený\n\nneskoršou zmenou takejto rozhodovacej praxe. V súdenej veci zrušujúce rozhodnutie dovolacieho súdu\nbolo vydané dňa 30. 11. 2022, t. j. až po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/252/2021 z 31. 03.\n2022, na ktoré v kontexte argumentácie o následnej zmene rozhodovacej praxe odvolací súd poukazuje.\n3.1. K dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP dovolateľka formulovala zásadnú právnu\notázku, od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie vo veci, a ktorá je v rozhodovacej praxi dovolacieho\nsúdu posudzovaná rozdielne, a to, akú právnu úpravu je potrebné aplikovať v prípadoch posúdenia\n(začiatku) plynutia premlčacej doby pri nárokoch na náhradu nemajetkovej ujmy pozostalých po obetiach\ndopravných nehôd podľa § 13 ods. 2 OZ uplatnených vo vzťahu k poisťovateľovi zodpovednosti\nza škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Konkrétne potom, či premlčacia doba začína\nplynúť rovnako ako v prípade priameho škodcu/osoby zodpovednej za škodu dňom nasledujúcim po\nzásahu alebo rok po poistnej udalosti. Rozdielna rozhodovacia prax dovolacieho súdu v tejto otázke\nvyplýva z viacerých jeho rozhodnutí. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 3Cdo/18/2016 zo dňa 22. 06. 2016 počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby v\nprípade náhrady za spôsobenú nemateriálnu ujmu je podľa § 101 OZ viazaný na okamih, kedy došlo\nk neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej\nosoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcom po dni, kedy k takému zásahu došlo. Z\nrozhodnutia súdu teda nevyplýva potreba zohľadnenia ust. § 104 OZv súvislosti s ustálením začiatku\nplynutia premlčacej doby, naopak, dovolací súd premlčanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy\nproti poisťovateľovi skonštatoval len s poukazom na ust. § 101 OZ. Zároveň výslovne počiatok\nplynutia premlčacej doby určil na deň nasledujúci po dni, kedy k samotnému zásahu došlo (nie za\nrok od udalosti/dopravnej nehody). Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n5Cdo/102/2017 zo dňa 23. 04. 2020 (publikovaného v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky pod poradovým číslom 35 - R 35/2020), na premlčanie nároku na náhradu\nškody, i na premlčanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy platí rovnaká právna úprava vo vzťahu\nk osobe, ktorá škodu spôsobila (škodcovi) i vo vzťahu k poisťovateľovi (poisťovni) tejto osoby a to\nv tom smere, že vo vzťahu k obidvom subjektom sa aplikuje právna úprava premlčania vyplývajúca\nz ustanovenia § 101 OZ (ktorá má charakter lex generalis), podľa ktorej sa toto právo premlčuje vo\nvšeobecnej trojročnej premlčacej dobe, pretože právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch\nje právom majetkovej povahy. Dovolací súd teda v označenej právnej veci skonštatoval nutnosť\naplikácie § 101 Občianskeho zákonníka ohľadom plynutia premlčacej doby v prípade nároku na náhradu\nnemajetkovej ujmy uplatnenej vo vzťahu k poisťovateľovi škodcu ako priameho nároku podľa § 15\nods. 1 ZoPZP, pričom zároveň z rozhodnutia nevyplýva právny názor o potrebe súčasnej aplikácie\nust. § 104 OZ v súvislosti s posudzovanou otázkou začiatku plynutia premlčacej doby vo vzťahu k\npoisťovateľovi. Rovnaký právny záver obsahuje aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 4Cdo/146/2020 zo dňa 21. 10. 2020, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 4Obdo/2/2021 zo dňa 29. 04. 2022 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky č. 3/2022, pod poradovým číslom 37 (R 37/2022) V predmetnom konaní bol\npredmetom posúdenia uplatnený nárok poisteného (škodcu) voči poisťovateľovi, keď samotný poistený\nbol v inom právoplatne skončenom konaní povinný nahradiť poškodenému nemajetkovú ujmu ako\npozostalému príbuznému obeti dopravnej nehody, ktorú poisťovateľ (za poisteného) poškodenému\nneuhradil. Aj keď predmetom konania nebol nárok poškodeného na náhradu nemajetkovej ujmy voči\npoisťovateľovi zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v ňom vyslovené\nzávery dovolacieho súdu sa týkali aj otázky plynutia premlčacej doby ohľadom (priameho) nároku\npoškodeného vo vzťahu k poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 ZoPZP v platnom znení. Dovolací súd svoje\nprávne posúdenie týkajúce sa plynutia premlčacej doby formuloval takto: V prípade, že si poškodený\nuplatní priamo nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla voči poisťovateľovi\npodľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, prípadné premlčanie tohto nároku sa\nposudzuje podľa rovnakej právnej úpravy ako platí na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu\nspôsobila, t.j. premlčanie priameho nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou\nmotorového vozidla voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 ZoPZP, ako aj nároku na náhradu škody voči\nzodpovedajúcemu škodcovi podľa § 427 OZ sa posudzuje podľa ustanovení o behu premlčacej lehoty pri\nnáhrade škody upravenej v Občianskom zákonníku, teda podľa § 106 OZ (na ktoré ustanovenie odkazuje\nzákonná poznámka č. 22 pri § 15 ods. 2 ZoPZP). Z § 15 ods. 2 ZoPZP (a poznámky k nemu) teda\njednoznačne vyplýva, že na premlčanie nároku poškodeného voči poisťovateľovi sa neaplikuje § 104 OZ.\nNárok poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla voči poisťovateľovi\na nárok na náhradu tejto škody voči škodcovi sa však premlčujú samostatne. Opačný právny názor je\nobsiahnutý v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/252/2021 zo dňa 31. 03.\n2022 publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č.\n\n2/2022, pod poradovým číslom 3, podľa ktorého premlčacia doba na jeho uplatnenie začína plynúť rok\npo poistnej udalosti (§ 104 OZ).\n3.2. Dovolateľka za nesprávny považuje aj výrok o uložení povinnosti na plnenie žalovanému ako\nsolidárnej s pôvodne žalovanými 1/ a 2/, keďže v danom prípade sa o pasívnu solidaritu na strane\npôvodných žalovaných a žalovaného nejedná (dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP).\nMožnosť uplatniť nárok poškodeného na náhradu škody v rozsahu a za podmienok daných právnym\npredpisom aj voči poisťovateľovi neznamená, že ide o solidárnu zodpovednosť, pretože táto nevyplýva\nz právneho predpisu, ani z ďalších dôvodov upravených v § 511 ods. 1 OZ. Samotné ust. § 15\nods. 1 ZoPZP umožňuje síce uplatniť na súde nárok aj voči poisťovateľovi, avšak v prípade nárokov\nuplatnených voči škodcovi aj poisťovateľovi ide o samostatné nároky poškodeného proti viacerým\nsubjektom, ale voči každému z nich z iného právneho dôvodu, čomu zodpovedá vyjadrenie povinnosti na\nplnenie tak, že pričom plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého\nžalovaného. V tomto prípade sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu\n(napr. rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/18/2016). Napokon za zmätočný považuje aj výrok II. rozsudku,\nv ktorom odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania žalobcov 1/ až 7/\nvoči žalovanému. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách prvoinštančného konania tak, že ich nepriznal\nžiadnej sporovej strane (výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie), pričom skutočnosť, že odvolací súd\ntento výrok zmenil, nebola vo výrokovej časti jeho rozsudku vyjadrená. Zároveň aj v tejto súvislosti\npoukazujeme na nesprávnosť tohto výroku (ako aj výroku III. o náhrade trov odvolacieho konania), v\nktorých mal súd zohľadniť existenciu procesného spoločenstva na strane žalovaných aj pokiaľ ide o\nnáhradu trov konania tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť\ndruhého žalovaného. Za nesprávny postup a nadbytočný dovolateľka považuje výrok I. rozsudku o\npotvrdení rozsudku v prevyšujúcej zamietavej časti s poukazom na to, že v zamietajúcej časti je už\nrozhodnutie súdu právoplatné (pôvodný rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 15C/214/2014 v\nspojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13Co/60/2020), keďže uznesením dovolacieho\nsúdu boli tieto rozsudky zrušené (len) v ich vyhovujúcej časti vo vzťahu medzi žalobcami 1/ až 7/ a\nžalovaným.\n4. Žalobcovia 1/ až 4/ vo vyjadrení k dovolaniu žalovaného toto navrhli zamietnuť ako nedôvodné,\nuplatniac si náhradu trov dovolacieho konania. Stotožnili sa s právnym posúdením odvolacieho súdu\nv otázke vznesenej námietky premlčania, nepovažovali za preukázané ani dovolateľkou namietané\nprocesné vady.\n5. Žalobcovia 5/ až 7/ sa k dovolaniu žalovanej písomne nevyjadrili.\n6. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 9C príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35\nCSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v\nneprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§\n443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú\nsplnené podmienky podľa § 429 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) v rámci dovolacieho\nprieskumu dospel k záveru, že rozhodujúcou právnou otázkou, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie\nodvolacieho súdu je otázka namietaného nesprávneho právneho posúdenia (§ 421 ods. 1 CSP), akú\nprávnu úpravu je potrebné aplikovať v prípadoch posúdenia (začiatku) plynutia premlčacej doby pri\nnárokoch na náhradu nemajetkovej ujmy pozostalých po obetiach dopravných nehôd podľa § 13 ods.\n2 Občianskeho zákonníka uplatnených vo vzťahu k poisťovateľovi zodpovednosti za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorového vozidla, ktorá v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu nie je riešená jednotne,\na preto uznesením z 22. októbra 2025 sp. zn. 9Cdo/93/2024 vec postúpil na prejednanie a rozhodnutie\nveľkému senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „veľký\nsenát“).\n7. Podľa § 48 ods. 1 a ods. 3 veta prvá CSP ak senát najvyššieho súdu pri svojom rozhodovaní dospeje k\nprávnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí iného senátu\nnajvyššieho súdu, postúpi vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu. V uznesení o postúpení\nveci odôvodní svoj odlišný právny názor. Právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu je pre\nsenáty najvyššieho súdu záväzný.\n8. Veľký senát si po postúpení veci senátom 9C v súlade s § 48 ods. 4 CSP vyžiadal stanoviská ministra\nspravodlivosti Slovenskej republiky, generálneho prokurátora Slovenskej republiky, Právnickej fakulty\n\nUniverzity Komenského v Bratislave, Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, Právnickej fakulty\nUniverzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej\nBystrici.\n9. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky vo svojom stanovisku zaujal názor, že priamy nárok\npoškodeného na náhradu škody voči poisťovateľovi priznaný podľa § 15 ZoPZP nemá povahu nároku na\nplnenie z poistenia, a teda sa na začatie plynutia premlčacej doby takéhoto nároku nemôže vzťahovať\nprávna úprava podľa § 104 OZ. Rovnaký záver vyplýva z odbornej literatúry, ako aj z rozhodnutia\ndovolacieho súdu sp.zn. 4Obdo/2/2021. Premlčanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13\nods. 2 OZ vzniknutej usmrtením blízkej osoby, ako nároku hradeného z povinného zmluvného poistenia,\nsa posudzuje podľa § 106 OZ tak, ako to predpokladá § 15 ods. 3 ZoPZP, podporne poukazujúc na\nrozhodnutie dovolacieho súdu sp.zn. 4Obdo/2/2021 (R 37/2022).\n10. Generálny prokurátor Slovenskej republiky sa vo svojom stanovisku stotožnil s názorom\npostupujúceho senátu, že ustanovenie § 104 OZ sa neaplikuje, ak ide o právo na náhradu škody\n(nemajetkovej ujmy) uplatňované žalobou poškodeného proti poisťovni, ktorá zodpovednosť škodcu\npoistila. Tento výklad zodpovedá väčšinovej praxi dovolacieho súdu. Záväzok poisťovne z poistenia\nzodpovednosti za škodu má charakter akcesorického záväzku, trvá, len ak existuje pohľadávka\npoškodeného na náhradu škody voči poistenému (škodcovi). Ak pohľadávku na náhradu škody splní\npoškodenému poistený (škodca), záväzok poisťovne z poistnej zmluvy (z poistnej udalosti) zaniká.\nUstanovenie § 104 OZ sa neaplikuje na premlčanie práva na náhradu škody (nemajetkovej ujmy), ale\naplikuje sa na premlčanie práva z poistnej zmluvy. Aj keď poškodený žaluje poisťovňu vo vlastnom mene,\nide o poddlžnícku žalobu, kde je právnym dôvodom žaloby pohľadávka z poistnej zmluvy (z poistnej\nudalosti). Premlčanie pohľadávky z poistnej zmluvy môže byť preto relevantné, aj keď je žalobcom\npoškodený.\n11. Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta v stanovisku uviedla, že v prípade nároku\nna náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch alebo nároku na náhradu škody uplatnených poškodeným\npriamo voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 ZoPZP sa neuplatní ustanovenie § 104 OZ a premlčacia\ndoba nezačína plynúť rok po poistnej udalosti, ale začína plynúť rovnako ako voči priamemu škodcovi/\nosobe zodpovednej za škodu. Tento záver vyplýva z gramatického ako aj logického výkladu ustanovenia\n§ 15 ods. 2 ZoPZP. K rovnakému záveru vo svojom stanovisku dospela aj Právnická fakulta Trnavskej\nuniverzity v Trnave, zdôrazniac tiež potrebu rozlíšenia vzťahu medzi poistníkom a poisťovateľom\nzaloženého poistnou zmluvou, z ktorého vyplýva právo na poistné plnenie, a vzťahu medzi poškodeným\na poisťovateľom, ktorého základ je v § 15 ZoPZP, podľa ktorého má poškodený priamy nárok voči\npoisťovateľovi, nejde však o právo na poistné plnenie.\n12. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Právnická fakulta, sa vo svojom stanovisku stotožnila\ns názorom postupujúceho senátu, zohľadniac dikciu § 15 ods. 2 ZoPZP. Dané ustanovenie v poznámke\nč. 22 priamo odkazuje na právnu úpravu premlčania náhrady škody podľa § 106 OZ. Z dikcie „rovnaká\núprava“ je potrebné dedukovať, že uvedené dopadá nielen na dĺžku premlčacej doby, ale aj na začiatok\njej plynutia, čo vylučuje aplikáciu § 104 OZ. Zohľadňujúc nielen gramatický ale aj teleologický výklad\ndanej právnej normy, pri uplatnení nároku na náhradu inej ujmy voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 2\nZoPZP sa dĺžka a začiatok premlčacej doby spravuje § 101 OZ.\n13. Právnická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici sa vo svojom stanovisku priklonila\nk takému výkladu, podľa ktorého pri nároku pozostalých na náhradu nemajetkovej ujmy uplatnenom\nvoči poisťovni z povinného zmluvného poistenia sa použije premlčacia lehota podľa § 104 OZ, keďže\nide o právo poškodeného na poistné plnenie (právo na plnenie z poistenia) podľa § 15 ZoPZP.\nPoisťovňa plní nie „za škodcu“ ale z poistného vzťahu, pričom § 15 ZoPZP zakladá samostatné\nprávo poškodeného voči poisťovni, ktoré má povahu práva na poistné plnenie. Teleologický výklad\npovinného zmluvného poistenia vychádza z toho, že účelom poistenia nie je ochrana majetku poisťovne\nale odškodnenie poškodených, zohľadňujúc pritom aj európske štandardy ochrany obetí. Podporne\nmožno poukázať aj na judikatúru ESĽP (Pine Valley Developments v. Írsko, Zvolský a Zvolská v. ČR,\nStanev v. Bulharsko, Andelković v. Srbsko), ktorá zdôrazňuje preferenciu materiálnej ochrany práv pred\nformalizmom. Lehota podľa § 104 OZ je primeranejšia povahe nárokov pozostalých, ktorí spravidla nie sú\nschopní bezprostredne po úmrtí zhromaždiť dokumentáciu a podať žalobu, pri pozostalých smrť blízkej\nosoby predstavuje extrémnu psychickú záťaž, trestné konanie trvá často 1-2 roky, znalecké posudky sú\n\nhotové neskoro, striktná 3-ročná lehota podľa § 101 OZ je neprimerane tvrdá a v praxi vedie k odopretiu\nprístupu k súdu.\n14. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n15. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n16. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n17. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n18. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\nDovolanie podľa § 420 písm. f) CSP\n19. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a\nzáruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné,\nzákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom\nsa uplatnia všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných\nprincípov. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie)\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou\npráva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa\nku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť\nrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n20. So zreteľom na uvedené veľký senát pristúpil najskôr k posúdeniu opodstatnenosti argumentácie\ndovolateľky, že procesne nesprávnym postupom súdov bolo zasiahnuté do jej práva na spravodlivý\nproces.\n21. Dovolateľka prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP a porušenie práva na spravodlivý\nproces videla v tom, že rozhodnutie odvolacieho súdu je prekvapivé. Odvolací súd podľa nej postupoval\nv rozpore s ust. § 382 CSP a bez zmeny skutkového stavu a vykonaného dokazovania založil svoje\nrozhodnutie na aplikácii § 104 OZ, ktoré v dovtedajšom priebehu konania nebolo pri rozhodovaní vo\nveci použité.\n\n22. Dovolací súd konštantne pripomína, že z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP\nnie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle\ntohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade\nskutočne došlo. Dovolací súd preto cez prizmu v dovolaní uplatnených dovolacích námietok skúmal, či\ndošlo k namietanej procesnej vade; túto v procesnom postupe odvolacieho súdu nezistil.\n23. Účelom ust § 382 CSP je predchádzať vydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí, t.j. takých, v\nktorých sa odvolací súd v rozhodujúcich okolnostiach odklonil od rozhodnutia súdu prvej inštancie.\nPredmetné ustanovenie vychádza z princípu predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, ktorý je považovaný\nza komponent princípu právneho štátu, osobitne princípu právnej istoty.\n24. Postup odvolacieho súdu podľa ustanovenia § 382 CSP sa týka výlučne hmotnoprávneho posúdenia\nuplatneného nároku. Uvedené znamená, že prichádza do úvahy v prípade, ak odvolací súd dospeje\nk záveru, že žalovaný nárok treba posúdiť podľa iného právneho predpisu, ako ho posúdil súd prvej\ninštancie, alebo síce podľa toho istého právneho predpisu, ako ho posúdil súd prvej inštancie, ale podľa\niného ustanovenia (iného paragrafu alebo iného jeho odseku). Zároveň musí byť \"nové\" ustanovenie\nprávneho predpisu pre vec rozhodujúce. Výklad toho, kedy nejde o \"nové\" ustanovenie právneho\npredpisu, poskytol najvyšší súd už v uznesení z 26. februára 2019, sp. zn. 3Obdo/1/2019 publikovanom\nako judikát v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2020\npod R 48/2020.\n25. O tzv. prekvapivé rozhodnutie ide (o.i.) vtedy, ak odvolací súd nepostupoval v zmysle ustanovenia §\n382 CSP, a zároveň pri svojom rozhodovaní použil ako rozhodujúce zákonné ustanovenie, ktoré v konaní\npred súdom prvej inštancie nebolo použité, a ktorého aplikácie sa v priebehu sporu strany nedomáhali,\na to ani v priebehu odvolacieho konania.\n26. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 1. apríla 2020 sp. zn. III. ÚS 52/2019\nzverejnenom v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 12/2020\nprekvapivosť rozhodnutia inštančne nadriadeného súdu môže spočívať v aplikácii právnej normy, ktorá\ndosiaľ v konaní nebola použitá sporovými stranami ani súdom, alebo v zmene právneho názoru súdu\nvyvolanej dôkazom vykonaným alebo skutočnosťou zistenou až v odvolacom konaní, ku ktorým sa\núčastník nemal možnosť vyjadriť.\n27. V posudzovanej veci odvolací súd svoje zmeňujúce rozhodnutie založil na závere, že pri\nnezmenenom skutkovom stave odlišne právne posúdil otázku vznesenej námietky premlčania a\naplikáciou § 104 OZ dospel k záveru, že žalovanou vznesená námietka premlčania je nedôvodná. Z\nodôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj z celého priebehu konania už pred súdom prvej\ninštancie, je jednoznačne zrejmé, že predmetom právnej argumentácie sporových strán ako aj právneho\nposúdenia prvoinštančného súdu bola aj aplikácia § 104 OZ (por. body 19, 21, 22, 24, 28 odôvodnenia\nrozsudku súdu prvej inštancie).\n28. Odvolací súd v danej veci založil svoje rozhodnutie na aplikovaní rovnakých zákonných ustanovení\nako súd prvej inštancie vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, preto\nrozhodnutie odvolacieho súdu nemohlo byť pre dovolateľov z tohto hľadiska prekvapivé (porov. R\n33/2011). Nemožno preto prisvedčiť dovolacej argumentácii dovolateľky, že by rozhodnutie odvolacieho\nsúdu vychádzalo z aplikácie právnej normy (§ 104 OZ), ktorá dosiaľ v konaní nebola použitá sporovými\nstranami ani súdom. Skutočnosť, že odvolací súd po aplikácii ustanovení právnej normy, ktorú na\nvec aplikoval už súd prvej inštancie, posúdil vec po právnej stránke odlišne od predstáv dovolateľky,\nnezakladá vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP. Z práva na spravodlivý súdny proces totiž pre procesnú\nstranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami,\npreberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov či rozhodol v súlade\ns jej voľou a požiadavkami.\n29. Dovolateľka ďalej vo vzťahu k možnému odklonu od kasačnej záväznosti rozhodnutia nadriadeného\nsúdu namietala to, že tento je podmienený neskoršou zmenou rozhodovacej praxe, pričom v súdenej\nveci zrušujúce rozhodnutie dovolacieho súdu bolo vydané dňa 30. 11. 2022, t. j. až po rozhodnutí\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/252/2021 z 31. 03. 2022.\n\n30. Dovolací súd vo vzťahu k tejto námietke konštatuje, že odvolací súd postupoval procesne správne,\nkeď po zrušení veci dovolacím súdom, zohľadniac závery aktuálnej rozhodovacej praxe vyšších súdnych\nautorít, dospel k záveru, že v tejto došlo k podstatnej zmene v súvislosti s posúdením začatia plynutia\npremlčacej doby pri nárokoch pozostalých na náhradu nemajetkovej ujmy, so záverom, že v tejto veci\nnemožno rešpektovať záver dovolacieho súdu naznačený v zrušujúcom uznesení o začatí plynutia\npremlčacej doby. To, že takýto postup je súladný s ustanoveniami CSP, vyplýva aj z komentára k CSP,\npodľa ktorého odklon od kasačného právneho názoru môže byť ovplyvnený aj podstatnou zmenou\nrozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít po rozhodnutí odvolacieho súdu. V tejto súvislosti\nvyslovil ústavný súd záver o relatívnosti kasačnej viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu v\nprípade, keď odvolací súd svoj právny názor oprel o závery rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré bolo\nnásledne zrušené ústavným súdom. Akýkoľvek odklon od záväzného právneho názoru vysloveného\nodvolacím súdom je nevyhnutné dôkladne odôvodniť (analógia s § 220 ods. 3). Jeho bezdôvodné\nnerešpektovanie môže byť posudzované ako svojvôľa so všetkými právnymi následkami.“ (DUDITŠ,\nLadislav. § 391 [Postup po zrušení rozhodnutia]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ,\nJana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný sporový\nporiadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1478, marg. č. 2.) K uvedenej otázke zaujal postoj aj\nÚstavný súd SR, ktorý vyslovil, že v konaní pred súdom prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom\nje ústavne udržateľným taký postup, v dôsledku ktorého precedenčná záväznosť neskorších rozhodnutí\npredstavujúcich novovytvorenú ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít predchádza\nkonkrétnej kasačnej viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle § 391 ods. 2 Civilného\nsporového poriadku. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 232/2022 z 3. mája\n2022).\n31. Ak aj dovolateľka poukazuje na to, že zrušujúce rozhodnutie dovolacieho súdu sp. zn. 9Cdo/13/2022\nbolo vydané dňa 30. 11. 2022, t. j. až po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/252/2021 z 31.\n03. 2022, dovolací súd považuje za podstatné, že zmena ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu nenastala len v dôsledku vydania samotného rozhodnutia sp. zn. 7Cdo/252/2021, ale najmä\nv dôsledku toho, že toto rozhodnutie bolo následne občianskoprávnym kolégiom dovolacieho súdu\nprijaté a publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 2/2022 ako judikát R 3/2022,\nna ktoré nadviazala nasledujúca rozhodovacia prax dovolacieho súdu, tvorená rozhodnutiami sp. zn.\n1Cdo/218/2021 a 1Cdo/113/2022 z 27. 06. 2023, sp. zn. 7Cdo/227/2021 z 30. 03. 2023, sp. zn.\n7Cdo/23/2022 z 27. 04. 2023, sp. zn. 7Cdo/196/2022 z 20. 03. 2024.\n32. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP\nv posudzovanom prípade nezistil, a preto je dovolanie v tejto časti procesne neprípustné.\n33. Pokiaľ dovolateľka považovala za nesprávny procesný postup a nadbytočný výrok I. rozsudku\nodvolacieho súdu o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie v prevyšujúcej zamietavej časti, v tejto časti\nide o rozhodnutie v prospech dovolateľky (potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej\nžalobu žalobcov proti žalovanej zamietol), preto v tejto časti dovolateľka nie je oprávnenou osobou\nna podanie dovolania, nakoľko dovolanie je možné podať len proti rozhodnutiu, resp. jeho časti, ktoré\nsú v neprospech dovolateľa (§ 424 CSP). V tejto časti preto bolo potrebné dovolanie dovolateľky ako\ndovolanie podané neoprávnenou osobou podľa § 447 písm. b) CSP odmietnuť.\n34. Vo vzťahu k námietke dovolateľky proti výrokom o trovách konania dovolací súd konštatuje, že týmto\nuznesením sa zrušuje napadnutý rozsudok odvolacieho súdu aj vo výrokoch o náhrade trov konania,\npreto by bolo nadbytočným zaoberať sa uvedenou námietkou.\n35. Keďže konanie vadou podľa § 420 písm. f) CSP postihnuté nebolo, dovolací súd pristúpil k posúdeniu\ndovolania z hľadiska dovolateľkou namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím\nsúdom v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP.\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP\n36. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\n\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n37. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n38. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné\ncharakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení\nzaložil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Relevanciu podľa citovaného ustanovenia má len právna (nie\nskutková) otázka, na ktorej spočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu. Musí ísť pritom o takú právnu\notázku, ktorá bola podľa názoru dovolateľa odvolacím súdom vyriešená nesprávne (porovnaj § 432 ods.\n2 CSP) a pri ktorej - s prihliadnutím na individuálne okolnosti prípadu - zároveň platí, že ak by bola\nvyriešená správne, súdy by nevyhnutne rozhodli inak, pre dovolateľa priaznivejším spôsobom.\n39. Dovolateľka formulovala právnu otázku, od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie vo veci, a\nktorá je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu posudzovaná rozdielne, a to, akú právnu úpravu\nje potrebné aplikovať v prípadoch posúdenia (začiatku) plynutia premlčacej doby pri nárokoch na\nnáhradu nemajetkovej ujmy pozostalých po obetiach dopravných nehôd podľa § 13 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka uplatnených vo vzťahu k poisťovateľovi zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorového vozidla. Konkrétne potom, či premlčacia doba začína plynúť rovnako ako v prípade\npriameho škodcu/osoby zodpovednej za škodu dňom nasledujúcim po zásahu alebo rok po poistnej\nudalosti.\n40. Rozdielna rozhodovacia prax dovolacieho súdu v tejto otázke vyplýva z viacerých jeho rozhodnutí.\nPodľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/18/2016 zo dňa 22. 06. 2016\npočiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby v prípade náhrady za spôsobenú nemateriálnu\nujmu je podľa § 101 Občianskeho zákonníka viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu\nobjektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína\nplynúť dňom nasledujúcom po dni, kedy k takému zásahu došlo. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/102/2017 zo dňa 23. 04. 2020 (publikovaného v zbierke stanovísk\nnajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod poradovým číslom 35 - R 35/2020),\nna premlčanie nároku na náhradu škody, i na premlčanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy platí\nrovnaká právna úprava vo vzťahu k osobe, ktorá škodu spôsobila (škodcovi) i vo vzťahu k poisťovateľovi\n(poisťovni) tejto osoby a to v tom smere, že vo vzťahu k obidvom subjektom sa aplikuje právna úprava\npremlčania vyplývajúca z ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka (ktorá má charakter lex generalis),\npodľa ktorej sa toto právo premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, pretože právo na náhradu\nnemajetkovej ujmy v peniazoch je právom majetkovej povahy.\n41. Rovnaký právny záver obsahujú aj nasledovné rozhodnutia dovolacieho súdu: uznesenie sp. zn.\n4Cdo/146/2020 zo dňa 21. 10. 2020, uznesenie sp. zn. 9Cdo/13/2022 zo dňa 30.11.2022, uznesenie\nsp. zn. 5Obdo/32/2021 zo dňa 16. 08. 2022, uznesenie sp. zn. 7Cdo/29/2021 zo dňa 31.01.2023, ako\naj uznesenie sp. zn. 4Obdo/2/2021 zo dňa 29. 04. 2022 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2022, pod poradovým číslom 37 (R 37/2022) V\npredmetnom konaní bol predmetom posúdenia uplatnený nárok poisteného (škodcu) voči poisťovateľovi,\nkeď samotný poistený bol v inom právoplatne skončenom konaní povinný nahradiť poškodenému\nnemajetkovú ujmu ako pozostalému príbuznému obeti dopravnej nehody, ktorú poisťovateľ (za\npoisteného) poškodenému neuhradil. Aj keď predmetom konania nebol nárok poškodeného na náhradu\nnemajetkovej ujmy voči poisťovateľovi zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového\nvozidla, v ňom vyslovené závery dovolacieho súdu sa týkali aj otázky plynutia premlčacej doby ohľadom\n(priameho) nároku poškodeného vo vzťahu k poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. v\nplatnom znení. Dovolací súd svoje právne posúdenie týkajúce sa plynutia premlčacej doby formuloval\ntakto: V prípade, že si poškodený uplatní priamo nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou\nmotorového vozidla voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení,\nprípadné premlčanie tohto nároku sa posudzuje podľa rovnakej právnej úpravy ako platí na premlčanie\nnároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila, t.j. premlčanie priameho nároku poškodeného na náhradu\nškody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zákona o\n\npovinnom zmluvnom poistení, ako aj nároku na náhradu škody voči zodpovedajúcemu škodcovi podľa\n§ 427 OZ sa posudzuje podľa ustanovení o behu premlčacej lehoty pri náhrade škody upravenej v\nObčianskom zákonníku, teda podľa § 106 OZ (na ktoré ustanovenie odkazuje zákonná poznámka č. 22\npri § 15 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení). Z § 15 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom\npoistení (a poznámky k nemu) teda jednoznačne vyplýva, že na premlčanie nároku poškodeného voči\npoisťovateľovi sa neaplikuje § 104 OZ. Nárok poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou\nmotorového vozidla voči poisťovateľovi a nárok na náhradu tejto škody voči škodcovi sa však premlčujú\nsamostatne.\n42. Opačný právny názor je obsiahnutý v uznesení dovolacieho súdu sp. zn. 7Cdo/252/2021 zo dňa\n31. 03. 2022, publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky č. 2/2022, pod poradovým číslom 3, ktorého právna veta znie: „Právo na náhradu nemajetkovej\nujmy zásahom do súkromného a rodinného života (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka) vzniknutej\nusmrtením blízkej osoby pri dopravnej nehode motorovým vozidlom je nárokom hradeným z povinného\nzmluvného poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Premlčacia doba na jeho uplatnenie začína plynúť\nrok po poistnej udalosti (§ 104 Občianskeho zákonníka)“. Na toto rozhodnutie nadviazala nasledujúca\nrozhodovacia prax dovolacieho súdu, tvorená rozhodnutiami sp. zn. 9Cdo/181/2020 z 28. 07. 2022, sp.\nzn. 4Cdo/201/2020 z 30. 11. 2022, sp. zn. 1Cdo/218/2021 a 1Cdo/113/2022 z 27. 06. 2023, sp. zn.\n7Cdo/227/2021 z 30. 03. 2023, sp. zn. 7Cdo/23/2022 z 27. 04. 2023, sp. zn. 7Cdo/196/2022 z 20. 03.\n2024.\n43. Podľa § 101 OZ: „Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná\na plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.“\n44. Podľa § 104 OZ: „Pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej\nudalosti.“\n45. Podľa § 106 ods. 1 OZ: „Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený\ndozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.“\n46. Podľa § 106 ods. 2 OZ: „Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o\nškodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to\nneplatí, ak ide o škodu na zdraví.“\n47. Podľa § 822 OZ: „Z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej\nudalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.“\n48. Podľa § 823 OZ: „Náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti\npoistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.“\n49. Podľa § 15 ods. 1 ZoPZP v znení účinnom do 31. 07. 2024: „Náhradu škody uhrádza\npoisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti\npoisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.“\n50. Podľa § 15 ods. 2 ZoPZP v znení účinnom do 31. 07. 2024: „Na premlčanie nároku na náhradu škody\nproti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.“\n51. Podľa § 15 ods. 1 ZoPZP v znení účinnom od 01. 08. 2024: „Náhradu škody vrátane inej ujmy\nuhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody\nvrátane inej ujmy priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať; ak ide o škodu vrátane\ninej ujmy spôsobenú motorovým vozidlom jazdnej súpravy tvorenej ťažným vozidlom a prípojným\nvozidlom, poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy priamo voči\npoisťovateľovi, ktorý poistil prípojné vozidlo, ak ťažné vozidlo nie je možné identifikovať.“\n52. Podľa § 15 ods. 2 ZoPZP v znení účinnom od 01. 08. 2024: „Poistený má právo, aby mu poisťovateľ\nnahradil vyplatenú sumu náhrady škody vrátane inej ujmy poškodenému v rozsahu, v akom by bol\npoisťovateľ povinný vyplatiť poistné plnenie poškodenému.“\n\n53. Podľa § 15 ods. 3 ZoPZP v znení účinnom od 01. 08. 2024: „Na premlčanie nároku na náhradu\nškody vrátane inej ujmy proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe,\nktorá škodu vrátane inej ujmy spôsobila.“\n54. Podľa čl. 2 ods. 2 CSP právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho\nspor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej\nustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude\nrozhodnutý spravodlivo.\n55. Vo všeobecnosti, z ustanovenia § 822 OZ vyplýva, že pri poistení zodpovednosti za škodu poistiteľ v\nprípade poistnej udalosti nahradí za poisteného škodu, za ktorú poistený zodpovedá škodcovi. Poistiteľ\nteda podľa poistných podmienok preberá za poisteného povinnosť nahradiť poškodenému škodu. Podľa\n§ 823 OZ platí všeobecná zásada, že náhradu platí poistiteľ poškodenému. Zaplatením náhrady škody za\npoisteného sa poistiteľ nestáva zodpovednostným subjektom namiesto poisteného, ani nejde o prevzatie\ndlžoby poisteného voči poškodenému, ktorá mu vznikla zo zodpovednosti za škodu. Dôsledkom tejto\nskutočnosti je, že poškodený nemá priame právo na plnenie proti poisťovateľovi. Poškodený musí svoje\nprávo na náhradu škody uplatniť voči tomu, kto za škodu zodpovedá, t.j. voči poistenému. Poistiteľ potom\nplní poškodenému namiesto poisteného. Iba výnimočne má poškodený priame právo na náhradu škody\nvoči poistiteľovi, a to vtedy, ak tak ustanovujú osobitné predpisy. Takýmto osobitným predpisom je napr.\nzákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorového vozidla, ktorého aplikácia je rozhodujúca pre posúdenie prejednávaného sporu.\n56. Na rozdiel od všeobecnej úpravy poistenia, z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má poistený právo, aby náhradu škody spôsobenú\nprevádzkou motorového vozidla hradil poisťovateľ priamo poškodenému (§ 4 a § 15 ods. 1 ZoPZP),\npričom poškodený má nárok (na rozdiel od úpravy v § 823 OZ, ktorá však na možnú osobitnú úpravu\nodkazuje) uplatniť si právo na jej náhradu priamo voči poisťovateľovi (§ 15 ods. 1, veta druhá ZoPZP).\nPoškodený pri škode spôsobenej mu prevádzkou motorového vozidla tak má právo uplatniť si jej\nnáhradu voči zodpovednému subjektu - škodcovi (§ 420, resp. § 427 a nasl. OZ), ale aj priamo voči\npoisťovateľovi (§ 15 ods. 1 ZoPZP). Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že poškodený má možnosť voľby,\nči si uplatní nárok na náhradu škody spôsobenej mu prevádzkou motorového vozidla iba voči škodcovi, či\npriamo voči poisťovateľovi z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti škodcu za škodu spôsobenú\nmotorovým vozidlom alebo si svoj nárok uplatní voči obom týmto subjektom súčasne. Plnenie na náhradu\nškody mu však patrí len jedenkrát, teda plnenie jedného z týchto subjektov (poisťovateľ, poistený/škodca)\nspôsobuje zánik nároku na náhradu škody poškodeného voči druhému subjektu (solučné účinky plnenia\nposkytnutého poškodenému jedným z týchto povinných subjektov vo vzťahu k povinnosti druhého\npovinného subjektu plniť poškodenému).\n57. Vzťahy medzi škodcom, poškodeným a poisťovateľom navzájom je potrebné rozlišovať. Zatiaľ čo\nvzťah poškodeného a škodcu je vzťahom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového\nvozidla (vyplývajúci z § 427 a nasl. OZ), tak vzťah medzi poisťovateľom a poisteným škodcom je\nvzťahom z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom (ZoPZP). Tento vzťah\nmedzi poisťovateľom a poisteným škodcom je určený a vzájomné plnenie je limitované zákonnými i\nzmluvnými poistnými podmienkami, ktoré upravujú napr. do akých limitov je poisťovateľ povinný a komu\nplniť pri nastaní náhodnej poistnej udalosti, prípadne v akých prípadoch a do akého rozsahu si môže, ak\nza poisteného škodu nahradí, uplatniť poisťovateľ regresný nárok voči poistenému škodcovi a pod. Vzťah\npoškodeného a poisťovateľa škodcu je vzťahom špecifickým vyplývajúcim zo záväzku poisťovateľa z\npoistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla voči poistenému škodcovi\nplniť náhradu škody priamo poškodenému, pričom poškodenému osobitný zákon o povinnom zmluvnom\npoistení dáva i priamy nárok voči poisťovateľovi na plnenie, ktorým mu bude táto škoda nahradená\n(v § 15 ods. 1). Povinnosť poisťovateľa plniť poistné plnenie priamo poškodenému je teda záväzkom\npoisťovateľa voči poistenému (škodcovi) vyplývajúci z ich zmluvného poistného vzťahu (§ 823 OZ; § 4\na § 15 ods. 1 veta prvá zákona o povinnom zmluvnom poistení), teda plní poškodenému aj keď si tento\npriamo náhradu škody voči nemu neuplatní. Táto povinnosť mu vyplýva z poistnej zmluvy uzavretej so\nzodpovedným škodcom ako poisteným, resp. zo zákona o povinnom zmluvnom poistení.\n\n58. Ustanovenie § 15 ZoPZP je výsledkom transpozície čl. 3 smernice 2000/26/ES do zákona č.\n381/2001 Z. z. Podľa bodu 30. odôvodnenia smernice 2009/103/ES „právo uplatniť nárok na náhradu\nškody priamo voči poisťovacej spoločnosti je pre ochranu poškodeného pri každej nehode motorového\nvozidla veľmi dôležité. S cieľom uľahčiť účinnú a rýchlu likvidáciu škody a do maximálnej možnej miery\nsa vyhnúť nákladným súdnym konaniam by sa právo priameho konania voči poisťovacej spoločnosti\nposkytujúcej krytie osobe zodpovednej za spôsobenie škody malo stanoviť pre poškodených pri každej\nnehode motorového vozidla.“ Dôvodová správa k § 15 ZoPZP: „Na rozdiel od doterajšej úpravy,\nktorá počíta s priamym nárokom poškodeného proti poistiteľovi len v štyroch špecifických prípadoch,\nustanovenie § 15 ods. 1 ZoPZP počíta s tým, že poškodený bude mať všeobecný priamy nárok na\nnáhradu škody proti zodpovednostnému poistiteľovi (action direct). Táto úprava, ktorú poznajú všetky\nobdobné právne úpravy v Európe, vychádza zo štrasburského dohovoru z roku 1959. Zvýšená ochrana\npoškodeného si vyžaduje, aby právo na náhradu škody bolo garantované aj vtedy, ak poistený porušil\npoistnú zmluvu takým spôsobom, že by poistiteľ vo vzťahu k nemu síce mohol odmietnuť plnenie z\npoistenia zodpovednosti, ale nemôže tak urobiť vo vzťahu k poškodenému.“\n59. Vzhľadom na rozdielnu rozhodovaciu prax posudzovania právnej otázky začiatku plynutia premlčacej\ndoby pri nárokoch na náhradu nemajetkovej ujmy pozostalých po obetiach dopravných nehôd podľa § 13\nods. 2 OZ uplatnených podľa § 15 ods. 1 ZoPZP priamo poškodeným proti poisťovateľovi zodpovednosti\nza škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, bolo úlohou veľkého senátu občianskoprávneho\nkolégia zaujať záväzný právny názor k tejto otázke.\n60. Prvý právny názor spočíva na závere, že v prípade nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v\npeniazoch uplatnených poškodeným priamo voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 ZoPZP, nezačína\nplynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti podľa § 104 OZ, ale v súlade s § 15 ods. 2 ZoPZP\npremlčacia doba začína plynúť už deň po vzniku nemajetkovej ujmy podľa § 101 OZ. Priamy nárok\npoškodeného na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch alebo na náhradu škody voči poisťovateľovi\nuplatňovaný podľa § 15 ZoPZP nemá povahu nároku poistníka (poisteného) na poistné plnenie voči\npoisťovateľovi, preto sa na začiatok plynutia premlčacej doby takéhoto nároku nevzťahuje právna úprava\npodľa § 104 OZ.\n61. Tento záver vychádza z gramatického aj logického výkladu ustanovenia § 15 ods. 2 ZoPZP v\nznení účinnom do 31. 07. 2024, ktorý bezpochyby odkazuje na celú úpravu ôsmej hlavy (§ 100 a\nnasl. OZ), upravujúcej premlčanie. Z citovaného ustanovenia zároveň vyplýva, že kritériom určenia\nrežimu premlčania priameho nároku poškodeného voči poisťovateľovi je právna úprava premlčania\nnároku poškodeného voči škodcovi. Je pritom zrejmé, že na premlčanie nároku poškodeného voči\nškodcovi sa neaplikuje § 104 OZ (nakoľko medzi poškodeným a poisteným nie je poistný vzťah). Nárok\nupravený v § 15 ods. 1 ZoPZP predstavuje osobitné právo na plnenie založené všeobecne záväzným\nprávnym predpisom, z dôvodu ktorého nejde o plnenie z poistenia. Ak teda platí, že pre určenie režimu\npremlčania priameho nároku poškodeného voči poisťovateľovi sa uplatňuje úprava premlčania nároku\npoškodeného na náhradu nemajetkovej ujmy voči škodcovi, je legitímne usudzovať, že na premlčanie\npriameho nároku poškodeného voči poisťovateľovi podľa § 15 ZoPZP sa nemôže aplikovať § 104 OZ\n(viď R 35/2020). Dôležitým aspektom je sledovaný účel ustanovenia § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.\nz., ktorým bolo stanoviť rovnaký režim premlčania nároku osoby poškodenej prevádzkou motorového\nvozidla na náhradu škody/nemajetkovej ujmy, a to bez ohľadu na to, či si ju uplatní voči škodcovi alebo\njeho poisťovateľovi.\n62. Druhý právny názor spočíva na závere, že v prípade nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v\npeniazoch uplatnených poškodeným priamo voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 ZoPZP začína plynúť\npremlčacia doba za rok po poistnej udalosti (§ 104 OZ). Argumentácia podporujúca tento názor akcentuje\nto, že pri uplatnení priameho nároku voči poisťovateľovi v skutočnosti ide o právo poškodeného na\npoistné plnenie (právo na plnenie z poistenia) podľa § 15 ZoPZP. Poisťovňa plní nie „za škodcu“ ale\nz poistného vzťahu, pričom § 15 ZoPZP zakladá samostatné právo poškodeného voči poisťovni, ktoré\nmá povahu práva na poistné plnenie. Teleologický výklad povinného zmluvného poistenia vychádza z\ntoho, že účelom poistenia nie je ochrana majetku poisťovne ale odškodnenie poškodených, zohľadňujúc\npritom aj európske štandardy ochrany obetí. Podporne možno poukázať aj na judikatúru ESĽP (Pine\nValley Developments v. Írsko, Zvolský a Zvolská v. ČR, Stanev v. Bulharsko, Andelković v. Srbsko),\nktorá zdôrazňuje preferenciu materiálnej ochrany práv pred formalizmom. Premlčacia doba podľa §\n104 OZ je primeranejšia povahe nárokov pozostalých, ktorí spravidla nie sú schopní bezprostredne po\n\númrtí blízkej osoby zhromaždiť potrebnú dokumentáciu a podať žalobu. Pre pozostalých smrť blízkej\nosoby predstavuje zväčša extrémnu psychickú záťaž, pričom je dôvodné zohľadniť aj trvanie prípadného\ntrestného konania voči škodcovi, ktoré môže trvať aj viac ako 1 rok. Poškodený si síce môže uplatniť\nnárok na náhradu nemajetkovej ujmy proti škodcovi v trestnom konaní, čím dosiahne spočívanie plynutia\npremlčacej doby (§ 112 OZ), to však len vo vzťahu k škodcovi a nie aj vo vzťahu k poisťovateľovi (R\n35/2020). Z vyššie uvedených hľadísk sa preto aplikácia striktnej 3-ročnej premlčacej doby podľa § 101\nOZ môže javiť ako neprimerane tvrdá a v praxi môže viesť k odopretiu prístupu k súdu (zamietnutím\nžaloby pre dôvodne uplatnenú námietku premlčania).\n63. Podporne možno poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 29.11.2017 sp. zn. 25 Cdo\n564/2017, ktorý argumentoval takto: „Právo poškozeného na plnění vůči pojistiteli škůdce je originárním\nprávem založeným zvláštními právními předpisy, které - byť je odvozeno od právního vztahu mezi\npojistitelem a pojištěným škůdcem - nemá povahu nároku na náhradu škody. Pojistitel se nestává osobou\nodpovědnou za škodu namísto škůdce a plnění pojistitele poskytnuté poškozenému není plněním z titulu\njeho odpovědnosti za škodu, nýbrž pojistným plněním (srov. např. rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 12.\n12. 2007, sp. zn. 25 Cdo 113/2006, uveřejněný pod č. 93/2008 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek,\nnebo rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 28. 11. 2012, sp. zn 32 Cdo 4765/2010).“\n64. Judikatúra Najvyššieho súdu SR k rozhodujúcej otázke premlčania sa, ako už bolo uvedené vyššie,\ntiež vyvíjala. Najvyšší súd v judikáte R 35/2020 dospel k záveru, že na premlčanie nároku na náhradu\nškody, i na premlčanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy platí rovnaká právna úprava vo vzťahu\nk osobe, ktorá škodu spôsobila (škodcovi) i vo vzťahu k poisťovateľovi (poisťovni) tejto osoby a to\nv tom smere, že vo vzťahu k obidvom subjektom sa aplikuje právna úprava premlčania vyplývajúca\nz ustanovenia § 101 OZ (ktorá má charakter lex generalis), podľa ktorej sa toto právo premlčuje vo\nvšeobecnej trojročnej premlčacej dobe, pretože právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je\nprávom majetkovej povahy. Iný právny záver je vyjadrený v judikáte R 3/2022, podľa ktorého právo na\nnáhradu nemajetkovej ujmy zásahom do súkromného a rodinného života (§ 13 ods. 2 OZ) vzniknutej\nusmrtením blízkej osoby pri dopravnej nehode motorovým vozidlom je nárokom hradeným z povinného\nzmluvného poistenia podľa ZoPZP. Premlčacia doba na jeho uplatnenie začína plynúť rok po poistnej\nudalosti (§ 104 OZ)“.\n65. Vzhľadom na vyššie konštatovanú rozdielnosť judikatúry dovolacieho súdu považuje veľký senát\nza nevyhnutné dôsledne zohľadniť vplyv zmeny judikatúry na právne postavenie dotknutých subjektov,\nvychádzajúc pritom z princípov právnej istoty a predvídateľnosti práva (čl. 2 ods. 2 CSP).\n66. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že princíp predvídateľnosti práva, ktorý úzko súvisí so zásadou\nprávnej istoty, je nevyhnutným predpokladom všeobecnej dôvery občanov v právo a systém súdov (pozri\nnapr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 02. 02. 2011 vo veci Ştefănică a ostatné proti\nRumunsku, č. 8). Stabilitu práva, právnu istotu jednotlivca a v konečnom dôsledku tiež mieru dôvery\nobčanov v inštitúcie právneho štátu však okrem kvality písaných právnych pravidiel ovplyvňuje aj to,\nakým spôsobom ich vykladajú štátne orgány aplikujúce právne pravidlá - predovšetkým súdy. Právna\nistota predstavuje faktor, ktorý je potrebné zohľadniť pri preskúmavaní postupov štátnych orgánov; je\ntotiž základným prvkom právneho štátu (porov. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo 06. 03.\n2008 vo veci Beian proti Rumunsku (č.1), č. sťažnosti 30658/05).\n67. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že súdne rozhodovanie nemôže byť\nnemenné; dynamická interpretácia právnych noriem totiž predstavuje nástroj, ktorý všeobecným súdom\nposkytuje potrebný stupeň flexibility na realizáciu práv garantovaných Dohovorom (pozri rozsudok\nEurópskeho súdu pre ľudské práva z 29. 04. 2019 vo veci Orlen Lietuva Ltd proti Litve, č. sťažnosti\n45849/13, § 92). Vývoj judikatúry sám osebe nie je v rozpore s riadnym výkonom spravodlivosti,\npretože príliš rigidný prístup by mohol v dôsledku predstavovať prekážku k reformám a zlepšeniu\nprávneho poriadku. Nie je teda možné tvrdiť, že požiadavky vyplývajúce z princípu právnej istoty zaručujú\njednotlivcovi absolútne subjektívne právo na konzistentnú rozhodovaciu prax súdov (pozri rozsudok\nEurópskeho súdu pre ľudské práva z 20. 10. 2011 vo veci Nejdet Şahin and Perihan Şahinproti Turecku,\nč. sťažnosti 13279/05, § 58).\n68. Ak je pri zmene rozhodovacej praxe súčasný výklad zákona nahradený novým výkladom, ide o\nistú korekciu výkladu „mylného“ (prekonávaného), a je teda logické, že sa „správny“ (nahradzujúci)\n\nvýklad bude spravidla vzťahovať na všetky práve prebiehajúce a v budúcnosti otvorené prípady, hoci ich\nskutkový základ spočíva v minulosti. V horizontálnych právnych vzťahoch je pravidlom tzv. incidentná\nretrospektivita, ktorá znamená aplikáciu nových právnych názorov na kauzy aktuálne prebiehajúce aj\nbudúce, bez ohľadu na to, kedy prebehlo konanie zodpovedajúce skutkovej podstate právnej normy. Za\nurčitých okolností však môže retrospektívne pôsobenie zmeny v ustálenej judikatúre pôsobiť - vzhľadom\nna legitímne očakávanie adresátov právnych noriem v trvajúcej aplikácii starej judikatúry - príliš tvrdo;\npreto je potrebné zvažovať určité obmedzenie retrospektívneho pôsobenia (k jednotlivým modifikáciám\nviď KÜHN, Zdeněk. Prospektívní a retrospektívní působení judikaturních změn. In: Právní rozhledy\n6/2011, str. 191).\n69. Veľký senát v tejto súvislosti považuje z hľadiska právnej komparatistiky a vzhľadom na identitu\nči blízkosť (niekdajšej) právnej úpravy v Českej republike za vhodné poukázať aj na nález Ústavného\nsúdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 1275/10, v ktorom sa posudzovala ústavnosť zmeny judikatúry\nNajvyššieho súdu ČR v otázke premlčania nemajetkovej ujmy a jej retroaktívnych účinkov. Ústavní\nsoud konštatoval „1. Intertemporální soudcovské právo (overruling) vyžaduje, obdobně jak je tomu\nu intertemporálního práva psaného, přijetí hledisek posuzování jeho přijatelnosti. Tato hlediska musí\nzohlednit ochranu uplatněného subjektivního práva, jakož i stanovení časového momentu pro určení\nrelevantního hmotného práva pro posouzení věci, dále zajistit rovnost v uplatnění práv, ochranu\noprávněné důvěry v právo, jakož i předvídatelnost soudních rozhodnutí. Musí ale zároveň zohlednit i\nnezbytnost vývoje soudní interpretace a aplikace zákonného práva, nutnost zabránit její strnulosti, jež\nby se stala překážkou dosažení účelů právní regulace. 2. V nálezu sp. zn. IV. ÚS 613/06 ze dne 18.\n04. 2007 (N 68/45 SbNU 107) [následovaném nálezy dalšími: nález sp. zn. III. ÚS 117/07 ze dne 20.\n06. 2007 (N 104/45 SbNU 429), nález sp. zn. II.ÚS 635/09 ze dne 31. 08. 2010 (N 176/58 SbNU 539)]\nÚstavní soud vyslovil prioritu hodnoty stálosti judikatury, již lze prolomit pouze za podmínky splnění\nprocedurálních a materiálních podmínek: „Judikatura nemůže být bez vývoje a není vyloučeno, aby (a\nto i při nezměněné právní úpravě) byla nejen doplňována o nové interpretační závěry, ale i měněna.\nKaždá změna rozhodovací soudní praxe, zvláště jde-li o praxi nejvyšší soudní instance povolané i k\nsjednocování judikatury nižších soudů, je ovšem jevem ve své podstatě nežádoucím, neboť takovouto\nzměnou zjevně je narušen jeden z principů demokratického právního státu, a to princip předvídatelnosti\nsoudního rozhodování. To je prioritním důvodem, proč platná právní úprava předepisuje pro soudy\nnejvyšších instancí i pro Ústavní soud zvláštní a závazná pravidla přijímání rozhodnutí v situacích, kdy\njimi má být jejich dosavadní judikatura překonána.“ V nálezu sp. zn. IV. ÚS 2170/08 ze dne 12. 05. 2009\n(N 117/53 SbNU 473) pak Ústavní soud rozvedl obsah materiálních podmínek pro overruling: „Dokonce i\nkdyby takovéto procedury nebyly pro uvedené případy pozitivním právem zakotveny, nic by to neměnilo\nna povinnosti soudů přistupovat ke změně judikatury nejen opatrně a zdrženlivě (tj. výlučně v nezbytných\npřípadech opodstatňujících překročení principu předvídatelnosti), ale též s důkladným odůvodněním\ntakového postupu; jeho součástí nezbytně by mělo být přesvědčivé vysvětlení toho, proč, vzdor\nočekávání respektu k dosavadní rozhodovací praxi, bylo rozhodnuto jinak. 3. Posouzení kolize mezi\nhodnotou soudcovského dotváření práva na straně jedné a hodnotou právní jistoty a předvídatelnosti\nsoudního rozhodování na straně druhé musí vycházet ze zásady proporcionality. Jeho obsahem musí být\npečlivé vážení negativních dopadů změny právního názoru soudů, promítajících se v zúžení možností\nuplatnění subjektivního práva pro účastníky řízení konající v dobré víře v existenci práva, daného soudy\nustálenou interpretací zákona. Jeho obsahem zároveň musí být i zohlednění společenské naléhavosti\ntakovéto změny. Tyto úvahy soudu musí být transparentně předestřeny veřejnosti.“\n70. Zároveň bolo potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, že rozhodovacia prax dovolacieho súdu sa\nmenila a vyvíjala aj pri riešení otázky, či je daná pasívna vecná legitimácia poisťovne v sporoch o\nnáhradu nemajetkovej ujmy, resp. či sa za škodu pre účely zákona o PZP považuje aj nemajetková\nujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej\nprevádzkou motorového vozidla. Výklad pojmu škoda pre účely PZP bol judikatórne ustálený v rozsudku\nNajvyššieho súdu SR z 31. júla 2017 sp.zn. 6MCdo/1/2016 (publikovanom ako judikát R 61/2018) s\nprávnou vetou v znení: „Škodou pre účely zákona o PZP je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do\nosobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.\nV spore o náhradu takejto ujmy je poisťovňa pasívne legitimovaná.“ Najvyšší súd argumentoval tým, že\npre účely tohto zákona treba pojem škoda vykladať extenzívne v tom zmysle, že tento pojem zahŕňa aj\nnemajetkovú ujmu, ktorej náhrada patrí pozostalým (po blízkej osobe, usmrtenej pri dopravnej nehode\nv súvislosti s prevádzkou motorového vozidla) z titulu občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do\nosobnostných práv, spočívajúci v zásahu do ich práva na súkromný a rodinný život. Účelom poistenia za\n\nškody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel je zmierniť dôsledky škôd, ku ktorým došlo v súvislosti\ns touto prevádzkou. Ak by mal platiť výklad pojmu škoda vychádzajúci z textu ZoPZP (gramatický\nvýklad), resp. výklad vychádzajúci výlučne z ustanovení OZ o zodpovednosti za škodu, teda ak by\nnáhrada nemajetkovej ujmy pozostalých nemala byť predmetom poistného krytia, prinášalo by to značné\nmajetkové riziko subjektov zodpovedajúcich za takúto nemajetkovú ujmu, ktoré by v individuálnych\nprípadoch mohlo viesť aj k ich bankrotu. Zároveň by to však mohlo znamenať aj neistotu pozostalých v\ntom smere, či im prisúdená náhrada bude aj skutočne poskytnutá, resp. riziko, že v prípadoch insolvencie\n(platobnej neschopnosti) zodpovedného subjektu táto nebude vymožiteľná.\n71. Z rozhodovacej praxe všeobecných súdov vyplýva, že poškodení zväčša žalovali len priameho\nškodcu (resp. prevádzkovateľa motorového vozidla), prípadne označili poisťovňu ako vedľajšieho\núčastníka (za účinnosti OSP), resp. intervenienta (za účinnosti CSP), až neskôr pod vplyvom meniacej\nsa judikatúry začala byť žalovaná priamo aj poisťovňa. Tak tomu bolo aj v prejednávanom spore, keď\nžalobcovia v žalobe podanej dňa 10. 09. 2014 označili ako žalovaných škodcu a prevádzkovateľa\nmotorového vozidla, poisťovňa bola pôvodne označená len ako vedľajší účastník. Účinok podania žaloby\naj voči poisťovni (aktuálnej žalovanej) nastal až dňa 07. 07. 2016.\n72. Nejednoznačnosť zákonnej úpravy ZoPZP bola odstránená až novelizáciou zákona č. 381/2001 Z.z.\nzákonom č. 177/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom\npoistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, s\núčinnosťou od 01.08.2024 tak, že zákonný pojem „škoda“ bol rozšírený aj o pojem „iná ujma“, čím došlo\nk jednoznačnému zákonnému vyjadreniu, že za škodu v zmysle ZoPZP sa považuje aj nemajetková\nujma (iná ujma).\n73. Veľký senát preto dospel k záveru, že až na základe novelizácie zákona č. 381/2001 Z.z. zákonom\nč. 177/2024 Z.z. s účinnosťou od 01. 08. 2024, je potrebné ustanovenie § 15 ods. 3 tohto zákona, podľa\nktorého na premlčanie nároku na náhradu škody vrátane inej ujmy proti poisťovateľovi platí rovnaká\núprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu vrátane inej ujmy spôsobila, vykladať tak,\nže touto rovnakou úpravou premlčania je ustanovenie § 106 OZ. Z uvedeného a contrario vyplýva, že\nustanovenie § 15 ods. 2 ZoPZP v znení účinnom do 31. 07. 2024 je potrebné vykladať tak, že rovnaká\núprava premlčania nároku proti poisťovateľovi a proti osobe, ktorá škodu spôsobila, sa vzťahuje len na\nnárok na náhradu škody a nie aj na nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Pokiaľ ide o nárok na náhradu\nnemajetkovej ujmy, veľký senát považoval za dôvodné pripustiť taký výklad ustanovení § 15 ods. 1 a 2\nZoPZP v znení účinnom do 31. 07. 2024, že premlčacia doba začína plynúť v zmysle § 104 Občianskeho\nzákonníka rok po poistnej udalosti.\n74. Veľký senát pritom zohľadnil princípy právnej istoty a predvídateľnosti práva, ako aj princíp\nlegitímnych očakávaní dotknutých subjektov, ktoré pri uplatňovaní svojich nárokov vychádzali z právnych\nzáverov judikátu R 3/2022, podľa ktorého premlčacia doba na uplatnenie práva na náhradu nemajetkovej\nujmy zásahom do súkromného a rodinného života (§ 13 ods. 2 OZ) vzniknutej usmrtením blízkej osoby\npri dopravnej nehode motorovým vozidlom začína plynúť rok po poistnej udalosti (§ 104 OZ). Na toto\njudikované rozhodnutie nadviazali aj ďalšie rozhodnutia dovolacieho súdu s rovnakým právnym záverom\n(pozri bod 40.).\n75. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti vývoja, zmeny a rozdielnosti judikatúry, ako aj zákonnej\núpravy ZoPZP, rešpektujúc pritom princípy právnej istoty a predvídateľnosti práva, dospel veľký senát\nk záveru, že na rozhodujúcu právnu otázku premlčania je potrebné odpovedať takto: „Pri nárokoch na\nnáhradu nemajetkovej ujmy pozostalých po obetiach dopravných nehôd podľa § 13 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka, uplatnených podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom do 31. 07. 2024,\npriamo poškodeným proti poisťovateľovi, začína premlčacia doba plynúť v zmysle § 104 Občianskeho\nzákonníka rok po poistnej udalosti.“\n76. Veľký senát sa z uvedených dôvodov s vec postupujúcim senátom v jeho právnych záveroch\nnestotožnil. Posúdenie rozhodujúcej právnej otázky premlčania a aplikácia § 104 OZ na prejednávaný\nprípad bola zo strany odvolacieho súdu vecne správna.\n\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP\n77. Dovolateľka namietala nesprávnosť právneho posúdenia a danosť dovolacieho dôvodu podľa § 421\nods. 1 písm. a) CSP vo vzťahu k výrok o uložení povinnosti na plnenie žalovanému ako solidárnej s\npôvodne žalovanými 1/ a 2/, keďže podľa nej v danom prípade sa nejedná o pasívnu solidaritu na strane\npôvodných žalovaných a žalovaného.\n78. Touto právnou otázkou sa zaoberalo dovolateľkou citované rozhodnutie dovolacieho súdu, rozsudok\nz 22. júna 2016 sp.zn. 3Cdo18/2016. Rovnako išlo o spor o náhradu nemajetkovej ujmy, v ktorom\nvystupovali na žalovanej strane dva subjekty, žalovaný 1/ ako vodič motorového vozidla, žalovaná 2/\nako poisťovateľ. Dovolací súd aplikoval ust. § 511 ods. 1 OZ, podľa ktorého ak právnym predpisom\nalebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy\nplnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ\noprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných\nzanikne. Uvedené ustanovenie upravuje tzv. pasívnu solidaritu, ktorá je vyjadrená termínom „spoločne\na nerozdielne“. Je charakterizovaná viacerými subjektmi na dlžníckej strane, ktorých povinnosťou je\nsplniť dlh tomu istému veriteľovi spoločne a nerozdielne. Funkcia pasívnej solidarity spočíva vo väčšom\nzabezpečení pohľadávky veriteľa a uľahčení jej uplatnenia. V zmysle § 15 ods. 1 ZoPZP (označeného\nako „Priamy nárok poškodeného“) náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je\noprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok\npreukázať. Z toho vyplýva, že poisťovateľ vykonávajúci povinné zmluvné poistenie zodpovednosti má pri\nuplatnení nároku poškodeného na náhradu škody rovnaké právne postavenie ako osoba, ktorá škodu\npriamo spôsobila. Poškodený môže priamo od neho požadovať na súde alebo mimo neho náhradu\nškody (porovnaj aj Imrich Fekete, Občiansky zákonník, Eurokodex, 2011, 2. diel, str. 2409). To však\nneznamená, že by z ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z. bolo možné vyvodzovať pasívnu solidaritu\npoisteného a poisťovateľa. Pre účely preskúmavanej veci treba preto zdôrazniť, že súd nie je oprávnený\nuložiť žalovaným povinnosť splniť záväzok spoločne a nerozdielne iba na základe vlastnej úvahy a bez\nzákonnej legitimácie. To platí pre konštitutívne, ale aj pre deklaratórne rozhodnutia (porovnaj tiež „Veľké\nkomentáre, Števček a kol., Občiansky zákonník II, C-H-Beck, 2015, str. 1760“)].\n79. Dovolateľka preto dôvodne namieta, že zo zákonnej možnosti uplatniť nárok poškodeného na\nnáhradu škody v rozsahu a za podmienok daných právnym predpisom aj voči poisťovateľovi nemožno\nvyvodiť, že ide o solidárnu zodpovednosť spolu so škodcom, pretože táto nevyplýva z právneho predpisu,\nani z ďalších dôvodov upravených v § 511 ods. 1 OZ. Samotné ustanovenie § 15 ods. 1 ZoPZP umožňuje\nsíce uplatniť na súde nárok aj voči poisťovateľovi, avšak v prípade nárokov uplatnených voči škodcovi aj\npoisťovateľovi ide o samostatné nároky poškodeného proti viacerým subjektom, ale voči každému z nich\nz iného právneho dôvodu, čomu zodpovedá vyjadrenie povinnosti na plnenie tak, že plnením jedného\nzo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.\n80. Ak teda odvolací súd formuloval vyhovujúci výrok o uložení povinnosti na plnenie žalovanému\nako solidárnej s pôvodne žalovanými 1/ a 2/, rozhodol vecne nesprávne a odklonil sa od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu, čím bol naplnený dovolací dôvod v zmysle § 421 ods. 1 písm.\na) CSP.\n81. Vzhľadom na to, že dovolaním napadnutý rozsudok spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci\n(§ 432 ods. 1 CSP), veľký senát rozsudok odvolacieho súdu v jeho vyhovujúcej časti a vo výrokoch o\nnáhrade trov konania zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie\n(§ 450 CSP) s tým, že náprava zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu je v tomto prípade možná i\npostačujúca (§ 449 ods. 2 CSP).\n82. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej\ninštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Povinnosťou\nodvolacieho súdu bude opätovne meritórne posúdiť podané odvolanie, vychádzajúc pritom zo záveru, že\nv prípade vyhovenia žalobe je potrebné povinnosť žalovanej plniť žalobcom formulovať tak, že plnením\njedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. Predpokladom\nvyhovenia žalobe je však skúmanie, či už nedošlo k splneniu povinnosti uloženej pôvodným žalovaným\n1/ a 2/ podľa rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 15C 214/2014-244 zo dňa 19. 10. 2017 v spojení\ns rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č. k. 13Co/60/2020-483 zo dňa 24. 11. 2020.\n\n83. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§\n453 ods. 3 CSP).\n84. Toto rozhodnutie bolo prijaté veľkým senátom občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu\npomerom 7:0.\n„Pri nárokoch na náhradu nemajetkovej ujmy pozostalých po obetiach dopravných nehôd podľa § 13 ods.\n2 Občianskeho zákonníka uplatnených podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom\npoistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom do\n31.07.2024, priamo poškodeným proti poisťovateľovi, začína premlčacia doba plynúť v zmysle § 104\nObčianskeho zákonníka rok po poistnej udalosti.“\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Pozostalí po obetiach dopravnej nehody sa domáhali náhrady nemajetkovej ujmy priamo proti poisťovateľovi zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla; sporné bolo, či je ich nárok premlčaný, teda či premlčacia doba začína plynúť deň po zásahu (§ 101 OZ) alebo rok po poistnej udalosti (§ 104 OZ). Súd prvej inštancie, viazaný skorším zrušujúcim uznesením dovolacieho súdu, žalobu pre premlčanie zamietol; odvolací súd s poukazom na zmenu judikatúry (R 3/2022) rozsudok zmenil, žalobe vyhovel a žalovanú zaviazal plniť spoločne a nerozdielne s pôvodne žalovanými škodcami. Veľký senát občianskoprávneho kolégia, ktorému bola vec postúpená pre rozdielnu rozhodovaciu prax (R 35/2020 oproti R 3/2022), nezistil vadu podľa § 420 písm. f) CSP – odvolací súd nevydal prekvapivé rozhodnutie a jeho odklon od kasačného názoru pre podstatnú zmenu judikatúry bol procesne správny. K rozhodujúcej otázke premlčania veľký senát s prihliadnutím na princípy právnej istoty, legitímnych očakávaní a novelu zákona č. 177/2024 Z. z. uzavrel, že premlčacia doba začína plynúť rok po poistnej udalosti podľa § 104 OZ, takže posúdenie odvolacím súdom bolo vecne správne. Dovolanie však bolo dôvodné v otázke solidarity: z § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. nevyplýva pasívna solidarita poisťovateľa so škodcom, preto súd nemôže uložiť solidárnu povinnosť bez zákonnej legitimácie. Dovolací súd preto rozsudok odvolacieho súdu vo vyhovujúcej časti a vo výrokoch o trovách zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie; vo zvyšnej časti dovolanie odmietol.", "pravna_veta": "Pri nárokoch na náhradu nemajetkovej ujmy pozostalých po obetiach dopravných nehôd podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, uplatnených podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom do 31. 07. 2024 priamo poškodeným proti poisťovateľovi, začína premlčacia doba plynúť v zmysle § 104 Občianskeho zákonníka rok po poistnej udalosti; ustanovenie § 15 ods. 2 tohto zákona v znení účinnom do 31. 07. 2024 (rovnaká úprava premlčania proti poisťovateľovi ako proti škodcovi) sa vzťahuje len na nárok na náhradu škody, nie aj na nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Zo zákonnej možnosti uplatniť nárok poškodeného aj priamo voči poisťovateľovi nemožno vyvodiť pasívnu solidaritu poisťovateľa so škodcom podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka; ide o samostatné nároky z rôznych právnych dôvodov a povinnosť na plnenie treba formulovať tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého. Po zrušení rozhodnutia dovolacím súdom môže odvolací súd s dôkladným odôvodnením odkloniť sa od kasačne záväzného právneho názoru, ak po jeho vyslovení došlo k podstatnej zmene ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít; odlišné právne posúdenie na základe ustanovenia, ktoré už bolo predmetom argumentácie strán a posúdenia súdu prvej inštancie, nie je prekvapivým rozhodnutím podľa § 382 CSP.", "ustanovenia": ["§ 104 OZ", "§ 101 OZ", "§ 13 ods. 2 OZ", "§ 511 ods. 1 OZ", "§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.", "§ 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z.", "§ 382 CSP", "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "13Co/66/2023", "guid": "345968b2-06e3-4c70-82e9-146a2c2b49dc:addf25d7-a986-4637-a166-95ff4acebdb1", "vztah": "zrusene"}], "klucove_pojmy": ["premlčanie", "nemajetková ujma", "povinné zmluvné poistenie", "priamy nárok poškodeného", "poistná udalosť", "pasívna solidarita", "veľký senát", "prekvapivé rozhodnutie"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [], "citovane_v": []}